Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-72-2018.pdf
PDF · 124.78 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/72/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci žalobcu : ZZS Kysuce, s.r.o., so sídlom Okružná č.8, Čadca, IČO : 36426865, zastúpený JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s.r.o, so sídlom Nová Bystrica č. 850, IČO : 36416525, proti žalovanému : Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbova č. 2, Bratislava, IČO: 00165565, o náhradu škody vo výške 776 141,27 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 24.08.2018, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 776 141,27 eur s príslušenstvom.
2. V žalobe tvrdil, že žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX požiadal žalovaného o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulantnej záchrannej služby v sídlach B. X., Č. H. O., žalovaný dňa XX.XX.XXXX vydal rozhodnutie č. XXXXX/XXXX-C., ktorým zamietol žiadosť, voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý bol rozhodnutím ministra č. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zamietnutý. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S/224/2010-114 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj rozhodnutie ministra zo dňa XX.XX.XXXX a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 3Sžo/2529/2012 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, že žalobu zamietol. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č.k. III ÚS 12/2014-53 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd po vrátení veci rozhodnutie krajského súdu potvrdil, v odôvodnení sa stotožnil s ústavným súdom a konštatoval, že v ďalšom administratívnom konaní je potrebné doplniť odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. Po vrátení veci žalovaný opätovne rozhodol dňa XX.XX.XXXX tak, že žiadosť o vydanie povolenia zamietol, rozhodnutie odôvodnil tým, že za obdobie rokov XXXX-XXXX, na ktoré žalobca žiadal vydať povolenie uplynulo, žiadateľ nepreukázal splnenie podmienok. Voči tomuto rozhodnutie bol podaný rozklad, ktorý minister zdravotníctva dňa XX.XX.XXXX zamietol. Žalobca opätovne podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí, rozsudkom zo dňa 24.05.2018 súd rozhodol tak, že žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, s vysloveným právnym názorom, že konanie musí byť zastavené. Žalobca tvrdí, že vo výberovom konaní, pri určených podmienkach, pri okruhu záujemcov, ktorý sa na ňom zúčastnili, ako jediný žiadateľ o vydanie povolenia spĺňal všetky podmienky na to, aby bol vyhodnotený ako úspešný. Preto treba konanie žalovaného z hľadiska právneho posúdenia kvalifikovať ako nezákonné, nakoľko svojim postupom výberu úspešného žiadateľa zvýhodnil iného súťažiteľa , teda svojvoľným spôsobom upravil podmienky výberu. Nezákonnosť postupu vyhodnotenia podaných žiadostí žiadateľov bola a je preukázaná obsahom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č.k. 3Sžo 64-68/2014 zo dňa 03.03.2015. Žalobca z dôvodu, že pre uplynutie času nie je možné vydať povolenie má za to, že postupom žalovaného v ním vyhlásenom výberovom konaní bol dotknutý na svojich právach a možno konštatovať, že mu vznikla škoda. Skutkové tvrdenie o tom, že ako jediný žiadateľ o vydanie povolenia spĺňal všetky zákonné podmienky je preukázateľné z obsahu spisov žalovaného. Jedná sa najmä o podmienky preukazovania okamžitého, nie dodatočného, materiálno technického zabezpečenia prevádzky ambulancií, personálneho zabezpečenia, finančného zabezpečenia, ktoré žiaden iný zo žiadateľov nespĺňal a vybratý úspešný žiadateľ bol nezákonne zvýhodnený tým, že preukázanie splnenia týchto podmienok mal splniť dodatočne. Žalobca má za to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú neudelením povolenia na prevádzkovanie záchrannej služby pre roky XXXX-XXXX nesie žalovaný, ktorý ju spôsobil nesprávnym úradným postupom. Je zrejmé, že v dôsledku škodovej udalosti, nesprávneho úradného postupu pri vyhodnotení podaných žiadostí na vydanie povolenia a v priamej súvislosti s ním nedošlo u žalobcu k dosiahnutiu predpokladaného výnosu z ekonomických činností, ktoré by ako úspešný uchádzač a prevádzkovateľ ambulantnej záchrannej služby na obdobie rokov XXXX-XXXX bol dosiahol a ďalej mu vznikla vecná škoda, nakoľko musel mať preukázané splnenie materiálno technického zabezpečenia i personálneho zabezpečenia a ktoré z dôvodu nemožnosti ich využívať po vydaní rozhodnutia musel rozpredať, skončiť pracovné pomery, s uspokojením súvisiacich mzdových nárokov, preto požaduje zaplatenie celkovej sumy vo výške 776 141,27 eur, ktorá pozostáva z vecnej škody - strata na hodnote vozidiel 38.413,65 eur, vyplatené odstupné 9.691,94 eur, ušlý zisk 910.044,60 eur. Obrátil sa na žalovaného s nárokom na náhradu škody listom zo dňa 05.03.2018, žalovaný dňa 02.08.2018 oznámil, že nárok považuje za neopodstatnený. Žalobca má za to, že o vzniknutej škode spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného sa dozvedel z rozsudku najvyššieho súdu zo dňa 03.03.2015 a uplatnil si aj úroky z omeškania.
3. Ako dôkazy označil žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, odpoveď žalovaného, výplatné pásky, výkaz ziskov a strát, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/224/2010, rozsudok najvyššieho súdu č.k. 3Sžo/64/2014 zo dňa 03.03.2015, nález Ústavného súdu SR III. ÚS 12/2014-53, rozhodnutie MZ SR zo dňa XX.XX.XXXX, znalecký posudok č.XX/XXXX, Č..XX/XXXX, Č.. XXX/XX, Č.. XXX/XXXXX, rozhodnutie ministra zdravotníctva zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok krajského súdu 1S/117/2016-126 zo dňa 24.05.2018.
4. Žalovaný sa ku žalobe písomne vyjadril, žiadal ju zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania, pričom tvrdil, že žalobca si uplatnil právo na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu, neudelením povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby, pričom žalobca sa mohol dozvedieť o údajnej škode už dňom právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo/25-29/2012 zo dňa 11.06.2013, teda dňa 29.07.2013, preto považuje právo žalobcu na náhradu škody za premlčané, nakoľko subjektívna lehota uplynula dňa 30.07.2016. Tvrdenia žalobcu, že o vzniknutej škode sa dozvedel práve z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Sžo/64-68/2014 zo dňa 03.03.2015 je neodôvodnené. V prípade, že by sa súd nestotožnil so vznesenou námietkou premlčania žalovaný uviedol, že nárok považuje za nedôvodný, žalobcom označený nezákonný postup nebol žiadnym orgánom potvrdený, rozhodnutia žalovaného neboli zrušené pre rozpor s objektívnym právom, pre nezákonnosť, alebo nesprávny úradný postup. Nie je možné, aby súd posudzoval, či iný orgán pri vydávaní rozhodnutia prekročil alebo neprekročil svoju právomoc a hodnotil tak správnosť postupu iného orgánu, ktorého nesprávne konanie môže zakladať nárok na zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup, či nezákonnosť rozhodnutia nie je možné ani účelné zisťovať v rámci konania o náhrade škody, otázku nezákonnosti nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Žalovaný tvrdí, že žiadnym súdnym orgánom nebolo vo vzťahu ku žalovanému zrušené a vrátené rozhodnutie z dôvodu, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ani z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. Tvrdenia žalobcu, že ako jediný žiadateľ spĺňal všetky zákonné podmienky sa zakladá iba na jeho subjektívnej domnienke, ani fakt, že by bol jediným uchádzačom nezaručuje, že by bol v konaní úspešný, že má nárok byť vybratý, respektíve, že výberová komisia má povinnosť ho označiť za úspešného žiadateľa. Žalobca nezískal potrebný počet bodov, v poradí skončil na druhom mieste, nebolo mu vydané povolenie na prevádzkovanie ambulantnej zdravotnej záchrannej služby. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o vzniku škody. Žalobca sa zúčastnil výberového konania na základe svojej žiadosti, výberová komisia postupovala v zmysle zákona a na základe správnej úvahy pridelila počet bodov a následne bola jeho žiadosť zamietnutá. Tvrdenie, že vo výberovom konaní a pri základných zákonných podmienkach, ak by neboli žalovaným nezákonne ovplyvňované, by bola jeho žiadosť vyhodnotená ako úspešná, je podľa žalovaného nepreukázateľné. Výberové konanie podľa zákona pozostáva z dvoch fáz, prvá fáza je splnenie formálno-materiálnych
povinností a ak tie sú splnené, nasleduje druhá fáza a to hodnotenie žiadostí výberovou komisiou na základe jej správnej úvahy prideľovaním bodov, z ktorých vzíde úspešný uchádzač. Ak je podľa žalobcu príčinou vzniku škody nesprávny úradný postup výberovej komisie, ktorá ho nevybrala, pričom určenie konečného poradia účastníkov výberového konania prináleží výberovej komisii, nie je to nesprávny úradný postup žalovaného. To že žalobca nebol vo výberovom konaní úspešný, lebo mu komisia pridelila menší počet bodov, nepreukazuje nesprávny úradný postup. Žalobca si vecnú škodu vyčíslil ako stratu na hodnote vozidiel sanitky a vyplatenie odstupného, ušlý zisk vypočítal podľa obdobnej činnosti z iných rokov, s čím sa žalovaný nestotožňuje, nakoľko žalobca už v minulosti prevádzkoval ambulancie záchrannej zdravotnej služby, materiálno technickým a personálnym vybavením už disponoval.
5. Žalobca sa vyjadril, uviedol, že nakoľko nedisponuje spismi žalobu, nemôže detailne opísať určité skutočnosti ohľadne uplatneného nároku a trvá na tom, aby ich súd vyžiadal. Ku námietke premlčania uviedol, že premlčacia lehota sa v tomto prípade počíta odo dňa, kedy bolo doručené rozhodnutie správneho súdu, ktorým bolo pre nezákonnosť zmenené alebo zrušené rozhodnutie správneho orgánu. Rozhodnutím, ktoré ako konečné svedčalo o nezákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného je rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžo/64-68/2014 zo dňa 03.03.2015, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 20.04.2015 a nie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo/25-29/2012 zo dňa 11.06.2013, ktorý označil žalovaný, toto rozhodnutie bolo zrušené Ústavným súdom Slovenskej republiky a toto rozhodnutie nekonštatovalo žiadnu nezákonnosť rozhodnutia ministerstva. Premlčacia lehota tak začala plynúť doručením rozsudku zo dňa 03.03.2015, t.j. dňa 20.04.2015 a skončila by dňa 20.04.2018, pričom neplynie počas predbežného prerokovania nároku, t.j. od 05.03.2018 (doručenie žiadosti) do 21.08.2018 (odpoveď žalovaného doručená 21.08.2018), premlčacia doba by skončila až 07.10.2018, žaloba bola súdu doručená dňa 27.08.2018, právo preto nie je premlčané. Žalobca ďalej uvádza, že nezákonné rozhodnutie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX bolo pre nezákonnosť zrušené rozsudkom zo dňa 11.02.2012 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo 64-64/2014 zo dňa 03.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.04.2015.Náprava už však nebola možná, keďže uplynula lehota na vydanie povolenia, preto bolo správne konanie zastavené, nakoľko odpadol dôvod konania. Nezákonnosť rozhodnutia ministerstva zdravotníctva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu a nesprávny úradný postup, tak podľa žalobcu bol potvrdený a konštatovaný jednak Krajským súdom v Bratislave v rozhodnutí sp.zn. 2S/224/2010 zo dňa 11.01.2012, Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 3Sžo 64-64/2014 zo dňa 03.03.2015 a Ústavným súdom Slovenskej republiky sp.zn. III ÚS 12/2014-53. Dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného je nezákonnosť, čo vyplýva jednak z právnej úpravy, aj z rozhodnutia ústavného súdu. Je teda zjavné, že nezákonné rozhodnutia existujú a boli pre nezákonnosť zrušené. Nezákonnosť procesného postupu spočíva v tom, že žalovaný hodnotil kritériá, ktoré si sám vymyslel a ktoré boli nad rámec zákona, pričom ak by hodnotil len tie zákonom uložené, vyhral by iba žalobca, nakoľko ako jediný spĺňal zákonné kritériá, ako jediný prevádzkoval záchrannú zdravotnú službu. Nemožno preto pochybovať, že existuje nezákonné rozhodnutie aj postup, ktoré boli pre nezákonnosť zrušené. Nezákonným rozhodnutím a súčasne nezákonným postupom vznikla žalobcovi škoda, ktorú vyčíslil. Podľa názoru žalobcu ak sa preukáže, že úspešný žiadateľ (spoločnosť K.) nespĺňala kritériá a žalobca ich spĺňal, pričom úspešný žiadateľ bol vyhodnotený na úkor žalobcu, je jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť vzniku škody. Podľa žalobcu žalovaný hodnotil kritériá tak, že nezákonnému kritériu, ktoré nemalo oporu v žiadnom predpise, pridelil zásadný možný počet bodov, pričom zákonnému kritériu určil zanedbateľný počet bodov, preto realizované výberové konanie uprednostnilo firmu, ktorá nespĺňala zákonné kritérium, alebo ho spĺňala na podstatne nižšej úrovni ako žalobca. Zákon medzi kritériá hodnotenia nezaradil projekt stratégie, napriek tomu toto vymyslené kritérium požadoval žalovaný za rozhodujúce, čo je absurdné, komisia totiž okrem zákonných kritérií výrazným počtom bodov hodnotila i mimozákonné kritérium, čo keby sa neudialo, vyhral by žalobca. Z dôvodu nemožnosti opätovne zvolať komisiu, uskutočniť výberové konanie a hodnotenie, žalobca nemá inú možnosť ako zjednať nápravu za nezákonné rozhodnutie, preto jediným prostriedkom nápravy a súdnej ochrany je civilná žaloba o náhradu škody.
6. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobcom označený postup nebol žiadnym orgánom potvrdený ako nezákonný, rozhodnutia neboli zrušené pre nezákonnosť. Nezákonnosť rozhodnutia, nesprávny úradný postup, musí byť v čase prejednania nároku už konštatovaný príslušný orgánom, ktorý je oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie, otázku nezákonnosti nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Podmienky výberového konania nemali vplyv na konečné poradie uchádzačov, pretože tieto podmienky žalobca splnil a následne výberová komisia pristúpila k bodovaniu jednotlivých náležitostí žiadosti,
ak by podmienky nesplnil, bolo by vydané rozhodnutie o vylúčení z výberového konania a do štádia prideľovania bodov výberovou komisiou by sa žalobca ani nedostal. Žalovaný bol viazaný výsledkom výberového konania, postup a správnu úvahu výberovej komisie nie je oprávnený preskúmavať on, ani súd. To, že na základe správnej úvahy výberovej komisie bol nejaký uchádzač neúspešný, lebo nesplnil najlepšie kritériá zákona, neznamená, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, tak ako to uvádza žalobca. Ani fakt, že by bol vo výberovom konaní jediným uchádzačom o vydanie povolenia nezaručuje, by bol úspešný, neznamená to, že má automaticky právny nárok byť výberovou komisiou vybraný. Zároveň uviedol, že žalobca, vzhľadom na jeho predchádzajúce skúsenosti, mal vedieť, že výberové konanie je proces, pri ktorom je vždy prítomné riziko, že účastník nebude vo výberovom konaní úspešný, rovnako žalobca musel počítať, že prípadný neúspech bude logicky premietnutý aj do vysporiadania sa s materiálno-technickým a personálnym vybavením, žalobca vedel o možnosti, že výberové konanie nemusí vyhrať, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ho vyhrá. Vyjadril sa aj k jednotlivým položkám vyčíslenej škody, uviedol, že nie je zrejmé z akého dôvodu mala vzniknúť škoda na predaji vozidiel, nie je zjavné či žalobca predmetné vozidlá skutočne predal. Ani výplatné pásky zamestnancov nepreukazujú, že tieto osoby boli zamestnancami žalobcu, že vykonávali prácu v ambulancii záchrannej služby v predmetných sídlach, pričom z listinných dôkazov je zjavné, že vykonávali prácu pre žalobcu aj v čase keď nemal povolenie, preto nie je logické jeho tvrdenie, že týmto zamestnancom musel vyplatiť odstupné. K vyčíslenému ušlému zisku uviedol, že žalobca okrem vyjadrenia, že vychádzal z porovnateľných vlastných znalostí a ekonomických ukazovateľov neuviedol žiadne vysvetlenie použitého vzorca. Vyčíslenú sumu považuje za nepreukázanú, aj nepreukázateľnú, nakoľko žalobca vychádzal z predpokladu, že by výberové konanie vyhral, takúto hypotézu však nemožno považovať za relevantnú.
7. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vyplýva priamo z článku 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Podrobnosti upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).
8. Podľa ustanovenia § 3 zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom.
9. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
10. Podľa ustanovenia § 6 zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. (2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. (3) Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. (4) Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.
11. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa č.l. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
12. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
13. Súd považoval za nesporné, že žalobca, ako jeden z viacerých uchádzačov, požiadal žalovaného o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulantnej záchrannej zdravotnej služby v sídlach B.Á. X., Č. H. O.. Rozhodnutím žalovaného č.XXXXX/XXXX-C. Z. J. XX.XX.XXXX bola jeho žiadosť zamietnutá, minister v rámci rozkladu nezistil dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia.
14. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S/224/2014 zo dňa 11.01.2012 predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Konštatoval, že zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti nesplnomocnil žalovaného ma vydanie podmienok výberového konania ani iný spôsob vykonania tohto zákona, súhlasil s názorom žalovaného, že na základe zákonom predpokladaných hodnotiacich kritérií nemohla výberová komisia vzhľadom na strohosť zákonnej úpravy uskutočniť výberové konanie riadne, ale v tomto prípade nešlo o interný akt ministerstva a preto bola vec posúdená po právnej stránke nesprávne. Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydané rozhodnutie, s výnimkou záverečnej správy výberovej komisie o výsledku výberového konania. Hoci bol žalovaný pri vydaní povolení viazaný výsledkom výberového konania, mal povinnosť sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadať s argumentáciou žalobcov. Okrem paušálneho záveru o neúspešnosti vo výberovom konaní rozhodnutie neobsahuje bližšie odôvodnenie.
15. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 3Sžo/25-29/2012 zmenil rozsudok krajského súdu tak, že žalobu zamietol.
16. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutím III.ÚS 12/2014-53 zo dňa 06.05.2014 rozhodol, že základné právo bolo porušené a zrušil rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 3Sžo 25-29/2012 zo dňa 11.06.2013 a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že najvyšší súd rozhodol opačne ako krajský súd, zmena v právnom hodnotení veci si vyžiadala podrobnú odpoveď, poukázal na rozdielnu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu v analogických veciach, zdôraznil princíp právnej istoty, rozporné právne názory najvyššieho súdu na identické situácie označil za spôsobilé podkopať dôveru v súdny systém, preto mal súd odôvodneniu rozhodnutia venovať zvýšenú pozornosť. Vyjadril, že považuje skúmanie prípadnej aplikácie podmienok pri hodnotení uchádzačov vo výberovom konaní za právne významné najmä z hľadiska, či týmto postupom nedošlo k vade konania pred správnym orgánom, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť správneho rozhodnutia. Rozsudok vyššieho stupňa síce v odôvodnení uvádza, že vady výberového konania boli voči každému uchádzačovi aplikované rovnako a boli bez vplyvu na poradie uchádzačov, uvedené konštatovanie však súd bližšie nezdôvodnil. Pokiaľ sa pri vyhodnocovaní doručených žiadostí posudzovali jednotlivé kritériá podľa podmienok, ktoré svojim obsahom išli nad rámec ustanovení zákona, potom nemožno vylúčiť, že v prípade, ak by sa predbežné ponuky vyhodnocovali len podľa kritérií ustanovených zákonom, mohla výberová komisia dospieť k iným záverom a tým aj k inému poradiu uchádzačov. Postup ministerstva vo výberovom konaní podľa nezákonne vydaných podmienok potom mohol mať vplyv na zákonnosť celého konania i napadnutého rozhodnutia ministerstva.
17. Najvyšší súd opätovne rozhodoval rozsudkom č.k. 3Sžo/64/2014 zo dňa 03.03.2015 tak, že rozsudok krajského súdu 2S/224/2010-114 potvrdil. Uviedol, že vzhľadom na právny názor ústavného súdu konštatuje potrebu odôvodniť, či vady podmienok výberového konania sa prejavili i pri vytváraní
správnej úvahy výberovej komisie a či mali vplyv na získané poradie uchádzačov a k tomu musí poskytnúť argumenty žalovaný. Zároveň uviedol, že v prípade, že išlo o vady, ktoré by mali vplyv na poradie uchádzačov, musí byť daná možnosť i úspešnému uchádzačovi vyjadrovať sa ku tvrdeniam neúspešných uchádzačov.
18. Žalovaný vo veci opätovne rozhodoval rozhodnutím č. U.-C.-XXXX Z. J. XX.XX.XXXX tak, že žalobcovi sa nepovoľuje prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. O rozklade bolo rozhodnuté dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutím č. U.-C.-XXXX tak, že minister rozklad žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie zo dňa 07.10.2015.
19. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/117/2016-126 zo dňa 24.05.2018 súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd v odôvodnení uviedol, že výberové konanie bolo uskutočnené z podnetu žalovaného, podaním žiadosti žalobcu sa začalo správne konanie, pričom nebolo sporné, že dôvod správneho konania odpadol, pretože žiadosť žalobcu z roku 2009 z dôvodu uplynutia obdobia, na ktoré žiadal vydať povolenie, sa stala bezpredmetnou, preto orgán verejnej správy nepostupoval správne, keď žiadosť zamietol, ale bol povinný konanie zastaviť.
20. Rozhodnutím č. U.-XXXX-C. Z. J. XX.XX.XXXX žalovaný správne konanie o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulantnej záchrannej zdravotnej služby zastavil, nakoľko odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.
21. Nebolo sporné, že žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a žalovaný to odmietol.
22. V prvom rade sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania nároku na náhradu škody.
23. Podľa ustanovenia § 19 zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. (2) Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. (3) Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
24. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že sa o vzniku škody dozvedel doručením rozhodnutia správneho súdu, z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžo/64-68/2014 zo dňa 03.03.2015, ktorý mu bol doručený dňa 20.04.2015. Premlčacia lehota začala plynúť 21.04.2015, skončila by dňa 21.04.2018, pričom počas predbežného prerokovania nároku (od 05.03.2018 do 21.08.2018) neplynula, žaloba bola súdu doručená dňa 27.08.2018, je preto zjavné, že právo na náhradu škody nie je premlčané, súd na uplatnenú námietku premlčania neprihliadal.
25. Preto súd pristúpil ku skúmaniu dôvodnosti žaloby. Žalobca sa domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom, tak ju označil v žalobe, neskôr za dôvod vzniku škody označil aj nezákonné rozhodnutie.
26. Žalobca za nesprávny úradný postup označil postup žalovaného pri výberovom konaní, pričom sa domnieval, že ako jediný žiadateľ o vydanie povolenia spĺňal všetky podmienky na to, aby bol vyhodnotený ako úspešný a žalovaný svojim postupom výberu zvýhodnil iného súťažiteľa tým, že svojvoľným spôsobom upravil podmienky výberu a nezákonnosť postupu vyhodnotenia podaných žiadostí mala byť preukázaná rozhodnutiami súdov. Skutkové tvrdenie o tom, že ako jediný žiadateľ o vydanie povolenia spĺňal všetky zákonné podmienky je vyplýva z obsahu spisov žalovaného, najmä o podmienky preukazovania okamžitého, nie dodatočného, materiálno technického zabezpečenia prevádzky ambulancií, personálneho zabezpečenia, finančného zabezpečenia. Nezákonnosť procesného postupu spočíva v tom, že žalovaný hodnotil kritériá, ktoré si sám vymyslel a ktoré boli nad rámec zákona, pričom ak by hodnotil len tie zákonom uložené, vyhral by
iba žalobca, nakoľko ako jediný spĺňal zákonné kritériá, ako jediný prevádzkoval záchrannú zdravotnú službu.
27. Tieto tvrdenia žalobcu v spore neboli preukázané. Z predložených súdnych rozhodnutí nie je možno jednoznačne uzavrieť, že by súd konštatoval nesprávny úradný postup žalovaného. Aj v rozhodnutí najvyššieho súdu, na ktoré žalobca poukazoval (III.ÚS 12/2014-53 zo dňa 06.05.2014), súd iba pripustil, že skúmanie aplikácie podmienok pri hodnotení uchádzačov vo výberovom konaní je právne významné najmä z hľadiska, či týmto postupom nedošlo k vade konania pred správnym orgánom, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť správneho rozhodnutia, že nemožno vylúčiť, že v prípade, ak by sa predbežné ponuky vyhodnocovali len podľa kritérií ustanovených zákonom, mohla výberová komisia dospieť k iným záverom a tým aj k inému poradiu uchádzačov, že postup žalovaného potom mohol mať vplyv na zákonnosť celého konania i napadnutého rozhodnutia ministerstva. Súd nezákonnosť postupu nekonštatoval, pripustil iba možnosť, ktorú bolo potrebné preskúmať a záver náležite odôvodniť. Toto rozhodnutie súdu nie je konštatovaním nesprávneho úradného postupu. Súd poukazuje aj na rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorý po preštudovaní správneho spisu, aj keď uvedené konštatovanie bližšie nezdôvodnil, ale v rozhodnutí uviedol, že vady výberového konania boli voči každému uchádzačovi aplikované rovnako a boli bez vplyvu na poradie uchádzačov.
28. Nakoľko žalobca nesprávny úradný postup nepreukázal, súd žalobu v časti nároku na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu zamietol.
29. Súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vyžiadaním si správneho spisu, nakoľko to nepovažoval za hospodárne. Pri rozhodovaní o náhrade škody voči štátu súdu neprináleží hodnotiť postup správneho orgánu, ani konanie výberovej komisie, ktorá určila poradie kandidátov, súd nemá právomoc hodnotiť splnenie, či nesplnenie podmienok vyhláseného výberového konania, či určovať poradie zúčastnených kandidátov. Súd nemôže preto vyhodnocovať, ktorý z uchádzačov vo výberovom konaní by bol úspešný, ak by správny orgán postupoval inak. Je preto nehospodárne, aby si súd vyžiadal od žalovaného predmetný správny súpis, nakoľko ani po oboznámení sa s jeho obsahom by súd nemohol posudzovať splnenie podmienok pri výberovom konaní, ani poradie uchádzačov stanovené výberovou komisiou.
30. V ďalšej časti súd skúmal existenciu nezákonných rozhodnutí, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zodpovednosť štátu za prípadnú škodu.
31. Žalobca za nezákonné rozhodnutie označil rozhodnutie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo zrušené rozsudkom zo dňa 11.02.2012, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo 64-64/2014 zo dňa 03.03.2015. Podľa žalobcu iná náprava už nie je možná, keďže uplynula lehota na vydanie povolenia a preto bolo správne konanie zastavené, z dôvodu nemožnosti opätovne zvolať komisiu, uskutočniť výberové konanie a hodnotenie nemá inú možnosť ako zjednať nápravu za nezákonné rozhodnutie a preto jediným prostriedkom nápravy a súdnej ochrany je podľa neho civilná žaloba o náhradu škody.
32. Je nesporné, že predmetné rozhodnutie bolo zrušené a aj keď v konečnom dôsledku bolo správne konanie zastavené, súd pristúpil ku skúmaniu nároku na náhradu škody z dôvodu existencie nezákonného rozhodnutia. Zodpovednosť štátu je objektívna, predpokladá kumulatívne splnenie troch základných podmienok a to nielen existenciu nezákonného rozhodnutia, ale aj vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.
33. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná vždy, keď vznikne škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda keď je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Kauzálny nexus je podstatným prvkom, vyžaduje sa, aby nezákonné rozhodnutie a vznik škody boli v logickom slede, teda aby nezákonné rozhodnutie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu, následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existenciu, príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale iba v konkrétnych súvislostiach (uznesenie Najvyššieho súdu spisová značka 6 Cdo 103/2011).
34. Otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je síce otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, no záver, či v konkrétnom prípade je, či nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu pričom tento právny záver je závislý od skutkového zistenia. Ak by príčinou vzniku škody bola aj iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane (rozsudok Najvyššieho súdu spisová značka 3 Cdo 313/2009). Príčina musí mať nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody, ak do deja vstúpila iná, od právne kvalifikovanej okolnosti na strane štátu nezávislá skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, teda ak je vznik ujmy vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah k vydaniu nezákonného rozhodnutia, či nesprávneho úradného postupu zodpovednosť nenastane (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky spisová značka 25 Cdo 915/2005 ).
35. Podľa názoru súdu žalobca príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a údajným vznikom škody nepreukázal. Žalobca mal za to, že ak preukáže, že úspešný žiadateľ (spoločnosť K.) nespĺňala kritériá a on ich spĺňal, je preukázaná príčinná súvislosť vzniku škody. Táto jeho úvaha je však mylná, nakoľko aj v prípade, že by žalobca bol jediným uchádzačom o vydanie povolenia, pričom o vydaní povolenia rozhoduje výlučne žalovaný, žalobca nemohol nadobudnúť istotu, že podanie žiadosti povedie iba ku kladnému výsledku, iba k vyhoveniu jeho žiadosti a vydaniu povolenia na prevádzkovanie ambulantnej záchrannej služby vo všetkých sídlach, t.j. B. X., Č. H. O.. Tak ako uvádza žalovaný, aj keby bol žalobca jediným uchádzačom, neznamená to, že má automaticky právny nárok byť výberovou komisiou vybraný, vždy pri výberovom konaní je prítomné riziko, že účastník nebude vo výberovom konaní úspešný. Preto aj kedy žalobca v tomto spore preukázal, že úspešný žiadateľ nespĺňal zákonné kritériá výberu, neznamená to, že by práve žalobca získal povolenia na prevádzkovanie ambulantnej záchrannej služby.
36. Žalobca v spore nepreukázal ani výšku škody, nakoľko predloženými listinnými dôkazmi svoju dôkaznú povinnosť nesplnil. Predložený dôkaz, výplatné pásky za obdobie H. H. T. XXXX, nemajú žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k predmetu sporu. Nepreukazujú, že predmetní zamestnanci boli naozaj zamestnancami žalobcu, že s nimi bol ukončený pracovný pomer, kedy, z akého dôvodu. Navyše treba prisvedčiť argumentácii žalovaného, že sa jedná o obdobie kedy žalobca už nemal povolenie na prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby a preto nie je zjavné z akého dôvodu ich zamestnával a ak ich zamestnával preto tvrdí, že im musel vyplatiť odstupné. Ani predložené znalecké posudky vypracované za účelom odpredaja motorových vozidiel nevypovedajú nič o vzniknutej údajnej škode. Žalobca preukázal, že bol držiteľom predmetných vozidiel, ale znalecké posudky nepreukázali, že žalobca tieto vozidlá predal, prípadne za akú cenu a ako to súvisí so škodou, ktorá mu mala vzniknúť. V neposlednom rade ani žalobcom vyčíslený predpokladaný zisk, odvodzovaný z vlastných znalostí a ekonomických ukazovateľov za roky 2007-2010, nie je možné považovať na dôkaz, ktorý preukazuje výšku škody.
37. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi. To znamená, že on je povinný označiť, respektíve predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu. Žalobca v tomto spore nepreukázal príčinnú súvislosť medzi zrušeným rozhodnutím žalovaného a údajnou škodou, ani výšku škody, preto súd žalobu zamietol.
38. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci.
39. Žalovaný mal vo veci plný úspech, súd preto zaviazal neúspešného žalobcu ku náhrade trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.