Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cpr/4/2019

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobkyne: J.. G. H., N.. Č., Q.. XX.XX.XXXX, O. XXXX/X, XXX XX M., občianka SR, zast. JUDr. Ján Krnáč, advokát, Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, proti žalovanému : LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, Námestie SNP 8, 974 01 Banská Bystrica, zast. Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s r.o., IČO: 50 570 897, Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zamestnanca výpoveďou zamestnávateľa a o náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou žalovaným dňa 13.11.2018 a doručenou žalobkyni dňa 14.11.2018 j e n e p l a t n é a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným n e s k o n č i l .

II. O trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.04.2019 domáhala určenia, že (i) skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobkyni ako zamestnancovi, výpoveďou zo dňa 13.11.2018 podľa , je neplatné a pracovný pomer vzniknutý pracovnou zmluvou zo dňa 15.10.2003 trvá a (ii) žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku odo dňa doručenia žalobného návrhu na príslušný súd , ako aj (iii) náhrady trov konania. Uviedla, že má vysokoškolské vzdelanie, v roku 1997 ukončila štúdium na Právnickej fakulte Univerzity J.A. Komenského. Od roku 2009 je rozvedená a do jej výchovy a osobnej starostlivosti bol zverený jej syn R. Q.. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným pracovný pomer pracovnou zmluvou zo dňa 15.10.2003 s nástupom odo dňa 15.10.2003, pričom druh práce (funkcia) bol stanovený ako VOR- právnik, odbor právnej služby a miesto výkonu práce bolo vymedzené ako LESY SR, š. p., Nám. SNP č. 8, Banská Bystrica. Obsah a podmienky pracovného vzťahu a pomeru medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom boli počas pracovného pomeru postupne upravované a menené dohodami o zmene pracovných podmienok. V rámci dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 08.09.2015 bola žalobkyňa ustanovená do funkcie VORŠ (vedúci odborný referent - špecialista) - právnik, odbor právny. Počas trvania pracovného pomeru žalobkyňa absolvovala rôzne školenia a vzdelávania rozširujúce jej odborné znalosti a skúsenosti. Dňa 14.11.2018 bola žalobkyni doručená výpoveď z pracovného pomeru zo strany žalovaného s odôvodnením, že rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovaného číslo RR-GR č. 2018/9 zo dňa 07.11.2018 o organizačných zmenách, bolo pracovné miesto žalobkyne zrušené, na základe čoho sa žalobkyňa stala pre organizáciu nadbytočnou. Zamestnávateľ v označenej výpovedi ďalej konštatoval, že dňa 13.11.2018 oznámil žalobkyni, že pre ňu nemá inú vhodnú prácu a nemá ani možnosť ju ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v mieste ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Zamestnávateľ ďalej uviedol, že so žalobkyňou končí pracovný pomer výpoveďou pre nadbytočnosť podľa ustanovenia . Pracovný pomer žalobkyne sa tak mal skončiť po uplynutí 3-mesačnej výpovednej lehoty ku dňu 28. 02. 2019.

Podľa zamestnávateľa bola výpoveď prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa 08.11.2018. Dňa 23.11.2018 bolo žalobkyni doručené podanie žalovaného zo dňa 22.11.2018 označené ako „Plynutie výpovednej doby- informácia“, ktorým žalovaný oznamoval žalobkyni, že za obdobie od zrušenia jej pracovného miesta, t. j. od 01.12.2018 do ukončenia pracovného pomeru jej zamestnávateľ nebude prideľovať prácu, čo je podľa ust. prekážkou na strane zamestnávateľa, pričom zamestnávateľ počas trvania prekážky na jeho strane netrvá na prítomnosti žalobkyne v mieste výkonu práce a toto nebude považovať za porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zo strany žalovaného pri skončení jej pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 13.11.2018 neboli splnené hmotnoprávne podmienky a predpoklady stanovené zákonom pre žalovaným aplikovaný spôsob skončenia pracovného pomeru. Podľa čl. 16 písm. b/ kolektívnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a orgánom zástupcov zamestnancov žalovaného dňa 25.01.2018 na rok 2018 sa zamestnávatelia zaväzujú, že z dôvodu organizačných zmien podľa alebo b/ neukončia pracovný pomer, pokiaľ to nebude nevyhnutné, so zamestnancom, ak sa jedná o jediného živiteľa rodiny. Zo súdnej praxe vyplýva obsahová požiadavka žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru, a tou sú náležitosti výpovede určené v ( viď R 84/2007, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Za prerokovanie výpovede podľa nemožno považovať len predloženie menného zoznamu zamestnancov, ktorým bude daná výpoveď, ide len o oznámenie o úmysle skončiť pracovný pomer s viacerými zamestnancami. Zamestnávateľ je povinný požiadať zástupcov zamestnancov o prerokovanie výpovedí alebo okamžitých skončení pracovného pomeru s uvedenými zamestnancami (R 51/2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Zamestnávateľ musí súčasne preukázať, že bola splnená z jeho strany ponuková povinnosť. Splnenie tzv. ponukovej povinnosti zamestnávateľa pri výpovede danej z dôvodov uvedených v až c/ je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi ( veta prvá ). Neplatnou je preto aj výpoveď zamestnávateľa, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku ( viď uznesenie NS SR sp. zn. z 9.6.2010 ). V žalobou napádanom prípade skončenia pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou žalovaného neboli dodržané obligatórne hmotnoprávne podmienky a to a) zákonné a kvalifikované prerokovanie skončenia pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou zo strany zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov v zmysle ; a za b) riadne a náležité splnenie si ponukovej povinnosti v zmysle . Žalobkyňa rovnako poukazuje na skutočnosť, že správanie žalovaného sa javí ako odporujúce dobrým mravom a porušujúce zásadu rovnakého zaobchádzania, keď tento v zmysle rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného číslo RR-GR č. 2018/9 zo dňa 07.11.2018 o organizačných zmenách ukončil pracovný pomer so žalobkyňou označenou za „ nadbytočného “ zamestnanca, hoci táto bola u žalovaného zamestnaná od roku 2003, disponovala dlhoročnými skúsenosťami a znalosťami, ako jediný živiteľ rodiny mala postavenie chráneného zamestnanca a pre žalovaného zamestnávateľa bola počas celého tohto obdobia prínosom. V rámci posudzovania otázky nadbytočnosti a možností ďalšieho zamestnávania neboli postavenie a dispozície žalobkyne hodnotené ako u iných zamestnancov , čo možno vnímať ako diskriminačné správanie voči osobe žalobkyne ( a o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon ). Žalovaný zástupcov zamestnancov (teda aj žalobkyne ) požiadal len o oboznámenie sa s nadbytočnými zamestnancami, k čomu došlo dňa 08.11.2018, keď v rámci bodu 2 programu štatutárny zástupca žalovaného oboznámil zástupcov zamestnancov s menami nadbytočných zamestnancov. Takýto úkon nie je možné považovať za splnenie zákonnej povinnosti v zmysle a to ani po všeobecnej, ani individuálnej stránke. Konštatovaný nedostatok má za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobkyne zo strany žalovaného zamestnávateľa. Ďalším dôvodom zakladajúcim neplatnosť napádaného skončenia pracovného pomeru bolo nedodržanie riadneho a náležitého splnenia ponukovej povinnosti iného vhodného zamestnania. Žalovaný zamestnávateľ v rozhodnej dobe disponoval možnosťou žalobkyni ponúknuť určité vhodné a primerané pracovné miesta a pozície , ktoré by svojou náplňou a povahou zodpovedali vzdelaniu, odborným znalostiam a dlhoročným skúsenostiam žalobkyne. K uvedenému však nedošlo, zamestnávateľ konštatoval neexistenciu možnosti ponúknuť žalobkyni inú, náhradnú pracovnú pozíciu, tieto miesta obsadil inými osobami. Opodstatnenosť žalobnej skutkovej a právnej argumentácie preukazuje aj okolnosť, že zástupcovia zamestnancov sa za účelom preskúmania postupu a rozhodnutí žalovaného zamestnávateľa obrátili na pracovno-právny kontrolný orgán. Odborový zväz DREVO, LESY, VODA, so sídlom Osadná 6, 831 03 Bratislava, podal podnet za

účelom preskúmania postupu žalovaného zamestnávateľa vo veci týkajúcej sa skončenia pracovného pomeru so zamestnancami pri realizácii rozhodnutia o organizačnej zmene č. RR-GR č. 2018/9. Zo záverov a výsledkov šetrenia podnetu zo dňa 27.03.2019 vyplýva, že Inšpektorát práce Banská Bystrica podnet v časti týkajúcej sa neprerokovania skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov uznal za opodstatnený, nakoľko zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov prerokoval len zoznam nadbytočných zamestnancov a nepredložil a neprerokoval individuálne návrhy spôsobu skončenia pracovného pomeru kontrolovaných zamestnancov. Predmet žalobného uplatnenia žalobkyne tvorí aj uplatnenie nároku na náhradu mzdy žalobkyne. Žalobkyňa oznámila žalovanému nesúhlas so skončením pracovného pomeru , prejavila názor a vôľu na trvaní pracovného pomeru, pričom aj samotný žalobný návrh má svojim charakterom i povahu oznámenia zamestnanca v zmysle . Podaním zo dňa 26.01.2018 označeným ako určenie mzdových náležitostí na rok 2018 žalovaný pre žalobkyňu stanovil tieto mzdové náležitosti a to tarifná trieda 11, platobný stupeň XII., mzdová tarifa 1084 Eur, ročný prísľub prémie na rok 2018 v sume 4308 Eur. Znenie ukazovateľov a ich váha v % z celkového prísľubu mali byť určené samostatným výmerom. Žalobkyňa s ohľadom na vo veci prezentované naďalej trvá na tom, aby ju žalovaný zamestnával, nakoľko táto výpoveď zo strany žalovaného považuje za nezákonnú a neplatnú, pričom si v súdnom konaní uplatňuje aj náhradu mzdy za obdobie, odkedy zamestnávateľovi oznámila, že trvá na pokračovaní zamestnaneckého pomeru a podala žalobný návrh. Uviedla ďalej, že bližšiu špecifikáciu a upresnenie kvantifikácie jej nároku titulom náhrady mzdy bude prezentovať a modifikovať v rámci konania po zaobstaraní a vyhodnotení všetkých potrebných mzdových dokladov, ktoré aktuálne nemá k dispozícii.

2. K žalobe boli priložené ako listinné dôkazy - Pracovná zmluva zo dňa 15.10.2003; Dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 28.02.2006; Dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 28.06.2006; Dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 29.01.2007; Dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 30.10.2008; Dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 27.02.2009; Dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 29.03.2010; Dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 01.02.2011; Dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 08.09.2015; rodný list dieťaťa žalobkyne; Plynutie výpovednej doby- informácia zo dňa 22.11.2018; Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnaní; Podnet z 19.12.2018; Zápisnica z rokovania generálneho riaditeľa LESY SR, š.p. so zástupcami ZV ZO DLV pri GR LESY SR zo dňa 08.11.2018 ; Žiadosť o prerokovanie; Výpoveď žalovaného z pracovného pomeru zo dňa 13.11.2018. Ako dôkazy žalobkyňa tiež navrhla vykonať jej výsluch a výsluch zástupcu organizácie zastupujúcej zamestnancov.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním dourčeným súdu dňa 20.05.2019 v spojení s opravným vyjadrením dňa 21.05.2019 a žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. Žalovaný (pozn. súdu - v texte vyjadrenia sa nesprávne označuje aj ako „žalobca“) uviedol, že pri skúmaní podmienok splnenia zákonnej povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď zamestnanca, nie je možné posudzovať izolovane výlučne tak, ako na to poukazuje žalobca. Práve naopak je potrebné posudzovať splnenie tejto povinnosti aj v nadväznosti na ďalšie ustanovenia . Splnenie tejto povinnosti a skúmanie splnenia jej podmienok je preto potrebné rozdeliť do dvoch rovín: (a) prvá rovina je skúmanie, či bola splnená forma a obsah žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému orgánu a (b) druhá rovina je skúmanie, či bola splnená forma a obsah samotného prerokovania výpovede s príslušným orgánom. v priamo ustanovuje, že žiadosť zamestnávateľa musí byť písomná. Iné náležitosti žiadosti priamo z predmetného ustanovenia nevyplývajú. Možno ich však odvodiť z ustálenej judikatúry v tejto otázke, z ktorej vyplýva, že žiadosť musí obsahovať dôvod výpovede, ktorý musí byť vymedzený tak, aby nebol zameniteľný s iným dôvodom. Žalovaný vydal rozhodnutie RR-GR č. 2018/9 zo dňa 07.11.2018 s účinnosťou od 08.11.2018, v ktorom rozhodol o zrušení jednotlivých pracovných miest. Z tohto rozhodnutia vyplynula nadbytočnosť jednotlivých zamestnancov, s ktorými mal byť ukončený pracovný pomer. Žalovaný zároveň po vydaní tohto rozhodnutia adresoval a doručil písomnú žiadosť o prerokovanie skončenia pracovných pomerov s nadbytočnými zamestnancami zo dňa 7.11.2018. Ak vychádzame z predpokladu, že účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď nastanú vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa obsahuje náležitosti výpovede, je potrebné tieto náležitosti definovať, a to s poukazom na . Žalovaný v liste zo dňa 07.11.2018 Prerokovanie zoznamu nadbytočných pracovníkov na GR LESY SR, š.p. - žiadosť priamo uvádza: „Vedenie štátneho podniku LESY Slovenskej republiky v súlade s a čl. 5 písm. m) platnej Kolektívnej zmluvy žiada Závodný výbor ZO DLV LESY SR, š.p. Banská Bystrica o prerokovanie zoznamu nadbytočných zamestnancov v rámci Generálneho riaditeľstva LESY SR, š.p., v termíne 8.11.2018

o 8:30 h. V prílohe Vám predkladám zoznam nadbytočných zamestnancov.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný dôvod výpovede vo svojej žiadosti vymedzil, a to z dôvodu ich nadbytočnosti. K tvrdeniu žalobkyne, že v prípade, ak žalovaný predložil výlučne menný zoznam zamestnancov, ide len o oznámenie o úmysle skončiť pracovný pomer s viacerými zamestnancami, žalovaný ďalej poukazuje na nasledovné - žalovaný žiadosťou zo dňa 25.10.2018 požiadal Závodný výbor DLV LESY SR, š. p. Banská Bystrici o prerokovanie organizačných zmien, a to v termíne 5.11.2018. Zo zápisnice z rokovania generálneho riaditeľa LESY SR, š. p. so zástupcami ZV ZO DLV pri GR LESY SR zo dňa 06.11.2018 vyplýva, že žalovaný oboznámil zástupcov zamestnancov s pripravovanými organizačnými zmenami, pričom konkretizoval ich dôvody, t. j. ťažšia finančná situácia štátneho podniku LESY SR, vývoj v podkôrnikových kalamitách a následná cena ihličnatého dreva, vývoj cien dreva v okolitých štátoch a podobne. ZV ZO DLV sa k danému vyjadril a záverom boli stanovené úlohy - pripraviť rozhodnutie o organizačných zmenách na GR LESY SR a predložiť zoznam nadbytočných zamestnancov zástupcom zamestnancov a pripraviť rokovanie s nimi. Z uvedeného vyplýva, že práve v tomto okamihu, teda dňa 06.11.2018, žalovaný predložil svoj zámer organizačnej zmeny zástupcom zamestnancov. Žalovaný v uvedený deň prejednával so zástupcami zamestnancov celkovú situáciu v podniku, pričom žalovaný si bol vedomý zákonných povinností a postupu ( a nadväzujúce ustanovenia), ktoré bol povinný ďalej dodržať. K podmienkam prerokovania sa bližšie venuje v ustanovení . Z neho možno vyvodiť, že prerokovaním sa rozumie taká forma spolupráce medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom, ktorá spočíva v tom, že zamestnávateľ má povinnosť predložiť vymenované okruhy otázok príslušnému odborovému orgánu na prerokovanie, či prekonzultovanie, a to pred tým, než vo veci rozhodne s tým, že forma prerokovania nie je v vymedzená a stanovená. Z uvedeného vyplýva, že prerokovanie sa môže uskutočniť písomne, aj ústne. Po tom, čo žalovaný doručil žiadosť o prerokovanie príslušnému orgánu, ešte následne prerokoval výpovede jednotlivých zamestnancov ústne priamo na spoločnom zasadnutí. O tomto prerokovaní bola spísaná zápisnica. Zápisnica ako listinný dokument je vyhotovovaná za účelom preukázania podstatných skutočností prerokovaných na konkrétnom podujatí, t.j. v tomto prípade na stretnutí zamestnávateľa a príslušnej odborovej organizácií konanom za účelom vedenia dialógu, v rámci ktorého dôjde k prerokovaniu výpovede jednotlivých zamestnancov. Nie je možné, a ani je nie cieľom takto vyhotovovanej zápisnice, aby preukazovala a obsahovala každú vetu prednesenú a vyslovenú na samotnom prerokovaní. Pri posudzovaní splnení podmienok zákonnosti prerokovania výpovede zamestnancov je potrebné brať do úvahy (1.) splnenie podmienok žiadosti o prerokovanie a (2.) splnenie podmienok samotného prerokovania. Nie je možné posudzovať a brať do úvahy výlučne obsah žiadosti o prerokovanie skončenia pracovných pomerov, ale proces a obsah prerokovania komplexne, t. j. podanie žiadosti o prerokovanie vrátane osobného prerokovania veci, obsah ktorého je zrejmý zo zápisnice z tohto prerokovania. Podmienky prerokovania boli splnené, keď zo žiadosti o prerokovanie a zo zápisnice z rokovania generálneho riaditeľa LESY SR, š.p. so zástupcami ZV ZO DLV pri GR LESY SR zo dňa 08.11.2018 vyplýva, že žalovaný skutočnosti výpovedi konkretizoval tak, aby obsahovali náležitosti výpovede určené v , t.j. že jednoznačne vyplýva k akej organizačnej zmene u žalovaného došlo: nadbytočnosť zamestnancov, zoznam zamestnancov, odvolanie sa na rokovanie zo dňa 06.11.2018, ktoré presne vymedzuje dôvody nadbytočnosti zamestnancov a na základe akého písomného rozhodnutia: Rozhodnutie GR-RR č. 2018/9. Je nutné posudzovať proces organizačnej zmeny u zamestnávateľa ako celok. Je preto aj v tomto prípade potrebné vnímať materiálny obsah účasti príslušného odborového orgánu, a to najmä keď žalobca už dňa 06.11.2018 informoval odborový orgán o svojom úmysle s kompletným odôvodnením, ktoré odborový orgán mal možnosť zhodnotiť, zaujať svoj postoj a vyjadriť sa k nemu, žiadosťou zo dňa 07.11.2018 doručil menný zoznam nadbytočných zamestnancov a dňa 08.11.2018 prerokoval konkrétne menovite jednotlivých nadbytočných zamestnancov na základe predloženého celkového zoznamu (o čom svedčí aj zápisnica v časti Diskusia, v ktorej sa posudzuje a rokuje aj o jednotlivých konkrétnych zamestnancoch). V prípade posudzovania, či zástupcovia zamestnancov obdržali dostatok informácií, aby mohli prerokovať dané skutočnosti, je potrebné vychádzať zo samotného účelu prerokovania (obsah prerokovania, čo sa prerokovaním sleduje a pod.) Je nepochybné, že ak má príslušný orgán prerokovať a prekonzultovať dané skutočnosti, má mať informácie rozhodujúce pre ich rozhodnutie k dispozícií, i keď ich podrobný obsah nevyplýva priamo zo žiadneho ustanovenia. Žalovaný pri skončení pracovného pomeru s nadbytočnými zamestnancami postupoval v súlade so zákonom, navyše o všetkých skutočnostiach informoval zástupcov zamestnancov aj vopred (prejavil svoj úmysel 06.11.2018) a v čase prerokovania výpovedí bolo jednoznačné k akej organizačnej zmene došlo, na základe akého rozhodnutia k nej došlo a bol daný výpovedný dôvod, ktorý bol nezameniteľný. Pokiaľ ide o povinnosť ponúknuť inú, vhodnú prácu zamestnancovi, táto povinnosť sa viaže na existenciu

takejto práci. Musí ísť o prácu vhodnú vzhľadom na zdravotný stav, schopnosti a pokiaľ možno aj na kvalifikáciu. Z ustanovenia „iná, pre neho vhodná práca“ vyplýva, že môže ísť o iný druh práce, než ktorý zamestnanec vykonával. Žalobkyňa vo svojej žalobe poukázal a odvoláva sa na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý bol dokonca vydaný v Zbierke súdnych rozhodnutí R 45/2012. Možno však konštatovať, že aj odborná literatúra posudzuje tento judikát ako za sporný a prekonaný, a to aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.06.2016. Nie je možné súhlasiť s právnym názorom žalobkyne o nesplnení hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede podľa ustanovenia , navyše, ak sa odvoláva na už prekonaný judikát. Žalobkyňa nepreukázala nesplnenie ponukovej povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný v rozhodnom období nedisponoval žiadnym voľným miestom, ktoré mohol zamestnankyni ponúknuť. K záverom Inšpektorátu práce žalovaný uviedol, že už v čase po vydaní Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IBB-01-39-2.3/P-E24,A25-19 zo dňa 14.3.2019 žalovaný ako kontrolovaný subjekt podal svoje vyjadrenie zo dňa 20.03.2019, v ktorom namietal a nesúhlasil so závermi Inšpektorátu práce Banská Bystrica uvedenými v predmetnom protokole. Keďže Inšpektorát práce Banská Bystrica podľa obsahu dodatku č. 1 zo dňa 27.03.2019 k protokolu č. IBB-01-39-2.3/P-E24,A25-19 zo dňa 14.3.2019, zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, žalovaný pristúpil k podaniu žaloby o preskúmanie zákonnosti Protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-01-39-2.3./P-E24,25-19 zo dňa 14.0.2019 v znení dodatku č. 1 zo dňa 27.03.2019. Žalovaný sa v uvedenom konaní v postavení žalobcu domáha vydania rozsudku, v ktorom správny súd zruší vydaný protokol a vec vráti žalovanému (Inšpektorátu práce Banská Bystrica) na ďalšie konanie.

4. K vyjadreniu žalovaný priložil listinné dôkazy - Zápisnicu z rokovania generálneho riaditeľa LESY SR, š. p. so zástupcami zamestnancov ZV ZO DLV pri GR LESY SR zo dňa 08.11.2018; Zápisnicu z rokovania generálneho riaditeľa LESY SR, š.p. so zástupcami zamestnancov ZV ZO DLV pri GR LESY SR zo dňa 06.11.2018; list zo dňa 07.11.2018 - Prerokovanie zoznamu nadbytočných pracovníkov na GR LESY SR, š.p. - žiadosť a ako dôkaz navrhol vykonať výsluch svedka H.. R.. J.Q. Q., R.. - vedúceho odboru riadenia ľudských zdrojov.

5. V replike doručenej súdu dňa 12.07.2019 žalobkyňa zotrvala na žalobe. Uviedla, že žalovaný produkuje vlastnú interpretáciu doslovného znenia ust. , nezodpovedajúcu ani skutkovému, ani právnemu stavu veci. Žalovaný sa snaží za použitia umelých konštrukcií a nesprávnej interpretácie skutkového a právneho stavu veci zvrátiť a reparovať ním založenú protiprávnu situáciu, o ktorej sám vie, že nemôže v skúške opodstatnenosti a zákonnosti obstáť. Odhliadnuc od tendenčných tvrdení žalovaného je možné spoľahlivo konštatovať, že neboli dodržané obligatórne hmotnoprávne podmienky pre platné skončenie pracovného pomeru a to (a) zákonné a kvalifikované prerokovanie skončenia pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou zo strany zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov v zmysle ; (b) riadne a náležité splnenie si ponukovej povinnosti v zmysle ; (c) dodržanie postupu rešpektujúceho dobré mravy a zásadu rovnakého zaobchádzania. Písomnosť žalovaného zo dňa 07.11.2018 nespĺňa a nemôže spĺňať zákonom obligatórne vyžadované náležitosti žiadosti o prerokovanie výpovede zamestnanca z pracovného pomeru, keď v tejto absentuje prejav vôle zamestnávateľa prerokovať konkrétne skončenie pracovného pomeru, jeho spôsobu a dôvodov so zástupcami zamestnancov. Prerokovanie zoznamu nadbytočných zamestnancov nie je možné teoreticky a ani prakticky zamieňať za prerokovanie konkrétneho a určitého skončenia pracovného pomeru. Podstatné hmotnoprávne podmienky výpovede upravené v ustanovení a spočívajú v organizačnej zmene u zamestnávateľa, nadbytočnosti zamestnanca a príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný každé skončenie pracovného pomeru jednostranným právnym úkonom voči zamestnancovi predložiť zástupcom zamestnancov na prerokovanie. V prípade nesplnenia tejto povinnosti označuje výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné. Ide o hmotnoprávnu podmienku výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ak žalovaný produkuje tvrdenie o riešení spornej situácie v aplikácii a ustálenej judikatúry ako celku, tak je nutné konštatovať, že zákonné podmienky týkajúce povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať skončenie pracovného pomeru so zamestnancom musia byť splnené tak vo vzťahu k forme a obsahu žiadosti o prerokovanie , ako aj vo vzťahu k forme a obsahu samotného prerokovania. V danom prípade nebola splnená ani jedna z uvedených podmienok. K tvrdeniam žalovaného spochybňujúcim obsah a úplnosť zápisnice z rokovania generálneho riaditeľstva LESY SR, š. p. so zástupcami zamestnancov ZV ZO DLV pri GR LESY SR zo dňa 08.11.2018 je namieste uviesť, že zápisnica zaznamenáva všetky podstatné a

rozhodujúce skutočnosti tvoriace obsah predmetného rokovania v intenciách uskutočneného programu. Žalovaný zástupcov zamestnancov (teda aj žalobkyne) požiadal len o oboznámenie sa so zoznamom nadbytočných zamestnancov, k čomu došlo na rokovaní dňa 08.11.2018 . Takýto úkon nie je možné považovať za splnenie zákonnej povinnosti v zmysle a to ani po všeobecnej, ani individuálnej stránke. Konštatovaný nedostatok má za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobkyne zo strany žalovaného zamestnávateľa. Za účelom preukázania priebehu a obsahu predmetného rokovania zo dňa 08.11.2018 navrhla žalobkyňa vykonať výsluch predsedu ZV ZO DLV Z.. A. A.. Riadne a náležité splnenie si ponukovej povinnosti v zmysle vyžaduje preukázanie skutočnosti, že zamestnávateľ urobil zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody o preradení na inú prácu. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a s ohľadom na kvalifikáciu zamestnanca. Ak zamestnávateľ nemá voľné pracovné miesto, ktoré by bolo pre zamestnanca vhodné, je povinný mu ponúknuť pre neho inak vhodnú prácu, a to aj menej kvalifikovanú a na určitú dobu. Nemožnosť zamestnávateľa zamestnanca naďalej zamestnávať treba vykladať tak, že nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, ide o tzv. absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Splnenie ponukovej povinnosti predstavuje materiálnu hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede. Na účely zistenia zákonnosti a správnosti postupu žalovaného žalobkyňa navrhla, aby vo veci konajúci Okresný súd Zvolen od žalovaného vyžiadal zoznam zamestnancov prijatých v rozhodnom období, t. j. mesiace marec - august v roku 2019. Opätovne poukázala na skutočnosť, že správanie žalovaného sa javí ako odporujúce dobrým mravom a porušujúce zásadu rovnakého zaobchádzania. Tento stav je možný odvodiť od správania žalovaného, keď tento v zmysle rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného číslo RR-GR č. 2018/9 zo dňa 07.11.2018 o organizačných zmenách ukončil pracovný pomer so žalobkyňou označenou za „ nadbytočného “ zamestnanca, hoci táto bola u žalovaného zamestnaná od roku 2003, disponovala dlhoročnými skúsenosťami a znalosťami a pre žalovaného zamestnávateľa bola počas celého tohto obdobia prínosom. V rámci posudzovania otázky nadbytočnosti a možností ďalšieho zamestnávania neboli postavenie a dispozície žalobkyne hodnotené ako u iných zamestnancov; spôsob skončenia pracovného pomeru a jeho prerokovanie so zástupcami zamestnancov boli u iných zamestnancov odlišné než u žalobkyne, čo možno vnímať ako diskriminačné správanie voči osobe žalobkyne ( a o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( antidiskriminačný zákon ).

6. V duplike doručenej súdu dňa12.08.2019 žalovaný zotrval na svojej predošlej argumentácii. Uviedol ďalej, že žalovaný v rozhodnom období nedisponoval žiadnym voľným miestom, ktoré mohol zamestnankyni ponúknuť. Ak žalobkyňa chce preukázať, či si zamestnávateľ splnil ponukovú povinnosť podľa a z toho dôvodu požaduje predloženie zoznamu prijatých zamestnancov v podľa nej rozhodnom období od novembra 2018 do mája 2019, nie je možné tomuto návrhu vyhovieť. Rozhodné obdobie na splnenie si ponukovej povinnosti v dobe, kedy bola výpoveď zamestnancovi daná. Žalobkyni bola výpoveď doručená dňa 14.11.2018. Čo sa týka dodržania postupu rešpektujúceho dobré mravy a zásadu rovnakého zaobchádzania, vyjadrenie žalobkyne, týkajúce sa hypotetického predpokladu, že správanie žalovaného sa jej javí ako odporujúce dobrým mravom a porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania, považuje žalovaný rovnako za bezpredmetné a ničím nepreukázané. Žalovaný nijakým spôsobom neposudzoval a nehodnotil žalobkyňu inak ako iných zamestnancov a rovnako žalovaný nepostupoval vo vzťahu k žalobkyni diskriminačne.

7. Dňa 04.10.2019 sa v veci konalo (prvé) pojednávanie, na ktorom strany sporu zotrvali na svojej argumentácii.

7.1 Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaný mal vydať rozhodnutie generálneho riaditeľa o organizačných zmenách dňa 07.11.2018, s účinnosťou od 08.11.2018, kedy sa 08.11.2018 mala údajne aj prerokovať nadbytočnosť zamestnancov. Žalobkyňa však nevie, kedy zástupcovia zamestnancov prevzali žiadosť o prerokovanie, či to bolo už dňa 07.11.2018, alebo 08.11.2018 - zámerne žalobkyňa poukazuje na časovú súslednosť, nakoľko k 08.11.2018 malo nadobudnúť účinnosť rozhodnutie a zároveň malo v tento istý deň dôjsť k prerokovaniu výpovede, čo považuje za nekorektný postup, nakoľko zástupcovia zamestnancov nemali dostatok času a časového priestoru - bol v podstate vyvolaný akýsi jednostranný diktát pre zástupcov zamestnancov. Nebola teda splnená podmienka prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov. vyslovene používa termín prerokovania výpovede, nie prerokovanie zoznamu nadbytočných zamestnancov. Podľa ustálenej praxe mala byť

prílohou žiadosti buď samotná výpoveď, resp. návrh výpovede, a teda všetky skutočnosti, ktoré tvoria výpovedný dôvod mali byť prerokované. Tak sa ale nestalo a teda nedošlo kvalifikovaným spôsobom k prerokovaniu výpovede. Druhým podstatným dôvodom neplatnosti skončenia pracovného pomeru je že zástupcovia zamestnancov neprerokovali výpoveď v kvalifikovanom, teda v potrebnom počte členov. Zo zápisnice z prerokovania vyplýva, že boli účastní len predseda a jeden člen, teda pán A. G. R. H., a teda závodný výbor, resp. zástupcovia zamestnancov neprerokovali výpoveď v potrebnom počte členov v zmysle Stanov a Rokovacieho poriadku. Žiadala, aby súd Stanovy a Rokovací poriadok vyžiadal a založil do súdneho spisu ako listinný dôkaz. Ďalším dôvodom neplatnosti skončenia pracovného pomeru je postup zamestnávateľa v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania jednak pri výbere nadbytočného zamestnanca, ako aj pri ponukovej povinnosti. Žalobkyňa pracovala na právnom odbore, ktorý viedla vedúca právneho odboru ako právnička a ďalší dvaja právnici vrátane žalobkyne a ešte tam bol neprávnik - odborný referent. Z rozhodnutia generálneho riaditeľa zo 07.11.2018 nevie žalobkyňa posúdiť dôvod nadbytočnosti, nie je zrejmé, kto mal prevziať agendu po žalobkyni a nevie, podľa akých kritérií sa uskutočnil výber žalobkyne ako nadbytočnej zamestnankyne. Poukazuje jednak na článok 15 Kolektívnej zmluvy, kde je stanovené poradie ukončovania pracovného pomeru. Ďalej poukazuje na článok 16 písm. b/ Kolektívnej zmluvy, kde je uvedené, že pokiaľ ide o zamestnanca, ktorý je jediným živiteľom rodiny, čo v tomto prípade žalobkyňa bola, keďže bola rozvedená a bola živiteľom maloletého dieťaťa, musela byť podľa tohto článku 16 písm. b/ Kolektívnej zmluvy byť splnená podmienka nevyhnutnosti. Žalobkyňa nevie, z akých záverov zamestnávateľ vyvodil, že išlo o splnenie podmienky nevyhnutnosti v prípade žalobkyne. Zásada rovnakého zaobchádzania nebola dodržaná ani pri ponukovej povinnosti, čo konštatovali aj zástupcovia zamestnancov, teda odbory, keď žiadali o prešetrenie Inšpektorát práce. V tejto súvislosti poukázala na skončenie pracovného pomeru s Z.. Ľ. Q., kde bol postup úplne iný - zamestnávateľ najskôr zaslal zástupcom zamestnávateľa žiadosť o prerokovania výpovede a nasledoval postup z prerokovania tak, ako to má byť dodržané, avšak v prípade žalobkyne takýto postup dodržaný nebol. Žalobkyňa pracovala na právnom odbore, ale popri tom vzdelávala v oblasti verejnej správy, ako aj v oblasti činnosti správcu konkurznej podstaty. Žalobkyňa tak bola spôsobilá aj na výkon inej činnosti, ako bolo v jej bežnej agende, najmä bola spôsobilá napríklad na agendu verejného obstarávania, pričom od 01.11.2018 na úseku verejného obstarávania bol zamestnaný nový externý pracovník J.. P. Č.. Na odbore verejného obstarávania na pozícii manažér verejného obstarávania vo verejných obstarávaniach od 01.03.2019, teda presne po uplynutí výpovednej doby žalobkyni, bola zamestnaná J.. R. D. - na úseku organizačnom, t.z. na tom istom úseku, kde predtým pracovala žalobkyňa. Zamestnávateľ vytvoril rozhodnutím 2019/4 pracovné miesto - Správa majetku a majetkové vzťahy, kde bol zamestnaný D.. S., išlo o interného zamestnanca žalovaného, bol však presunutý zo závodu mimo generálneho riaditeľstva na tento úsek. Podľa článku 15 Kolektívnej zmluvy mali mať pri výpovedi prednosť tí zamestnanci, ktorí boli zamestnaní na dobu určitú a to v súvislosti s tým, že zamestnanec žalovaného - J.. S. Č., ktorá pracovala vo Zvolene, mala pracovný pomer na dobu určitú do 31.01.2019. Následne bola preradená na odštepný závod v B. Bystrici - v Majeri, pričom táto už pôsobí na Generálnom riaditeľstve. Na odbore Verejného obstarávania pôsobila ako manažér Z.. H. U., ktorá mala pracovný pomer na dobu neurčitú, avšak k 28.02.2019 odišla do dôchodku. Opätovne poukázala na postup pri skončení pracovného pomeru s Z.. Q., kedy sa mu v rámci ukončenia pracovnému ponúkali aj iné miesta, čo však v prípade žalobkyne nebolo splnené. Z uvedených dôvodov má za to, že došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru. Zo zápisnice zo 06.11.2018 nie je nič zrejmé, ani konkrétne organizačné zmeny. Pokiaľ ide o počet pracovných pozícií, ktoré sa mali rušiť a vytvárať, to nesedí s počtom miest podľa rozhodnutia generálneho riaditeľa z 07.11.2018. Pokiaľ ide o vyčíslenie náhrady mzdy, žalobkyňa žiadala, aby predložil žalovaný vyčíslenie mzdy na účely posúdenia nároku žalobkyne na náhradu mzdy v zmysle . Pokiaľ ide o tvrdenú skutočnosť žalovaným, že nemohol ovplyvniť aký počet členov sa zúčastnil prerokovania dňa 08.11.2018, poukázala na to, že to bol sám žalovaný, kto určil konkrétny deň a čas a bolo to hneď v deň účinnosti samotného rozhodnutia, čiže samotný žalovaný potom aj ovplyvnil, alebo mohol ovplyvniť zloženie členov. Opätovne zdôraznila, že nemohli rozhodnúť, resp. prerokovať výpoveď dvaja členovia, musel to prerokovať výkonný výbor, čo je rozdiel, preto bola nebola splnená hmotnoprávna podmienka prerokovania výpovede. Uviedla tiež, že žalobkyňa vybavovala aj agendu dvoch odštepných závodov, ktorú tí ďalší dvaja zamestnanci nevykonávali - poprela, že by žalobkyňa vykonávala agendu v menšom rozsahu, alebo menej náročnú agendu ako jej kolegovia.

7.2 Žalovaný taktiež zotrvával na svojej predošlej argumentácii. Osobitne poukázal na rokovanie zo 06.11.2018, kde bol jednoznačne prejavený úmysel skončiť pracovný pomer so zamestnancami, o čom boli zástupcovia zamestnancov informovaní a až následne pristúpil zamestnávateľ k rozhodnutiu o

organizačných zmenách a potom 08.11.2018 následne ústne prerokoval jednotlivé výpovede, čo chce žalovaný preukazovať výsluchom svedkov na pojednávaní, nakoľko zápis z tohto rokovania je pomerne strohý. Pokiaľ ide o počet členov zástupcov zamestnancov, existujú Stanovy, avšak takéto stanovy sú zaväzujúce len pre jednotlivých členov dovnútra, t.z. nie sú záväzné navonok. Zamestnávateľ si splnil svoju povinnosť, kedy požiadal zástupcov zamestnancov o prerokovanie, avšak nemohol ovplyvniť aký počet členov sa následne na rokovanie dostavil. Poprel, že by došlo k akejkoľvek diskriminácii voči žalobkyni. Na právnom odbore pracovali okrem vedúcej H.. U. traja právnici - žalobkyňa ako aj J.. H. X. G. H.. H. E.. Pokiaľ ide o J.. X., bol otec v tom čase 2,5 ročného syna, pričom jeho manželka bola na rodičovskej dovolenke, čiže bol vyhodnotený ako jediný živiteľ rodiny. Pokiaľ ide o H.. H. E., bol otec v tom čase 5 ročného syna a bol osobou, ktorá sa starala o toto dieťa. Žalovaný však nevie však, či mal tohto syna aj zvereného alebo podľa informácii, ktoré má, sa fakticky o dieťa zrejme staral. Pokiaľ ide o vedúcu, H.. U., pri ukončovaní pracovného pomeru so žalobkyňou sa táto osoba ako vedúca, osobitne neposudzovala, keďže išlo o vedúcu. Čo sa týka ďalších zamestnancov, osobitne inžiniera Q., nešlo o totožnú situáciu, nakoľko v jeho prípade bol jediným zamestnancom s ktorým sa ukončoval pracovný pomer a preto došlo vlastne k odlišnému spôsobu ukončovania pracovného pomeru, ako to bolo v prípade žalobkyne. Pokiaľ ide o ponukovú povinnosť, keď právny zástupca žalobkyne poukazoval na iných zamestnancov, na R. S., R. Č. a ďalších, ide o osoby, ktoré boli zamestnávané mimo rozhodného obdobia a je potrebné posudzovať splnenie ponukovej povinnosti k rozhodnému obdobiu, ktorým je doručenie výpovede, resp. keď sa prejaví vôľa ukončiť pracovný pomer so zamestnancom. V týchto niektorých prípadoch išlo o iné miesto výkonu práce, ako mala žalobkyňa. Pokiaľ žalobkyňa poukázala taktiež na pracovnú pozíciu manažéra verejného obstarávania, jednak sa to netýkalo rozhodného obdobia ukončenia pracovného pomeru so žalobkyňou a taktiež poukazuje žalovaný na to, že na dané miesto bolo vyhlásené výberové konanie, pričom bola požiadavka praxe minimálne 2 roky, ktorú žalobkyňa nespĺňala. V čase výpovede nebolo voľné akékoľvek pracovné miesto v mieste výkonu práce žalobkyne. Žalovaný ďalej uviedol, že nestanovuje konkrétnu formu prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov. V danom prípade došlo k ústnemu prerokovaniu, čo nie je v rozpore so .

7.3 Štatutár (generálny riaditeľ) žalovaného Z.. J. Y. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalovaný dodržal zákonný postup, čo sa týka prerokovania výpovedí pred odborovou organizáciou dňa 08.11.2018. Zástupcovia zamestnancov boli volaní tak, že pán Q. posielal pozvánku dňa 07.11.2018. Nevedel sa vyjadriť k tomu, kto mal za zástupcov zamestnancov prevziať predmetnú pozvánku. Dňa 08.11.2018 sa stretli niekedy ráno s tým, že on sa ujal slova, oboznámil prítomných so zoznamom nadbytočných zamestnancov. Prešli si individuálne všetky osoby uvedené v zápisnici, vrátane žalobkyne. Debatovali ohľadom každého zamestnanca, napríklad pri žalobkyni sa niečo spomínalo, že sa sama stará o dieťa, a takto išli bod po bode. Zápisnicu z prerokovania vyhotovil pán Q., ktorý ju potom dal na pripomienkovanie aj jednotlivým členom zástupcov zamestnancov. On osobne dostal zápisnicu na podpis až potom, ako mali zástupcovia odborov možnosť pripomienkovať obsah tejto zápisnice. Či boli, alebo neboli nejaké pripomienky, a či boli zapracované, k tomu by sa vedel vyjadriť pán Q.. Na otázku, aby uviedol, v ktorom bode zápisnice zo dňa 08.11.2018 sa nachádza ustanovenie, z ktorého by vyplývalo, že bola prejednaná výpoveď žalobkyne uviedol, že na zasadnutí 08.11.2018 bol prerokovaný zoznam nadbytočných zamestnancov, avšak žalovaný vychádza zo záverov zo zápisnice zo 06.11.2018, v spojení so samotným rozhodnutím zo 07.11.2018 a žalovaný má za to, že dňa 08.11.2018 boli prerokované aj samotné výpovede. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či na rokovaní dňa 08.11.2018 boli alebo neboli predložené výpovede, resp. listinné texty výpovedí. O tom, že rozhodnutie generálneho riaditeľa nadobudlo účinnosť 08.11.2018 a o tom, že že zasadnutie so zástupcami odborov malo byť tiež v ten deň - 08.11.2018 rozhodol on sám a to preto, aby to bolo v čo najkratšej dobe. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo sa dňa 08.11.2018 za odbory zúčastnili len dvaja členovia. V zásade o tom, ktorý je zamestnanec nadbytočný, rozhodol pán Q. a osoba žalobkyne vyšla z nejakej spoločnej debaty medzi ním, pánom Q. a pani X.. On o množstve, rozsahu a náročnosti agendy žalobkyne, a ako aj ostatných zamestnancov na právnom oddelení, vedomosť nemal - na to je tam pani vedúca U. G. R. X.. Nevedel, či so všetkými zamestnancami, ktorí boli uvedení na mennom zoznam nadbytočných zamestnancov, bol skutočne aj ukončený pracovný pomer. Nevedel sa bližšie vyjadriť ani k ponukovej povinnosti žalovaného. Pokiaľ ide o odlišný postup pri výpovedi bývalému zamestnancovi Q., mal za to, že nejde o totožnú vec, nakoľko sa končil pracovný pomer iba s jedným zamestnancom.

7.4 Svedkyňa H.. G. X., zamestnankyňa žalovaného pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že žalobkyňu stretávala v práci - pracovala na právnom odbore a stretávanie bolo skôr sporadické. Mala vedomosť

o agende žalobkyne - vedela, že bola členkou niektorých komisií a vybavovala ďalej bežnú pracovnú agendu. Pokiaľ si pamätá, tak mala na starosti jeden, alebo dva odštepné závody. Riešila ďalej aj nejaké exekučné veci. Po rozhovore s vedúcou na právnom odbore svedkyňa dospela k záveru, že väčšina agendy, ktorú mala žalobkyňa, je už skôr takého evidenčného charakteru. Podľa jej názoru nešlo o rozsiahlu agendu, keďže po skončení pracovného pomeru im žalobkyňa odovzdala jeden šanón, z ktorého nevyplýval ani jeden živý spor. V danom čase pracoval na danom právnom odbore, okrem žalobkyne H.. E., H.. X. G. H.. U. ako vedúca odboru a bola tam ešte jedna neprávnička, zamestnankyňa, ktorá mala skôr na starosti administratívnu agendu. Svedkyňa ďalej uviedla, že poznala aj obsah a rozsah pracovnej agendy H.. E., H.. X. G. H.. U., nakoľko s nimi troma prichádzala častejšie do kontaktu. Dňa 05.11.2018 sa svedkyňa stala organizačnou riaditeľkou a od vedenia dostali požiadavku, resp. pokyn, aby si urobili vnútorné audity a prešli si možných nadbytočných zamestnancov, pričom z hľadiska finančných ukazovateľov sa hovorilo o 30 pracovných miestach, ktoré by mali byť nadbytočné. Tieto veci si prešli na stretnutiach s H.. U. G. Y. H.. Q.. K záveru o nadbytočnosti žalobkyne dospeli tak, že keď bolo prijaté rozhodnutie o organizačnej zmene, zistilo sa, že je jeden zamestnanec nadbytočný. Sedela s H.. U. a prechádzali si pracovnú náplň všetkých zamestnancov, ktorá bola v zmysle pracovných zmlúv koncipovaná pomerne všeobecne a bola obdobná. Riešili potom aj konkrétnu náplň - čo mal kto na starosti v danom čase. Na základe takejto komparácie porovnávali nielen rozsah tej agendy, ale aj nejakú chybovosť - posudzovanie bolo dlhšie a vyšla potom žalobkyňa ako tá, ktorá by mala byť nadbytočná. Taktiež posudzovali aj aspekt odkázanosti maloletých detí takýchto zamestnancov, kde však v obdobnom postavení boli aj R. E., G. R. X.. Čo sa týka komparácie, porovnávali len žalobkyňu, H.. E. G. H.. X.Á., nakoľko rozhodnutím o organizačnej zmene sa nezrušovalo miesto vedúceho odboru právneho, ale miesto referenta na úseku právnom. V danom čase bola organizačná štruktúra na právnom odbore taká, že tam bola vedúca tohto právneho odboru, potom tri referentské miesta a jedna administratívna pracovníčka. Na otázku, ako dospeli k záveru o obdobnom postavení H.. E., H.. X. a žalobkyne pri rozhodovaní o nadbytočnosti, svedkyňa uviedla, že vychádzali z toho, že ani jeden z nich nebol v manželskom zväzku a mali deti - pán X. mal nejakú partnerku, ale či s ňou žil a či mal zverené dieťa, nevedela odpovedať. O H.. E. mala ešte menej informácii. Tak isto nevedela, či žalobkyňa mala alebo nemala partnera. Na otázku, odkedy H.. E. a H.. X. pracujú u žalovaného na právnom odbore, a ani či tam pracuje dlhšie alebo kratšie ako žalobkyňa, nevedela svedkyňa odpovedať. Pokiaľ ide o zasadnutie generálneho riaditeľstva a zástupcov odborov, prvýkrát, niekedy v tom období, 5.11.2018 alebo 6.11.2018, každopádne však v ten deň, ako je uvedený v zápisnici, konalo sa zasadnutie, kde sa prerokoval návrh znenia rozhodnutia generálneho riaditeľa o organizačných zmenách, kedy si prešli aj konkrétne pracovné pozície, čiže padli aj nejaké mená. Na základe diskusie potom prehodnocovali a vie, že jedno pracovné miesto ani nebolo zrušené. Ohľadom žalobkyne pán U. uviedol, resp. poznamenal, že vzhľadom na to, že zo strany právneho úseku je dosť dlhá lehota kým sa poskytne nejaká súčinnosť, alebo nejaký výstup, je pochybnosť či to bude odbor právny potom zvládať. Uviedla, že mala taký názor, že odbor právny bude fungovať, aj keď tam bude o jedného pracovníka menej. Na druhý deň bolo prijaté rozhodnutie, ktoré nadobudlo účinnosť v ten ďalší deň, čiže následne na to sa už skoncipoval samotný zoznam zamestnancov, s ktorými bolo potrebné prerokovať výpoveď. Čo sa týka samotného rozhodnutia organizačnej zmeny, mali sa rušiť aj miesta, ktoré neboli obsadené. Každý úsekový riaditeľ dal potom zoznam tých zamestnancov, ktorých vyhodnotil ako nadbytočných. Úsekoví riaditelia to odovzdali potom H.. Q.. H.. Q. potom zaslal tento zoznam zástupcom odborov s tým, že je potrebné tento zoznam prejednať- určite to elektronicky zasielal pánovi A., ktorý je predsedom odborového združenia a zasielal to potom aj tým osobám, ktoré boli prítomné pri prejednaní dňa 06.11.2018. Týmto istým osobám sa potom zasielali aj samotný zoznam nadbytočných zamestnancov, aj žiadosť na prerokovanie výpovedí. Následne sa stretli dňa 08.11.2018 druhýkrát, kde bol prítomný aj pán A. G. R. H., slova sa opäť ujal generálny riaditeľ, ktorý uviedol, že bolo prijaté a je účinné rozhodnutie generálneho riaditeľa o organizačnej zmene a je potrebné prejednať výpovede. Prešli si zoznam ľudí, ktorým bude daná výpoveď. Uviedlo sa, že už je pre každú z tých osôb pripravená tak výpoveď, ako aj dohoda o skončení pracovného pomeru; prešiel sa zoznam meno po mene, pričom zo strany odborov boli pripomienky k niektorým menám. Pokiaľ ide o žalobkyňu, namietala sa tá skutočnosť, že sa sama stará o maloleté dieťa. Zo strany zamestnávateľa sa argumentovalo to, že vo vzťahu k všetkým trom zamestnancom ide o obdobné postavenie a všetci sa starali o nezaopatrené dieťa. Mali potom nejaký časový interval, asi 10 dní, kedy sa mali stretnúť s každým z týchto zamestnancov, ktorí boli na zozname a mali im predložiť v podstate na výber dohodu o ukončení pracovného pomeru, alebo výpoveď. Čo sa týka žalobkyne, svedkyňa bola osobne prítomná, keď 13.11.2018 H.. U. G. H.. Q. dali žalobkyni na výber, či podpíše dohodu - žalobkyňa si nechala ešte ďalší čas na rozmyslenie s tým, že na ďalší deň potom nepodpísala dohodu, ale prevzatie výpovede. Poukázala ďalej na to, že hneď v úvode zápisnice v bode 3/ na konci

sa spomína aj termín výpoveď, čo sa týka pani X., takže je zrejmé, že sa prerokovávali výpovede. Aj keď zápisnica nemusí byť úplne dokonalá terminologicky, všetci vedeli, čo sa tam prerokováva a vedeli za akým účelom sa tam stretávajú a to, že idú prerokovať výpoveď.

7.5 Svedok H.. J. Q., zamestnanec žalovaného na pojednávaní uviedol, že niekedy koncom októbra 2018 im zo strany nadriadených (v jeho prípade zo strany H.. X.) bolo povedané, že vzhľadom na ekonomické ukazovatele sa musí znížiť počet zamestnancov na generálnom riaditeľstve. Následne na to, na základe podkladov vedúcich úsekových riaditeľov, vypracoval zoznam nadbytočných zamestnancov. Pokiaľ ide o samotnú žalobkyňu, ako nadbytočného zamestnanca, toto meno za právne oddelenie uviedla H.. X.

- povedala len, že išlo o osobu, ktorá mala najmenšiu agendu. Niekedy začiatkom novembra potom tento zoznam nadbytočných zamestnancov sa prejednal v rámci generálneho riaditeľstva. Následne na to poslal pozvánku predsedovi odborov - Z.. A. na prejednanie organizačných zmien. Na tom zasadnutí dňa 06.11.2018 bolo predstavené, ktoré odbory sa zlúčia, ktoré pracovné pozície sa zrušia, resp. na ktorých pozíciách sa zníži počet zamestnancov na ktorých úsekoch. Následne vypracoval o tom zápisnicu, zaslal ju emailom na pripomienkovanie pánovi A. - červenou farbou následne pripomienkovali zápisnicu a poslali pripomienky späť. Všetky pripomienky sa akceptovali. Potom dostal na úlohu, na úseku, na odbore za ktorý zodpovedá, aby sa vypracovalo samotné rozhodnutie - to bolo vypracované dňa 07.11.2018 a aj podpísané generálnym riaditeľom (s účinnosťou od 08.11.2018). Následne v ten istý deň, teda 07.11.2018 písomne požiadali odbory, že potrebujú prejednať zoznam nadbytočných zamestnancov - pán A. to prevzal s tým, že sa dohodli na tom, že sa stretnú na druhý deň o 08,30 hod.. Dopytovali sa predsedu odborov, či sa môžu stretnúť 08.11.2018 a on odpovedal, že áno, aj keď nebudú v kompletnom zložení, ale že stretnúť sa môžu. V obálke, čo sa týka žiadosti o prerokovanie, bola pripojená ako príloha aj zoznam nadbytočných zamestnancov. Pokiaľ ide o tabuľku, ktorá je prílohou tejto žiadosti, je tam uvedené aj nesprávne číslo, nakoľko pôvodný zoznam mal síce dvoch ľudí, ktorých následne vymazali zo zoznamu, avšak nezmenili číslovanie a preto je tam uvedený počet 16, ale v skutočnosti je tam počet 14 ľudí. Na druhý deň sa konalo zasadnutie za prítomnosti osôb, ktoré sú uvedené v zápisnici s tým, že generálny riaditeľ oboznámil prítomných ľudí so zoznamom nadbytočných zamestnancov. Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie 08.11.2018, predstúpil generálny riaditeľ, ktorý vymenoval mená zamestnancov, s ktorými sa mal ukončiť pracovný pomer - buď dohodou, alebo výpoveďou. Podľa jeho názoru sa prejednával zoznam zamestnancov, ktorí boli nadbytoční s tým, že sa bavili, že buď u týchto zamestnancov dôjde k dohode, alebo k výpovedi. V prípade žalobkyne sa debatovalo o tom, že je vlastne nadbytočná a buď sa pristúpi k dohode, alebo k výpovedi. Bolo tiež rozdebatované, že v prípade zamestnankyne X. nemôžu dávať výpoveď, nakoľko táto u nich pracovala viac ako 25 rokov a riešili sa iné alternatívy. Pokiaľ ide o samotnú žalobkyňu, vystúpila pani H., ktorá upozornila, že v prípade žalobkyne, táto sčasti spĺňa ochranu podľa Kolektívnej zmluvy, nakoľko je osamelá matka. Oni o tomto probléme vedeli ale nijak špeciálne nereagovali - vedeli, že obdobné postavenie majú aj ostatní zamestnanci na právnom odbore, nakoľko všetci mali deti, nežijú v manželskom zväzku. V čase zasadnutia dňa 08.11.2018 už mali v počítači pripravené znenie dohôd, resp. výpovedí s tým, že následne k ponuke dohôd, resp. k predkladaniu výpovedí pristúpili ten ďalší týždeň. Nakoľko v mieste výkonu práce tých zamestnancov, ktorým sa končil pracovný pomer neboli k dispozícii iné voľné pracovné miesta, museli im napísať, že nemajú pre nich žiadne pracovné miesto- jedine v prípade pani X. jej ponúkli iné pracovné miesto, nakoľko tam ich nepustila kolektívna zmluva, kedy s ňou nemohli skončiť výpoveďou pracovný pomer po 25 rokoch. Tejto ponúkli pracovnú pozíciu na odštepnom závode Lesnej techniky v Banskej Bystrici. Ešte ponúkli jedno ďalšie pracovné miesto pani Z.. R., a to na pracovisku v Slovenskej Ľupči, táto to však odmietla. Ostatným zamestnancom nemali čo ponúknuť, nakoľko mali tak špecifické vzdelanie, že ich nemali kde umiestniť. V danom čase nebolo akékoľvek iné voľné miesto. Potom s jednotlivými zamestnancami prerokovali možnosť uzavretia dohody, resp. výpovede, poučili ich o následkoch s tým, že pokiaľ ide o dohodu o ukončení pracovného pomeru, mali tam lepšie podmienky, čo sa týka vyplatenia odstupného. V prípade žalobkyne, 13.11.2018, si žalobkyňa zobrala jeden deň na rozmyslenie a následne 14.11.2018 uviedla, že dohodu nepodpíše. Na otázku sudcu, či obsahom rokovania dňa 08.11.2018 bolo prerokovanie samotných výpovedí, alebo sa prejednával len zoznam ľudí, ktorí sú nadbytoční, svedok uviedol, že sa bavili o tom, kto z nadbytočných ľudí skončí výpoveďou, alebo dohodou - bavili sa teda o tom, že budú musieť ukončiť pracovný pomer buď výpoveďou, alebo dohodou. Jemu ako pracovníkovi odboru ľudských zdrojov z toho vyplývalo, že sa budú spracovávať výpovede, alebo v prípade záujmu toho zamestnanca, dohody o skončení pracovného pomeru. K jednotlivým pozíciám, či už právnikov, alebo vedúcich na odbore právnom sa svedok vyjadriť nevedel. Pokiaľ ide o samotnú žalobkyňu, s touto prichádzal do kontaktu veľmi sporadicky, čo sa týka vídania na chodbe - pracovnú agendu však spolu nemali spoločnú žiadnu.

7.6 Svedok Z.. A. A., zamestnanec žalovaného a predseda závodného výboru, na pojednávaní uviedol, že činnosť závodného výboru je upravená v stanovách. Nevedel sa vyjadriť, či na prerokovanie výpovede zo zamestnancami sa v zmysle stanov vyžaduje nejaký minimálny počet členov závodného výboru - musel by sa pozrieť do Stanov odborového zväzu Drevo, lesy, voda. Dňa 25.10.2018 prevzal žiadosť od H.. Q. na prejednanie organizačných zmien, kedy podľa pôvodného termínu sa malo zasadať a prerokovať 05.11.2018. Oboznámil s tým členov závodného výboru - majú 5 členov, vrátane neho ako predsedu s tým, že väčšina členov mala neodkladné povinnosti dňa 05.11.2018 a preto požiadal generálneho riaditeľa, ako aj H.. Q. o presunutie na deň 06.11.2018. Vzhľadom na to, že k samotnej žiadosti neboli pripojené žiadne podklady, žiadal generálneho riaditeľa emailom, aby poslal k predmetnej žiadosti aj podklady. Taktiež ho žiadal, aby do prerokovania neboli prijatí žiadni ďalší zamestnanci a aby súčasne neboli predlžované pracovné pomery uzatvorené na dobu určitú. Na to dostal odpoveď, že rokovanie sa uskutoční 06.11.2018 o 08.30 hod. V čase od doručenia žiadosti od 25.10.2018 do stretnutia dňa 06.11.2018, napriek jeho žiadosti, boli prijatí dva ďalší zamestnanci z externého prostredia. Dňa 06.11.2018 boli oboznámení s organizačnými zmenami, išlo v podstate o typové zmeny, teda na ktorom úseku, odbore sa aké miesto ruší, presúva a podobne. Bolo to odôvodňované zefektívnením činnosti štátneho podniku. V zmysle návrhu rozhodnutia sa mali rušiť aj miesta, ktoré ešte neboli obsadené. Tak isto sa mali rušiť aj miesta, kde boli zamestnankyne na materskej, resp. na rodičovskej dovolenke. Na zistené nedostatky upozornili zamestnávateľa - upozornili ho, aby dodržiaval platnú kolektívnu zmluvu, aby sa predišlo pracovnoprávnym sporom. Konkrétne mená nadbytočných zamestnancov dňa 06.11.2018 prejednávané neboli. Následne mali možnosť pripomienkovať zápisnicu, čo aj urobili a potom bola podpísaná generálnym riaditeľom. Dňa 07.11.2018 dostali ďalšiu žiadosť na prerokovanie nadbytočných pracovníkov, pričom k žiadosti bol podpísaný aj menný zoznam. Stretli sa 08.11.2018, aj keď H.. Q. uviedol, že nevie, či bude vedieť zabezpečiť všetkých členov závodného výboru, avšak H.. Q. na neho tlačil a uviedol, že to musí spraviť vzhľadom na účinnosť rozhodnutia o organizačnej zmene. Z uvedeného dôvodu sa prejednania dňa 08.11.2018 zúčastnili len dvaja (pozn. súdu - členovia zástupcu zamestnancov). Generálny riaditeľ predstavil rozhodnutie, ktoré oproti návrhu bolo upravené, nakoľko nie všetky typové funkcie, teda pozície, sa rušili. Pokiaľ ide o následnú činnosť, boli predstavené potom už konkrétne mená, o ktorých sa uvažovalo, že sú nadbytoční. Na rokovaní bolo okrem zoznamu nadbytočných zamestnancov predložené len upravené rozhodnutie zo 07.11.2018. Pokiaľ ide žalobkyňu, prejednávala sa údajná nadbytočnosť, oni zamestnávateľovi uviedli, že žiadajú na právnom odbore zachovať stav - podľa názoru svedka, čo sa týka žalobkyne, táto nebola nadbytočnou, nakoľko na danom odbore právnom nebola „prezamestnanosť“ a doposiaľ je tam dostatok agendy. Následne odbory uvádzali aj ich argumenty, že niektorí zamestnanci, ktorí sú vedení v zozname, sú chránení článkom 15/ a 16/ kolektívnej zmluvy s tým, že zo strany zamestnávateľa bolo povedané, že budú ešte s týmito ľuďmi rokovať, že si splní voči nim ponukovú povinnosť ohľadom voľných pracovných miest, že im budú ponúknuté dohody a ako až posledná alternatíva, že bude daná výpoveď, takže svedok osobne očakával, že prebehne ešte ďalšie stretnutie so zamestnávateľom, kde ich budú informovať, či, resp. kde boli takíto zamestnanci umiestnení, alebo sa bude potom prerokovávať výpoveď. Svedok vyslovene a rozhodne uviedol, že dňa 08.11.2018 neprerokovávali žiadne výpovede a samotné prerokovanie nevnímal ako proces, ktorý smeruje k ukončeniu pracovného pomeru, nakoľko stávalo sa aj v minulosti, že bol zamestnanec prepustený, napríklad z generálneho riaditeľstva a umiestnil sa na úplne inom odštepnom závode, napríklad v Rožňave. Svedok ďalej uviedol, že v mieste výkonu práce žalobkyne, na generálnom riaditeľstve, tam neboli voľné pracovné miesta, avšak žalovaný má ešte ďalších 25 odštepných závodov. Takto sa to napríklad udialo aj v prípade ukončovania pracovného pomeru s Z.. Q., ktorému v rámci ponukovej povinnosti bolo ponúknuté miesto na inom odštepnom závode, teda v inom mieste, ako bolo pracovné miesto a túto ponuku prijal a pracuje tam. K formulácii zápisnice z 08.11.2018, kde sa, čo sa týka zamestnankyne X., je uvedené, že jej nemožno dať výpoveď, svedok uviedol, že oni len upozorňovali na platnú kolektívnu zmluvu. Uviedol ďalej, že vo všetkých písomnostiach, ktoré im boli doručené, sa uvádzalo len, že má dôjsť k prejednaniu organizačných zmien, v žiadnej sa však nespomína, že má dôjsť k prerokovaniu výpovede. Mal za to, že pokiaľ sa mala prerokovať výpoveď, malo to byť v týchto písomnostiach uvedené. Poprel, že by dňa 08.11.2018 bol prezentovaný zámer zamestnávateľa prejednať ukončenie pracovný pomer s nadbytočnými zamestnancami výpoveďou. Uviedol ďalej, že mu prišlo neštandardné, že napriek jeho upozorneniu, resp. žiadosti, sa prijali dvaja ďalší zamestnanci. Pokiaľ ide o predĺženie pracovného pomeru z doby určitej na neurčitú, alebo predĺženie dohodnutej pracovnej doby pracovného pomeru, k tomuto sa nevedel vyjadriť, aj keď má nejaké informácie, že sa malo aj toto udiať.

7.7 Svedkyňa Z.. H. H., zamestnankyňa žalovaného a členka zástupcu zamestnancov na pojednávaní uviedla, že so žalobkyňou prichádzala pomerne často do kontaktu, najmä pri vymáhali pohľadávok a pri pripomienkovaní zmlúv, takže môže povedať, že má celkom poznatok z jej práce. Nemala vedomosť, že by práca žalobkyne oproti iným kolegom - pánovi X. a pánovi E. - vykazovala osobitne nejakú zvýšenú mieru chybovosti, vadovosti. Dňa 06.11.2018 prerokovali návrh organizačných zmien. Išlo len v podstate o všeobecné informácie, bez konkrétnych mien. Následne sa stretli dňa 08.11.2018, avšak za závodný výbor to bola len ona a pán A.. Podľa jej názoru sa asi vyžadoval nejaký minimálny počet členov na to, aby mohli prerokovať napríklad výpoveď. Postup na zasadnutí dňa 08.11.2018, bol taký, že generálny riaditeľ ich oboznámil so situáciou, bol prednesený zoznam nadbytočných zamestnancov, teda odznelo aj meno žalobkyne. Osobitne poukazovali na článok 16 Kolektívnej zmluvy a na postavenie žalobkyne ako matky, ktorá sa sama stará o maloleté dieťa. Zamestnávateľ v podstate reagoval tak, že sa to nevzťahuje na každý jeden prípad, nakoľko v Kolektívnej zmluve je uvedené, že sa to aplikuje iba ak to nie je nevyhnutné, resp. že sa to aplikuje, ak to nie je nevyhnutné. Rozhodne a vyslovene uviedla, že dňa 08.11.2018 nedošlo k prerokovanie výpovede (ani samotný zoznam nadbytočných zamestnancov nebol konečný a následne sa upravoval - niektoré výhrady sa aj zamestnávateľ snažil akceptovať). Uviedla, že postup zamestnávateľa bol ústretový - s niektorými zamestnancami sa snažil nájsť riešenie - nejaké iné pracovné miesto, alebo dohodu. Mala však pocit, že u žalobkyni to bolo iné, akoby sa s týmto menom nedalo pohnúť. Na rokovaní dňa 08.11.2018 nemala vedomosť o iných predložených listinách, ako sú Rozhodnutie o organizačnej zmene a Zoznam nadbytočných zamestnancov. Určite tam však nebol konkrétny návrh výpovede ku konkrétnym menám.

8. Na (druhom) pojednávaní dňa 04.12.2019 súd na návrh žalobcu pripustil zmenu žaloby v takom znení, že: „(1) Skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobkyni ako zamestnancovi výpoveďou zo dňa 13.11.2018 podľa ods.l písm. b/ je neplatné a pracovný pomer vzniknutý pracovnou zmluvou zo dňa 15.10.2003 t r v á; (2) žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného skončenia pracovného pomeru vo výške priemerného mesačného zárobku činiaceho sumu 1 949,37 Eur brutto/mesačne za obdobie od 29.04.2019 až do okamihu (dňa), keď žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z každej jednotlivej mesačnej náhrady mzdy od 22.dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca až do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a (3) žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.“

8.1 Žalovaný poukázal na to, že zákon stanovuje poradie, a to v 1. rade musí dôjsť najskôr k prerokovaniu, až potom k splneniu ponukovej povinnosti. Konkrétny text výpovede nemusí byť predložený na prerokovanie, stačí uviesť jednoznačne dôvod výpovede. Mal za to, že z výpovedí svedkov Z.. Y., D.. X. G. D.. Q. vyplýva, že došlo k prerokovaniu výpovede. Naopak, výpovede svedkov: A. a pani H. hodnotil ako tendenčné a v rozpore so skutočnosťami zachytenými v zápisnici z 08.11.2018, kde jasne vyplýva, že Z.. A. sa aj vyjadril k samotným výpovediam. Pri výbere nadbytočného zamestnanca žalovaný vychádzal z obdobného postavenia pána E., ako aj X., ktorí majú v jednom prípade 2,5 ročného syna a v druhom prípade 5 ročného syna, pričom nie je v žiadnom predpise uvedená definícia živiteľa rodiny. Poukázal tiež na Článok 29 a 30 Stanov, podľa ktorých je predseda odborového zväzu štatutárnym orgánom a mal za to, že jeho konanie zaväzuje samotnú organizáciu a v prípade, že predseda konal v rozpore s internými predpismi, má to zodpovednosť len dovnútra odborovej organizácie. Poukázal na to, že žalovaný nevedel a nemal skadiaľ vedieť, či dňa 08.11.2018 je odborový zväz uznášania schopný , naopak, tým, že sa konalo so štatutárom, žalovaný mal za to, že sú splnené všetky náležitosti. Uviedol ďalej, že Inšpektorát práce skonštatoval, že žalovaný nepochybil, pokiaľ ide o výber nadbytočného zamestnanca. K samotnej výške náhrady mzdy namietol jej výšku a to kvôli tomu, že bolo žalobkyni vyplatené odstupné. Taktiež poukázal na to, že žalobkyňa poberala aj dávku v nezamestnanosti. Čo sa týka správnej žaloby, ktorý voči inšpektorátu podal žalovaný, uviedol, že krajský súd sa nebude zaoberať samotnou otázkou posúdenia zákonnosti skončenia pracovného pomeru, ale len tou otázkou, či boli, alebo neboli porušené práva žalobcu (pozn. súdu - žalovaný v tomto spore) v danom konaní.

8.2 Žalobkyňa uviedla, pokiaľ ide o žalovaným namietanú skutočnosť, že žalobkyňa poberala dávku v nezamestnanosti, že v samotnom rozhodnutí o priznaní dávok v nezamestnanosti je uvedené, že pokiaľ sa zmení situácia a bude určené, že pracovný pomer naďalej trvá, bude žalobkyňa povinná tieto dávky vrátiť a preto pri rozhodovaní súdu o výške náhrady mzdy táto skutočnosť nie je podstatná.

8.3 Svedok J.. H. X., zamestnanec žalovaného na právnom oddelení, pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že so žalovaným je v pracovnom pomere od roku 2009, kedy nastúpil do zamestnania a žalobkyňa tam bola skôr. Je slobodný, od roku 2011 žije však s družkou, majú spoločné dieťa, ktoré sa narodilo vo februári 2016. Dieťa nastúpilo v septembri 2018 ako 2,5-ročné do škôlky a družka sa vrátila v septembri 2018 do zamestnania - v novembri 2018 mal tak on, ako aj jeho družka príjem. Rodičovské práva k ich spoločnému dieťaťu neboli súdom upravené, dieťa vychovávajú spoločne. O narodení dieťaťa informoval účtovníčku spoločnosti žalovaného z titulu, že si uplatnil daňový bonus na maloletého. O zmene statusu maloletého, t.z. že nastúpil do školského zariadenia, zamestnávateľa neinformoval.

9. Na (treťom) pojednávaní dňa 05.02.2020 vypovedal ako svedok H.. H. E., zamestnanec žalovaného na právnom oddelení - od roku 2010 na útvare právnom. Uviedol, že nie je ženatý, má však partnerku od roku 2009, s ktorou má jedno spoločné dieťa, ktoré sa narodilo v roku 2013. S touto partnerkou žil spolu aj v čase, kedy došlo k výpovedi žalobkyni. Styk s maloletým dieťaťom nemá upravený a dieťa vychovávajú spoločne. V tom čase jeho partnerka pracovala. O narodení dieťaťa informoval žalovaného z dôvodu, že si uplatnil daňový bonus na maloleté dieťa. Na otázku, či informoval žalovaného, že je slobodný alebo ženatý, uviedol, že si nepamätá, či v predmetných tlačivách niečo zaškrtával, alebo či tam bola možnosť zaškrtnúť takúto kolónku. V podstate, ročné zúčtovanie dane za neho vykonáva zamestnávateľ. V čase, kedy sa ukončoval pracovný pomer so žalobkyňou v roku 2018, ho jeho zamestnávateľ nežiadal, aby uviedol, či je slobodný, alebo ženatý, resp. či je samoživiteľ rodiny.

9.1 Žalobkyňa ako aj žalovaný súhlasili s tým, aby súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom o tom, či skončenie pracovného pomeru je alebo nie je neplatné. Ani jedna zo sporových strán nemala návrhy na doplnenie dokazovania.

9.2 Žalobkyňa v rámci záverečnej reči odkázala na svoju predošlú argumentáciu v spore a mala za to, že skutkové i právne dôvody na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru sú dané. Za hlavný dôvod považovala, že výpoveď žalobkyne neprerokoval odborový orgán, resp. zástupcovia zamestnancov. Dňa 06.11.2018 boli zástupcovia zamestnancov len informovaní zo strany zamestnávateľa o pripravovaných organizačných zmenách, ktoré v tom čase však ešte neboli platné. Platnosť nadobudli od 07.11.2018 a účinnosť až od 08.11.2018. Dňa 08.11.2018 žalovaný informoval len dvoch členov závodného výboru so zoznamom nadbytočných zamestnancov, nedošlo však k samotnému prerokovaniu výpovedí. Poukázala tak na Stanovy odborovej organizácie, najmä vo vzťahu akým spôsobom mohli konať a rozhodovať, ako ja na výpoveď svedkov - či už zástupcov odborovej organizácie, alebo na výpoveď svedka Nosáľa. Poukázala ďalej na to, že žalobkyňa bola chránenou osobou v zmysle čl. 16 Kolektívnej zmluvy vo vzťahu, ku ktorému žalovaný ani nezisťoval relevantné skutočnosti pri výbere nadbytočného zamestnanca.

9.3 Žalovaný taktiež v rámci záverečnej reči odkázal na svoju predošlú argumentáciu v spore. Mal za to, že žalovaný postupoval v súlade s ust. . O všetkých skutočnostiach žalovaný informoval zástupcov zamestnancov, pričom navyše dokonca aj vopred prejavil tento svoj úmysel na predchádzajúcom zasadnutí dňa 06.11.2018 a následne na ďalšom zasadnutí, teda v čase prerokovania výpovedí už bolo jednoznačné, ku akej organizačnej zmene došlo, na základe akého rozhodnutia k nej došlo a samozrejme bol daný aj výpovedný dôvod, ktorý bol nezameniteľný. So skutočnosťou, že zamestnávateľ je povinný priamo v prípade prerokovania výpovede predložiť presné znenie textu výpovede, sa žalovaný nestotožňuje. Vo vzťahu ku splneniu ponukovej povinnosti mal za to, že zamestnávateľ si túto povinnosť splnil, pričom jednoznačne preukázal, že v čase, kedy túto ponukovú povinnosť mal voči zamestnankyni, nedisponoval žiadnym iným voľným miestom, ktoré by jej v tom čase mohol ponúknuť. Pokiaľ ide o namietanú diskrimináciu žalobkyne voči ostatným zamestnancom (pánom E. a pánom X.), uviedol, že v samotnom čase, kedy sa zamestnávateľ rozhodoval o tom, ktorý zamestnanec je nadbytočný a ktorý spĺňa požiadavky kladúce kolektívnou zmluvou, žalovaný disponovali informáciou, že J.. H. je osamelou matkou 18-ročného syna. H.. E. je slobodný otec 5- ročného syna G. J.. H. X. je otec 2,5-ročného syna, pričom v tom čase zamestnávateľ disponoval informáciou, že jeho manželka je na rodičovskej dovolenke. Zo žiadneho ustanovenia, ani zo žiadneho predpisu nevyplýva povinnosť priamo pre zamestnávateľa, na základe ktorej by bol povinný tieto skutočnosti priamo v tom čase zisťovať, keď týmito informáciami disponoval. To, že je to takýmto spôsobom nešťastne riešené v kolektívnej zmluve, to dokázal aj samotný tento spor, ktorý je vedený, ale v zásade zamestnávateľ má za to, že v čase rozhodovania disponoval s týmito informáciami, na základe ktorých sa rozhodlo, že zo všetkých zamestnancov J.. H. je zamestnankyňou, ktorá nie je chránená

Kolektívnou zmluvou. Vzhľadom na vyslovený právnym názor súdu, poukázal na ust. , podľa ktorého (ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď), jeho pracovný pomer sa nekončí s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Žalovaný má za to, že je splnená táto podmienka a žalovaný nemôže ďalej žalobkyňu zamestnávať, jej pracovné miesto bolo zrušené v štruktúre, nemá je prideľovať akú prácu, keďže jej rozsah práce s ohľadom na všetkých ostatných zamestnancov bol minimálny a táto práca je v súčasnosti zabezpečená a pokrytá.

9.4 Žalobkyňa namietla, že návrh žalovaného na určenie, že nie je možné spravodlivo požadovať, aby naďalej žalobkyňu zamestnával, je tvrdením ex post, keď predtým právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že už nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a nešlo ani o skutkové tvrdenia, ktoré boli uvedené v priebehu sporu.

9.5 Na otázku sudcu, či žalovaný má dôkazy o iných dôvodoch, ako sú tie dôvody, ktoré spočívajú v organizačných zmenách, ktoré by preukázali, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby naďalej zamestnával žalobkyňu, žalovaný uviedol, že odkazuje len na rozhodnutie o organizačnej zmene.

10. Podľa (ďalej len ako „“) v znení neskorších predpisov, ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky. Tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení. Ženám a mužom sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im umožňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne.

11. Podľa čl. 10 druhá veta v znení neskorších predpisov, odborové orgány sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch vrátane kolektívneho vyjednávania.

12. Podľa v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia .

13. Podľa prvá veta v znení neskorších predpisov, zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník.

14. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018, zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

15. Podľa o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďlaje aj len ako „Antidiskriminačný zákon“) v znení neskorších predpisov, nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.

16. Podľa § 3 os. 1 Antidiskriminačného zákona v znení neskorších predpisov, každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.

17. Podľa os. 2 Antidiskriminačného zákona v znení neskorších predpisov, zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi (pozn. súdu - napr. ).

18. Podľa § 3 ods. 3 Antidiskriminačného zákona v znení neskorších predpisov, pri posudzovaní, či ide o diskrimináciu alebo nie, sa neberie do úvahy, či dôvody, ktoré k nej viedli, vychádzali zo skutočnosti alebo z mylnej domnienky.

19. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) Antidiskriminačného zákona v znení neskorších predpisov, zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania.

20. Podľa 17 ods. 2 v znení neskorších predpisov, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

21. Podľa 74 v znení neskorších predpisov, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

22. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018, doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby.

23. Podľa v znení neskorších predpisov , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

24. Podľa v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

25. Podľa v znení neskorších predpisov, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

26. Podľa v znení neskorších predpisov, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

27. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“); skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

28. Podľa a , ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom (ods. 1). Súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej (ods. 2).

29. Podľa , ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

30. Podľa , súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

31. Podľa , zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

32. Za nesporné medzi stranami sporu súd považoval najmä to, že : 32.1 žalobkyňa bola od 15.10.2003 so žalovaným v pracovno-právnom vzťahu na základe uzatvorenej písomnej pracovnej zmluvy z toho istého dňa; 32.2 od septembra roku 2015 pracovala žalobkyňa na pozícii Vedúceho odborného referenta špecialistu - právnik, právny odbor; 32.3 dňa 13.11.2018 oznámil žalovaný žalobkyni, že pre ňu nemá inú vhodnú prácu a to ani na kratší pracovný čas v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce a navrhol jej uzavretie Dohody o skončení pracovného pomeru, ktorý návrh žalobkyňa dňa 14.11.2018 odmietla; 32.4 dňa 14.11.2018 žalobkyňa prevzala od žalovaného výpoveď z pracovného pomeru, ktorá výpoveď je datovaná zo dňa 13.11.2018 (ďalej aj len ako „Výpoveď“) a v ktorej Výpovedi je ako výpovedný dôvod uvedená nadbytočnosť žalobkyne podľa , z dôvodu, že na základe Rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovaného č. RR-GR č. 2018/9 zo dňa 07.11.2018 (ďalej aj len ako „Rozhodnutie GR žalovaného zo dňa 07.11.2018“) bolo miesto žalobkyne zrušené; 32.5 výpovedná lehota v zmysle Výpovede mala žalobkyni uplynúť dňa 28.02.2019; 32.6 žalobkyňa dňa 26.04.2019 oznámila žalovanému, že Výpoveď považuje za neplatnú a že trvá na ďalšom zamestnávaní; 32.7 žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 27.04.2019, t.j. v zákonnej lehote podľa , žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru; 32.8 u žalovaného v zmysle a pôsobí odborový orgán (zástupca zamestnancov) - Odborový zväz Drevo, Lesy, vody (ďalej aj len ako „Odborový orgán“).

33. Za sporné medzi stranami sporu súd považoval najmä otázky : 33.1 či dňa 08.11.2018 došlo k platnému prerokovaniu Výpovede Odborovým orgánom; 33.2 či si žalovaný splnil zákonnú ponukovú povinnosť voči žalobkyni; 33.3 či sa žalovaný voči žalobkyni správal diskriminačne v porovnaní s inými zamestnancami; 33.4 či žalovaný konal pri daní Výpovede v rozpore s dobrými mravmi; 33.5 či sú dané dôvody na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru; 33.6 či v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru je daný dôvod na určenie podľa , že od žalovaného nemožno spravodlivo žiadať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával.

34. Súd vykonal dokazovanie výsluchom Z.. J. Y. - Generálneho riaditeľa žalovaného; výsluchom svedkyne H.. G. X. - zamestnankyne žalovaného; výsluchom svedka H.. J. Q. - zamestnanca žalovaného; výsluchom svedka Z.. A. A. - Predsedu Odborového orgánu; výsluchom svedkyne Z.. H. H. - členky Odborového orgánu; výsluchom svedka J.. H. X. - zamestnanca žalovaného na právnom

oddelení; výsluchom svedka H.. H. E. - zamestnanca žalovaného na právnom oddelení a listinnými dôkazmi - Pracovnou zmluvou medzi žalovaným a žalobkyňou zo dňa 15.10.2003; Dohodami o zmene pracovných podmienok medzi žalovaným a žalobkyňou zo dňa 28.02.2006, zo dňa 28.06.2006, zo dňa 29.01.2007, zo dňa 30.10.2008, zo dňa 27.02.2009, zo dňa 29.03.2010, zo dňa 01.02.2011 a zo dňa 08.09.2015; „Prerokovanie organizačných zmien na GR LESY SR, š.p. - žiadosť zo dňa 25.10.2018“; emailovou komunikáciou medzi Z.. A. G. Z.. J. Y., zo dňa 29.10.2018 a zo dňa 02.11.2018; Zápisnicou z rokovania generálneho riaditeľa LESY SR, š.p. so zástupcami ZV ZO DLV pri GR LESY SR zo dňa 06.11.2018; Prezenčnou listinou zo dňa 06.11.2018 z rokovania generálneho riaditeľa LESY SR, š.p. so zástupcami ZV ZO DLV pri GR LESY SR; Rozhodnutím GR žalovaného zo dňa 07.11.2018, Žiadosťou žalovaného 07.11.2018 predsedovi odborového orgánu o prerokovanie zoznamu nadbytočných pracovníkov na GR LESY SR, š.p.; Zoznamom nadbytočných zamestnancov na základe rozhodnutia GR LESY SR, š.p. - RR-GR č.2018/9; Prezenčnou listinou z rokovania generálneho riaditeľa štátneho podniku LESY SR so ZV DLV zo dňa 08.11.2018; Zápisnicou z rokovania generálneho riaditeľa LESY SR, š.p. so zástupcami ZV ZO DLV pri GR LESY SR zo dňa 08.11.2018; Ponukou pracovného miesta zo dňa 13.11.2018; Výpoveďou, Oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 26.04.2019, Plynutie výpovednej doby - informácia zo dňa 22.11.2018; Podnetom odborového zväzu DREVO, LESY, VODA inšpektorátu práce zo dňa 19.12.2018; Oznámením o výsledku šetrenia podnetu Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 27.03.2019; Zoznamom prijatých zamestnancov - zaslanie; Kolektívnou zmluvou žalovaného na rok 2018; Stanovami Odborového orgánu (Odborového zväzu - DREVO, LESY, VODA), žiadosťou o prerokovanie výpovede Z.. Ľ. Q. z pracovného pomeru zo dňa 26.09.2018, Zápisnicou č.8 zo dňa 01.10.2018 o prerokovaní výpovede z pracovného pomeru Z.. Ľ. Q.; Žalobou podanou žalovaným proti Inšpektorátu práce Banská Bystrica na Krajskom súde v Banskej Bystrici; rodným listom maloletého syna žalobkyne; rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. -53; Osvedčenie žalobkyne o absolvovaní seminára: Nový mechanizmus uzatvárania zmlúv vo verejnom obstarávaní - Register konečných užívateľov výhod. Dohľad nad verejným obstarávaním. Najčastejšie porušenia zákona o verejnom obstarávaní identifikované pri výkone dohľadu zo dňa 24.11.2015; Osvedčením žalobkyne o absolvovaní odbornej prípravy pre správcov z dňa 16.04.2011; pracovnými zmluvami uzatvorenými s novoprijatými resp. aktuálnymi zamestnancami žalovaného v čase od 25.10.2018 do 30.03.2019 a Vyjadrením k výške výpočtu náhrady mzdy.

35. Pri hodnotení dôkazov sa súd zameral najmä na tie otázky a skutkové tvrdenia, ktoré medzi stranami ostali sporné. Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie a hodnotenie dôkazov a skutkových tvrdení strán, súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. , v zmysle ktorého „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“.

36. Po vykonanom dokazovaní a po právnom zhodnotení veci dospel súd k záveru, že je daný dôvod na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným na základe Výpovede doručenej žalobkyni dňa 14.11.2018. Nakoľko (i) je medzi stranami sporné, či došlo alebo nedošlo k platnému skončeniu pracovného pomeru, nakoľko (ii) bolo žalobkyni vyplatené aj odstupné, ktoré v prípade právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru Výpoveďou bude predmetom vzájomného vysporiadania nárokov medzi stranami sporu (náhrada mzdy vs. vyplatené odstupné), nakoľko (iii) strany sporu nemajú definitívne vyriešenú aj správnu výšku náhrady mzdy v zmysle a (iv) aj sprihliadnutím na súhlas strán s rozhodnutím v zmysle , súd považoval za vhodné a hospodárne najskôr rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o základe (dôvode) nároku. Po vyriešení otázky, či došlo alebo nedošlo k platnému skončeniu pracovného pomeru sa potom ďalej súd bude zaoberať aj prípadnou oprávnenou výškou požadovanej náhrady mzdy, pokiaľ sa strany sporu nedohodnú mimosúdne (mimosúdna dohoda potom môže viesť k zníženiu trov konania). Súd preto rozhodol tak, ako je vo výroku I. tohto rozsudku uvedené.

37. Súd považoval skončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným na základe Výpovede doručenej žalobkyni dňa 14.11.2018 za neplatné z dôvodu, že nedošlo k prerokovaniu Výpovede Odborovým orgánom, tak ako to vyžaduje , ktoré ustanovenie v spojení s súčasne sankcionuje neprerokovanie výpovede jej neplatnosťou. Splnenie povinnosti zamestnávateľa prerokovať vopred so zástupcami zamestnancov výpoveď danú zamestnancovi ( ) je hmotnoprávnou podmienkou platnosti tejto výpovede, ktorá je splnená, len ak

zástupca zamestnancov prerokuje výpoveď vopred, t.j. pred tým, ako zamestnávateľ voči zamestnancovi prejaví vôľu skončiť s ním jednostranne pracovný pomer (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 03.04.2014, sp.zn. ).

