Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-14-2021.pdf
PDF · 87.53 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom E. V. XXXX/XD., P., o zaplatenie 1.654,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 27C/67/2019-118 zo dňa 29. januára 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.654,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.654,80 eur odo dňa 10.02.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní po právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 427 ods. 1, 2, ust. § 442 ods. 1, 3, ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 4 ods. 2 písm. b), ods. 4 a ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení účinnom do 31.12.2018, keď konštatoval dôvodnosť podanej žaloby. Mal preukázané, že dňa 20.09.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného B. P. prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo poistené u žalovaného. Poškodený a žalobca uzatvorili zmluvu o nájme číslo 111/2018 zo dňa 02.10.2018, na základe ktorej žalobca poškodenému prenajal náhradné motorové vozidlo. Žalobca po ukončení doby trvania nájmu faktúrou číslo 2018134 fakturoval poškodenému sumu 1.230,- eur s DPH za obdobie od 02.10.2018 do 31.10.2018 a faktúrou číslo 2018166 sumu 1.110,- eur s DPH za obdobie od 01.11.2018 do 27.11.2018. Dňa 12.12.2018 žalobca a poškodený uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky, podľa ktorej sa v bode 5 dohodli na vzájomnom započítaní pohľadávok a to nároku na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky v sume 1.230 eur a 1.110 eur a nároku žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo podľa uvedených faktúr v sume 1.110 eur a 1.230 eur. Zo strany žalovaného bolo poskytnuté poistné plnenie vo výške 685,20 eur. Následne skúmal podmienky platnosti zmluvy o postúpení a mal preukázané, že pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia je existujúca, určitá, obligačná, identifikovaná a nie je vylúčená z postúpenia, a preto na základe platne uzavretej zmluvy o postúpení zo dňa 12.12.2018 je splnená podmienka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý vstúpil do práv poškodeného, domáhať sa zaplatenia účelne vynaložených nákladov - náhrady za nájomné, za užívanie náhradného vozidla, od žalovaného. Podľa zmluvy o postúpení došlo k platnému započítaniu
vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného, pretože obsahom tejto zmluvy je nielen postúpenie pohľadávky, ale aj vzájomné započítanie pohľadávok. Náklady za užívanie náhradného vozidla za obdobie od 02.10.2018 do 27.11.2018 (57 dní; celková suma nájmu náhradného vozidla 2.340 eur s DPH) považoval za účelne vynaložené. Výšku denného nájmu žalovaný v konaní nenamietal, ale namietal len dĺžku nájmu náhradného motorového vozidla. Jednorazový poplatok, ktorý bol taktiež účtovaný ako nevyhnutné náklady je primeraný a tak ako aj nájomné je nepochybne v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Žalobcovi zároveň priznal aj úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vo výške určenej podľa vládneho nariadenia číslo 87/1995 Z. z., čo je 5 % ročne z dlžnej sumy, a to od 10.02.2019 do zaplatenia poukazujúc pri tom na to, že k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti došlo dňa 17.01.2019. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP poukazujúc na úspech žalobcu v konaní.
2) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP a žiadal, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zmení napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania. Podľa jeho názoru rozhodnutie je výsledkom svojvôle súdu a trpí nepreskúmateľnosťou. Súd rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú nedostatočne odôvodnil. Namietal, že žalobca nebol v spore aktívne vecne legitimovaný, pričom postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného považoval podľa ust. § 39 OZ za absolútne neplatné. Poškodený mal voči žalobcovi záväzok spočívajúci v neuhradených faktúrach, a preto zaviazaným na plnenie bol poškodený. Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu čo je v rozpore s ust. § 524 OZ. K úhrade faktúr pritom nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v zmluve o postúpení pohľadávky, keďže zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu neexistujúcej pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Mal za to, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z o meškania v rozpore s ustálenou judikatúrou, pričom poukázal na rozhodnutie NSSR z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody.
3) Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniu uviedol, že žalovaný v ňom neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli akokoľvek spochybniť správnosť skutkových zistení a právnych záverov súdu prvého stupňa a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. K postúpeniu budúcej pohľadávky, ktorú mal pôvodne poškodený voči žalovanému a k započítaniu vzájomných pohľadávok medzi poškodeným a žalobcom sa v celom rozsahu odvolal na jeho predchádzajúce vyjadrenia. Nestotožnil sa s názorom žalovaného o nemožnosti splnenia záväzku poškodeného započítaním, nakoľko v zmysle voľnej dispozície účastníkov zmluvných vzťahov bolo na poškodenom, že sa rozhodol svoj záväzok voči žalobcovi splniť takýmto spôsobom. Zákon takúto formu splnenia záväzku pripúšťa a rovnako judikatúra i odborná prax tento právny úkon považuje za ekvivalent platenia. V otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako aj vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania poukázal na iné rozhodnutie Krajského súdu v Žiline.
4) Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
5) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
6) Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalovaný, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP) keďže odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
7) Na doplnenie odvolací súd považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že rovnako, ako súd prvej inštancie má za to, že v konaní bol preukázaný vznik škody, predstavujúci náklady za zapožičanie vozidla, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Zároveň z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2018 uzatvorenej medzi postupcom - poškodeným a žalobcom ako postupníkom mal preukázané, že predmetný nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla platne prešiel na žalobcu, čím bola v konaní preukázaná jeho aktívna vecná legitimácia.
8) Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná, resp. že by odporovala ust. § 524 a nasl. ustanovenia OZ. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, predstavujúci úhradu nákladov za prenájom vozidla, ktorý poistný nárok poškodeného bol postúpený na žalobcu (resp. započítaný). Poškodený bol veriteľom, pretože mal pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade nákladov za prenájom vozidla, ktorú postúpil žalobcovi. Neobstojí argumentácia žalovaného ohľadom neuhradených faktúr, a to z dôvodu, že zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že došlo k započítaniu vzájomných nárokov jej strán (žalobcu a poškodeného), a to nároku na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky poškodeného a nároku žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, v dôsledku čoho sa poškodený dostal do rovnakej situácie ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia, inými slovami neexistuje predsa rozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto zrealizuje vzájomným zápočtom. Vzhľadom na uvedené neobstoja ani námietky žalovaného ohľadne neplatnosti postúpenia pohľadávky podľa § 39 OZ, keďže poškodený ako postupca postupoval na žalobcu ako postupníka jeho existujúcu pohľadávku voči žalovanému, a preto žalobca bol ako aktívne vecne legitimovaný túto si v spore proti žalovanému uplatniť
9) Odvolací súd ako nedôvodnú posúdil aj námietku žalovaného, ktorý namietal, že súd žalobcovi nesprávne priznal aj úroky z omeškania.
10) Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, kedy ho pošta vrátila ako nedoručené.
11) Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
12) Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
13) Odvolací súd má za to, že ukončenie prešetrovania žalovaného, aj keď so záverom, že neposkytne poistné plnenie v plnej uplatnenej výške, ktoré vykonal v lehote stanovenej v § 11 ods. 6 citovaného zákona, ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v § 11 ods. 7 citovaného zákona na uplynutie 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. V danom prípade, keď si žalobca ako právny nástupca
poškodeného priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. proti poisťovni nie je namieste aplikovať ust. § 11 ods. 7 po spojke alebo, pretože v tomto prípade je poisťovňa stranou konania a nie je dôvod jej preto doručovať ešte následne právoplatné rozhodnutie o výške náhrady škody. Uvedené platí pre prípady, kedy poisťovňa stranou sporu nebola a povinnosť plniť by jej vyplývala z právneho vzťahu k poistníkovi, ktorý bol stranou sporu. Ustanovenie § 11 ods. 8 citovaného zákona zakladá špeciálnu úpravu platenia úrokov z omeškania vo vzťahu k § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v § 11 ods. 7 citovaného zákona. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ je daný v § 517 ods. 2 OZ. Ust. § 11 ods. 8 citovaného zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa ods. 6 citovaného zákona, t.j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517 ods. 2 OZ. V prípade prijatia výkladu žalovaného by nebolo možné v prípade uplatnenia si poistného plnenia priznať v takomto konaní úrok z omeškania. Takýto výklad by nezodpovedal zmyslu a účelu vyššie citovaných zákonných ustanovení. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je pritom zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti. Pokiaľ žalovaný poukazoval na odôvodnenie rozsudku NS SR sp.zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018, odvolací súd poukazuje, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu nie je jednotná. Opačné stanovisko zaujal dovolací súd v rozsudku sp.zn. 5Obo/19/2009 z 25.03.2009, pričom odvolací súd nemá vedomosť, že by v uvedenej otázke bolo prijaté zjednocujúce stanovisko.
14) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca mal v odvolacom konaní úspech, a preto má nárok na náhradu trov tohto konania.
15) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).