Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23S-163-2019.pdf
PDF · 157.84 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/163/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: L.. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX G., zastúpený advokátskou kanceláriou: PROLAW s.r.o., so sídlom Gajova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 52 331 997, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prezidenta finančnej správy, Finančné riaditeľstvo SR č. 204250/2019 zo dňa 18. apríla 2019, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného prezidenta finančnej správy, Finančné riaditeľstvo SR č. 204250/2019 zo dňa 18. apríla 2019 ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa prezidenta finančnej správy, Finančné riaditeľstvo SR č. 83913/2019 zo dňa 08. februára 2019 z r u š u j e.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v úplnom rozsahu, vo výške, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, do 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Prezident finančnej správy Finančného riaditeľstva SR, rozhodnutím č. 83913/2019 zo dňa 08.02.2019, podľa § 33 ods. 3 a 4 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 200/1998 Z. z.") účinného do 30.06.2019, odvolal žalobcu, v stálej štátnej službe, z funkcie S. R. (X XXX), Pobočky colného úradu S. D., úseku colného, Colného úradu O., s miestom výkonu štátnej služby S. D.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prezident finančnej správy môže colníka, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa § 33 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z. odvolať aj bez uvedenia dôvodu podľa § 33 ods. 4 citovaného zákona.
2. Proti rozhodnutiu o odvolaní z funkcie S. R. podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že v služobnom pomere s finančnou správou je od 01.11.1998 a do funkcie vedúceho zmeny bol vymenovaný 01.09.2005. Dôvodom jeho vymenovania boli jeho dostatočné kvalifikačné predpoklady, príkladné správanie a výkon štátnej služby, dostatočná služobná prax. Svoju funkciu, do ktorej bol vymenovaný, vykonával zodpovedne, čestne, bez akýchkoľvek predchádzajúcich komplikácií. Mal dojem, že vedenie finančnej správy je s jeho prácou spokojné a váži si jeho prínos, jeho proaktívny prístup k práci, ako aj spravodlivý prístup k svojim podriadeným. Počas celého obdobia výkonu jeho funkcie nebol ani raz napomenutý, nedopustil sa žiadneho disciplinárneho previnenia a nebolo mu ani raz uložené žiadne disciplinárne opatrenie, ani výčitka. Vzorne viedol pridelenú agendu. Kvalitne a plnohodnotne plnil povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie. S jeho prácou boli spokojní aj jeho nadriadení,
čo je zrejmé z pozitívneho služobného hodnotenia a z rozhodnutí o udelení odmeny alebo peňažného daru. V odvolaní tiež konštatoval, že bol síce odvolaný bez uvedenia dôvodu, avšak sa domnieva, že bol odvolaný na základe okolností, ktoré sa odohrali na Pobočne colného úradu S. D. začiatkom februára 2019, keď bol jeden z colníkov podozrivý z trestného činu prijímania úplatku, čo bolo aj predmetom televíznej reportáže. Namietal, že tieto okolnosti nemôžu byť pripisované jemu ako S. R., pretože sa stali počas pracovného času inej zmeny, ktorá mala svojho vedúceho a navyše systémom na rozdeľovanie služieb bola určená tiež iná osoba zodpovedná za pracovisko nákladnej dopravy. Takúto zodpovednosť voči nemu nepovažoval za spravodlivú, pretože išlo o špecifické konanie iného colníka, navyše nie jeho podriadeného. Nemôže byť časť zodpovednosti za „ilegálne" konanie iného colníka prenesená na neho, ako S. R., najmä, ak ani v čase incidentu nemal službu. Podľa odvolateľa rozhodnutie o odvolaní z funkcie nie je spravodlivé, nie je správne a ani v súlade s dobrými mravmi, keďže nemal možnosť ovplyvniť konanie iného colníka. Navrhol, aby prezident finančnej správy prihliadol na všetky okolnosti prípadu a pristupoval k nemu individuálne, aby zohľadnil jeho predchádzajúci prínos pre finančnú správu a dĺžku jeho kvalitnej služby vo finančnej správe, keď vždy k práci pristupoval zodpovedne a s pokorou prijal akékoľvek rozhodnutia svojich nadriadených. V danom prípade však konanie iného colníka nemohol ovplyvniť, preto nie je správne, aby bol sankcionovaný bez možnosti celú situáciu z jeho pozície akokoľvek zvrátiť. Navrhol odvolaciemu orgánu, aby rozhodnutie zrušil v celom rozsahu.
3. Prezident finančnej správy, opierajúc sa o stanovisko ustanovenej osobitnej komisie, rozhodnutím č. 204250/2019 zo dňa 18.04.2019 zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Zaujal názor, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 33 ods. 4 v nadväznosti na § 33 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z. a v súlade s článkom 2 písm. g) Prílohy k rozkazu Ministra financií SR č. 1/2011 zo dňa 22.12.2011 v znení neskorších dodatkov. Konštatoval, že prvostupňovým rozhodnutím prezident finančnej správy, ako príslušný nadriadený, v súlade s právnymi predpismi odvolal žalobcu z funkcie S. R. bez uvedenia dôvodu, keďže colník vymenovaný do funkcie môže by z tejto funkcie odvolaný aj bez uvedenia dôvodu. Prezident finančnej správy odvoláva colníkov z funkcií nadriadených uvedených v prílohe č. 2 k zákonu podľa § 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z.; v prílohe č. 2 je uvedená aj funkcia na colnom úrade - S. R..
4. Odvolacie námietky žalovaný považoval za právne irelevantné, keďže v danej veci bol odvolateľ colníkom v služobnom pomere, ktorý sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného. Vzťahy v služobnom pomere sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru. Pre služobný pomer je charakteristické aj jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu, ako nositeľa verejnej moci, o právach a povinnostiach jednotlivých príslušníkov, ktorí majú v rukách časť suverénnej moci štátu. Právna povaha služobného pomeru vo všeobecnosti odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci a z toho vyplýva aj potreba pevného začlenenia príslušníka, teda aj colníka, do organizmu verejnej moci a jeho účasť na jej výkone. Z toho dôvodu zákonná právna úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov umožňuje orgánom v služobnom pomere operatívnejšie využitie príslušníkov ustanoviť ich na služobné miesto v danom zbore pre plnenie úloh v inej funkcii. Poukázal na hľadisko lojality colníka voči štátu v zmysle akceptácie personálnych rozhodnutí nadriadených. V právnych predpisoch upravujúcich výkon štátnej služby v Slovenskej republike je štandardné, že odvolanie, resp. inú zmenu v nadriadených pozíciách možno vykonať aj bez uvedenia dôvodu. K namietanému rozporu s dobrými mravmi žalovaný konštatoval, že nemožno apriórne predpokladať, že vymenovanie do funkcie alebo odvolanie z nej príslušným nadriadeným, pokiaľ niektorému subjektu nevyhovuje, nie je správne, prípadne, že sa viaže na okolnosti iného prípadu, alebo je v rozpore s dobrými mravmi.
5. Žalovaný uzavrel, že prezident finančnej správy konal zákonne, neprekročil rozsah svojich právomocí, keď odvolal žalobcu z funkcie bez uvedenia dôvodu, čo predpokladá ustanovenie § 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z.
6. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajšom správnom súde žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prezidenta finančnej správy č. 204250/2019 zo dňa 18.04.2019, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia prezidenta finančnej správy č. 83913/2019 zo dňa 08.02.2019, ktoré obe navrhoval zrušiť, a to z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP) a napokon, že došlo ku konaniu v rozpore s Ústavou SR a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
7. Podľa žalobcu sa žalovaný ako odvolací orgán nedostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami, preto došlo k porušeniu ustanovení § 230, § 237 zákona č. 200/1998 Z. z. Namietal, že v dôsledku absencie dôvodov odôvodňujúcich prvostupňové rozhodnutie je daná nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
8. Napriek skutočnosti, že ani v prvostupňovom, ani v napadnutom rozhodnutí nie je uvedený dôvod odvolania žalobcu z funkcie, podľa žalobcu je nepochybné, že toto súvisí s okolnosťami, ktoré nastali na Pobočke colného úradu S. D. začiatkom februára 2019. Vedúcemu zmeny nemôže byť pripisovaná zodpovednosť za pochybenia všetkých colníkov pracujúcich na pobočke príslušného colného úradu. Vedúci zmeny nemôže znášať sankcie za previnenia colníka, ktorý nespadá pod jeho zmenu, a teda nie je jeho podriadeným a ktoré s výkonom jeho úloh nemajú nič spoločné. Ide o protiprávne konanie inej osoby, bez akejkoľvek spätosti s osobou žalobcu.
9. Žalobca poukázal na článok 2 ods. 2 Ústavy SR, ďalej na § 230 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., v zmysle ktorého rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Poukázal na § 237 ods. 1 a § 238 ods.1 písm. a) Zákona o štátnej službe colníkov, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý sa svojim obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
10. Ústavný príkaz, ustanovený v článku 2 ods. 2 Ústavy SR zabezpečuje ochranu osôb pred negatívnou činnosťou štátu. Štátne orgány na jeho základe nesmú obmedzovať práva osôb vo väčšej miere, ako im dovoľuje zákon. Ústavný princíp ustanovený v článku 2 ods. 2 Ústavy SR vyjadruje tzv. princíp legality a je neoddeliteľnou súčasťou právneho štátu.
11. Ústavný súd SR podstatu materiálneho právneho štátu, okrem povinností štátnych orgánov zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia ústavných práv, vidí v dvoch princípoch, a to v princípe spravodlivosti a v princípe právnej istoty. Princíp právnej istoty vyžaduje najmä to, aby všetky právne normy boli jasné, presné a predvídateľné, pokiaľ ide o ich účinky, a to predovšetkým vtedy, ak môžu mať nepriaznivé dôsledky pre fyzické a právnické osoby alebo ak umožňujú ukladať sankcie. Dotknuté osoby musia dopredu poznať svoje práva a povinnosti, ktoré z právnych noriem vyplývajú, aby mohli zaujať k ním svoj postoj alebo prispôsobiť svoje konanie. Princíp právnej istoty nemožno obmedzovať iba na samotný text právneho predpisu. Až jeho realizácia a aplikácia v praxi zasahujú do právnych vzťahov. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 690/01 z 27.03.2003, z ktorého vyplýva, že predvídateľnosť postupu orgánu verejnej moci je vyjadrením maximy, na ktorej základe sa možno v demokratickom právnom štáte spoliehať na to, že vo svojej dôvere v platné právo nebude nikto sklamaný. Iba takto predvídateľné správanie naplňuje v praxi fungovanie materiálne chápaného demokratického právneho štátu a vylučuje priestor pre prípadnú svojvôľu. Poukázal tiež na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, najmä závery vyplývajúce z nálezu sp. zn. II. ÚS 48/97 zo 07.01.1998 a uznesenia sp. zn. I. ÚS 3/98 z 05.02.1998, v zmysle ktorých je princíp právnej istoty neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy SR.
12. Orgán verejnej moci musí vo vzťahu k účastníkom konania postupovať predvídateľným, čitateľným spôsobom, a to vzhľadom na očakávania, ktoré voči tomuto orgánu účastník má. Očakávania musia byť opodstatnené, a to buď vzhľadom na platnú právnu úpravu alebo na postup orgánov verejnej moci v podobných prípadoch. Materiálny právny štát stojí na dôvere občanov v právo a právny poriadok. Podmienkou takejto dôvery je stabilita právneho poriadku a dostatočná miera právnej istoty, čo je ovplyvňované nielen legislatívnou činnosťou štátu (tvorbou práva), ale tiež činnosťou štátnych orgánov aplikujúcich právo.
13. Podľa žalobcu, ak spĺňa všetky kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie S. R., vykonáva svoju funkciu zodpovedne, čestne, bez akýchkoľvek predchádzajúcich komplikácií, jeho hodnotenia sú pozitívne, boli mu udelené odmeny za kvalitné plnenia úloh a peňažné dary za mimoriadne úsilie vo výkone štátnej služby a vzorné reprezentovanie finančnej správy, je následný postup žalovaného, ktorým žalobcu bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia odvolá z funkcie (podľa žalobcu je nepochybné, že sa tak stalo pre protiprávne konanie iného colníka), nie je v súlade s legitímnou
predvídateľnosťou a doktrínou legitímnych očakávaní vo vzťahu k postupu orgánov verejnej moci a taktiež takéto konanie nie je v súlade s dobrými mravmi.
14. Zákon síce umožňuje colníka odvolať z funkcie bez uvedenia dôvodu, avšak v tomto prípade je podľa žalobcu nepochybné, že odvolanie jeho osoby z funkcie súvisí s konaním iného colníka, čo je právnym poriadkom SR neprípustné. Žalobca bol potrestaný v dôsledku protiprávneho konania iného colníka, ktorého konanie však nemalo žiadnu spätosť s konaním a zodpovednosťou osoby žalobcu. Žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a ani zabrániť vtedy vzniknutej situácii.
15. Z judikatúry súdov vyplýva, že aj taký výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť považovaný za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a preto mu súdom bude odopretá ochrana. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 1735/07 z 21.10.2008, z ktorého vyplýva, že zásada súladu výkonu práv s dobrými mravmi predstavuje významný princíp, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti.
16. Žalobca sa s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 SSP a § 25 prvá veta SSP dožadoval aplikácie jedného zo základných princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok uvedeného v čl. 2 ods. 1 a 2 CSP, t. j., že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo."
17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
18. K námietke nepreskúmateľnosti pre absenciu dôvodov žalovaný uviedol, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 230 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., pretože žalovaný v rozhodnutí uviedol právne predpisy, na podklade ktorých rozhodoval, uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ako aj úvahy, ktorými bol vedený pri použití právnych predpisov a hodnotení dôkazov. Vysporiadal sa aj s odvolacími námietkami žalobcu, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné. Poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci sp. zn. 5Sžo/26/2013 zo dňa 30.04.2014, z ktorého vyplynul záver, že zákonná možnosť odvolať z funkcie nadriadeného bez uvedenia dôvodu suspenduje ako požiadavku presného a úplného zistenia skutočného stavu veci (§ 222 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z.), tak aj požiadavku na riadne odôvodnenie rozhodnutia (§ 230).
19. V zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch v štátnej správe v colníctve účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia, colníci tvoria ozbrojený zbor a plnia úlohy na finančnom riaditeľstve, colných úradoch a Kriminálnom úrade finančnej správy. Žalobca je colníkom v služobnom pomere, pričom poukázal na osobitosti služobného pomeru a možnosť jednostranného rozhodovania zamestnávateľského subjektu v zhode s argumentáciou uvedenou v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Odvolanie žalobcu nadriadeným bez uvedenia dôvodu zákon č. 200/1998 Z. z. umožňoval, túto právomoc zveril príslušnému nadriadenému - prezidentke finančnej správy, ktorá túto právomoc v danom prípade voči žalobcovi realizovala.
20. K argumentom žalobcu, že bol odvolaný pre prípad colníka, ktorý bol obvinený z prijatia úplatku, žalovaný konštatoval, že uvedené je v predmetnej právnej veci irelevantné z dôvodu, že žalobca bol odvolaný z funkcie bez uvedenia dôvodu.
21. K poukazovaniu žalobcu na skutočnosť, že rozhodnutie nie je v súlade s článkom 1 Ústavy SR, s ustanovením § 230 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., že došlo k porušeniu princípu právnej istoty, doktríny legitímneho očakávania a k poukázaniu na § 238 ods. 1 písm. a) zákona č. 200/1998 Z. z., žalovaný uviedol aj s ohľadom na ustálenú súdnu prax, že povaha služobného pomeru sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je typickým pomerom súkromno-právnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. Služobný pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu - rozhodnutím o vzniku služobného pomeru.
22. Poukázal na závery rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/190/2015, sp. zn. 10Sžk/11/2017 z 30.05.2018, z ktorých vyplýva záver, že je proti samotnej podstate služobnej prísahy colníka, kde colník
sľubuje aj to, že sa podriadi potrebám na jeho zaradenie, aby príslušní nadriadení colníci preukazovali a dokazovali podriadeným colníkom v zmysle zákona splnenie podmienky „nemožnosti prevedenia na inú funkciu". Podľa žalovaného, zrejme aj z tohto dôvodu zákonodarca ustanovil možnosť, aby nadriadený, ktorý colníka do funkcie ustanovil, mal možnosť ho z tejto funkcie aj odvolať bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu.
23. Žalovaný uzavrel, že žalobca je v stálej štátnej službe, aktuálne zaradený na Pobočke colného úradu S. D., Colného úradu O., vo funkcii Y. G. ako príslušník finančnej správy so zbraňou v zmysle zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.07.2019.
24. Žalobca v replike konštatoval, že služobný pomer síce nie je rovnocenným vzťahom medzi dvoma subjektmi a je si vedomý aj skutočnosti, že služobný pomer je založený na vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, avšak zdôraznil, že nemožno nadriadenému subjektu pripisovať absolútnu moc založenú na svojvoľnom rozhodovaní, ktorému by sa mal podriadený subjekt bez akýchkoľvek námietok podrobiť. Aj rozhodnutia služobne nadriadeného musia rešpektovať tak zákony, ako aj pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, t. j. dobré mravy. Trval na skutočnosti, že rozhodnutie o jeho odvolaní je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je absolútne neprípustné, aby bol služobne poriadený subjekt odvolaný zo svojej funkcie „len tak" na základe svojvôle služobne nadriadeného subjektu, tak ako argumentuje žalovaný, a to aj napriek skutočnosti, že podriadený subjekt si v rámci výkonu štátnej služby plnil svoje povinnosti vždy svedomito, zodpovedne, kvalitne, čestne a bez akýchkoľvek pochybení. V rámci základných pravidiel slušnosti je neprípustné, aby bola spokojnosť s výkonom akejkoľvek funkcie vyjadrená odvolaním z tejto funkcie. Dovolával sa zmiernenia tvrdosti zákona uplatnením pravidiel slušnosti.
25. Napriek skutočnosti, že žalovaný vylučuje aplikáciu princípu právnej istoty, a teda aj doktríny legitímneho očakávania na služobný vzťah žalobcu, žalobca má za to, že aplikácia uvedeného princípu je namieste, a to práve s ohľadom na mocenské postavenie nadriadeného subjektu, ktorý v danom prípade zastupuje orgán verejnej moci. Vychádzajúc z legitímnych očakávaní žalobcu, ktoré v tomto prípade boli s ohľadom na správanie sa žalobcu pri plnení jeho služobných úloh objektívne dané, je nemysliteľné, aby bol žalobca odvolaný z funkcie S. R. (X XXX). Postup nadriadeného subjektu, ktorý odvolal žalobcu z jeho funkcie, bez toho, aby na strane žalobcu došlo k zmene kvality výkonu služobných úloh, resp. k akejkoľvek zmene jeho správania, je v absolútnom rozpore s legitímnymi očakávaniami žalobcu a s tým spojeným princípom právnej istoty a doktrínou legitímnych očakávaní, ktorých potreba aplikácie je daná samotnou Ústavou SR.
26. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že samotný zákon o štátnej službe colníkov pripúšťal možnosť odvolania z funkcie bez uvedenia dôvodu, žalobca poukázal na novú právnu úpravu, t. j. zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe, ktorý vylúčil možnosť nadriadeného subjektu odvolať jemu podriadený subjekt z funkcie bez uvedenia dôvodu, a to podľa žalobcu, práve z dôvodu, predídenia situácii ako je situácia žalobcu, keď došlo napadnutým rozhodnutím k hrubému poručeniu dobrých mravov a princípu právnej istoty ako základného princípu právneho štátu.
27. Žalovaný v duplike zotrval na svojej argumentácii a navyše konštatoval, že žalobca ako colník v riadiacej funkcii si mohol byť vedomý skutočnosti, že novelou zákona č. 200/1998 Z. z. účinnou od 01.07.2005, všetci colníci vo vedúcich funkciách môžu byť z nich odvolaní nadriadeným aj bez uvedenia dôvodu a že on v riadiacej funkcii vedúceho zmeny nemusí byť až do skončenia služobného pomeru. Poukázal tiež na dôvodovú správu predmetnej novely vykonanej zákonom č. 258/2005, ktorá nadobudla účinnosť 01.07.2005, z ktorej vyplýva, že návrh zákona zjednodušuje odvolanie nadriadených zo všetkých funkcií (dovtedy tak bolo možné len u Generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR a jemu priamo podriadených). V osobitnej časti dôvodovej správy je uvedené, že navrhované znenie umožňuje vymenovať a odvolať z funkcií príslušných nadriadených, čomu zodpovedá jednak právomoc, ale aj zodpovednosť takýchto nadriadených za výkon štátnej služby. Ustanovenie § 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. bolo účinné 15 rokov, a to až do 30.06.2019, kedy bol zákon č. 200/1998 Z. z. ako celok zrušený zákonom č. 35/2019 Z. z.
28. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, ktoré sa uskutočnilo dňa 15.01.2020. Správny súd podľa § 116 SSP odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku vo veci na deň 29.01.2020.
29. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal najmä na skutočnosť, že zákon č. 35/2019 Z. z. už neumožňuje odvolávať nadriadených z funkcie bez uvedenia dôvodu, t. j. žalobca by už takýmto spôsobom nemohol byť odvolaný. Na otázku zo strany súdu uviedol, že žalobca bol ukrátený na svojich právach, keď po odvolaní z funkcie S. R. bol zaradený do funkcie Y. G.. Funkcia S. R. stále existuje a do tejto funkcie bola vymenovaná osoba, ktorá predtým zastupovala žalobcu. Rozhodnutie o odvolaní bolo žalobcovi doručené nečakane a žalobca si ho nevie vysvetliť. Nie je mu známa potreba takéhoto postupu, t. j. jeho odvolania z funkcie S. R. bez uvedenia dôvodu. Na dopyt súdu, akým spôsobom bol voči žalobcovi porušený zákon, právny zástupca žalobcu v zásade konštatoval, že z judikatúry súdov vyplýva, že môže dôjsť k porušeniu právnych princípov pri použití konkrétneho zákona, k čomu v danom prípade došlo.
30. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazovanie na nový zákon č. 35/2019 Z. z. označila za irelevantné, pretože pre posudzovanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia je rozhodujúci právny a skutkový stav v čase vydania rozhodnutia, t. j. 08.02.2019. Žalobca nesprávne poukazuje na neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 238 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1998 Z. z., pretože v danom prípade sa nejedná o právny úkon, ale o individuálny správny akt. Žalobca vzhľadom na znalosť zákona nemôže argumentovať porušením zásady legitímneho očakávania a zároveň poukázala na to, že žalobca v sľube deklaroval podriadiť sa potrebám na jeho zaradenie. Na otázku zo strany súdu, aká bola potreba takto postupovať, uviedla, že ona dôvody rozhodnutia nepozná a z ničoho nevyplýva, aby prezident finančnej správy, ktorý postupoval podľa zákona, takéto dôvody uvádzal, pričom aj keby také dôvody existovali, nie je povinný to vysvetľovať.
31. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 ods. 1 a 2 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP.
32. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
33. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
34. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
35. Podľa § 177 ods. 1 SSP; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
36. Podľa § 1 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov; tento zákon upravuje štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby.
37. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z.; colníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky, Kriminálnom úrade finančnej správy alebo colných úradoch (ďalej len "orgán štátnej správy v oblasti colníctva").
38. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z.; štátnou službou na účely tohto zákona sa rozumie plnenie úloh finančnej správy, riadenie, organizácia a výkon profesnej prípravy colníkov, colníkom v orgáne štátnej správy v oblasti colníctva alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace. Štátnou
službou sa na účely tohto zákona rozumie aj výkon duchovnej služby a pastoračnej služby. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.
39. Podľa § 3 zákona č. 200/1998 Z. z.; v orgáne štátnej správy v oblasti colníctva v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona minister financií Slovenskej republiky (ďalej len "minister"), ak tento zákon neustanovuje inak, a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len "nadriadený").
40. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z.; služobným úradom na účely tohto zákona je Finančné riaditeľstvo SR.
41. Podľa § 5a ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z.; výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Colník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného colníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.
42. Podľa § 33 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z.; colníka do funkcie nadriadeného vymenúva a z tejto funkcie odvoláva príslušný nadriadený.
43. Podľa § 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z.; colník, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa odseku 3, môže byť z tejto funkcie odvolaný aj bez uvedenia dôvodu.
44. Podľa článku 2 písm. g) Prílohy k rozkazu Ministra financií SR č. 1/2011 zo dňa 22.12.2011 v znení neskorších dodatkov, prezident finančnej správy odvoláva colníkov z funkcií nadriadených uvedených v prílohe č. 2 k zákonu podľa § 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z.
45. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z.; colník v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na tú istú alebo na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo na iný orgán štátnej správy v oblasti colníctva (ďalej len "preloženie"), ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože a) v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie, b) podľa rozhodnutia služobného posudkového lekára dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon doterajšej funkcie, c) nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon funkcie, d) podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu, e) v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti alebo disciplinárneho opatrenia zákazu činnosti nemôže vykonávať doterajšiu funkciu, f) bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný, alebo g) je osobou blízkou 11) nadriadenému alebo inému colníkovi a podlieha jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole, alebo je osobou blízkou 11) tomu, kto by mohol ovplyvniť jeho nezávislosť v colnom konaní, h) ako vyšetrovateľ čakateľ nezložil záverečnú vyšetrovateľskú skúšku, i) nesplnil ďalšie predpoklady podľa § 11 ods. 2, j) sa do tejto funkcie ustanoví alebo vymenuje podľa § 143 ods. 8 prvej vety colníčka alebo colník, ktorým sa skončila rodičovská dovolenka podľa § 143 ods. 2.
46. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z.; colník v štátnej službe môže byť prevedený na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložený aj na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.
47. Podľa § 34 ods. 8 zákona č. 200/1998 Z. z.; colníkovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov od prevedenia na inú funkciu alebo preloženia, ak je to preňho výhodnejšie; to neplatí, ak colníkovi patrí náhrada za stratu na služobnom plate podľa osobitného predpisu.
48. Podľa § 237 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z.; právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo k zániku tých práv alebo povinností, ktoré tento zákon s takým prejavom spája.
49. Podľa § 238 ods. 1 písm. a) zákona č. 200/1998 Z. z.; neplatný je právny úkon, ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
50. Podľa § 222 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z.; oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady.
51. Podľa § 230 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z.; rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením.
52. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR; slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
53. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR; štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
54. Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR; ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
55. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR; pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
56. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR; každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
57. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR; kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
58. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR; domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.
59. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia prezidentky finančnej správy, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o odvolaní žalobcu z funkcie vedúceho zmeny bez uvedenia dôvodu. V konaní nebolo spornou skutočnosťou oprávnenie prezidenta finančnej správy odvolať colníka z funkcie nadriadených v zaradení vedúci zmeny na colnom úrade, ani zistenie skutkového stavu veci a aplikácia ustanovenia § 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z., avšak spornou bolo tvrdené porušenie základných práv a slobôd žalobcu pri interpretácii a aplikácii predmetného zákonného ustanovenia, keď podľa žalobcu došlo k porušeniu základných princípov právneho štátu, najmä princípu právnej istoty, k porušeniu doktríny legitímnych očakávaní, keď vzhľadom na okolnosti danej veci postup konajúceho orgánu nie je v súlade s dobrými mravmi. Preto sa žalobca dovolával rozhodnutia súdu, ktorým by došlo k zmierneniu tvrdosti zákona, uprednostneniu pravidiel slušnosti s očakávaním, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
60. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, s vyjadrením a stanoviskami účastníkov konania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto jej priznal úspech. Správny súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu, na ktorú poukazuje, a ktorú nepovažuje za potrebné opakovať, vrátane rozhodnutí súdov vyššej autority, na ktoré poukázal žalobca a navyše k veci uvádza.
61. Z formálneho hľadiska rozhodnutie nevykazuje znaky porušenia zákonnosti, zodpovedá textu zákona, ak v rozhodnutí o odvolaní žalobcu z funkcie S. R. colného úradu nie je uvedený dôvod odvolania, čo je súladné so znením ustanovenia § 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov. Avšak z materiálneho hľadiska vykazuje rozhodnutie znaky nezákonnosti. Podľa názoru správneho súdu to, že môže byť odvolaný colník z funkcie bez uvedenia dôvodu v rozhodnutí, neznamená, že takýto dôvod neexistoval a v prípade, že existoval, je namieste, aby ho odvolaný subjekt poznal. Dôvod odvolania by mal vyplývať aspoň zo zápisnice zo zasadnutia osobitnej komisie prezidenta finančnej správy, ktorá vypracovala odporúčanie pred vydaním rozhodnutia prezidenta finančnej správy ako odvolacieho orgánu. Ani zo zápisnice zo dňa 10.04.2019 nevyplývajú konkrétne dôvody, ktoré prezidenta finančnej správy k takémuto kroku viedli. Nie je zrejmé, aká potreba bola odvolať žalobcu z funkcie, čo bolo dôvodom k takémuto kroku. V opačnom prípade sa výkon zákonom zverených právomocí orgánu verejnej správy mení na jeho svojvôľu, ktorá je v právnom štáte neprípustná. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že ani odvolanie z funkcie bez uvedenia dôvodu nemôže byť „len tak". Rozhodnutie o odvolaní žalobcu z funkcie má povahu individuálneho právneho aktu, je rozhodnutím, ktoré vydáva orgán s mocenskou autoritou v oblasti verejnej správy, pretože jeho obsahom je odvolanie z verejnej funkcie, ktoré nemôže byť prejavom svojvôle voči dotknutej osobe. Musí byť preto predvídateľné, t. j. dotknutej osobe musí byť zrejmé, z akých dôvodov je z funkcie odvolaná. Nič na tom nemení fakt, že v samotnom akte dôvod odvolania uvedený nemusí byť.
62. Správny súd nespochybňuje osobitný charakter služobného pomeru, na ktorý poukázal žalovaný a opakovane aj Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti. Služobný pomer colníkov je svojou povahou inštitútom verejného práva. Tento quasi pracovný pomer vzniká mocenským aktom služobného orgánu a výrazne sa odlišuje od pracovnoprávneho pomeru, ktorý je typickým pomerom súkromného práva. Osobitná právna úprava vzťahujúca sa na služobný pomer colníkov obsahuje odlišnosti od pracovnoprávneho pomeru spadajúci pod režim súkromného práva s tým, že pre tieto vzťahy je charakteristická nadriadenosť a podriadenosť subjektov v služobnom pomere, ako aj jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu (porovnaj uznesenie sp. zn. II. ÚS 515/2016 zo dňa 23.06.2016).
63. Správny súd sa stotožnil so žalobnou námietkou, že v predmetnej veci bolo rozhodnuté v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a Ústavou Slovenskej republiky. Nie je spornou skutočnosťou, že prezident finančnej správy mal vo výlučnej kompetencii možnosť žalobcu kedykoľvek z funkcie odvolať rozhodnutím bez uvedenia dôvodu, aj to, že v zásade výkon funkcie v prípade služobného pomeru colníka nezaručoval „definitívu" vo vzťahu k zotrvaniu v tejto funkcii, ale správny súd zastáva názor, že k odvolaniu z funkcie musel existovať dôvod, či už v rovine objektívnej, ktorému sa colník musel podriadiť v zmysle zloženého sľubu, resp. v rovine subjektívnej na strane colníka, pričom s takýmto dôvodom mal byť colník oboznámený. Správny súd považuje za neudržateľný taký záver, že by odvolávaný colník z funkcie vôbec nepoznal dôvody (v rozhodnutí nemuseli byť uvedené) s tým, že skutočný dôvod pozná len prezident finančnej správy, ktorý ho nemusí nikomu uvádzať. Aj odvolanie z funkcie v zmysle § 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. musí byť v záujme riadneho plnenia úloh colného úradu, musí existovať potreba iného zaradenia colníka, k rešpektovaniu čoho sa zaviazal sľubom. Tým je daná hranica medzi voľnou úvahou a svojvôľou.
64. To, že žalobcovi, poznajúc zákon, malo byť známe, že ak bol ustanovený do funkcie podľa § 33 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z. môže byť z tejto funkcie aj odvolaný, nevylučuje nepredvídateľnosť odvolania z funkcie, ktorú namieta žalobca, ak podľa neho nezavdal k takémuto kroku prezidenta finančnej správy žiadny dôvod.
65. Správny súd zastáva názor, že ani zákonom stanovená možnosť štátneho orgánu rozhodnúť voľnou úvahou nemôže znamenať ničím nelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú svojvôľu. Takáto svojvôľa by totiž bola v rozpore s princípom právneho štátu, keďže vo svojich dôsledkoch by znamenala nepredvídateľnosť rozhodnutia štátneho orgánu, a teda ústavne neprípustnú mieru právnej neistoty. Aj za daných podmienok, ak žalobca bol ustanovený do funkcie, a teda zákon pripúšťal jeho odvolanie z funkcie bez uvedenia dôvodu, musí mať garantovanú istotu, že nebude zbavený svojho postavenia svojvoľným a nepredvídateľným rozhodnutím, ak k takémuto kroku nezavdal žiadnu príčinu a nie sú zrejmé ani iné objektívne dôvody pre takýto postup. Bez poznania dôvodu odvolania z funkcie nie je možné nijako zistiť, či k odvolaniu došlo v záujme potreby zboru alebo svojvoľne. Žalobca má pritom v
rámci základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 v spojení s článkom 51 ods. 1 Ústavy SR právo na vecné preskúmanie dôvodnosti jeho odvolania z funkcie, čo však bez poznania dôvodu odvolania v zásade nie je možné.
66. Súdny prieskum žalobou napadnutého rozhodnutia o odvolaní colníka z funkcie vedúceho zmeny nie je z hľadiska ochrany práv a právom chránených záujmov žalobcu efektívny, súdna ochrana je v zásade iluzórna, keďže súdny prieskum nie je dostatočnou zárukou proti prípadnej svojvôli kompetentného štátneho orgánu a nemôže takýto súdny prieskum ani reálne napĺňať základné právo dotknutej osoby na súdnu ochranu, garantované článkom 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR.
