Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/199/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Z. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, zastúpený JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanej: A.. X. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. XX, E., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom Štefánikova tr. 49, Nitra, IČO: 36 860 697, o zaplatenie 51.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 20.05.2019 č. k. -104 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzatvoril zmluvu o pôžičke po predchádzajúcom výbere sumy žalobcom z L. a.s. dňa 31.10.2015, kedy jej túto sumu aj odovzdal a ktorá bola následne použitá na úhradu väčšej časti kúpnej ceny bytu na B. Q. č. XX v E.. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , ako aj ust. , a . Keďže žalovaná vzniesla v priebehu konania námietku premlčania, súd prioritne pristúpil k preskúmaniu dôvodnosti tejto námietky a po jej vyhodnotení dospel k záveru, že je dôvodná. Nespornou skutočnosťou bolo, že žalobca dňa 31.10.2014 vybral z účtu sumu 51.000 eur. Žalovaná popiera, že by týmto dňom malo dôjsť k poskytnutiu pôžičky. Ak by aj žalobca svoje tvrdenie o poskytnutí zmluvy o pôžičke preukázal, je nutné konštatovať, že jeho nárok na zaplatenie poskytnutej sumy by bol premlčaný a preto by ho nebolo možné priznať. Vo svojom výsluchu výslovne uviedol, že na dobe splatnosti pôžičky so žalovanou sa nedohodli. Zásadnou otázkou tak bolo ustálenie začiatku plynutia premlčacej doby. Danú otázku súd posúdil v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho záverov vyslovených v rozhodnutiach publikovaných v zbierke stanovísk NS SR pod č. R 28/1984, R 91/2004 a R 17/2017 z ktorých vyplýva, že ak čas plnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý ani inak stanoveným právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu, t. j. hneď ako dlh vznikol, teda začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičku, t. j. bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. . Premlčacia doba tak začala plynúť 01.11.2014 a uplynula dňom 31.10.2017. Žalobca si nárok na súde uplatnil 27.12.2017, t. j. po uplynutí premlčacej doby, preto mu súd

nárok nemohol priznať. Na uvedenom nič nemení ani to, že žalobca výzvou zo dňa 09.10.2017 vyzval žalovanú na vrátenie predmetnej sumy, pretože uvedeným úkonom nedošlo k prerušeniu premlčacej doby. Keďže zamietol žalobu z dôvodu premlčania dôvodnosťou žaloby sa už ďalej nezaoberal. O náhrade trov konania rozhodol podľa a a úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že odvolanie podáva v zmysle ust. , a . Uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pre začatie plynutia premlčacej doby je podstatný okamih, kedy mohol veriteľ, teda on, po prvýkrát vykonať svoje právo a vyzvať dlžníka na splnenie dlhu - prvý deň po vzniku záväzku. Takýto výklad je v rozpore so samotným významom ust. . Uvedené ustanovenie jasne uvádza, že splatnosť dlhu nastáva prvý deň po tom, čo veriteľ požiadal dlžníka o plnenie. Ust. si teda na svoje naplnenie výslovne žiada, aby došlo k vykonaniu jednostranného právneho úkonu zo strany veriteľa, ktorým vyzve dlžníka na splnenie dlhu. Až momentom doručenia výzvy na plnenie nastane splatnosť dlhu. Do tohto okamihu preto nemôže v žiadnom prípade začať plynúť premlčacia doba, ani akýkoľvek extenzívny výklad ust. neumožňuje prijať záver o tom, že začne plynúť premlčacia doba prvý deň po vzniku záväzku. Toto ustanovenie predsa ponecháva stranám záväzku možnosti neupraviť si dobu splatnosti pri vzniku záväzku a dohodnúť si ju neskôr, resp. ponechať na vôli veriteľa. Naviac pri takomto výklade je nutné jednoznačne dospieť k záveru, že k začatiu plynutia premlčacej doby začína plynúť v podstate skôr, než sa samotný záväzok stal vôbec splatným. Takýto výklad považuje za neprípustný. Premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než sa stane záväzok splatným. Výklad, ktorý uvádza súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku je neprípustný a nezákonný. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Súd prvej inštancie vychádzal v rozsudku zo situácie, keď medzi ním a žalovanou nebola dohoda o splatnosti pôžičky. Toto jeho tvrdenie je však vytrhnuté z kontextu, pričom súd vôbec neprihliadol na jeho výpoveď, kde jasne uviedol, ako boli dohodnutí na vrátení peňažných prostriedkov, ktoré mu mala žalovaná vrátiť. Termín bol taký, že keby sa mu niečo stalo, má vrátiť peniaze jeho rodine, alebo keď sa rozídu. Medzi ním a žalovanou reálne došlo k dohode o tom, kedy mu má vrátiť peňažné prostriedky, ktoré jej poskytol titulom zmluvy o pôžičke. Preto nebol možný postup súdu, ktorý zvolil v bode 28. rozsudku, keďže vychádza zo situácie, kedy nemala byť medzi ním a žalovanou dohodnutá doba splatnosti a z tejto vychádzal pri hodnotení námietky premlčania. Ako uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 28.12.2018 so žalovanou sa rozišli po tom, ako došlo k vykonaniu trestu odňatia slobody a tým došlo k naplneniu odkladacej podmienky, ktorou bol rozchod a tým nastala splatnosť zmluvy o pôžičke. Súd naviac žiadnym spôsobom neuviedol, prečo nevzal do úvahy ním uvádzané skutkové tvrdenia ohľadom dohodnutej doby splatnosti pôžičky a žiadnym spôsobom sa s nimi nevysporiadal. Takýto postup zakladá vadu nepreskúmateľnosti rozsudku. Okrem toho má za to, že rozsudok je vydaný predčasne, nakoľko vzhľadom na ním uvádzané skutočnosti ohľadne splatnosti je zrejmé, že jeho nárok nie je premlčaný a bolo nutné zaoberať sa vyhodnotením vykonaného dokazovania a naviac bolo potrebné vykonať aj stranami navrhnuté dokazovanie.

3. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a netrpí žiadnou z vád uvedených v a teda vadami uvedenými v ust. , a , ktoré vo svojom odvolaní uvádza žalobca. V záujme naplnenia princípu právnej istoty sú súdy nižšej inštancie povinné rešpektovať právny záver, ktorý v konkrétnej právnej otázke zaujal Najvyšší súd v rozhodnutiach, ktoré boli zverejnené ako súdne rozhodnutia zásadného významu. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s vyššie uvedenou zásadou, keď v súvislosti s posúdením dôvodnosti vznesenej námietke premlčania vychádzal z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (R 28/1984, R 91/2004, R 17/2017). Právne posúdenie otázky, kedy nastáva začiatok plynutia premlčacej doby a čas plnenie dlhu nebol účastníkmi dohodnutý tak, ako sa vo svojom odvolaní snaží žalobca vyjadriť, nemožno hodnotiť ináč, ako účelové, nakoľko nemá oporu v ustálenej súdnej praxi. V tejto súvislosti poukázal na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že záver prijatý v judikatúre R 28/1984 je ustáleným právnym názorom a s takýmto záverom sa stotožnila aj neskoršia súdna prax. O rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. prijalo občianske právne kolégium Najvyššieho súdu SR rozhodnutie, že nebude publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu. Preto nemožno prehliadnuť podstatný rozdiel medzi rozhodnutím nepublikovaným

v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktoré boli publikované. Publikované rozhodnutie je zovšeobecneným názorom členov kolégia Najvyššieho súdu SR tvoreného z viacerých senátov, pričom nepublikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR predstavuje názor členov jedného senátu. Z uvedeného možno zhrnúť, že rozhodnutie NS SR sp. zn. predstavuje odklon od ustáleného právneho názoru vo vzťahu k začatiu plynutia premlčacej doby v prípade záväzkov s neurčenou splatnosťou dlhu, je ojedinelým právnym názorom, pričom samotné rozhodnutie má nízku vecnú autoritu a vo vzťahu k súdom nižšej inštancie nemá takmer žiadnu normatívnu silu. Z uvedených dôvodov je právne posúdenie súdu prvej inštancie správne. Tvrdenie žalobcu o tom, že záver súdu prvej inštancie prijatý v tom smere, že doba splatnosti údajnej pôžičky nebola dohodnutá nie je správny, neobstojí a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca na pojednávaní dňa 08.04.2019 jednoznačne uviedol, že sa nedohodli na dobe, kedy mu má peniaze vrátiť. Neskôr na ďalšiu otázku, či bol dohodnutý konkrétny termín vrátenia pôžičky uviedol, že termín bol taký, že keby sa mu niečo stalo, má vrátiť peniaze jeho rodine alebo keď sa rozídu. Takúto formuláciu však nemožno považovať za dohodu o termíne splatnosti údajnej pôžičky. Naviac žalobca, ani jeho právny zástupca nepoprel skutkové tvrdenie právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 08.04.2019 a vzhľadom k tomu je nutné považovať toto skutkové tvrdenie v zmysle ust. za nesporné. Popretie skutkového tvrdenia o tom, že nebola dohodnutá doba, dokedy sa má pôžička vrátiť nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie a preto nemožno v odvolaní použiť a súd naň nemôže prihliadnuť. Jednoznačne popiera tvrdenie žalobcu, že medzi ňou a žalobcom reálne došlo k dohode o tom, kedy sa mu majú vrátiť peňažné prostriedky, ktoré jej údajne poskytol titulom zmluvy o pôžičke.

4. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý opätovne zotrval na svojich tvrdeniach uvádzaných v odvolaní a ďalej uviedol, že čo sa týka vyjadrenia žalovanej k nutnosti rešpektovať závery publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí Slovenskej republiky uviedol, že nikde v sa neuvádza povinnosti nekriticky preberať závery vyplývajúce z rozhodovacej praxe súdov. Samotné naopak pripúšťa možnosť odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe, ktorá možnosť vyplýva aj z . Rovnako tak aj odvolací súd má možnosť odkloniť sa od rozhodovacej praxe súdov. Skutočnosťami, ktoré uviedol vo svojom odvolaní vyvodzuje záver, že odvolací súd má možnosť využiť odklonu sa od rozhodovacej praxe súdov a prikloniť sa skôr k názoru, ktorý je uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Výslovne poprel tvrdenie žalovanej, že medzi nimi nedošlo k poskytnutiu žiadnej pôžičky. Ak by medzi nimi k pôžičke nedošlo, tak v tom prípade by nebolo možné ani konštatovať, že jeho nárok je premlčaný, ak by neexistoval. Rovnako tak poprel tvrdenie, že by nemali mať dohodnutý vzájomne termín splatnosti.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá opätovne navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že trvá na všetkých skutkových a právnych skutočnostiach, ktoré uviedla už vo svojom vyjadrení a na tieto odkazuje. Rešpektovanie ustanovenia nie je nekritickým preberaním záverov vyplývajúcich z rozhodovacej praxe súdov, ako sa to účelovo snaží tvrdiť žalobca, ale naplnením princípu právnej istoty. Pri rozhodnutí NS SR sp. zn. prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR rozhodnutie, že nebude publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Právne posúdenie otázky, kedy nastáva začiatok plynutia premlčacej doby v prípade, ak čas plnenia dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, nie je závislý na skutkových a právnych okolnostiach prípadu, ale vyplýva z interpretácii ust. , a , ktorú interpretáciu nemôžu okolnosti prípadu žiadnym spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie konal v súlade so zásadou hospodárnosti konania v tom, že prednostne posúdil túto námietku bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. V závere opätovne uviedla, že popiera tvrdenie žalobcu, že medzi ním a ňou došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke a keďže k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke nedošlo, logicky nemohol byť dohodnutý termín jej splatnosti.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote ( ) a že spĺňa náležitosti a nasl. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásení rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobcom v odvolaní namietajúcich skutočností je vyčerpávajúce, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám ust. kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery. Svoje prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožnil neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie cit. ust. . Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

9. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a stotožnení sa s dôvodmi uvedených v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie krajský súd podľa v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z titulu aplikácie , v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súd tvoria jeden celok (, , ) a tým je postačujúce odkázať cez na odôvodnenie obsiahnuté v rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

10. I napriek tomu odvolací súd dodáva, že je rozsahom odvolania viazaný ( ) ako aj odvolacími dôvodmi ( ). Odvolací súd preto preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle odvolacích dôvodov udávaných žalobcom v odvolaní. Žalobca v 1. rade namieta, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), avšak vo svojom odvolaní nekonkretizuje, akú vadu má na mysli a odvolací súd konštatuje, že existencia takej vady nevyšla v odvolacom konaní najavo.

11. V ďalšom rade namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto súvislosti opätovne odvolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako to zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade nie je potrebné zopakovať, prípadne dopĺňať dokazovanie, pretože súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca dňa 31.10.2015 vybral z účtu 51.000 eur a tieto mal v uvedený deň odovzdať žalobkyni titulom pôžičky. Súd prvej inštancie vychádzal z tej skutočnosti, že ak by aj bola medzi stranami sporu poskytnutá pôžička, nebola dohodnutá jej splatnosť. Z takto zisteným skutkovým stavom sa odvolací súd plne stotožňuje. To, že nebola dohodnutá splatnosť pôžičky potvrdil žalobca vo svojej výpovedi dňa 08.04.2019, keď jednoznačne uviedol (č. l. 84 spisu), že sa nedohodli na dobe, kedy mu má finančné prostriedky vrátiť, lebo tieto boli viazané na byt, v ktorom žili. Až následne uviedol, že termín bol taký, že keby sa mu niečo stalo, má vrátiť peniaze jeho rodine, alebo keď sa rozídu. Takéto vyjadrenie žalobcu nie je možno hodnotiť ako určité a zrozumiteľné, ktoré by malo za následok konštatovanie, že bol dohodnutý termín splatnosti pôžičky. Takéto vyjadrenie bolo nejednoznačné a tým bol neurčitý aj jeho vecný obsah, pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani výkladom v zmysle ust. . Z uvedených dôvodov preto správne súd prvej inštancie konštatoval, že splatnosť predmetu pôžičky nebola dohodnutá.

12. V ďalšom rade žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci ohľadne otázky začatia plynutia premlčacej doby.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone stanovenej ( - 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nie je možné premlčané právo veriteľovi priznať ( ).

15. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( ).

16. Dlh musí byť splnený riadne a včas ( ).

17. Ak čas splnenia nie je dohodnutý ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal ( ).

18. Odvolateľ vo svojom odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v dôsledku zaujatia chybného záveru, podľa ktorého došlo k premlčaniu práva uplatneného jeho žalobou.

19. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje povinnosti. Zásada hospodárnosti vedie konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (viď R 29/1983 a rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. , , ).

20. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa . Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ust. upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu.

21. stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená osoba (veriteľ) by mohol právo subjektívne vykonať alebo nie, t. j. či oprávnený subjektívne vedel alebo nevedel o svojom práve.

22. Zmluvné strany sa nie vždy dohodnú na splatnosti záväzku. Okamih splatnosti práva na plnenie má pritom rozhodujúci význam predovšetkým pre posúdenie, či a kedy nastáva actio nata pre začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby ( ) a pre začiatok omeškania dlžníka ( ).

23. V judikáte R 28/1984 bol prijatý záver, podľa ktorého „ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu“. Žalobca namieta, že tak súd prvej inštancie ako aj odvolací súd sa mohol od tohto rozhodnutia odkloniť a prikloniť sa skôr k názoru, ktorý je uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . V tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom okrem iného poukázal na to, že osobitný proces, výsledkom ktorého je prijatie niektorého judikátu kolégiom Najvyššieho súdu a jeho publikovanie zákonom určeným spôsobom (v súčasnosti v zbierke) priznáva takto publikovanému rozhodnutiu osobitný význam. Výklad, ktorý sa podáva v publikovanom judikáte nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra Najvyššieho súdu nie je formálne záväzná ipso iure normatívnu silu má

tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov) ako aj horizontálnej línii (medzi jednotlivými senátmi a kolégiami Najvyššieho súdu navzájom) Judikát R 28/1984 a R 91/2004 majú takéto atribúty.

24. Nemožno prehliadať podstatný rozdiel medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím, ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom Najvyššieho súdu uverejnené v zbierke. Pokiaľ nepublikované rozhodnutie Najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) Najvyššieho súdu individuálne v ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v rozhodnutí publikovanom v zbierke predstavuje zovšeobecňujúci názor (relevantnej väčšiny členov kolégia Najvyššieho súdu), ktoré vždy tvorí viacero senátov. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov zastáva názor súladný s väčšinovým názorom súladnej praxe (R 28/1984 a R 91/2014) a právnej teórie.

25. S názorom vyjadreným v rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. sa odvolací súd nestotožňuje. V zmysle je veriteľ už od vzniku dlhu oprávnený vyzvať veriteľa na plnenie a stanoviť splatnosť dlhu. Opozičný právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. podmieňuje objektívny charakter začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý vyplýva z tým, že ho robí závislým na subjektívnom prvku - rozhodnutí veriteľa, či výzvou na zaplatenie ( ) vyvolá alebo nevyvolá splatnosť dlhu. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom vyslovenom v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. , ktorý uvádza: „akceptovanie názoru o viazanosti začiatku plynutia premlčacej doby na deň splatnosti dlhu a nie na deň vzniku právneho vzťahu, z ktorého dlžníkovi vznikla povinnosť na plnenie by viedlo k neprípustnému posunutiu začiatku plynutia premlčacej doby (v zrejmom rozpore s účelom inštitútu premlčania), prakticky na neobmedzenú dobu podľa ľubovôle veriteľa. Z uvedených dôvodov sa preto odvolací súd plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o začiatku plynutia premlčacej doby a v súlade s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle , potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. , v spojení s ust. a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ) a o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).