Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/22/2020

Potvrdené rozhodnutím 26Cob/7/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: BASKET NITRA s.r.o., so sídlom Rybárska 31, Nitra, IČO: 35 948 426, zastúpený: JUDr. Jakub Polák, advokát, so sídlom Mostná 56, 949 01 Nitra, IČO: 42 369 444, proti žalovanému: BEMACO, spol. s r.o., so sídlom Železničiarska 21/ A, Prešov, IČO: 36 479 594, o zaplatenie 120.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/22/2020 - 666 zo dňa 9. septembra 2020, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/22/2020 - 666 zo dňa 9. septembra 2020 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom Mgr. Marekom Janiglošom v právnej veci žalobcu: BASKET NITRA s.r.o., Rybárska 31, 949 01 Nitra, IČO: 35 948 426, právne zast.: JUDr. Jakub Polák, advokát, Mostná 56, 949 01 Nitra proti žalovanému: BEMACO spol. s r.o., Železničiarska 21/A, 080 01 Prešov, IČO: 36 479 594 právne zast.: JUDr. Jozef Tomko, advokát, Floriánova 2, 080 01 Prešov v konaní o zaplatenie 163.999,32 eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 120.000,00 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 60.000,00 eur od 18.11.2011 do 08.08.2012, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 60.000,00 eur od 10.01.2012 do 08.08.2012, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 120.000,00 eur od 09.08.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 62,64 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.10.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 163.999,32 eur spolu s príslušenstvom. 2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 21.06.2011 uzatvoril (v tom čase s obchodným menom BK CASTA SPU NITRA, s.r.o.) so žalovaným zmluvu o reklame, na základe ktorej vznikol medzi nimi obchodno-záväzkový vzťah (ďalej len "zmluva o reklame"). Uzatvorením zmluvy o reklame vznikol žalovanému finančný záväzok voči žalobcovi v sume 540.000,00 eur vrátane 20 % DPH, ktorý mal byť v zmysle článku III, bod 2 zmluvy o reklame uhradený formou deviatich splátok. Žalobca sa na základe zmluvy o reklame zaviazal propagovať žalovaného v najvyššej slovenskej mužskej basketbalovej súťaži ako basketbalový klub pod mediálnym názvom BK BEMACO SPU Nitra. Žalobca vystavil žalovanému v zmysle zmluvy o reklame dňa 21.06.2011 faktúru č. 2062011 na sumu 60.000,00 eur vrátane 20 % DPH so splatnosťou dňa 30.06.2011. Žalovaný uhradil faktúru č. 2062011 riadne a včas. Žalobca ďalej vystavil žalovanému v zmysle zmluvy o reklame dňa 03.10.2011 faktúru č. 1102011 na sumu 60.000,00 eur vrátane 20 % DPH so splatnosťou dňa 17.10.2011. Žalovaný faktúru č. 1102011 neuhradil. Žalobca ďalej vystavil žalovanému v zmysle zmluvy o reklame dňa 02.01.2012 faktúru č. 1012012 na sumu 60.000,00 eur vrátane 20 % DPH so splatnosťou dňa 09.01.2012. Žalovaný faktúru č. 1012012 neuhradil. Žalovaný adresoval žalobcovi list zo dňa 01.02.2012 - vrátenie faktúry, na základe ktorého vrátil žalobcovi v prílohe faktúru č. 1102011 s odôvodnením, že je vystavená bez právneho základu, pretože mu žalobca nepreukázal naplnenie predmetu zmluvy o reklame. Žalovaný taktiež adresoval žalobcovi list zo dňa 01.02.2012 - Zmluva o reklame - odstúpenie od zmluvy, ktorým oznámil žalobcovi,

že odstupuje od zmluvy o reklame. Žalovaný v tomto liste uviedol, že žalobca si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z článku III. zmluvy o reklame v plnom rozsahu, ale len čiastočne a už pri uzatváraní zmluvy o reklame žalovaný nemal záujem na takomto čiastočnom plnení. Žalovaný v tomto liste neuvádza akého podstatného porušenia sa žalobca dopustil, a teda aké konkrétne povinnosti si neplnil. Žalobca si svoje povinnosti riadne plnil a ako basketbalový klub účinkoval v hracom období 2011/2012 v najvyššej slovenskej mužskej basketbalovej súťaži, čím propagoval žalovaného, okrem Slovenska aj v Nemecku, Španielsku a Fínsku v súťaži EuroChallenge. Žalovaný tiež adresoval žalobcovi list zo dňa 20.02.2012

- vrátenie faktúry, na základe ktorého vrátil žalobcovi aj faktúru č. 1012012 a túto mu taktiež odmietol uhradiť.

3. Žalobca vyzýval žalovaného niekoľkokrát na úhradu predmetných faktúr aj prostredníctvom osoby P.. K. Z. (prezident basketbalového klubu) telefonicky aj osobne. Žalobca svojim listom zo dňa 30.05.2012

- odopretie plnenia a výzva na poskytnutie zabezpečenia, vyzval žalovaného na uhradenie faktúry č. 1102011 a faktúry č. 1012012, zároveň odoprel plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o reklame až do času, kým žalovaný uhradí, alebo zabezpečí svoje budúce povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o reklame voči žalobcovi, a ak tak nevykoná v stanovenej lehote, tak žalobca odstúpi od zmluvy o reklame, ale taktiež mu poskytol možnosť ukončenia zmluvy o reklame vzájomnou dohodou, a to všetko najneskôr do 30.06.2012. Žalobcov list bol žalovanému doručený dňa 04.06.2012. Žalovaný sa nevyjadril k listu zo dňa 30.05.2012. Na základe tejto skutočnosti žalobca adresoval žalovanému list zo dňa 07.08.2012

- odstúpenie od zmluvy o reklame zo dňa 21.06.2011, na základe ktorého žalobca odstúpil od zmluvy o reklame ku dňu doručenia tohto listu žalovanému, t. j. ku dňu 08.08.2012.

4. Zmluva o reklame uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným mala zabezpečiť žalobcovi finančné prostriedky tvoriace cca 1/3 celkového finančného rozpočtu basketbalového klubu pre hracie obdobie 2011/2012. Zvyšné cca 2/3 celkového finančného rozpočtu basketbalového klubu tvoril príjem od ostatných "menších" sponzorov. Neuhradenie predmetných faktúr, t. j. strata 120.000,00 eur z plánovaného finančného rozpočtu na hracie obdobie 2011/2012, spôsobilo pre žalobcu katastrofálny stav, pretože napriek tomuto nesplneniu povinností žalovaného vyplývajúcich zo zmluvy o reklame, žalobca bol povinný naďalej plniť svoje finančné povinnosti voči všetkým členom realizačného tímu. Na základe vyššie uvedeného bol žalobca nútený doplniť finančný rozpočet basketbalového klubu na hracie obdobie 2011/2012 inými finančnými prostriedkami, ktoré by nahradili finančný výpadok sumy 120.000,00 eur. Žalobca, poukazujúc na uviedol, že žalobca si bol vedomý, že vznik škody mu reálne hrozí, a preto ako už vyššie uviedol, musel konať tak, aby v prvom rade doplnil chýbajúce finančné prostriedky do svojho finančného rozpočtu na hracie obdobie 2011/2012 a následne aj na hracie obdobie 2012/2013 a 2013/2014. Žalobca musel prednostne doplniť finančný výpadok pre zvyšok hracieho obdobia 2011/2012, a to v čo najkratšom čase. Vzhľadom na to, že sa žalobcovi nepodarilo nájsť nového generálneho sponzora pre zvyšok hracieho obdobia 2011/2012, napriek osloveniu viacerých podnikateľských subjektov, považoval za primeraný spôsob odvrátenia hroziacej škody to, že v právnom postavení dlžníka uzatvorí s rôznymi veriteľmi zmluvy o pôžičkách, na základe ktorých získa finančné prostriedky, vďaka ktorým bude schopný plniť si svoje finančné povinnosti vyplývajúce z basketbalových zmlúv voči členom realizačného tímu. Žalobcovi sa podarilo uzatvoriť zmluvy o pôžičke s veriteľmi za úrok 8 % p. a. z dlžnej sumy. Iný spôsob odvrátenia hroziacej škody, resp. výhodnejšie zmluvy o pôžičke, sa žalobcovi nepodarilo uzatvoriť, avšak tieto zmluvy považoval s prihliadnutím na výšku úroku, ale aj výšku hroziacej škody, za veľmi výhodné.

5. Náklady na odvrátenie hroziacej škody predstavujú súčet úrokov vo výške 8 % p. a. z dlžných súm, ktoré musí žalobca spolu s dlžnou sumou uhradiť veriteľom. Súčet týchto úrokov predstavuje sumu 799,32 eur. Žalobca však týmto konaním odvrátil hroziacu škodu len čiastočne, pretože odvrátil len vznik škody, ktorá hrozila v hracom období 2011/2012. Žalobca bol však naďalej povinný nájsť spôsob, ktorým by odvrátil aj škodu, ktorej vznik hrozil žalobcovi v budúcnosti, t. j. v nasledujúcich dvoch hracích obdobiach (2012/2013 a 2013/2014). Žalobcom oslovená obchodná spoločnosť EDYMAX HOLDING a.s., súhlasila s uzatvorením zmluvy o reklame na nasledujúce dve hracie obdobia 2012/2013 a 2013/2014.

6. Žalovaný mal na základe zmluvy o reklame poskytnúť za obdobie 2012/2013 - 2013/2014 z celkovej sumy 360.000,00 eur, zvyšnú sumu 240.000,00 eur rozvrhnutú do 5.-9. splátky. Rozdiel medzi súčtom splatných splátok zmluvy o reklame a splatných splátok novej zmluvy o reklame predstavuje ušlý zisk

basketbalového klubu, ktorého aktuálnu hodnotu v konkrétnom čase určuje práve aktuálny rozdiel medzi splatnými splátkami. Ušlý zisk predstavoval ku dňu podania žaloby na súd sumu 43.200,00 eur.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že nárok 2 x 60.000,00 eur uplatnený v tomto konaní opiera o zmluvný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o reklame. Zmluvu o reklame podpisoval p. Anton Kretter a p. A. S., ktorý bol aj vtedy aj teraz konateľom, pričom pri rokovaniach pri uzatváraní bol s určitosťou p. S. a pravdepodobne aj p. K. Z., ktorý bol prezidentom klubu. Nie je pravda, že žalovaný o odstúpení nevedel, uvedená skutočnosť vyplýva zo spisu a odstúpenie mal doručené, list zo dňa 18.4.2012. Poukázal na čl. 4 ods. 3 Zmluvy o reklame, na základe ktorého ustanovenia žalovaný mal vedomosť o tom, že prípadným porušením zmluvnej povinnosti môže spôsobiť žalobcovi škodu. Pokiaľ ide o nárokovaný ušlý zisk, ten je vo výške 43 200,00 eur a je vyčíslený do dňa podania žaloby.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že odstúpenie od zmluvy, považuje za platné odstúpenie. Nebola zo strany žalobcu preukázaná príčinná súvislosť ako predpoklad vzniku škody a uplatnený ušlý zisk je nezmysel. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že pri rokovaní o uzavretí zmluvy so žalobcom bolo dohodnuté, že bude mať právo vybrať a menovať osobu viceprezidenta športového klubu. Súčasne bolo dohodnuté, že žalobca žalovanému sprostredkuje uzavretie zmluvy o dielo pri výstavbe čističky odpadových vôd, ako aj iné zákazky. Za žalobcu rokovali len p. Michalík a p. Barbarič. Títo boli aj pri podpise zmluvy, ktorá bola podpísaná v nemocnici v Bratislave, kde bol v tom čase hospitalizovaný konateľ p. E., po vážnom úraze oka. Následne po podpise zmluvy, uhradil prvú splátku na účet žalobcu. Začiatkom mesiaca september 2011 konateľ p. E. urgoval naplnenie zmluvy u p. Michalíka v možnosti vybrať a menovať viceprezidenta športového klubu. Ani po opakovaných urgenciách žalobca nesplnil túto dohodnutú zmluvnú podmienku. T. vytýkal aj nedodanie dohodnutého počtu VIP vstupeniek na domáce zápasy, nakoľko z dohodnutého počtu im nedodal dve vstupenky. Ani po urgenciách svoj záväzok nesplnil. Okrem toho viedli rokovania o naplnení sprostredkovania, ktoré bolo dohodnuté. Pán Z. za žalobcu uviedol, že aj keď to nie je v písomnej zmluve, tak tento záväzok z ich strany bude splnený. Ani po osobných stretnutiach k naplneniu tohto záväzku žalobcu nedošlo, a preto od zmluvy s ním odstúpili.

9. Žalobca (prostredníctvom konateľa - p. S.) na pojednávaní uviedol, že p. C. a p. Z. ho raz zavolali, že žalovaný chce vstúpiť do basketbalu. Stretli sa v Irish Pub Nitra a p. Kovalský predostrel svoje podmienky, že p. C. bude vo výbore a bude kontrolovať jeho peniaze. Člen výboru je akási neformálna funkcia v rámci basketbalového klubu, ktorý ani tak nemá rozhodovacie práva, ale má právo kontrolovať si svoje peniaze. Teda v rámci jeho postavenia si vypočujeme jeho názor. Pán E. navrhol p. Z.a za prezidenta klubu a že chcel byť generálny reklamný partner. Následne s odstupom času do jeho firmy prišiel p. E. ohľadne návrhov na reklamné logá na dresy. Ešte raz boli na obed v Diturii v Nitre tiež s p. Kovalským. Nepamätal si, či stretnutie v Diturii bolo pred alebo po podpísaní zmluvy o reklame. Následne po podpise zmluvy sa sem tam p. Kovalský zúčastnil basketbalového zápasu v Nitre, kde s ním prehodil slová ohľadne platenia faktúr, ktoré boli po splatnosti. Nepamätal si presne, ale v Novej Bani dostal zmluvu podpísanú žalovaným. Následne ním podpísanú zmluvu dal ekonómke. Nepamätal si, či v čase keď dostal žalovaným podpísanú zmluvu o reklame, či bol aj nejaký iný podpis inej osoby na strane žalobcu. Predmetom rokovania pred podpísaním zmluvy neboli žiadne otázky sprostredkovania iného obchodu. Pán Barbarič a p. Z. v basketbale neboli a p. Z. a p. C. nemali s týmto vzťahom predtým nič spoločné a neboli členmi klubu. Zúčastnili sa pri rokovaní pred uzavretím zmluvy. Vstupenky dal p. C. a tento ich odovzdával p. Kovalskému. Odovzdával mu 5 kusov a následne dorábali ešte dva kusy navyše. Išlo o permanentky. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy (č.l. 54), toto vždy konzultovali s právnikom. Pokiaľ ide o jeho predstavu pri odstúpení od zmluvy, mal za to, že táto už ďalej pokračovať nebude po tomto odstúpení.

10. Svedok Stanislav Z. na pojednávaní uviedol, že bol oslovený p. C., ktorý ho zoznámil s p. E. ako úspešným podnikateľom a filantropom, ktorý podporoval hokej napr. US Steel Košice a Bardejov. Ním bol Kovalský oslovený na sponzorský príspevok pre žalobcu. Viackrát sa stretával s p. E. v reštauráciách v Nitre, bolo to pred podpisom zmluvy. Pamätal si na stretnutie v hoteli Dituria, okrem neho bol prítomný aj p. C. a v Irish Pube v Nitre, bol tam aj p. S., či tam bol niekto iný si nepamätal. Pokiaľ ide o sľuby záväzkov alebo sprostredkovaní vo vzťahu k žalovanému, tieto určite nedával. Nemal ani vedomosť o inej osobe, ktorá by takéto sprostredkovanie či záväzok dávala. Pán E. chcel mať vo vedení klubu svojho človeka a cez p. C. bol svedok odporučený a na základe tohto sa stal prezidentom klubu. Pokiaľ si pamätal o tom, že je p. E. zranený sa dozvedel ešte pred podpisom zmluvy. C. aj za p. E. v nemocnici v Bratislave,

bolo to ešte pred podpisom zmluvy. Jeho návšteva v nemocnici určite nebola pri podpise zmluvy. Keď bol v nemocnici osobne čítal p. E. návrh zmluvy. Čítal komplet celý text. Pokiaľ ide o povinnosti zo strany žalobcu, pamätal si, že čítal ohľadne reklamy a vstupeniek. Dodal, že išlo len o návrh zmluvy. Návšteva v nemocnici bola asi v júli alebo v auguste 2010. On nebol prítomný, keď p. E. podpisoval zmluvu. Nevedel sa vyjadriť kedy a kde ju p. E. podpisoval. Po podpise zmluvy ho p. E. určite nekontaktoval za účelom plnenia povinností zo strany žalobcu, naopak on ho kontaktoval na plnenia zmluvy zo strany žalovaného. V tejto funkcii prezidenta klubu pôsobí doteraz. Nevedel, či to bolo na prvom alebo druhom stretnutí, pamätal si, že žalovaný chcel byť najväčším sponzorom klubu, všetko chcel robiť vo veľkom. Nevedel uviesť, či mal p. S. vedomosť, alebo nemal vedomosť o rokovaní, svedok za žalobcu nerokoval.

11. Žalovaný (prostredníctvom konateľa - p. Kovalského) na pojednávaní uviedol, že bol oslovený p. C., či by nechcel byť sponzorom basketbalu v H., spoločnosť BEMACO sponzoruje viacero klubov a športov. S.č ho zoznámil s p. Z.om a rokovali s ním ako podporiť šport. Dňa 02.06.2011 mal úraz oka, bolo to na jeho narodeniny, bol hospitalizovaný a 26.06.2011 ho v nemocnici navštívili p. C.m, že potrebujú doriešiť zmluvu. P. Z. mu dal podpísať zmluvu, kde citoval pasáže tejto zmluvy, on si sám túto zmluvu prečítať nemohol. V rámci toho bolo prisľúbené, že zmluva obsahuje jeho postavenie ako sponzora, ďalej že bude vo vedení a bude mať právo kontrolovať financie a že bude vybavená spolupráca s NSK aj pokiaľ ide o stavebné práce pre NSK. Zmluvu nekontroloval a hneď volal do Prešova a zadal príkaz na vykonanie prvej platby. V júli sa vrátil do Prešova. Zmluvu nekontroloval ani následne. V septembri sa stretli 3-4x s p. Polákom aj s p. C. a v rámci týchto stretnutí bol uistený o ďalších sľúbených aktivitách a tiež o postavení v klube. Bol uisťovaný, že všetko ide ako má. Koncom októbra mali ostrú výmenu názorov s p. Z.om, ktorému povedal, že ak sa nebude nič diať, ďalšie peniaze pozdrží. Následne v novembri 2011 mu bolo v športovej hale oznámené, že do vedenia nemá právo zasahovať a ďalšie dohody o spolupráci nie sú aktuálne. Nevedel presne, kto mu to hovoril, ale bol to niekto od žalobcu. V tej hale mu bolo povedané, že súčasťou zmluvy neboli uvedené prísľuby. Pamätal si, že zmluvu podpisoval presne 26.06.2011, pretože deň predtým bol na operácii oka. V čase podpisovania zmluvy rozpoznával vlastnými zmyslami prítomné osoby, avšak nemohol čítať. Mal aktuálne podpísaných asi 8 kontraktov týkajúcich sa sponzorstva, kde ako spoločnosť je sponzorom športových klubov. Jeho motiváciou uzavrieť zmluvu so žalobcom bola ďalšia možná spolupráca a rozvoj jeho spoločnosti, ku ktorej mu mali pomôcť ľudia od žalobcu. Pokiaľ ide o iné zmluvy v rámci jeho sponzoringu pre iné kluby, tieto mal prečítané a v týchto sa nenachádzajú iné na prvý pohľad nesúvisiace ustanovenia obsahu zmluvy - práv a povinností zmluvných strán, ktoré sa týkajú iných vecí ako samotného sponzoringu. Nemyslel si, že súčasťou zmluvy so žalobcom budú ustanovenia práv a povinností, ktoré sa týkajú už vymenovaných iných povinností zo strany žalobcu. Prvú zákazku mali robiť už v auguste, pretože už v máji dostali podklady na jeden väčší projekt, a to vypracovať cenovú ponuku pre čističku odpadových vôd a nastúpiť do práce mali v auguste, pričom investovali do projektu a vypracovania podkladov a začiatkom októbra mu bolo povedané, že je to nereálny projekt, je to virtuálne. Bolo mu na stretnutí v júni v nemocnici p. Z.om povedané, že bol na stretnutí s predstaviteľmi NDS a bolo mu prisľúbené, že bude obliekať NDS. Čo sa nezakladalo na pravde, NDS mala v tom čase uzatvorenú zmluvu s iným dodávateľom. Spoluprácu mali prisľúbenú priamo aj od p. S. s Matadorom. Predchádzajúce dva prípady boli dohodnuté s p. Z.om. P. Z. mu povedal, že chce kandidovať na primátora mesta Nitra, že je politicky angažovaný v strane a vie recipročne pomôcť. Obsah zmluvy o reklame zistil niekedy v septembri - októbri, skôr koncom októbra. Na doplnenia zmluvy písomne žalobcu nevyzýval. Opakovane v r. 2011 apeloval na rozbehnutie spolupráce až v novembri, keď mu bolo povedané, že to nie je priamo zakotvené v zmluve - možnosti spolupráce. Ešte pred podpísaním zmluvy o reklame mu bolo povedané, že tie ďalšie spolupráce by nebolo vhodné uvádzať do samotnej zmluvy. Najprv na tom trval, ale potom od toho upustil, pretože mu bolo z ich strany vysvetlené, že by to mohlo byť brané ako nejaká korupcia. Od zmluvy odstúpil preto, že neboli naplnené tie všetky sľúbené veci a ani tie, ktoré boli súčasťou zmluvy. Pokiaľ ide o osoby, ktoré vymenoval, či už p. Z. alebo p. Polák, športový riaditeľ, technický riaditeľ, nevie si predstaviť, kto iný by mu sľúbené, mimo práv a povinností uvedených v zmluve, splnil, ak by týchto osôb následne nebolo. Keď podpisoval zmluvu, už bola podpísaná a zistil to tak, že p. Z. mu povedal, že už je podpísaná. Písomne žalobcu nevyzýval na splnenie si povinností vo vzťahu, ku ktorým mienil jeho odstúpením zo dňa 01.02.2012 od zmluvy odstúpiť, ale uviedol, že opakovane bol osobne uvedené neplnenie si povinností zo strany riešiť aj napr. u p. Poláka doma.

XX. Svedok Z. C. na pojednávaní uviedol, že poznal p. E., a sú priatelia 20 rokov, a p. S. nepoznal dlho. Čas si presne nepamätal. Pán Z. /jeho spolužiak/ ho oslovil, či nepozná niekoho ako sponzora do basketbalového klubu. D. p. Z.ovi, že pozná a potom sa už dohadovalo bližšie. Pán Z. prišiel za ním,

že zmluvu treba rýchlo podpísať, hovoril mu, že p. E. je zranený a netreba to naháňať a keďže bol zranený, p. Z. mu prečítal zmluvu a p. E. túto podpísal. Presný dátum si nepamätal, ale k podpísaniu zmluvy p. Kovalským prišlo niekedy v júni XXXX. Zmluvu ani v čase návštevy v nemocnici nevidel, ale predpokladal, že táto je v poriadku vzhľadom na to, že pozná p. Z.a. On zoznámil p. E. s p . Z.om, aj s p. S.. Bol na niekoľkých stretnutiach s tým, že sa na prvom stretnutí dohodli, že keď p. E. vstúpi do basketbalu, tak mu pomôže zohnať zákazky v nitrianskom kraji. Išlo o nejaké stavebné práce alebo predaj ochranných odevov. Nevedel sa vyjadriť k ďalšiemu obsahu rokovania. Žalovaný mu nič nehovoril ohľadom nejakých výhod, ktoré by mal ako sponzor požívať. Na funkciu prezidenta klubu p. Z.a navrhol on. Nepamätal si, či sa niekto ohradil voči chýbajúcim pasážam v zmluve. Po podpise zmluvy ju pán Z. zobral so sebou. Zo začiatku chodil na basketbalové stretnutia, boli to zaujímavé stretnutia následne tieto prestal navštevovať z pracovných dôvodov. Nevedel to presne, ale uviedol, že zmluva bola zo strany žalobcu už podpísaná v čase, keď ju podpisoval p. E.. Poznal p. Z.a a ten bol podľa jeho názoru určitou garanciou naplnenia zmluvy. Pána Z.a nepovažoval za osobu konajúcu za žalovaného. On nikdy neodovzdával lístky firme BEMACO, k tomu len uviedol, že on osobne mal dve miesta na tribúne s uvedením jeho mena. On osobne sa so žiadnymi vstupenkami nepreukazoval a ani ich nepotreboval.

13. Súd vo veci vydal rozsudok č. k. -325 zo dňa 30.10.2014, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 120.799,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 60.000,00 eur od 18.10.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 60.000,00 eur od 10.01.2012 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku súd uviedol že nárok uplatnený žalobcom vymedzil na tri relatívne samostatné aj keď súvisiace celky: 1. je nárok, ktorý vyplýva zo zmluvných dojednaní podľa zmluvy, 2. nárokom je nárok spočívajúci v škode, ktorá bola spôsobená žalobcovi tým, že musel vynaložiť náklady na odvrátenie hroziacej škody a 3. nárokom je nárok na náhradu škody, ktorý spočíva v ušlom zisku. Súd posúdil vzťah vzniknutý medzi stranami ako vzťah obchodnoprávny, pretože s prihliadnutím na všetky okolnosti bol tento vzťah založený pri podnikateľskej činnosti oboch účastníkov. V konaní bolo nesporné, že po podpísaní zmluvy o reklame žalobca pôsobil v mužskej basketbalovej lige. Súd mal z listinných dôkazov z prílohovej obálky súdneho spisu za preukázané, že v mediálnom názve klubu používal žalobca názov "BEMACO". Súd mal za to, že povinnosťou žalobcu bolo zmluvne "strpieť" vyberanie osoby viceprezidenta športového klubu, pričom vzhľadom na skutočnosť že svedok Barbarič je priateľ a pozná sa s konateľom odporcu, jeho svedecká výpoveď, v časti ktorej hovoril o tom, že p. Kovalský navrhol do tejto funkcie p. Z.a je podľa názoru súdu hodnoverná, preto má súd za to, že v tejto časti prišlo k naplneniu zmluvy, pričom aktivity návrhov žalovaného na viceprezidenta klubu neboli žalovaným preukázané. Ďalšou pre vec podstatnou skutočnosťou bol list adresovaný žalobcovi žalovaným zo dňa 01.02.2012. Z obsahu tohto listu možno zistiť, že žalovaný mienil týmto úkonom odstúpiť od zmluvy o reklame. Súd bol toho názoru, že tento list nezaložil konanie, ktorým by žalovaný účinne od zmluvy o reklame odstúpil. Totiž takto vymedzený dôvod nemohol byť žalobcom braný ani len ako výzva s poskytnutím primeranej lehoty na odstránenie zmluvných povinností, ktoré mal žalobca porušovať, pretože nebolo bez pochybností ani jasné aké povinnosti plniť mal a podľa názoru žalovaného neplnil. Bez ohľadu na to, či žalobca hypoteticky porušil uvedeným nedodaním dvoch lístkov, alebo nemenovaním viceprezidenta zmluvné povinnosti podstatným spôsobom, žalovaný podľa názoru súdu, neodstupoval od zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedel. Súd mal z listu žalobcu zo dňa 30.05.2012 za preukázané, že dňa 04.06.2012 mal žalovaný oznámené, že v dôsledku neplnenia povinností zo zmluvy o reklame (nezaplatenie dvoch faktúr č. 1102011 z 03.10.2011 a č. 1012012 z 02.01.2012) odo dňa 04.06.2012 žalobca odoprel plniť zmluvu, pričom stanovil podľa názoru súdu primeranú lehotu na dodatočné zabezpečenie plnenia do 30.06.2012. Z listu žalobcu zo dňa 07.08.2012 (č.l.54) mal súd za preukázané, že žalobca odstúpil účinným spôsobom od zmluvy o reklame v dôsledku nesplnenia povinnosti žalovaným zaplatiť splatné splátky sponzorských plnení podľa zmluvy o reklame v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej žalobcom. V dôsledku odstúpenia od zmluvy zanikli všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy (ex nunc). Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie plnenia spočívajúceho v dvoch splátkach, ktoré pokrývali zo zhodnej vôle účastníkov sezónu 2011/2012 vo výške spolu 120.000,00 eur podľa článku III. zmluvy o reklame (2. a 3. splátku), tento bol daný a keďže žalovaný nepreukázal, že si túto svoju povinnosť splnil, súd žalobe v tejto časti vyhovel. Zároveň súd priznal aj zákonné úroky z omeškania začínajúce plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr č. 1012012 a č. 1102011 (č.l. 60-61) do zaplatenia.

14. Druhým okruhom nárokov uplatnených žalobcom bol nárok spočívajúci v tvrdenej škode, ktorá mala vzniknúť v dôsledku nákladov na preventívne odstraňovanie hrozby vzniku škody v dôsledku porušenia

zmluvných povinností zo strany žalovaného za obdobie, v ktorom sa mu hrozba škody odstrániť podarila. Súd mal podľa odôvodnenia rozsudku z predložených príjmových dokladov a zmlúv za preukázané, že od 20.10.2011 do 24.04.2012 žalobca pri podpise zmlúv o pôžičke obdržal peňažné sumy. Podľa názoru súdu vzhľadom na hroziacu škodu, ktorá v dôsledku neplnenia povinností zo strany žalovaného hrozila, napr. nemožnosť platiť svoje záväzky voči realizačnému tímu, trovy konania v prípadných súdnych sporoch, hrozba odhlásenia tímu z ligy a z toho vyplývajúce sankcie, primeraným spôsobom žalobca hrozbu škody odvracal, na čo bol aj povinný, kedy žalobca od tretích osôb zabezpečil pôžičky, ktoré musel vrátiť s primeraným úrokom 8 %. Súd mal z výdavkových pokladničných dokladov za preukázané, že v dôsledku "ceny" pôžičky bol túto povinný žalobca zaplatiť vyššie uvedeným tretím osobám v celkovej výške 799,32 eur. Išlo o súčet 8 %-ných úrokov presne vypočítaných z požičanej sumy a dĺžky obdobia ich pôžičky. V tejto platbe je nutné vidieť náklady, ktoré možno považovať za škodu podľa , ktorú je povinný nahradiť žalovaný, pretože v dôsledku jeho protiprávneho úkonu (neplnenie zmluvnej povinnosti), vznikla škoda (799,32 eur), ktorá neprevyšovala výšku hroziacej škody, čo vyplýva už len z hrozby nutnosti odhlásenia klubu, alebo súdnych trov v prípade možných hroziacich žalôb zo strany realizačného tímu, a tiež ostatných sponzorov, pričom táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného plniť dohodnuté splátky sponzorského za obdobie sezóny 2011/2012. Vzhľadom na uvedené súd priznal nárok na náhradu škody vo výške 799,32 eur žalobcovi od žalovaného.

15. Posledným nárokom uplatneným v konaní bola tvrdená žalovaným spôsobená škoda spočívajúca v ušlom zisku žalobcu. V žalobe skutkovo vymedzená spôsobom, ktorý sa týkal obdobia hráčskej sezóny 2012/2013 a obdobia 2013/2014, konkrétne po odstúpení od zmluvy o reklame tvrdiac, že na základe zmluvy o reklame, mal žalovaný poskytnúť žalobcovi pre hracie obdobia 2012/2013 a 2013/2014 z celkovej sumy 360.000,-- eur (s DPH) zvyšnú sumu 240.000,00 eur. Žalobca účinne a vlastnou vôľou odstúpil od zmluvy o reklame doručením listu s odstúpením odo dňa 08.08.2012. Žalobca odstúpiť od zmluvy chcel, pričom vedel, alebo musel vedieť, že odstúpením od zmluvy zanikajú práva a povinnosti oboch strán. V tomto prípade účinným odstúpením žalobcom zanikli všetky povinnosti zmluvných strán, ktoré nemuseli byť do času odstúpenia zmluvnými stranami plnené. Uplatnený bol ušlý zisk v dôsledku spôsobenej škody tvrdenej porušovanej povinnosti žalovaným za sezónu 2012/2013 a 2013/2014 po odstúpení od zmluvy o reklame. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti 43.200,00 eur zamietol ako nedôvodnú.

16. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že súd žalobu zamietne v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia v napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, keď riadne nevykonal dokazovanie. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že mu vznikla škoda vo výške vyúčtovaných faktúr. Žalovaný súdu vyčítal, že nesprávne vyhodnotil odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného. Voči sume 799,32 eur priznanej súdom z titulu náhrady škody žalovaný uviedol, že úvahy súdu v tejto časti nevyplynuli z dokazovania, keď nebolo vôbec preukázané, na čo boli peniaze získané zmluvami o pôžičke použité.

17. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď sám odvolanie voči zamietajúcemu výroku rozhodnutia (v časti ušlého zisku) nepodal. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že žalobou uplatnený nárok pozostával z troch častí: (1) sumy 120.000,00 eur (2 x 60.000,00 eur) ako dohodnutá odplata v zmysle zmluvy o reklame zo dňa 21.06.2011, ktorá založila medzi účastníkmi obchodnoprávny vzťah, a ktorú žalobca až do jeho odstúpenia od zmluvy o reklame plnil, (2) sumy 799,32 eur ako nákladov, ktoré spočívajú v primeraných úrokoch z omeškania z pôžičiek, ktoré bol v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného povinný zabezpečiť žalobca za účelom odvrátenia hroziacej škody a (3) sumy 43.200,00 eur ako náhrady škody - ušlého zisku z titulu neplnenia zmluvy o reklame zo strany žalovaného v nasledujúcich hracích obdobiach (sezónach 2012/2013 a 2013/2014), predstavujúce rozdiel medzi plnením, ku ktorému sa žalovaný zaviazal v zmluve o reklame a plnením, ktoré v skutočnosti žalobca získal. V časti žalobcom uplatneného nároku (3) bola žaloba zamietnutá, voči čomu žalobca nepodal odvolanie.

18. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide o nárok (1), tento nie je z hľadiska právneho titulu náhradou škody, ako to mylne opakovane prezentoval žalovaný, ale ide o nárok na plnenie z titulu platného záväzkového vzťahu (založeného zmluvou), kde jedna strana (žalobca) splnila svoj záväzok, čo bolo v konaní preukázané dôkazmi, avšak druhá strana si nesplnila svoj zmluvný záväzok

zaplatiť dohodnuté protiplnenie - peňažné plnenie, v rozsahu 120.000,00 eur. Pokiaľ ide o nárok (2), v konaní bolo preukázané poskytnutie pôžičiek, ktoré bol nútený v dôsledku porušenia zmluvy zo strany žalovaného zabezpečiť žalobca za účelom odvrátenia hroziacej škody a pre fungovanie basketbalového klubu v prebiehajúcej sezóne 2011/2012. Poskytnutie pôžičiek žalobca preukázal v konaní nielen zmluvami, ale aj príjmovými dokladmi preukazujúcimi žalobcove prevzatie pôžičiek od veriteľov a výdavkovými dokladmi preukazujúcimi žalobcove zaplatenie úrokov zo zmlúv o pôžičkách pre veriteľov. Náklady na odvrátenie hroziacej škody predstavujú súčet úrokov vo výške 8 % p. a. (primeraný úrok) z dlžných súm pôžičiek, ktoré musí žalobca spolu s dlžnou sumou (istinou) uhradiť veriteľom. Súčet týchto úrokov predstavuje sumu 799,32 eur. Pokiaľ aj žalovaný namietal čiastočne neplnenie zmluvy o reklame zo strany žalobcu bolo v konaní preukázané, že buď: (1) žalovaným tvrdené záväzky žalobcu (prvýkrát spomenuté až v rámci súdneho konania) neboli súčasťou záväzkov účastníkov uvedených v zmluve o reklame, a existencia ním tvrdených záväzkov žalobcu nebola ani inak preukázaná, (2) záväzky, ktorých neplnenie namietal žalovaný, nepredstavovali také záväzky, ktorých aj prípadné neplnenie by bolo možné považovať za podstatné porušenie zmluvy o reklame, pričom ak by ich neplnenie zo strany žalobcu malo predstavovať nepodstatné porušenie zmluvy o reklame, žalovaný ani počas prvých 6 mesiacov trvania účinnosti tejto zmluvy a dokonca ani v jeho odstúpení od tejto zmluvy (správne vyhodnoteným súdom prvého stupňa ako neplatným, aj z dôvodu jeho neurčitosti) nevyzval žalobcu na plnenie konkrétnych záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o reklame.

19. Odvolací súd rozsudkom č. k. -374 zo dňa 10.09.2015 rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -325 zo dňa 30.10.2014 v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol a zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 8.996,15 eur. V uvedenom rozhodnutí sa plne stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej vyhodnotil odstúpenie od zmluvy o reklame zo strany žalovaného ako neúčinné, pre nesplnenie dôvodov vyplývajúcich z ust. § 344 a nasl. Obch. zák.. Taktiež sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že od zmluvy platne odstúpil žalobca, a to ku dňu 08.08.2012, kedy bol prejav vôle žalobcu od zmluvy odstúpiť doručený žalovanému. Napriek tomuto konštatovaniu a aplikácii § 351 ods. 1 Obch. zák. však súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 120.000,00 eur (za 2., 3. splátku podľa čl. III. Zmluvy o reklame) ako zmluvnú povinnosť žalovaného do doby pokiaľ žalobca od zmluvy neodstúpil. Z ust. § 351 ods. 1 Obch. zák. ale vyplýva, že odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy okrem nároku na náhradu škody, ustanovení týkajúcich sa voľby práva, a tých ktoré podľa prejavenej vôle, alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Odstúpením od zmluvy dochádza k zániku zmluvy s účinkami "ex nunc", teda dochádza aj k zániku doposiaľ nesplnených povinností vyplývajúcich zo zmluvy, to znamená, že právny dôvod na plnenie dodatočne odpadol. K takémuto záveru vedie aj ust. ods. 2 cit. ustanovenia, ktoré ukladá stranám povinnosť vrátiť si už poskytnuté plnenia, teda nielen, že sa na základe zmluvy už plniť nemôže (okrem výnimiek uvedených v ods. 1), ale dokonca sa musia vrátiť už všetky poskytnuté plnenia. Právny dôvod na zaplatenie dvoch splátok vo výške 120.000,00 eur, ktoré mal žalovaný zaplatiť do doby, kým nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, teda v dôsledku odstúpenia odpadol. Hoci právnym posúdením uplatneného nároku súd viazaný nie je, uplatnená suma vo výške 120.000,00 eur bola zo strany žalobcu špecifikovaná ako plnenie v zmysle zmluvy o reklame, ktoré žalovaný neposkytol, hoci v zmysle zmluvy tak urobiť mal. Po odstúpení od zmluvy vznikol zmluvným stranám synalagmatický záväzok, podľa ust. § 351 ods. 2 Obch. zák., ktorý ale zo strany žalobcu v žalobe uplatnený nebol, nakoľko sa nedomáhal vrátenia už poskytnutého plnenia - keďže plnil aj žalovaný, ale poskytnutia plnenia, na ktoré už po odstúpení od zmluvy nevznikol právny nárok. Vo vzťahu k druhému súdom priznanému nároku na zaplatenie sumy 799,32 eur (cena poskytnutých pôžičiek), odvolací súd nemal z vykonaného dokazovania za preukázané, že tieto pôžičky si musel žalobca zaobstarať v súvislosti s nezaplatením splátok v zmysle zmluvy o reklame zo strany žalovaného, keďže nebol preukázaný účel, na aký boli poskytnuté, a teda nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a tvrdenou vzniknutou škodou. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, aká bola finančná situácia žalobcu v čase keď získaval finančné prostriedky na základe zmlúv o pôžičkách, t. j. či bez ich získania nedisponoval finančnými prostriedkami potrebnými na prípadné odvrátenie hroziacej škody. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd zamietol žalobu žalobcu aj v tejto časti.

20. Proti vyššie uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. V dovolaní namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (

) a napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Odňatie možnosti konať pred súdom videl žalobca v tom, že odvolací súd nepostupoval v zmysle ustanovenia . Na pojednávaní uskutočnenom dňa 10.09.2015 neoboznámil účastníkov konania so svojim odlišným právnym posúdením žalobcovho nároku a tiež v zmysle nevyzval účastníkov konania na vyjadrenie k tomuto inému právnemu posúdeniu. O inom právnom posúdení nároku žalobcu zo strany odvolacieho súdu sa žalobca dozvedel až z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku. Za odňatie možnosti konať pred súdom označil žalobca aj skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a zároveň zmätočné.

21. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí č. k. -440 zo dňa 30.05.2016, ktorým napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie uviedol, že tým, že odvolací súd svoje rozhodnutie "nečakane" založil na iných právnych záveroch než súd prvej inštancie bez toho, aby primerane použil postup podľa ust. , odňal žalobcovi možnosť namietať správnosť právneho názoru zaujatého v tomto rozhodnutí na inštančne vyššom súde. V prejednávanej veci sa žalobca až z rozhodnutia odvolacieho súdu dozvedel, že odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver než súd prvej inštancie z okolností, ktoré súdom prvej inštancie neboli spochybňované. Najvyšší súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé. Najvyšší súd dospel k záveru, že žalobca opodstatnene namietal, že napadnutý rozsudok je v dôsledku nedostatočného odôvodnenia nepreskúmateľný. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu taktiež nie je zrejmé, v akom rozsahu preskúmaval napadnuté rozhodnutie (ktorými odvolacími dôvodmi sa zaoberal), ktoré žalovaným uvádzané a tvrdené odvolacie dôvody nemal preukázané a naopak, ktoré z obsahu odvolania vymedzené odvolacie dôvody mal za preukázané ( ). Dovolací súd ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že bol odvolací súd oprávnený preskúmavať rozsudok súdu prvej inštancie len z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovaného. Zo zisteného skutkového stavu ustáleného na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a z jeho rozhodnutia vyplýva, že žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti, v dôsledku čoho žalobca uzatvoril zmluvy o pôžičke na zabezpečenie chodu basketbalového klubu. Suma 799,32 eur predstavuje uhradený úrok na základe zmlúv o pôžičke. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že nemal z vykonaného dokazovania preukázané, že tieto pôžičky si musel žalobca zaobstarať v súvislosti s nezaplatením splátok v zmysle zmluvy o reklame zo strany žalovaného, keďže nebol preukázaný účel, na aký boli poskytnuté. Zároveň z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, aká bola finančná situácia žalobcu v čase, keď získaval finančné prostriedky na základe zmlúv o pôžičkách. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd sa v tejto časti nestotožnil so skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie. Dovolací súd zároveň poukázal na to, že bez riadneho vykonania dôkazov nie je možné vyhodnotiť konkrétne dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, robiť skutkové závery a vo veci rozhodnúť. Tým bolo porušené právo účastníkov konania na spravodlivý proces.

22. Odvolací súd po tom ako mu bola vec vrátená dovolacím súdom, cítiac sa viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, vec opakovane prejednal v súlade s ust. , , , , pričom vo veci rozhodol postupom podľa ust. tak, že vec prejednal bez nariadenia pojednávania. Uznesením č. k. -462 zo dňa 11.05.2017 rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -325 zo dňa 30.10.2014 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný v odvolaní namietal, že súd priznal žalobcovi sumu vyplývajúcu zo žalobcom vystavených faktúr, teda priznal plnenie vyplývajúce zo zmluvy o reklame, ale toto plnenie posúdil ako plnenie z titulu náhrady škody, ktorej sa žalobca domáhal, pričom žalovaný opomenul, že súdom prvej inštancie priznaná suma 120.000,00 eur bola priznaná z titulu zmluvného plnenia. Žalovaný teda vychádzajúc z obsahu odvolania namietal nedostatočne zistený skutkový stav a v konečnom dôsledku aj nesprávne právne posúdenie, keď podľa odvolania malo ísť o náhradu škody, ktorej výšku ale žalovaný spochybňoval. Vo vzťahu k uplatnenej sume 799,32 eur žalovaný namietal jej nepreukázanie a neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, keď súd túto sumu žalobcovi priznal bez toho, aby jej dôvodnosť bola preukázaná.

23. Odvolací súd v tomto rozhodnutí potvrdil správnosť konštatovania súdu prvej inštancie o tom, že je vzťah medzi stranami konania obchodno-právny vzhľadom na charakter strany konania ako aj predmet sporu, ako aj správnosť posúdenia, že k platnému odstúpeniu od zmluvy došlo až listom žalobcu zo dňa 07.08.2012 v dôsledku nesplnenia zmluvných povinností žalovaným a že v dôsledku odstúpenia od zmluvy zanikli všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy (ex nunc str. 17 rozsudku). Na toto svoje konštatovanie súd aplikoval ust. a , a priznal

žalobcovi sumu 120.000,00 eur z titulu povinnosti vyplývajúcej pre žalovaného zo zmluvy, a to povinnosti zaplatiť 2. a 3. splátku. Keďže medzi stranami konania ide o obchodno-právny vzťah, ktorý bol ukončený platným odstúpením od zmluvy žalobcom, bolo na uvedené skutkové zistenia potrebné aplikovať ust. , ktoré upravujú spôsob vzájomného vysporiadania svojich nárokov, ktorý je upravený v ust. , . Hoci odvolací súd založil svoje pôvodné rozhodnutie na aplikácii ust. bez toho, aby účastníkov upozornil na jeho možnú aplikáciu, tento nedostatok bol následne podaním dovolania zhojený, nakoľko žalobca v podanom dovolaní okrem iného zaujal stanovisko k prípadnej aplikácii cit. ust.. Odvolací súd sa nestotožnil s výkladom cit. ustanovenia tak ako to predostrel žalobca v podanom dovolaní. Odvolací súd opakovane poukázal na ust. Obch. zákonníka v zmysle ktorého strane, ktorej bolo pred odstúpením od zmluvy poskytnuté plnenie druhou stranou, toto plnenie vráti, u peňažného záväzku spolu s úrokmi vo výške dohodnutej v zmluve pre tento prípad, inak stanovené podľa . Ako vyplýva z komentárov k ustanoveniu Obch. zákonníka, pravidlo vyslovené v tomto ustanovení je zvláštnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Rieši dôsledky zániku zmluvy ako právneho dôvodu splnenia povinnosti ku ktorému došlo pred odstúpením. Po odstúpení od zmluvy sú si zmluvné strany povinné vrátiť vzájomne poskytnuté plnenia. Ak to nie je možné, musí sa analogicky aplikovať ust. a namiesto povinností vrátiť plnenie vznikne povinnosť na poskytnutie peňažnej náhrady. Z vyššie uvedeného podľa rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že po odstúpení od zmluvy už strany nemajú právo na poskytovanie plnení v zmysle zmluvy, a to ani v prípade ak nárok na ne vznikol do času, kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy, nakoľko každé takéto prípadné plnenie by sa muselo vrátiť. Hoci súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí citoval ustanovenie Obch. zákonníka, z obsahu rozhodnutia nie je zrejmé, ako toto cit. ustanovenie aplikoval na zistený skutkový stav, resp. v rozhodnutí absentuje úvaha súdu, ako aplikujúc ust. Obch. zák. dospel k záveru, že žalobcovi vzniká nárok na zmluvné plnenie vo forme dvoch nezaplatených splátok. Z prejednávanej veci bolo podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že žalovaný zaplatil na základe zmluvy žalobcovi 1. splátku vo výške 60.000,00 eur ako odplatu za propagáciu žalovaného spôsobom, ktorý vyplýva zo zmluvy o reklame. Ďalšie dve splátky po 60.000,-- eur splatné do 30.09.2011 a do 31.12.2011 už žalovaný nezaplatil, pričom žalobca propagoval žalovaného spôsobom určeným v zmluve, a to minimálne do 04.06.2012, ktorým dňom bolo žalovanému doručené oznámenie žalobcu o odopretí plnenia vyplývajúce pre žalobcu zo zmluvy o reklame až do doby pokiaľ žalovaný nezaplatí dve splátky po 60.000,00 eur. Je teda zrejmé, že po účinnom odstúpení od zmluvy vznikol stranám nárok na vrátenie už poskytnutých plnení. Kým plnenie žalovaného vo výške 60.000,00 eur je zrejmé, a nie je potrebné jeho výšku preukazovať, plnenie žalobcu - poskytovanie propagácie žalovaného žalobcom - spočívalo v určitých výkonoch v zmysle čl. II. zmluvy, ako také už vrátiť nie je možné, a je preto potrebné pristúpiť k vzájomnému vysporiadaniu analogicky ako to vyplýva z ust. , t. j. je potrebné zistiť alebo preukázať výšku peňažnej náhrady, ktorá zodpovedá hodnote plnenia poskytnutého žalobcom. Z ustálenej rozhodovacej činnosti a z výkladu ust. vyplýva, že výšku peňažnej náhrady podľa nemožno stotožňovať s výškou plnenia, na ktorú by vznikol nárok v prípade, že by stranami bola uzavretá platná zmluva. Výška peňažnej náhrady sa rovná obvyklej cene vynaložených nákladov na úkony toho istého druhu, v danom meste a čase, resp. peňažná náhrada musí korešpondovať obvyklej cene tohto plnenia, pričom poznatok o obvyklej cene príslušného naturálneho plnenia je skutkovým poznatkom (skutkovým zistením), ku ktorému súd dospieva vykonaným dokazovaním. V tomto smere bolo a je dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý ho však nemohol v konaní pred súdom prvej inštancie uniesť, nakoľko z predbežného právneho názoru súdu, ktorý súd stranám konania predostrel pred ukončením dokazovania, vyplynulo, že žalobca má nárok na dve zmluvné plnenia po 60.000,00 eur. Žalobca tak nemal potrebu navrhovať dokazovanie, ktorým by preukazoval výšku peňažnej náhrady. Súd prvej inštancie v predbežnom právnom názore zároveň vyslovil, že žalobca má nárok aj na náhradu nákladov súvisiacich s odvrátením škody vo výške 799,32 eur, na čo žalovaný navrhol doplniť dokazovanie spôsobom ako vyplýva zo zápisnice zo dňa 30.10.2014 (str. 9), ktorý súd zamietol.

