Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobkyne: Sociálna poisťovňa - ústredie, IČO: 30 807 484, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, proti žalovanému: Q. H., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, Q., o zaplatenie 606,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 17. septembra 2019 č.k. -69 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 606,- eur a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku; II. žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne ustanovením , , 420 ods. 1 až 3, a z.č. (ďalej len „“), a z.č. o sociálnom poistení (ďalej len ZoSP), z.č. o priestupkoch (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že z vykonaného dokazovania zistil a to z rozkazu o uložení sankcie za priestupok Okresného úradu Trnava č. OU-TT-OVVS2-2018/008111 zo dňa 8. marca 2018, že žalovaný bol uvedeným rozhodnutím právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, drobným ublížením na zdraví a iným hrubým správaním podľa , ktorým konaním spôsobil S. A. zranenie, a to tržnú ranu pery, pomliaždenie hrude vľavo, brušnej steny vľavo a zhoršenie predchádzajúcej bolesti chrbta, čo bolo klasifikované ako úraz ľahký, s dobou liečenia do sedem dní. Z potvrdenia ošetrujúcej lekárky MUDr. I. T. zo dňa 20. novembra 2017 vyplynulo, že S. A. bol práceneschopný kvôli predmetnému úrazu od 7. augusta 2017 do 4. septembra 2017, z potvrdenia o nemocenských dávkach zo dňa 25. júla 2018 vyplýva, že žalobkyňa vyplatila S. A. nemocenské dávky za obdobie od 17. augusta 2017 do 23. decembra 2017 v sume 4.119,50 eur. Z výpočtu nemocenskej dávky vyplýva, že nemocenské dávky vyplatené žalobkyňou za obdobie od 17. augusta 2017 do 4. septembra 2017 predstavujú sumu 606,- eur s tým, že prvých 10 dní práceneschopnosti vypláca zamestnávateľ poškodeného, t.j. od 7. augusta 2017 do 16. augusta 2017. Žalobkyňa výzvou č. 55/2018 zo dňa 25. júla 2018 vyzvala žalovaného na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, poskytnutú poškodenému formou nemocenských dávok vo výške 606,- eur, žalovaný uvedenú sumu nezaplatil. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaný sa dopustil zavineného protiprávneho konania, v dôsledku ktorého žalobkyňa vyplatila poškodenému za obdobie od 17. augusta 2017 do 4. septembra 2017 nemocenské dávky v sume 606,- eur, v konaní pritom nebolo tvrdené a preukázané, že by škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného a preto nedošlo k obmedzeniu zodpovednosti škodcu - žalovaného, ale tento zodpovedá za vyplatenie nemocenských dávok v plnom rozsahu, pretože tieto boli vyplatené z dôvodu

