Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/2/2007

Najvyšší súd 1M Obdo V 2/2007 435 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Dukesa a sudcov JUDr. Juraja Semana, JUDr. Anny Markovej, JUDr. Jany Zemaníkovej

a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej veci žalobcu Ž.C., zastúpeného Doc. JUDr. J. CSc.,

advokátom, proti žalovanému M., zastúpenému JUDr. M., advokátom, o zaplatenie

30 000 000,-- Sk s prísl., ktorá sa viedla na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. ,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. januára 2006 č. k. 3 Obo 114/2005–360, takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie z a m i e t a .

Žalobca a Ž.S. a. s., zastúpeného Doc. JUDr. J. sú povinní zaplatiť spoločne

a nerozdielne žalovanému na účet jeho právneho zástupcu 8 630,17 € náhrady trov

dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného

zaplatiť 30 mil. Sk s 19% úrokom z omeškania od 1. októbra 1999 do zaplatenia. Pôvodným

žalobcom boli Ž.. Ich procesným nástupcom sa v roku 2002 stala Ž., a.s. (v ďalšom texte

odôvodnenia uvádzaní ako predchádzajúci žalobca). Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému

417 365,-- Sk náhrady trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca ako

objednávateľ uzavrel so žalovaným ako zhotoviteľom 11. decembra 1997 zmluvu o dielo

21M Obdo V 2/2007

na skúšky prototypu rušňa 755. Zhotoviteľ sa zaviazal, že urobí skúšky prototypu rušňa 755,

pričom súčasťou zmluvy je príloha č. 1, tvoriaca neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V bode 4

zmluvy si účastníci dojednali začiatok prototypových skúšok na IV. kvartál roku 1997

a ukončenie I. etapy prototypových skúšok v II. kvartáli roku 1998 a ukončenie II. etapy

prototypových skúšok v overovacej sérii a predloženie návrhu na schválenie prototypu dňom

ukončenia zmluvy. V bode 6. účastníci dojednali cenu vo výške 54 mil. Sk bez DPH a v bode

7 dohodli platobné podmienky tak, že zálohovú platbu poskytne objednávateľ žalovanému

vo výške 10 mil. Sk do 31. marca 1998, vo výške 10 mil. Sk do 30. septembra 1998, vo výške

10 mil. Sk do 31. marca 1999, vo výške 4 mil. Sk do 30. júna 1999 a konečnú platbu vrátane

DPH dňom ukončenia zmluvy. V bode 8 účastníci dohodli, že termín začiatku prác

na prototypových skúškach je dňom podpísania zmluvy a termínom ukončenia prác je jún

1999. Žalobca listom, označeným ako výzva na vrátenie zálohovej platby z 31. júla 2000,

doručeným žalovanému dňa 9. augusta 2000, odstúpil od zmluvy. V liste je uvedené, že došlo

k podstatnej zmene okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, čím došlo k zmareniu účelu

zmluvy v zmysle § 356 a nasledujúcich Obch. zák.

Žalobca skutkovo nevymedzil okolnosti, ktoré existovali v čase uzavretia zmluvy a ani

svedkovia, ktorých navrhol a boli vypočutí v konaní, sa nevedeli k okolnostiam uzavretia

zmluvy vyjadriť. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na výpovede jednotlivých

svedkov. Bolo potrebné, aby v odstúpení od zmluvy žalobca skutkovým vymedzením uviedol

konkrétne skutočnosti, za ktorých bola zmluva uzavretá. V odstúpení od zmluvy však takéto

skutkové vymedzenie absentuje. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa považoval

odstúpenie od zmluvy za neplatný právny úkon. Keďže žalobca nepreukázal, že došlo

k platnému odstúpeniu od zmluvy, nevznikla ani povinnosť žalovaného vrátiť poskytnuté

finančné prostriedky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval ako odvolací súd o odvolaní

žalobcu proti zamietnutiu žaloby a odvolaní žalovaného proti výroku o trovách konania,

rozsudkom z 12. januára 2006 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. V časti

o trovách konania rozsudok zmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 472 579,--

Sk trov konania na súde I. stupňa a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 259 796,-- Sk

náhrady odvolacieho konania.

31M Obdo V 2/2007

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca odstúpil od zmluvy o dielo s poukazom

na existenciu skutočností uvedených v § 356 Obch. zák. Podľa tohto ustanovenia, ak sa

po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý bol v nej výslovne vyjadrený, v dôsledku

podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, môže strana dotknutá zmarením

účelu zmluvy, od nej odstúpiť. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia za zmenu okolností podľa

odseku 1 sa nepovažuje zmena majetkových pomerov niektorej strany a zmena hospodárskej

alebo trhovej situácie. Predpokladom pre použitie tohto spôsobu zániku záväzku je kumulácia

obidvoch podmienok stanovených v § 356 ods. 1 Obch. zák. Citované ustanovenie umožňuje

odstúpiť od zmluvy, ak by jej plnenie bolo pre niektorú zo strán bezúčelné vzhľadom

na podstatnú zmenu okolností, za ktorých strany túto zmluvu uzavreli, pričom zmena

okolností musí nastať až po uzavretí zmluvy a musí byť podstatná. Nie je rozhodujúce, či

podstatná zmena okolností bola spôsobená konaním niektorej strany alebo okolnosťami, ktoré

nemajú pôvod v konaní strán. Pre aplikáciu tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby základný účel

bol v zmluve výslovne vyjadrený.

Podľa žalobcu je základný účel zmluvy v danom prípade obsiahnutý v článku 3 bod

3.3, podľa ktorého zhotoviteľ bude realizovať a koordinovať prototypové skúšky a bude

využívať doterajšie čiastkové poznatky a bude tiež uplatňovať nadobudnuté poznatky

zo stavby a technických skúšok prototypu r. 755 tak, aby sa implantovali v opakovaných

prototypoch r. 755 v overovacej sérii a aby výsledky mohli byť predmetom schválenia typu

dráhového vozidla a jeho zavedenia v prevádzke na ŽSR. Z uvedeného ustanovenia,

upravujúceho postup pri realizácii predmetu plnenia, ktorý je vyjadrený v článku 3 bod 3.1

zmluvy, však nemožno vyvodiť základný účel zmluvy, ktorým treba rozumieť taký účel,

dosiahnutie bolo jediným dôvodom pre uzavretie zmluvy.

Podľa odvolacieho súdu nebola splnená ani ďalšia podmienka pre odstúpenie

od zmluvy z použitého dôvodu. Podmienkou pre odstúpenie je podstatná zmena okolností,

za ktorých sa zmluva uzavrela. Ustanovenie § 356 ods. 2 Obch. zák. definuje, čo nemožno

považovať za zmenu okolností podľa odseku 1. Žalobcom namietané porušenie zmluvných

povinností žalovaným nemožno považovať za podstatnú zmenu okolností, za ktorých bola

zmluva uzavretá. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na list žalobcu z 20. októbra 1998,

v ktorom žalovanému oznamuje, že vzhľadom na platobnú neschopnosť a neschopnosť

zabezpečiť úhrady za práce a dodávky vykonané žalovaným aj na základe predmetnej zmluvy

41M Obdo V 2/2007

o dielo, prestáva uhrádzať faktúry za vykonane práce. Ani podľa odvolacieho súdu neboli

splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy o dielo, v dôsledku čoho žalobcom uplatnené

právo na vrátenie záloh, ktoré poskytol žalobca v súlade so zmluvou, nie je opodstatnený.

Námietku žalobcu, podľa ktorej súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie na opodstatnenosť

žaloby aj so zreteľom na možnosť vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného,

nepovažoval za dôvodnú, pretože v konaní uplatnené právo vymedzil žalobca jednoznačne

určením žalobného petitu, ako aj určením rozhodných skutočností, z existencie ktorých

opodstatnenosť svojej pohľadávky vyvodzoval, bez uvedenia ďalších skutočností, ktoré by

odôvodňovali možnosť posúdenia uplatneného nároku z iného právneho dôvodu.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 13. februára 2006.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky

mimoriadne dovolanie. Dovolanie podal na podnet žalobcu a Ž.S., a. s... Navrhol rozsudok

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

V dovolaní uviedol, že rozhodnutím jediného akcionára predchádzajúceho žalobcu –

Ž. a. s. došlo z účinnosťou od 1. januára 2005 k zrušeniu žalobcu bez likvidácie formou

rozdelenia na dve nástupnícke spoločnosti, a to na Ž.S., IČO: X., a na Ž.C., IČO: X., , pričom

podľa výpisov z obchodného registra tieto nástupnícke spoločnosti prebrali všetky práva

a záväzky predchádzajúceho žalobcu. Ž. bola ku dňu 1. januára 2005 vymazaná z obchodného

registra.

Dňa 4. mája 2005 doručil terajší žalobca – Ž.C. odvolaciemu súdu oznámenie, že je

právnym nástupcom pôvodného žalobcu sú dve spoločnosti a v predmetnom spore je

nástupcom on. Doložil to delimitačným protokolom, ktorý je podpísaný len zástupcami Ž.C.

Odvolací súd bez toho, aby bližšie skúmal platnosť predloženého delimitačného protokolu,

konal ďalej len s terajším žalobcom a rozsudok súdu prvého stupňa 12. januára 2006 potvrdil.

Z uvedeného skutkového stavu vyplýva, že v prejednávanej veci došlo na strane žalobcu

počas konania k zániku rozdelením, a to ku dňu 1. januára 2005. Jeho právnymi nástupcami

sa stali dve samostatné právnické osoby, s ktorými mal odvolací súd konať. Predložený

delimitačný protokol mal odvolací súd, vzhľadom na obsah a formu vyhodnotiť ako neplatný

právny úkon a v konaní postupovať v súlade s § 107 ods. 4 (v dovolaní zrejme v dôsledku

51M Obdo V 2/2007

chyby v opise ods. 3) Napriek tomu, že odvolací súd o univerzálnej sukcesii na strane

žalobcu vedomosť preukázateľne mal, so všetkými právnymi nástupcami nekonal, čím bola

účastníkovi konania jeho postupom znemožnená realizácia tých procesných práv priznaných

mu v občianskom súdnom konaní, ktoré by slúžili k zabezpečeniu spravodlivej ochrany jeho

práv a právom chránených záujmov. Základné pochybenie odvolacieho súdu teda spočíva

v tom, že svojim procesným postupom odňal účastníkovi konania, obchodnej spoločnosti

Ž.S., a. s., možnosť konať pred súdom. Odvolací súd svojim postupom konanie zaťažil

procesnou vadou uvedenou v

Dovolateľ poukázal aj na ďalší nesprávny postup odvolacieho súdu, ktorý rozšírenie

právnej kvalifikácie žaloby zo strany žalobcu aj o , teda

o bezdôvodné obohatenie nevyhodnotil, týmto dôvodom sa nezaoberal a svoj postup

odôvodnil tým, že skutočnosti, ktoré by odôvodňovali možnosť posúdenia uplatneného

nároku z tohto právneho dôvodu neboli v žalobcom uvedené. S týmto názorom odvolacieho

súdu sa nemožno stotožniť, nakoľko žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

požadoval a svoju žalobu o zaplatenie 30 mil. Sk s príslušenstvom odôvodnil nielen § 356

ods. 2 , ale minimálne v odvolaní a na pojednávaní dňa 12. januára

2006 aj . Z tohto pohľadu možno rozhodnutie

odvolacieho súdu označiť za nedostatočné. Zamietnutie uplatneného nároku žalobcu

vyhodnotil iba z pohľadu , pričom povinnosť vydať bezdôvodné

obohatenie nie je viazaná na splnenie žiadnych subjektívnych predpokladov a má ju každý,

kto sa na úkor iného obohatí, pričom za majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov

možno v rovine obchodno - záväzkových vzťahov uvažovať aj z pohľadu súladu výkonu práv

a povinností so zásadami poctivého obchodného styku.

Žalobca (v rozsudku označený žalobca) a Ž.S., a. s. navrhli mimoriadnemu dovolaniu

vyhovieť.

Žalovaný vo vyjadrení navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť. Uviedol, že

pojednávania, na ktorom odvolací súd rozhodol o odvolaní, sa zúčastnili zástupcovia oboch

právnych nástupcom predchádzajúceho žalobcu. Právny zástupca Ž.S., a. s. nenamietali

skutočnosti vyplývajúce z Protokolu o prevode práv a povinností, ktoré boli založené v spise.

Upozornil na to, že JUDr. J., ktorý bol v spore substitučne zastúpený JUDr. M., ako aj

61M Obdo V 2/2007

advokát JUDr. Š. vykonávajú advokáciu pod spoločným menom C.. Nepovažuje za správny

záver Generálneho prokurátora ohľadne odňatia možnosti spoločnosti Ž.S., a. s., konať pred

súdom. Ž.S., a. s., nielenže mala možnosť konať pred súdom v rámci odvolacieho konania

(keď vzniklo všeobecné právne nástupníctvo), ale v rámci odvolacieho konania pred súdom aj

konala v zastúpení svojim právnym zástupcom, ktorý sa v nadväznosti na ešte právnym

predchodcom písomne podané odvolanie, aj priamo na pojednávaní vyjadril k prejednávanej

veci.

Žalovaný za neopodstatnený považoval aj druhý v mimoriadnom dovolaní uvedený

dôvod, podľa ktorého odvolací súd pochybil, keďže neposúdil uplatnený nárok z hľadiska

prípadného vydania bezdôvodného obohatenia Súd vyhodnotil odstúpenie od zmluvy ako

absolútne neplatné, ktorý záver nebol spochybnený dovolateľmi ani v podanom podnete

na podanie mimoriadneho dovolania a táto skutočnosť nie je predmetom mimoriadneho

dovolania. Navrhovateľ sa zaplatenia 30 mil. Sk domáhal na skutkovom základe, že konaním

odporcu došlo k zmareniu účelu zmluvy, v dôsledku čoho navrhovateľ od zmluvy o dielo

odstúpil. Súd bol viazaný žalobným návrhom, ako aj tvrdeniami a podaniami navrhovateľa,

pričom posudzoval uplatnený nárok v intenciách skutkovo jednoznačne vymedzeného

žalobného návrhu ako skutočností, z ktorých opodstatnenosť uplatneného nároku navrhovateľ

v spore vyvodzoval. Súd nemal možnosť ani oprávnenie doslova vymyslieť si iné dôvody,

ako tie, ktoré boli navrhovateľom uvedené a na základe týchto fiktívnych dôvodov rozhodnúť

v prospech navrhovateľa. Nestotožňuje sa s tvrdeniami uvedenými v mimoriadnom dovolaní

o tom, že navrhovateľ rozšíril právnu kvalifikáciu žaloby aj o vydanie bezdôvodného

obohatenia. Je toho názoru, že právna kvalifikácia nároku prináleží len súdu, pričom na to,

aby súd mohol v danom prípade posúdiť vec podľa ustanovení § 451 Obč. zák., musel by svoj

právny názor oprieť o reálny, tvrdený a preukázaný skutkový základ odôvodňujúci aplikáciu

ustanovenia § 451 Obč. zák. V konaní však nebol uvedený ani jeden skutkový a právny

dôvod, ktorý by preukázal, že k bezdôvodnému obohateniu odporcu došlo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa , vec

preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) v napadnutom

rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru, že dovolanie

nie je opodstatnené.

71M Obdo V 2/2007

V je upravený postup súdu, ak v priebehu konania zanikne

právnická osoba. Ak má právneho nástupcu, súd pokračuje v konaní s ňou, ak jej niet, konanie

zastaví. Otázku hmotnoprávneho právneho nástupníctva zaniknutej obchodnej spoločnosti

upravuje v § 69 ods. 4 Obch. zák. Ak majetok rozdeľovanej spoločnosti prechádza

na novozaložené spoločnosti a v rozhodnutí nie je určené, na ktorú spoločnosť určitá časť

majetku prechádza, táto časť majetku do podielového spoluvlastníctva všetkých

nástupníckych spoločností.

Z výpisov z obchodného registra vyplýva, že právnymi nástupcami predchádzajúceho

žalobcu je Ž.S., a. s., IČO: X., a Ž.C., IČO: X., Podľa údajov registra, obe nástupnícke

spoločnosti prebrali všetky práva a záväzky pôvodného žalobcu ku dňu 1. januáru 2005.

K uvedenému dňu bola Ž., vymazaná z obchodného registra.

Ani citované ustanovenia však nemenia nič na zásade, že dispozičné právo

v konaniach, ktoré začínajú na návrh, má žalobca, resp. ten, kto má jeho miesto v konaní, ako

procesný nástupca zaujať. Nikoho nemožno nútiť, aby sa stal navrhovateľom v konaní.

Žalobca je dominus litis, čo sa prejavuje okrem iného tým, že on rozhoduje o tom, či sa stane

žalobcom (navrhovateľom) a stáva sa nim z vlastnej vôle. Platí to pre začatie konania, kde

žalobca podaním žaloby prejavuje zároveň vôľu stať sa účastníkom na žalujúcej strane.

Dispozičné právo v tomto smere má aj hmotnoprávny nástupca žalobcu, ktorý má právo

rozhodnúť sa, či sa stane aj procesným nástupcom svojho právneho predchodcu. Ak má

spoločnosť, ktorá zanikla, viacej nástupníckych spoločností, záleží len na nich, či budú všetky

v konaní pokračovať ako procesní nástupníci, alebo túto možnosť využijú len niektoré z nich.

Terajší žalobca ako právny nástupca nepochybne prejavil úmysel stať sa procesným

nástupcom predchádzajúceho žalovaného. Urobil tak podaním, doručeným odvolaciemu súdu

4. mája 2005 jeho právny zástupca, advokát Doc. JUDr. C. CSc. Podanie, ktoré je označené

ako „Oznámenie o právnom nástupníctve“, obsahuje okrem oznámenia, že je jednou

z nástupníckych spoločností pôvodného žalobcu, aj oznámenie, že na základe delimitačného

protokolu, ktorého fotokópia sa prikladá, prešli na neho všetky práva a povinnosti zo sporu

vedeného na odvolacom súde pod sp. zn. , preto sa stáva účastníkom konania.

81M Obdo V 2/2007

Druhá nástupnická spoločnosť – Ž.S., a. s., neurobila žiaden úkon, ktorým by prejavila

záujem stať sa tiež procesným nástupcom pôvodného žalobcu a pokračovať v konaní ako

účastník – žalobca. Neurobila síce žiaden výslovný úkon, že v konaní nemieni pokračovať

ako procesný nástupca, vyplýva to však z nasledujúcich skutočností.

Predchádzajúceho žalobcu v konaní zastupoval advokát Doc. JUDr. J., CSc.

na základe plnomocenstva z 10. augusta 2004. Po jeho zániku a prechode práv a povinností

na nástupnícke spoločnosti, plnomocenstvo nezaniklo, ale práva a povinnosti z neho prešli

podľa § 33b ods. 2 Obč. zák. na právnych nástupcov. Zástupcom oboch nástupníckych

spoločností sa tak na základe uvedeného plnomocenstva stal Doc. JUDr. J., CSc. (ako na to

sám upozorňuje v už spomenutom „Oznámení“). Zástupcom oboch spoločností bol aj v čase

rozhodovania odvolacieho súdu, ako to vyplýva z plnomocenstva, ktorým 11. januára 2006

v mene Ž.S. a. s. splnomocnil na všetky úkony v mene tejto spoločnosti v spore vedenom

na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. advokáta JUDr. P.Š.

Podľa zápisnice z pojednávania sa JUDr. Š. zúčastnil odvolacieho pojednávania 12. januára

2006. V zápisnici označený za zástupcu navrhovateľa bez bližšieho vysvetlenia rovnako ako

JUDr. M. (ktorého substitučné plnomocenstvo v spise nie je založené).

Z uvedeného vyplýva, že Doc. JUDr. C. zastupoval po zániku predchádzajúceho

žalobcu oboch právnych nástupcov. Ak len v mene jedného z nich urobil úkon, smerujúci

k tomu, že bude ako procesný nástupca pokračovať v konaní, treba mať za to, že druhý

právny nástupca, teda Ž.S., a. s., v konaní pokračovať v postavení procesného nástupcu

nemienil. Dôvod, pre ktorý v konaní pokračovala len Ž. C., je zrejmý

z „Oznámenia“, v ktorom s poukazom na fotokópiu delimitačného protokolu uvádza, že práva

a povinnosti zo sporu prešli na ňu. Uvedenú skutočnosť súdu oznamovala osoba, ktorá bola

zástupcom oboch nastupujúcich spoločností. I keď je „Oznámenie“ formulované ako podanie

len jednej z nastupujúcich spoločností, nemožno pochybovať o tom, že vychádza zo zhodného

stanoviska oboch spoločností k otázke prechodu práv a povinností z predmetného súdneho

konania, teda ku skutočnosti, že prešli na Ž.C. V opačnom prípade, teda ak by stanoviská

spoločností v tejto otázke boli protichodné, nemohol by byť pre kolíziu záujmov Doc. JUDr.

C. zástupcom oboch ( o advokácii). Napokon na odvolacom

pojednávaní sa zúčastnil JUDr. Š. s plnou mocou od Ž.C., neprejavil nesúhlas s postupom

súdu. V súvislosti s protokolom dovolací súd poznamenáva, že ide len o fotokópiu zrejme len

91M Obdo V 2/2007

jeho časti. Na predloženej časti síce nie je podpis zástupcu Ž.S., a. s. avšak ani jedna zo

spoločností v spoločne podanom podnete na podanie mimoriadneho dovolania netvrdia, že

tvrdenie uvedené v „Oznámení“, že práva a povinnosti z predmetného sporu prešli na Ž..,

nezodpovedá skutočnosti.

Podľa názoru dovolacieho súdu postupom odvolacieho súdu nebola Ž.S., a. s., odňatá

možnosť konať pred súdom a nebol naplnený dovolací dôvod podľa /

Dovolací súd sa nestotožňuje ani s druhým dôvodom mimoriadneho dovolania.

Skutkový základ uplatneného práva je v žalobe vymedzený celkom jednoznačne. Je

nim odstúpenie od zmluvy. Na rozdiel od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy

podľa , kde účinným odstúpením sa zrušuje zmluva od začiatku (

ods. 2) sa odstúpením od zmluvy v obchodných vzťahoch zmluva podľa § 351 ods. 1 Obch.

zák. zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc). Plnenie,

poskytnuté pred zrušením zmluvy, nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie

vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451

a nasl. Obč. zák. Bez ohľadu na dôvod odstúpenia od zmluvy je v žalobe správne uvedená

právna kvalifikácia uplatňovaného práva citovaním znenia § 351 ods. 2 Obch. zák. (bez

uvedenia čísla paragrafu). Na uvedenom skutkovom vymedzení počas celého konania na súde

prvého stupňa žalobca nič nezmenil. Zmenu skutkového základu neobsahuje ani odvolanie.

Žalobca v ňom okrem iného uvádza, že stav, keď žalovanému zaplatil 54 506,-- Sk a žalovaný

zo svojich záväzkov zo zmluvy nesplnil nič, je v rozpore so zásadami poctivého obchodného

styku a takýto výkon práva nepožíva súdnu ochranu. V prednese na odvolacom súde uviedol,

že i keby odstúpenie od zmluvy bolo neplatné (v zápisnici je zrejme nesprávne uvedené „ ...

bolo platné...), právo na vydanie bezdôvodného obohatenia by trvalo, avšak bez toho, že by

skutkový podklad takéhoto práva bližšie špecifikoval. Bez uvedenia iných skutkových

okolností je to však len iná právna kvalifikácia rovnakého skutkového deja, ktorý má právo

zakladať.

Správny je názor odvolacieho súdu, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie

a hodnotil vec s prihliadnutím na žalobný petit a na žalobou vymedzené rozhodujúce

skutočností, z existencie, ktorých žalobca opodstatnenosť svojej pohľadávky vyvodzoval.

101M Obdo V 2/2007

Nemal preto dôvod skúmať opodstatnenosť pohľadávky z iného, než z uplatneného

skutkového dôvodu.

V uvedenej súvislosti dovolací súd, okrem už uvedeného, považuje za potrebné

pripomenúť, že ide o novo uvedené skutočnosti, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého

stupňa napriek poučeniu podľa Nemohli byť preto relevantným

odvolacím dôvodom a odvolací súd na ne ani nemohol prihliadnuť ( ).

Súd prvého stupňa i súd odvolací dospeli k zhodnému záveru, že odstúpenie

od zmluvy je neplatné, ktorého správnosť nenamieta ani dovolateľ. Na vrátenie plnenia

zo zmluvy, ktorá nebola zrušená, nie je právny dôvod. Ak nie sú splnené podmienky

pre vrátenie plnenia, poskytnutého na základe zrušenej zmluvy podľa § 351 ods. 2 Obch. zák.,

nie je možné dosiahnuť plnenie na rovnakom skutkovom základe z titulu bezdôvodného

obohatenia (pozri stanovisko uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č.

26/1975, str. 162). K opakovaným námietkam žalobcu, že žalovaný za poskytnuté peňažné

plnenie nevykonal práce, na ktoré sa v zmluve zaviazal treba uviesť, že samotné neplnenie

zmluvy jednou zo zmluvných strán bez ďalšieho nezakladá dôvod na vrátenie plnenia

poskytnutého druhou stranou. Podľa okolností však môže byť dôvodom na odstúpenie

od zmluvy. Žalobca však z uvedeného dôvodu od zmluvy neodstúpil (podľa tvrdenia

žalovaného vo vyjadrení k dovolaniu sa tak stalo až 11. decembra 2006, teda približne 10

mesiacov po právoplatnom skončení veci).

Z uvedených dôvodov bola žaloba bezdôvodná, súd prvého stupňa ju správne zamietol

a odvolací súd správne jeho rozhodnutie potvrdil. Dovolací súd preto podľa § 243b ods. 1

v spojení s mimoriadne dovolanie zamietol.

Žalovaný mal v dovolacom konaní úspech, patrí mu preto náhrada trov dovolacieho

konania. Podľa povinnosť nahradiť trovy konania majú žalobca

a Ž.S., a. s., na ktorých podnet generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie. Trovy

žalovaného pozostávajú z troch právneho zastúpenia advokátom. Advokát má právo na

odmenu za 3 úkony právnej pomoci podľa § 10 ods. 1, 2 v spojení s § 14 ods. 1 vyhl. č.

v znení neskorších zmien po 2 411,54 € (prevzatie a príprava zastúpenia,

vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu z 20. apríla 2007 a jeho doplnenie z 4. júna 2007) a

111M Obdo V 2/2007

trikrát náhradu výdavkov v paušálnej výške 5,9 € podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, spolu 7 252,25

€.

Po pripočítaní dane z pridanej hodnoty 1 377,92 podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, predstavuje

odmena 8 630, 17 €. Oproti vyúčtovaniu odmeny právnym zástupcom žalovaného, dovolací

súd nepovažoval odmenu za vyjadrenie z 21. septembra 2009 za účelne vynaloženú a jej

náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2009

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu