Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/109/2018

Identifikačné číslo spisu: 3816204045 Dátum vydania rozhodnutia: 26.06.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Emil Franciscy Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:3816204045.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Sociálnej poisťovne, so sídlom v Bratislave, 29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30807484, proti žalovaným 1/ Ing. W. V., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. Dušanom Motúsom, advokátom, so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova č. 3, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 4, IČO: 00585441, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Robotnícka č. 6, IČO: 36868299, o zaplatenie 6 889,20 €, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 29. novembra 2017 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 29. novembra 2017 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Prievidza z 29. januára 2018 č.k. -103 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Rozsudkom z 19. septembra 2016 č.k. -72 Okresný súd Prievidza (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovaným 1/ a 2/ domáhala, aby boli súdom spoločne a nerozdielne zaviazaní zaplatiť jej sumu 6 889,20 €, ktorá podľa nej predstavuje škodu v zmysle o sociálnom poistení (ďalej len „“). Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaný 1/ je v danom spore pasívne legitimovaný, lebo pri dopravnej nehode ním vedeným motorovým vozidlom spôsobil z nedbanlivosti smrť E. D., za čo bol právoplatne odsúdený. Žalovaná 2/ je pasívne legitimovaná ako poisťovňa, u ktorej bolo dojednané poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto vozidla. Vdove po E. D. vyplácala žalobkyňa v priebehu rokov 2013 a 2014 dávky vdovského dôchodku. Škodu v zmysle môže predstavovať aj vyplatená dávka dôchodkového poistenia, avšak nie každé jej vyplatenie zakladá nárok na náhradu škody. Pozostalej manželke E. D. bola vyplatená dávka, ktorá by nebola vyplácaná, ak by nedošlo k usmrteniu jej manžela; pokiaľ by ešte žil, bol by mu vyplácaný starobný dôchodok. Výška pozostalej manželke vyplácaného vdovského dôchodku tvorí ale iba časť výšky starobného dôchodku. V dôsledku smrti E. D. žalobkyňa nemusí vyplácať prijímateľovi dávky sumu zodpovedajúcu 100 % starobného dôchodku, ale len sumu (nižšiu) zodpovedajúcu 60 %

starobného dôchodku. To znamená, že žalobkyni nevznikla žiadna škoda (majetková ujma) podľa Nedôvodnú žalobu preto zamietol.

2. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 29. novembra 2017 sp. zn. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa (ďalej len „“). Vychádzal z toho, že je vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave špeciálny zákon, preto pri otázkach ním neupravených treba vychádzať z ustanovení . V zmysle je škodou ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. V danom spore preto súd prvej inštancie správne skúmal, či žalobkyni vôbec vznikla škoda, náhrady ktorej sa domáha. Stotožnil sa s jeho právnym záverom, v zmysle ktorého výplatou vdovského dôchodku manželke poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku (škode) žalobkyne. Po takomto závere už súd prvej inštancie nemal dôvod zaoberať sa zodpovednosťou jednotlivých žalovaných a správne žalobu zamietol z dôvodu neexistencie škody - jedného zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z ustanovenia . Podľa jej presvedčenia spočíva napadnutý rozsudok na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Poukázala na to, že právnym základom jej nároku na náhradu škody voči žalovanému 1/ bol a voči žalovanej 2/ ustanovenia a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Za nesprávny označila právne úvahy súdov, ktoré spočívali na matematickom porovnávaní výšky starobného dôchodku a vdovského dôchodku a viedli k záveru, že v danom prípade jej vlastne nevznikla žiadna škoda. Úvaha súdov o vzájomnom započítavaní dávok nemá žiadny zákonný podklad. Nesprávne vyriešili vzájomný vzťah osobitnej a všeobecnej právnej úpravy a neuvedomili si, že žalobkyňa sa v danom spore domáhala škody výslovne upravenej v Žalobou neuplatnila nárok na náhradu škody v zmysle , ale osobitný regresný nárok upravený priamo týmto ustanovením. Dôvod na výplatu vdovského dôchodku bol v tomto prípade daný smrťou E. D., ktorá bola zapríčinená zavineným protiprávnym konaním žalovaného 1/. Výška škody bola v konaní riadne preukázaná. Z týchto dôvodov žalobkyňa žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

4. Žalovaný 1/ označil napadnutý rozsudok za vecne správny. Navrhol, aby nedôvodné dovolanie žalobkyne bolo zamietnuté podľa .

5. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalobkyňa neopodstatnene napadla vecne správne rozhodnutie odvolacieho súdu. Pre prípad, že by sa dovolací súd nestotožnil s názorom, že žalobkyni nevznikla škoda, namietla nedostatok svojej pasívnej legitimácie. Podľa jej názoru je totiž nesprávny názor, že právnym základom nároku žalobkyne na náhradu škody voči žalovanej 2/ je a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom ( ), v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, bez nariadenia pojednávania ( ), dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je prípustné a tiež dôvodné.

7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a 421 .

8. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z . Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

9. Dovolací súd po posúdení obsahu dovolania ( ) dospel k záveru, že žalobkyňa za dosiaľ dovolacím súdom nevyriešenú považuje otázku, či v ustanovení uvedený pojem „škoda“ treba interpretovať v zmysle všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v a či môže ísť o „škodu“ v zmysle tohto ustanovenia vtedy, keď dávka dôchodkového poistenia (starobný dôchodok manžela) vyplácaná Sociálnou poisťovňou do zavineného protiprávneho konania tretej osoby bola vo finančnom vyjadrení vyššia ako je iná dávka dôchodkového poistenia (vdovský dôchodok pozostalej manželky) vyplácaná po zavinenom protiprávnom konaní tretej osoby.

10. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu žalobkyňa takto spôsobom dostatočne určitým nastolila právnu otázku, ktorá - podľa jej názoru - nebola ešte dovolacím súdom vyriešená. Po tomto konštatovaní pristúpil dovolací súd k posúdeniu, či predmetná právna otázka skutočne nebola dosiaľ dovolacím súdom vyriešená, t.j. či je dovolanie žalobkyne prípustné v zmysle .

11. Najvyšší súd už v niektorých rozhodnutiach vyslovil právne závery vo veciach, v ktorých súdy aplikovali , dokonca konkrétne aj jeho ustanovenie . 11.1. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. uviedol, že hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody vzniknutej výplatou dôchodkovej dávky je ustanovenie V uvedenom rozhodnutí prijal najvyšší súd právne závery k otázke zavinenia tretej osoby. Konštatoval, že tento osobitný predpis otázku zavinenia neupravuje, preto treba vychádzať zo všeobecnej úpravy ( ). 11.2. V rozhodnutí sp. zn. najvyšší súd riešil otázku premlčania práva na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že hmotnoprávnym základom tohto práva nie je žiadne ustanovenie , preto túto otázku je potrebné posudzovať podľa ustanovení všeobecnej právnej úpravy.

12. Žalobkyňou v dovolaní nastolenú otázku (viď bod 9.) dovolací súd dosiaľ výslovne neriešil. Žalobkyňa preto dôvodne uvádza, že jej dovolanie je prípustné podľa . Po tomto závere pristúpil dovolací súd k posúdeniu, či je dovolanie žalobkyne aj dôvodné, to znamená, či napadnutý rozsudok skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). 13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, keď súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo keď síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo keď zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Podľa má Sociálna poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

15. Dovolací súd pripomína, že právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody bolo upravené už v o Sociálnej poisťovni (ďalej len „“). V zmysle tohto ustanovenia mala Sociálna poisťovňa voči tretím osobám právo na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. , ktoré bolo neskôr uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 26/2005, dospel k záveru, podľa ktorého nárok Sociálnej poisťovne podľa je jej samostatným regresným nárokom. Vo vzťahu k ustanoveniam o náhrade škody má táto úprava povahu špeciálneho ustanovenia. Vysvetlil, že Sociálna poisťovňa je povinná priznať a poskytovať dávky aj v tých prípadoch, keď za vznik nároku na dávky sú zodpovedné tretie osoby;

poskytnutím dávok z dôchodkového zabezpečenia vzniká v takom prípade Sociálnej poisťovni majetková ujma. Daný regresný nárok Sociálnej poisťovne nie je nárokom na náhradu škody v zmysle ; ide o samostatný nárok na náhradu škody vyplývajúci priamo z predmetného ustanovenia , ktoré má z dôvodu, že upravuje občianskoprávny nárok, povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam o náhrade škody.

16. Dôvodová správa k konštatovala, že právna úprava obsiahnutá v tomto ustanovení bola prevzatá z predchádzajúcej právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003. Podľa názoru dovolacieho súdu je aj po zmene právnej úpravy účinnej od 1. januára 2004 zachovaná podstata tých právnych úvah a záverov najvyššieho súdu, ktoré boli vyjadrené v judikáte R 26/2005. 16.1. Možno preto konštatovať, že nárok Sociálnej poisťovne podľa je jej samostatným regresným nárokom, ktorý nie je nárokom na náhradu škody v zmysle , ale samostatným nárokom na náhradu škody vyplývajúcim z predmetného ustanovenia. 16.2. To, čo sa v pôsobnosti rozumie pod „škodou“, vyplýva priamo z [ktorý preto vo vzťahu k všeobecnej úprave danej (lex generalis) predstavuje osobitný právny predpis (lex specialis) majúci pri aplikácii prednosť]. 16.3. Škodou v zmysle treba preto rozumieť ujmu, ktorá vznikla tým, že Sociálna poisťovňa vyplatila dávku dôchodkového poistenia v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb. V skutkovo a právne obdobných prípadoch nie je preto pre záver o vzniku škody a zistenie jej výšky významné to, či a aké dávky vyplácala niektorému príjemcovi pred zavineným protiprávnym konaním tretej osoby; určujúcim (okrem splnenia ďalších zákonných predpokladov) je, aké dávky vyplatila v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby. Iné nazeranie na škodu a jej výšku nemá pri aplikácii tohto ustanovenia zákonný podklad.

17. Pokiaľ v danom prípade súdy svoje rozsudky založili nesprávne na aplikácii ustanovení všeobecnej právnej úpravy ( ) a pod škodou v zmysle nerozumeli sumu, ktorú žalobkyňa vyplatila pozostalej manželke ako vdovský dôchodok a v rámci svojich právnych úvah nenáležite matematicky porovnávali výšku starobného dôchodku vyplácaného jej manželovi s výškou jej neskôr vyplateného vdovského dôchodku, spočívajú ich rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení.

18. Najvyšší súd preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil podľa . Ako súvisiace zrušil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

19. Vzhľadom na to, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie vo veci samej iba na závere, že nedošlo k vzniku škody, najvyšší súd sa nezaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovanej 2/. Bude vecou odvolacieho súdu, aby sa v ďalšom konaní zaoberal vecou aj z tohto hľadiska.

20. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu ( ).

21. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania ( ).

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.