Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-16C/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu HATI SERVIS s.r.o., IČO: 47 578 025, so sídlom Kováčska 14, Medzev, zast. advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava o zaplatenie 385,17 Eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 385,17 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 385,17 Eur od 24.1.2018 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu (Okresný súd Banská Bystrica) dňa 9.8.2018 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 385,17 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.8.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle E. Tranzit, A.: S., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo J. S. (ďalej ako „poškodená“). Predmetnú škodovú udalosť (nehodu) spôsobil vodič motorového vozidla O. L., A.: S., ktorého vlastník mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval pod číslom škodovej udalosti č. 9564766504. Poškodená si dala svoje motorové vozidlo opraviť v servise HATI SERVIS s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla boli 385,17 Eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného. Poškodenej, resp. žalobcovi bolo na základe e-mailového dopytu žalobcu oznámené, že predmetná poistná udalosť bola ukončená ako bezpredmetná, a teda bez poskytnutia poistného plnenia. Táto nepriznaná suma 385,17 Eur bola poškodenou postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.1.2018. Poukázal na to, že ku poistnej udalosti došlo dňa 28.8.2017, žalovanému bola ohlásená dňa 31.08.2017, ale oznámenie o tom, že je podľa žalovaného bezpredmetná, bolo zaslané žalobcovi až dňa 8.1.2018, teda po uplynutí 5 mesiacov od jej nahlásenia, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. Odkázal tiež na stanovisko Národnej banky Slovenska, ako aj Najvyššieho súdu SR uverejneného v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a súdov SR č.10/2014 - stanovisko č.135, podľa ktorých škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu za neho nahradiť. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba nahradiť skutočnú škodu. Vzhľadom na to, že sa škoda vyjadruje porovnaním majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, potom aj rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov potrebných na obnovenie pôvodného majetkového stavu. Z podstaty poistenia vyplýva, že stačí, ak poškodený predloží kalkuláciu opravy, a to je už dôkaz o škode a jej vyčíslení, ktorá mu vznikla poistnou udalosťou. Poisťovňa ma nahrádzať vzniknutú škodu, nakoľko to je účelom a zmyslom poistenia. Žalobca však predložil faktúru, ktorá premietla skutočnú škodu do finančných prostriedkov, ktoré sú nevyhnutné na navrátenie poškodeného motorového vozidla do stavu pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Okrem istiny žalobca žiadal priznať mu úroky z omeškania a nahradiť mu trovy konania. Žalobu žalobca právne odôvodnil ust. a , , a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a , , , a .

2. Na preukázanie tvrdených skutočností žalobca predložil záznam o dopravnej nehode zo dňa 28.8.2017, faktúru č. 2017054 zo dňa 8.12.2017, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 12.1.2018, e- mailovú komunikáciu sporových strán a výpisy z obchodného registra strán sporu.

3. Upomínací súd vydal vo veci dňa 24.8.2018 pod sp.zn. platobný rozkaz, ktorý bol zrušený podaním odporu žalovaným ( o upomínacom konaní). V dôsledku návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní bola vec dňa 11.1.2019 postúpená tunajšiemu súdu ako sporovému súdu príslušnému na prejednanie veci v zmysle (ďalej len „“).

4. Žalovaný v podanom odpore namietal, že podaná žaloba nespĺňa zákonné kritériá požadované ust. , keďže žalobca mal v žalobnom návrhu označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca nešpecifikoval základné údaje o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však nie je postačujúce. Podľa žalovaného žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, pretože poškodený mal voči žalobcovi záväzok spočívajúci v neuhradenej faktúre. Poškodený predstavoval dlžníka žalobcu a nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávok. Uzatvorením predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil, a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ust. . Vzhľadom na neexistujúci predmet postúpenia žalovaný považuje takýto právny úkon za absolútne neplatný podľa ustanovenia . Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého absolútne neplatný právny úkon je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O nedovolenosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu, súčasne v predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia pohľadávky. V predloženej zmluve je zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa žalovaného neexistujúcej) pohľadávky, ktorá je následne premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak tu absentuje naplnenie cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku. Uvedením predmetných skutočností (špecifikácia a predmet zmluvy) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. Predmet zmluvy je pritom potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a presne nešpecifikovaný. Z uvedených dôvodov mal za to, že nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

5. Na pojednávanie dňa 30.1.2020 sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 29.1.2020 z dôvodu neodkladných pracovných povinností

a pracovnej vyťaženosti v termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania, aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania. Uviedol, že nemá ďalšie návrhy na dokazovanie a súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

6. Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 28.8.2017 vyplýva, že v uvedený deň o 15.40 hod. došlo vo B. Q. k poistnej udalosti, pri ktorej prasklo čelné sklo motorového vozidla E. I. V. J. S.. Udalosť zavinil vodič motorového vozidla O. L. Z. X., ktorý mal uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom u žalovaného. Záznam o dopravnej nehode bol dňa 31.8.2017 predložený žalovanému.

7. Faktúrou č. 2017054 zo dňa 8.12.2017, splatnou dňa 15.12.2017 žalobca vyfakturoval poškodenej za opravu motorového vozidla E. I. A.: S. XXX D. sumu celkom 385,17 Eur.

8. V zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 12.1.2018 postupca (poškodená J. S.) prehlásil, že má voči žalovanému pohľadávku vo výške 385,17 Eur. Predmetná pohľadávka vznikla z dôvodu poistnej udalosti zo dňa 28.8.2017, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla poškodenej. Predmetná suma bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 2017054 a do dnešného dňa nie je uhradená. Predmetom zmluvy o postúpení je postúpenie nezaplatenej pohľadávky vo výške 385,17 Eur predstavujúcej škodu neuhradenú žalovaným a jej príslušenstvo (úroky z omeškania) z postupcu na postupníka - žalobcu.

9. Podľa e-mailovej komunikácie žalobca zaslal dňa 13.12.2017 žalovanému podklady k poistnej udalosti, čo žalovaný potvrdil. Dňa 18.12.2017 sa žalobca informoval o štádiu riešenia poistnej udalosti, na čo žalovaný odpovedal, že poškodený mu neodovzdal vypísaný dotazník ku škodovej udalosti a škoda nebola zlikvidovaná. Dňa 20.12.2017 žalobca zaslal žalovanému dotazník poškodeného, zaslanie ktorého žalovaný potvrdil. Na mail zo dňa 8.1.2018, ktorým žalobca žiadal o zaslanie poistného plnenia, žalovaný odpovedal, že predmetná poistná udalosť bola ukončená ako bezpredmetná, a teda bez poskytnutia poistného plnenia.

10. Podľa poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

11. Podľa poistiť možno najmä: a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

12. Podľa právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

13. Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá ( ).

14. V zmysle osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).

15. Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu vyplýva z ust. , podľa ktorého povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

16. Podľa ust. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

17. Podľa ust. , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa ust. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

19. Podľa ust. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

20. V zmysle ust. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

21. Podľa ust. , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

22. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (viď R 55/1971).

23. V zmysle náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

24. Žalovaný tvrdil, že podaná žaloba nie je dostatočne určitá a nespĺňa náležitosti riadnej žaloby v zmysle ust. , pretože v rámci opisu skutočností, z ktorých vyplýva žalobný nárok, žalobca nešpecifikoval základné údaje o priebehu škodovej udalosti a ani ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného.

25. Podľa ust. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania (v zmysle

- ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

26. V žalobe podanej žalobcom sú uvedené všetky náležitosti žaloby ako to predpokladá ust. , vrátane opisu rozhodujúcich skutočností, z ktorých žalobca vyvodzuje ním uplatnený nárok. Uvedenú námietku žalovaného súd považuje za nedôvodnú.

27. Žalovaný tiež namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní tvrdiac, že poškodený ako dlžník žalobcu nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávok. Uzatvorením predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, ale došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, čo je v rozpore s ust. . Vzhľadom na neexistujúci predmet postúpenia žalovaný považoval takýto právny úkon za absolútne neplatný. Uviedol tiež, že v zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. Predmet zmluvy považoval za rozporuplný, nejasný a presne nešpecifikovaný.

28. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom procesnom práve používa pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu subjektom práva a druhá na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp.zn. ).

29. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. ).

30. Podľa ust. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

31. Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.1.2018 nepochybne vyplýva, že ňou poškodená Lenka Kostková postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanému vo výške 385,17 Eur s príl. predstavujúcu škodu neuhradenú žalovaným. Zo zmluvy vyplýva jednoznačne vôľa poškodenej smerujúca k postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobcu. Predmet postúpenia je v zmluve jasne, zrozumiteľne a nezameniteľne špecifikovaný.

33. Z vyššie cit. ust. vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma, v zmluve musia byť označení účastníci zmluvy, t.j. doterajší veriteľ ako postupca a nový veriteľ ako postupník, postupovaná pohľadávka musí byť dostatočne identifikovaná, t.j. jej výškou a právnym dôvodom vzniku a musí ísť o existujúcu pohľadávku (postúpiť však možno aj budúcu pohľadávku). Postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom miesto postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Dlžník nie je postúpením vo svojom právnom postavení dotknutý, pretože námietky, ktoré mal v čase postúpenia proti pohľadávke, sa mu zachovávajú aj po postúpení. Ak s postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj príslušenstvo pohľadávky, pôjde o úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania, prípadne o náklady spojené s jej uplatnením ( ).

34. Žalobcom predložená zmluva o postúpení pohľadávky má všetky zákonom stanovené náležitosti - je určito označený postupca, postupník, pohľadávka a jej právny dôvod. Zmluva je datovaná a podpísaná zmluvnými stranami. Nie je dôvodné tvrdenie žalovaného, že pôvodná pohľadávka neexistovala. Je

nepochybné, že predmetom postúpenia je pohľadávka predstavujúca vyfakturovanú a žalovaným nezaplatenú škodu (viď rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. z 27.6.2019).

35. Podľa ustálenej súdnej praxe škoda vzniká momentom škodovej resp. poistnej udalosti. Právo na plnenie poistného plnenia vo forme náhrady škody nie je podmienené žiadnou inou skutočnosťou, ako napríklad úhradou faktúry zo strany poškodeného. Škoda predstavuje nielen majetkové hodnoty, ktoré už boli, resp. majú byť poškodeným vynaložené, ale aj tie, ktoré by bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (napr. R 25/1990)

36. V danej veci mal postupca voči žalovanému pohľadávku z titulu poistnej zmluvy, a to nárok na poistné plnenie vo výške faktúry vystavenej servisom, ktorý vykonal opravu. Predmetná pohľadávka bola následne nepochybne postúpená na žalobcu. Uvedenú zmluvu, ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd nepovažuje za neplatný právny úkon.

37. Súd zároveň dopĺňa, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať princíp preferencie platnosti právnych úkonov, čo konštatuje aj Ústavný súd SR v náleze zo dňa 1.4.2015, sp. zn. : “... jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy.... Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou.“

38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považuje za nespornú aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, a preto aj túto námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.

39. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval žalobou uplatnený nárok za dôvodný. V konaní nebola sporná existencia poistného vzťahu, na základe ktorého bol žalovaný povinný v prípade vzniku poistnej udalosti nahradiť škodu spôsobenú poisteným poškodenému. Tiež nebol sporným vznik poistnej udalosti, ani výška škody, ktorá prevádzkou poistného motorového vozidla vznikla poškodenej. Existenciu týchto skutočností mal súd za preukázanú predloženým záznamom o dopravnej nehode, ako aj faktúrou servisu, z ktorej jednoznačne vyplýva výška vzniknutej škody 385,17 Eur. Ako vyplýva z predchádzajúcich odsekov odôvodnenia, žalobca je v dôsledku postúpenia predmetnej pohľadávky oprávneným subjektom na uplatnenie žalovanej sumy.

40. Žalovaný bol teda povinný uhradiť poistné plnenie vo výške 385,17 Eur. Keďže tak neučinil, dostal sa s jeho úhradou do omeškania.

41. Podľa ust. , veta prvá a dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

42. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania počnúc 24.1.2018, vychádzajúc z e-mailového oznámenia žalovaného, že poistná udalosť je bezpredmetná, a teda v uvedený deň už muselo byť šetrenie žalovaného ukončené.

43. Súd sa stotožňuje s uvedenou argumentáciou žalobca a má za to, že žalobcovi počnúc uvedeným dňom patria popri istine aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania s poukazom na nar. vlády č. v danom prípade predstavuje 5% ročne.

44. Súd dodáva, že z vyššie cit. ust. , vyplýva povinnosť žalovaného vykonávať riadne šetrenie, ktorého cieľom má byť zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a následné riadne a včasné poskytnutie poistného plnenia. V danom prípade si žalovaný túto nepeňažnú povinnosť nesplnil, keďže v zákonom stanovenej lehote nezaslal poškodenej resp. žalobcovi riadne vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Vyjadrenie po zákonnej lehote v znení: „Predmetná poistná udalosť bola ukončená ako bezpredmetná, a teda bez poskytnutia poistného plnenia.“, bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia, nemožno považovať za riadne splnenie si

povinnosti v súvislosti s poistnou udalosťou. Žalovaného takéto vyjadrenie nezbavuje povinnosti platiť úroky z omeškania po uplynutí lehoty v zmysle ust. .

45. Dané ustanovenie sa vzťahuje na prípady, ak si poisťovateľ riadne splnil povinnosti v zmysle ust. , poskytol žalobcovi riadne písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie a oprávnená výška nárokov bola zrejmá až z právoplatného rozhodnutia vo veci samej (napr. po dokazovaní ohľadom spornej výšky škody. Ak žalovaný odmietol nezákonným spôsobom plniť poistné plnenie, musí znášať sankcie s tým spojené v podobe zákonných úrokov z omeškania, a to počnúc uplynutím lehoty v ust. .

46. Lehota na plnenie vyplýva z ust. veta prvá .

47. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. , podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Nakoľko bol žalobca v konaní plne úspešný, bola mu voči žalovanému priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu. Súd nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

50. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie v dvoch písomných vyhotoveniach ( ). V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané ( a ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.