Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-19-2019.pdf
PDF · 106 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/19/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov: JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, R., o zaplatenie 1.178,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 3. októbra 2018, č.k. 3C/43/2015-140, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. až IV. r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. konanie o zaplatenie sumy 964,34 eur s príslušenstvom zastavil, výrokom II. žalobu o zaplatenie sumy 214,22 eur a úroku z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 2 eurá od 27.12.2012 do zaplatenia, o 5,75 % ročne zo sumy 62,92 eur od 30.07.2015 do zaplatenia, o 8,75 % ročne zo sumy 149,30 eur od 25.10.2013 do zaplatenia zamietol, výrokom III. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a výrokom IV. rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom.
2. Svoje rozhodnutie v časti výroku II. a III. odôvodnil právne súd prvej inštancie ust. § 48 ods. 1, 2, § 52 ods. 1 až 4, § 451 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 2, § 18, § 48, § 49 § 59 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, vecne súd dôvodil, že pôvodný žalobca Slovenský plynárenský priemysel, a.s. sa žalobou, podanou na Okresnom súde Skalica dňa 12.12.2014 domáhal zaplatenia sumy 1178,56 eur s úrokom z omeškania 5,75% ročne s príslušenstvom. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby súd konanie o zaplatenie sumy 964,34 eur s príslušenstvom zastavil. Navrhol vydať rozsudok, ktorým súd zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 214,22 eur spolu s úrokom z omeškania 152,55 eur a v žalobnom návrhu uviedol 8,75% ročne zo sumy 2 eurá od 27.12.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 62,92 eur od 30.7.2015 do zaplatenia a 8,75% ročne zo sumy 149,30 eur od 25.10.2013 do zaplatenia. Žalovaná skutočnosti uvedené v žalobe popierala tvrdiac, že dom, kde bolo meradlo plynu, zdedila od svojej tety a nikto v ňom po smrti tety nebýval.
3. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd prvej inštancie právny záver, že žalobe nemožno vyhovieť. Súd mal preukázané, že medzi SPP a.s. a žalovanou bola dňa 14.12.2011 uzavretá platná zmluva podľa zákona o energetike zmluva o dodávke plynu pre odberateľa kategórie domácnosť, kde žalovaná na strane odberateľa vystupovala ako spotrebiteľ. Zmluva je preto zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka. Dodávateľ mal záväzok dodať do dohodnutého odberného miesta v Kopčanoch žalovanej plyn a žalovaná bola povinná ako koncový odberateľ uhrádzať platby za realizovanú dodávku plynu, žalovanej však vznikli nedoplatky. Podľa predložených listinných dôkazov
za žalované obdobie existovala pohľadávka žalobcu vo výške 212,22-eur z dôvodu neuhradenej ceny za odobratý plyn žalovanou. Novým vlastníkom pohľadávky a veriteľom žalovanej sa stala na základe zmluvy o postúpení pohľadávky spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., s ktorým súd pokračoval v spore ako s novým žalobcom. Dodávateľ SPP a. s. dňa 7.2.2013 písomne odstúpil od zmluvy č. 9104400978 z dôvodu neuhrádzania vyúčtovacích faktúr za opakované dodávky zemného plynu, ktoré porušenie povinnosti zo strany žalovanej je podľa § 59 ods. 1 písm. g) zákona o energetike porušením zmluvne dohodnutých podmienok. Uvedeným dňom došlo k účinkom zániku zmluvy o dodávke plynu a zmluva bola zrušená s tým, že odstúpením od zmluvy zanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán podľa zmluvy a OP, t.j. najmä záväzok dodávateľa dodávať plyn a záväzok žalovanej platiť cenu za dodávku, poplatky alebo plniť iné povinnosti vyplývajúce jej o zmluvy a stranám vznikla povinnosť vrátiť si plnenia, ktoré podľa zmluvy obdržali. Vzhľadom k tomu, že je nemožné zo strany žalovanej vrátiť obdržané plnenie na dodanom plyne, zákon o energetike v § 59 ods. 2 stanovuje pri neoprávnenom odbere plynu povinnosť odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. 4. Strana sporu je povinná uviesť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ňou tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, a súd je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd neuznal nárok žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia ani náhrady škody. Žalobca bol povinný uviesť rozhodné skutočnosti ( povinnosť tvrdenia vyplývajúca z § 79, aj § 120 O.s.p. a od 01.07.2016 vyplývajúca z § 132 ods. 1 a § 150 ods. 1 CSP). Súd je viazaný nielen navrhovaným žalobným petitom, ale aj skutkovými dôvodmi, z ktorých žalobca odvodzuje svoje právo, preto nemôže rozhodnúť tak, že prizná žalobcovi plnenie podľa navrhovaného petitu, ale na základe iného skutkového(nie právneho) dôvodu ako je uvedené v žalobe, keď by napríklad priznal bezdôvodné obohatenie, náhradu škody, hoci sa žalobca domáha plnenia zo zmluvy, čo preukazujú skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe o peňažné plnenie, konkrétne žalobca v žalobe tvrdí, že jeho nárok na peňažné plnenie vznikol ako nesplnený záväzok žalovanej zo zmluvy, vyplývajúci z jej povinnosti platiť cenu plynu, z tohto vyvodzoval uplatnené právo, netvrdil a ani neopísal rozhodujúce skutočnosti tak, žeby z nich vyplývalo, že žaluje bezdôvodné obohatenie alebo že mu vznikla škoda a žaluje jej náhradu škody. Nakoľko žalobca nedokázal skutkové tvrdenia, že žaluje žalovanú o splnenie povinnosti z existujúcej zmluvy o dodávke plynu, žaloval zo zmluvy ktorá zanikla ešte pred podaním žaloby na súd, preto súd žalobu pre zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 5. Proti tomuto rozsudku a to v časti výroku II. a III. podal žalobca odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu, že odstúpením od zmluvy došlo k zániku zmluvy, v dôsledku čoho si žalobca môže v konaní uplatňovať len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhradu škody. V konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, keďže v konaní nebolo preukázané doručenie, príp. aspoň zaslanie odstúpenia od zmluvy žalovanému. Vzhľadom na uvedené je rozhodnutie súdu zmätočné, vychádza totiž zo skutočností, ktoré v konaní neboli preukázané. Súd nemohol mať preukázané účinné doručenie odstúpenia od zmluvy a tým súd nemohol uvažovať o nastúpení účinkov odstúpenia od zmluvy. Odvolateľ poukazuje na ustanovenia § 48 ods. 1, 2 a § 518 OZ, a poukazuje na bod 2.11 obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti (ďalej len OP), v ktorých sa uvádza, že zmluva zaniká okrem prípadov, keď to vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu zmluvy alebo týchto OP, aj podľa písm. b) odstúpením od zmluvy zo strany dodávateľa pri zistení neoprávneného odberu, v takomto prípade zmluva zaniká doručením odstúpenia od zmluvy odberateľovi v zmysle článku 9 týchto OP. Poukazuje tiež na bod 10.1 OP, v ktorom je dojednané, kedy treba doporučenú zásielku považovať za doručenú. Žalobca poukázal aj na ustanovenia OP, v zmysle ktorých zmluva zaniká odstúpením od zmluvy zo strany dodávateľa, avšak až momentom doručenia odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane, čo v danom prípade nebolo preukázané. Ustanovenie § 48 ods. 2 OZ zakotvuje, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je účastníkmi dohodnuté inak, avšak v danom prípade z bodu 2.11 OP vyplýva, že zmluva zaniká doručením odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane, čiže v predmetnom prípade si právny predchodca žalobcu a žalovaný dojednali možnosť odstúpenia od zmluvy s tým, že k zániku zmluvy nedôjde od začiatku ale až doručením odstúpenia od zmluvy druhej strane (t.j. dojednali si účinky odstúpenia od zmluvy ex nunc). Odstúpením od zmluvy s účinkami ex nunc dochádza k zániku zmluvy až momentom účinnosti tohto odstúpenia, v dôsledku čoho plnenie, ktoré bolo poskytnuté pred zrušením, nemožno považovať za plnenie z neplatnej resp. zrušenej zmluvy a preto na takto poskytnuté plnenie ani nemožno aplikovať právny
režim bezdôvodného obohatenia, nakoľko právny titul plnením naďalej existuje a nezanikol. Podporne odkazuje žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1M ObdoV 2/2007 zo dňa 30.09.2009, podľa ktorého „na rozdiel od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, kde účinným odstúpením sa zrušuje zmluva od začiatku (§ 48 ods. 2), sa odstúpením od zmluvy v obchodných vzťahoch zmluva podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc). Plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka“. S poukazom na uvedené žalobca zastáva názor, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď predovšetkým nenastúpili účinky odstúpenia, nakoľko nedošlo k jeho predloženiu a ani k preukázaniu jeho doručenia druhej zmluvnej strane a zároveň zdôrazňuje, že aj pre prípad jeho doručenia by došlo k zrušeniu zmluvy až ku dňu doručenia odstúpenia, takže nároky nemôžu byť posudzované titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca nesúhlasí ani s tým, že by neopísal, alebo ani netvrdil rozhodujúce skutočnosti, tak, že by z nich vyplývalo, že žaluje bezdôvodné obohatenie. Žalobca síce tvrdil, že so žalovaným bola uzavretá zmluva o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť, avšak netvrdil, že predmetné faktúry boli vystavené titulom predmetnej zmluvy, ale že faktúry boli vystavené na základe odberu plynu, ktorý bol pôvodne odoberaný práve titulom vyššie uvedenej zmluvy. Žalobca má za to, že skutkové tvrdenia žalobcu počas konania nie sú v rozpore so skutkovým vyhodnotením veci súdom. Pokiaľ však súd posúdil uplatnený nárok ako náhradu škody alebo bezdôvodné obohatenie, ide vyslovene o právne posúdenie, ktoré je vecou súdu a strana konania nie je povinná vec právne kvalifikovať. Vzhľadom na uvedené žalobca nevidí dôvod na zamietnutie žaloby z vyššie uvedeného dôvodu. Napokon žalobca uviedol, že zo strany žalovanej bol prejavený úmysel uhradiť dlžnú sumu v mesačných splátkach a teda k faktickému uznaniu pohľadávky, čo sú neakceptoval. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo zaplatenie sumy 214,22 eur spolu s príslušenstvom, ktorú pohľadávku voči žalovanej nadobudol žalobca od právneho predchodcu Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku II. a v závislých výrokoch III. a IV. o trovách konania. Výrok I. o čiastočnom zastavení konania nebol odvolaním dotknutý.
9. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca v žalobe tvrdil, že jeho nárok na peňažné plnenie vznikol ako nesplnený záväzok žalovanej zo zmluvy, vyplývajúci z jej povinnosti platiť cenu plynu a z tohto aj vyvodzoval uplatnené právo, súd však dokazovaním zistil, že v danom prípade došlo k odstúpeniu od zmluvy, pričom žalobca netvrdil a ani neopísal rozhodujúce skutočnosti tak, žeby z nich vyplývalo, že žaluje bezdôvodné obohatenie alebo že mu vznikla škoda a že žaluje náhradu škody.
10. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto postup súdu prvej inštancie nebol správny. Súd prvej inštancie pričom žalobu z uvedeného dôvodu zamietol napriek tomu, že sám súčasne v odôvodnení zároveň ( správne) konštatoval, že strany sporu nie sú povinné právny nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu, poukazujúc pritom aj na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane vo svojich rozhodnutiach prezentuje názor, že „občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo), účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Súd skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie.“ V rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 385/2012 zo 6. februára 2013 Najvyšší súd SR dôvodil, že „ak súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových
tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne“. Podľa rozhodnutia sp. zn. 4 MCdo 15/2010 z 27. júla 2011 „nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby.“
12. Odvolací súd zastáva rovnaký názor, aký je prezentovaný vyššie a síce, že strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie. Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd teda nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým vymedzením v žalobe a musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu (súbehu) právnych nárokov a spomedzi viacerých vybrať správnu právnu normu.
13. V preskúmavanej veci sa žalobca domáha zaplatenia sumy 214,22 eur s príslušenstvom, ktorú pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.01.2017 od spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a žalobou si uplatňuje voči žalovanej nároky vyplývajúce zo zmluvy o dodávke plynu č. 9104400978 uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou.
14. Žalobca vo svojej žalobe ako rozhodujúce skutočnosti uviedol, že uzavrel so žalovanou zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu dodať žalovanej plyn a záväzok žalovanej zaplatiť kúpnu cenu. Uviedol tiež, že žalovanej vznikol nedoplatok ma kúpnej cene a na úhradu nedoplatku jej vystavil faktúry a to č. 7419140029 zo dňa 22.03.2013 na sumu 1027,26 eur a č. 7451025236 zo dňa 06.11.2012 na sumu 1.159,49 eur, tiež jej vyúčtoval opakovane sumu 2,- eurá za vystavenie a zaslanie upomienky ( dokladom č. 3120041133 so splatnosťou 24.02.2012 a č. 3140084902 dňa 26.12.2012), a že žalovaná faktúru č. 7451025236 uhradila čiastočne vo výške 1.000,19 eur a dňa 24.10.2013 vo výške 10,- eur, a uhradila faktúru č. 3120041133 dňa 24.10.2013 vo výške 2,- eurá. K žalobe doložil zmluvu o dodávke plynu aj faktúry, obchodné podmienky, výzvy na úhradu nedoplatku, upomienky s upozornením na prerušenie dodávky plynu. Žaloba obsahuje tak všeobecné náležitostí podania podľa § 127 CSP, ako aj osobitné náležitosti vyžadované ustanovením § 132 CSP ( predtým § 79 O.s.p.)
15. Odvolací súd zdôrazňuje, že vždy je povinnosťou súdu, ak rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových zistení umožňujúcich podriadiť uplatnený nárok po právnej stránke pod inú hmotnoprávnu normu, než ako ju uvádza žalobca, posúdiť dôvodnosť podľa všetkých, do úvahy prichádzajúcich hmotnoprávnych ustanovení. V súdenej veci ani pôvodný žalobca ani jeho právny nástupca v žalobe právne nekvalifikovali svoje nároky, pritom vymedzenie skutkových okolností je dostatočným pre to, aby ich súd mohol sám právne posúdiť. Je nepochybné, že uplatnené nároky tu mali skutkový základ v konkrétnej uzavretej zmluve medzi SPP, a.s. a žalovanou, týkali sa konkrétneho odberateľa, konkrétneho odberného miesta aj obdobia, za ktoré bol plyn odobratý. Pokiaľ súd vykonaným dokazovaním (na základe tvrdenia žalobcu na pojednávaní dňa 03.10.2018 a po predložení listinného dôkazu - odstúpenia od zmluvy) dospel k záveru o tom, že zmluvný vzťah bol ukončený predčasne odstúpením dodávateľa od zmluvy z dôvodu neplnenia si záväzkov zo strany odberateľa, a v dôsledku posúdenia vzťahu medzi stranami ako spotrebiteľského potom súd uzavrel, že odstúpením od zmluvy žalobcom došlo v zmysle § 48 OZ k zániku zmluvy od počiatku (ex tunc), nič súdu nebránilo zistené nároky žalobcu následne právne kvalifikovať podľa do úvahy prichádzajúcich hmotnoprávnych ustanovení (či už ako náhradu škody, bezdôvodné obohatenie alebo iné do úvahy prichádzajúce). Je vecou úvahy súdu, na základe akého právneho dôvodu posúdi vzťah medzi stranami sporu a prizná alebo neprizná žalobcovi požadované peňažné plnenie.
16. Treba doplniť, že v tomto prípade žalobca ani nemal dôvod v žalobe uplatňovať nároky z bezdôvodného obohatenia, pretože považoval zmluvu za ukončenú až odstúpením od zmluvy listom zo dňa 07.02.2013 vzhľadom na dojednania obsiahnuté v obchodných podmienkach, ktoré až súd vyhodnotil ako irelevantné, majúc za to, že tu treba aplikovať ustanovenia o odstúpení od zmluvy
podľa občianskeho práva, pretože ide o spotrebiteľský vzťah a v zmysle § 52 ods. 2 OZ na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
17. Postup, zvolený súdom prvej inštancie preto považoval odvolací súd za príliš formalistický, porušujúci zásady iura novit curia. Žalobca bol povinný opísať iba rozhodujúce skutočnosti skutkového, nie právneho charakteru (jeho právne zdôvodnenie by napokon bolo aj tak pre rozhodnutie súdu procesnoprávne irelevantné) a svoje povinnosti si splnil. Súd bol povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na zistený skutkový stav dopadajú (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 196/2009). Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich nálezoch konštatoval, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade sústavnými princípmi spravodlivého procesu.
18. Odvolacie námietky žalobcu smerujúce voči nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie preto boli posúdené ako dôvodné, pretože z obsahu odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu vyplýva, že z hľadiska právneho posúdenia majetkových nárokov žalobcu okresný súd vychádzal len zo znenia žaloby, podľa ktorej si žalobca uplatňuje nesplnený záväzok žalovanej zo zmluvy, vyplývajúci z jej povinnosti platiť cenu plynu a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci sa potom súd prvej inštancie nezaoberal právnou a vecnou dôvodnosťou žalobcom uplatňovaných nárokov.
19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. až IV. s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou tohto súdu v ďalšom konaní bude opätovne vec preskúmať, zaoberať sa vecnou a právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov, za tým účelom v súlade s ust. § 295 CSP doplniť dokazovanie, jeho výsledky komplexne vyhodnotiť a posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že výhrady odvolateľa k otázke posúdenia zániku zmluvy súdom prvej inštancie nepovažuje za dôvodné. Aj odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu o tom, že zmluva zanikla odstúpením od zmluvy žalobcom, pričom to bol sám žalobca, ktorý tieto skutočnosti tvrdil (na pojednávaní dňa 03.10.2018) a na toto svoje tvrdenie predložil aj relevantné listinné dôkazy (kópiu listu zo dňa 07.02.2013 a doručenky), a ani žalovaná tento spôsob zániku zmluvy nespochybnila. Rovnako za správny považoval odvolací súd záver prvoinštančného súdu o potrebe aplikovať na odstúpenie § 48 ods. OZ. Zmluva o dodávke plynu je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou, kde právny predchodca žalobcu bol v pozícii dodávateľa a žalovaná v pozícii spotrebiteľa tak, ako ich definuje Občiansky zákonník v § 52. Keďže tu išlo o spotrebiteľskú zmluvu, preto aj účinky odstúpenia od zmluvy o úvere bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a tieto nastávajú podľa § 48 ods. 2 OZ „ex tunc“, teda od počiatku, pričom ak by si aj zmluvné strany dohodli odchylnú úpravu, podľa ktorej k zániku zmluvy nedôjde od začiatku ale až doručením odstúpenia od zmluvy druhej strane ( teda s účinkami „ ex nunc“), takéto dojednanie režimu vzťahov v prípade odstúpenia od zmluvy nepochybne zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti zákonnej úprave odstúpenia od zmluvy podľa OZ, preto uvedené zmluvné dojednanie treba považovať za neplatné (§ 54 ods. 1 OZ) a správne naň preto prvoinštančný súd neprihliadol. Po opätovnom prejednaní veci tak súd prvej inštancie vo veci znova rozhodne a to vrátane rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 a 3 CSP).
20. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).