Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 50 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (58)9cb/372921.a141e1.pdf
PDF · 109.99 KB
No categories available
3MCdo/19/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 M Cdo 19/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S., proti žalovanej N.,
a.s. v likvidácii, L., zastúpenej JUDr. A., advokátom so sídlom v L., o zaplatenie 8 372,24 €
(252 222 Sk), vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9 C 149/2006, o mimoriadnom
dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 20. septembra 2007 sp. zn. 12 Co 143/2007 v spojení s rozsudkom
Okresného súdu Lučenec z 28. februára 2007 č.k. 9 C 149/2006-82, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 20. septembra 2007 sp. zn. 12 Co 143/2007 a rozsudok Okresného súdu Lučenec
z 28. februára 2007 č.k. 9 C 149/2006- 82; vec vracia Okresnému súdu Lučenec na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Lučenec rozsudkom z 28. februára 2007 č.k. 9 C 149/2006-82 uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni do 15 dní 252 222 Sk; žalobkyni nepriznal náhradu
trov konania. Vychádzal z toho, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 29. júla 2005 č.k.
13 C 21/2005-122 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
14 Co 261/2005 bolo určené, že úraz, ktorý utrpela J. (ďalej len „zamestnankyňa“) na
pracovisku žalovanej dňa 27. novembra 2002, je pracovným úrazom. Vzhľadom na tento úraz
boli zamestnankyni vyplatené nemocenské dávky v sume 65 310 Sk za obdobie od 27.
novembra 2002 do 14. septembra 2003 a invalidný dôchodok v sume 186 912 Sk za obdobie
od 15. septembra 2003 do 9. mája 2006. Súd prvého stupňa aplikoval § 238 ods. 1 a 4 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a dospel k záveru, že poskytnutím týchto dávok
nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia vznikla žalobkyni škoda. Skúmal, či
táto majetková ujma bola dôsledkom zavineného protiprávneho konania žalovanej (§ 420 ods.
1 a 3 Občianskeho zákonníka a § 441 Občianskeho zákonníka), a vzal na zreteľ, že
pracovnoprávne vzťahy (aj zodpovednostné) medzi zamestnávateľom a zamestnancom
upravuje Zákonník práce. Žalovaná podľa tohto zákonníka zodpovedá za škodu vzniknutú jej
zamestnankyni objektívne; zodpovednosti by sa mohla zbaviť len za podmienok uvedených v
§ 196 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Z rozhodnutia Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.k. X. z
23. júna 2004 o vyšetrovaní ťažkého pracovného úrazu zamestnankyne (ďalej len
„rozhodnutie inšpektorátu práce“) súd zistil, že žalovaná porušila § 8a ods. 1 písm. d/ a ods.
2 písm. b/ zákona č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení
neskorších predpisov v spojení s § 16 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 59/1992 Zb., ktorou sa určujú
základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení. Vzhľadom na to
dospel k názoru, že žalovaná (zamestnávateľka) porušila svoju povinnosť vyplývajúcu z § 177
ods. 1 Zákonníka práce. Dodal, že žalovaná nepodala „žalobu o určenie, že sa zbavuje
zodpovednosti za škodu“ (§ 196 ods. 1 a 2 Zákonníka práce). Nemocenské dávky a invalidný
dôchodok boli žalobkyňou vyplatené v priamej príčinnej súvislosti s ochorením a invaliditou
zamestnankyne, ako následok pracovného úrazu. Nebolo preukázané, že škoda bola
spôsobená zavinením zamestnankyne. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalovaná
zodpovedá za škodu, ktorá žalobkyni vznikla výplatou dávok. Úspešnej žalobkyni nepriznal
náhradu trov konania, lebo ich neuplatnila.
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 20. septembra
2007 sp. zn. 12 Co 143/2007 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil
a žalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd považoval rozsudok
súdu prvého stupňa za vecne správny a v podstatnom rozsahu sa stotožnil s jeho závermi.
Zdôraznil, že vzájomné právne vzťahy zamestnávateľa a zamestnanca sa posudzujú podľa
Zákonníka práce; vzťah, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, je upravený
zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V konaní bolo preukázané, že za pracovný
úraz zodpovedá žalovaná, ktorá sa bránila, že úraz jej zamestnankyne nie je pracovným
úrazom, lebo si ho zamestnankyňa zavinila sama. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri
pracovných úrazoch má charakter objektívnej zodpovednosti, ktorej predpokladmi sú
pracovný úraz, škoda a príčinná súvislosť; medzi jej predpoklady nepatrí zavinenie, ani
protiprávne konanie. Odvolací súd poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 14 Co 561/2005 (správne zrejme 14 Co 261/2005), v zmysle
ktorého nebolo preukázané, že by škoda bola spôsobená zavinením zamestnankyne. Ako
uviedol, pri objektívnej zodpovednosti môže byť dôvodom zbavenia sa zodpovednosti
zamestnávateľa len preukázané zavinené protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je
v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Výsledkom konania o určenie, že ide o pracovný
úraz, je zistenie, že na strane zamestnankyne nebolo dané žiadne zavinenie. Žalovaná sa ani
čiastočne nezbavila zodpovednosti, nedošlo k zmierneniu dôsledkov jej zodpovednosti
v zmysle Zákonníka práce. Právom žalovanej bolo preukázať zavinenie zamestnankyne
v pracovnoprávnom spore s ňou a zbaviť sa tak zodpovednosti čiastočne alebo úplne.
V prejednávanej veci ale nejde o vzťah pracovnoprávny; ide tu o osobitný právny vzťah
vyplývajúci zo špeciálnej úpravy danej § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. V tomto
ustanovení ide o vzťah Sociálnej poisťovne a tretej osoby (v danom prípade zamestnávateľa)
v súvislosti so škodou Sociálnej poisťovne zavinenou protiprávnym konaním tejto tretej
osoby, ktorá jej vznikla vyplatením dávok. Súd prvého stupňa mal preukázané všetky
predpoklady vzniku zodpovednosti a správne poukazoval na závery rozhodnutia inšpektorátu
práce. Vzhľadom na osobitnú právnu úpravu danú § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení nemožno na daný prípad aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka,
preto neprichádza do úvahy aplikácia § 420 a § 441 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd
zdôraznil, že na danú vec sa nevzťahuje judikát R 26/2005 (tento sa netýkal prípadu
objektívnej zodpovednosti pri pracovnom úraze podľa Zákonníka práce, ale zodpovednosti
podľa Občianskeho zákonníka za zavinené protiprávne konania v súvislosti s dopravnou
nehodou). V tomto súdnom konaní nemožno opätovne riešiť otázku spoluzavinenia, ktorá už
bola riešená v pracovnoprávnom spore a je neprípustné v rôznych konaniach rozdielne
posúdiť „spoluvinu“ zamestnankyne. Zamestnankyňa nie je v prejednávanej občianskoprávnej
veci účastníčkou tohto konania, napriek tomu ale žalovaná neprípustne navrhuje, aby bolo
rozhodované aj o právach zamestnankyne. Odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania úspešnému žalobcovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s 224 ods. 1 O.s.p. a § 151
ods. 1 O.s.p. z dôvodu ich neuplatnenia.
Na základe podnetu žalovanej podal generálny prokurátor Slovenskej republiky
mimoriadne dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého
stupňa. Navrhol, aby dovolací súd zrušil obe rozhodnutia a vec vrátil Okresnému súdu
Lučenec na ďalšie konanie, lebo nimi bol porušený zákon, spočívajú na nesprávnom právnom
posúdení veci a konanie bolo postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.). Zdôraznil, že v prejednávanej veci
išlo o posúdenie nároku žalobkyne na náhradu škody podľa § 31 ods. 1 zákona č. 274/1994
Z.z. o Sociálnej poisťovni a § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Súdy
v tejto veci – a to v rozpore s podstatou právneho vzťahu, z ktorej bol vyvodzovaný žalobou
uplatnený nárok – vychádzali z princípov objektívnej zodpovednosti, a nie princípov
zodpovednosti za zavinenie. Pracovnoprávny vzťah upravený Zákonníkom práce
(zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnankyne) treba ale dôsledne
odlišovať od občianskoprávneho vzťahu (zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú
Sociálnej poisťovni výplatou dávok) v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej
poisťovni a § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Škodu, ktorá vznikla
žalobkyni vyplatením dávok zamestnankyni žalovaného, nemožno považovať za škodu, ktorá
vznikla v majetkovej sfére zamestnankyne, ale za ujmu, ktorá vznikla žalobkyni. Aj
posúdenie (spolu)zavinenia sa posudzuje inak podľa Zákonníka práce a inak podľa
Občianskeho zákonníka. V konaní o náhradu škody vzniknutej Sociálnej poisťovni
vyplatením dávok v zmysle vyššie uvedených ustanovení treba preto vyriešiť otázku miery
zavinenia tretej osoby (v danom prípade zamestnávateľa). Súd prvého stupňa takéto
dokazovanie, napriek návrhom žalovanej, nevykonal a vychádzal len z výsledkov konania
v pracovnoprávnej veci medzi žalovanou a zamestnankyňou. Nesprávny je názor odvolacieho
súdu, že v tomto občianskoprávnom konaní nebolo možné opätovne riešiť otázku miery
zavinenia zamestnávateľa. Názor súdu prvého stupňa, že žalovaná do vyhlásenia rozsudku
nepodala návrh proti zamestnankyni podľa § 80 písm. c/ O.s.p. o určenie, že sa zbavuje
zodpovednosti za náhradu škody z pracovného úrazu celkom alebo čiastočne, ako aj názor
odvolacieho súdu, že doteraz žalovaná nepreukázala zavinenie zamestnankyne, hoci mala na
to možnosť, nemá oporu v Občianskom súdnom poriadku. Pri zodpovednosti za škodu podľa
§ 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ide o špeciálny druh
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorý sa líši nielen od objektívnej zodpovednosti
upravenej Zákonníkom práce, ale aj od všeobecnej zodpovednosti za škodu upravenej
Občianskym zákonníkom (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka). Súd musí skúmať mieru
zavinenia toho, kto škodu Sociálnej poisťovni spôsobil, bez ohľadu na to, či bolo
spoluzavinenie zamestnanca namietané alebo nie. Z toho generálny prokurátor Slovenskej
republiky vyvodil, že súdy vec nesprávne právne posúdili. Konanie je navyše postihnuté inou
vadou, spočívajúcou v skutočnosti, že súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovanou na
okolnosti zavineného konania.
Žalobkyňa vo vyjadrení navrhla, aby mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora
Slovenskej republiky bolo zamietnuté z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho
podanie podľa § 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. Mimo iného uviedla, že dôkazy navrhnuté
žalovanou v prvostupňovom konaní boli vykonané v konaní Okresného súdu Lučenec sp. zn.
13 C 21/2005. Nárok Sociálnej poisťovne podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je jej
samostatným regresným nárokom; vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka
o náhrade škody má táto úprava povahu špeciálneho ustanovenia.
Žalovaná vo svojom vyjadrení navrhla mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť. Uviedla,
že v prejednávanej veci mali súdy ako predbežnú vyriešiť tiež otázku miery jej zavinenia,
lebo zodpovednosť za škodu môže byť voči nej vyvodzovaná iba v rozsahu, v akom je jej
protiprávne konanie v príčinnej súvislosti so vznikom majetkovej ujmy žalobkyne. Na
preukázanie tejto miery zavinenia žalovaná v konaní pred súdmi nižších stupňov navrhla
vykonať viacero konkrétnych dôkazov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníčky konania (§ 243e ods. 1
a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a
ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu
prvého stupňa v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
mimoriadne dovolanie je opodstatnené.
Mimoriadne dovolanie ako dovolacie dôvody uvádza, že napadnuté rozhodnutia súdov
spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav veci. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danej veci došlo k týmto
prípadom nesprávnej aplikácie právnych predpisov.
Žalobou bola uplatnená náhrada dávok poskytnutých z nemocenského poistenia
v sume 65 310 Sk za obdobie od 27. novembra 2002 do 14. septembra 2003 a náhrada škody
vzniknutá výplatou invalidného dôchodku v sume 186 912 Sk za obdobie od 27. novembra
2002 do 14. septembra 2003 v dôsledku pracovného úrazu poistenej (zamestnankyne).
Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobkyne na náhradu dávok
poskytnutých z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia do 31. decembra 2003
je § 31 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, podľa ktorého Sociálna
poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského
poistenia a z dôchodkového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.
Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie jej práva na náhradu škody vzniknutej výplatou
dôchodkovej dávky od 1. decembra 2004 je ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na
náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho
konania.
Zákonným predpokladom vzniku nároku Sociálnej poisťovne podľa uvedených
ustanovení je, že poisťovňa uhradila svojmu poistencovi dávky nemocenského poistenia
alebo dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli poskytnuté a vyplatené ako následok
zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi. Ustanovenia § 31 ods. 1
zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni a § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení priznávajú Sociálnej poisťovni špecifické práva požadovať „náhradu
poskytnutých dávok“ a „náhradu škody“ od tretích osôb v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania voči poberateľovi dávky. Ak bola poistencovi poskytnutá niektorá
z uvedených dávok, ale vznik jeho nároku na dávku nebol zapríčinený zavineným
protiprávnym konaním tretej osoby, nemá Sociálna poisťovňa v zmysle citovaných
ustanovení regresné právo na náhradu dávky (škody). To znamená, že tretia osoba má
povinnosť nahradiť poskytnuté dávky alebo nahradiť škodu Sociálnej poisťovni len v takom
rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými
dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku konania tretej osoby. V rozsahu,
v akom sa na vzniku nároku poistenca na poskytnutie dávky podieľali iné okolnosti, prípadne
v akom rozsahu bol spôsobený spoluzavinením poistenca, tretia osoba nezodpovedá.
Z uvedeného vyplýva, že aj pri nároku Sociálnej poisťovne na náhradu poskytnutých
dávok od tretích osôb podľa citovaných ustanovení, treba skúmať mieru zavinenia poberateľa
dávok, lebo v rozsahu, v akom bolo jeho zavinenie (spoluzavinenie) príčinou vzniku nároku
na poskytnutie dávok, nemá tretia osoba voči Sociálnej poisťovni povinnosť nahradiť
poskytnuté dávky, resp. nahradiť škodu vzniknutú výplatou dávok (viď obdobne aj ďalšie
rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad z 27. novembra 2003 sp. zn.
2 Cdo 91/2003 a z 26. mája 2004 sp. zn. 4 Cdo 21/2004).
Pre priznanie regresných nárokov Sociálnej poisťovne (t.j. „náhrady dávok“ resp.
„náhrady škody“) vyplývajúcich z osobitného občianskoprávneho vzťahu upraveného vyššie
uvedenými zákonnými ustanoveniami je vždy rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby (viď
tiež v nich použité slovné spojenia „v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania“), a to
bez zreteľa na to, či v prípade tejto tretej osoby prichádzala v inom (napr. pracovnoprávnom)
právnom vzťahu do úvahy jej objektívna zodpovednosť (napr. zodpovednosť zamestnávateľa
za škodu spôsobenú pracovným úrazom). Zavinenie, ako subjektívna kategória, je v prípade
tohto občianskoprávneho zodpovednostného vzťahu neopomenuteľným predpokladom vzniku
zodpovednosti. Keďže osobitné predpisy (zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni
a zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení) otázku zavinenia (spoluzavinenia) v tomto
zodpovednostnom vzťahu neupravujú, treba vychádzať zo všeobecnej úpravy (§ 420 a § 441
Občianskeho zákonníka). Prichádza preto do úvahy napríklad aj možnosť zbavenia sa
zodpovednosti.
Súdy v danej veci – v rozpore s vyššie uvedeným – posudzovali otázku zavinenia
žalovanej v kontexte objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa (za škodu vzniknutú
pracovným úrazom) podľa Zákonníka práce. Pokiaľ odvolací súd v tejto súvislosti vylúčil
možnosť aplikácie všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za
škodu (konkrétne § 420 a § 441 Občianskeho zákonníka), spočíva jeho rozhodnutie na
právnom posúdení, ktoré dovolací súd nepovažuje za správne.
Treba dodať, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súdy nižších
stupňov nevenovali pri dokazovaní dostatočnú pozornosť všetkým rozhodujúcim okolnostiam
(§ 120 ods. 1 O.s.p.), preto ani nepovažovali za relevantný návrh žalovanej na vykonanie
dôkazov za účelom preukázania miery zavinenia. Z dôvodu, že bližšie neuviedli dôvody, so
zreteľom na ktoré nevykonali navrhnuté dôkazy, zaťažili toto konanie tzv. inou vadou
majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu a ním potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa zrušil (§ 243b
O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. januára 2009
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková