Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-1-2020.pdf
PDF · 106.21 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/1/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: J. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. F. XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 132,77 eura, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 10Er/721/2009-30 z 25. januára 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením č. k. 10Er/721/2009-30 z 25. januára 2018, zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1 a § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku.
3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie z 24. 08. 2009 sa oprávnený domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 132,77 eura a trov exekúcie, na základe exekučného titulu, ktorým je Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. k. ORP-285/DI-SK- I-20082008 z 18. 02. 2008, vydaný Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Okresným dopravným inšpektorátom v Komárne. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 02. 09. 2009.
4. Okresný súd Komárno vydal dňa 25. septembra 2009 poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX*XXXXXX v konaní vedenom pod sp. zn. 10Er/721/2009 (EX 4971/09) pre súdneho exekútora E.. E. H. so sídlom U. úradu vo B.. Dňa 15. 07. 2011 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Komárno návrh na pripustenie zmeny účastníka konania. Uznesením sp. zn. 10Er/721/2009 z 5. decembra 2011 rozhodol exekučný súd o pripustení zmeny účastníka konania tak, že na miesto pôvodného oprávneného Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, so sídlom Nitra, Piesková 32, do konania vstúpila Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005. Dňa 14. 12. 2017 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Komárno podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a navrhol, aby exekučný súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie.
5. Súdny exekútor vo svojom podaní uviedol, že počas exekučného konania vykonanou lustráciou majetkových pomerov povinného zistil, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, nemá vedené účty v peňažných ústavoch, nie je zamestnaný a nepoberá žiadne dávky. Povinný nedisponuje žiadnym hnuteľným ani nehnuteľným majetkom.
6. O nároku na náhradu trov konania exekučný súd rozhodol aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a to v súlade s § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, pričom o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne až po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1 a 2 CSP).
7. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby odvolaniu vyhovel v celom rozsahu. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na zákonné znenie § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 161 ods. 1 a 2 CSP. V predmetnej veci exekučný súd zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd konanie zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v nadväznosti na uvedené v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Vzhľadom k uvedenému rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Do pozornosti odvolacieho súdu dal znenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 o priestupkoch v znení platnom a účinnom do 31. 08. 2008, t. j. v čase vydania exekučného titulu, kedy bolo rozhodnutie možné vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie. V predmetnom konaní je exekučným titulom rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaný Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Komárno dňa 18. 02. 2008, právoplatný dňa 10. 03. 2008 a vykonateľný dňa 25. 03. 2008. V zmysle uvedeného lehota na vykonanie exekučného titulu začala v zmysle § 88 ods. 1 cit. zákona plynúť dňa 26. 03: 2008 a skončila 25. 03. 2011. Na plynutie tejto lehoty prihliada súd ex offo bez vznesených námietok (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo/11/2009, sp. zn. 2M Cdo/3/2013, 3M Cdo/2/2013, sp. zn. 4M Cdo/3/2013, sp. zn. 5M Cdo/20/2011, sp. zn. 6M Cdo/4/2013, sp. zn. 7M Cdo/13/2011 a sp. zn. 1M Cdo/4/2013. Vzhľadom k uvedenému má oprávnený za preukázané, že je daný dôvod na aplikáciu § 57 ods. 1 písm. b/ CSP a procesný postup v zmysle uvedeného ustanovenia. V nadväznosti na uvedené poukázal aj na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách exekúcie. Keďže v danej veci malo prísť k zastaveniu exekúcie v dôsledku uplynutia času, kedy sa exekučný titul stal neúčinným. Je teda zrejmé, že exekúcia mala byť zastavená z dôvodu objektívnej právnej skutočnosti
- uplynutia času, ktoré oprávnený nemohol pri náležitej starostlivosti predvídať ani ovplyvniť a žiadnym spôsobom ho nezavinil, keďže oprávnený postup súdu či súdneho exekútora v exekučnom konaní ako ani dĺžku trvania tohto postup nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť. Pokiaľ teda oprávnený podá včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Záverom poznamenal, že vzhľadom k tomu, že je daný postup exekučného súdu § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul sa stal počas vedenia exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej doby určenej na jeho vykonanie a na náhradu trov exekúcie a odmeny súdneho exekútora mal byť preto zaviazaný v zmysle zákona povinný.
8. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu posúdeniu, keď zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017 a nie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu. Poznamenal, že predmetná exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. ORP-285/DI-SK-I-2008 vydaný dňa 18. 02. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 03. 2008 a stal sa vykonateľným dňa 25. 03. 2008. Trojročná prekluzívna lehota stanovená podľa § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch účinného do 31. 08. 2008 na vymáhanie pohľadávky by uplynula 25. 03. 20011. V priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty novelizáciou Zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. účinným od 01. 09. 2008 došlo k vypusteniu ustanovenia o trojročnej prekluzívnej lehote na vymáhanie uloženej pokuty za priestupok z § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Uvedená novela obsahuje prechodné ustanovenia účinné pre prípady od 01. 09. 2008 a trojročná prekluzívna lehota na vymáhanie by uplynula po 01. 09. 2008. Poukázal na § 51 Zákona o priestupkoch a § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo/12/2012 z 26. júna 2013. Ďalej poukázal na stanovisko obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. septembra 2011, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1CoE/104/2018-28 z 29. mája 2018, uznesenie
Krajského súdu v Nitre č. k. 11CoE/131/2013 z 31. júla 2013, uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 3CoE/110/2015 z 6. apríla 2016 a uznesenie Okresného súdu Topoľčany vo veci vedenej pod sp. zn. 4Er/121/2008.
9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
10. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
13. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
17. Podľa § 41 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste.
18. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom v čase začatia exekúcie, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
19. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
20. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že súdny exekútor E. H. podal dňa 21. 09. 2009 na Okresný súd Komárno žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému J. L., nar. XX. XX. XXXX. Exekučným titulom je Rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaný Okresným riaditeľstvom PZ dňa 18. 02. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. 03. 2008 a vykonateľnosť dňa 25. 03. 2008, ktorým bola povinnému uložená pokuta vo výške 4 000 Sk (132,77 eura). Okresný súd Komárno dňa 25. 09. 2009 poverením č. 5401 037872 poveril súdneho exekútora JUDr. E. H. vykonaním predmetnej exekúcie. Dňa 15. 07. 2011 doručil súdny exekútor E.. E. H. návrh oprávneného na zmenu účastníka, v ktorom žiadal rozhodnúť o zmene účastníka na strane oprávneného z dôvodu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2011NR z 19. 04. 2011 medzi oprávneným a spoločnosťou
Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005. O predmetnom návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 10Er/721/2009-16 z 5. decembra 2011, právoplatným dňa 13. januára 2018, tak, že pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že do exekučného konania na miesto doterajšieho oprávneného vstupuje Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava 29, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005. Súdny exekútor dňa 14. 12. 2017 doručil exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že lustráciou majetkových pomerov zistil, že povinný nevlastní žiaden majetok podliehajúci exekúcii, ktorý by pokryl aspoň náklady na vykonanie exekúcie. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením tak, že exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 %.
21. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 Ústavy). Účastníci v exekúcii a v exekučnom konaní sú si rovní aj napriek tomu, že súdneho exekútora si vyberá oprávnený. Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť vykonávaných exekúcií v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.
22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver. Svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP.
23. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je práve nemajetnosť povinného Existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie skúma exekučný súd na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania. Exekučnému súdu bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, keďže vykonaným šetrením majetku povinného bolo zistené, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, čo je zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie.
24. Návrh na zastavenie exekúcie môže podať len účastník exekučného konania, alebo o zastavení rozhodne súd bez návrhu. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti, alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
25. Pokiaľ ide o oprávneným namietané uplynutie prekluzívnej lehoty odvolací súd konštatuje, že výkon rozhodnutia správneho orgánu (tzv. správna exekúcia) je procesná činnosť správneho orgánu, smerujúca k vynútenému splneniu povinností uložených v rozhodnutí správneho orgánu. Výkon rozhodnutí správnych orgánov sa môže uskutočniť formou správnej exekúcie alebo exekúcie vykonanej exekútorom. V prípadoch upravených v osobitných predpisoch môže byť postup pri výkone správnej exekúcie modifikovaný podľa špecifických podmienok na danom úseku. V záujme právnej stability Správny poriadok ustanovuje 3- ročnú prekluzívnu lehotu, v ktorej je potrebné rozhodnutie vykonať, pričom začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti (tzv. paričnej lehoty). Na zánik tohto práva príslušný orgán vykonávajúci rozhodnutie prihliada z úradnej povinnosti.
26. Exekučný poriadok nepozná termín „nariadenie výkonu rozhodnutia“. V čase do účinnosti novely Správneho poriadku vykonanej zákonom č. 527/2003 Z. z. bolo možné správne rozhodnutie vykonať výkonom rozhodnutia súdom alebo správnym orgánom a exekúciou súdnym exekútorom. Termín „nariadenie výkonu rozhodnutia“ bol do účinnosti uvedenej novely upravený iba v ust. § 261 Občianskeho súdneho poriadku. Začatie výkonu rozhodnutia správnym orgánom sa v zmysle Správneho poriadku len oznamovalo a uskutočňovalo sa na základe exekučného príkazu, pričom Exekučný poriadok takýto termín vôbec nepoužíval (a dodnes nepoužíva). Zákonom č. 341/2005 Z. z., účinným od 01. 09. 2005 bol novelizovaný Občiansky súdny poriadok. Jednou z najpodstatnejších zmien tejto novely bolo vylúčenie možnosti, aby výkon správnych rozhodnutí uskutočňoval súd (zrušenie § 261 OSP). V súčasnosti výkon rozhodnutia tak môžu uskutočňovať len správne orgány podľa Správneho poriadku alebo súdni exekútori podľa Exekučného poriadku.
27. V prípade núteného výkonu správneho rozhodnutia exekúciou podľa Exekučného poriadku je preto potrebné termín „nariadenie výkonu rozhodnutia“ interpretovať tak, aby bol zachovaný účel a cieľ ustanovenia § 71 ods. 3 Správneho poriadku, a to ústavne súladným spôsobom s poukazom na čl. 152 ods. 4 Ústavy SR.
28. V zmysle ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku v znení do 31. 12. 2003 správne rozhodnutie bolo možné vykonať najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie v ňom uloženej povinnosti. Novelou vykonanou zákonom č. 527/2003 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2004 sa znenie tohto ustanovenia zmenilo tak, že výkon správneho rozhodnutia bolo možné nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie v ňom uloženej povinnosti. Podľa dôvodovej správy k novele zákona poznatky z praxe signalizovali, že trojročná lehota na výkon rozhodnutia (teda na jeho realizáciu) bola v niektorých prípadoch nedostatočná, preto došlo k zmene § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. tak, že výkon rozhodnutia nebolo treba v trojročnej lehote realizovať, ale ho treba v tejto lehote iba nariadiť. Účelom uvedeného ustanovenia je časové obmedzenie spôsobilosti správneho rozhodnutia byť exekučným titulom s cieľom iniciovať jeho realizáciu v primeranom čase. Pokiaľ je v tejto lehote nariadený jeho výkon, zachováva si spôsobilosť byť exekučným titulom.
29. V súdnej praxi sa vyskytujú rozdielne názory na určenie momentu „nariadenia výkonu rozhodnutia“ podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Pod „nariadením výkonu rozhodnutia“ v exekúcii vykonávanej podľa Exekučného poriadku sa chápe vydanie upovedomenia o začatí exekúcie súdnym exekútorom (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25. 01. 2012 sp. zn. 3CoE/112/2011, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27. 03. 2012 sp. zn. 2CoE/22/2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 03. 2009 sp. zn. 2 Cdo 4/2008), udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 08. 2013 sp. zn. 26CoE/166/2013, uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 04. 2012 sp. zn. 7CoE/46/2012, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18. 07. 2012 sp. zn. 17CoE/498/2011), uplynutie lehoty na podanie námietok proti exekúcii po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, resp. právoplatné rozhodnutie exekučného súdu o námietkach (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16. 02. 2012 sp. zn. 23 CoE/157/2011), vydanie exekučného príkazu (porovnaj napr. odlišné stanovisko sudcu E.. A. H. k odôvodneniu uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 05. 2013 sp. zn. 6 Cdo 107/2012), podanie návrhu na vykonanie exekúcie (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 02. 2012 sp. zn. 6CoE/99/2011, odlišné stanovisko sudcu E.. K. O. k uzneseniu Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 05. 2013 sp. zn. 6 Cdo 107/2012).
30. Podľa názoru odvolacieho súdu ústavne súladnou a rešpektujúcou princíp právnej istoty je taká interpretácia, podľa ktorej „nariadením výkonu rozhodnutia“ v prípade núteného výkonu správneho rozhodnutia v exekúcii podľa Exekučného poriadku, sa rozumie začatie exekučného konania (t.j. doručenie návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Preto pokiaľ oprávnený najneskôr do troch rokov od uplynutia lehoty určenej v správnom rozhodnutí na splnenie uloženej povinnosti podá návrh na jeho nútený výkon (exekúciu), zachováva si toto rozhodnutie spôsobilosť byť exekučným titulom. Takýto výklad zodpovedá aj právnej zásade „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“). Ak má oprávnený niesť zodpovednosť za neustráženie si svojho práva, potom musí byť ustráženie tohto práva závislé od jeho vôle po celú dobu danú mu zákonom k dispozícii. Iba oprávnený môže svojím konaním predísť účinkom uplynutia prekluzívnej lehoty, po ktorej exekučný titul stráca materiálnu vykonateľnosť. Táto nemôže byť závislá na konaní či nekonaní iného subjektu (vrátane súdneho exekútora a exekučného súdu). Oprávnený si
musí sám ustriehnuť, aby podnikol potrebné opatrenia smerujúce k uplatneniu svojho práva, a teda k výkonu rozhodnutia.
31. Ako už odvolací súd uviedol, plynutie prekluzívnej lehoty na nariadenie výkonu rozhodnutia je závislé výlučne na konaní, resp. nekonaní oprávneného, teda či tento svojimi úkonmi zabráni jej uplynutiu. V prípade, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi pred uplynutím lehoty v zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku, jej ďalšie plynutie nemôže byť ďalej podmieňované (ne)konaním súdneho exekútora alebo exekučného súdu. Iným slovami, k uplynutiu (a ani plynutiu) prekluzívnej lehoty nemôže dôjsť v čase, keď je ďalší procesný postup závislý od týchto subjektov a včasnosti ich úkonov.
32. Výkon rozhodnutia sa začína uplatnením práva a končí sa uspokojením práva. V prípade postupu podľa Exekučného poriadku, uplatnenie práva spočíva v podaní návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. To znamená, že výkon rozhodnutia sa začína momentom dôjdenia návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi. A teda pod termínom „nariadenie výkonu rozhodnutia“ v zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku, treba chápať začatie exekučného konania v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku.
33. S poukazom na to, že exekučný titul - rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaný Okresným riaditeľstvom PZ, Okresný dopravný inšpektorát Komárno vydal toto rozhodnutie dňa 18. 02. 2008 nadobudol vykonateľnosť dňa 25. 03. 2008 a oprávnený doručil súdnemu exekútorovi E.. E. H. návrh na vykonanie exekúcie dňa 02. 09. 2009 je zrejmé, že prekluzívna lehota neuplynula, a teda odvolací súd argumentáciu oprávneného uvádzanú v odvolaní považuje za absolútne bezpredmetnú.
34. Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec následne správne posúdil, správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov, keď zastavil predmetnú exekúciu z dôvodu, že z obsahu súdneho spisu bola preukázaná nemajetnosť povinného. Odvolací súd nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by mal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. Krajský súd v Nitre sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom Okresného súdu Komárno, ako aj s odôvodnením napadnutého uznesenia.
35. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil, pričom správne konštatoval, že dôvodom jej zastavenia bola nemajetnosť povinného, teda že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolací súd dodáva, že pre rozhodnutie o náhrade trov exekúcie bolo preto potrebné zaoberať sa otázkou, z akého dôvodu došlo k zastaveniu exekúcie, pretože táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (čo je daný prípad) o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený (v týchto intenciách postupoval napokon aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad pri rozhodovaní vo veci sp. zn. 3M Cdo/13/2011).
36. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
37. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v predmetnej veci bolo potrebné na úhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
38. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
39. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že inak úspešnému povinnému voči oprávnenému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.
43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).