Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/19/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S., proti žalovanej N.,

a.s. v likvidácii, L., zastúpenej JUDr. A., advokátom so sídlom v L., o zaplatenie 8 372,24 €

(252 222 Sk), vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 20. septembra 2007 sp. zn. v spojení s rozsudkom

Okresného súdu Lučenec z 28. februára 2007 č.k. -82, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 20. septembra 2007 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Lučenec

z 28. februára 2007 č.k. 9 C 149/2006- 82; vec vracia Okresnému súdu Lučenec na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec rozsudkom z 28. februára 2007 č.k. -82 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni do 15 dní 252 222 Sk; žalobkyni nepriznal náhradu

trov konania. Vychádzal z toho, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 29. júla 2005 č.k.

-122 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

bolo určené, že úraz, ktorý utrpela J. (ďalej len „zamestnankyňa“) na

pracovisku žalovanej dňa 27. novembra 2002, je pracovným úrazom. Vzhľadom na tento úraz

boli zamestnankyni vyplatené nemocenské dávky v sume 65 310 Sk za obdobie od 27.

novembra 2002 do 14. septembra 2003 a invalidný dôchodok v sume 186 912 Sk za obdobie

od 15. septembra 2003 do 9. mája 2006. Súd prvého stupňa aplikoval § 238 ods. 1 a 4 zákona

č. o sociálnom poistení a dospel k záveru, že poskytnutím týchto dávok

nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia vznikla žalobkyni škoda. Skúmal, či

táto majetková ujma bola dôsledkom zavineného protiprávneho konania žalovanej (§ 420 ods.

1 a 3 a ), a vzal na zreteľ, že

pracovnoprávne vzťahy (aj zodpovednostné) medzi zamestnávateľom a zamestnancom

upravuje . Žalovaná podľa tohto zákonníka zodpovedá za škodu vzniknutú jej

zamestnankyni objektívne; zodpovednosti by sa mohla zbaviť len za podmienok uvedených v

a . Z rozhodnutia Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.k. X. z

23. júna 2004 o vyšetrovaní ťažkého pracovného úrazu zamestnankyne (ďalej len

„rozhodnutie inšpektorátu práce“) súd zistil, že žalovaná porušila § 8a ods. 1 písm. d/ a ods.

2 písm. b/ o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení

neskorších predpisov v spojení s a vyhlášky č. , ktorou sa určujú

základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení. Vzhľadom na to

dospel k názoru, že žalovaná (zamestnávateľka) porušila svoju povinnosť vyplývajúcu z § 177

ods. 1 . Dodal, že žalovaná nepodala „žalobu o určenie, že sa zbavuje

zodpovednosti za škodu“ ( a ). Nemocenské dávky a invalidný

dôchodok boli žalobkyňou vyplatené v priamej príčinnej súvislosti s ochorením a invaliditou

zamestnankyne, ako následok pracovného úrazu. Nebolo preukázané, že škoda bola

spôsobená zavinením zamestnankyne. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalovaná

zodpovedá za škodu, ktorá žalobkyni vznikla výplatou dávok. Úspešnej žalobkyni nepriznal

náhradu trov konania, lebo ich neuplatnila.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 20. septembra

2007 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil

a žalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd považoval rozsudok

súdu prvého stupňa za vecne správny a v podstatnom rozsahu sa stotožnil s jeho závermi.

Zdôraznil, že vzájomné právne vzťahy zamestnávateľa a zamestnanca sa posudzujú podľa

; vzťah, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, je upravený

o sociálnom poistení. V konaní bolo preukázané, že za pracovný

úraz zodpovedá žalovaná, ktorá sa bránila, že úraz jej zamestnankyne nie je pracovným

úrazom, lebo si ho zamestnankyňa zavinila sama. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri

pracovných úrazoch má charakter objektívnej zodpovednosti, ktorej predpokladmi sú

pracovný úraz, škoda a príčinná súvislosť; medzi jej predpoklady nepatrí zavinenie, ani

protiprávne konanie. Odvolací súd poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. (správne zrejme ), v zmysle

ktorého nebolo preukázané, že by škoda bola spôsobená zavinením zamestnankyne. Ako

uviedol, pri objektívnej zodpovednosti môže byť dôvodom zbavenia sa zodpovednosti

zamestnávateľa len preukázané zavinené protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je

v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Výsledkom konania o určenie, že ide o pracovný

úraz, je zistenie, že na strane zamestnankyne nebolo dané žiadne zavinenie. Žalovaná sa ani

čiastočne nezbavila zodpovednosti, nedošlo k zmierneniu dôsledkov jej zodpovednosti

v zmysle . Právom žalovanej bolo preukázať zavinenie zamestnankyne

v pracovnoprávnom spore s ňou a zbaviť sa tak zodpovednosti čiastočne alebo úplne.

V prejednávanej veci ale nejde o vzťah pracovnoprávny; ide tu o osobitný právny vzťah

vyplývajúci zo špeciálnej úpravy danej V tomto

ustanovení ide o vzťah Sociálnej poisťovne a tretej osoby (v danom prípade zamestnávateľa)

v súvislosti so škodou Sociálnej poisťovne zavinenou protiprávnym konaním tejto tretej

osoby, ktorá jej vznikla vyplatením dávok. Súd prvého stupňa mal preukázané všetky

predpoklady vzniku zodpovednosti a správne poukazoval na závery rozhodnutia inšpektorátu

práce. Vzhľadom na osobitnú právnu úpravu danú

o sociálnom poistení nemožno na daný prípad aplikovať ustanovenia ,

preto neprichádza do úvahy aplikácia a . Odvolací súd

zdôraznil, že na danú vec sa nevzťahuje judikát R 26/2005 (tento sa netýkal prípadu

objektívnej zodpovednosti pri pracovnom úraze podľa , ale zodpovednosti

podľa za zavinené protiprávne konania v súvislosti s dopravnou

nehodou). V tomto súdnom konaní nemožno opätovne riešiť otázku spoluzavinenia, ktorá už

bola riešená v pracovnoprávnom spore a je neprípustné v rôznych konaniach rozdielne

posúdiť „spoluvinu“ zamestnankyne. Zamestnankyňa nie je v prejednávanej občianskoprávnej

veci účastníčkou tohto konania, napriek tomu ale žalovaná neprípustne navrhuje, aby bolo

rozhodované aj o právach zamestnankyne. Odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania úspešnému žalobcovi podľa v spojení s 224 ods. 1 a

ods. 1 z dôvodu ich neuplatnenia.

Na základe podnetu žalovanej podal generálny prokurátor Slovenskej republiky

mimoriadne dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého

stupňa. Navrhol, aby dovolací súd zrušil obe rozhodnutia a vec vrátil Okresnému súdu

Lučenec na ďalšie konanie, lebo nimi bol porušený zákon, spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci a konanie bolo postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( a ). Zdôraznil, že v prejednávanej veci

išlo o posúdenie nároku žalobkyne na náhradu škody podľa

Z.z. o Sociálnej poisťovni a o sociálnom poistení. Súdy

v tejto veci – a to v rozpore s podstatou právneho vzťahu, z ktorej bol vyvodzovaný žalobou

uplatnený nárok – vychádzali z princípov objektívnej zodpovednosti, a nie princípov

zodpovednosti za zavinenie. Pracovnoprávny vzťah upravený

(zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnankyne) treba ale dôsledne

odlišovať od občianskoprávneho vzťahu (zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú

Sociálnej poisťovni výplatou dávok) v zmysle o Sociálnej

poisťovni a o sociálnom poistení. Škodu, ktorá vznikla

žalobkyni vyplatením dávok zamestnankyni žalovaného, nemožno považovať za škodu, ktorá

vznikla v majetkovej sfére zamestnankyne, ale za ujmu, ktorá vznikla žalobkyni. Aj

posúdenie (spolu)zavinenia sa posudzuje inak podľa a inak podľa

. V konaní o náhradu škody vzniknutej Sociálnej poisťovni

vyplatením dávok v zmysle vyššie uvedených ustanovení treba preto vyriešiť otázku miery

zavinenia tretej osoby (v danom prípade zamestnávateľa). Súd prvého stupňa takéto

dokazovanie, napriek návrhom žalovanej, nevykonal a vychádzal len z výsledkov konania

v pracovnoprávnej veci medzi žalovanou a zamestnankyňou. Nesprávny je názor odvolacieho

súdu, že v tomto občianskoprávnom konaní nebolo možné opätovne riešiť otázku miery

zavinenia zamestnávateľa. Názor súdu prvého stupňa, že žalovaná do vyhlásenia rozsudku

nepodala návrh proti zamestnankyni podľa o určenie, že sa zbavuje

zodpovednosti za náhradu škody z pracovného úrazu celkom alebo čiastočne, ako aj názor

odvolacieho súdu, že doteraz žalovaná nepreukázala zavinenie zamestnankyne, hoci mala na

to možnosť, nemá oporu v . Pri zodpovednosti za škodu podľa

o sociálnom poistení ide o špeciálny druh

občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorý sa líši nielen od objektívnej zodpovednosti

upravenej , ale aj od všeobecnej zodpovednosti za škodu upravenej

( a nasl. ). Súd musí skúmať mieru

zavinenia toho, kto škodu Sociálnej poisťovni spôsobil, bez ohľadu na to, či bolo

spoluzavinenie zamestnanca namietané alebo nie. Z toho generálny prokurátor Slovenskej

republiky vyvodil, že súdy vec nesprávne právne posúdili. Konanie je navyše postihnuté inou

vadou, spočívajúcou v skutočnosti, že súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovanou na

okolnosti zavineného konania.

Žalobkyňa vo vyjadrení navrhla, aby mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

Slovenskej republiky bolo zamietnuté z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho

podanie podľa a Mimo iného uviedla, že dôkazy navrhnuté

žalovanou v prvostupňovom konaní boli vykonané v konaní Okresného súdu Lučenec sp. zn.

. Nárok Sociálnej poisťovne podľa je jej

samostatným regresným nárokom; vo vzťahu k ustanoveniam

o náhrade škody má táto úprava povahu špeciálneho ustanovenia.

Žalovaná vo svojom vyjadrení navrhla mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť. Uviedla,

že v prejednávanej veci mali súdy ako predbežnú vyriešiť tiež otázku miery jej zavinenia,

lebo zodpovednosť za škodu môže byť voči nej vyvodzovaná iba v rozsahu, v akom je jej

protiprávne konanie v príčinnej súvislosti so vznikom majetkovej ujmy žalobkyne. Na

preukázanie tejto miery zavinenia žalovaná v konaní pred súdmi nižších stupňov navrhla

vykonať viacero konkrétnych dôkazov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníčky konania (

a 2 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

ods. 1 ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu

prvého stupňa v rozsahu podľa a a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Mimoriadne dovolanie ako dovolacie dôvody uvádza, že napadnuté rozhodnutia súdov

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( a ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav veci. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danej veci došlo k týmto

prípadom nesprávnej aplikácie právnych predpisov.

Žalobou bola uplatnená náhrada dávok poskytnutých z nemocenského poistenia

v sume 65 310 Sk za obdobie od 27. novembra 2002 do 14. septembra 2003 a náhrada škody

vzniknutá výplatou invalidného dôchodku v sume 186 912 Sk za obdobie od 27. novembra

2002 do 14. septembra 2003 v dôsledku pracovného úrazu poistenej (zamestnankyne).

Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobkyne na náhradu dávok

poskytnutých z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia do 31. decembra 2003

je o Sociálnej poisťovni, podľa ktorého Sociálna

poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského

poistenia a z dôchodkového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.

Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie jej práva na náhradu škody vzniknutej výplatou

dôchodkovej dávky od 1. decembra 2004 je ustanovenie

o sociálnom poistení, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na

náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho

konania.