24. Na základe vyššie uvedeného mal odvolací súd za to, že je tu daný dôvod na zrušenie rozhodnutia v napadnutej časti s poukazom na ust. . Zároveň uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie vo vzťahu k prvému nároku bude posúdiť uplatňovanú sumu (120.000,00 eur) v súlade s ust. , Obch. zák., pričom bude na žalobcovi, aby v tomto smere produkoval dôkazy, resp. navrhol ich vykonanie za účelom preukázania výšky peňažnej náhrady aj v smere, či prevyšuje výšku peňažného plnenia poskytnutého žalovaným. Vo vzťahu k druhému nároku vo výške 799,32 eur odvolací súd poukázal na svoje predchádzajúce závery obsiahnuté v jeho skoršom rozhodnutí. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie prevzal v uvedenej časti argumentáciu žalobcu, ktorý

síce preukázal, že na základe zmlúv o pôžičke získal určitý objem finančných prostriedkov, avšak z vykonaného dokazovania doposiaľ nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaným a následným vznikom nákladov na odvrátenie hroziacej škody, keďže dokazovanie navrhnuté žalovaným vykonané nebolo, a teda nie je zrejmé, či by žalobca bez získania týchto prostriedkov utrpel škody, ktorých následky sa mal snažiť odstrániť. Vo vzťahu k druhému uplatnenému nároku ide o otázku dôkazného bremena, keďže právne posúdenie druhého uplatneného nároku považuje odvolací súd za správne.

25. Na základe uvedeného vyjadrenia súd výzvou zo dňa 19.02.2018 vyzval žalobcu, aby v zmysle vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu produkoval dôkazy respektíve navrhol ich vykonanie za účelom preukázania výšky peňažnej náhrady zodpovedajúcej hodnote plnenia poskytnutého žalobcom žalovanému ako aj ním uplatneného nároku vo výške 799,32 eur.

26. K uvedenej výzve sa vyjadril žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 13.03.2018. V ňom poukázal na to, že sa Krajský súd v Nitre vôbec nezaoberal a neodôvodnil, aký záväzkovo-právny vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o reklame, t.j. o aký zmluvný typ sa jedná v prípade zmluvy o reklame. V prípade, ak by Krajský súd v Nitre skúmal zmluvu o reklame uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, z titulu ktorej si žalobca uplatňuje nárok v tomto konaní, zistil by, že v tomto prípade je potrebné túto zmluvu charakterizovať ako zmluvu o dielo, alebo aspoň ako zmiešanú zmluvu s prevažujúcimi prvkami zmluvy o reklame. Výsledkom "reklamovania žalovaného", dohodnutým spôsobom opísaným v zmluve o reklame, je hmotne zachytený výsledok, ktorý spočíva vo vyobrazení názvu (obchodného mena) a loga žalovaného na viacerých miestach, predmetoch a veciach, t. j. žalovaný sa "stal viditeľným" na podujatiach a miestach kde tomu tak pred uzatvorením zmluvy o reklame nebolo. Žalobcovi vznikol nárok na cenu voči žalovanému v čase, ako bolo dohodnuté v zmluve o reklame, t. j. tak ako mu fakturoval jednotlivé sumy za vykonanie reklamy. Keďže od zmluvy o reklame účinne odstúpil až žalobca z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou ceny za vykonanie reklamy, čo bolo v konaní preukázané a čo nespochybňuje ani Krajský súd v Nitre, patrí žalobcovi cena na ktorú má nárok na základe zmluvy o reklame. V prípade odstúpenia od zmluvy o reklame, z dôvodu ako to urobil žalobca, má žalobca nárok na cenu ktorá bola dohodnutá v zmluve o reklame, a preto nie je v konaní potrebné preukazovať výšku peňažnej náhrady, ktorá zodpovedá hodnote vykonanej reklamy.

27. V prípade, ak by sa aj konajúci súd nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že zmluvu o reklame uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posudzovať ako zmluvu o dielo podľa ust. a nasl. , tak ani v tomto druhom, nižšie opísanom, prípade nie je možné súhlasiť s právnym názorom Krajského súdu v Nitre, že v konaní je potrebné preukazovať výšku peňažnej náhrady, ktorá zodpovedá hodnote vykonanej reklamy zo strany žalobcu. Krajsky súd v Nitre aplikuje na situáciu po účinnom odstúpení žalobcu od zmluvy ust. a hoci odkazuje na zásadu "ex nunc", interpretuje toto ustanovenie zásadou "ex tunc", pretože tvrdí, že zmluvné strany si musia v obchodno- záväzkovych vzťahoch po odstúpení vrátiť všetky poskytnuté plnenia. R. výklad a tvrdenie E. súdu v Nitre je svojvoľné a nemá oporu v zákone a ani právnej teórii, a preto je absolútne neudržateľné. Krajský súd v Nitre jednak cituje rozsudok NSSR spis. zn. 1M Obdo V 2/2007, v zmysle ktorého vyplýva že "na úpravu vzájomných vzťahov nemožno použiť úpravu bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. ", no zároveň uvádza, že "Po odstúpení od zmluvy sú si zmluvné strany povinné vrátiť vzájomne poskytnuté plnenia. Ak to nie je možné, musí sa analogicky aplikovať ust. a namiesto povinnosti vrátiť plnenie vznikne povinnosť na poskytnutie peňažnej náhrady. Z vyššie uvedeného vyplýva, že po odstúpení od zmluvy už strany nemajú právo na poskytovanie plnení v zmysle zmluvy a to ani v prípade, ak nárok na ne vznikol do času, kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy, nakoľko každé takéto plnenie by sa muselo vrátiť. Krajský súd v Nitre si odporuje, pretože cituje rozhodnutie NSSR ktoré pojednáva o tom, že na daný prípad nemožno použiť úpravu bezdôvodného obohatenia, no následne Krajský súd v Nitre chce na úpravu vzťahov medzi žalobcom a žalovaným analogicky aplikovať ustanovenie o bezdôvodnom obohatení. Takáto aplikácia a interpretácia ust. a , ako ju predostrel Krajský súd v Nitre, je svojvoľná, nemá oporu v zákone a ani v právnej teórii. Krajský súd v Nitre takouto aplikáciou a výkladom potláča rozdielnosti medzi účinkami odstúpenia v občiansko-právnych vzťahoch (ex tunc) a obchodnoprávnych vzťahoch (ex nunc). Zásada "ex tunc" vyplýva z ust. : "Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak." Zrušenie zmluvy od počiatku v občiansko- záväzkových vzťahoch je vyslovene uvedené v zákone a jednoznačne vyplýva aj z gramatického výkladu tohto ustanovenia a ustálenej praxe. V obchodno-záväzkových vzťahoch je nutné aplikovať zásadu "ex

nunc", pretože v nie je nikde uvedené, že by sa mala zmluva "zrušovať od počiatku". Z gramatického výkladu ust. a , ako aj z ustálenej praxe jednoznačne vyplýva, že odstúpením od zmluvy v obchodno-záväzkových vzťahoch zanikajú práva a povinnosti zmluvných strán "ex nunc", t.j. do budúcnosti, nakoľko je nesporné že účelom odstúpenia je ukončiť zmluvný vzťah, aby ním od momentu odstúpenia už zmluvné strany neboli ďalej viazané. Práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré vznikli do momentu odstúpenia od zmluvy však nezanikajú, a to ani práva a povinnosti ktoré zostali do momentu odstúpenia nesplnené (jedna strana plnila, no druhá nie, t.j. nenastala synalagma). To, že práva a povinnosti vzniknuté do momentu odstúpenia od zmluvy nezanikajú vyplýva jednak z gramatického výkladu ust. a , ale aj z ustálenej praxe, čo potvrdzuje ZSP 81/2004: "Všetky právne následky porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením však zostávajú zachované." Čo sa týka konkrétne výkladu ust. , je potrebné ustáliť zmysel tohto ustanovenia. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že plnenie má vrátiť strana ktorá ho prijala, avšak vzhľadom na odstúpenie od zmluvy nebolo a už ani nebude v budúcnosti kryté protiplnením. Toto ustanovenie sa aplikuje na situácie, kedy jedna strana poskytla plnenie, no druhá strana ešte nie, čiže prvá strana plnila, no oproti tomu nevznikla pohľadávka. Toto ustanovenie sa aplikuje napríklad v prípade nájomnej zmluvy, kedy nájomca hradí napríklad dva nájmy vopred formou zálohy. Ak bude v tomto prípade nájomná zmluva predčasne ukončená odstúpením jednou zo zmluvných strán napríklad s účinnosťou k februáru, tak vopred uhradené platy za dva nájmy (marec a apríl) bude musieť prenajímateľ nájomcovi vrátiť. Takisto sa toto ustanovenie aplikuje napríklad v prípadoch zmluvy o dielo, kedy objednávateľ uhrádza odmenu za vykonané dielo vopred formou zálohových platieb, ktoré sa zúčtujú koncom mesiaca s ohľadom na súpis konkrétne vykonaných prác. Ak bude v tomto prípade zmluva o dielo predčasne ukončená odstúpením jednou zo zmluvných strán, vykoná sa súpis vykonaných prác ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy, pričom zhotovitelovi vznikne povinnosť vrátiť prijatú zálohovú platbu v sume, v ktorej nie je krytá vykonanými prácami. Ust. v žiadnom prípade nemožno vykladať tak, že po odstúpení od zmluvy by si mali zmluvné strany vracať všetky poskytnuté plnenia. Takáto úvaha Krajského súdu v Nitre nemá v ničom oporu, je proti zmyslu stability a istoty na ktorých sú vybudované obchodné záväzky. Je nezmyselné, aby si zmluvné strany po odstúpení od zmluvy mali v obchodných záväzkoch vracať všetky plnenia. Takýto konštrukt nie je v praxi udržateľný pre obchodné záväzky a jeho aplikáciou by vznikol rozvrat v obchodných záväzkoch. Na základe takejto úvahy súdu by mal žalobca, keďže odstúpil od zmluvy z dôvodu neplnenia povinností žalovaným, vrátiť žalovanému aj prijatú platbu 60.000,00 eur za prvé obdobie reklamovania žalovaného a navyše by bol v konaní pred súdom zaťažený dôkazným bremenom, aby preukázal hodnotu reklamovania žalovaného do odstúpenia od zmluvy, a teda by mal preukazovať hodnotu reklamovania, na ktorú mal zmluvný nárok. Súd takouto konštrukciou zvýhodňuje žalovaného, napriek tomu že porušil svoj záväzok, a žalobcu stavia do nevýhodnejšieho postavenia. Čo sa týka výšky peňažnej náhrady zodpovedajúcej hodnote "reklamovania" o ktorej hovorí Krajský súd v Nitre a ktorú má žalovaný povinnosť vrátiť žalobcovi, tak túto jej výšku/sumu nie je potrebné preukazovať ďalším dokazovaním v konaní, ale vyplýva z dohody o jej výške/sume medzi žalobcom a žalovaným, ktorá je obsiahnutá v rámci zmluvy o reklame. Výška tejto odplaty bola predmetom dohody zmluvných strán a preto nie je dôvod na jej preukazovanie. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie NSSR, spis. zn. : "Ako už uviedol aj odvolací súd, odstúpením od zmluvy v prípade obchodného záväzkového vzťahu zmluva nezaniká od počiatku (ex tunc) ale až doručením odstúpenia druhej strane (ex nunc). To znamená, že aj keď v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy (s výnimkou tých, u ktorých to ustanovuje zákon alebo zmluva) a plnenie poskytnuté pred odstúpením si strany majú vrátiť ( ), toto plnenie sa nestáva bezdôvodným obohatením, ale ide o vrátenie zmluvného plnenia. V prejednávanej veci nie je sporné, že žalovaný prijal ako zmluvné plnenie charterové lety, ktoré možno vysporiadať len tým, že za ne zaplatí dohodnutú odplatu. Preto tento jeho záväzok odstúpením nezanikol a táto pohľadávka vyjadrená súpisom dlžných faktúr bola riadne postúpená zmluvou z 2. februára 2003 na žalobcu." Žalobca je toho názoru, že je právny názor Krajského súdu Nitra svojvoľný, neudržateľný a nemá oporu v zákone. Krajský súd v Nitre prezentuje svoj výklad vysporiadania práv a povinností po odstúpení od zmluvy v obchodno-záväzkových vzťahoch, no nedokáže v zákone nájsť oporu pre tento svoj výklad, a preto vymyslel vlastný inštitút ktorý nazval "osobitný druh bezdôvodného obohatenia" s analógiou na ust. , a to aj napriek tomu, že rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR je v tomto smere jednotná, ZSP 81/2004: "Všetky právne následky porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením však zostávajú zachované."

28. Správne vysporiadanie obchodných záväzkov po odstúpení od zmluvy je podľa názoru žalobcu nasledovné:

a) vzájomne plnené záväzky (synalagma) do účinkov odstúpenia nezanikajú - v rozsahu synalagmatického plnenia si nemajú zmluvné strany čo vracať, obe strany dostali to čo si mali plniť; b) nesplnené záväzky (plnila len jedna strana) do účinkov odstúpenia nezanikajú - jednej strane vznikla pohľadávka voči druhej, pretože svoj záväzok plnila, no nedostala protiplnenie. Keďže jednej strane vznikla pohľadávka ktorá nebola uspokojená, musí žalovať toto plnenie z titulu nesplneného záväzku, čo je aj prípad žalobcu v tomto konaní; c) plnenia poskytnuté vopred, ktoré mali byť použité na uspokojenie budúcich pohľadávok, keby nedošlo k odstúpeniu, sa vracajú - ak strana poskytla druhej strane nejaké plnenie vopred (nájomné na obdobia do budúcna, zálohové platby atď.), tak tieto plnenia treba vysporiadať. Keďže oproti týmto plneniam nevznikla pohľadávka a už ani nevznikne, pretože odstúpením od zmluvy zanikajú vzájomné práva a povinnosti "ex nunc" (nájom bol ukončený a predmet nájmu už nebude ďalej užívaný), tak tieto vopred poskytnuté plnenia musí strana ktorá ich poskytla, žalovať/požadovať od druhej strany, ktorá ich prijala práve z titulu ust. . V tomto prípade taktiež nejde o vrátenie plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia, ale o špecifický spôsob vysporiadania upravený v ust. . Či už v prípade Línie 1 alebo Línie 2, preukazovanie výšky peňažnej náhrady, ktorá zodpovedá hodnote vykonanej reklamy, by bolo celkom v rozpore so zásadou zmluvnej slobody, ako aj rozhodnutia NSSR, spis, zn. , pretože žalobca a žalovaný sa pred uzatvorením zmluvy o reklame jasne, slobodne a zrozumiteľne dohodli na tom, akú hodnotu pre nich bude mať vykonaná reklama. Taktiež je nutné konštatovať, že žalobca správne požaduje od žalovaného dlžnú sumu titulom nesplneného záväzku, pretože tento nesplnený záväzok odstúpením od zmluvy nezanikol. Vzhľadom k tomuto všetkému je potrebné vyvodiť záver, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 120.000,00 EUR, za dve obdobia počas ktorých žalobca reklamoval žalovaného do odstúpenia od zmluvy, t. j. sumu na ktorej sa dohodli v zmluve o reklame.

29. K pokynu Krajského súdu v Nitre na prikázanie dokazovania pre Okresný súd Nitra a k viazanosti Okresného súdu Nitra právnym názorom Krajského súdu v Nitre žalobca uviedol, že je pravdou, že v zmysle ust. je súd prvého inštancie po zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, žalobca ale zdôraznil, že tomu tak v niektorých prípadoch nemusí byť. Žalobca poukázal na komentár k (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., R., M., a kol. L. sporový poriadok. Kometár. Praha.: C. H. C., 2016,1308 s.): "V sporovom konaní je vylúčené prikázať prvostupňovému súdu vykonanie dokazovania bez návrhu sporovej strany nad rámec ustanovenia a ." Návrh na smerovanie tohto dokazovania nenavrhla žiadna zo strán sporu. Navyše, výška plnenia za vykonanú reklamu nebola zo strany žalovaného nikdy (ani pred súdnym konaním ani počas celého jeho priebehu) spochybnená, nebola ani dôvodom jeho neúčinného odstúpenia od zmluvy o reklame, taktiež prvá úhrada za vykonanú reklamu v sume 60.000,00 EUR bola zo strany žalovaného uhradená, a preto výška peňažnej náhrady zodpovedajúcej hodnote "reklamovania" o ktorej hovorí Krajský súd v Nitre nie je spornou skutočnosťou medzi žalobcom a žalovaným v zmysle ust. , čiže ju nie je potrebné dokazovať, a teda zostáva nespornou tá skutočnosť, že "reklamovanie žalovaného" má hodnotu na akej sa žalobca a žalovaný dohodli v zmluve o reklame. Zároveň súd prvej inštancie nemôže byť viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v prípade, ak sa tento právny názor odvolacieho súdu odkláňa od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, nakoľko by rešpektovaním takéhoto svojvoľného právneho názoru dochádzalo k odďaľovaniu nastolenia právnej istoty o riešení sporu tvoriaceho predmet konania pred všeobecným súdom.

30. Na pojednávaní konanom dňa 30.04.2018 žalobca uviedol, že sa s právnym názorom Krajského súdu v Nitre nestotožňuje v celom rozsahu. V tomto smere predchádzajúci právny zástupca žalobcu adresoval Okresnému súdu Nitra vyjadrenie, v ktorom odôvodňuje, z akých konkrétnych dôvodov nesúhlasí s týmto právnym názorom. Z tohto dôvodu žalobca nevidel dôvod a nenavrhol žiadne vykonanie dôkazných prostriedkov, ktoré by mali preukazovať opodstatnenosť výšku žalovanej sumy. Čo sa týka viazanosti Okresného súdu Nitra právnym názorom odvolacieho súdu, právny zástupca poukázal na nález ÚS SR z 3.9.2013, sp. zn. III , v zmysle ktorého vyplýva, že i samotný odvolací súd nie je viazaný svojim právnym názorom, svoj skorší právny názor môže zmeniť a to aj v dôsledku toho, ak jeho skorší právny názor nebude akceptovať okresný súd, ktorý v tomto smere rozhodne inak. Okresný súd Nitra nemôže byť viazaný takým právnym názorom, ktorý je v rozpore so zákonom a ustálenou rozhodovacou činnosťou, a preto by mal postupovať a rozhodnúť podľa vlastného právneho názoru. Čo sa týka predmetného dokazovania, žalovaná suma 120.000,00 eur nebola zo strany žalobcu ani žalovaného v celom konaní namietaná, navyše žalovaný prvú splátku v

sume 60.000,00 eur žalobcovi uhradil, t.j. výška žalovanej sumy nie je medzi žalobcom a žalovaným spornou skutočnosťou, keďže v tomto smere dokazovanie nenavrhla žiadna strana sporu, Okresný súd Nitra by mal byť touto skutočnosťou viazaný a nemal by dokazovať to, čo medzi stranami sporu nie je sporné.

31. V záverečnom návrhu žalobca uviedol, že by mal konajúci súd v prvom rade zaujať svoj právny názor, o aký zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným na základe uzatvorenej zmluvy o reklame skutočne išlo. Vzhľadom k tomu, či žalobca pre žalovaného vytváral resp. vyrábal reklamu, teda zabezpečoval jeho vyobrazenie obchodného názvu loga, na miestach, kde dovtedy reklamovaný nebol /Prvá basketbalová liga mužov/, a preto by malo ísť podľa právneho názoru žalobcu o zmluvu o dielo, resp. zmiešanú zmluvu s prevažujúcimi prvkami zmluvy o reklame. V prípade zmluvy o dielo v obchodno-záväzkových vzťahoch platí, že po odstúpení od nej, má odstupujúca strana nárok na hodnotu respektíve cenu, ktorá zodpovedá plneniu poskytnutému porušujúcej strane vo výške, v akej bola zmluvne dojednaná t.j. netreba dokazovať odplatu po predmetnom odstúpení. Ak by sa konajúci súd s týmto právnym názorom nestotožnil, žalobca považoval za potrebné odôvodniť, z akého dôvodu považuje výklad ustanovenia § 351 ods.1,2 Obch. zákonníka zo strany Krajského súdu Nitra za nesprávny. V obchodno-záväzkových vzťahoch zanikajú práva a povinnosti zmluvných strán po odstúpení od zmluvy do budúcnosti, a nie od počiatku , ako to tvrdí Krajský súd Nitra. Ak by bol pripustený výklad tohto ustanovenia názorom Krajského súdu Nitra, nebol by rozdiel medzi občiansko- právnymi a obchodno-právnymi záväzkovými vzťahmi. Občiansko-právna úprava vyslovene konštruuje zánik zmlúv od počiatku, v prípade odstúpenia v § 48 ods. 2, t.j. táto konštrukcia vyplýva z gramatického výkladu, avšak obchodno-právna úprava takúto konštrukciu nepozná. Nesprávny výklad ustanovenia § 351 ods.1,2 Obch. zákonníka zo strany Krajského súdu Nitra, viedol tento súd k tomu, že nárok žalobcu voči žalovanému treba posudzovať ako "osobitný druh bezdôvodného obohatenia", pričom by malo ísť o nárok na zmluvné plnenie. Ust. § 351 ods.1, 2 Obch. zákonníka si vyložil Krajský súd Nitra celkom nesprávne jednak z gramatického hľadiska, ale taktiež aj nesprávne vo vzťahu k ustálenej rozhodovacej činnosti. Čo sa týka tohto ustanovenia, je podľa názoru žalobcu potrebné ho vyložiť a aplikovať nasledovne: po odstúpení od zmluvy vzájomne splnené záväzky nezanikajú, obe strany si plnili svoje povinnosti a tieto boli skonzumované. Čo sa týka nesplnených záväzkov, čo je aj prípad žalobcu a žalovaného, tak tieto nesplnené záväzky po odstúpení od zmluvy taktiež nezanikajú, nakoľko ide o prípad, kedy jednej zmluvnej strane vznikla pohľadávka voči druhej, pretože ona svoj záväzok plnila a nedostala protiplnenie. Keďže táto pohľadávka nie je uspokojená, žalobca má povinnosť žalovať voči žalovanému plnenie z titulu nesplneného záväzku. V tomto smere žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. . Čo sa týka plnení poskytnutých vopred medzi dvomi zmluvnými stranami, tak len na tieto plnenia sa vzťahuje ust. § 351 ods.2 Obch. zákonníka, sú to osobitné prípady, kedy jedna zmluvná strana poskytuje druhej zmluvnej strane plnenie vopred vo forme zálohových platieb /napr. zmluva o dielo/, keďže voči týmto plneniam vopred v čase ich poskytnutia ešte nevznikla pohľadávka, pretože platba bola poskytnutá, ale druhá strana plnenie neposkytla napr. vo forme vykonaných prác, tak po odstúpení od zmluvy by mal byť spôsob vysporiadania medzi zmluvnými stranami taký, že k momentu odstúpenia sa vykoná vyúčtovanie, teda zistí sa v akom rozsahu nastalo vzájomné krytie vopred poskytnutých platieb oproti vykonaným prácam, t.j. v akom rozsahu nastala synalagma, a zálohové platby presahujúce protiplnenie druhej strany sa majú vrátiť v zmysle § 351 ods.2 Obch. zákonníka, pretože vzhľadom k odstúpeniu od zmluvy je zrejmé, že v budúcnosti nenastane vzájomné krytie protiplnení, pretože odstúpením od zmluvy zmluva zanikla. Čo sa týka viazanosti Okresného súdu Nitra právnym názorom Krajského súdu žalobca uviedol, že sa Okresný súd v Nitre nemá a nemôže cítiť viazaný takým právnym názorom, ktorý je nesprávny, v rozpore so zákonom a s ústavnou rozhodovacou činnosťou. Zdôraznil, že výška plnenia žalovaného zo strany žalobcu voči žalovanému v takej sume, akú si uplatňuje žalobca, nebola v celom konaní v skutočnosti spornou v zmysle a preto túto skutočnosť nie je potrebné dokazovať. K možnosti odklonenia sa OS Nitra od právneho názoru KS v Nitre opätovne poukázal na nález ÚS, ktorý bol krátkou cestou doručený súdu do súdneho spisu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby súd v danej veci rozhodol tak ako svojim rozsudkom zo dňa 30.10.2014 sp. zn. -325, teda zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 120.799,32 eur spolu s príslušenstvom.

32. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -498 zo dňa 30.04.2018 zamietol žalobu žalobcu. V odôvodnení rozsudku uviedol, že pri viazanosti právnym záverom odvolacieho súdu vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 120 000,00 eur, bolo povinnosťou žalobcu, aby produkoval dôkazy, resp. navrhol ich vykonanie za účelom preukázania uplatňovania výšky peňažnej náhrady podľa § 351

ods. 1 a ods. 2 . Rovnako tak nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinností žalovaným a následným vznikom nákladov na odvrátenie hroziacej škody v časti, v ktorej sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 799,32 eur. Žalobca žiadne dôkazy na preukázanie uplatneného nároku nepredložil. Súd prvej inštancie poukázal na to, že základný rozdiel v prípade odstúpenia od zmluvy podľa a podľa je v účinkoch odstúpenia. Podľa sa odstúpením zmluva od začiatku zrušuje, podľa tieto účinky nastávajú až momentom odstúpenia (t. j. zmluva sa neruší od začiatku). V obidvoch prípadoch je však povinnosťou zmluvných strán vydať si všetko, čo navzájom na základe zmluvy prijali. Po účinnom odstúpení od zmluvy vznikol stranám nárok na vrátenie už poskytnutých plnení, pričom v rozhodovanom prípade bolo potrebné preukázať výšku peňažnej náhrady, ktorá by zodpovedala hodnote plnenia poskytnutého žalobcom, keďže plnenie žalovaného vo výške 60 000,- eur je zrejmé. Podľa súdu prvej inštancie ustanovenie upravuje vyporiadanie plnenia, ktoré bolo poskytnuté na základe zmluvy pred jej odstúpením spôsobom, že každá zmluvná strana je povinná vrátiť to plnenie, ktoré pred odstúpením prijala, pričom táto povinnosť sa zákonite vzťahuje aj na plnenia, ktoré by boli poskytnuté po odstúpení, pretože na toto plnenie by už nebol daný právny dôvod. Po odstúpení sú strany povinné vrátiť si vzájomne poskytnuté plnenia, pričom ak to nie je možné, je potrebné analogicky aplikovať ustanovenie a namiesto povinnosti vrátiť plnenie vznikne povinnosť na poskytnutie peňažnej náhrady. Žalobca podľa súdu prvej inštancie nepreukázal požadovanú sumu, keďže žalovaný výšku žalovaného nároku spochybnil. Vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou žalobcu preukázať hodnotu ním poskytnutého plnenia. Výška peňažnej náhrady sa pritom rovná obvyklej cene vynaložených nákladov na úkony toho istého druhu v danom mieste a čase, respektíve peňažná náhrada musí korešpondovať obvyklej cene tohto plnenia. Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. súd prvej inštancie uviedol, že v tam riešenom prípade nebolo pochybné, aké plnenie a v akej hodnote bolo poskytnuté, v rozhodovanom spore plnenie spočívalo v určitých výkonoch, ktorých rozsah nebol jednoznačne preukázaný.

33. O odvolaní žalobcu voči vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom (v poradí druhým) zo 4.10.2018, č. k. -543 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V odôvodnení rozhodnutia poukázal odvolací súd na svoje predchádzajúce rozhodnutie - uznesenie z 11.05.2017, č. k. -462, v ktorom skonštatoval, že podľa strana, ktorej bolo pred odstúpením od zmluvy poskytnuté plnenie druhou stranou, toto plnenie vráti, u peňažného záväzku spolu s úrokmi vo výške dohodnutej v zmluve pre tento prípad, inak stanovené podľa . Pravidlo upravené v predmetnom ustanovení predstavuje zvláštnu úpravu bezdôvodného obohatenia, ktoré rieši dôsledky zániku zmluvy ako právneho dôvodu splnenia povinnosti, ku ktorému došlo pred odstúpením. Po odstúpení od zmluvy sú si zmluvné strany povinné vrátiť vzájomne poskytnuté plnenia. Ak to nie je možné musí sa analogicky aplikovať ust. a namiesto povinnosti vrátiť plnenie, vznikne povinnosť poskytnúť peňažnú náhradu. Po odstúpení od zmluvy už strany nemajú právo na poskytovanie plnení v zmysle zmluvy, a to ani v prípade, ak na ne vznikol nárok do času, kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy, nakoľko každé takéto prípadné plnenie by sa muselo vrátiť. Kým plnenie žalovaného vo výške 60.00,00 eur bolo zrejmé a jeho výšku nebolo potrebné preukazovať, plnenie žalobcu spočívajúce v plnení záväzku podľa čl. II zmluvy o reklame, ako také už vrátiť nie je možné, preto bolo potrebné pristúpiť k vzájomnému vyporiadaniu, ako to analogicky vyplýva z výkladu ustanovenia . Preto bolo potrebné zistiť alebo preukázať výšku peňažnej náhrady, ktorá zodpovedá hodnote plnenia poskytnutého žalobcom. Z ustálenej rozhodovacej činnosti a z výkladu vyplýva, že výšku peňažnej náhrady nemožno stotožňovať s výškou plnenia, na ktorú by vznikol nárok v prípade, ak by medzi stranami bola uzavretá platná zmluva. Výška peňažnej náhrady sa podľa odvolacieho súdu rovná obvyklej cene vynaložených nákladov na úkony toho istého druhu v danom mieste a čase, resp. peňažná náhrada musí korešpondovať obvyklej cene tohto plnenia, pričom poznatok o obvyklej cene príslušného naturálneho plnenia je skutkovým poznatkom, ku ktorému súd dospeje na základe vykonaného dokazovania. V tomto smere bolo dôkazné bremeno na žalobcovi. Na predmetných záveroch odvolací súd v napadnutom rozsudku zotrval a doplnil, že zmluvné strany nemajú po odstúpení od zmluvy už právo domáhať sa plnení vyplývajúcich zo zmluvy, od ktorej sa odstúpilo, pretože právny dôvod takýchto plnení odstúpením dodatočne odpadol. Pokiaľ ide o žalobcom označené rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. , odvolací súd uviedol, že z predmetného rozhodnutia dovolacieho súdu nevyplývajú dôvody, pre ktoré vyslovil záver, že v rámci vyporiadania pred

odstúpením od zmluvy poskytnutých plnení má dlžník, ktorému veriteľ poskytol pred odstúpením od zmluvy naturálne plnenie, toto v zmysle vrátiť formou finančnej náhrady práve vo výške zmluvne dohodnutej odplaty. Odvolací súd sa tak iba domnieval, že v danom prípade nebolo sporné, že výška zmluvne dohodnutej odplaty zodpovedá obvyklej hodnote poskytnutého plnenia v rámci relevantného trhu a zároveň, že predmetné plnenie bolo preukázateľne poskytnuté dlžníkovi v plnom zmluvne dohodnutom rozsahu a kvalite, za ktorý bola takáto odplata dojednaná. V rozhodovanom spore však išlo podľa odvolacieho súdu o odlišný prípad, keď rozsah žalobcom poskytnutých plnení bol žalovaným opakovane namietaný. Za tejto situácie bol žalobca povinný produkovať dôkazy schopné preukázať, že k naplneniu jeho záväzkov zo zmluvy o reklame došlo v plnom rozsahu. Žalobcu tiež zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadne preukázania obvyklej hodnoty takýchto plnení, ktorá by tvorila výšku peňažnej náhrady zodpovedajúcej povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi poskytnuté plnenie pred odstúpením od zmluvy v zmysle ustanovenia , ktoré vzhľadom na povahu tohto plnenia inak ako vo forme peňažnej náhrady nie je možné vrátiť.

34. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dňa 20.02.2019 dovolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia (ďalej aj "") a zároveň aj z ustanovenia . Vadu zmätočnosti podľa videl dovolateľ v tom, že jeho žaloba bola zamietnutá pre neunesenie dôkazného bremena, keď žalovaný opakovane poprel rozsah žalobcom poskytnutého plnenia. Predmetný záver je nesprávny a v rozpore s ustanovením , keď povinnosť preukázať rozsah plnenia žalobcu bol povinný preukázať žalovaný, ktorý v spore tvrdil, že žalobca si nesplnil zmluvnú povinnosť v dohodnutom rozsahu. Dôkazné bremeno tak nemohlo zaťažovať žalobcu. Pre podporu svojho tvrdenia žalobca poukázal na to, že k spochybneniu výšky plnenia v liste z 1. februára 2012 žalovaným došlo pred podaním žaloby, a teda nemohlo ísť o účinné popretie skutkových tvrdení žalovaným v sporovom konaní. V predmetnom liste žalovaný podľa žalobcu nenamietal výšku fakturovanej sumy, Dovolateľ pritom zdôraznil, že bolo povinnosťou žalovaného pri popretí tvrdení žalobcu predložiť vlastné tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach, inak sa toto popretie zo strany žalovaného považuje za neúčinné. V predmetnej veci pritom konajúce súdy uvedeným spôsobom nepostupovali a naopak skonštatovali, že práve žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Nesprávne právne posúdenie namietal dovolateľ vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu zmluvy o reklame, ako aj vo vzťahu k nesprávnej interpretácii ustanovenia . Žalobca vytýkal konajúcim súdom, že prioritne bolo ich úlohou posúdiť, aký záväzkovo-právny vzťah vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy o reklame. Nestotožnil sa pritom s tvrdením konajúcich súdov, že zmluva o reklame predstavuje nepomenovanú zmluvu podľa , keď podľa jeho presvedčenia sa jedná o zmluvu o dielo. Obsahom zmluvy mala byť činnosť, ktorej výsledok je hmotne zachytený, pretože žalobca vyhotovil dresy s logom žalovaného, ktoré si hráči obliekali na zápasoch, vytláčal vstupenky, spravodaje, letáky a iné predmety, ktoré sa dostávali do dispozície fanúšikov, vyrobil reklamy umiestnené okolo ihriska počas zápasov, vytláčal informačné plagáty o zápasoch mužstva a zabezpečil prezentovanie žalovaného v televízii. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na znenie ustanovenia , v zmysle ktorého mu vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy dohodnutej v zmluve o reklame. Keďže k účinnému odstúpeniu od zmluvy došlo až v dôsledku omeškania žalovaného s úhradou ceny za vykonanie reklamy, mal žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie sumy, ktorá vyplýva zo zmluvy o reklame. Dovolateľ preto uzavrel, že v prípade odstúpenia od zmluvy mu vznikol nárok na cenu dohodnutú v zmluve o reklame, a preto nebolo potrebné preukazovať výšku peňažnej náhrady, ktorá by zodpovedala hodnote vykonanej reklamy, a teda nemožno konštatovať, že by neuniesol dôkazné bremeno. Podľa žalobcu súdy nižšej inštancie vec nesprávne právne posúdili aj pri aplikácii ustanovenia , pričom pri určení spôsobu vzájomného vyporadania sa medzi stranami po odstúpení od zmluvy sa odklonili od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, v zmysle čoho mala byť daná prípustnosť jeho dovolania podľa Výslovne pritom poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , a . Dovolateľ poukázal na to, že konajúce súdy skonštatovali, že pri odstúpení od zmluvy podľa nastávajú účinky ex nunc, avšak uvedené zákonné ustanovenie interpretujú, ako keby účinky nastali ex tunc. Predmetná skutočnosť podľa jeho názoru vyplýva z odkazu na záver konajúcich súdov, v zmysle ktorého si zmluvné strany v obchodných záväzkových vzťahoch musia vrátiť všetky poskytnuté plnenia. Takýto výklad je podľa dovolateľa svojvoľný, ktorý nemá oporu v zákone a ani v právnej teórii. Podľa sa - na rozdiel od - zmluva nezrušuje od začiatku, odstúpením od

zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, avšak len do budúcna. Účelom odstúpenia je ukončiť zmluvný vzťah, aby ním zmluvné strany neboli od momentu odstúpenia ďalej viazané. Práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré vznikli do momentu odstúpenia, však nezanikajú, a to ani práva a povinnosti, ktoré zostali do momentu odstúpenia nesplnené. Skutočnosť, že práva a povinnosti vzniknuté do momentu odstúpenia od zmluvy nezanikajú, vyplýva jednak z gramatického výkladu odsekov 1 a 2 ustanovenia , ako aj z rozhodovacej praxe, pričom žalobca poukázal na rozhodnutie publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 81/2004. Z uvedeného podľa dovolateľa vyplýva, že nesplnený záväzok žalovaného v sume 120 000,00 eur ako následok porušenia zmluvy o reklame, ktorý vznikol do momentu odstúpenia od zmluvy, zostáva zachovaný, t. j. odstúpením žalobcu od zmluvy o reklame nezanikol. Žalobca zároveň uviedol, že ustanovenie nemožno v žiadnom prípade vykladať tak, že po odstúpení od zmluvy by si mali zmluvné strany vracať všetky poskytnuté plnenia, ako keby sa zmluva rušila od počiatku. Takýto právny názor je proti zmyslu stability a istoty, na ktorých sú vybudované obchodné záväzkové vzťahy, ktorý by spôsobil rozvrat v záväzkových vzťahoch. Na základe takejto úvahy súdov nižšej inštancie by totiž musel po odstúpení od zmluvy pre neplnenie povinností žalovaným vrátiť žalovanému aj prijatú platbu vo výške 60 000,00 eur a zároveň by bol zaťažený dôkazným bremenom, aby preukázal hodnotu reklamovaného plnenia žalovaným do odstúpenia od zmluvy. Súdy týmto názorom zvýhodnili žalovaného, ktorý porušil svoj zmluvný záväzok a žalobcu naopak postavili do nevýhodnejšieho postavenia. Pokiaľ by mal byť akceptovateľný názor súdov nižšej inštancie, v konečnom dôsledku by aj tak vzájomné vyporiadanie medzi stranami malo podľa žalobcu vyzerať tak, že žalovaný by mal zaplatiť žalobcovi zmluvne dohodnuté plnenie, ktoré riadne neposkytol, t. j. nesplnený záväzok v sume 120 000,00 eur. Záverom dovolateľ uviedol, že podľa jeho názoru nesplnený záväzok žalovaného vo výške 120 000,00 eur, ktorý vznikol do momentu odstúpenia od zmluvy žalobcom, zostáva zachovaný a jeho výška nie je sporná. Správne vysporiadanie obchodných záväzkov po odstúpení od zmluvy - s výnimkou zmlúv, ktoré majú upravený osobitný režim odstúpenia od zmluvy - má byť nasledovné:

- vzájomne plnené záväzky do odstúpenia od zmluvy nezanikajú (v rozsahu synalagmatického plnenia si zmluvné strany nemajú čo vracať), keďže obidve strany dostali to, čo si mali podľa zmluvy plniť,

- nesplnené záväzky - ak plnila len jedna strana - do účinkov odstúpenia nezanikajú, jednej strane vznikla pohľadávka voči druhej, pretože svoj záväzok plnila, no nedostala protiplnenie,

- plnenia poskytnuté vopred, ktoré mali byt použité na uspokojenie budúcich pohľadávok, keby nedošlo k odstúpeniu, sa vracajú. V takomto prípade nejde o vrátenie plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia, ale ide o špecifický spôsob vysporiadania upravený v ustanovení .

35. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

36. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len dovolací súd) uznesením č. k. zo dňa 27.05.2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 04.10.2018, č. k. -543 vo výrokoch, ktorými potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra z 30.04.2018. č. k. -498 o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 120 000,00 eur s príslušenstvom a vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a nároku na náhradu trov odvolacieho a tiež zrušil rozsudok Okresného súdu Nitra z 30.04.2018, č. k. -498 vo výrokoch o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 120 000.- eur s príslušenstvom, a vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

37. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia dovolacieho súdu v časti týkajúcej sa nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 799,32 eur s príslušenstvom, dovolací súd konštatoval, že v predmetnej časti dovolateľ nenamietal nesprávne právne posúdenie, ale uplatnil výlučne dovolací dôvod podľa , t. j. namietal len existenciu vady zmätočnosti uvedenú v ustanovení , keď súdom nižšej inštancie vytýkal, že nesprávne od neho požadovali preukázanie dôkazného bremena, keď podľa jeho názoru bolo povinnosťou žalovaného účinne poprieť žalobou uplatnený nárok na náhradu škody, k čomu však v predmetnom spore nedošlo. V predmetnej časti však tvrdený dovolací dôvod podľa dovolacieho súdu nemôže obstáť, keďže - ako súdy nižšej inštancie správne skonštatovali - žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno, pokiaľ ide o naplnenie zákonných predpokladov na náhradu škody podľa a nasl. . Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinností zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v ), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Podľa pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje porušenie povinností z obchodného záväzkového vzťahu ( a ) alebo porušenie inej právnej povinnosti

stanovenej v . Pokiaľ konajúce súdy skonštatovali, že žalobca ako poškodený bol povinný preukázať splnenie všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu, pričom žalobca v konaní (napriek záveru vyslovenému v kasačnom uznesení krajského súdu z 11.05.2017, č. k. -462) nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením povinností žalovaným a následným vznikom nákladov na odvrátenie škody na strane žalobcu, dovolací súd uvádza, že tento postup súdov nižšej inštancie nebol rozporný s právnou úpravou. Bolo totiž povinnosťou žalobcu preukázať splnenie všetkých troch zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu, a až následne by bol žalovaný povinný popierať žalobou uplatnený nárok. Záver konajúcich súdov v tejto časti plne zodpovedá právnej úprave zodpovednosti za škodu podľa . Preto pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti o zaplatenie 799,32 eur s príslušenstvom zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom a odvolací súd rozsudok okresného súdu v tejto časti potvrdil, nemohlo dôjsť k porušeniu žiadnych procesných práv žalobcu. Z uvedeného dôvodu prípustnosť dovolania žalobcu podľa ustanovenia v tejto časti nie je daná. Najvyšší súd dovolanie v tejto časti odmietol.

38. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia dovolacieho súdu v časti týkajúcej sa nároku žalobcu na zaplatenie sumy 120.000,00 eur s príslušenstvom, dovolací súd uviedol, že názor, podľa ktorého je pri určení výšky peňažnej náhrady pri vzájomnom vyporiadaní podľa rozhodujúca cena obvyklého plnenia, je nesprávny. Akceptovaním tohto názoru by totiž došlo k rozvratu v súkromnoprávnych vzťahoch a k prekvapivosti tak na strane veriteľa, ako aj na strane dlžníka. Záver o tom že rozhodujúca je cena obvyklého plnenia - by totiž musel nevyhnutne platiť nielen v prípade, ak dohodnutá cena plnenia je vyššia ako cena obvyklého plnenia, ale aj v prípade, ak by si strany dohodli nižšiu než obvyklú cenu plnenia. Dovolací súd uviedol, že je nevyhnutné zohľadniť tú skutočnosť, že pri dohode o výške plnenia môžu zmluvné strany prihliadať na rôzne okolnosti, ktoré však odkaz na cenu obvyklého plnenia nemôže zohľadniť, a preto je v zásade nesprávne pri vyporiadaní podľa vychádzať z ceny obvyklého plnenia. Týmito okolnosťami môžu byť napríklad špecifickosť predmetu plnenia, dĺžka zmluvného vzťahu, predchádzajúca existencia záväzkového vzťahu, prísľub na ďalšiu zmluvnú spoluprácu, a iné. Ak by si strany dohodli vyššiu než obvyklú cenu plnenia, veriteľ by sa v dôsledku odstúpenia od zmluvy - po tom, ako sám poskytol dlžníkovi zmluvne dohodnuté plnenie - dostal do nevýhodnejšieho postavenia, ako v prípade, kedy by k odstúpeniu od zmluvy nedošlo, keďže by mu vznikol nárok na plnenie v nižšej sume, než aká mu vyplývala zo zmluvy. Škodlivosť tohto názoru by bola osobitne zvýraznená v situácii, ak by od zmluvy odstúpil veriteľ z dôvodu porušenia povinnosti dlžníkom (napr. pre omeškanie s poskytnutím plnenia veriteľovi), keďže v dôsledku výkonu práva by sa dostal do nevýhodnejšieho postavenia, ako keby k odstúpeniu od zmluvy nedošlo. Veriteľ má právo na plnú reparáciu negatívnych dôsledkov spôsobených mu porušením povinností dlžníka. Naopak v prípadoch, kedy si strany v zmluve dojednali nižšiu než obvyklú cenu plnenia, by mohlo dôjsť k absurdnej situácii, že po odstúpení od zmluvy (za súčasného splnenia povinnosti zo strany veriteľa pred odstúpením od zmluvy) by bol dlžník povinný poskytnúť veriteľovi peňažnú náhradu vo vyššej sume, než by bol povinný poskytnúť, ak by k odstúpeniu od zmluvy nedošlo. Vo vzťahu k určeniu výšky peňažnej náhrady, ktorú má dlžník poskytnúť pri vyporiadaní vzťahu medzi stranami po odstúpení od zmluvy podľa ustanovenia veriteľovi, je rozhodujúce vychádzať z autonómie vôle zmluvných strán, keďže jedine zohľadnením vôle zmluvných strán pri uzatváraní záväzku možno predísť negatívnym dôsledkom, ktoré by mohli niektorú zo strán postihnúť pri uprednostnení iného kritéria [napr. pri uprednostnení trhovej (obvyklej) hodnoty plnenia]. Odlišnému výkladu bráni okrem iného aj zásada pacta sunt servanda. Priorizovanie autonómie vôle aj pri vzájomnom vyporiadaní podľa tak vylučuje prekvapivosť vo vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, nakoľko zhodným prejavom vôle v zmluve určili hodnotu (cenu) zmluvného plnenia. V situácii, kedy veriteľ svoj zmluvný záväzok splnil a neprichádza do úvahy naturálna reštitúcia, tak môže legitímne očakávať náhradu v takom rozsahu, v akom zodpovedá hodnota ním poskytnutého plnenia zmluvne dohodnutej hodnote, t. j. v rozsahu, ako keby k odstúpeniu od zmluvy nedošlo. Rovnako tak dlžník má istotu, v akej výške je povinný poskytnúť veriteľovi náhradu za prijaté plnenie, ktoré nemôže iným spôsobom vrátiť. Rozhodujúci pre určovanie peňažnej náhrady podľa za plnenie poskytnuté veriteľom dlžníkovi je teda hodnota (cena) zmluvne dohodnutého plnenia, keďže len hodnotu dohodnutú v zmluve možno považovať za ekvivalent hodnoty plnenia výkonu poskytnutého žalobcom ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi (rovnako aj a ). Zároveň dovolací súd uviedol, že odstúpenie od zmluvy (resp. vzájomné vyporiadanie strán podľa ) nemožno chápať ako prostriedok na zvrátenie zle dojednaného (nevýhodného) obchodu, prípadne obchodu, ktorý si strana

následne rozmyslela. Z uvedeného vyplýva, že ani v prípade, ak strana, ktorá pred odstúpením prijala plnenie a sama svoj záväzok nesplnila, sa táto strana nemôže zbaviť povinnosti poskytnúť druhej strane peňažnú náhradu za plnenie prijaté vo výške dohodnutej v zmluve a domáhať sa, aby druhej strane poskytla len náhradu vo výške, ktorá predstavuje hodnotu obvyklého plnenia v situácii, ak cena dohodnutá v zmluve túto hodnotu prevyšuje. Dôraz na autonómiu vôle zmluvných strán znamená, že iný spôsob pri určení výšky peňažnej náhrady, ktorú je povinná zmluvná strana poskytnúť druhej strane podľa , môže prichádzať do úvahy iba vo výnimočných prípadoch. Konkrétne sa jedná o situáciu, ak vôľa niektorej zo strán obsiahnutá v zmluve nebola vážna alebo slobodná, čiže ak niektorá zo strán zneužila pri uzatvorení zmluvy svoje postavenie, ak k uzavretiu zmluvy došlo pod vplyvom donútenia alebo nátlaku, prípadne ak bola zmluva uzavretá v dôsledku podvodu. V uvedených prípadoch môže podľa dovolacieho súdu prichádzať do úvahy vzájomné vyporiadanie zmluvných strán podľa spôsobom, že výška peňažnej náhrady, ktorú je dlžník povinný poskytnúť veriteľovi za prijaté plnenie, bude v hodnote obvyklej ceny plnenia. V situácii, ak dojednanie o výške zmluvnej odplaty nie je výsledkom vyjadrenia vôle obidvoch zmluvných strán, ale bola dlžníkovi jednostranne nanútená veriteľom, nemožno od dlžníka požadovať, aby bol povinný poskytnúť veriteľovi plnenie vo výške vyplývajúcej zo zmluvy. V rozhodovanom spore sa však s poukazom na súdmi nižšej inštancie ustálený skutkový stav o žiadny z vyššie uvedených prípadov nejedná. Pokiaľ dlžník tvrdí, že veriteľ mu neposkytol pred odstúpením od zmluvy plnenie v plnom (zmluvne dohodnutom) rozsahu, možno uvažovať o tom, že poskytnuté plnenie malo vady. Do úvahy tak prichádza analogická aplikácia ustanovení o vadnom plnení. ( a nasl.). Uvedené znamená, že je povinnosťou tej zmluvnej strany, ktorá prijala zmluvné plnenie, včas uplatniť u druhej strany, že jej nebolo poskytnuté plnenie v dohodnutom rozsahu, a to spôsobom, že musí špecifikovať, ktorú konkrétnu zmluvnú povinnosť si druhá strana nesplnila. Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností v tejto situácii zaťažuje stranu, ktorá plnenie prijala, keďže práve táto strana disponuje vedomosťou, v akom rozsahu prijala plnenie, resp. akú povinnosť si druhá zmluvná strana nesplnila (nemala splniť). Následne po unesení dôkazného bremena môže táto zmluvná strana požadovať nároky, ktoré zákon priznáva v prípade vadného plnenia. V prípade, ak už prebieha spor o zaplatenie peňažnej náhrady po odstúpení od zmluvy podľa ustanovenia , je týmto nárokom predovšetkým nárok na zľavu z ceny plnenia, ktorý zodpovedá rozdielu medzi zmluvne dohodnutým plnením a hodnotou plnenia, ktoré bolo reálne poskytnuté. Uvedené znamená, že je neprípustné, aby v prípade odstúpenia od zmluvy strana, ktorá prijala zmluvné plnenie (a sama si svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy nesplnila), iba namietla, že druhá strana si nesplnila svoju povinnosť v celom rozsahu s tým, že následne by mala táto druhá strana preukazovať rozsah skutočne poskytnutého plnenia.

39. Dovolací súd v zmysle vyššie uvedeného sformuloval konečné závery v troch nasledujúcich bodoch: I. Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy okrem práv a povinností vyplývajúcich z druhej vety ustanovenia . V dôsledku odstúpenia od zmluvy tak zaniká aj právo veriteľa domáhať sa zmluvného plnenia, na ktoré mu vznikol nárok do doby odstúpenia od zmluvy. II. Obsah zmluvného záväzku sa odstúpením od zmluvy mení s tým, že je zameraný na vzájomné vyporiadanie sa medzi zmluvnými stranami spôsobom upraveným v ustanovení , a to tak, že každá zo strán je povinná druhej strane vrátiť všetko, čo na základe zmluvy pred odstúpením prijala. Ak to nie je možné, najmä vzhľadom na povahu prijatého plnenia, je zmluvná strana povinná poskytnúť druhej strane peňažnú náhradu za prijaté plnenie. III. Hodnota peňažnej náhrady pri vzájomnom vyporiadaní záväzkového vzťahu podľa , ktorú je strana povinná zaplatiť druhej strane za plnenie prijaté pred odstúpením od zmluvy, zodpovedá cene zmluvne dohodnutého plnenia.

40. V zmysle vyššie uvedených záverov, t.j. záveru o povinnosti žalovaného riadne uplatniť vady zmluvného plnenia u žalobcu a následne tieto v spore preukázať, ako aj záveru o nemožnosti vychádzať pri určení výšky peňažnej náhrady pri vzájomnom vysporiadaní z hodnoty obvyklého plnenia, kde je pre rozhodnutie v spore určujúca zmluvne dohodnutá cena plnenia, dovolací súd skonštatoval, že žalobca dôvodne namietal neprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom vo vyriešení právnej otázky, pri vyriešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ( ) a že konanie je poznačené namietanou vadou zmätočnosti uvedenou v ust. .

41. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 09.09.2020, kde právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že v zmysle ust. 455 je súd prvej inštancie, ale aj odvolací súd viazaný právnym názorom vyslovený dovolacím súdom, t.j. právnym názorom vysloveným v uznesení NS SR zo dňa 27.05.2020 sp. zn. , ktorým sa predmetná vec už druhý krát vrátila po zrušení dovolacím súdom do prvostupňového konania. Na základe dovolacím súdom vysloveného právneho názoru je zrejmé, že prvostupňový ani druhostupňový súd nemôžu požadovať od žalobcu, aby preukazoval hodnotu obvyklého plnenia a nemôžu od žalobcu požadovať splnenie niečoho, čo sa objektívne ani splniť nedá. Rovnako tak v zmysle vysloveného právneho názoru je zrejmé, že bolo povinnosťou žalovaného preukázať akého konkrétneho porušenia zmluvy o reklame sa mal žalobca dopustiť, avšak toto žalovaný v celom konaní nepreukázal a preto je zrejmé, že žalobca splnil svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému riadne a včas. Taktiež z vysloveného právneho názoru NS SR vyplýva najmä, že hodnota peňažnej náhrady, na ktorú má žalobca nárok voči žalovanému po odstúpení od zmluvy zodpovedá cene zmluvne dohodnutého plnenia. V zmysle tohto vyplýva, že po žalobcovom účinnom odstúpení od zmluvy o reklame má voči žalovanému nárok na peňažnú náhradu v sume 120.000,00 eur, ktorá bola žalobou uplatnená v tomto konaní a ktorá zodpovedá dohodnutej odplate v zmluve o reklame za poskytnutú reklamu zo strany žalobcu pre žalovaného a ktorá bola žalovanému vyfakturovaná faktúrou č. 1102011 z 03.10.2011 na sumu 60.000,00 eur a faktúrou č. 1012012 z 02.01.2012 na sumu 60.000,00 eur. Dovolací súd sa jednoznačne a presvedčivo vyjadril, že právny názor a procesný postup prvostupňového súdu v predmetnom konaní, na základe ktorého bola žaloba žalobcu zamietnutá, ale aj Krajského súdu v Nitre, ktorým bolo zamietnutie žaloby potvrdené, je nielen nesprávny, ale aj škodlivý, keďže nezohľadnil konkrétne okolnosti prípadu a najmä druh záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Vzhľadom na vyslovený právny názor je zistený skutkový stav dostatočný a preto navrhol, aby prvostupňový súd rozhodol tak, že: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 120.000,00 eur, ďalej úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 60.000,00 eur odo dňa 18.10.2011 do zaplatenia, a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 60.000,00 eur odo dňa 10.01.2012 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň navrhol, aby súd v zmysle rozhodol o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu zodpovedajúcom po pomernom prepočítaní úspechu vo veci žalobcu, v rámci ktorého súd pri prepočítaní zohľadní aj úrok z omeškania vypočítaný ku dňu vydania rozhodnutia a zároveň, aby rozhodol o trovách oboch dovolacích konaní v rozsahu 100%, nakoľko v týchto mal žalobca plný úspech.

42. Podľa ust. (ďalej len "") v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

43. Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

44. Podľa ust. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

45. Podľa ust. , skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

46. Podľa ust. obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

47. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými v spise: návrh z č.l.1-12, zmluva o reklame zo dňa 1.7.2012 z č.l.18-19, výdavkové pokladničné doklady z č.l.20-28, zmluvy o pôžičke 2x zo dňa 24.04.2012 s NOPS s.r.o. s Ing. A. S. zo dňa 24.04.2012, s P.. Stanislavom Z.om zo dňa 24.04.2012, zmluva o pôžičke s Martou Polákovou zo dňa 20.4.2012 a 21.3.2012, zmluva o pôžičke zo dňa 21.3.2012 s P.. A. S. a Stanislavom Z.om, s P.. Z. E., zmluva o pôžičke zo dňa 20.10.2011 s P.. P. N., s Ing. Jurajom Polákom, s Ing. Z. E. z č. l. 29-40, pravidlá arbitráže z č.l.41-53, odstúpenie od zmluvy z dňa 7.8.2012 z č.l. 54 s doručenkou, odopretie plnenia zo dňa 30.5.2012 z č.l.55 s doručenkou, odpoveď k odstúpeniu od zmluvy zo dňa 18.4.2012 z č.l.56 s doručenkou, vrátenie faktúry zo dňa 20.2.2012 z č.l. 57, listina - odstúpenie od zmluvy zo dňa 1.2.2012 z č.l.58, listina - vrátenie faktúry zo dňa 1.2.2012 z č.l. 59, faktúra č. 1012012 z č.l. 60, faktúra č. 1102011 z č.l. 61 zo dňa 3.10.2011, faktúra č. 2062011 zo dňa 21.6.2011 z č.l. 62, zmluva o reklame zo dňa 21.6.2011 z č.l .63-64, reklamné letáky, plagáty, vstupenky

z č.l.65, vyjadrenie žalovaného zo dňa 12.5.2014 z č.l. 223, zmluva o reklame so ZIPP Bratislava zo dňa 3.2.2012 z č.l.226-228, zmluva o reklame s DELUX-SM zo dňa 1.2.2012 z č.l.229-230, dohoda o poskytnutí fin. príspevku - mesto Nitra z č.l. 231-232, zmluva o poskytnutí dotácie - Mesto Nitra z č.l. 233, zmluva o poskytnutí dotácie - mesto Nitra z č.l. 234,zmluva o reklame zo dňa 25.6.2012 z č.l. 235-237, zmluva zo dňa 1.8.2012 z č.l.238-240, zmluva o reklame s Eurofirma s.r.o. zo dňa 1.8.2012 z č.l. 241-243, zmluva o reklame - Jessenius - diagnostické centrum a.s. zo dňa 1.9.2012 z č.l. 244-245, zmluva o reklame - Envigeos Nitra zo dňa 1.7.2012 z č.l. 246-248, darovacia zmluva z č.l. 249-250 zo dňa 31.10.2012, darovacia zmluva zo dňa 17.9.2012 z č.l.251-252, zmluva o reklame - Synot W Slovakia s.r.o. z 30.9.2012 z č.l. 253-255, zmluva o reklame K-Cero zo dňa 1.9.2012 z č.l. 256-258, zmluva o reklame ZIPP Bratislava zo dňa 14.9.2012 z č.l. 259-260, zmluva o reklame Nitrianska teplárenská spoločnosť, a.s., zo dňa 1.9.2012 z č.l. 261-263, zmluva o reklame zo dňa 30.9.2012 z č.l. 264-266, zmluva o reklame z 1.7.2012 EDYMAX HOLDING z č.l. 267-270; ďalej výsluchom svedkov a písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného a ústnymi prednesmi na nariadených pojednávaniach konaných v predmetnej veci. Z takto vykonaného dokazovania dospel k nasledovnému skutkovému stavu.

48. Dňa 21.06.2011 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o reklame v zmysle , ktorá obsahovala nasledujúce ustanovenia: Predmetom tejto zmluvy bol záväzok poskytovateľa propagovať objednávateľa v rámci súťaže mužov v basketbale, formou uvedenou v článku II. tejto zmluvy a záväzok objednávateľa zaplatiť poskytovateľovi za propagáciu cenu dohodnutú v článku III. tejto zmluvy. V čl. II zmluvy: Poskytovateľ sa zaväzuje propagovať objednávateľa v športovej súťaži mužov v basketbale, nasledovnou formou s použitím označenia .BEMACO" v mediálnom názve klubu BK BEMACO SPU Nitra. Zmluva v čl. II. obsahuje výpočet zmluvných povinností žalobcu. Ďalej zmluva obsahovala ustanovenia, podľa ktorých sa objednávateľ zaviazal uhradiť za plnenie poskytované poskytovateľom dohodnutú cenu 540.000,00 eur vrátane 20% DPH (450.000,- eur bez DPH). Cena plnenia mala byť objednávateľovi vyúčtovaná poskytovateľom na základe vystavených faktúr, pričom platby v celkovej výške 150.000 eur + DPH za každé hracie obdobie (ligový ročník) boli splatné v splátkach nasledovne: 1. splátka vo výške 50.000,00 eur + DPH splatná do 30.06.2011, 2. splátka vo výške 50.000,00 eur + DPH splatná do 30.09.2011, 3. splátka vo výške 50.000,00 eur + DPH splatná do 31.12.2011, 4. splátka vo výške 50.000,00 eur + DPH splatná do 30.06.2012 atď celkovo 9 splátok na tri súťažné ročníky. V čl. IV ods. 3 zmluvy bolo ustanovenie, podľa ktorého objednávateľ berie na vedomie, že poskytovateľ predpokladajúc riadne a včasné splnenie záväzku objednávateľa podľa článku III. tejto zmluvy uzatvorí s tretími osobami zmluvy (hráčske zmluvy a iné zmluvy zabezpečujúce činnosť športového klubu), dôsledkom ktorých bude vznik záväzku poskytovateľa poskytnúť takýmto tretím osobám peňažné plnenie. V záverečných ustanoveniach s uvedením, že zmeniť alebo doplniť túto zmluvu možno len písomne, formou dodatkov k tejto zmluve, na základe súhlasných prejavov vôle zmluvných strán. Od podpísania zmluvy o reklame žalobca pôsobil v mužskej basketbalovej lige. V mediálnom názve klubu používal názov "BEMACO". Uvedený názov bol používaný na vstupenkách, v prezentačných štúdiách, na dresoch hráčov, na tabuliach lemujúcich športovisko - palubovku, na pútačoch, na internetovej stránke alebo plagátoch.

49. Dňa 21.06.2011 žalobca fakturoval faktúrou č. 2062011 sumu 60 000,00 eur so splatnosťou 30.06.2011. (č.l. 62). Táto suma bola žalovaným uhradená.

50. Dňa 03.10.2011 žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. 1102011 sumu 60 000,00 eur so splatnosťou 17.10.2011. (č.l. 61). Táto faktúra nebola žalovaným uhradená.

51. Dňa 02.01.2012 žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. 1012012 sumu 60 000,00 eur so splatnosťou 09.01.2012. (č.l.60). Táto faktúra nebola žalovaným uhradená.

52. Listom zo dňa 01.02.2012 doručeným žalobcovi, žalovaný obsahom listu oznámil odstúpenie od zmluvy. V liste bolo uvedené, že od zmluvy odstupuje pre podstatné porušenie povinností. Ďalej, že "už v čase uzavretia zmluvy sme Vám dostatočne zreteľne prezentovali, že našim záujmom je reklama a s tým spojená propagácia našej spoločnosti v rámci súťaže mužov v basketbale, formou uvedenou v článku II. zmluvy. Za týmto účelom boli jednotlivé formy plnenia z Vašej strany podrobne uvedené v zmluve. Len naplnenie celého obsahu podľa článku II. zmluvy je splnením predmetu zmluvy. Vaša spoločnosť ani po viac ako šiestich mesiacoch od uzavretia zmluvy nedokázala naplniť jej predmet a splniť si svoj

záväzok podľa článku III, zmluvy v plnom rozsahu. Z uvedených dôvodov od zmluvy o reklame z 21. júna 2011 odstupujeme". Listom tiež zo dňa 01.02.2012 oznámil žalovaný žalobcovi vrátenie faktúry č. 110211 z 03.10.2011 na sumu 60 000,00 eur.

53. Listom zo dňa 20.02.2012, ktorý bol doručený žalobcovi, žalovaný oznámil vrátenie faktúry č. 1012012 (č.l. 57).

54. Dňa 04.06.2012 bol žalovanému poštou doručený list žalobcu zo dňa 30.05.2012, v ktorom okrem iného bolo uvedené, že "vzhľadom na fakt, že na náš list zo dňa 18.04.2012 nijako nereagovali, je pre nás zrejmé, že ani v budúcnosti si nebudete plniť svoje finančné povinnosti voči našej spoločnosti zo Zmluvy o reklame. Z tohto dôvodu naša spoločnosť odo dňa doručenia tohto listu Vašej spoločnosti odopiera plniť svoje budúce povinnosti vyplývajúce pre ňu zo Zmluvy o reklame voči Vašej spoločnosti a to až do dňa splnenia si Vašich budúcich finančných povinností". V uvedenom liste žalobca zároveň poskytol žalovanému dodatočnú primeranú lehotu na plnenie do 30.06.2012 (č.l.55).

55. Dňa 08.08.2012 bol žalovanému poštou doručený list žalobcu označený ako odstúpenie od zmluvy o reklame zo dňa 21.06.2011 (datovaný 07.08.2012), v ktorom okrem iného bolo uvedené, že listom zo dňa 18.04.2012, ktorý Vám bol doručený dňa 20. 04. 2012 a taktiež listom zo dňa 30.05.2012, ktorý Vám bol doručený dňa 04.06.2012 sme Vás vyzvali na splnenie Vašich splatných povinností z tejto zmluvy a na zabezpečenie Vašich budúcich povinností z tejto zmluvy. Vzhľadom k tomu, že do dnešného dňa ste nesplnili ani jednu z našich vyššie uvedených výziev naša spoločnosť odstupuje od zmluvy o reklame uzatvorenej medzi našimi spoločnosťami dňa 21.06.2011 a to dňom, kedy Vám bude toto odstúpenie doručené.

56. Súd posudzoval predmetný spor podľa nasledujúcich ustanovení zákona:

Podľa (ďalej len ""), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa (ďalej len ""), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa a , právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa , prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa prvej vety , v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený.

Podľa , prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Podľa , od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa , ak omeškanie dlžníka () alebo veriteľa () znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

Podľa , na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

Podľa , ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.

Podľa , ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.

Podľa , ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno od zmluvy odstúpiť, keď zo správania povinnej strany alebo z iných okolností nepochybne vyplýva ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, že táto povinnosť bude porušená podstatným spôsobom, a povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného odkladu dostatočnú zábezpeku.

Podľa , odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa , odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa , riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Podľa , strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa . Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa (ďalej len ""), Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

Podľa , ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v , má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.

Podľa , právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa a , alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Podľa , na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

57. Vzhľadom na ust. súd poukazuje na to, že je po vrátení veci viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, podľa ktorého bolo povinnosťou žalovaného pri analogickom aplikovaní ustanovení o vadnom plnení ( a nasl.) včas uplatniť u žalobcu, že mu nebolo poskytnuté plnenie v dohodnutom rozsahu, a to spôsobom, že musel špecifikovať, ktorú konkrétnu zmluvnú povinnosť si druhá strana nesplnila, kde dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností v tejto situácii zaťažuje stranu, ktorá prijala poskytnuté plnenie a disponuje vedomosťou, v akom rozsahu prijal plnenie, respektíve akú povinnosť si druhá strana nesplnila. Až následne po unesení dôkazného bremena môže táto zmluvná strana požadovať nároky, ktoré zákon priznáva v prípade vadného plnenia (napr. zľavu z ceny plnenia). Tvrdenie žalovaného o tom, že mu žalobca za obdobie do odstúpenia od zmluvy neposkytol plnenie v celom zmluvne dohodnutom rozsahu, nezakladalo povinnosť žalobcu preukázať rozsah, v akom reálne poskytol zmluvné plnenie žalovanému do doby odstúpenia od zmluvy. Zároveň bol súd prvej inštancie viazaný aj názorom dovolacieho súdu o zmene obsahu zmluvného záväzku odstúpením od zmluvy s tým, že tento je zameraný na vzájomné vyporiadanie sa medzi zmluvnými stranami spôsobom upraveným v ustanovení , a to tak, že každá zo strán je povinná druhej strane vrátiť všetko, čo na základe zmluvy pred odstúpením prijala. Ak to nie je možné, najmä vzhľadom na povahu prijatého plnenia, je zmluvná strana povinná poskytnúť druhej strane peňažnú náhradu za prijaté plnenie, pričom hodnota peňažnej náhrady pri vzájomnom vyporiadaní záväzkového vzťahu podľa , ktorú je strana povinná zaplatiť druhej strane za plnenie prijaté pred odstúpením od zmluvy, zodpovedá cene zmluvne dohodnutého plnenia.

58. V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že vyhodnotil odstúpenie od zmluvy o reklame zo strany žalovaného ako neúčinné, pre nesplnenie dôvodov vyplývajúcich z ust. § 344 a nasl. Obch. zák, keďže z uvedeného odstúpenia od zmluvy nebolo zrejmé, ktoré konkrétne povinnosti mal žalobca porušovať, respektíve ktoré povinnosti plniť mal a neplnil a z tohto dôvodu tento list nie je možné považovať ani len za výzvu na odstránenie porušenia zmluvných povinností s poskytnutím primeranej lehoty. Súd bol toho názoru, že od zmluvy účinne odstúpil žalobca v dôsledku nesplnenia povinnosti žalovaným zaplatiť splatné splátky sponzorských plnení podľa zmluvy o reklame v dodatočnej primeranej lehote, a to ku dňu 08.08.2012, kedy bol prejav vôle žalobcu od zmluvy odstúpiť doručený žalovanému. V zmysle uvedeného súd ohľadom otázky odstúpenia od zmluvy zotrval na záveroch prezentovaných už v rozsudku č. k. -325 zo dňa 30.10.2014, ktorých správnosť bola skonštatovaná aj Krajský súdom v Nitre v rozsudku č. k. -374 zo dňa 10.09.2015.

59. Súd tiež považuje za potrebné uviesť, že naďalej zotrváva aj na závere o tom, že v danom prípade sa nejedná o zmluvu o dielo, keď aj dovolací súd v rámci svojho odôvodnenia uznesenia uviedol, že v tejto časti je argumentácia žalobcu účelová a má neprehliadnuteľné logické trhliny. Zmluva o reklame nemôže byť automaticky považovaná za zmluvu o dielo len preto, že časť povinností žalobcu vyplývajúca mu zo zmluvy môže definične spadať pod pojem dielo podľa ustanovenia . Aby sa mohla daná zmluva považovať za zmluvu o dielo, pod pojem dielo by musel spadať celý záväzok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy, a zároveň by museli byť splnené ďalšie definičné znaky, a to záväzok žalobcu zhotoviť určité dielo, záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu diela, odovzdanie diela žalovanému (resp. prevzatie diela žalovaným). Žalobca naplnenie týchto predpokladov pritom netvrdil (a ani zo súdneho spisu - predovšetkým z rozhodnutí súdov ich splnenie nevyplýva).

60. Súd ďalej poukazuje na to, že predmetom konania po rozhodnutí dovolacieho súdu ostalo zaplatenie sumy vo výške 120.000,00 eur s príslušenstvom, keďže ostatne nároky (ušlý zisk, ako aj škoda vo výške 799,32 eur), už boli právoplatne vyriešené v rámci predchádzajúceho konania. Súd v zmysle vyššie uvedených záverov dovolacieho súdu konštatuje, že je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 120.000,00 eur s prísl. dôvodný. Súd poukazuje na to, že základným právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je zánik všetkých práv a povinností zo zmluvy, pričom ust. konkretizuje výnimky, t. j. nároky respektíve dojednania, ktorých sa odstúpenie od zmluvy nedotýka. Konkrétne ide o nárok na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, zmluvné ustanovenia týkajúce sa voľby práva alebo voľby podľa , riešenie sporov medzi zmluvnými

stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán a vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Odsek 2 uvedeného ustanovenia upravuje vyporiadanie plnenia, ktoré bolo poskytnuté na základe zmluvy pred jej odstúpením a to tak, že je každá zmluvná strana povinná vrátiť to plnenie, ktoré pred odstúpením prijala. Obsah zmluvného záväzku sa teda odstúpením od zmluvy mení tak, že každá zo strán je povinná druhej strane vrátiť všetko, čo na základe zmluvy prijala. V prípade ak to nie je možné, vzhľadom na povahu prijatého plnenia, je zmluvná strana povinná poskytnúť druhej strane peňažnú náhradu za prijaté plnenie, kde v zmysle záverov dovolacieho súdu je potrebné hodnotu peňažnej náhrady pri vzájomnom vyporiadaní záväzkového vzťahu podľa určiť podľa ceny zmluvne dohodnutého plnenia, rešpektujúc tak zmluvnú slobodu a autonómiu vôle zmluvných strán. Súd uvádza, že v tomto prípade výška plnenia vyplýva priamo z uzavretej zmluvy o reklame zo dňa 21.06.2011, kde výška jednotlivých splátok bola stranami dojednaná na sumu vo výške 60.000,00 eur vrátane DPH, teda strany zmluvy sa jasne, slobodne a zrozumiteľne dohodli na tom, akú hodnotu pre nich bude predstavovať vykonaná reklama. V zmysle vyššie uvedených záverov vyplýva povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi hodnotu peňažnej náhrady, ktorá zodpovedá cene takto zmluvne dohodnutého plnenia, čiže pri dvoch vystavených faktúrach do odstúpenia od zmluvy (dve obdobia počas ktorých žalobca reklamoval žalovaného) predstavuje peňažná náhrada sumu vo výške 120.000,00 eur.

61. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že mu nebolo poskytnuté zmluvné dohodnuté plnenie v plnom rozsahu, v zmysle záverov dovolacieho súdu, to bol práve žalovaný, ktorého za analogického použitia ustanovení o vadnom plnení ( a nasl.) zaťažovala povinnosť včas uplatniť u žalobcu, že mu nebolo poskytnuté plnenie v dohodnutom rozsahu a zároveň špecifikovať, ktorú konkrétnu povinnosť žalobca nemal splniť, čo žalovaný neurobil, kde dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností v tejto situácii zaťažuje stranu, ktorá plnenie prijala, čiže žalovaného, keďže tento disponuje vedomosťou o tom, v akom rozsahu prijal plnenie. Súd uvádza, že žalovaný vôbec nešpecifikoval v jeho listoch, zo dňa 01.02.2012 respektíve 20.02.2012, ktoré konkrétne povinnosti žalobca nesplnil. Z dôvodu absencie akejkoľvek špecifikácie nemôže byť splnená ani podmienka včasnosti uplatnenia vadného plnenia žalovaným, čo je zvýraznené aj tým, že sám žalovaný v liste (odstúpení) zo dňa 01.02.2012 uvádza, že predmet zmluvy (bližšie nešpecifikovaný) nemal byť zo strany žalobcu naplnený ani po vyše šiestich mesiacoch od uzavretia zmluvy, čiže pri vedomosti žalovaného o tom, že údajne nemalo dochádzať k splneniu povinnosti zo zmluvy ani po vyše šiestich mesiacoch, by bola včasnosť prípadného uplatnenia vadného plnenia vylúčená. Žalovaný v tomto smere vady plnenia u žalobcu riadne neuplatnil a následne ani v spore nepreukázal. Len tvrdenie respektíve namietnutie žalovaného o tom, že mu nebolo poskytnuté plnenie v plnom rozsahu, nezakladalo povinnosť žalobcu preukazovať rozsah ním poskytnutého plnenia do doby odstúpenia od zmluvy. Bremeno tvrdenia ale aj dôkazné bremeno v predmetnom spore v toto smere zaťažovalo podľa právneho názoru dovolacieho súdu žalovaného, žalovaný však aj po poslednom rozhodnutí dovolacieho súdu () zostal už v konaní nečinný.

62. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tieto súd do odstúpenia od zmluvy (do 08.08.2012) priznal žalobcovi v žalobcom požadovanej výške, čiže vo výške 9,5 % ročne a 9 % ročne aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12.08.2004 "Všetky právne následky porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením, však ostávajú zachované. Platí to aj pre úroky z omeškania, na ktoré vzniklo veriteľovi právo za dobu od splatnosti peňažného záväzku do zániku zmluvy." Súd bol však toho názoru, že po odstúpení od zmluvy, keďže tu v podstate vzniká nový reštitučný nárok podľa na vrátenie peňažnej náhrady za prijaté plnenie vo výške 120.000,00 eur, je potrebné úroky z omeškania priznať v zákonnej výške platnej ku dňu 09.08.2012, teda vo výške 8,75 % ročne, keďže od tohto dátumu už bol žalovaný v omeškaní so splnením povinnosti poskytnúť druhej strane peňažnú náhradu za prijaté plnenie. V časti úrokov z omeškania presahujúcej 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 120.000,00 eur ročne od 09.08.2012 do zaplatenia súd preto žalobu zamietol.

63. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol súd v súlade s a v spojení s a , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Žalobca uplatňoval nárok, ktorý by ku dňu vydania rozhodnutia (09.09.2020) predstavoval sumu v celovej výške 261.592,19 eur, ktorá pozostáva z:

- istiny vo výške 163.999,32 eur,

- úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 60.000,00 eur od 18.10.2011 do 09.09.2020, t. j. vo výške 50.753,42 eur,

- úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 60.000,00 eur od 10.01.2012 do 09.09.2020, t. j. vo výške 46.839,45 eur.

65. Žalobca bol pritom ku dňu vyhlásenia rozsudku úspešný v nároku vo výške 212.736,97 eur, ktorý pozostáva z:

- istiny vo výške 120.000,00 eur,

- úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 60.000,00 eur od 18.10.2011 do 08.08.2012, t. j. vo výške 4.622,46 eur,

- úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 60.000,00 eur od 10.01.2012 do 08.08.2012, t. j. vo výške 3.136,43 eur,

- úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 120.000,00 eur od 09.08.2012 do 09.09.2020, t. j. vo výške 84.978,08 eur.

66. Žalobca tak bol v konaní úspešný v časti 81,32 % uplatneného nároku a neúspešný v časti 18,68 %. Súd z uvedeného dôvodu uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 62,64 % (rozdiel 81,32 % - 18,68 %). Súd je toho názoru, že o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania bolo potrebné rozhodnúť jedným výrokom, pri percentuálnom určení pomeru úspechu žalobcu v celom konaní. Uvedenému zodpovedá ak komentované znenie (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Kometár. Praha.: C. H. Beck, 2016, s. 1445) v zmysle ktorého pri zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolacím súdom a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie rozhodne odvolací súd v novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, opäť o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, a to vrátane nároku na náhradu trov dovolacieho konania, kde tento nárok tvorí jeden celok, a preto v takomto prípade bude odvolací súd rozhodovať jedným výrokom. Obdobne to platí v prípade zrušenia aj rozhodnutia súdu prvej inštancie s tým, že tento rozhodne o nároku na náhradu trov celého doterajšieho konania (prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho) v jednom výroku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).