Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cob-7-2021.pdf
PDF · 167.79 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: BASKET NITRA s.r.o., so sídlom Rybárska 31, Nitra, IČO: 35 948 426, zastúpený: JUDr. Jakub Polák, advokát, so sídlom Mostná 56, 949 01 Nitra, IČO: 42 369 444, proti žalovanému: BEMACO, spol. s r.o., so sídlom Železničiarska 21/ A, Prešov, IČO: 36 479 594, o zaplatenie 120.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/22/2020 - 666 zo dňa 9. septembra 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/22/2020 - 666 zo dňa 9. septembra 2020 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 120.000,- eur spolu s úrokom z omeškania v rozsahu ako je vymedzený vo výroku rozsudku. V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 62,64 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.10.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 163.999,32 eura spolu s príslušenstvom. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 21.06.2011 uzatvoril (v tom čase s obchodným menom BK CASTA SPU NITRA, s.r.o.) so žalovaným zmluvu o reklame, na základe ktorej vznikol medzi nimi obchodno- záväzkový vzťah (ďalej len "zmluva o reklame"). Uzatvorením zmluvy o reklame vznikol žalovanému finančný záväzok voči žalobcovi v sume 540.000,00 eur vrátane 20 % DPH, ktorý mal byť v zmysle článku III, bod 2 zmluvy o reklame uhradený formou deviatich splátok. Žalobca sa na základe zmluvy o reklame zaviazal propagovať žalovaného v najvyššej slovenskej mužskej basketbalovej súťaži ako basketbalový klub pod mediálnym názvom BK BEMACO SPU Nitra. Žalobca vystavil žalovanému v zmysle zmluvy o reklame dňa 21.06.2011 faktúru č. XXXXXXX na sumu 60.000,00 eur vrátane 20 % DPH so splatnosťou dňa 30.06.2011. Žalovaný uhradil faktúru č. XXXXXXX riadne a včas. Žalobca ďalej vystavil žalovanému v zmysle zmluvy o reklame dňa 03.10.2011 faktúru č. XXXXXXX na sumu 60.000,00 eur vrátane 20 % DPH so splatnosťou dňa 17.10.2011. Žalovaný faktúru č. XXXXXXX neuhradil. Žalobca ďalej vystavil žalovanému v zmysle zmluvy o reklame dňa 02.01.2012 faktúru č. XXXXXXX na sumu 60.000,00 eur vrátane 20 % DPH so splatnosťou dňa 09.01.2012. Žalovaný faktúru č. XXXXXXX neuhradil. Žalovaný adresoval žalobcovi list zo dňa 01.02.2012 - vrátenie faktúry, na základe ktorého vrátil žalobcovi v prílohe faktúru č. 1102011 s odôvodnením, že je vystavená bez
právneho základu, pretože mu žalobca nepreukázal naplnenie predmetu zmluvy o reklame. Žalovaný taktiež adresoval žalobcovi list zo dňa 01.02.2012 - Zmluva o reklame - odstúpenie od zmluvy, ktorým oznámil žalobcovi, že odstupuje od zmluvy o reklame. Žalovaný v tomto liste uviedol, že žalobca si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z článku III. zmluvy o reklame v plnom rozsahu, ale len čiastočne a už pri uzatváraní zmluvy o reklame žalovaný nemal záujem na takomto čiastočnom plnení. Žalovaný v tomto liste neuvádza akého podstatného porušenia sa žalobca dopustil, a teda aké konkrétne povinnosti si neplnil. 3. Žalobca vyzýval žalovaného niekoľkokrát na úhradu predmetných faktúr aj prostredníctvom osoby P.. K. Z. (prezident basketbalového klubu) telefonicky aj osobne. Žalobca svojim listom zo dňa 30.05.2012
- odopretie plnenia a výzva na poskytnutie zabezpečenia, vyzval žalovaného na uhradenie faktúry č. XXXXXXX a faktúry č. XXXXXXX, zároveň odoprel plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o reklame až do času, kým žalovaný uhradí, alebo zabezpečí svoje budúce povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o reklame voči žalobcovi, a ak tak nevykoná v stanovenej lehote, tak žalobca odstúpi od zmluvy o reklame, ale taktiež mu poskytol možnosť ukončenia zmluvy o reklame vzájomnou dohodou, a to všetko najneskôr do 30.06.2012. Žalobcov list bol žalovanému doručený dňa 04.06.2012. Žalovaný sa nevyjadril k listu zo dňa 30.05.2012. Na základe tejto skutočnosti žalobca adresoval žalovanému list zo dňa 07.08.2012 - odstúpenie od zmluvy o reklame zo dňa 21.06.2011, na základe ktorého žalobca odstúpil od zmluvy o reklame ku dňu doručenia tohto listu žalovanému, t. j. ku dňu 08.08.2012.
4. Zmluva o reklame uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným mala zabezpečiť žalobcovi finančné prostriedky tvoriace cca 1/3 celkového finančného rozpočtu basketbalového klubu pre hracie obdobie 2011/2012. Zvyšné cca 2/3 celkového finančného rozpočtu basketbalového klubu tvoril príjem od ostatných "menších" sponzorov. Neuhradenie predmetných faktúr, t. j. strata 120.000,00 eur z plánovaného finančného rozpočtu na hracie obdobie 2011/2012, spôsobilo pre žalobcu katastrofálny stav, pretože napriek tomuto nesplneniu povinností žalovaného vyplývajúcich zo zmluvy o reklame, žalobca bol povinný naďalej plniť svoje finančné povinnosti voči všetkým členom realizačného tímu. Na základe vyššie uvedeného bol žalobca nútený doplniť finančný rozpočet basketbalového klubu na hracie obdobie 2011/2012 inými finančnými prostriedkami, ktoré by nahradili finančný výpadok sumy 120.000,00 eur. Vzhľadom na to, že sa žalobcovi nepodarilo nájsť nového generálneho sponzora pre zvyšok hracieho obdobia 2011/2012, napriek osloveniu viacerých podnikateľských subjektov, považoval za primeraný spôsob odvrátenia hroziacej škody to, že v právnom postavení dlžníka uzatvorí s rôznymi veriteľmi zmluvy o pôžičkách, na základe ktorých získa finančné prostriedky, vďaka ktorým bude schopný plniť si svoje finančné povinnosti vyplývajúce z basketbalových zmlúv voči členom realizačného tímu. Žalobcovi sa podarilo uzatvoriť zmluvy o pôžičke s veriteľmi za úrok 8 % p. a. z dlžnej sumy. Náklady na odvrátenie hroziacej škody predstavujú súčet úrokov vo výške 8 % p. a. z dlžných súm, ktoré musí žalobca spolu s dlžnou sumou uhradiť veriteľom. Súčet týchto úrokov predstavuje sumu 799,32 eur.
5. Žalovaný mal na základe zmluvy o reklame poskytnúť za obdobie 2012/2013 - 2013/2014 z celkovej sumy 360.000,00 eur, zvyšnú sumu 240.000,00 eur rozvrhnutú do 5.-9. splátky. Rozdiel medzi súčtom splatných splátok zmluvy o reklame a splatných splátok novej zmluvy o reklame predstavuje ušlý zisk basketbalového klubu, ktorého aktuálnu hodnotu v konkrétnom čase určuje práve aktuálny rozdiel medzi splatnými splátkami. Ušlý zisk predstavoval ku dňu podania žaloby na súd sumu 43.200,00 eur.
6. Súd vo veci vydal rozsudok č. k. 32Cb/61/2013-325 zo dňa 30.10.2014, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 120.799,32 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 60.000,00 eur od 18.10.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 60.000,00 eur od 10.01.2012 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že nárok uplatnený žalobcom vymedzil na tri relatívne samostatné, aj keď súvisiace celky: 1. je nárok, ktorý vyplýva zo zmluvných dojednaní podľa zmluvy, 2. nárokom je nárok spočívajúci v škode, ktorá bola spôsobená žalobcovi tým, že musel vynaložiť náklady na odvrátenie hroziacej škody a 3. nárokom je nárok na náhradu škody, ktorý spočíva v ušlom zisku. Súd posúdil vzťah vzniknutý medzi stranami ako vzťah obchodnoprávny, pretože s prihliadnutím na všetky okolnosti bol tento vzťah založený pri podnikateľskej činnosti oboch účastníkov. V konaní bolo nesporné, že po podpísaní zmluvy o reklame žalobca pôsobil v mužskej basketbalovej lige. Súd mal z listinných dôkazov z prílohovej obálky súdneho spisu za preukázané, že v mediálnom názve klubu používal žalobca názov "BEMACO". Ďalšou pre vec podstatnou skutočnosťou bol list adresovaný žalobcovi žalovaným zo dňa 01.02.2012. Z obsahu tohto listu možno zistiť, že žalovaný mienil týmto úkonom odstúpiť od zmluvy o reklame. Súd bol toho názoru, že tento list nezaložil konanie, ktorým by
žalovaný účinne od zmluvy o reklame odstúpil. Totiž takto vymedzený dôvod nemohol byť žalobcom braný ani len ako výzva s poskytnutím primeranej lehoty na odstránenie zmluvných povinností, ktoré mal žalobca porušovať, pretože nebolo bez pochybností ani jasné aké povinnosti plniť mal a podľa názoru žalovaného neplnil. Bez ohľadu na to, či žalobca hypoteticky porušil uvedeným nedodaním dvoch lístkov, alebo nemenovaním viceprezidenta zmluvné povinnosti podstatným spôsobom, žalovaný podľa názoru súdu, neodstupoval od zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedel. Súd mal z listu žalobcu zo dňa 30.05.2012 za preukázané, že dňa 04.06.2012 mal žalovaný oznámené, že v dôsledku neplnenia povinností zo zmluvy o reklame (nezaplatenie dvoch faktúr č. XXXXXXX z 03.10.2011 a č. XXXXXXX z 02.01.2012) odo dňa 04.06.2012 žalobca odoprel plniť zmluvu, pričom stanovil podľa názoru súdu primeranú lehotu na dodatočné zabezpečenie plnenia do 30.06.2012. Z listu žalobcu zo dňa 07.08.2012 (č.l.54) mal súd za preukázané, že žalobca odstúpil účinným spôsobom od zmluvy o reklame v dôsledku nesplnenia povinnosti žalovaným zaplatiť splatné splátky sponzorských plnení podľa zmluvy o reklame v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej žalobcom. V dôsledku odstúpenia od zmluvy zanikli všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy (ex nunc). Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie plnenia spočívajúceho v dvoch splátkach, ktoré pokrývali zo zhodnej vôle účastníkov sezónu 2011/2012 vo výške spolu 120.000,00 eur podľa článku III. zmluvy o reklame (2. a 3. splátku), tento bol daný a keďže žalovaný nepreukázal, že si túto svoju povinnosť splnil, súd žalobe v tejto časti vyhovel. Zároveň súd priznal aj zákonné úroky z omeškania začínajúce plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr č. XXXXXXX a č. XXXXXXX (č.l. 60-61) do zaplatenia. Druhým okruhom nárokov uplatnených žalobcom bol nárok spočívajúci v tvrdenej škode, ktorá mala vzniknúť v dôsledku nákladov na preventívne odstraňovanie hrozby vzniku škody v dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného za obdobie, v ktorom sa mu hrozba škody odstrániť podarila. Súd mal podľa odôvodnenia rozsudku z predložených príjmových dokladov a zmlúv za preukázané, že od 20.10.2011 do 24.04.2012 žalobca pri podpise zmlúv o pôžičke obdržal peňažné sumy. Podľa názoru súdu vzhľadom na hroziacu škodu, ktorá v dôsledku neplnenia povinností zo strany žalovaného hrozila, napr. nemožnosť platiť svoje záväzky voči realizačnému tímu, trovy konania v prípadných súdnych sporoch, hrozba odhlásenia tímu z ligy a z toho vyplývajúce sankcie, primeraným spôsobom žalobca hrozbu škody odvracal, na čo bol aj povinný, kedy žalobca od tretích osôb zabezpečil pôžičky, ktoré musel vrátiť s primeraným úrokom 8 %. Vzhľadom na uvedené súd priznal nárok na náhradu škody vo výške 799,32 eura žalobcovi od žalovaného. Posledným nárokom uplatneným v konaní bola tvrdená žalovaným spôsobená škoda spočívajúca v ušlom zisku žalobcu. Žalobca účinne a vlastnou vôľou odstúpil od zmluvy o reklame doručením listu s odstúpením odo dňa 08.08.2012. Žalobca odstúpiť od zmluvy chcel, pričom vedel, alebo musel vedieť, že odstúpením od zmluvy zanikajú práva a povinnosti oboch strán. V tomto prípade účinným odstúpením žalobcom zanikli všetky povinnosti zmluvných strán, ktoré nemuseli byť do času odstúpenia zmluvnými stranami plnené. Uplatnený bol ušlý zisk v dôsledku spôsobenej škody tvrdenej porušovanej povinnosti žalovaným za sezónu 2012/2013 a 2013/2014 po odstúpení od zmluvy o reklame. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti 43.200,00 eur zamietol ako nedôvodnú.
7. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že súd žalobu zamietne v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia v napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd rozsudkom č. k. 26Cob/21/2015-374 zo dňa 10.09.2015 rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 32Cb/61/2013-325 zo dňa 30.10.2014 v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol a zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 8.996,15 eura. V uvedenom rozhodnutí sa plne stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej vyhodnotil odstúpenie od zmluvy o reklame zo strany žalovaného ako neúčinné, pre nesplnenie dôvodov vyplývajúcich z ust. § 344 a nasl. Obch. zák. Taktiež sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že od zmluvy platne odstúpil žalobca, a to ku dňu 08.08.2012, kedy bol prejav vôle žalobcu od zmluvy odstúpiť doručený žalovanému. Napriek tomuto konštatovaniu a aplikácii § 351 ods. 1 Obch. zák. však súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 120.000,00 eur (za 2., 3. splátku podľa čl. III. Zmluvy o reklame) ako zmluvnú povinnosť žalovaného do doby pokiaľ žalobca od zmluvy neodstúpil. Z ust. § 351 ods. 1 Obch. zák. ale vyplýva, že odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy okrem nároku na náhradu škody. Odstúpením od zmluvy dochádza k zániku zmluvy s účinkami "ex nunc", teda dochádza aj k zániku doposiaľ nesplnených povinností vyplývajúcich zo zmluvy, to znamená, že právny dôvod na plnenie dodatočne odpadol. K takémuto záveru vedie aj ust. ods. 2 cit. ustanovenia, ktoré ukladá stranám povinnosť vrátiť si už poskytnuté plnenia, teda nielen, že sa na základe zmluvy už plniť nemôže (okrem výnimiek uvedených v ods. 1), ale dokonca sa musia
vrátiť už všetky poskytnuté plnenia. Právny dôvod na zaplatenie dvoch splátok vo výške 120.000,00 eur, ktoré mal žalovaný zaplatiť do doby, kým nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, teda v dôsledku odstúpenia odpadol. Po odstúpení od zmluvy vznikol zmluvným stranám synalagmatický záväzok, podľa ust. § 351 ods. 2 Obch. zák., ktorý ale zo strany žalobcu v žalobe uplatnený nebol, nakoľko sa nedomáhal vrátenia už poskytnutého plnenia - keďže plnil aj žalovaný, ale poskytnutia plnenia, na ktoré už po odstúpení od zmluvy nevznikol právny nárok. Vo vzťahu k druhému súdom priznanému nároku na zaplatenie sumy 799,32 eura (cena poskytnutých pôžičiek), odvolací súd nemal z vykonaného dokazovania za preukázané, že tieto pôžičky si musel žalobca zaobstarať v súvislosti s nezaplatením splátok v zmysle zmluvy o reklame zo strany žalovaného, keďže nebol preukázaný účel, na aký boli poskytnuté, a teda nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a tvrdenou vzniknutou škodou.
8. Proti vyššie uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí č. k. 3Obdo/34/2016-440 zo dňa 30.05.2016, ktorým napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie uviedol, že tým, že odvolací súd svoje rozhodnutie "nečakane" založil na iných právnych záveroch než súd prvej inštancie bez toho, aby primerane použil postup podľa ust. § 213 ods. 2 O. s. p., odňal žalobcovi možnosť namietať správnosť právneho názoru zaujatého v tomto rozhodnutí na inštančne vyššom súde. V prejednávanej veci sa žalobca až z rozhodnutia odvolacieho súdu dozvedel, že odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver než súd prvej inštancie z okolností, ktoré súdom prvej inštancie neboli spochybňované. Najvyšší súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé. Odvolací súd po tom ako mu bola vec vrátená dovolacím súdom, cítiac sa viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, vec opakovane prejednal v súlade s ust. § 379, § 380, § 381, § 383 CSP, pričom vo veci rozhodol postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP tak, že vec prejednal bez nariadenia pojednávania. Uznesením č. k. 26Cob/70/2016-462 zo dňa 11.05.2017 rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 32Cb/61/2013-325 zo dňa 30.10.2014 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný v odvolaní namietal, že súd priznal žalobcovi sumu vyplývajúcu zo žalobcom vystavených faktúr, teda priznal plnenie vyplývajúce zo zmluvy o reklame, ale toto plnenie posúdil ako plnenie z titulu náhrady škody, ktorej sa žalobca domáhal, pričom žalovaný opomenul, že súdom prvej inštancie priznaná suma 120.000,00 eur bola priznaná z titulu zmluvného plnenia. Odvolací súd v tomto rozhodnutí potvrdil správnosť konštatovania súdu prvej inštancie o tom, že je vzťah medzi stranami konania obchodno-právny vzhľadom na charakter strany konania ako aj predmet sporu, ako aj správnosť posúdenia, že k platnému odstúpeniu od zmluvy došlo až listom žalobcu zo dňa 07.08.2012 v dôsledku nesplnenia zmluvných povinností žalovaným a že v dôsledku odstúpenia od zmluvy zanikli všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odvolací súd opakovane poukázal na ust. § 351 ods. 2 Obch. zákonníka v zmysle ktorého strane, ktorej bolo pred odstúpením od zmluvy poskytnuté plnenie druhou stranou, toto plnenie vráti, u peňažného záväzku spolu s úrokmi vo výške dohodnutej v zmluve pre tento prípad, inak stanovené podľa § 502. Ako vyplýva z komentárov k ustanoveniu § 351 ods. 2 Obch. zákonníka, pravidlo vyslovené v tomto ustanovení je zvláštnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Rieši dôsledky zániku zmluvy ako právneho dôvodu splnenia povinnosti ku ktorému došlo pred odstúpením. Po odstúpení od zmluvy sú si zmluvné strany povinné vrátiť vzájomne poskytnuté plnenia. Ak to nie je možné, musí sa analogicky aplikovať ust. § 458 OZ a namiesto povinností vrátiť plnenie vznikne povinnosť na poskytnutie peňažnej náhrady. Z vyššie uvedeného podľa rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že po odstúpení od zmluvy už strany nemajú právo na poskytovanie plnení v zmysle zmluvy, a to ani v prípade ak nárok na ne vznikol do času, kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy, nakoľko každé takéto prípadné plnenie by sa muselo vrátiť. Hoci súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí citoval ustanovenie § 351 ods. 1 Obch. zákonníka, z obsahu rozhodnutia nie je zrejmé, ako toto cit. ustanovenie aplikoval na zistený skutkový stav, resp. v rozhodnutí absentuje úvaha súdu, ako aplikujúc ust. § 351 ods. 1 Obch. zák. dospel k záveru, že žalobcovi vzniká nárok na zmluvné plnenie vo forme dvoch nezaplatených splátok. Z prejednávanej veci bolo podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že žalovaný zaplatil na základe zmluvy žalobcovi 1. splátku vo výške 60.000,00 eur ako odplatu za propagáciu žalovaného spôsobom, ktorý vyplýva zo zmluvy o reklame. Ďalšie dve splátky po 60.000,00 eur splatné do 30.09.2011 a do 31.12.2011 už žalovaný nezaplatil, pričom žalobca propagoval žalovaného spôsobom určeným v zmluve, a to minimálne do 04.06.2012, ktorým dňom bolo žalovanému doručené oznámenie žalobcu o odopretí plnenia vyplývajúce pre žalobcu zo zmluvy o reklame až do doby pokiaľ žalovaný nezaplatí dve splátky po 60.000,00 eur. Je teda zrejmé, že po účinnom odstúpení od zmluvy vznikol stranám nárok na vrátenie už poskytnutých plnení. Kým plnenie
žalovaného vo výške 60.000,00 eur je zrejmé, a nie je potrebné jeho výšku preukazovať, plnenie žalobcu - poskytovanie propagácie žalovaného žalobcom - spočívalo v určitých výkonoch v zmysle čl. II. zmluvy, ako také už vrátiť nie je možné, a je preto potrebné pristúpiť k vzájomnému vysporiadaniu analogicky ako to vyplýva z ust. § 458 ods. 1 OZ, t. j. je potrebné zistiť alebo preukázať výšku peňažnej náhrady, ktorá zodpovedá hodnote plnenia poskytnutého žalobcom. Výška peňažnej náhrady sa rovná obvyklej cene vynaložených nákladov na úkony toho istého druhu, v danom meste a čase, resp. peňažná náhrada musí korešpondovať obvyklej cene tohto plnenia, pričom poznatok o obvyklej cene príslušného naturálneho plnenia je skutkovým poznatkom (skutkovým zistením), ku ktorému súd dospieva vykonaným dokazovaním. V tomto smere bolo a je dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý ho však nemohol v konaní pred súdom prvej inštancie uniesť, nakoľko z predbežného právneho názoru súdu, ktorý súd stranám konania predostrel pred ukončením dokazovania, vyplynulo, že žalobca má nárok na dve zmluvné plnenia po 60.000,00 eur. Žalobca tak nemal potrebu navrhovať dokazovanie, ktorým by preukazoval výšku peňažnej náhrady.
9. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 31Cb/92/2017-498 zo dňa 30.04.2018 zamietol žalobu žalobcu. V odôvodnení rozsudku uviedol, že pri viazanosti právnym záverom odvolacieho súdu vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 120.000,00 eur, bolo povinnosťou žalobcu, aby produkoval dôkazy, resp. navrhol ich vykonanie za účelom preukázania uplatňovania výšky peňažnej náhrady podľa § 351 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka. Rovnako tak nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinností žalovaným a následným vznikom nákladov na odvrátenie hroziacej škody v časti, v ktorej sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 799,32 eur. Žalobca žiadne dôkazy na preukázanie uplatneného nároku nepredložil. Po účinnom odstúpení od zmluvy vznikol stranám nárok na vrátenie už poskytnutých plnení, pričom v rozhodovanom prípade bolo potrebné preukázať výšku peňažnej náhrady, ktorá by zodpovedala hodnote plnenia poskytnutého žalobcom, keďže plnenie žalovaného vo výške 60.000,00 eur je zrejmé.
10. O odvolaní žalobcu voči vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom (v poradí druhým) zo 04.10.2018, č. k. 26Cob/45/2018-543 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia poukázal odvolací súd na svoje predchádzajúce rozhodnutie - uznesenie z 11.05.2017, č. k. 26Cob/70/2016-462, v ktorom skonštatoval, že podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej bolo pred odstúpením od zmluvy poskytnuté plnenie druhou stranou, toto plnenie vráti, u peňažného záväzku spolu s úrokmi vo výške dohodnutej v zmluve pre tento prípad, inak stanovené podľa § 502. Pravidlo upravené v predmetnom ustanovení predstavuje zvláštnu úpravu bezdôvodného obohatenia, ktoré rieši dôsledky zániku zmluvy ako právneho dôvodu splnenia povinnosti, ku ktorému došlo pred odstúpením. Po odstúpení od zmluvy sú si zmluvné strany povinné vrátiť vzájomne poskytnuté plnenia. Ak to nie je možné musí sa analogicky aplikovať ust. § 458 Občianskeho zákonníka a namiesto povinnosti vrátiť plnenie, vznikne povinnosť poskytnúť peňažnú náhradu. Po odstúpení od zmluvy už strany nemajú právo na poskytovanie plnení v zmysle zmluvy, a to ani v prípade, ak na ne vznikol nárok do času, kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy, nakoľko každé takéto prípadné plnenie by sa muselo vrátiť. Kým plnenie žalovaného vo výške 60.000,00 eur bolo zrejmé a jeho výšku nebolo potrebné preukazovať, plnenie žalobcu spočívajúce v plnení záväzku podľa čl. II zmluvy o reklame, ako také už vrátiť nie je možné, preto bolo potrebné pristúpiť k vzájomnému vyporiadaniu, ako to analogicky vyplýva z výkladu ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výška peňažnej náhrady sa podľa odvolacieho súdu rovná obvyklej cene vynaložených nákladov na úkony toho istého druhu v danom mieste a čase, resp. peňažná náhrada musí korešpondovať obvyklej cene tohto plnenia, pričom poznatok o obvyklej cene príslušného naturálneho plnenia je skutkovým poznatkom, ku ktorému súd dospeje na základe vykonaného dokazovania. Na predmetných záveroch odvolací súd v napadnutom rozsudku zotrval a doplnil, že zmluvné strany nemajú po odstúpení od zmluvy už právo domáhať sa plnení vyplývajúcich zo zmluvy, od ktorej sa odstúpilo, pretože právny dôvod takýchto plnení odstúpením dodatočne odpadol.
11. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dňa 20.02.2019 dovolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP") a zároveň aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP.
12. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3Obdo/80/2019 zo dňa 27.05.2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 04.10.2018, č. k. 26Cob/45/2018-543 vo výrokoch, ktorými potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra z 30.04.2018, č. k. 31Cb/82/2017-498 o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 120.000,00 eur s príslušenstvom a vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a nároku na náhradu trov odvolacieho konania a tiež zrušil rozsudok Okresného súdu Nitra z 30.04.2018, č. k. 31 Cb/82/2017-498 vo výrokoch o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 120.000,00 eur s príslušenstvom, a vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia dovolacieho súdu v časti týkajúcej sa nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 799,32 eura s príslušenstvom, dovolací súd konštatoval, že v predmetnej časti dovolateľ nenamietal nesprávne právne posúdenie, ale uplatnil výlučne dovolací dôvod podľa § 431 CSP, t. j. namietal len existenciu vady zmätočnosti uvedenú v ustanovení § 420 písm. f) CSP, keď súdom nižšej inštancie vytýkal, že nesprávne od neho požadovali preukázanie dôkazného bremena, keď podľa jeho názoru bolo povinnosťou žalovaného účinne poprieť žalobou uplatnený nárok na náhradu škody, k čomu však v predmetnom spore nedošlo. V predmetnej časti však tvrdený dovolací dôvod podľa dovolacieho súdu nemôže obstáť, keďže - ako súdy nižšej inštancie správne skonštatovali - žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno, pokiaľ ide o naplnenie zákonných predpokladov na náhradu škody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Pokiaľ konajúce súdy skonštatovali, že žalobca ako poškodený bol povinný preukázať splnenie všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu, pričom žalobca v konaní (napriek záveru vyslovenému v kasačnom uznesení krajského súdu z 11.05.2017, č. k. 26Cob/70/2016-462) nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením povinností žalovaným a následným vznikom nákladov na odvrátenie škody na strane žalobcu, dovolací súd uvádza, že tento postup súdov nižšej inštancie nebol rozporný s právnou úpravou. Záver konajúcich súdov v tejto časti plne zodpovedá právnej úprave zodpovednosti za škodu podľa Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia dovolacieho súdu v časti týkajúcej sa nároku žalobcu na zaplatenie sumy 120.000,00 eur s príslušenstvom, dovolací súd uviedol, že názor, podľa ktorého je pri určení výšky peňažnej náhrady pri vzájomnom vyporiadaní podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka rozhodujúca cena obvyklého plnenia, je nesprávny. Akceptovaním tohto názoru by totiž došlo k rozvratu v súkromnoprávnych vzťahoch a k prekvapivosti tak na strane veriteľa, ako aj na strane dlžníka. Záver o tom že rozhodujúca je cena obvyklého plnenia - by totiž musel nevyhnutne platiť nielen v prípade, ak dohodnutá cena plnenia je vyššia ako cena obvyklého plnenia, ale aj v prípade, ak by si strany dohodli nižšiu než obvyklú cenu plnenia. Dovolací súd uviedol, že je nevyhnutné zohľadniť tú skutočnosť, že pri dohode o výške plnenia môžu zmluvné strany prihliadať na rôzne okolnosti, ktoré však odkaz na cenu obvyklého plnenia nemôže zohľadniť, a preto je v zásade nesprávne pri vyporiadaní podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka vychádzať z ceny obvyklého plnenia. Vo vzťahu k určeniu výšky peňažnej náhrady, ktorú má dlžník poskytnúť pri vyporiadaní vzťahu medzi stranami po odstúpení od zmluvy podľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka veriteľovi, je rozhodujúce vychádzať z autonómie vôle zmluvných strán, keďže jedine zohľadnením vôle zmluvných strán pri uzatváraní záväzku možno predísť negatívnym dôsledkom, ktoré by mohli niektorú zo strán postihnúť pri uprednostnení iného kritéria. Z uvedeného vyplýva, že ani v prípade, ak strana, ktorá pred odstúpením prijala plnenie a sama svoj záväzok nesplnila, sa táto strana nemôže zbaviť povinnosti poskytnúť druhej strane peňažnú náhradu za plnenie prijaté vo výške dohodnutej v zmluve a domáhať sa, aby druhej strane poskytla len náhradu vo výške, ktorá predstavuje hodnotu obvyklého plnenia v situácii, ak cena dohodnutá v zmluve túto hodnotu prevyšuje. Pokiaľ dlžník tvrdí, že veriteľ mu neposkytol pred odstúpením od zmluvy plnenie v plnom (zmluvne dohodnutom) rozsahu, možno uvažovať o tom, že poskytnuté plnenie malo vady. Do úvahy tak prichádza analogická aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka o vadnom plnení. (§ 422 a nasl.). Uvedené znamená, že je povinnosťou tej zmluvnej strany, ktorá prijala zmluvné plnenie, včas uplatniť u druhej strany, že jej nebolo poskytnuté plnenie v dohodnutom rozsahu, a to spôsobom, že musí špecifikovať, ktorú konkrétnu zmluvnú povinnosť si druhá strana nesplnila. Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností v tejto situácii zaťažuje stranu, ktorá plnenie prijala, keďže práve táto strana disponuje vedomosťou, v akom rozsahu prijala plnenie, resp. akú povinnosť si druhá zmluvná strana nesplnila (nemala splniť). Následne po unesení dôkazného bremena môže táto zmluvná strana požadovať nároky, ktoré zákon priznáva v prípade vadného plnenia. V prípade, ak už prebieha spor o zaplatenie peňažnej náhrady po odstúpení od zmluvy podľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, je týmto nárokom predovšetkým nárok na zľavu z ceny plnenia, ktorý zodpovedá rozdielu medzi zmluvne dohodnutým plnením a hodnotou plnenia, ktoré bolo reálne poskytnuté. Uvedené znamená, že je neprípustné, aby v prípade odstúpenia od zmluvy strana, ktorá
prijala zmluvné plnenie (a sama si svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy nesplnila), iba namietla, že druhá strana si nesplnila svoju povinnosť v celom rozsahu s tým, že následne by mala táto druhá strana preukazovať rozsah skutočne poskytnutého plnenia.
13. Dovolací súd v zmysle vyššie uvedeného sformuloval konečné závery v troch nasledujúcich bodoch: I. Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy okrem práv a povinností vyplývajúcich z druhej vety ustanovenia § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. V dôsledku odstúpenia od zmluvy tak zaniká aj právo veriteľa domáhať sa zmluvného plnenia, na ktoré mu vznikol nárok do doby odstúpenia od zmluvy. II. Obsah zmluvného záväzku sa odstúpením od zmluvy mení s tým, že je zameraný na vzájomné vyporiadanie sa medzi zmluvnými stranami spôsobom upraveným v ustanovení § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to tak, že každá zo strán je povinná druhej strane vrátiť všetko, čo na základe zmluvy pred odstúpením prijala. Ak to nie je možné, najmä vzhľadom na povahu prijatého plnenia, je zmluvná strana povinná poskytnúť druhej strane peňažnú náhradu za prijaté plnenie. III. Hodnota peňažnej náhrady pri vzájomnom vyporiadaní záväzkového vzťahu podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorú je strana povinná zaplatiť druhej strane za plnenie prijaté pred odstúpením od zmluvy, zodpovedá cene zmluvne dohodnutého plnenia.
14. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a z takto vykonaného dokazovania dospel k nasledovnému skutkovému stavu: Dňa 21.06.2011 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o reklame v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá obsahovala nasledujúce ustanovenia: Predmetom tejto zmluvy bol záväzok poskytovateľa propagovať objednávateľa v rámci súťaže mužov v basketbale, formou uvedenou v článku II. tejto zmluvy a záväzok objednávateľa zaplatiť poskytovateľovi za propagáciu cenu dohodnutú v článku III. tejto zmluvy. V čl. II zmluvy: Poskytovateľ sa zaväzuje propagovať objednávateľa v športovej súťaži mužov v basketbale, nasledovnou formou s použitím označenia „BEMACO" v mediálnom názve klubu BK BEMACO SPU Nitra. Zmluva v čl. II. obsahuje výpočet zmluvných povinností žalobcu. Ďalej zmluva obsahovala ustanovenia, podľa ktorých sa objednávateľ zaviazal uhradiť za plnenie poskytované poskytovateľom dohodnutú cenu 540.000,00 eur vrátane 20% DPH (450.000,00 eur bez DPH). Cena plnenia mala byť objednávateľovi vyúčtovaná poskytovateľom na základe vystavených faktúr, pričom platby v celkovej výške 150.000,00 eur + DPH za každé hracie obdobie (ligový ročník) boli splatné v splátkach nasledovne: 1. splátka vo výške 50.000,00 eur + DPH splatná do 30.06.2011, 2. splátka vo výške 50.000,00 eur + DPH splatná do 30.09.2011, 3. splátka vo výške 50.000,00 eur + DPH splatná do 31.12.2011, 4. splátka vo výške 50.000,00 eur + DPH splatná do 30.06.2012 atď. celkovo 9 splátok na tri súťažné ročníky. V čl. IV ods. 3 zmluvy bolo ustanovenie, podľa ktorého objednávateľ berie na vedomie, že poskytovateľ predpokladajúc riadne a včasné splnenie záväzku objednávateľa podľa článku III. tejto zmluvy uzatvorí s tretími osobami zmluvy (hráčske zmluvy a iné zmluvy zabezpečujúce činnosť športového klubu), dôsledkom ktorých bude vznik záväzku poskytovateľa poskytnúť takýmto tretím osobám peňažné plnenie. V záverečných ustanoveniach s uvedením, že zmeniť alebo doplniť túto zmluvu možno len písomne, formou dodatkov k tejto zmluve, na základe súhlasných prejavov vôle zmluvných strán. Od podpísania zmluvy o reklame žalobca pôsobil v mužskej basketbalovej lige. V mediálnom názve klubu používal názov "BEMACO". Uvedený názov bol používaný na vstupenkách, v prezentačných štúdiách, na dresoch hráčov, na tabuliach lemujúcich športovisko - palubovku, na pútačoch, na internetovej stránke alebo plagátoch. Dňa 21.06.2011 žalobca fakturoval faktúrou č. XXXXXXX sumu 60.000,00 eur so splatnosťou 30.06.2011. (č.l. 62). Táto suma bola žalovaným uhradená. Dňa 03.10.2011 žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXX sumu 60.000,00 eur so splatnosťou 17.10.2011. (č.l. 61). Táto faktúra nebola žalovaným uhradená. Dňa 02.01.2012 žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXX sumu 60.000,00 eur so splatnosťou 09.01.2012. (č.l.60). Táto faktúra nebola žalovaným uhradená. Listom zo dňa 01.02.2012 doručeným žalobcovi, žalovaný obsahom listu oznámil odstúpenie od zmluvy. V liste bolo uvedené, že od zmluvy odstupuje pre podstatné porušenie povinností. Ďalej, že "Už v čase uzavretia zmluvy sme Vám dostatočne zreteľne prezentovali, že našim záujmom je reklama a s tým spojená propagácia našej spoločnosti v rámci súťaže mužov v basketbale, formou uvedenou v článku II. zmluvy. Za týmto účelom boli jednotlivé formy plnenia z Vašej strany podrobne uvedené v zmluve. Len naplnenie celého obsahu podľa článku III. zmluvy je splnením predmetu zmluvy. Vaša spoločnosť ani po viac ako šiestich mesiacoch od uzavretia zmluvy nedokázala naplniť jej predmet a splniť si svoj záväzok podľa článku III. Zmluvy v plnom rozsahu. Z uvedených dôvodov od Zmluvy o reklame z 21. júna 2011 odstupujeme." Listom tiež zo dňa 01.02.2012 oznámil žalovaný žalobcovi vrátenie faktúry č. XXXXXX z 03.10.2011 na sumu 60.000,00 eur. Listom
zo dňa 20.02.2012, ktorý bol doručený žalobcovi, žalovaný oznámil vrátenie faktúry č. XXXXXXX (č.l. 57). Dňa 04.06.2012 bol žalovanému poštou doručený list žalobcu zo dňa 30.05.2012, v ktorom okrem iného bolo uvedené, že "vzhľadom na fakt, že na náš list zo dňa 18.04.2012 nijako nereagovali, je pre nás zrejmé, že ani v budúcnosti si nebudete plniť svoje finančné povinnosti voči našej spoločnosti zo Zmluvy o reklame. Z tohto dôvodu naša spoločnosť odo dňa doručenia tohto listu Vašej spoločnosti odopiera plniť svoje budúce povinnosti vyplývajúce pre ňu zo Zmluvy o reklame voči Vašej spoločnosti a to až do dňa splnenia si Vašich budúcich finančných povinností". V uvedenom liste žalobca zároveň poskytol žalovanému dodatočnú primeranú lehotu na plnenie do 30.06.2012 (č.l.55). Dňa 08.08.2012 bol žalovanému poštou doručený list žalobcu označený ako odstúpenie od zmluvy o reklame zo dňa 21.06.2011 (datovaný 07.08.2012), v ktorom okrem iného bolo uvedené, že listom zo dňa 18.04.2012, ktorý Vám bol doručený dňa 20. 04. 2012 a taktiež listom zo dňa 30.05.2012, ktorý Vám bol doručený dňa 04.06.2012 sme Vás vyzvali na splnenie Vašich splatných povinností z tejto zmluvy a na zabezpečenie Vašich budúcich povinností z tejto zmluvy. Vzhľadom k tomu, že do dnešného dňa ste nesplnili ani jednu z našich vyššie uvedených výziev naša spoločnosť odstupuje od zmluvy o reklame uzatvorenej medzi našimi spoločnosťami dňa 21.06.2011 a to dňom, kedy Vám bude toto odstúpenie doručené.
15. Súd posudzoval predmetný spor podľa nasledujúcich ustanovení zákona:
Podľa § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "ObZ"), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 35 ods. 2 a 3 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. Podľa § 266 ods. 1 ObZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Podľa § 266 ods. 2 prvej vety ObZ, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Podľa § 266 ods. 4 ObZ, prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Podľa § 344 ObZ, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Podľa § 345 ods. 1 ObZ, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Podľa § 345 ods. 2 ObZ, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Podľa § 345 ods. 3 ObZ, ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty. Podľa § 346 ods. 1 ObZ, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. Podľa § 348 ods. 1 ObZ, ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno od zmluvy odstúpiť, keď zo správania povinnej strany alebo z iných okolností nepochybne vyplýva ešte pred časom určeným
na plnenie zmluvnej povinnosti, že táto povinnosť bude porušená podstatným spôsobom, a povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného odkladu dostatočnú zábezpeku. Podľa § 349 ods. 1 ObZ, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany. Podľa § 351 ods. 1 ObZ, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Podľa § 351 ods. 2 ObZ, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa § 455 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu. Podľa § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru. Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
16. Vzhľadom na ust. § 455 CSP súd poukazuje na to, že je po vrátení veci viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, podľa ktorého bolo povinnosťou žalovaného pri analogickom aplikovaní ustanovení Obchodného zákonníka o vadnom plnení (§422 a nasl.) včas uplatniť u žalobcu, že mu nebolo poskytnuté plnenie v dohodnutom rozsahu, a to spôsobom, že musel špecifikovať, ktorú konkrétnu zmluvnú povinnosť si druhá strana nesplnila, kde dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností v tejto situácii zaťažuje stranu, ktorá prijala poskytnuté plnenie a disponuje vedomosťou, v akom rozsahu prijal plnenie, respektíve akú povinnosť si druhá strana nesplnila. Až následne po unesení dôkazného bremena môže táto zmluvná strana požadovať nároky, ktoré zákon priznáva v prípade vadného plnenia. Tvrdenie žalovaného o tom, že mu žalobca za obdobie do odstúpenia od zmluvy neposkytol plnenie v celom zmluvne dohodnutom rozsahu, nezakladalo povinnosť žalobcu preukázať rozsah, v akom reálne poskytol zmluvné plnenie žalovanému do doby odstúpenia od zmluvy. Zároveň bol súd prvej inštancie viazaný aj názorom dovolacieho súdu o zmene obsahu zmluvného záväzku odstúpením od zmluvy s tým, že tento je zameraný na vzájomné vyporiadanie sa medzi zmluvnými stranami spôsobom upraveným v ustanovení § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to tak, že každá zo strán je povinná druhej strane vrátiť všetko, čo na základe zmluvy pred odstúpením prijala. Ak to nie je možné, najmä vzhľadom na povahu prijatého plnenia, je zmluvná strana povinná poskytnúť druhej strane peňažnú náhradu za prijaté plnenie, pričom hodnota peňažnej náhrady pri vzájomnom vyporiadaní záväzkového vzťahu podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorú je strana povinná zaplatiť druhej strane za plnenie prijaté pred odstúpením od zmluvy, zodpovedá cene zmluvne dohodnutého plnenia.
17. V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že vyhodnotil odstúpenie od zmluvy o reklame zo strany žalovaného ako neúčinné, pre nesplnenie dôvodov vyplývajúcich z ust. § 344 a nasl. Obch. zák, keďže z uvedeného odstúpenia od zmluvy nebolo zrejmé, ktoré konkrétne povinnosti mal žalobca porušovať, respektíve ktoré povinnosti plniť mal a neplnil a z tohto dôvodu tento list nie je možné považovať ani len za výzvu na odstránenie porušenia zmluvných povinností s poskytnutím primeranej
lehoty. Súd bol toho názoru, že od zmluvy účinne odstúpil žalobca v dôsledku nesplnenia povinnosti žalovaným zaplatiť splatné splátky sponzorských plnení podľa zmluvy o reklame v dodatočnej primeranej lehote, a to ku dňu 08.08.2012, kedy bol prejav vôle žalobcu od zmluvy odstúpiť doručený žalovanému. V zmysle uvedeného súd ohľadom otázky odstúpenia od zmluvy zotrval na záveroch prezentovaných už v rozsudku č. k. 32Cb/61/2013-325 zo dňa 30.10.2014, ktorých správnosť bola skonštatovaná aj Krajským súdom v Nitre v rozsudku č. k. 26Cob/21/2015-374 zo dňa 10.09.2015.
18. Súd ďalej poukazuje na to, že predmetom konania po rozhodnutí dovolacieho súdu ostalo zaplatenie sumy vo výške 120.000,00 eur s príslušenstvom, keďže ostatné nároky (ušlý zisk, ako aj škoda vo výške 799,32 eur), už boli právoplatne vyriešené v rámci predchádzajúceho konania. Súd v zmysle vyššie uvedených záverov dovolacieho súdu konštatuje, že je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 120.000,00 eur s prísl. dôvodný. Súd poukazuje na to, že základným právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je zánik všetkých práv a povinností zo zmluvy, pričom ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka konkretizuje výnimky, t. j. nároky respektíve dojednania, ktorých sa odstúpenie od zmluvy nedotýka. Konkrétne ide o nárok na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, zmluvné ustanovenia týkajúce sa voľby práva alebo voľby Obchodného zákonníka podľa § 262, riešenie sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán a vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Odsek 2 uvedeného ustanovenia § 351 Obchodného zákonníka upravuje vyporiadanie plnenia, ktoré bolo poskytnuté na základe zmluvy pred jej odstúpením a to tak, že je každá zmluvná strana povinná vrátiť to plnenie, ktoré pred odstúpením prijala. Obsah zmluvného záväzku sa teda odstúpením od zmluvy mení tak, že každá zo strán je povinná druhej strane vrátiť všetko, čo na základe zmluvy prijala. V prípade ak to nie je možné, vzhľadom na povahu prijatého plnenia, je zmluvná strana povinná poskytnúť druhej strane peňažnú náhradu za prijaté plnenie, kde v zmysle záverov dovolacieho súdu je potrebné hodnotu peňažnej náhrady pri vzájomnom vyporiadaní záväzkového vzťahu podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka určiť podľa ceny zmluvne dohodnutého plnenia, rešpektujúc tak zmluvnú slobodu a autonómiu vôle zmluvných strán. Súd uvádza, že v tomto prípade výška plnenia vyplýva priamo z uzavretej zmluvy o reklame zo dňa 21.06.2011, kde výška jednotlivých splátok bola stranami dojednaná na sumu vo výške 60.000,00 eur vrátane DPH, teda strany zmluvy sa jasne, slobodne a zrozumiteľne dohodli na tom, akú hodnotu pre nich bude predstavovať vykonaná reklama. V zmysle vyššie uvedených záverov vyplýva povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi hodnotu peňažnej náhrady, ktorá zodpovedá cene takto zmluvne dohodnutého plnenia, čiže pri dvoch vystavených faktúrach do odstúpenia od zmluvy (dve obdobia počas ktorých žalobca reklamoval žalovaného) predstavuje peňažná náhrada sumu vo výške 120.000,00 eur.
19. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že mu nebolo poskytnuté zmluvné dohodnuté plnenie v plnom rozsahu, v zmysle záverov dovolacieho súdu, to bol práve žalovaný, ktorého za analogického použitia ustanovení Obchodného zákonníka o vadnom plnení (§ 422 a nasl.) zaťažovala povinnosť včas uplatniť u žalobcu, že mu nebolo poskytnuté plnenie v dohodnutom rozsahu a zároveň špecifikovať, ktorú konkrétnu povinnosť žalobca nemal splniť, čo žalovaný neurobil, kde dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností v tejto situácii zaťažuje stranu, ktorá plnenie prijala, čiže žalovaného, keďže tento disponuje vedomosťou o tom, v akom rozsahu prijal plnenie. Súd uvádza, že žalovaný vôbec nešpecifikoval v jeho listoch, zo dňa 01.02.2012 respektíve 20.02.2012, ktoré konkrétne povinnosti žalobca nesplnil. Z dôvodu absencie akejkoľvek špecifikácie nemôže byť splnená ani podmienka včasnosti uplatnenia vadného plnenia žalovaným, čo je zvýraznené aj tým, že sám žalovaný v liste (odstúpení) zo dňa 01.02.2012 uvádza, že predmet zmluvy (bližšie nešpecifikovaný) nemal byť zo strany žalobcu naplnený ani po vyše šiestich mesiacoch od uzavretia zmluvy, čiže pri vedomosti žalovaného o tom, že údajne nemalo dochádzať k splneniu povinnosti zo zmluvy ani po vyše šiestich mesiacoch, by bola včasnosť prípadného uplatnenia vadného plnenia vylúčená. Žalovaný v tomto smere vady plnenia u žalobcu riadne neuplatnil a následne ani v spore nepreukázal. Len tvrdenie respektíve namietnutie žalovaného o tom, že mu nebolo poskytnuté plnenie v plnom rozsahu, nezakladalo povinnosť žalobcu preukazovať rozsah ním poskytnutého plnenia do doby odstúpenia od zmluvy. Bremeno tvrdenia ale aj dôkazné bremeno v predmetnom spore v tomto smere zaťažovalo podľa právneho názoru dovolacieho súdu žalovaného, žalovaný však aj po poslednom rozhodnutí dovolacieho súdu (3Obdo/80/2019) zostal už v konaní nečinný.
20. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tieto súd do odstúpenia od zmluvy (do 08.08.2012) priznal žalobcovi v žalobcom požadovanej výške, čiže vo výške 9,5 % ročne a 9 % ročne aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/159/2003 zo dňa 12.08.2004 "Všetky právne následky porušenia
zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením, však ostávajú zachované. Platí to aj pre úroky z omeškania, na ktoré vzniklo veriteľovi právo za dobu od splatnosti peňažného záväzku do zániku zmluvy." Súd bol však toho názoru, že po odstúpení od zmluvy, keďže tu v podstate vzniká nový reštitučný nárok podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka na vrátenie peňažnej náhrady za prijaté plnenie vo výške 120.000,00 eur, je potrebné úroky z omeškania priznať v zákonnej výške platnej ku dňu 09.08.2012, teda vo výške 8,75 % ročne, keďže od tohto dátumu už bol žalovaný v omeškaní so splnením povinnosti poskytnúť druhej strane peňažnú náhradu za prijaté plnenie. V časti úrokov z omeškania presahujúcej 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 120.000,00 eur ročne od 09.08.2012 do zaplatenia súd preto žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol súd v súlade s § 453 ods. 1 a 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v časti 81,32 % uplatneného nároku a neúspešný v časti 18,68 %. Súd z uvedeného dôvodu uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 62,64 % (rozdiel 81,32 % - 18,68 %).
21. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, pričom sa domáhal jeho zmeny tak, že súd žalobu žalobcu v aj zostávajúcom rozsahu zamietne. Žalovaný považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, keď súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
22. Podľa názoru žalovaného je napadnutý rozsudok arbitrárny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalovaného v napadnutom rozsudku nedostatočne vysporiadal s vyjadreniami a všetkými žalobnými námietkami žalovaného, s listinnými dôkazmi a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom. Týmto úkonom realizuje účastník zmluvy svoje právo (nie povinnosť) domôcť sa v dôsledku naplnenia zákonného alebo zmluvného dôvodu zrušenia zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. Žalovaný uvádza, že nie je povinnosťou, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov. Žalovaný považuje odstúpenie od zmluvy za účinné a nestotožňuje sa s tvrdením súdu pertraktovanom v bode 58 napadnutého rozsudku. Žalovaný niekoľkokrát urgoval žalobcu na splnenie dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré špecifikoval v rámci súdneho konania, napriek tomu žalobca zmluvne dohodnuté podmienky nesplnil. Z uvedeného dôvodu žalovaný platne odstúpil od zmluvy a nevznikla mu povinnosť uhradiť žalované splátky - cenu za reklamu, keďže k splneniu zmluvy tak, ako to bolo dohodnuté zo strany žalobcu nedošlo. Žalobca nesplnil zmluvne dohodnuté podmienky a neposkytol žalovanému predmet plnenia tak, ako to bolo dohodnuté a preto mu nevznikol nárok na peňažnú náhradu, ktorá zodpovedá cene zmluvne dohodnutého plnenia. Nárok na peňažnú náhradu by mal žalobca iba v prípade poskytnutia dohodnutého plnenia, čo v žalovanom prípade absentovalo a žalovaný to preukázal viacerými dôkazmi a vyjadreniami počas súdneho konania. Žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a nepodloženia rozsudku kvalifikovanou právnou argumentáciou. Napadnutý rozsudok je postavený iba na subjektívnom názore súdu v žalovanej veci a vôbec neodzrkadľuje objektívne skutočnosti, zákonnú úpravu, ustálenú súdnu judikatúru a listinné dôkazy.
23. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdil, že s otázkou odstúpenia od zmluvy sa už súdy vysporiadali vo svojich skorších rozhodnutiach, pričom aj NS SR sa s týmto názorom stotožnil. Taktiež aj právne posúdenie uplatneného nároku považuje za správne a v súlade s právnym názorom NS SR.
24. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
V prvom rade odvolací súd uvádza, že v súlade s ust. § 379 a 380 CSP sa cíti byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.
25. Odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje ako v rovine skutkových zistení, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, tak aj v časti právneho posúdenia, ktoré odvolací súd považuje za správne. Z uvedeného dôvodu a z dôvodu hospodárnosti nebude preto odvolací súd tieto dôvody opakovať.
26. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného v zmysle ktorého súd nesprávne vyhodnotil jeho jednostranný právny úkon - odstúpenie od zmluvy - odvolací súd poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia súdov (prvoinštančný, odvolací aj dovolací), ktoré v predmetnej veci konali, v ktorých sa súdy opakovane vysporiadali s odstúpením od zmluvy žalovaným (list žalovaného zo dňa 01.02.2012), ktorým podľa súdov nemohlo dôjsť k účinnému odstúpeniu od zmluvy pre jeho neurčitosť. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného uvedenej v odvolaní (že v odstúpení od zmluvy nemusia byť uvedené dôvody odstúpenia) odvolací súd uvádza, že od zmluvy možno podľa § 344 Obch. zák. odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo zákon. Zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že zmluva žiadny prípad odstúpenia od zmluvy neupravuje. Odstúpenie od zmluvy má až na výnimky sankčný charakter ako následok porušenia zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou. Odstúpenie od zmluvy sa uskutočňuje spravidla jednostranným právnym úkonom, prejavujúcim vôľu zrušiť zmluvu týmto spôsobom na základe uznaného dôvodu. Je nevyhnutné, aby zmluvná strana, ktorá chce prejaviť vôľu smerujúcu k zániku záväzku odstúpením jednoznačne vymedzila dôvod, pre ktorý od zmluvy odstupuje s vymedzením konkrétnej zmluvnej povinnosti, ktorá bola druhou stranou určitým konaním alebo nekonaním porušená. Iba ak sú splnené tieto požiadavky, nastanú predpokladané účinky odstúpenia od zmluvy. S ohľadom na sankčný charakter inštitútu odstúpenia od zmluvy je nevyhnutné, aby druhej strane bol známy dôvod odstúpenia, aby následne, táto strana vedela vyhodnotiť, či vytýkanú zmluvnú povinnosť porušila alebo nie, čo má význam pri posúdení, či existujúci záväzkový vzťah zanikol alebo ďalej existuje. Ak by súd prijal argumentáciu žalovaného, tak by bola akákoľvek špecifikácia dôvodov vymedzených v zákone, pre ktoré môže účastník od zmluvy odstúpiť zbytočná, keďže podľa žalovaného stačí iba prejaviť vôľu od zmluvy odstúpiť, bez uvedenia dôvodu, ktorý ho k tomuto jednostrannému právnemu úkonu viedol.
27. Vo vzťahu k ďalšiemu tvrdeniu žalovaného, že nárok na peňažnú náhradu by mal žalobca iba v prípade ak by poskytol dohodnuté zmluvné plnenie, čo v tomto prípade absentovalo, čo žalovaný preukázal viacerými dôkazmi a vyjadreniami počas súdneho konania, k tomu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil právnym názorom dovolacieho súdu, vyslovenom v uznesení NS SR, č. k. 3 Obdo/80/2019 zo dňa 27.05.2020, ktorým je navyše súd prvej inštancie ale aj odvolací súd viazaný a musí ho rešpektovať. Z týchto záverov dovolacieho súdu, ktoré sú premietnuté v ods. 34 (34.1; 34.2; a 34.3) vyplýva, že bolo na žalovanom, aby si včas uplatnil u druhej strany, že mu nebolo poskytnuté plnenie v dohodnutom rozsahu, a to spôsobom, že musí špecifikovať, ktorú konkrétnu zmluvnú povinnosť si druhá zmluvná strana nesplnila, pričom dôkazné bremeno bolo v tomto prípade na žalovanom. Až následne, ak by žalovaný svoje dôkazné bremeno uniesol (čo sa v prejednávanej veci zjavne nestalo), mohol by od žalobcu požadovať nároky, ktoré zákon priznáva v prípade vadného plnenia, v danom prípade nárok na zľavu z ceny plnení, ktorý zodpovedá rozdielu medzi zmluvne dohodnutým plnením a hodnotou plnenia, ktoré bolo reálne poskytnuté. Ani k takémuto postupu zo strany žalovaného nedošlo. Žalovaný v konaní nešpecifikoval akú zmluvnú povinnosť žalobca nesplnil, či si porušenie zmluvnej povinnosti uplatnil u druhej strany, nepreukázal v čom spočívalo vadné plnenie, a ani či si takéto vadné plnenie uplatnil u žalobcu bez zbytočného odkladu. Žalovaný taktiež ani netvrdil a ani nepreukázal, či a aký nárok z titulu vadného plnenia si u žalobcu uplatnil. V tomto smere preto odvolací súd považuje závery súdu prvej inštancie za správne.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie postupoval a rozhodol v súlade s právnym názorom vysloveným v uznesení 3 Obdo/80/2019 zo dňa 27.05.2020 a preto rozsudok v napadnutej časti potvrdil, nakoľko žalobca odvolanie vo výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby nepodal.
29. Keďže žalobca mal v konaní pred odvolacím súdom úspech, priznal mu súd v súlade s ust. § 255 a 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.