Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-180-2019.pdf
PDF · 95.36 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/180/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanému Y. P., K.. XX.XX.XXXX, O. V. O.S. X, XXX XX V., o zaplatenie 3 644,58 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie 3 377,96 eura s príslušným úrokom z omeškania z a s t a v u j e.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.08.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia 3 644,58 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.07.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. V žalobe tvrdil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 07.02.2014 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 0045507454. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystaveniu výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1 500 eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 50 eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 10.07.2019 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.06.2019 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 3 644,58 eura.
3. Žalobca ako dôkazy označil žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro, obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. a výpis z účtu.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nepodáva žiadnu námietku. Zároveň požiadal o splátkový kalendár.
5. Uznesením č. k. 32Csp/180/2019 - 55 zo dňa 08.10.2019 súd pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia,
s.r.o.. Dôvodom bolo postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.
6. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.01.2020 vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 3 377,96 eura spolu s príslušným úrokom z omeškania späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Uviedol, že voči žalovanému si uplatňuje už len rozdiel medzi sumou čerpaného úveru a sumou, ktorú žalovaný doposiaľ uhradil (suma čerpaného úveru 1 760,82 eura - suma úhrad žalovaného 1 494,20 eura). Zároveň žalobca vo vyjadrení uviedol, v súlade s čl. V bod 35 písm. a) obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 07.09.2016 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Žalobca ako dôkaz predložil predžalobnú upomienku zo dňa 03.07.2016 spolu s doručenkou, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 07.09.2016 a cenník VÚB, a.s.
7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo súdu doručené dňa 22.01.2020 pred začatím pojednávania. Preto súd v súlade s ust. § 145 a 146 CSP konanie v časti o zaplatenie 3 377,96 eura s príslušenstvom zastavil, pričom súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím sa nevyžadoval.
9. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na 29.01.2020, ktorého sa žalobca ani jeho právny zástupca nezúčastnili. Svoju neprítomnosť ospravedlnili, pričom o odročenie pojednávania nežiadali. Z tohto dôvodu súd pojednával v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žiadosťou o aktiváciu Bankomatky Quatro, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., výpismi z Bankomatky Quatro za obdobie od 15.02.2014 do 30.06.2019, vyjadrením procesných strán, predžalobnou upomienkou spolu s doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a ostatným spisovým materiálom a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:
10. Dňa 03.02.2014 podpísal žalovaný žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro č. 45507454, ktorou žiadal úverový rámec vo výške 1 500 eur so štandardnou mesačnou splátkou 50 eur a štandardnou úrokovou sadzbou 22,80 % p.a. Za VÚB a.s. v zastúpení CHF bola žiadosť podpísaná 07.02.2014. Ako deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky bol uvedený 15. deň v kalendárnom mesiaci s tým, že bude uvedený vo výpise. Priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty na Slovensku bola uvedená 25,09 %.
11. Podľa čl. V. (zúčtovanie, úhrada a platba), bod 35. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. účinných od 15.01.2014, ak klient nezrealizuje úhradu povinnej splátky, správca ho vyzve na jej vyrovnanie. V prípade, ak banka eviduje voči klientovi pohľadávku po lehote splatnosti, ktorú klient neuhradil ani v zmysle výzvy, má právo dočasne alebo natrvalo obmedziť realizáciu transakcií držiteľa karty na všetkých kartových účtoch vedených na meno klienta. Ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku v stanovenej lehote, banka má právo využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: a) vyhlásiť dlžný zostatok za okamžite splatný, b) domáhať sa vrátenia a ukončiť platnosť karty, c) uspokojiť svoju pohľadávku z poskytnutého zabezpečenia d) vymáhať pohľadávku súdnou cestou, e) banka má právo vymáhať od klienta všetky náklady spojené s uplatnením a vymáhaním pohľadávky, f) postúpiť pohľadávku tretej osobe.
12. V spise sa na čl.4 - 9 nachádza výpis z Bankomatky Quatro za zúčtovacie obdobie od 15.02.2014 do 30.06.2019, z ktorého okrem iného vyplýva, že žalovaný naposledy čerpal úver (výber z bankomatu) dňa 18.04.2015, pričom poslednú úhradu realizoval 16.08.2016.
13. Predžalobnou upomienkou zo dňa 03.07.2016 právny predchodca žalobcu informoval žalovaného, že eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 176,65 eura, ktorý žiadal uhradiť bezodkladne a zároveň upozornil žalovaného, že ak do 10.07.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 05/2016 bude oprávnený úver zosplatniť. Predžalobnú upomienku žalovaný prevzal dňa 11.07.2016.
14. Oznámením zo dňa 07.09.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že vzhľadom k neuhradeniu dlžných splátok v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke sa dlh stal splatným naraz v celom rozsahu a žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu 1 812,26 eura.
15. Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila pohľadávku na žalobcu, čím je daná jeho aktívna vecná legitimácia v tomto spore.
16. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
17. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
18. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi spoločnosťou VÚB, a.s. a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní Splátkovej platobnej karty, na základe ktorej poskytol žalovanému úverový rámec, z ktorého žalovaný mohol opakovane čerpať finančné prostriedky podľa aktuálneho zostatku na úverovom účte. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že spoločnosť VÚB, a.s. vystupovala pri uzatváraní zmluvy ako veriteľ konajúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba nepodnikateľ, ktorý uspokojoval svoje súkromné potreby, teda vystupoval ako spotrebiteľ. Ide teda o zmluvný vzťah, ktorý má spotrebiteľský charakter, konkrétne ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z výpisu z účtu vyplýva čerpanie úveru a splácanie jednotlivých splátok ako aj účtovanie rôznych poplatkov.
19. V konaní nebolo sporným, že účastníci zmluvy si možnosť zosplatnenia úveru dohodli v bode 35 písm. a) obchodných podmienok. Dodržaný bol aj postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z predžalobnej upomienky zo dňa 03.07.2016 totiž vyplýva, že k zosplatneniu došlo pre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci 05/2016. K zosplatneniu úveru došlo následne listom z 07.09.2016, teda v lehote dlhšej ako 15 dní po upozornení na zosplatnenie úveru, čím bola dodržaná zákonná lehota v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd preto považoval vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru za platný a účinný právny úkon.
20. Podľa § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka pri zosplatnení úveru začína plynúť premlčacia doba nie od omeškania celej zosplatnenej pohľadávky, a teda nie od momentu účinnosti zosplatnenia, ale od omeškania splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu. Súd zastáva názor, že malo by ísť o prvú omeškanú splátku, ktorá nebola uhradená, čo je logický dôsledok zásady upravenej v § 101 Občianskeho zákonníka spočívajúcej v tom, že relevantné je posúdenie toho, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát. Zákonodarca totiž jasne v § 103 vete druhej Občianskeho zákonníka uviedol od kedy plynie premlčacia doba pri zosplatnení úveru, t.j. odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Účelom tohto ustanovenia je, aby veriteľ pri omeškaní dlžníka nebol pasívny a aby včas využil svoje právo na zosplatnenie úveru. Premlčacia doba rozhodne neplynie od momentu účinnosti zosplatnenia úveru, keďže zákon nič také neuvádza. Právny záver o tom, že premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka pri zosplatnení úveru plynie už od omeškania prvej splátky vyplýva z viacerých súdnych rozhodnutí. Ide napr. o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/161/2018 zo dňa 26.03.2019, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2017 zo dňa 28.6.2018, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/95/2018 zo dňa 13.9.2018, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/276/2017 zo dňa 23.10.2018, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/315/2017 zo dňa 27.2.2018, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/34/2018 zo dňa 18.10.2018 alebo Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/176/2017 zo dňa 26.3.2018.
21. Z predžalobnej upomienky zo dňa 03.07.2016 vyplýva, že žalovaný mal nedoplatok na splátkach vo výške 176,65 eura, pričom bol v omeškaní so splátkou splatnou v mesiaci 05/2016. Splatnosť jednotlivých splátok, ako vyplýva zo zmluvy, bola dojednaná na 15. dňa v mesiaci. S ohľadom na uvedené začala plynúť 3-ročná premlčacia doba dňa 15.05.2016. K premlčaniu teda došlo v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka dňa 15.05.2019. Žaloba bola podaná až 28.08.2019, teda po uplynutí 3- ročnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
22. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli.
24. Na záver súd dodáva, že vo veci nerozhodol rozsudkom pre uznanie. Právna úprava rozsudku pre uznanie je upravená v § 282 CSP, podľa ktorého ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku. V danom prípade je avšak nepochybné, že žalovaný si nebol vedomý premlčania žalobcovho nároku. Ak by súd rozhodol o žalobe rozsudkom na základe uznania, urobil by tak za existencie vážnych pochybností o skutočnom význame prejavenej vôle žalovaného uznať uplatnený nárok. Súd nevylučuje, že zo strany žalovaného ako nedostatočne informovaného spotrebiteľa došlo k rezignácii či už zo strachu z toho, že bola voči nemu podaná žaloba (súdu je známe z jeho činnosti, že ľudia neznalí právnych predpisov majú často až prehnaný rešpekt voči súdu a sú ochotní uznať aj nedôvodné nároky, len aby voči nim nebolo vedené súdne konanie), obavy z vyhovenia žaloby a uloženia povinnosti zaplatiť celú žalovanú sumu naraz, nedostatku argumentačných dôvodov odporujúcich podanej žalobe. Pokiaľ ale žalovaný nedisponoval dostatočnými informáciami a dôkazmi, ktoré by spochybňovali uplatnený nárok, boli jeho možnosti rozporovať uplatnený nárok obmedzené. To však, v zmysle uvedeného, nezbavuje súd povinnosti preskúmať žalovaný nárok. Súd bol ex offo povinný skúmať premlčanie pohľadávky. Pri zistení porušenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa súd nemohol opomenúť priznať spotrebiteľovi ochranu, ktorá mu prináleží. Z tohto dôvodu súd nerozhodol rozsudkom pre uznanie.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).