Zákonným predpokladom vzniku nároku Sociálnej poisťovne podľa uvedených

ustanovení je, že poisťovňa uhradila svojmu poistencovi dávky nemocenského poistenia

alebo dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli poskytnuté a vyplatené ako následok

zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi. Ustanovenia § 31 ods. 1

o Sociálnej poisťovni a

o sociálnom poistení priznávajú Sociálnej poisťovni špecifické práva požadovať „náhradu

poskytnutých dávok“ a „náhradu škody“ od tretích osôb v dôsledku ich zavineného

protiprávneho konania voči poberateľovi dávky. Ak bola poistencovi poskytnutá niektorá

z uvedených dávok, ale vznik jeho nároku na dávku nebol zapríčinený zavineným

protiprávnym konaním tretej osoby, nemá Sociálna poisťovňa v zmysle citovaných

ustanovení regresné právo na náhradu dávky (škody). To znamená, že tretia osoba má

povinnosť nahradiť poskytnuté dávky alebo nahradiť škodu Sociálnej poisťovni len v takom

rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými

dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku konania tretej osoby. V rozsahu,

v akom sa na vzniku nároku poistenca na poskytnutie dávky podieľali iné okolnosti, prípadne

v akom rozsahu bol spôsobený spoluzavinením poistenca, tretia osoba nezodpovedá.

Z uvedeného vyplýva, že aj pri nároku Sociálnej poisťovne na náhradu poskytnutých

dávok od tretích osôb podľa citovaných ustanovení, treba skúmať mieru zavinenia poberateľa

dávok, lebo v rozsahu, v akom bolo jeho zavinenie (spoluzavinenie) príčinou vzniku nároku

na poskytnutie dávok, nemá tretia osoba voči Sociálnej poisťovni povinnosť nahradiť

poskytnuté dávky, resp. nahradiť škodu vzniknutú výplatou dávok (viď obdobne aj ďalšie

rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad z 27. novembra 2003 sp. zn.

a z 26. mája 2004 sp. zn. ).

Pre priznanie regresných nárokov Sociálnej poisťovne (t.j. „náhrady dávok“ resp.

„náhrady škody“) vyplývajúcich z osobitného občianskoprávneho vzťahu upraveného vyššie

uvedenými zákonnými ustanoveniami je vždy rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby (viď

tiež v nich použité slovné spojenia „v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania“), a to

bez zreteľa na to, či v prípade tejto tretej osoby prichádzala v inom (napr. pracovnoprávnom)

právnom vzťahu do úvahy jej objektívna zodpovednosť (napr. zodpovednosť zamestnávateľa

za škodu spôsobenú pracovným úrazom). Zavinenie, ako subjektívna kategória, je v prípade

tohto občianskoprávneho zodpovednostného vzťahu neopomenuteľným predpokladom vzniku

zodpovednosti. Keďže osobitné predpisy ( o Sociálnej poisťovni

a o sociálnom poistení) otázku zavinenia (spoluzavinenia) v tomto

zodpovednostnom vzťahu neupravujú, treba vychádzať zo všeobecnej úpravy (§ 420 a § 441

). Prichádza preto do úvahy napríklad aj možnosť zbavenia sa

zodpovednosti.

Súdy v danej veci – v rozpore s vyššie uvedeným – posudzovali otázku zavinenia

žalovanej v kontexte objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa (za škodu vzniknutú

pracovným úrazom) podľa . Pokiaľ odvolací súd v tejto súvislosti vylúčil

možnosť aplikácie všeobecných ustanovení o zodpovednosti za

škodu (konkrétne a ), spočíva jeho rozhodnutie na

právnom posúdení, ktoré dovolací súd nepovažuje za správne.

Treba dodať, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súdy nižších

stupňov nevenovali pri dokazovaní dostatočnú pozornosť všetkým rozhodujúcim okolnostiam

( ), preto ani nepovažovali za relevantný návrh žalovanej na vykonanie

dôkazov za účelom preukázania miery zavinenia. Z dôvodu, že bližšie neuviedli dôvody, so

zreteľom na ktoré nevykonali navrhnuté dôkazy, zaťažili toto konanie tzv. inou vadou

majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu a ním potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa zrušil (§ 243b

v spojení s ) a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. januára 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková