Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 28 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (34)421/362505.d15f37.pdf
PDF · 120.98 KB
No categories available
5Obo/19/2009
Najvyšší súd 5Obdo/19/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Priecelovej a členiek senátu JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely
Mederovej, v právnej veci ţalobcu: Š., L., B., IČO: X., zastúpeného JUDr. Ľ. J. B.,
advokátom, D., Ţ., proti ţalovanej: M. S., nar. X., H., L., zastúpenej F. & P., s.r.o., M., L.,
IČO: X., o zaplatenie 17 287,66 eur, vo veci vedenej na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši sp. zn. 9 Cb/153/2006 na dovolanie ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu
v Ţiline č. k. 13Cob/105/2008-222 zo dňa 4. februára 2009 v znení opravného uznesenia č. k.
13Cob/105/2008-228 zo dňa 19. februára 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej z a m i e t a .
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 9Cb/153/2006-167 zo dňa
18.11.2007 ţalobu zamietol a ţalovanej priznal právo na náhradu trov konania v sume
84 210 Sk.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal zaplatenia istiny
320 259,67 Sk, úroku z úveru vo výške 153 202,33 Sk a zmluvnej pokuty 10% zo súčtu
nesplatenej istiny a úroku z poskytnutého úveru, t. j. 47 346,20 Sk. Ţalobu odôvodnil tým, ţe
ţalovaná podala dňa 15.01.2001 spolu s nebohým manţelom Ing. P. S. prostredníctvom
Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši ţiadosť o poskytnutie podpory
vo forme úveru na účel rekonštrukcie a prístavby rodinného domu. Dňa 26.02.2001 bola
so ţalovanou uzavretá zmluva č. X./X./2001 o poskytnutí úveru vo výške 350 000 Sk
pri úrokovej sadzbe 4,4% p. a. a dobou splatnosti 20 rokov. Podľa článku IV. mala ţalovaná
povinnosť splácať dlh pravidelnými mesačnými splátkami vţdy k 15. dňu v mesiaci. Ţalovaná
úver riadne a včas nesplácala a nezaplatila viac ako 6 splátok, o čom ju ţalobca upovedomil
upomienkou. Ţalovaná dlţné splátky poskytnutého úveru nezaplatila a k 31.01.2006 bola
v omeškaní s 22 splátkami v celkovej výške 49 810 Sk. Tým porušila zmluvné podmienky –
článok VIII. 8.4. zmluvy, čím sa stal celý dlh splatný.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe ţalobca zisťoval len údaje o vzniku,
respektíve trvaní manţelstva a nie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré bolo v čase
uzatvárania zmluvy zrušené súdom, a teda nebol potrebný súhlas druhého z manţelov
s uzavretím zmluvy. Ďalej nebolo preukázané ani to, ţe by ţalovaná a jej manţel boli
spoludlţníci a vznikol im spoločný záväzok. Z toho súd prvého stupňa vyvodil, ţe zmluvnou
stranou boli len ţalobca a ţalovaná. Uvedenie manţela v zmluve a jeho súhlas s uzavretím
zmluvy nebol potrebný, pretoţe bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov bolo uţ v čase
uzatvárania zmluvy zrušené.
Tieţ bolo preukázané, ţe ţalovaná prostriedky z pridelenej podpory nečerpala,
a pritom podľa článku III. 3.7. sa ţiadateľ stáva dlţníkom, momentom čerpania z pridelenej
podpory.
Prostriedky z pridelenej podpory čerpal manţel ţalovanej, ktorý vyuţil, ţe bol
zapísaný ako konateľ obchodnej spoločnosti K., s.r.o., P., IČO: X. a mal dispozičné právo
k účtu tejto obchodnej spoločnosti. Bez vedomia ţalovanej vystavil faktúry, kde ju uviedol
ako odberateľku za tovar, ktorý jej nikdy nebol dodaný a nebol ani pouţitý na účel podľa
zmluvy. Keďţe banka povaţovala manţela ţalovanej (klientky) tieţ za dlţníka zo zmluvy,
previedla z účtu Š. na účet obchodnej spoločnosti K. s.r.o. celkom 350 000 Sk. Ţalovanej teda
nevznikla povinnosť plniť ţalobcovi, pretoţe ona nečerpala prostriedky z pridelenej podpory.
V rozpore so zákonom konal Ing. P. S., manţel ţalovanej, ale trestná vec, ktorej predmetom
bolo jeho konanie musela byť odloţená z dôvodu jeho úmrtia a trestné stíhanie sa stalo
neprípustné.
Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa ţalobu zamietol. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O. s. p.).
Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline, ako odvolací súd, rozsudkom č. k.
13Cob/105/2008-222 zo 04.02.2009 v znení opravného uznesenia č. k. 13Cob/105/2008-228
z 19.02.2009 rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť
zaplatiť ţalobcovi sumu 17 287,66 eur (pôvodne 520 808 Sk). Ţalobcovi náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe pri hodnotení listinných dôkazov odvolací súd
dospel k odlišnému skutkovému a právnemu hodnoteniu. Podľa odvolacieho súdu
z doloţených ţiadostí (č. l. X., X., X.), zo zmluvy (č. l. X.), z označenia zmluvných strán
na prvej strane zmluvy nepochybne vyplývalo, ţe ţiadateľom bola nielen ţalovaná, ale aj jej
manţel. Odvolací súd, vychádzajúc a contrario z úpravy v § 11 ods. 3,4, zákona č. 124/1996
Z. z. vyvodil, ţe v danom prípade nestačilo, aby ţiadosť bola podpísaná len ţalovanou ako
jedným z manţelov, keďţe takýto prípad účelu poskytovania podpory sa v uvedených
ustanoveniach nenachádzal. Preto bolo potrebné, aby ţiadosť bola podaná oboma manţelmi,
a teda na strane ţiadateľov okrem ţalovanej, bol i jej manţel Ing. P. S.. Ak by bol v zmluve
označovaný len v pozícii manţela ţiadateľky, potom nebolo potrebné, aby zmluvu
podpisoval. Zmluva však bola podpísaná aj Ing. P. S.. Odvolací súd mal teda
za preukázané tvrdenia ţalobcu, ţe zmluvnou stranou jeho ako veriteľa v rámci uzavretej
zmluvy a ňou zaloţeného záväzkového vzťahu, boli ţiadatelia, a to tak ţalovaná, ako aj jej
vtedajší manţel Ing. P. S.
Odvolací súd sa odchýlil od prvostupňového súdu aj v rovine aplikácie
hmotnoprávneho predpisu na posúdenie zmluvy v tom smere, ţe ak v zmysle § 8 ods. 1 písm.
a/ zákona č. 124/1996 Z. z. sa ako druh podpory rozvoja bývania uvádza úver, potom bolo
potrebné aplikovať osobitnú výlučnú úpravu úveru v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
a vychádzať tieţ z ustanovenia § 261 ods. 3 písm. b/ Obchodného zákonníka v znení platnom
ku dňu 26.02.2001. Nebolo správne vychádzať len z toho, ţe Š. poskytol podporu, keďţe táto
podpora mala v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 124/1996 Z. z. tri základné druhy a jedným
z týchto druhov bol práve úver, čo bolo zásadné pre aplikovanie Obchodného zákonníka.
V rovine naplnenia zmluvy zo strany ţalobcu mal odvolací súd odchylne
od prvostupňového súdu za preukázané, ţe došlo k poskytnutiu dojednaného úveru v sume
350 000 Sk v prospech ţiadateľa, ktorým bola ţalovaná aj jej manţel. Čerpaním z pridelenej
podpory sa zo ţiadateľa stal dlţník. Dlţníkom sa následkom konania Ing. P. S. stal nielen on,
ale aj jeho manţelka (ţalovaná). Odvolací súd poukázal aj na to, ţe ţalovaná umoţnila, aby
v dobe, keď uţ bolo medzi manţelmi zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov, bol
účastníkom predmetnej úverovej zmluvy aj jej manţel.
Odvolací súd z dokazovania vyhodnocoval opodstatnenosť ţalovanej výšky uplatnenej
pohľadávky, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny úveru 320 359,67 Sk, ušlého úroku
153 202,33 Sk a zmluvne dohodnutej sankcie 10% zo súčtu nesplatenej istiny a dojednaného
úroku, t. z. 47 356,20 Sk, spolu vo výške 520 808 Sk, t. z. 17 287,66 eur. S poukazom
na ustanovenia § 497, § 502 ods. 1 prvá veta, cez ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka
v § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dospel odvolací súd k záveru, ţe bolo opodstatnené
zmeneným rozhodnutím odvolacieho súdu ţalobe vyhovieť v plnom rozsahu.
Vzhľadom na zmeňujúce rozhodnutie vo veci samej, rozhodol odvolací súd
s poukazom na § 224 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O. s. p. o náhrade
trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie v zákonom stanovenej
lehote podľa ustanovenia § 240 ods. 1 O. s .p., s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1
Ţalovaná dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 1 písm. c/ O. s. p.).
Podľa názoru dovolateľky sa odvolací súd nevysporiadal s otázkou, či zo zmluvy,
zákona alebo z iných právnych skutočností len ţalovanej vznikol samostatný záväzok
(vzhľadom na neexistenciu BSM), alebo vznikol kaţdému samostatný záväzok, alebo ide
o solidárny záväzok obidvoch manţelov. Z uzavretej zmluvy nevyplýva akákoľvek solidárna
zodpovednosť ţalovanej a jej manţela za prevzaté záväzky, a teda ţalovaná nemôţe
zodpovedať za akékoľvek plnenie poskytnuté jej manţelovi (v rozpore so zmluvou).
Ţalovanej mohol objektívne zo zmluvy vzniknúť len samostatný záväzok. Ţalobca však
ţalovanej ţiadne plnenie neposkytol a nie je oprávnený domáhať sa vrátenia akéhokoľvek
plnenia.
Ďalej uviedla, ţe bolo preukázané, ţe ţalovaná ţiadne plnenie od ţalobcu neprevzala,
a preto sa nemohla stať dlţníčkou a nemohla ani solidárne zodpovedať so svojim manţelom
(vzhľadom na zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov), za ktorého dlhy
nezodpovedá ani ako jeho dedička (nenadobudla dedením ţiadne aktíva). Ak by malo ísť
v prípade nároku ţalobcu o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy
po jeho odstúpení od spornej zmluvy, ţalovaná preukázateľne ţiadne plnenie od ţalobcu
neobdrţala, ţiadne nepouţila, preto nejestvuje také plnenie, ktoré by mala povinnosť vrátiť.
Odvolací súd sa ďalej nevysporiadal so skutočnosťou zrušeného BSM ţalovanej a jej
manţela v čase uzavretia zmluvy, resp. naopak bez právneho zdôvodnenia pripisuje
nedostatok upozornenia o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manţelov na ťarchu
ţalovanej (po prvýkrát uzatvárajúcej takúto zmluvu). Pritom výslovne účasť manţela
ţalovanej ako ţiadateľky o podporu, ako podmienky poskytnutia podpory, vyţadoval ţalobca.
Sama ţalovaná nemala ţiadny dôvod, aby vstupovala do spoločného záväzkového vzťahu
so svojim manţelom v čase, keď uţ na jej návrh bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo
manţelov. Vzhľadom na neexistenciu bezpodielového spoluvlastníctva ţalovanej a jej
manţela nejestvoval právny dôvod na vznik ich pasívnej solidarity voči ţalobcovi.
K priznaniu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty ţalobcovi proti ţalovanej ţalovaná
uviedla, ţe to by bolo poskytnutím súdnej ochrany takému výkonu práva, ktoré odporuje
dobrým mravom.
Ţalovaná v dovolaní ďalej uviedla, ţe odvolací súd nedostatočne a nesprávne posúdil
povahu uplatneného nároku ţalobcu. V prípade platného odstúpenia od zmluvy nastupuje
zo zákona povinnosť vrátenia si vzájomných plnení a keďţe ţalovanej ako dlţníčke
z právneho vzťahu so ţalobcom zo spornej zmluvy nebolo poskytnuté ţiadne plnenie, preto
ţiadne prostriedky zo Š. ani nemohla pouţiť a nepouţila na účel dojednaný
v spornej zmluve, nie je preto na jej strane daný právny základ vzniku povinnosti vrátiť
ţalobcovi plnenie, ktoré nedostala.
Ţalovaná poţiadala súd o svoje úplné oslobodenie od súdnych poplatkov
za podmienok ustanovených v § 138 ods. 1 O. s. p., aby jej tak nebolo v dôsledku
nepriaznivej osobnej sociálnej situácie upreté plné uplatnenie ústavného práva na súdnu
ochranu.
Ţalovaná navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
K dovolaniu ţalovanej sa vyjadril ţalobca, ktorý uviedol, ţe odvolací súd správne
posúdil problematiku zmluvných strán úverovej zmluvy. Odvolací súd podľa ţalobcu správne
posúdil pojem ţiadateľ, keď tak označil ţalovanú spolu s jej manţelom. Čerpaním úveru sa
z oboch spoluţiadateľov stali spoludlţníci. Odvolací súd tieţ správne posúdil problematiku
aplikácie Obchodného zákonníka a správne priznal ţalobcovi aj zmluvne dohodnutú sankciu.
Ţalobca poukázal na ustanovenie § 302 Obchodného zákonníka, podľa ktorého odstúpenie
od úverovej zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Na základe uvedeného navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol v celom rozsahu
ako bezdôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie bolo podané v lehote oprávnenou osobou, obsahuje náleţitosti stanovené § 241
O .s. p. a smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 1 O. s. p.), prejednal dovolanie smerujúce proti rozsudku odvolacieho súdu bez
nariadenia pojednávania podľa § 243a ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe dovolanie
ţalovanej nie je dôvodné.
Odvolací súd pri zmene napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa § 220
O. s. p. postupoval v súlade s ustanovením § 213 ods.2, 3, O. s. p., vykonal opakované
dokazovanie listinných dôkazov a vyvodil správne skutkové a právne závery, ţe je daná
zodpovednosť ţalovanej za splnenie záväzku v zmysle zmluvy o úvere č. X./X./2001.
Sporové strany na základe výzvy súdu, nevzniesli námietky k aplikácií aj ustanovení
Obchodného zákonníka na daný prípad. Sporná ostala len otázka posúdenia postavenia
zmluvných strán na strane dlţníka, čo je predmetom dovolacieho konania.
Ţalobca na strane veriteľa a M. S. a jej vtedajší manţel Ing. P. S. na strane
ţiadateľov uzavreli zmluvu o poskytovaní podpory vo forme úveru podľa zák. č. 124/1996
Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania a súvisiacich predpisov ( č. l. X. ). Podľa § 11 ods.
1cit. zákona ţiadateľ je povinný predloţiť písomnú ţiadosť F. prostredníctvom okresného
úradu príslušného podľa miesta nehnuteľnosti –stavby. V spornom prípade ţiadosť o podporu
na rekonštrukciu rodinného domu a prístavby predloţili obidvaja manţelia ako ţiadatelia, kde
samostatne uviedli osobné identifikačné údaje, účel podpory, ako aj preukázanie schopnosti
platenia splátok a úrokov z poţadovaného úveru (výšku mesačného príjmu) napriek tomu, ţe
v čase ţiadosti a uzavretia zmluvy bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov bolo súdom
zrušené, čo ţalovaná nespochybňuje, a preto medzi manţelmi sa jednalo o podielové
spoluvlastníctvo t.j. kaţdý z manţelov vo vzťahu k tretím osobám je samostatne oprávnený
a povinný, a preto súhlas druhého manţela nebol potrebný k platnému uzavretiu právneho
úkonu - zmluvy poskytnutí podpory vo forme úveru ako to nesprávne interpretuje dovolateľ.
V spornom prípade je potrebné vychádzať z obsahu ţiadosti a predmetnej zmluvy.
Nepochybne v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 124/1996 Z. z. manţel ţalovanej bol v postavení
ţiadateľa o poskytnutie podpory na rekonštrukciu rodinného domu a takto bol aj označený
v záhlaví zmluvy o úvere a svojím podpisom (overený notárom) prejavil vôľu smerujúcu
k vzniku právneho úkonu a zároveň niesť právne následky vyvolané týmto úkonom a vrátiť
poskytnutý úver v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok. V ţiadnom prípade sa
nejednalo len o jeho súhlas bez právnej zodpovednosti, čo vyplynulo aj z jeho správania voči
veriteľovi pri čerpaní podpory. To znamená, ţe ţalovaná ako aj manţel sa stali účastníkmi
zmluvného vzťahu ako dlţníci vo vzťahu k veriteľovi.
Keď je na strane dlţníka viac osôb, jedná sa o záväzok spoločný. Účastníci zmluvného
vzťahu si spravidla vyslovia v dohode, ţe sa jedná o solidárny záväzok. Zákon však
nevyţaduje na zaloţenie solidarity striktné vyslovenie, ţe sa jedná o solidárny záväzok. Nie
je však vylúčená ani taká úprava zmluvného plnenia medzi viacerými dlţníkmi, z ktorej
moţno vyvodiť existenciu solidárneho záväzku (pasívna solidarita). Znamená to, ţe veriteľ je
oprávnený poţadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlţník, povinnosť
ostatných zanikne (§ 511 ods. 1 OZ).
Z vykonaného dokazovania obidvomi súdmi vyplýva, ţe k čerpaniu úveru (podpory
v zmysle § 8 ods.1 z. č. 124/1996 ) došlo na základe predloţenia potrebných dokladov
(faktúr) Ing. S., ktorý konal ako účastník zmluvy a veriteľ v zmysle dohodnutých podmienok
poskytol čerpanie finančných prostriedkov ţiadateľovi úveru, a preto podľa článku III. bod
3.2.a 3.7. zmluvy sa dlţníčkou súčasne stala aj ţalovaná. Tvrdenie ţalovanej, ţe nemala
vedomosť o konaní manţela resp., ţe konal protiprávne pri vystavovaní dokladov na
poskytnutie podpory je irelevantné vo vzťahu k platnosti právneho úkonu a povinnosti splniť
záväzok. Ţalovaná potvrdila, ţe v zmysle zmluvy č. X./X./2001 boli jej peňaţné prostriedky
v sume 350 000 Sk poukázané na jej súkromný účet (viď. č. l. X.), pritom ako účastník
zmluvného vzťahu mala však vedomosť o spôsobe čerpania podpory (čl. III zmluvy), ktorý
neumoţňoval dlţníkovi pri čerpaní podpory finančné prostriedky poukázať
na svoj bankový účet. Svojím pasívnym postojom umoţnila druhému dlţníkovi pouţiť
peňaţné prostriedky v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami, čo nemôţe byť
na ťarchu veriteľa, ktorý postupoval v súlade so zmluvu o úvere.
Nesporne bolo preukázané, ţe dlţníci si svoj spoločný záväzok splatiť úver v zmysle
článku IV zmluvy nesplnili, a preto ţalobcovi ako veriteľovi vzniklo právo poţadovať plnenie
a dohodnuté sankcie od ktoréhokoľvek z nich podľa čl. VIII zmluvy. Keďţe druhý dlţník
zomrel, ţalobca sa oprávnene domáhal svojho práva voči ţalovanej. Uplatnená výška
pohľadávky nebola medzi účastníkmi sporná.
Ţalovaný napadol dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu a preto
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací jeho dovolanie podľa § 243b ods. 1
O. s. p. zamietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 243b ods. 5 O. s. p. a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, ţe ich náhradu ţalobcovi nepriznal, pretoţe
si ţiadne trovy konania neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. decembra 2010
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. Némethová