jeho výlučného protiprávneho úkonu konštatovaného v konaní o priestupku. Dodal, že žalobkyňa má preto voči žalovanému právo na plnú náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného, pričom žalobkyňa výšku škody preukázala potvrdením príslušnej organizačnej zložky sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. Súd prvej inštancie dodal, že obrana žalovaného nebola spôsobilá spochybniť nárok žalobkyne a to ani sčasti, pričom poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého je súd viazaný právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok a nie je oprávnený prehodnocovať skutok, ktorý bol právoplatne vyhodnotený ako priestupok príslušným správnym orgánom. Nezohľadnil ani argumentáciu žalovaného, že poškodenému nespôsobil zranenie chrbta, keďže sa na toto zranenie už liečil aj predtým, keďže aj v rozkaze sa uvádza, že žalovaný poškodenému spôsobil zhoršenie predchádzajúcej bolesti chrbta a žalovaný nemohol účinne spochybniť ani to, že zavineným protiprávnym konaním spôsobil poškodenému aj pomliaždenie hrude vľavo a brušnej steny vľavo, keďže v rozkaze nebolo konštatované konanie žalovaného v nutnej obrane. Súd prvej inštancie uviedol, že nebol viazaný dobou liečenia uvedenou v rozkaze a to do 7 dní, tak ako by nebol viazaný ani výškou spôsobenej škody. Dodal, že je na prospech žalovaného, že za uvedený skutok bol postihnutý len ako za priestupok, a nie za trestný čin, hoci dĺžka práceneschopnosti bola viac ako v rozkaze uvedených 7 dní, ale túto dobu nie je možné považovať za záväznú pre súd. Žalovaný spochybňoval opodstatnenosť trvania práceneschopnosti poškodeného a vykonávanie kontrol dodržiavania liečebného režimu, pričom súd prvej inštancie poukázal, že určovanie dĺžky práceneschopnosti je plne v kompetencii ošetrujúceho lekára a v súvislosti s predmetným úrazom bola práceneschopnosť poškodeného od 7. augusta 2017 do 4. septembra 2017. Pokiaľ ide o kontrolu dodržiavania liečebného režimu, táto je plne v kompetencii sociálnej poisťovne a žalovaný ani súd nemá možnosť do nej zasahovať. Súd prvej inštancie mal za to, že nemohol uznať ani argumentáciu žalovaného, že by nárok žalobkyne voči nemu bol vykonštruovaný, keď svoje tvrdenia ničím nepreukázal, aj keď spomínal, že má pár svedkov zároveň uviedol, že títo vypovedať nechcú. Súd prvej inštancie považoval žalobu žalobkyne za dôvodnú v celom rozsahu a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 606,- eur, pričom plnenie určil na lehotu 60 dní, pričom žalovanému nič nebráni dohodnúť sa so žalobkyňou na prípadnom splácaní dlhu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že v konaní plne úspešnej žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže jej v konaní žiadne trovy nevznikli a nárok na ich náhradu si ani neuplatnila.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil, že súd prvej inštancie nedostatočne preveril ním podané dôkazy a argumenty, jeho návrhy zjednodušoval a zľahčoval ich opodstatnenie. Odvolanie podal na základe nového dôkazného materiálu, ktorým je znalecký posudok č. 152/17, k ČVS: ORP-1768/HC-TT-2017, ktorý bol vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctva. Namietal, že v znaleckom posudku sa uvádza, že zranenia, ktoré údajne spôsobil R. A. sú ľahké a intenzita sily pri vzniku zranenia bola veľmi slabá až slabá a znalec popisuje dobu liečenia maximálne jeden týždeň, nie viac a tento záver treba rešpektovať. Dobu liečenia považuje znalec za neadekvátne dlhú ohľadom ku charakteru zranenia ako aj jeho prejavom. Svoje odvolanie žalovaný na výzvu súdu prvej inštancie doplnil tým, že žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym názorom vyjadreným v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Poukázala na § 238 ZoSP majúc za to, že protiprávnosť konania žalovaného bola jednoznačne preukázaná právoplatným rozkazom o uložení sankcie za priestupok vydaným Okresným úradom Trnava č. OU-TT-OVVS2-2018/008111, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania priestupku voči občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví podľa . Žalobkyňa poukázala na odborné stanovisko posudkovej lekárky MUDr. C. O. z ktorého vyplýva, že trvanie dočasnej práceneschopnosti pána R. A. pre úraz od 7. augusta 2017 do 4. septembra 2017 vrátane považuje za primerané a opodstatnené a znalec z odboru chirurgie a traumatológie vo svojom posudku zrejme nedostatočne zohľadnil zhoršenie ťažkostí s driekovou chrbticou, ktoré mal pán R. A. pred úrazom, ale ktoré sa zvýraznili po napadnutí inými osobami a psychické ťažkosti, ktoré vznikli po úraze nebral do úvahy, nakoľko to nespadá do jeho kompetencie. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný a uviedol, že žalobkyňa nerešpektuje znalecký posudok, ktorý bol vytvorený prizvaným znalcom k spisu OU-TT-OVVS-2018/008111 a dovoľuje si závery znalca spochybňovať, čo je absolútne neprípustné, nakoľko znalec je osoba nestranná a nezaujatá. Dodal, že povaha útoku nenasvedčuje tomu, aby vzniklo takéto zranenie, ktoré je podľa jeho osobného pohľadu

vymyslené a vykonštruované. Uviedol, že nevie, prečo by mal pykať za niečo, čo neurobil. Dodal, že by ho zaujímal i záver z magnetickej rezonancie zo dňa 9. septembra 2017 a taktiež i názor lekára z odboru psychiatrie ku stavu R. A., keď od neho samotného vie, že je psychicky nestabilná osoba, keďže mu neraz rozprával svoje životné psychické traumy a ako sa na ne lieči. Dodal, že nikoho nezajíma jeho psychický stav, keď len pre rozmarnosť a ješitnosť R. A. je tento celý proces. Uviedol, že ak by si ľudia zo sociálnej poisťovne robili riadne svoju prácu, aspoň raz by vykonali riadnu kontrolu u R. A. a držali sa rozhodnutia okresného úradu, nemusel by tento proces byť. Záverom zhrnul a poukázal na nedostatočnú kontrolu zo strany žalobkyne, nerešpektovanie znalca a vytváranie si vlastných záverov žalobkyňou, nerešpektovanie záverov okresného úradu o priestupku a nie trestnom čine, nesprávnosť lekárskych záverov MUDr. T. a nulový záujem zo strany žalobkyne vymáhať finančnú pohľadávku od skutočného vinníka, ktorým je R. A..

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je zaplatenie 606,- eur titulom náhrady škody vzniknutej výplatou dávok nemocenského poistenia.

7. Odvolateľ ako odvolacie dôvody uvádza odvolacie dôvody stanovené v a , v zmysle ktorých odvolanie odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

8. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku. Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní s výnimkou nového dôkazu,( na ktorý však odvolací súd z nižšie uvedených dôvodov neprihliadal) neuvádza nové skutkové či právne argumenty než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.

9. Odvolateľ poukazuje vo svojom odvolaní na novotu, nový dôkaz, znalecký posudok znalca Mudr. Mariána Pamulu č. 152/17 z 11. decembra 2017, avšak neuvádza prečo ho doposiaľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

10. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

11. Podľa § 154 prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

12. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred konaním pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

13. zaviedol do slovenského procesného práva ako novum právny inštitút prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany ( ). Tento inštitút je naviazaný najmä na zásadu koncentrácie konania ( ). Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania. Omeškané procesné úkony sú neúčinné. Účelom zmeny je urýchlenie konania, čo sa prejavuje precizovaním procesných povinností strán sporu pri predkladaní skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a pod. Zaviedla sa diskrečná právomoc súdu (podľa okolností konkrétneho prípadu) neprihliadnuť na procesné úkony strán sporu, ktoré neboli urobené včas. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré odvolateľ neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty, nóva) je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok.

14. Právo na uvedenie novoty v zmysle je podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia tejto skutočnosti a dôkazu. Je preto úlohou odvolateľa v odvolaní dokázať, že nový prostriedok procesného útoku či procesnej obrany, ktorý uvádza až teraz, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty nemôže odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti.

15. Odvolateľ v odvolaní síce poukazuje na znalecký posudok 152/17 znalca z odboru zdravotníctva MUDr. Mariána Pamulu, Vážska 5, Piešťany, vypracovaného dňa 11. decembra 2017 a doručeného Okresnému riaditeľstvu PZ v Trnave, obvodné oddelenie PZ Hlohovec 18. decembra 2017, avšak v odvolaní neuvádza, prečo tento znalecký posudok nepredložil v konaní pred súdom prvej inštancie.

16. Zo zápisnice súdu prvej inštancie o pojednávaní zo dňa 17. septembra 2019 vyplýva, že strany sporu boli riadne poučené, že v zmysle prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Obe strany sporu zhodne uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Následne bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené.

17. Odvolací súd s poukazom i na žalovaným v odvolaní neuvedenie dôvodu, prečo žalovaný predkladá nový dôkaz až v odvolacom konaní neprihliada na novotu a vychádza len zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Ostatná odvolacia argumentácia žalovaného (nedostatočné preverenie ním podaných dôkazov, zjednodušovania a zľahčovanie opodstatnenosti jeho argumentácie) je irelevantná.

18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie s odvolací súd dodáva len, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že rozkazom o uložení sankcie za priestupok Okresného úradu Trnava č. OU-TT-OVVS2-2018/008111 zo dňa 8. marca 2018, právoplatného dňa 5. apríla 2018 bol žalovaný právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví a iným hrubým správaním podľa , ktorým konaním spôsobil S. A. zranenie a to tržnú ranu pery, pomliaždenie hrude vľavo, brušnej steny vľavo a zhoršenie predchádzajúcej bolesti chrbta, čo bolo klasifikované ako úraz ľahký, s dobou liečenia do 7 dní. Z potvrdenia ošetrujúcej lekárky MUDr. I. T. zo dňa 20. októbra 2017 vyplýva, že S. A. bol práceneschopný kvôli predmetnému úrazu od 7. augusta 2017 do 4. septembra 2017. Z výpočtu nemocenskej dávky vyplýva, že nemocenské dávky vyplatené žalobkyňou za obdobie od 17. augusta 2017 do 4. septembra 2017 predstavujú sumu 606,- eur s tým, že prvých 10 dní (od 7.augusta do 16. augusta 2017) práceneschopnosti vyplácal poškodeného zamestnávateľ. Na úhradu žalobkyňa vyzvala žalovaného výzvou č. 55/2018 zo dňa 25. júla 2018, žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

19. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie vec posúdil správne právne a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. Najvyšší súd už opakovane vo svojich rozhodnutiach napr. sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. uzavrel, že aplikované ustanovenie § 238 ods. 1 ZoSP je hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody vzniknutej výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb. Žalobkyňa má expressis verbis voči tretím osobám právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s , pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni voči žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania ( zhodne ako súd prvej inštancie správne nepriznal náhradu trov prvostupňového konania) keďže v odvolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli.

21. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).