67. Správny súdny poriadok v § 7 upravuje, kedy je súdny prieskum vylúčený, t. j. ktoré rozhodnutia orgánu verejnej správy, akej povahy, za akých procesných podmienok vydané atď. v rámci negatívnej enumerácie nepodliehajú súdnemu prieskumu. V danom prípade sa nejedná o žiadny prípad negatívneho vymedzenia právomoci správneho súdu, pričom preskúmanie rozhodnutia nevylučuje ani osobitný predpis.
68. Správny súd je oprávnený aplikované ustanovenie § 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. vyložiť dynamicky s odvolaním sa na základné princípy práva, keďže nezodpovedá súčasnej dobe, inak povedané jazyk starého zákona nereflektuje dostatočne na požiadavky demokratickej spoločnosti, v ktorej sa stále citeľnejšie presadzujú také právne normy, ktoré sú garantom ochrany ľudských práv a slobôd. Právo musí reagovať na zmeny spoločenskej skutočnosti, v čom má nezastupiteľnú úlohu zákonodarca. V danom prípade aplikovaný zákon bol zrušený a nahradený zákonom novým, ktorý odvolanie z funkcie bez uvedenia dôvodu u takýchto funkcií akú zastával žalobca už nepripúšťa. Aplikované ustanovenie v zásade „zastrene" diskvalifikovalo žalobcu zo súdnej ochrany, ak súdny prieskum zužoval len na posúdenie, či rozhodnutie vydal orgán verejnej správy na to oprávnený, keďže správny súd bez poznania dôvodu odvolania, nemohol posudzovať vecne dôvodnosť odvolania z funkcie žalobcu.
69. Napadnuté rozhodnutie vzišlo z interpretácie a aplikácie ustanovenia § 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z., pričom podľa názoru správneho súdu nezodpovedá ústavnej a medzinárodnoprávnej konformite, ak žalobca nepozná dôvod jeho odvolania z funkcie S. R..
70. Zákon č. 200/1998 Z. z. bol zrušený a nahradený novým zákonom od 01.07.2019. Podávanie návrhu na Ústavný súd SR pre nesúlad ustanovenia § 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR a článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, článkom 51 ods. 1 Ústavy SR, by bolo už neefektívne. Navyše aj nepotrebné, pretože správny súd prostredníctvom výkladu aplikovanej právnej normy dospel k rovnakému výsledku, zastávajúc názor, že mohol vydať zákonné a spravodlivé rozhodnutie ústavno-konformnou interpretáciou právnej normy. Súd rozhodol v snahe nájsť spravodlivé riešenie spoločenských potrieb tejto doby.
71. Správny súd neuberá na dôležitosti aj ostatných zložiek štátnej moci (okrem moci súdnej) zákonodarnej a výkonnej, ktoré vyjadrujú demokraciu. Právna úprava, platiaca 15 rokov, ktorá umožňovala odvolať nadriadených z funkcie bez uvedenia dôvodu v zásade potierala význam súdneho prieskumu, ktorý bol neefektívny, pričom prvoradou úlohou súdu je ochraňovať Ústavu a demokraciu. Demokracia nie je len vláda ľudu, ale aj vládou hodnôt, vrátane ľudských práv. Tendenciou v zmysle nastolenej línie, ktorou sa uberá Slovenská republika po páde totalitného režimu je uvoľňovanie prístupu k súdu, pričom v modernej demokracii by mali byť požiadavky nežalovateľnosti čoraz zriedkavejšie.
72. Zrušený zákon č. 200/1998 Z. z. bol nahradený zákonom č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platný od 15.02.2019, účinný od 01.04.2019, s výnimkou niektorých článkov (vrátane odvolávania z funkcii) nadobúdajú účinnosť od 01.07.2019. Zo všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 35/2019 Z. z. vyplýva, že štátna služba príslušníkov finančnej správy (colníci, ktorí plnia úlohy finančnej správy a štátni zamestnanci, ktorých služobným úradom je Finančné riaditeľstvo SR, vzhľadom na zlúčenie colnej a daňovej správy boli zjednotení pod pojem nového personálneho substrátu - príslušník finančnej správy) je budovaná na princípoch politickej neutrality, zákonnosti, efektívneho riadenia, nestrannosti, profesionality a stability. Týmito princípmi sa riadia príslušníci finančnej správy pri výkone štátnej služby, služobný úrad pri vytváraní podmienok na riadne fungovanie štátnej služby a nadriadený pri rozhodovacej činnosti týkajúcej sa právnych vzťahov
upravujúcich služobný pomer príslušníkov finančnej správy. Zákon zakotvuje princípy štátnej služby príslušníkov finančnej správy, a to v článku 2 princíp politickej neutrality, v čl. 6 princíp profesionality a v čl. 7 princíp stability, ktoré sa prelínajú celým zákonom. Z ustanovení § 105 zákona č. 35/2019 Z. z. je zrejmé, že nie je upravený spôsob odvolávania nadriadených z funkcie rozhodnutím bez uvedenia dôvodu. Z paragrafovej časti dôvodovej správy k zákonu č. 35/2019 Z. z. vyplýva, že možnosť odvolať príslušníka finančnej správy z riadiacej funkcie aj bez uvedenia dôvodu je ponechaná len ministrovi, pričom toto oprávnenie bude môcť uplatniť len voči prezidentovi finančnej správy alebo viceprezidentovi finančnej správy.
73. Inštitút odvolania z funkcie bez uvedenia dôvodu v zmysle § 33 ods. 4 zákona č. 200/1988 Z. z., by podľa názoru správneho súdu bolo možné aplikovať vtedy, pokiaľ by v zásade išlo o dohodu odvolávajúceho s odvolaným, inak dôvody odvolania z funkcie odvolaný poznať musí, pretože ako účastníkovi konania mu musí byť daná možnosť účinne sa brániť (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku), vyvrátiť skutočnosti, ktoré tvoria podklad rozhodnutia. Ustanovenie § 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. obmedzovalo zásadným spôsobom prístup k súdnej ochrane, a to až takým spôsobom a v takom rozsahu, že sa pritom zasahuje do samej podstaty práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, t. j. popiera sa základné právo na spravodlivé konanie. Napriek tomu, že sa jedná o služobný pomer, princípy zákonnosti a princípy právneho štátu v demokratickej spoločnosti vyžadujú, aby opatrenia - individuálne právne akty, ktoré majú dopad na základné ľudské práva podliehali konaniu pred nezávislým súdom príslušným na preskúmanie dôvodov rozhodnutia. Účastníkovi konania - v záujme jeho obrany, ale aj správnemu súdu - v záujme súdneho prieskumu pri posúdení zákonnosti aktu výkonnej moci, musia byť známe dôvody odvolania z funkcie, inak nie je možné vylúčiť nezákonnosť, svojvôľu, v krajnom prípade zneužitie práva. Správny súd pritom zdôrazňuje, že netvrdí, že k tomu v predmetnej veci došlo. Poukazuje len na nedokonalosť právnej úpravy, ktorá zjavne nezodpovedala princípom demokratického právneho štátu, a to ani pri akceptovaní osobitosti služobného pomeru, či potrieb na iné zaradenie colníka.
74. Právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý súdny proces je súčasťou práva Európskej únie a je zaručené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie.
75. Ak by mal byť súdny prieskum v danom prípade zúžený len na to, či vo veci rozhodol príslušný orgán a či sa jedná v prípade odvolaného colníka o colníka, ktorý bol vymenovaný do funkcie nadriadeného, u ktorého prichádza do úvahy rozhodnutie podľa § 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z., nemožno považovať takýto súdny proces za poskytujúci adekvátnu súdnu ochranu. Žalobcovi bolo v dôsledku zvoleného inštitútu odvolania z funkcie znemožnené poznať dôvody odvolania a následne sa proti ním účinne brániť na súde. Súdny prieskum pritom v predmetnej veci nie je vylúčený.
76. Z dôvodov vyššie uvedených sa súd odklonil rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukázal aj žalovaný. Poznamenáva pritom, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR neriešili identickú situáciu odvolania colníka z funkcie nadriadeného „len tak", vždy existoval dôvod odvolania, ktorý nebol zohľadnený a napriek tomu bol aplikovaný § 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. V odôvodnení rozsudku sp. zn. 10Sžk/11/2017 zo dňa 30.05.2018 Najvyšší súd SR konštatoval, že je dôvodné konštatovať, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany, než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere, resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov, ktorých funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená, ich ustanovením na služobné miesto v danom zbore pre plnenie úloh v inej funkcii. V posudzovanej veci však žiadna operatívna potreba nebola zistená a ani žalovaným tvrdená. V rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20.08.2014 súd konštatoval, že zaradenie procesných postupov, ktoré by vyžadovali, aby riadiaci pracovníci polície preukazovali a dokladovali (v zmysle správneho konania) splnenie podmienky nemožnosti prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej zrušenej funkcie, je proti samotnej podstate služobnej prísahy policajta, kde policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, t. j., že sa podriadi potrebám policajného zboru na jeho zaradenie". V predmetnej veci však nie je zrejmé akým potrebám, by sa mal žalobca podriadiť. Dôvod odklonenia sa od záverov vyslovených v rozsudku sp. zn. 5Sžo/26/2013 zo dňa 30.04.2014 vyplýva z vyššie uvedenej argumentácie odôvodnenia tohto rozsudku.
77. Naopak, správny súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/25/2018 zo dňa 13.11.2019, z ktorého vyplýva právny názor, že ustanovenie § 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z.
nie je možné využívať ľubovoľne, s tým, že uvedené ustanovenie nie je možné vykladať samostatne bez použitia ostatných ustanovení zákona č. 200/1998 Z. z. Aj rozhodovanie v rámci voľnej úvahy má svoje medze a voľná úvaha musí byť riadne odôvodnená. Postup žalovaného v súvislosti s odvolaním žalobcu z funkcie označil za rozporný s ustanovením § 5a ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z., pretože aj napriek okolnostiam, o ktorých ako nadriadený vedel, účelovo uplatnil inštitút zákona, ktorý podstatne zhoršil situáciu odvolaného. Zo záverov citovaného rozsudku Najvyššieho súdu teda vyplýva právny názor o možnej aplikácii ustanovenia § 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. len vtedy, ak nie je namieste použiť prednostne iný dôvod na odvolanie z funkcie, inak tento inštitút zákona nie je možné využívať ľubovoľne. V danom prípade orgán verejnej správy úplne rezignoval na zisťovanie „iných dôvodov", vôbec sa nimi nezaoberal. Ak by mal byť aplikovaný § 33 ods. 4 „len tak" svojvoľne, potom vyvstáva otázka potrebnosti právnej úpravy, ktorá taxatívne upravuje len z akých dôvodov bolo možné previesť colníka v služobnom pomere na inú funkciu (resp. preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo na iný orgán štátnej správy v oblasti colníctva), pretože by postačovalo odvolať colníka z funkcie podľa § 33 ods. 4, s čím je spojená možnosť jeho prevedenia, či preloženia v zmysle § 34 ods. 1 písm. f) zákona č. 200/1998 Z. z.
78. Tým, že nie sú sprístupnené žalobcovi dôvody jeho odvolania z funkcie nadriadeného, nemožno vylúčiť ani porušenie ustanovenia § 5a ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z., v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi a colník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný, ani inak postihovaný za to, že podá na iného colníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatia trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.
79. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného vydané v druhostupňovom konaní, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP. Správny súd zrušil rozhodnutia bez vrátenia vecí orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, nakoľko vo veci rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy ex offo, bez návrhu. Súdu nie sú známe dôvody takéhoto rozhodnutia, preto ani nevie zaujať stanovisko k potrebe ďalšieho konania.
80. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
81. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.