Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_10Er-304-2012.pdf
PDF · 89.47 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/304/2012
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692 proti povinnému: K. S., nar. XX.XX.XXXX, I. O. XXXX/X, G., práv. zast.: JUDr. Ružena Szabóová, advokátka, Gazdovská 38, Komárno, o vymoženie 1.659,70 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom, Exekútorský úrad Nitra, so sídlom Kmeťkova 30, pod sp. zn. 10Er/304/2012 (EX 319/2012) v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú .
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi a povinnému 100 % náhradu trov exekúcie do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov exekúcie, o ktorej súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 17.2.2012 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 1.659,70 eur s prísl., keď poukazoval na právoplatný rozhodcovský rozsudok a uznesenie Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, IČO: 35 862 882, sp. zn. IDC0610113 zo dňa 15.7.2011 a 14.7.2011.
2. Okresný súd Komárno vydal dňa 15.3.2012 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu.
3. Dna 25.1.2017 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností, v ktorom poučil povinného o možnosti podať námietky proti exekúcii v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Upovedomenie prevzal povinný dňa 11.2.2017. Dňa 23.2.2017 podal povinný na poštovú prepravu podanie označené ako námietky proti exekúcii pre neprijateľnú rozhodcovskú doložku a neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 27.2.2017. Súdny exekútor ich predložil na rozhodnutie súdu dňa 2.3.2017. Povinný vo svojom podaní uviedol, že sú tu iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná, a teda sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Exekučný titul v tejto veci je v upovedomení o začatí exekúcie bez uvedenia právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku. Povinný ako dôvod neprípustnosti exekúcie uvádza fakt, že nie je splnená žiadna z podmienok pre vedenie exekúcie, rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, tento exekučný titul je materiálne nevykonateľný, neúčinný, neplatný, nespôsobilý vyvolať právne účinky. Rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných podmienkach štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, o ktorú oprávnený v rozhodcovskom konaní oprel svoj
nárok na vydanie rozhodcovského rozsudku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a bola od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Povinný ďalej uviedol, že je fyzickou osobou, ktorá nepodniká, je spotrebiteľom. Povinný nemohol individuálne ovplyvniť obsah oprávneným vopred pripraveného návrhu na uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. Oprávnený mu nevytvoril priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, všeobecné podmienky poskytnutia úveru nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený svoj návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky jednoducho začlenil medzi iné zmluvné podmienky, do vlastných všeobecných obchodných podmienok. V danej exekučnej veci vymáhané plnenie bolo priznané v súkromnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, preto sú splnené podmienky na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku, preto navrhuje, aby súd námietkam podaným proti exekúcii v celom rozsahu vyhovel a následne exekúciu zastavil.
4. K podaniu povinného sa vyjadril oprávnený podaním zo dňa 26.11.2018 a to tak, že poukázal na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu II.ÚS 499/2012 s tým, že v zmysle § 21 ods.1 rozhodcovského zákona je to v prvom rade rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) a tým aj svoju vlastnú právomoc, pričom osobitne sa pritom žiada zdôrazniť, že na rozdiel od úpravy účinnej od 1. januára 2008 Občiansky zákonník v znení aplikovateľnom v prerokúvanej veci žiaden z predpokladov neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve neprezumoval, preto musela byť neprijateľnosť podmienky pred súdom pozitívne dokázaná a na tom nič nemení ani prípad, keď súd takýto dôkaz vykonáva z úradnej moci (ex offo). Oprávnený tvrdí, že dlžník neuvádza v podaných námietkach žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo že by tu boli dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Účastník rozhodcovského konania sa mohol žalobou podanou na príslušnom súdu domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku a vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, a teda exekučný súd je ním viazaný . V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup. Oprávnený ďalej uvádza, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný a nemôže sa prejednať znova. Je tu teda prekážka res iudicata. V prípade vyhovenia návrhu povinného by teda vznikla situácia, v ktorej by oprávnený nemohol pokračovať v exekučnom vymáhaní pohľadávky a zároveň by nemohol úspešne podať nový žalobný návrh o zaplatenie dlžnej sumy. Oprávnený ďalej poukazuje na nález Ústavného súdu II.ÚS 499/2012 týkajúci sa predpokladu následku neplatnosti rozhodcovskej doložky a na ďalšie obdobné nálezy a rozhodnutia akými sú: nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3.júla 2008, na uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS 23/2013-8, na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.3.2015 č.k. 43CoE/85/2015-26, na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18.októbra 2007), Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 171/06 z 5. apríla 2007. Záverom oprávnený poukázal na skutočnosť, že zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., je zapísaná v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom SRS 001 v súlade s § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený nevidí dôvod pre odklad a zastavenie exekúcie a žiada súd, aby námietky povinného zamietol.
5. Povinný podaním zo dňa 13.6.2019 urgoval vydanie rozhodnutia o jeho podaní zo dňa 23.2.2017 s tým, že podanie povinného zo dňa 23.2.2017 má byť, podľa jeho obsahu, návrhom na zastavenie exekúcie, nie námietkami proti exekúcii. Súdny exekútor, na dotaz povinného, oznámil povinnému, že zastával názor, že jeho podanie zo dňa 23.2.2017 nesmerovalo k zastaveniu exekúcie pre neexistenciu zákonného exekučného titulu, ale je iba reakciou na doručené upovedomenie začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti, ktoré ním bolo vydané dňom 25.1.2017 pod číslom EX 319/2012-35, a preto pokračuje v exekúcii Príkazom na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku, vydaným dňa 6.3.2019, a to napriek tomu, že súd o podaní povinného zo dňa 23.2.2017 ešte nerozhodol.
6. Podľa § 57 ods.1 písm g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
7. Dňa 25.1.2017 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností s tým, že povinný v ňom bol poučený o možnosti podať námietky proti exekúcii v lehote 14 dní od doručenia tohto upovedomenia. Súd podanie povinného zo dňa 23.2.2017 posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie, a to aj napriek tomu, že toto podanie reakciou na doručené upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti, keďže z obsahu podania je zrejmé, že povinný nenamietal spôsob výkonu exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti, ale exekúciu ako celok.
8. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011). Exekučný súd preto skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
9. Za týmto účelom súd preskúmal zmluvu o úvere zo dňa 7.4.2008 uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného - Poštovou bankou, a.s., a povinným, kde v bode 2 s názvom Zmluva o úvere je uvedené, že „zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo všeobecných obchodných podmienkach. Podľa bodu 10.2.2 II. časti Všeobecných obchodných podmienok „Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.“
10. Oprávneným predložená zmluva o úvere založila záväzkovo - právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11.Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným založený na základe predkladanej zmluvy je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať i v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
12. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
13. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
14. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenie oprávneného ako aj samotnú zmluvu o úvere vrátane rozhodcovskej doložky a dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je dôvodný. V danom prípade nie je možné rozhodcovskú doložku považovať za platne uzavretú práve z dôvodu, že bola zakomponovaná do všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou podpísanej zmluvy o úvere. Povinnému ako záujemcovi o poskytnutie úveru bola predložená zmluva o úvere, v rámci obsahu ktorej právny predchodca oprávneného vopred zakomponoval aj rozhodcovskú doložku. Formulácia predloženej rozhodcovskej doložky však spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Oprávnený totiž mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám vybral a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Povinný týmto stratil právo brániť sa voči nárokom oprávneného na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, keď v súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky výber rozhodcovského súdu bol v rukách zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Konanie pred rozhodcovským súdom vo väčšine prípadov iniciuje práve veriteľ, ktorý sám zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď je oprávneným podaná žaloba na rozhodcovský súd. Súd preto považuje celý postup od uzavretia rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok za prejav zneužitia práv dodávateľa, nakoľko ide o také konanie dodávateľa, ktorý si uvedeným postupom zaobstaráva ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy, pričom výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná, považuje exekučný súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka navyše vo svojich dôsledkoch spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhoduje na návrh oprávneného súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, ale je založená za účelom podnikania a dosahovania zisku.
15. Vznik platnej rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z listín predložených oprávneným nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec právneho predchodcu oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Povinný zjavne nebol kvalifikovane poučený o závažných dôsledkoch rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej doložky, nemožno považovať rozhodcovskú doložku za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
16. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho, či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska
formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku.
17. V súlade s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 262 zákona č. 160/2015 Z.z. (CSP), čl. 4 CSP a § 256 ods. 1 CSP k náhrade trov exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi a povinnému, súd zaviazal oprávneného, keďže k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením, keď návrhom, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 17.2.2012 žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorý na vykonanie exekúcie nie je spôsobilý. O výške náhrady trov exekúcie, ktorú je oprávnený povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi a povinnému rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením v súlade s § 262 ods.2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Komárno písomne v troch vyhotoveniach. (§ 50 ods.4 Exekučného poriadku)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).