Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžk/22/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: L.. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX G., zastúpený advokátskou kanceláriou: PROLAW s.r.o., so sídlom Gajova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 52 331 997, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prezidenta finančnej správy, Finančné riaditeľstvo SR č. 204250/2019 zo dňa 18. apríla 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k.: -64 zo dňa 29. januára 2020, takto

rozhodol:

Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -64 zo dňa 29. januára 2020 sa z a m i e t a.

Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.

Žalobcovi sa p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov kasačného konania

odôvodnenie:

I.

Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č. k. -64 zo dňa 29. januára 2020 (ďalej ako „napadnutý rozsudok“ alebo „rozsudok“) na základe všeobecnej správnej žaloby žalobcu zrušil rozhodnutie žalovaného - prezidenta finančnej správy, Finančné riaditeľstvo SR č. 204250/2019 zo dňa 18. apríla 2019 (ďalej ako „druhostupňové rozhodnutie), ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa - prezidenta finančnej správy, Finančné riaditeľstvo SR č. 83913/2019 zo dňa 08. februára 2019 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Krajský súd zároveň o trovách konania rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v úplnom rozsahu a vo výške, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, ktoré bude vo veci vydané.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že napriek tomu, že podľa právnej úpravy účinnej v čase odvolania žalobcu z funkcie vedúceho zmeny bolo možné takéto odvolanie uskutočniť aj bez uvedenia dôvodu, krajský súd dospel k záveru, že v súdenom prípade bol takýto postup v rozpore s ústavnými právami žalobcu. Správny súd dospel k záveru, že ani zákonom stanovená možnosť štátneho orgánu rozhodnúť voľnou úvahou nemôže znamenať ničím nelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú svojvôľu. Takáto svojvôľa

by bola v rozpore s princípom právneho štátu, keďže vo svojich dôsledkoch by znamenala nepredvídateľnosť rozhodnutia štátneho orgánu, a teda ústavne neprípustnú mieru právnej istoty.

3. Krajský súd mal ďalej za to, že rozhodnutia orgánov verejnej správy síce z formálneho hľadiska nevykazujú znaky porušenia zákonnosti, resp. že text zodpovedá textu zákona, avšak z materiálneho hľadiska vykazujú znaky nezákonnosti. To, že colník môže byť odvolaný z funkcie bez uvedenia dôvodu v rozhodnutí neznamená, že takýto dôvod neexistoval a v prípade, že existoval, je namieste, aby ho odvolaný subjekt poznal. Podľa názoru krajského súdu, dôvod pre odvolanie mal vyplývať aspoň zo zápisnice osobitnej komisie prezidenta finančnej správy, na návrh ktorej prezident finančnej správny následne rozhodol zamietnutím odvolania žalobca a potvrdením prvostupňového rozhodnutia, avšak žiadne takéto dôvody sa nenachádzajú ani v predmetnej zápisnici. Krajský súd má za to, že takýto výkon zákonom zverených právomocí orgánu verejnej správy sa mení na jeho svojvôľu, ktorá je v právnom štáte neprípustná.

4. Podľa názoru krajského súdu, rozhodnutie o odvolaní colníka z funkcie má povahu individuálneho správneho aktu, je rozhodnutím, ktoré vydáva orgán s mocenskou autoritou v oblasti verejnej správy, pretože jeho obsahom jeho odvolanie z verejnej funkcie, ktoré nemôže byť prejavom svojvôle voči dotknutej osobe. Krajský súd má za to, že rozhodnutia, ktorými sa subjekty odvolávajú z verejných funkcií musia byť predvídateľné, t.j. dotknutej osobe musí byť zrejmé, z akých dôvodov je z funkcie odvolávaná. Nič na tom nemení fakt, že v samotnom akte dôvod odvolania nemusí byť uvedený.

5. Krajský súd sa odklonil od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. zo dňa 30. apríla 2014), z ktorého vyplýva, že odvolanie colníka z funkcie bez uvedenia dôvodu je zákonné, keď skutočnosť, či táto právomoc zverená zákonom alebo na základe bola alebo nebola príslušným subjektom zneužitá, nebolo predmetom uvedeného súdneho konania. Krajský súd na súdenú vec uplatnil iné (neskoršie) rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozhodnutie vo veci sp. zn. zo dňa 13. novembra 2019, z ktorého vyplýva právny názor, že ustanovenie § 33 ods. 4 zákona o štátnej službe colníkov nie je možné využívať ľubovoľne s tým, že uvedené ustanovenie nie je možné vykladať samostatne bez použitia ostatných ustanovení citovaného zákona. V danej veci najvyšší súd vyhodnotil konanie žalovaného za rozporné s § 5a ods. 2 zákona o štátnej službe colníkov, keď tento žalobcu z funkcie odvolal „bez uvedenia dôvodu“ napriek tomu, že tento vedel o okolnostiach, pre ktoré žalobcu v skutočnosti odvoláva z tejto funkcie, pričom práve odvolaním z funkcie bez uvedenia dôvodu právnu pozíciu colníka zhoršil. Správny súd uvedený princíp aplikoval analogicky aj na súdenú vec.

6. Krajský súd dospel k záveru, že tým, že žalovaný žalobcovi nesprístupnil dôvody jeho odvolania z funkcie, nie je vylúčené, že týmto konaním došlo ak porušeniu § 5a ods. 2 zákona o štátnej službe colníkov, v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobnému pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi a colník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný, ani inak postihovaný za to, že podá na iného colníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

7. V súvislosti s argumentáciou žalovaného krajský súd akceptoval, že štátna služba colníkov má svoje osobitosti, avšak z dôvodov uvedených vyššie, tieto osobitosti podľa názoru krajského súdu nie sú takej povahy, že by v rámci funkčných zmien realizovaných vo vzťahu k colníkom, bolo možné tieto realizovať spôsobom, že sa tým porušujú ústavné práva colníkov. Správny súd uviedol, že považuje za neudržateľný taký záver, že by odvolávaný colník z funkcie nepoznal dôvody (v rozhodnutí nemuseli byť uvedené) s tým, že skutočný dôvod pozná len prezident finančnej správy, ktorý ho nemusí nikomu uvádzať. Aj v prípade odvolávania colníka z funkcie vedúceho zmeny podľa § 33 ods. 3 a § 33 ods. 4 zákona o štátnej službe colníkov musí existovať potreba iného zaradenia colníka. Tým je daná hranica medzi svojvôľou a voľnou úvahou orgánu verejnej správy.

8. Podľa názoru krajského súdu aj neskorší vývoj právnej úpravy podporuje výklad aplikovaný v predmetnej veci súdom, keď o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol nahradený zákon o štátnej službe colníkov () zmenil príslušný právny režim tak, že podľa neskoršej právnej úpravy (rozumej: v súčasnosti účinnej) by už žalobcu nebolo možné odvolať z funkcie vedúceho zmeny bez uvedenia dôvodu. Samotnú možnosť odvolať colníka

z funkcie bez uvedenia dôvodu vyhodnotil krajský súd aj ako podstatné obmedzenie takéhoto colníka na súdnu ochranu, keďže súdny prieskum sa v takýchto veciach redukuje fakticky len na posúdenie formálnych atribútov rozhodnutia, resp. na overenie, či rozhodnutie vydal orgán verejnej správy na to oprávnený. Súd by nemohol posudzovať vecne dôvodnosť odvolania z funkcie.

9. Krajský súd poukázal na to, že podľa jeho názoru by uplatnenie § 33 ods. 4 zákona o štátnej službe colníkov prichádzalo do úvahy v prípade, pokiaľ by „v zásade išlo o dohodu odvolávajúceho s odvolaným, inak dôvody odvolania z funkcie odvolaný poznať musí, pretože ako účastníkovi konania mu musí byť daná možnosť účinne sa brániť (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku), vyvrátiť skutočnosti, ktoré tvoria podklad rozhodnutia.“ (odsek 73. napadnutého rozsudku).

10. Na základe skutočností uvedených vyššie krajský súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú, preto jej v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania v úplnom rozsahu.

II.

Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

11. Proti rozsudku krajského súdu podal včas kasačnú sťažnosť žalovaný. Žalovaný v procesnom postavení kasačného sťažovateľa (ďalej aj ako „sťažovateľ“) podanú kasačnú sťažnosť odôvodnil právnymi a skutkovými okolnosťami odkazujúc na (ďalej aj ako „SSP“), a .

12. Kasačný dôvod podľa (porušenie práva na spravodlivý proces) sťažovateľ odôvodnil primárne nasledovne:

13. Podľa názoru sťažovateľa, napadnutý rozsudok krajského súdu porušuje jeho právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pričom porušenie práva na spravodlivý proces zo strany krajského súdu vidí sťažovateľ aj v svojvoľnom postupe krajského súdu v súdenej veci. Má za to, že napadnutý rozsudok neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie krajského súdu.

14. Sťažovateľ má za to, že jeho právo na spravodlivý proces bolo porušené tým, že krajský súd v texte odôvodnenia rozsudku odkazuje na novšiu právnu úpravu, ktorá však v čase rozhodovania orgánov verejnej správy v súdenej veci nebola účinná ().

15. Porušenie práva na spravodlivý proces identifikoval sťažovateľ aj v tom, že krajský súd mal porušiť ustanovenie a , keď tento prekročil v rámci rozhodovania o súdenej veci zákonné medze pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia vydaného na základe správnej úvahy. Krajský súd v zmysle uvedených ustanovení nie je oprávnený posudzovať účelnosť a vhodnosť rozhodnutia. Sťažovateľ má za to, že rozhodovanie správneho súdu primárne neslúži na nahrádzanie rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci, ale predmet prieskumu sa má vzťahovať na to, či preskúmané rozhodnutie neprekročilo medze a hľadiská ustanovené zákonom.

16. Sťažovateľ má za to, že sám krajský súd nemal vo veci skúmať ústavnoprávne aspekty veci, ale mal podľa SR a SR (t.j. mal podať návrh na začatie konania na Ústavnom súde SR).

17. Kasačný dôvod podľa (nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom) sťažovateľ odôvodnil nasledovne:

18. Sťažovateľ sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, podľa ktorého má colník právo na to, aby poznal dôvody odvolania z funkcie, a to napriek tomu, že samotný zákon o štátnej službe colníkov v rozhodnom čase umožňoval odvolanie colníka z funkcie aj bez uvedenia dôvodu. Má za to, že tento inštitút je v zákone obsiahnutý z dôvodu, že sa ním zabezpečuje efektívny a riadny výkon štátnej služby v oblastiach vyplývajúcich finančnej správe z účinných právnych predpisov, t.j. zákonné zaradenie colníkov do inej funkcie aktuálne potrebnej k riadnemu a efektívnemu výkonu štátnej služby v danom momente. Podľa názoru sťažovateľa, predmetným právnym nástrojom sa zabezpečuje operatívne riadenie ozbrojeného zboru colníkov.

19. Sťažovateľ popiera, že by v súdenej veci išlo zo strany orgánov verejnej správy o arbitrárnosť, ak samotné rozhodnutie, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie vedúceho zmeny, je aj podľa názoru krajského súdu z formálneho hľadiska zákonné a zároveň krajský súd akceptoval, že v rámci danej veci mali príslušné orgány verejnej správy právomoc rozhodnúť aj bez uvedenia dôvodu. Má za to, že uplatňovanie účinných právnych noriem zo strany príslušného orgánu verejnej správy nie je svojvôľa, keďže ide o realizáciu diskrečnej právomoci predpokladanú zákonom. Podľa sťažovateľa je teda súladné so zákonom, ak rozhodnutie o odvolaní žalobcu z funkcie obsahuje len odkaz na ustanovenie § 33 ods. 4 zákona o štátnej službe colníkov, keďže i takéto rozhodnutie (bez uvedenia dôvodu odvolania z funkcie) je prijaté v zákonných medziach, a to v rozsahu, ktorý zákonodarca zveril správnym orgánom v záujme riadenia a organizácie riadneho výkonu štátnej služby colníkov.

20. Aplikujúc odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - sp. zn. zo dňa 30. mája 2019, poukázal sťažovateľ na to, že v kontexte rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva, aj Najvyšší súd Slovenskej republiky akceptuje zníženú mieru ochrany práv príslušníkov ozbrojených síl a polície, než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere vrátane možnosti operatívnejšieho využitia príslušníkov týchto zborov v procese realizácie organizačných zmien.

21. Kasačný dôvod podľa (odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu) sťažovateľ odôvodnil tým, že podľa jeho názoru bol nezákonný postup krajského súdu, ktorý ako základ pre rozhodovanie vo veci akceptoval súdne rozhodnutia, na ktoré poukazoval žalobca, avšak ktoré sa týkajú právnych vzťahov súkromnej povahy. Naopak, sťažovateľ namieta, že správny súd vôbec neprihliadal na súdne rozhodnutia, na ktoré poukazoval on, a ktoré sa viažu k štátno-zamestnaneckým pomerom verejného práva (príslušníci ozbrojeného zboru).

22. Sťažovateľ poukázal na špecifiká štátnej služby príslušníkov ozbrojených zborov, ktoré je možné abstrahovať aj z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , avšak od ktorého rozhodnutia sa krajský súd v súdenej veci odklonil bez materiálneho odôvodnenia.

23. Sťažovateľ ďalej poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31. apríla 2014, ktoré explicitne akceptuje možnosť odvolať colníka z funkcie vedúceho zmeny a v takomto prípade akceptuje aj odklon od požiadavky presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, ako aj odklon od požiadavky riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Podľa názoru sťažovateľa je nedostatočné, ak odklon od tohto rozhodnutia realizuje krajský súd výlučne konštatovaním, že sa od neho odkláňa z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku.

24. Kasačný súd uvádza, že v texte kasačnej sťažnosti sa jednotlivé dôvody sťažnosti čiastočne prelínajú (t.j. niektoré sťažovateľ subsumoval pod viaceré ustanovenia ), pričom takéto formálne zaradenie dôvodov pod konkrétne zákonné ustanovenia sťažovateľom, a to bez ohľadu na to, či je takéto formálne zaradenie správne alebo nie, nepovažuje kasačný súd za relevantné, keďže vlastnú argumentáciu sťažovateľa bolo možné z textu kasačnej sťažnosti riadne vyabstrahovať.

25. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti navrhol tiež priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, čo odôvodnil tým, že žalobca bol - podľa názoru sťažovateľa - z funkcie vedúceho zmeny riadne odvolaný, ďalej tým, že odvolaný je v čase od 10.02.2019 do 13.03.2020 evidovaný v dochádzke ako neprítomný vo výkone služby (okrem 27.02.2019 a 28.02.2019). Priznanie odkladného účinku odôvodnil tiež tým, že vo funkcii vedúceho zmeny je v súčasnosti už ustanovený iný colník a tým, že vzhľadom na skutočnosť, že ide o ochranu hranice s tzv. tretím štátom (Ukrajina) je potrebné zabezpečiť riadny výkon služby.

26. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 14. mája 2020 sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že má za to, že jeho odvolaním z funkcie vedúceho zmeny nebol preradený do inej funkcie aktuálne potrebnej k riadnemu a efektívnemu výkonu štátnej služby (tak, ako to uvádza sťažovateľ), ale z jemu neznámych dôvodov bol preradený do funkcie colný kontrolór, t.j. na nižšiu funkciu s nižším príjmom.

27. Žalobca tvrdil, že akceptuje, že colník môže, resp. mohol byť v rozhodnom čase odvolaný z funkcie vedúceho zmeny aj bez uvedenia dôvodu, namieta však, že v jeho prípade sa tak stalo v rozpore s

dobrými mravmi a pravidlami slušnosti, keď má za to, že jeho odvolanie bolo vyvolané okolnosťami mimo jeho osoby (viažuce sa k protiprávnemu konaniu iného colníka, za ktoré konanie on nezodpovedá).

28. Poprel, že by jeho odvolanie spadalo pod rámec zákonného výkonu diskrečnej právomoci príslušného orgánu verejnej správy z dôvodu potreby preradenia žalobcu na inú funkciu, keďže je zrejmé, že žalobca bol fakticky degradovaný a na jeho miesto bol ustanovený jeho podriadený. Túto argumentáciu považuje žalobca za účelovú aj z dôvodu, že keby malo ísť o preradenie colníka na inú potrebnú funkciu, uplatnil by sa postup podľa § 34 zákona o štátnej službe colníkov, ktoré ustanovenie má prednosť pred § 33 ods. 4 zákona o štátnej službe colníkov (ako nástroja na zmenu organizácie výkonu správy na úseku colníctva).

29. Žalobca poukázal na to, že vzhľadom na jeho doterajší výkon štátnej služby, bolo jeho faktické preradenie porušením princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní, ak ho ako colníka opakovane odmeňovaného za kvalitný výkon služby, pozitívne hodnoteného za výkon služby a bez akýchkoľvek disciplinárnych previnení, fakticky degradovali do nižšej funkcie, a to bez uvedenia dôvodu. Poukázal na viaceré rozhodnutia vyšších súdnych autorít (napr. NS SR - sp. zn.: , NS SR - sp. zn.: , NS SR - sp. zn.: a i.), z ktorých vyplýva jednak rozsah diskrečnej právomoci, jeho limity a možnosti preskúmania súdom. Na základe tejto argumentácie žalobca považuje za správny prístup krajského súdu, ktorý vo veci neuplatnil formalistický prístup, ale materiálny výklad súvisiacich právnych noriem, ktorým došlo k ústavne konformnej interpretácii všeobecne záväznej právnej úpravy.

30. Podľa názoru žalobcu, rozsudok krajského súdu nepredstavuje ani porušenie práva na spravodlivý proces v rovine údajne nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu, resp. v otázke údajnej svojvôle krajského súdu pri výklade právnej úpravy vzťahujúcej sa na vec. Poukázal najmä na to, že odkaz na neskoršiu právnu úpravu zo strany krajského súdu nebol v podobe priamej aplikácie tejto úpravy na súdenú vec, ale mal povahu podpornej argumentácie podporujúcej úvahy krajského súdu v otázke potreby odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní colníka z funkcie vedúceho zmeny, kedy súčasná právna úprava takúto možnosť nedefinuje. Samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje žalobca za dostatočné a má za to, že z rozsudku je nepochybné, že krajský súd v ňom reaguje a vysvetľuje zásadné dôvody podstatné pre jeho rozhodnutie v súdenej veci.

31. Z vyjadrenia žalobcu ku kasačnej sťažnosti ďalej vyplýva, že tento neuznáva ani argumentáciu sťažovateľa odkazom na (limity súdneho prieskumu diskrečnej právomoci správnych orgánov), keď má za to, že overenie správnosti výkladu a aplikácie zákonných ustanovení, z ktorých rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú, nemôže byť vnímané ako vstup správneho súdu do diskrečnej právomoci správneho orgánu.

32. V súvislosti s dôvodom kasačnej sťažnosti, ktorá má spočívať v odklone krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe, žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že rozhodnutia, na ktoré žalovaný poukazoval v priebehu súdneho konania, nie sú identické so súdenou vecou a nie je ich možné na súdenú vec aplikovať ani analogicky. Naviac, uvedené krajský súd v napadnutom rozsudku aj dostatočne odôvodnil, t.j. z rozsudku krajského súdu vyplýva, prečo v súdenej veci nevychádzal z rozhodnutí, na ktoré sťažovateľ poukazoval v rámci konania pred krajským súdom.

33. Žalobca poprel aj právnu a skutkovú opodstatnenosť návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku podanej kasačnej sťažnosti, keď podľa názoru sťažovateľa, ani jeden z dôvodov kasačnej sťažnosti nie je opodstatnený. Podľa názoru žalobcu, priznanie odkladného účinku podanej kasačnej sťažnosti by podľa názoru žalobcu „nebolo na mieste“ ani pre prípad, ak by sa kasačný súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu.

34. Na základe vyššie uvedeného, žalobca navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť a priznať žalobcovi náhradu trov kasačného konania v rozsahu 100%.

III.

Konanie na kasačnom súde, obsah administratívneho spisu

35. Prejednávaná vec bola dňa 22. júla 2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S - sp. zn.: . S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (g ods. 4 a 6 v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia (pod pôvodnou spisovou značkou).

36. Pred rozhodnutím vo veci samej sa kasačný súd oboznámil s obsahom administratívneho spisu, z ktorého poukazuje na nasledovné relevantné skutkové a právne okolnosti:

37. Rozhodnutím prezidenta finančnej správy - č. 83913/2019 zo dňa 08.02.2019 bol žalobca podľa § 33 ods. 4 a § 33 ods. 3 zákona o štátnej službe colníka, odvolaný z funkcie vedúceho zmeny Pobočky colného úradu S., úseku colného, Colného úradu Michalovce, miesto výkonu štátnej služby: S.. Predmetné rozhodnutie v časti odôvodnenia neobsahuje žiadne meritórne dôvody, pre ktoré sa žalobca odvoláva z uvedenej funkcie. V odôvodnení sa nachádza odkaz, resp. explicitné konštatovanie, že colníka je možné z funkcie vedúceho zmeny odvolať „aj bez uvedenia dôvodu“. Rozhodnutie o odvolaní z funkcie bolo žalobcovi doručené dňa 10. februára 2019, čo je preukázané doručenkou tvoriacou súčasť administratívneho spisu.

38. Proti rozhodnutiu o odvolaní z funkcie vedúceho zmeny podal žalobca odvolanie (zo dňa 23.02.2019), ktoré bolo žalovanému doručené dňa 26.02.2019. V rámci odvolania poukázal na jeho doterajší priebeh výkonu služby (najmä, že túto vykonával dobre, opakovane mu bola udelená odmena, resp. peňažný dar, nebol disciplinárny stíhaný). V odvolaní vyslovil názor, že jeho odvolanie súvisí s údajným protiprávnym konaním iného colníka, ktoré sa stalo v rámci inej zmeny, pričom tento colník žalobcovi ani nebol podriadený. Deklaroval, že za daných okolností považuje rozhodnutie o odvolaní z funkcie za nespravodlivé a rozporné s dobrými mravmi. Nepovažoval za správne, že by mal byť on „sankcionovaný“ za protiprávne konanie inej osoby, ktorá dokonca nebola jemu podriadená. Rozhodnutie o odvolaní z funkcie preto navrhol v celom rozsahu zrušiť.

39. Na základe žalobcom podaného odvolania, dňa 10. apríla 2019 zasadala k predmetnej veci osobitná komisia prezidenta finančnej správy, ktorá prezidentovi finančnej správy odporučila odvolanie žalobcu zamietnuť a rozhodnutie o odvolaní žalobcu z funkcie vedúceho zmeny potvrdiť. V zápisnici z rokovania osobitnej komisie sa nachádza stručné odôvodnenie, ktorým komisia odôvodňuje svoj návrh, a ktoré v podstatnej miere predstavuje prevzatie príslušných častí právnej úpravy ako základu pre predmetné rozhodnutie. Podstata odôvodnenia spočíva v tom, že prezident finančnej správy má zákonnú možnosť colníka odvolať z funkcie vedúceho zmeny, a to aj bez uvedenia dôvodu, čo bolo v danej veci realizované, a preto nebol daný dôvod pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Osobitná komisia prezidenta finančnej správy vo svojom návrhu nepopiera, resp. nevyvracia argumentáciu žalobcu, že dôvodom jeho odvolania je skutočnosť, že iný colník (jemu nepodriadený) sa dopustil protiprávneho konania (korupcia) a súčasne replikuje, že colník môže byť z funkcie vedúceho zmeny odvolaný aj bez uvedenia dôvodov. Uvedený záver (návrh) prijala osobitná komisia prezidenta finančnej správy pomerom hlasov 5:0.

40. Dňa 18. apríla 2019 rozhodol prezident finančnej správy (č. 204250/2019) o podanom odvolaní žalobcu tak, že ho zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (o odvolaní žalobcu z funkcie vedúceho zmeny) potvrdil. Odôvodnenie prezidenta finančnej správy je fakticky identické s návrhom odôvodnenia osobitnej komisie - najmä odôvodnenie neobsahuje popretie alebo vyvrátenie tvrdenia žalobcu, že bol z funkcie odvolaný z dôvodu údajného protiprávneho konania iného colníka. Rozhodnutie prezidenta finančnej správy poukazuje na vlastnú právnu úpravu, že k odvolaniu z funkcie mohlo dôjsť

aj bez uvedenia dôvodu. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 30. apríla 2019, čo preukazuje doručenka tvoriaca súčasť administratívneho spisu.

IV.

Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

41. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa a nasl. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia SPP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk ( SPP).

42. Úlohou najvyššieho správneho súdu ako súdu kasačného bolo primárne posúdiť správnosť právnych záverov krajského súdu, ktorý po preskúmaní prvostupňového a druhostupňového správneho rozhodnutia dospel k záveru, že tieto je potrebné zrušiť pre ich nezákonnosť. Predmetný záver krajského súdu vychádzal z toho, že hoci podľa § 33 ods. 3 a § 33 ods. 4 zákona o štátnej službe colníkov colník môže byť odvolaný z funkcie vedúceho zmeny aj bez uvedenia dôvodu, pre účely ochrany jeho ústavných práv je nevyhnutné, aby boli colníkovi (žalobcovi) známe dôvody, pre ktoré je z funkcie odvolávaný, a to aj v prípade, ak sa tieto fakticky nepremietnu do rozhodnutí správnych orgánov. Podľa názoru krajského súdu, dôvody pre odvolanie žalobcu z funkcie vedúceho zmeny mali byť uvedené aspoň v zápisnici osobitnej komisie prezidenta finančnej správy.

43. V súvislosti so súdenou vecou kasačný súd v prvom rade uvádza, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že podľa právnej úpravy v rozhodnom čase, colník mohol byť z funkcie vedúceho zmenu odvolaný aj bez uvedenia dôvodu. Tento záver fakticky akceptuje aj krajský súd v napadnutom rozsudku (napr. odsek 61. napadnutého rozsudku, odsek 65. napadnutého rozsudku a pod.). Právna povaha sporu sa preto redukovala na to, či aj napriek účinnej právnej úprave, bolo nutné, aby orgány verejnej správy oznámili žalobcovi dôvod jeho odvolania z funkcie vedúceho zmeny.

44. Kasačný súd v rámci rozhodovania o podanej kasačnej sťažnosti vychádzal najmä z nasledovných ustanovení všeobecne záväznej právnej úpravy:

Podľa o štátnej službe colníkov; tento zákon upravuje štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby.

Podľa ; colníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky, Kriminálnom úrade finančnej správy alebo colných úradoch (ďalej len "").

Podľa ; štátnou službou na účely tohto zákona sa rozumie plnenie úloh finančnej správy, riadenie, organizácia a výkon profesnej prípravy colníkov, colníkom v orgáne štátnej správy v oblasti colníctva alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace. Štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie aj výkon duchovnej služby a pastoračnej služby. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.

Podľa ; v orgáne štátnej správy v oblasti colníctva v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona financií Slovenskej republiky (ďalej len ""), ak tento zákon neustanovuje inak, a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len "nadriadený").

Podľa ; služobným úradom na účely tohto zákona je Finančné riaditeľstvo SR.

Podľa ; výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Colník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného colníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

Podľa ; colníka do funkcie nadriadeného vymenúva a z tejto funkcie odvoláva príslušný nadriadený.

Podľa ; colník, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa odseku 3, môže byť z tejto funkcie odvolaný aj bez uvedenia dôvodu.

Podľa článku 2 písm. g/ Prílohy k rozkazu Ministra financií SR č. 1/2011 zo dňa 22.12.2011 v znení neskorších dodatkov, prezident finančnej správy odvoláva colníkov z funkcií nadriadených uvedených v prílohe č. 2 k zákonu podľa

Podľa ; colník v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na tú istú alebo na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo na iný (ďalej len ""), ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože a) v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie, b) podľa rozhodnutia služobného posudkového lekára dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon doterajšej funkcie, c) nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon funkcie, d) podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu, e) v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti alebo disciplinárneho opatrenia zákazu činnosti nemôže vykonávať doterajšiu funkciu, f) bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný, alebo g) je osobou blízkou 11) nadriadenému alebo inému colníkovi a podlieha jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole, alebo je osobou blízkou 11) tomu, kto by mohol ovplyvniť jeho nezávislosť v colnom konaní, h) ako vyšetrovateľ čakateľ nezložil záverečnú vyšetrovateľskú skúšku, i) nesplnil ďalšie predpoklady podľa , sa do tejto funkcie ustanoví alebo vymenuje podľa prvej vety colníčka alebo colník, ktorým sa skončila rodičovská dovolenka podľa .

Podľa ; colník v štátnej službe môže byť prevedený na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložený aj na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.

Podľa ; colníkovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený podľa odseku 1 písm. a/ alebo b/, patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov od prevedenia na inú funkciu alebo , ak je to preňho výhodnejšie; to neplatí, ak colníkovi patrí náhrada za stratu na služobnom plate podľa osobitného predpisu.

Podľa ; právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo k zániku tých práv alebo povinností, ktoré tento zákon s takým prejavom spája.

Podľa ; neplatný je právny úkon, ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ; oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady.

Podľa ; rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V

písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením.

Podľa SR; Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa SR; štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa SR; ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa SR; pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Podľa SR; každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa SR; kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa SR; domáhať sa práv uvedených v , 36, 37 ods. 4, až 42 a až 46 tejto sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

45. Kasačný súd konštatuje, že s niektorými názormi krajského súdu vyslovenými k napadnutom rozsudku, nie je možné sa stotožniť (pozn.: právne názory kasačného súdu uvedené v tomto rozsudku sa viažu k právnej úprave zákona o štátnej službe colníkov a nie je možné ich bez ďalšieho v plnom rozsahu aplikovať na súčasnú právnu úpravu - ). Kasačný súd sa nestotožňuje najmä s úvahami krajského súdu, z ktorých implicitne vyplýva, že v prípade každého odvolania colníka z funkcie vedúceho zmeny musia byť colníkovi známe dôvody, pre ktoré je z tejto funkcie odvolaný. Takýto striktný predpoklad by mohol nepochybne poprieť podstatu výkonu štátnej správy na úseku colníctva, ktorá si môže vyžadovať operatívne prijímanie rozhodnutí, vrátane takých, pri ktorých nemusí byť vhodné a ani potrebné odôvodňovať, prečo sa príslušník ozbrojeného zboru (colník) do nejakej funkcie menuje, resp. sa z nejakej funkcie odvoláva, príp. prekladá na inú funkciu a pod.

46. Nevyhnutnosť formálneho odôvodňovania každého takéhoto úkonu by vo svojej podstate mohla komplikovať operatívnosť výkonu štátnej správy na predmetnom úseku. Z tých istých dôvodov sa kasačný súd nemôže stotožniť ani s tým názorom krajského súdu, že možnosť upustenia od odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní z funkcie je opodstatnená len v prípade, ak je odvolanie colníka realizované fakticky ako „dohoda“ odvolávajúceho a odvolávaného, keď je potrebné prisvedčiť sťažovateľovi, že v súdenej veci ide o ozbrojený zbor verejnoprávnej povahy so špecifikami vlastnými takémuto zboru.

47. Kasačný súd sa nemôže stotožniť ani s tým názorom krajského súdu, že dôvody, pre ktoré je žalobca z funkcie odvolávaný, mali byť uvedené aspoň v zápisnici z rokovania osobitnej komisie, ktorá rozhodovala o podanom odvolaní žalobcu. Tento názor krajského súdu nielenže nemá oporu v právnej úprave (ani pri analogických režimoch výkladu právnych noriem), ale prieči sa vlastnej logike, ktorú krajský súd definoval v napadnutom rozsudku, t.j. že by odvolávanému colníkovi mali byť známe dôvody, pre ktoré sa z funkcie odvoláva.

48. Kasačný súd má za to, že ak už krajský súd takúto požiadavku predpokladá, nebolo opodstatnené redukovať ju na úroveň zápisnice z rokovania osobitnej komisie, ale predmetné dôvody mali byť

premietnuté do individuálnych správnych aktov, ktorými sa odvolanie žalobcu z funkcie vedúceho zmeny realizovalo. Podľa názoru kasačného súdu krajským súdom naznačený postup by vlastne vyvolával stav, kedy sa akceptuje, že rozhodnutie o odvolaní dôvody odvolania z funkcie neobsahuje, ak súčasne z iného dokumentu (ktorý však odvolávanému ani nie je „ex lege“ doručovaný) vyplynie, čo bolo dôvodom pre jeho odvolanie z funkcie.

49. Na strane druhej, kasačný súd v zhode s krajským súdom má za to, že v súdenej veci

- vzhľadom na individuálne skutkové a právne okolnosti prípadu - nebolo možné akceptovať stav, v rámci ktorého orgány verejnej správy nielenže žalobcovi neoznámili dôvod jeho odvolania z funkcie, ale v rámci konania sa riadne nevysporiadali ani s jeho námietkou, že jeho odvolanie z funkcie súvisí s údajným protiprávnym konaním iného colníka. Podľa názoru kasačného súdu je uvedené o to relevantnejšie, že odvolanie žalobcu z funkcie (bez uvedenia dôvodu) sa za daných okolností môže nepochybne javiť ako sankčný postih žalobcu, resp. ako (nepravé) disciplinárne opatrenie za údajné disciplinárne previnenie žalobcu, o ktorom však žalobca tvrdí, že sa ho nedopustil, resp. že za toto protiprávne konanie inej osoby nezodpovedá.

50. I napriek výslovnej a rozsiahlej argumentácii žalobcu v tomto kontexte (k tomu pozri najmä čl. II odvolania žalobcu zo dňa 23.02.2019), sťažovateľ túto argumentáciu úplne opomína a meritórne sa jej nevenuje. Kombinácia uvedených faktorov preto podľa názoru kasačného súdu dostatočne odôvodňuje samotný výrok rozsudku krajského súdu, ktorým došlo k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia i druhostupňového rozhodnutia príslušných správnych orgánov.

51. V súdenej veci preto kasačný súd v zhode s krajským súdom vidí porušenie práv žalobcu v tom, že postupom žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa došlo k porušeniu práv žalobcu, keď tento v priebehu konania o jeho odvolaní z funkcie nielenže neodôvodnil, prečo je žalobca z funkcie odvolávaný, ale najmä v rámci odvolacieho konania nevyvrátil, že sa jeho odvolanie realizuje v spojitosti s protiprávnym konaním iného colníka, keď tieto dôvody nevplývajú tak zo samotného rozhodnutia žalovaného, ako ani zo zápisnice osobitnej komisie prezidenta finančnej správy.

52. K námietke sťažovateľa o porušení práva na spravodlivý proces, kasačný súd uvádza, že v súvislosti s kvalitou odôvodnenia rozsudku krajského súdu je nutné konštatovať, že s výnimkou parciálnych nedostatkov uvedených v tomto rozsudku, odôvodnenie krajského súdu je logické a konzistentné s výrokom napadnutého rozsudku. Dôvody, pre ktoré krajský súd žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy zrušil, sú v odôvodnení jasne a presvedčivo sformulované. Pri aplikácií bežných kvalitatívnych testov na odôvodnenie rozsudkov je preto možné ustáliť, že odôvodneniu kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku nie je možné vytknúť takú mieru nedostatkov, nepresnosti, vnútorných rozporov a pod., pre ktoré by bolo možné - z tohto dôvodu - kasačnej sťažnosti (odkazom na ) vyhovieť.

53. Kasačný súd sa nemohol stotožniť ani s tou námietkou sťažovateľa, v ktorej tento namietal svojvôľu krajského súdu spočívajúcu najmä v tom, že krajský súd sa v rámci rozhodovania vo veci odklonil od ustanovení , keď tento v rámci konania o podanej žalobe uplatnil extenzívny prieskum diskrečnej právomoci správneho orgánu, a to nad rozsah zákonných limitov (podľa ). Tento argument kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodný z dôvodu, že krajský súd vo veci nepreskúmaval správnu úvahu uplatnenú orgánmi verejnej správy, ale zákonnosť rozhodnutí, ktorými bol žalobca odvolaný z funkcie vedúceho zmeny, a to najmä v tom zmysle, či mu dôvody odvolania mali byť oznámené. Toto podľa názoru kasačného súdu nie je možné hodnotiť ako extenzívny prieskum správnej úvahy krajským súdom, ale ako skúmanie zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. Z textu rozsudku krajského súdu nevyplýva, že by tento popieral možnosť orgánov verejnej správy žalobcu z funkcie odvolať, ako ani prípadnú správnosť takéhoto kroku, ale vyslovil nezákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí z dôvodu absencie dôvodov pre tento úkon, resp. ich oznámenia žalobcovi, keď z celého konania pred orgánmi verejnej správy je zrejmé, že tento svoje odvolanie z funkcie vedúceho zmeny vnímal ako sankčný postih (za protiprávne konanie inej osoby).

54. Porušením práva na spravodlivý proces nie je podľa názoru kasačného súdu ani to, že sa krajský súd neobrátil na Ústavný súd SR v otázke ústavnosti, resp. protiústavnosti ustanovenia , zákona o štátnej službe colníkov. Podľa „(2) Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Podľa „(4) Správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.“ V tomto zmysle je potrebné uviesť aj to, že samotný krajský súd nevyslovil protiústavnosť a zákona o štátnej službe colníkov, ale v odseku 69. napadnutého rozsudku ustálil, že „69. Napadnuté rozhodnutie vzišlo z interpretácie a aplikácie ustanovenia , pričom podľa názoru správneho súdu nezodpovedá ústavnej a medzinárodnoprávnej konformite, ak žalobca nepozná dôvod jeho odvolania z funkcie vedúceho zmeny.“. Naviac, z uznesenia Ústavného súdu SR - č. k. -13 zo dňa 11. októbra 2007 vyplýva, že prihliadanie na ústavnoprávne aspekty súdených vecí je integrálnou súčasťou rozhodovacej činnosti správnych súdov („Orgány aplikujúce správne právo, a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pri tom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu ( ). Z uvedeného výkladu ustanovenia zákona o strelných zbraniach a strelive vyplýva, že v sťažovateľovom prípade najvyšší súd, ale ani súd prvého stupňa, medze neprekročili.“).

55. Kasačný súd v zhode so sťažovateľom uznáva skutočnosť, že v odôvodnení napadnutého rozsudku je uvedený odkaz na (neskoršia právna úprava), uvedené však neznamená, že túto právnu úpravu krajský súd aj priamo uplatnil na súdenú vec. Naopak, z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že odkaz na predmetné ustanovenie je len podporný; krajský súd výslovne uvádza, že ide o právnu úpravu, ktorou bola nahradená skoršia právna úprava (vzťahujúca sa na súdenú vec) a zmenou v prístupe normotvorcu poukazuje na to, že výklad krajského súdu sa javí byť správnym aj v kontexte neskoršieho právneho vývoja, kedy by už (podľa v súčasnosti účinnej právnej úpravy) žalobca z funkcie vedúceho zmeny bez uvedenia dôvodu nemohol byť odvolaný (pozn.: odvolanie z iných funkcií bez uvedenia dôvodu však aj nová právna úprava umožňuje).

56. Z dôvodov vyššie uvedených preto kasačný súd dôvod kasačnej sťažnosti podľa tak, ako bol tento formulovaný v kasačnej sťažnosti, vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodný.

57. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, kasačný súd uvádza, že krajský súd na súdenú vec uplatnil správne ustanovenia všeobecne záväznej právnej úpravy, keď mal za to, že na vec sa vzťahuje § 33 ods. 3 a ods. 4 zákona o štátnej službe colníkov. Z odôvodnenia odseku 61. rozsudku krajského súdu naviac výslovne vyplýva, že z formálneho hľadiska by sa aj mohlo javiť, že žalobou napádané rozhodnutia sú súladné so zákonom, krajský súd však ich zákonnosti nemohol privoliť z materiálneho hľadiska. Uvedené neznamená, že by krajský súd vec nesprávne posúdil z právneho hľadiska.

58. Úvahy o nesprávnom právnom posúdení veci by boli hypoteticky opodstatnené, keby krajský súd v rozpore s ustanovením § 33 ods. 4 zákona o štátnej službe colníkov výslovne deklaroval, že zákon vylúčil možnosť odvolať colníka z funkcie vedúceho zmeny bez uvedenia dôvodu, čo však nie je súdený prípad. Naopak, krajský súd si plne uvedomoval doslovné znenie právnej normy a práve v odôvodnení rozsudku opisuje právne a skutkové okolnosti, pre ktoré sa od tohto jazykového znenia odkláňa a namiesto formálneho/dogmatického výkladu uplatnil vo veci inú interpretáciu príslušných právnych noriem.

59. V zhode s krajským súdom, aj kasačný súd zastáva názor, že v súdenej veci mali orgány verejnej správy oznámiť žalobcovi dôvody, pre ktoré je odvolávaný z funkcie vedúceho zmeny alebo aspoň v rámci konania o ním podanom odvolaní mali vyvrátiť, že jeho odvolanie nie je spojené s okolnosťami, ktoré uvádzal žalobca vo svojom odvolaní ako údajný dôvod pre jeho odvolanie z funkcie vedúceho zmeny.

60. Naviac kasačný súd uvádza, že v súdenej veci je nepochybne potrebné rozlišovať medzi vlastným rozhodnutím o odvolaní colníka z funkcie vedúceho zmeny (podľa § 33 ods. 4 zákona o štátnej službe colníkov), t.j. prvostupňovým rozhodnutím a rozhodnutím o odvolaní (druhostupňové rozhodnutie), ktorým žalobca toto rozhodnutie napadol. Kasačný súd má za to, že rozhodnutie odvolacieho orgánu je v tomto zmysle bežným rozhodnutím správneho orgánu, a preto sa v ňom žalovaný mal plnohodnotne vysporiadať s námietkami, ktoré boli v odvolaní žalobcu uvedené. Skutočnosť, že colník môže byť z funkcie vedúceho zmeny odvolaný aj bez uvedenia dôvodu nezbavuje odvolací správny orgán (žalovaného) povinnosti v druhostupňovom rozhodnutí zodpovedať podstatné námietky odvolateľa (žalobcu) obsiahnuté v samotnom odvolaní, čo sa však v súdenej veci nestalo, keď žalovaný na tento aspekt odôvodnenia úplne rezignoval.

61. Podľa názoru kasačného súdu, neobstojí ani tá námietka sťažovateľa, ktorou namieta nesprávne právne posúdenie zo strany krajského súdu v tom zmysle, že tento nebral do úvahy špecifiká ozbrojených zborov v kontexte organizačných zmien (Najvyšší súd SR - sp. zn. ), ktoré boli predmetom správnej žaloby žalobcu. Z rozsudku krajského súdu totiž nepochybne vyplýva, že tento plne uznáva osobitné postavenie colníkov (ako príslušníkov ozbrojeného zboru), avšak ani táto osobitosť podľa názoru krajského súdu nie je natoľko relevantná, aby opodstatňovala - v súdenej veci - neodôvodnenie odvolania žalobcu z funkcie vedúceho zmeny (napr. odsek 62. napadnutého rozsudku).

62. Z dôvodov vyššie uvedených preto kasačný súd dôvod kasačnej sťažnosti podľa tak, ako bol tento formulovaný v kasačnej sťažnosti, vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodný.

63. Sťažovateľ v rámci sťažnosti namieta, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, keď „sa plne stotožnil so všetkými argumentmi žalobcu vrátane rozhodnutí súdov, na ktoré poukazoval, ktoré však upravujú vzťahy súkromnoprávneho charakteru“ (str. 8 kasačnej sťažnosti).

64. Na str. 9 sťažovateľ poukazuje na dve rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. a sp. zn. ), ktoré argumentačne údajne podporujú názory sťažovateľa o tom, že odvolanie žalobcu z funkcie vedúceho zmeny nemuselo byť odôvodnené. Poukazuje na to, že krajský súd sa od týchto rozhodnutí odklonil, čím je naplnený kasačný dôvod podľa .

65. Z rozsudku krajského súdu vyplýva, že tento sa od uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR naozaj odklonil (čo sám konštatuje v odseku 76. odôvodnenia), pričom následne v odseku 77. odôvodnenia poukazuje na to, prečo sa vo veci priklonil k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR - sp. zn. zo dňa 13. novembra 2019.

66. V prvom rade kasačný súd uvádza, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že ani jedno z uvedených rozhodnutí nemá pre vec relevanciu, a to ani v analogickej rovine. Podľa názoru kasačného súdu vybrané právne názory najvyššieho súdu v uvedených veciach sa javia ako opodstatnené aj na súdenú vec. V konečnom dôsledku tento záver vyplýva aj z odseku 76. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď samotný krajský súd uvádza, že sa od týchto rozhodnutí najvyššieho súdu (z dôvodov uvedených v rozsudku) odkláňa. Keby tieto neboli pre vec relevantné, krajský súd by na ne neprihliadal. Je však zrejmé, že tieto skoršie rozhodnutia najvyššieho súdu hodnotil v kontexte súdenej veci.

67. V zhode so žalobcom má však kasačný súd za to, že rozhodnutia NS SR - sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.: nie sú totožné s vecou žalobcu, keď napr. vo veci sp. zn. bolo predmetom konania žalobcu z jednej funkcie na inú a to v dôsledku zmeny miesta výkonu štátnej služby (t.j. nie odvolanie z funkcie s ponechaním pôvodného miesta výkonu štátnej služby), vo veci sp. zn. bolo predmetom konania príslušníka Policajného zboru, resp. jeho odvolanie z funkcie a následné menovanie do inej funkcie z organizačných dôvodov, čo skutkovo opäť nie je identické s vecou žalobcu a vo veci sp. zn. síce bolo predmetom rozhodovania organizačné rozhodnutie vo veci colníka (odvolanie colníka z funkcie vedúceho zmeny), avšak primárne v kontexte vymedzenia subjektu, ktorému zákon

zveril rozhodovanie (v konkrétne veci) právomoc rozhodnúť o odvolaní colníka z tejto funkcie. V ostatnom rozhodnutí síce Najvyšší súd SR zaujíma stanovisko aj k námietke žalobcu (§ 33 ods. 4 zákona o štátnej službe colníkov), avšak robí tak v rozsahu namietaného nedostatočného odôvodnenia z hľadiska formálneho. Naopak, v otázke porušenia § 5a zákona o štátnej službe colníkov (sp. zn. ) najvyšší súd uviedol, že námietku údajného „diskriminačného postupu“ vo vzťahu k žalobcovi (v danej veci) zo strany žalovaného neriešil, keď túto v rámci konania žalobca dostatočne nekonkretizoval. Hoci v danej veci išlo o namietanú diskrimináciu, rozdiel medzi uvedenou a súdenou vecou spočíva v tom, že v súdenej veci žalobca dostatočne konkretizoval, v čom vidí porušenie § 5a zákona o štátnej službe colníkov (t.j. v čom vidí rozpor jeho odvolania s dobrými mravmi), a preto tieto argumenty boli následne aj predmetom súdneho prieskumu, čo opäť podčiarkuje opodstatnenosť odklonu krajského súdu od uvedeného rozhodnutia NS SR.

68. Z rozsudku krajského súdu sa tiež javí, že tento sa vo veci priklonil k najnovšiemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR v podobnej veci (a to konkrétne k veci sp. zn. zo dňa 13. novembra 2019), pričom kasačný súd má za to, že tento postup krajského súdu má opodstatnenie nielen z časového hľadiska (t.j. z hľadiska časového ide o ostatné rozhodnutie v obdobnej veci), ale aj z hľadiska vecného, kedy vo veci sp. zn. (NS SR) bol colník z funkcie odvolaný (bez uvedenia dôvodu) bezprostredne pred realizáciou organizačných zmien, ktoré mohli predstavovať skutočný dôvod jeho odvolania. Na tomto základe potom krajský súd vyhodnotil, že práve uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu je najpriliehavejšie aj na súdenú vec, keď správny orgán aj v tomto prípade zjavne rezignoval na prípadné zisťovanie „iných dôvodov“ na zmenu zaradenia žalobcu, ale zvolil prístup odvolania z funkcie „len tak“ (k tomu pozri odsek 77. rozsudku krajského súdu).

69. Za daných okolností potom kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd vo veci zvolil ako právny základ pre svoje rozhodnutie také rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré vecne aj časovo najviac korelovalo so súdenou vecou, a to aj v kontexte konkrétnych okolností veci.

70. Podľa , kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia až 189 okrem lehôt podľa a . Podľa , ak správny súd návrhu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

71. Odkladný účinok kasačnej sťažnosti je upravený v a s tým, že všeobecne platí pravidlo, že pokiaľ neustanoví inak, kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok. Výnimku predstavuje práve , podľa ktorého kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe alebo žalobe proti inému zásahu, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia. V ostatných prípadoch, v zmysle už zmieneného všeobecného pravidla, kasačná sťažnosť odkladný účinok nemá, avšak sťažovateľ má možnosť procesným predpisom predpísaným postupom ( ) podať návrh na priznanie odkladného účinku. Možnosť podania tohto návrhu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej ( ), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania ( ) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku.

72. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní ( ), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.

73. Najvyšší správny súd uvádza, že v predmetnej veci návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podal žalovaný správny orgán. Na tomto mieste je potrebné ďalej uviesť, že inštitút odkladného účinku má primárne poskytovať ochranu žalobcovi pred výkonom napadnutého rozhodnutia, avšak v záujme zachovania zásady rovnosti účastníkov konania v konaní pred správnym súdom nie je možné „obrať“ o túto možnosť aj samotný správny orgán ( ). Hrozba závažnej ujmy však na strane správneho orgánu bude menej častá, ako hrozba závažnej ujmy na strane žalobcu, prípadne ďalších osôb už vyššie zmienených (napríklad uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 16. júla 2015, č. k. -25). Vznik takto chápanej ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia krajského súdu. Zatiaľ čo žalobca bude spravidla spájať ujmu so svojimi subjektívnymi právami, žalovaný správny orgán tieto subjektívne práva nemá. Úlohou správneho orgánu je v správnom súdnom konaní hájiť zákonnosť ním vydaného rozhodnutia. Uvedené však neznamená, že správnym orgánom podanému návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti nebude možné za žiadnych okolností vyhovieť; pôjde však o výnimočné prípady, kedy odloženie účinkov rozhodnutia krajského súdu bude podmienené ochranou dôležitého verejného záujmu.

74. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pri posudzovaní dôvodnosti návrhu sťažovateľa na odkladný účinok kasačnej sťažnosti, a to aj vo svetle vyššie uvedeného, dospel k záveru, že nie je daný zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti odôvodňuje predovšetkým tým, že žalobca je od 10.02.2019 do 13.03.2020 (pozn.: deň spísania kasačnej sťažnosti) evidovaný - s výnimkou dvoch dní - v dochádzke ako neprítomný a ďalej tým, že si to vyžaduje ochrana vonkajších hraníc s tretím štátom (Ukrajinou), aby sa zabránilo nekontrolovanému pohybu osôb a tovarov na štátnej hranici, ako aj ohrozeniu fiškálnych záujmov SR, resp. EÚ. Sťažovateľ uvádza, že odkladný účinok kasačnej sťažnosti je opodstatnený aj z dôvodu, že si to vyžaduje verejný záujem (už deklarovaná potreba ochrana vonkajšej hranice EÚ a riadny výkon štátnej služby na predmetnom úseku). Podľa názoru kasačného súdu takto koncipovaná argumentácia na priznanie odkladného účinku je právne aj skutkovo vágna na to, aby bola spôsobilá negovať právne účinky právoplatného rozhodnutia krajského súdu. V prvom rade kasačný súd poukazuje na to, že sám sťažovateľ v kasačnej sťažnosti (v časti návrhu na odkladný účinok podanej kasačnej sťažnosti) uvádza, že na miesto žalobcu (vedúci zmeny) už bol vymenovaný iný colník, ktorý aktuálne predmetnú činnosť vykonáva. Z tejto argumentácie sťažovateľa preto nie je možné zistiť, v čom by mal priamy výkon rozsudku krajského súdu predstavovať priamu závažnú ujmu, resp. rozpor s verejným záujmom. Okrem uvedeného je potrebné poukázať aj na to, že žalobca je aj v súčasnosti colníkom (hoci nie v riadiacej funkcii), t.j. prípadné zrušenie rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré sa týkajú jeho riadiacej funkcie („funkcia nadriadeného“) nemajú priamy vplyv na personálne zloženie príslušného miesta výkonu štátnej služby (k tomu pozri aj odsek 23. odôvodnenia rozsudku krajského súdu „23. Žalovaný uzavrel, že žalobca je v stálej štátnej službe, aktuálne zaradený na Pobočke colného úradu Vyšné Nemecké, Colného úradu Michalovce, vo funkcii colný kontrolór ako príslušník finančnej správy so zbraňou v zmysle o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.07.2019.“).

75. Vzhľadom na vyššie uvedené, najvyšší správny súd dospel k záveru, že sťažovateľom uvádzané dôvody v návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti nie sú spôsobilé privodiť

sťažovateľovi závažnú ujmu predpokladanú procesným predpisom. Sťažovateľ nepreukázal, že by mu v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozila závažná ujma. Najvyšší správny súd preto s poukazom na veta posledná v spojení s návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol.

76. Kasačný súd o návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku jej kasačnej sťažnosti s ohľadom na spôsob rozhodnutia vo veci samej, ako i vzhľadom na pomerne rýchly spôsob rozhodnutia vo veci samej nepovažoval za dôvodné, aby o návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku jeho kasačnej sťažnosti rozhodoval vo veci samostatným rozhodnutím, pretože dôvody meritórneho rozhodnutia vo veci samej sa vzťahujú i na návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Týmto spôsobom sa kasačný súd zároveň vysporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia s predmetným návrhom sťažovateľky, ktorý považoval už z uvedených dôvodov za nedôvodný.

77. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní priznal úspešnému žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania pred kasačným súdom.

78. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal toto rozhodnutie jednomyseľne ( ), t.j. pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.