Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/19/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Priecelovej a členiek senátu JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely

Mederovej, v právnej veci ţalobcu: Š., L., B., IČO: X., zastúpeného JUDr. Ľ. J. B.,

advokátom, D., Ţ., proti ţalovanej: M. S., nar. X., H., L., zastúpenej F. & P., s.r.o., M., L.,

IČO: X., o zaplatenie 17 287,66 eur, vo veci vedenej na Okresnom súde v Liptovskom

Mikuláši sp. zn. na dovolanie ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu

v Ţiline č. k. -222 zo dňa 4. februára 2009 v znení opravného uznesenia č. k.

-228 zo dňa 19. februára 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej z a m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. -167 zo dňa

18.11.2007 ţalobu zamietol a ţalovanej priznal právo na náhradu trov konania v sume

84 210 Sk.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal zaplatenia istiny

320 259,67 Sk, úroku z úveru vo výške 153 202,33 Sk a zmluvnej pokuty 10% zo súčtu

nesplatenej istiny a úroku z poskytnutého úveru, t. j. 47 346,20 Sk. Ţalobu odôvodnil tým, ţe

ţalovaná podala dňa 15.01.2001 spolu s nebohým manţelom Ing. P. S. prostredníctvom

Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši ţiadosť o poskytnutie podpory

vo forme úveru na účel rekonštrukcie a prístavby rodinného domu. Dňa 26.02.2001 bola

so ţalovanou uzavretá zmluva č. X./X./2001 o poskytnutí úveru vo výške 350 000 Sk

pri úrokovej sadzbe 4,4% p. a. a dobou splatnosti 20 rokov. Podľa článku IV. mala ţalovaná

povinnosť splácať dlh pravidelnými mesačnými splátkami vţdy k 15. dňu v mesiaci. Ţalovaná

úver riadne a včas nesplácala a nezaplatila viac ako 6 splátok, o čom ju ţalobca upovedomil

upomienkou. Ţalovaná dlţné splátky poskytnutého úveru nezaplatila a k 31.01.2006 bola

v omeškaní s 22 splátkami v celkovej výške 49 810 Sk. Tým porušila zmluvné podmienky –

článok VIII. 8.4. zmluvy, čím sa stal celý dlh splatný.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe ţalobca zisťoval len údaje o vzniku,

respektíve trvaní manţelstva a nie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré bolo v čase

uzatvárania zmluvy zrušené súdom, a teda nebol potrebný súhlas druhého z manţelov

s uzavretím zmluvy. Ďalej nebolo preukázané ani to, ţe by ţalovaná a jej manţel boli

spoludlţníci a vznikol im spoločný záväzok. Z toho súd prvého stupňa vyvodil, ţe zmluvnou

stranou boli len ţalobca a ţalovaná. Uvedenie manţela v zmluve a jeho súhlas s uzavretím

zmluvy nebol potrebný, pretoţe bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov bolo uţ v čase

uzatvárania zmluvy zrušené.

Tieţ bolo preukázané, ţe ţalovaná prostriedky z pridelenej podpory nečerpala,

a pritom podľa článku III. 3.7. sa ţiadateľ stáva dlţníkom, momentom čerpania z pridelenej

podpory.

Prostriedky z pridelenej podpory čerpal manţel ţalovanej, ktorý vyuţil, ţe bol

zapísaný ako konateľ obchodnej spoločnosti K., s.r.o., P., IČO: X. a mal dispozičné právo

k účtu tejto obchodnej spoločnosti. Bez vedomia ţalovanej vystavil faktúry, kde ju uviedol

ako odberateľku za tovar, ktorý jej nikdy nebol dodaný a nebol ani pouţitý na účel podľa

zmluvy. Keďţe banka povaţovala manţela ţalovanej (klientky) tieţ za dlţníka zo zmluvy,

previedla z účtu Š. na účet obchodnej spoločnosti K. s.r.o. celkom 350 000 Sk. Ţalovanej teda

nevznikla povinnosť plniť ţalobcovi, pretoţe ona nečerpala prostriedky z pridelenej podpory.

V rozpore so zákonom konal Ing. P. S., manţel ţalovanej, ale trestná vec, ktorej predmetom

bolo jeho konanie musela byť odloţená z dôvodu jeho úmrtia a trestné stíhanie sa stalo

neprípustné.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa ţalobu zamietol. O trovách konania súd

rozhodol podľa , a

(ďalej len ).

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline, ako odvolací súd, rozsudkom č. k.

-222 zo 04.02.2009 v znení opravného uznesenia č. k. -228

z 19.02.2009 rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť

zaplatiť ţalobcovi sumu 17 287,66 eur (pôvodne 520 808 Sk). Ţalobcovi náhradu trov

prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe pri hodnotení listinných dôkazov odvolací súd

dospel k odlišnému skutkovému a právnemu hodnoteniu. Podľa odvolacieho súdu

z doloţených ţiadostí (č. l. X., X., X.), zo zmluvy (č. l. X.), z označenia zmluvných strán

na prvej strane zmluvy nepochybne vyplývalo, ţe ţiadateľom bola nielen ţalovaná, ale aj jej

manţel. Odvolací súd, vychádzajúc a contrario z úpravy v ,,

Z. z. vyvodil, ţe v danom prípade nestačilo, aby ţiadosť bola podpísaná len ţalovanou ako

jedným z manţelov, keďţe takýto prípad účelu poskytovania podpory sa v uvedených

ustanoveniach nenachádzal. Preto bolo potrebné, aby ţiadosť bola podaná oboma manţelmi,

a teda na strane ţiadateľov okrem ţalovanej, bol i jej manţel Ing. P. S.. Ak by bol v zmluve

označovaný len v pozícii manţela ţiadateľky, potom nebolo potrebné, aby zmluvu

podpisoval. Zmluva však bola podpísaná aj Ing. P. S.. Odvolací súd mal teda

za preukázané tvrdenia ţalobcu, ţe zmluvnou stranou jeho ako veriteľa v rámci uzavretej

zmluvy a ňou zaloţeného záväzkového vzťahu, boli ţiadatelia, a to tak ţalovaná, ako aj jej

vtedajší manţel Ing. P. S.

Odvolací súd sa odchýlil od prvostupňového súdu aj v rovine aplikácie

hmotnoprávneho predpisu na posúdenie zmluvy v tom smere, ţe ak v zmysle § 8 ods. 1 písm.

a/ sa ako druh podpory rozvoja bývania uvádza úver, potom bolo

potrebné aplikovať osobitnú výlučnú úpravu úveru v a nasl.

a vychádzať tieţ z ustanovenia v znení platnom

ku dňu 26.02.2001. Nebolo správne vychádzať len z toho, ţe Š. poskytol podporu, keďţe táto

podpora mala v zmysle tri základné druhy a jedným

z týchto druhov bol práve úver, čo bolo zásadné pre aplikovanie .

V rovine naplnenia zmluvy zo strany ţalobcu mal odvolací súd odchylne

od prvostupňového súdu za preukázané, ţe došlo k poskytnutiu dojednaného úveru v sume

350 000 Sk v prospech ţiadateľa, ktorým bola ţalovaná aj jej manţel. Čerpaním z pridelenej

podpory sa zo ţiadateľa stal dlţník. Dlţníkom sa následkom konania Ing. P. S. stal nielen on,

ale aj jeho manţelka (ţalovaná). Odvolací súd poukázal aj na to, ţe ţalovaná umoţnila, aby

v dobe, keď uţ bolo medzi manţelmi zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov, bol

účastníkom predmetnej úverovej zmluvy aj jej manţel.

Odvolací súd z dokazovania vyhodnocoval opodstatnenosť ţalovanej výšky uplatnenej

pohľadávky, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny úveru 320 359,67 Sk, ušlého úroku

153 202,33 Sk a zmluvne dohodnutej sankcie 10% zo súčtu nesplatenej istiny a dojednaného

úroku, t. z. 47 356,20 Sk, spolu vo výške 520 808 Sk, t. z. 17 287,66 eur. S poukazom

na ustanovenia , prvá veta, cez ust.

v a dospel odvolací súd k záveru, ţe bolo opodstatnené

zmeneným rozhodnutím odvolacieho súdu ţalobe vyhovieť v plnom rozsahu.

Vzhľadom na zmeňujúce rozhodnutie vo veci samej, rozhodol odvolací súd

s poukazom na v spojení s , o náhrade

trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie v zákonom stanovenej

lehote podľa ustanovenia § 240 ods. 1 O. s .p., s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1

Ţalovaná dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom ( ).

Podľa názoru dovolateľky sa odvolací súd nevysporiadal s otázkou, či zo zmluvy,

zákona alebo z iných právnych skutočností len ţalovanej vznikol samostatný záväzok

(vzhľadom na neexistenciu BSM), alebo vznikol kaţdému samostatný záväzok, alebo ide

o solidárny záväzok obidvoch manţelov. Z uzavretej zmluvy nevyplýva akákoľvek solidárna

zodpovednosť ţalovanej a jej manţela za prevzaté záväzky, a teda ţalovaná nemôţe

zodpovedať za akékoľvek plnenie poskytnuté jej manţelovi (v rozpore so zmluvou).

Ţalovanej mohol objektívne zo zmluvy vzniknúť len samostatný záväzok. Ţalobca však

ţalovanej ţiadne plnenie neposkytol a nie je oprávnený domáhať sa vrátenia akéhokoľvek

plnenia.

Ďalej uviedla, ţe bolo preukázané, ţe ţalovaná ţiadne plnenie od ţalobcu neprevzala,

a preto sa nemohla stať dlţníčkou a nemohla ani solidárne zodpovedať so svojim manţelom

(vzhľadom na zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov), za ktorého dlhy

nezodpovedá ani ako jeho dedička (nenadobudla dedením ţiadne aktíva). Ak by malo ísť

v prípade nároku ţalobcu o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy

po jeho odstúpení od spornej zmluvy, ţalovaná preukázateľne ţiadne plnenie od ţalobcu

neobdrţala, ţiadne nepouţila, preto nejestvuje také plnenie, ktoré by mala povinnosť vrátiť.

Odvolací súd sa ďalej nevysporiadal so skutočnosťou zrušeného BSM ţalovanej a jej

manţela v čase uzavretia zmluvy, resp. naopak bez právneho zdôvodnenia pripisuje

nedostatok upozornenia o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manţelov na ťarchu

ţalovanej (po prvýkrát uzatvárajúcej takúto zmluvu). Pritom výslovne účasť manţela

ţalovanej ako ţiadateľky o podporu, ako podmienky poskytnutia podpory, vyţadoval ţalobca.

Sama ţalovaná nemala ţiadny dôvod, aby vstupovala do spoločného záväzkového vzťahu

so svojim manţelom v čase, keď uţ na jej návrh bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo

manţelov. Vzhľadom na neexistenciu bezpodielového spoluvlastníctva ţalovanej a jej

manţela nejestvoval právny dôvod na vznik ich pasívnej solidarity voči ţalobcovi.

K priznaniu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty ţalobcovi proti ţalovanej ţalovaná

uviedla, ţe to by bolo poskytnutím súdnej ochrany takému výkonu práva, ktoré odporuje

dobrým mravom.

Ţalovaná v dovolaní ďalej uviedla, ţe odvolací súd nedostatočne a nesprávne posúdil

povahu uplatneného nároku ţalobcu. V prípade platného odstúpenia od zmluvy nastupuje

zo zákona povinnosť vrátenia si vzájomných plnení a keďţe ţalovanej ako dlţníčke

z právneho vzťahu so ţalobcom zo spornej zmluvy nebolo poskytnuté ţiadne plnenie, preto

ţiadne prostriedky zo Š. ani nemohla pouţiť a nepouţila na účel dojednaný

v spornej zmluve, nie je preto na jej strane daný právny základ vzniku povinnosti vrátiť

ţalobcovi plnenie, ktoré nedostala.

Ţalovaná poţiadala súd o svoje úplné oslobodenie od súdnych poplatkov

za podmienok ustanovených v , aby jej tak nebolo v dôsledku

nepriaznivej osobnej sociálnej situácie upreté plné uplatnenie ústavného práva na súdnu

ochranu.

Ţalovaná navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v celom

rozsahu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

K dovolaniu ţalovanej sa vyjadril ţalobca, ktorý uviedol, ţe odvolací súd správne

posúdil problematiku zmluvných strán úverovej zmluvy. Odvolací súd podľa ţalobcu správne

posúdil pojem ţiadateľ, keď tak označil ţalovanú spolu s jej manţelom. Čerpaním úveru sa

z oboch spoluţiadateľov stali spoludlţníci. Odvolací súd tieţ správne posúdil problematiku

aplikácie a správne priznal ţalobcovi aj zmluvne dohodnutú sankciu.

Ţalobca poukázal na ustanovenie , podľa ktorého odstúpenie

od úverovej zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Na základe uvedeného navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol v celom rozsahu

ako bezdôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie bolo podané v lehote oprávnenou osobou, obsahuje náleţitosti stanovené § 241

O .s. p. a smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), prejednal dovolanie smerujúce proti rozsudku odvolacieho súdu bez

nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, ţe dovolanie

ţalovanej nie je dôvodné.

Odvolací súd pri zmene napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa § 220

postupoval v súlade s ustanovením , , , vykonal opakované

dokazovanie listinných dôkazov a vyvodil správne skutkové a právne závery, ţe je daná

zodpovednosť ţalovanej za splnenie záväzku v zmysle zmluvy o úvere č. X./X./2001.

Sporové strany na základe výzvy súdu, nevzniesli námietky k aplikácií aj ustanovení

na daný prípad. Sporná ostala len otázka posúdenia postavenia

zmluvných strán na strane dlţníka, čo je predmetom dovolacieho konania.

Ţalobca na strane veriteľa a M. S. a jej vtedajší manţel Ing. P. S. na strane

ţiadateľov uzavreli zmluvu o poskytovaní podpory vo forme úveru podľa

Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania a súvisiacich predpisov ( č. l. X. ). Podľa § 11 ods.

1cit. zákona ţiadateľ je povinný predloţiť písomnú ţiadosť F. prostredníctvom okresného

úradu príslušného podľa miesta nehnuteľnosti –stavby. V spornom prípade ţiadosť o podporu

na rekonštrukciu rodinného domu a prístavby predloţili obidvaja manţelia ako ţiadatelia, kde

samostatne uviedli osobné identifikačné údaje, účel podpory, ako aj preukázanie schopnosti

platenia splátok a úrokov z poţadovaného úveru (výšku mesačného príjmu) napriek tomu, ţe

v čase ţiadosti a uzavretia zmluvy bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov bolo súdom

zrušené, čo ţalovaná nespochybňuje, a preto medzi manţelmi sa jednalo o podielové

spoluvlastníctvo t.j. kaţdý z manţelov vo vzťahu k tretím osobám je samostatne oprávnený

a povinný, a preto súhlas druhého manţela nebol potrebný k platnému uzavretiu právneho

úkonu - zmluvy poskytnutí podpory vo forme úveru ako to nesprávne interpretuje dovolateľ.

V spornom prípade je potrebné vychádzať z obsahu ţiadosti a predmetnej zmluvy.

Nepochybne v zmysle manţel ţalovanej bol v postavení

ţiadateľa o poskytnutie podpory na rekonštrukciu rodinného domu a takto bol aj označený

v záhlaví zmluvy o úvere a svojím podpisom (overený notárom) prejavil vôľu smerujúcu

k vzniku právneho úkonu a zároveň niesť právne následky vyvolané týmto úkonom a vrátiť

poskytnutý úver v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok. V ţiadnom prípade sa

nejednalo len o jeho súhlas bez právnej zodpovednosti, čo vyplynulo aj z jeho správania voči

veriteľovi pri čerpaní podpory. To znamená, ţe ţalovaná ako aj manţel sa stali účastníkmi

zmluvného vzťahu ako dlţníci vo vzťahu k veriteľovi.

Keď je na strane dlţníka viac osôb, jedná sa o záväzok spoločný. Účastníci zmluvného

vzťahu si spravidla vyslovia v dohode, ţe sa jedná o solidárny záväzok. Zákon však

nevyţaduje na zaloţenie solidarity striktné vyslovenie, ţe sa jedná o solidárny záväzok. Nie

je však vylúčená ani taká úprava zmluvného plnenia medzi viacerými dlţníkmi, z ktorej

moţno vyvodiť existenciu solidárneho záväzku (pasívna solidarita). Znamená to, ţe veriteľ je

oprávnený poţadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlţník, povinnosť

ostatných zanikne ( ).

Z vykonaného dokazovania obidvomi súdmi vyplýva, ţe k čerpaniu úveru (podpory

v zmysle § 8 ods.1 z. č. 124/1996 ) došlo na základe predloţenia potrebných dokladov

(faktúr) Ing. S., ktorý konal ako účastník zmluvy a veriteľ v zmysle dohodnutých podmienok

poskytol čerpanie finančných prostriedkov ţiadateľovi úveru, a preto podľa článku III. bod

3.2.a 3.7. zmluvy sa dlţníčkou súčasne stala aj ţalovaná. Tvrdenie ţalovanej, ţe nemala

vedomosť o konaní manţela resp., ţe konal protiprávne pri vystavovaní dokladov na

poskytnutie podpory je irelevantné vo vzťahu k platnosti právneho úkonu a povinnosti splniť

záväzok. Ţalovaná potvrdila, ţe v zmysle zmluvy č. X./X./2001 boli jej peňaţné prostriedky

v sume 350 000 Sk poukázané na jej súkromný účet (viď. č. l. X.), pritom ako účastník

zmluvného vzťahu mala však vedomosť o spôsobe čerpania podpory (čl. III zmluvy), ktorý

neumoţňoval dlţníkovi pri čerpaní podpory finančné prostriedky poukázať

na svoj bankový účet. Svojím pasívnym postojom umoţnila druhému dlţníkovi pouţiť

peňaţné prostriedky v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami, čo nemôţe byť

na ťarchu veriteľa, ktorý postupoval v súlade so zmluvu o úvere.

Nesporne bolo preukázané, ţe dlţníci si svoj spoločný záväzok splatiť úver v zmysle

článku IV zmluvy nesplnili, a preto ţalobcovi ako veriteľovi vzniklo právo poţadovať plnenie

a dohodnuté sankcie od ktoréhokoľvek z nich podľa čl. VIII zmluvy. Keďţe druhý dlţník

zomrel, ţalobca sa oprávnene domáhal svojho práva voči ţalovanej. Uplatnená výška

pohľadávky nebola medzi účastníkmi sporná.

Ţalovaný napadol dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu a preto

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací jeho dovolanie podľa § 243b ods. 1

zamietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení

s a tak, ţe ich náhradu ţalobcovi nepriznal, pretoţe

si ţiadne trovy konania neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. decembra 2010

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. Némethová