38. Zo Zápisnice z rokovania generálneho riaditeľa LESY SR, š.p. so zástupcami ZV ZO DLV pri GR LESY SR zo dňa 06.11.2018 (č.l. 88-89) vyplýva (bod 2 programu), že predmetom rokovania malo byť „Oboznámenie zástupcov zamestnancov s pripravovanými organizačnými zmenami. Je tak zrejmé, že v tomto čase organizačné zmeny ešte prijaté neboli (pozn. súdu - tieto boli prijaté až Rozhodnutie GR žalovaného zo dňa 07.11.2018, s účinnosťou od 08.11.2018 - listinný dôkaz na č.l. 18-20). Na rokovaní dňa 06.11.2018 Odborový orgán, pri účasti všetkých jeho piatich členov (listinný dôkaz na č.l. 89 p.v.) i.a. (i) vzniesol výhrady k zníženiu počtu zamestnancov na právnom odbore a (ii) žiadal, aby pri procese určovania nadbytočnosti zamestnancov boli rešpektované články 15 a 16 platnej Kolektívnej zmluvy. Na rokovaní boli stanovené 2 úlohy a to (1) do 07.11.2018 pripraviť rozhodnutie o organizačných zmenách a (2) do 08.11.2018 predložiť zoznam nadbytočných zamestnancov. Zo všetkých uvedených skutočností potom vyplýva, že dňa 06.11.2018 ešte nebolo prijaté rozhodnutie o organizačnej zmene a v danom čase ešte neboli vybraté konkrétne mená nadbytočných zamestnancov, ktorých sa predmetné organizačné zmeny mali týkať.

39. Následne dňa 07.11.2018 žalovaný prijal rozhodnutie o organizačnej zmene (č.l. 18-20) s účinnosťou od 08.11.2018, podľa ktorého sa zrušuje na právnom odbore 1 pracovné miesto

- „právnik“. V rozhodnutí sa taktiež neuvádzajú žiadne konkrétne mená nadbytočných zamestnancov, ktorých miesta majú byť predmetným rozhodnutím zrušené a z predmetného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozhodnutie bolo prerokované so zástupcami zamestnancov dňa 06.11.2018.

40. Dňa 07.11.2018 žalovaný požiadal Predsedu odborového orgánu o prerokovanie zoznamu nadbytočných zamestnancov (č.l. 71 p.v. - 72) a to s poukazom na (Zamestnávateľ vopred prerokuje so zástupcami zamestnancov najmä (a) stav, štruktúru a predpokladaný vývoj zamestnanosti a plánované opatrenia, najmä ak je ohrozená zamestnanosť (b) zásadné otázky sociálnej politiky zamestnávateľa, opatrenia na zlepšenie hygieny pri práci a pracovného prostredia, (c) rozhodnutia, ktoré môžu viesť k zásadným zmenám v organizácii práce alebo v zmluvných podmienkach, (d) organizačné zmeny, za ktoré sa považujú obmedzenie alebo zastavenie činnosti zamestnávateľa alebo jeho časti, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zmena právnej formy zamestnávateľa, (e) opatrenia na predchádzanie vzniku úrazov a chorôb z povolania a na ochranu zdravia zamestnancov) a s poukazom na čl. 5 písm. m) platnej Kolektívnej zmluvy (pozn. súdu - totožné znenie ako ust. ). V tejto súvislosti súd poukazuje, že prax žalovaného a Odborového orgánu pri prerokovaní výpovedí bola v identickom danom čase (september a október 2018) taká, že žalovaný listom označeným ako „Žiadosť o prerokovanie výpovede z pracovného pomeru“ žiadal Odborový orgán o prerokovanie výpovede (č.l. 221) a Odborový orgán žalovanému listom označeným ako „Prerokovanie výpovede z pracovného pomeru“ oznámil, že k prerokovaniu výpovede došlo (č.l. 222). Z predmetnej žiadosti žalovaného zo dňa 07.11.2018 (č.l. 71 p.v.) pritom vyplýva, že žalovaný žiadal odborový orgán len o prerokovanie zoznamu zamestnancov, ktorých považoval za nadbytočných, pričom sám žalovaný poukázal na ust a čl. 5 písm. m) Kolektívnej zmluvy, ktoré ustanovenia sa ale týkajú dialógu medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov (zrejme čo sa týka predpokladaného vývoja zamestnanosti a plánovaných opatrení, ak je ohrozená zamestnanosť), nevyplýva však z tejto žiadosti, že by žalovaný (zamestnávateľ) žiadal Odborový orgán o prerokovanie už samotných výpovedí s odkazom na (Účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru) a k žiadosti ani neboli priložené návrhy výpovedí, ale len menný zoznam nadbytočných zamestnancov, čo však nie je možné považovať ani za žiadosť o prerokovanie výpovedí a ani za návrhy výpovedí

- v tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej za prerokovanie výpovede podľa nemožno považovať len predloženie menného zoznamu zamestnancov, ktorým bude daná výpoveď podľa pís. b); takéto konanie zamestnávateľa možno považovať len za jeho oznámenie o úmysle skončiť pracovný pomer s viacerými zamestnancami (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.05.2009, sp.zn. ). Účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou obsahuje náležitosti výpovede určené v (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.09.2006, sp.zn. ). Účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa ( ) nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru, alebo priložený návrh výpovede

k žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému odborovému orgánu obsahuje náležitosti určené v zmysle , to znamená, že dôvod výpovede musel byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné dodatočne zameniť s iným dôvodom (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.10.2012, sp.zn. ).

41. K údajnému prerokovaniu výpovedí podľa podľa žalovaného malo dôjsť už 08.11.2018, t.j. v deň účinnosti organizačných zmien podľa Rozhodnutia GR žalovaného zo dňa 07.11.2018 a to napriek tomu, že Predseda Odborového orgánu upozornil žalovaného (H.. Q.) na to, že Odborový orgán sa nemôže zísť v kompletnom zložení. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania výsluchom Z.. A. (Predsedu Odborového orgánu), H.. Q. na neho vyslovene tlačil, aby sa rokovanie uskutočnilo nasledujúci deň po dni prijatia predmetného rozhodnutia o organizačných zmenách, napriek tomu, že ho Z.. A. na nemožnosť účasti všetkých členov upozornil. Zámer zamestnávateľa skončiť pracovný pomer so zamestnancom musí byť odborovej organizácii oznámený a súčasne jej musí byť daná možnosť (po vlastnom prerokovaní) sa k tomuto zámeru vyjadriť. Medzi doručením žiadosti odborovej organizácii o prerokovanie a vlastným vykonaním výpovede má byť primeraná doba tak, aby odborová organizácia mala reálnu možnosť vec prerokovať a zamestnávateľovi svoje stanovisko oznámiť (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.09.2010, sp.zn. ). Súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že žalovaný, ak by aj mienil svoju žiadosť zo dňa 07.11.2018 o prerokovanie zoznamu nadbytočných zamestnancov ako žiadosť o prerokovanie výpovedí (pozn. súdu - čo preukázané nebolo), neposkytol Odborovému orgánu primeraný čas na vlastné prerokovanie v rámci Odborového orgánu.

42. Zo Zápisnice z rokovania generálneho riaditeľa LESY SR, š.p. so zástupcami Odborového orgánu

- ZV ZO DLV pri GR LESY SR zo dňa 08.11.2018 (č.l. 23-25) vyplýva (bod 2 programu), že predmetom rokovania má byť „Oboznámenie zástupcov zamestnancov so zoznamom nadbytočných zamestnancov“, nie však prerokovanie samotných výpovedí. Napriek textovému zneniu zápisnice (oboznámenie so zoznamom...), žalovaný tvrdil (a podporila ho aj svedecká výpoveď H.. X.) že na predmetnom rokovaní došlo k samotnému prerokovaniu výpovedí. Výpoveď ďalšieho zamestnanca H.. Q. však jednoznačná nebola, keď tento pri výsluchu uviedol, že Predsedu Odborového orgánu dňa 07.11.2018 písomne požiadal o účasť na rokovaní 08.11.2018, nakoľko potrebujú prejednať zoznam nadbytočných zamestnancov a že na druhý deň sa konalo zasadnutie, na ktorom generálny riaditeľ oboznámil prítomných ľudí so zoznamom nadbytočných zamestnancov a to tak, že vymenoval mená zamestnancov, s ktorými sa mal ukončiť pracovný pomer a to buď dohodou alebo výpoveďou - vyslovene uviedol, že podľa jeho názoru sa prejednával zoznam zamestnancov, ktorí boli nadbytoční s tým, že sa bavili, že buď u týchto zamestnancov dôjde k dohode, alebo k výpovedi. Aj v prípade žalobkyne sa debatovalo o tom, že je vlastne nadbytočná a buď sa pristúpi k dohode, alebo k výpovedi. Tento svedok teda podľa názoru súdu argumentáciu žalovaného, že sa dňa 08.11.2018 vyslovene prerokovávali už samotné výpovede, vrátane výpovede žalobkyni, nepotvrdil - naopak, uviedol, že sa prerokoval len zoznam nadbytočných zamestnancov, pričom sa alternatívne rátalo s tým, že ak títo zamestnanci nepristúpia na dohodu o skončení pracovného pomeru, bude im daná výpoveď. Túto verziu naopak potvrdili pri svedeckých výpovediach dvaja prítomní členovia Odborového orgánu, Z.. A. G. Z.. H., ktorí zhodne uviedli, že v žiadnom prípade k prerokovaniu výpovedí dňa 08.11.2018 nedošlo, tak ako k tomu nedošlo ani na rokovaní dňa 06.11.2018, kde sa prejednávali v podstate typové zmeny (na ktorom úseku - odbore sa aké miesto ruší, presúva). Dňa 08.11.2018 im boli predstavené už konkrétne mená, o ktorých sa (len) uvažovalo, že sú nadbytoční. Pokiaľ ide žalobkyňu, prejednávala sa údajná nadbytočnosť a Odborový orgán zamestnávateľovi uviedol, že žiadajú na právnom odbore zachovať stav a bolo uvedené, že žalobkyňa je osamelá matka, čiastočne chránená Kolektívnou zmluvou. Z.. A. uviedol, že zo strany zamestnávateľa im bolo povedané, že budú ešte s týmito ľuďmi rokovať, že si splní voči nim ponukovú povinnosť ohľadom voľných pracovných miest, že im budú ponúknuté dohody a ako až posledná alternatíva bude výpoveď. Z.. A. osobne očakával, že prebehne ešte ďalšie stretnutie so zamestnávateľom, kde ich bude informovať, či, resp. kde boli takíto zamestnanci umiestnení, alebo že sa bude potom prerokovávať výpoveď. Svedok Z.. A. ďalej uviedol, že vo všetkých písomnostiach, ktoré boli Odborovému orgánu doručené, sa uvádzalo len že má dôjsť k prejednaniu organizačných zmien a v žiadnej listine sa nespomínalo, že má dôjsť k prerokovaniu výpovede. Mal za to, že pokiaľ sa mala prerokovať výpoveď, malo to byť v týchto písomnostiach uvedené. Z.. A. ďalej vyslovene poprel, že by dňa 08.11.2018 bol prezentovaný zámer zamestnávateľa prejednať ukončenie pracovného pomeru s nadbytočnými zamestnancami výpoveďou. Aj svedkyňa Z.. H. H. pri výsluchu rozhodne a vyslovene uviedla, že dňa 08.11.2018 nedošlo k prerokovanie výpovede žalobkyne. Na základe

vyššie uvedených skutočností tak dospel súd k záveru, že obsahom rokovania dňa 08.11.2018 nebolo prerokovanie samotnej výpovede žalobkyni, ale prerokovával sa len zoznam zamestnancov, ktorí boli podľa žalovaného (zamestnávateľa) nadbytoční v dôsledku organizačných zmien s tým, že ako záver z rokovania vyšlo, že týmto zamestnancom sa ponúknu iné miesta, prípadne sa im ponúkne na podpis dohoda o skončení pracovného pomeru a až ako posledné riešenie sa malo pristúpiť k výpovedi. To, že výsledkom rokovania malo byť aj samotné prerokovanie výpovede žalobkyni, preukázané nebolo.

43. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, podľa názoru súdu by dňa 08.11.2018 k prerokovaniu výpovede Odborovým orgánom ani nemohlo platne dôjsť, nakoľko v zmysle čl. 67 Stanov Odborového orgánu (č.l. 277 p.v.) je Odborový orgán uznášaniaschopný a môže právoplatne rozhodovať pri prítomnosti nadpolovičnej väčšiny jej členov a uznesenie tohto orgánu je platné, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov. Z odpovedi Z.. A. zo dňa 17.12.2019 (č.l. 353) vyplýva, že Odborový orgán osobitný rokovací poriadok nemá. Z výpovedí svedkov Z.. A. G. Z.. H. vyplynulo, že Odborový orgán má piatich členov, čo znamená, že na to, aby mohol Odborový orgán dňa 08.11.2018 platne prerokovať prípadné výpovede, museli by byť prítomní aspoň traja jeho členovia, čo však neboli, nakoľko boli prítomní za Odborový orgán len Z.. A. G. Z. H. (č.l. 23). Pokiaľ by aj žalovaný doručil Odborovému orgánu žiadosť o prerokovanie výpovede dňa 07.11.2018 (čo preukázané nebolo, nakoľko bola doručená len žiadosť o prerokovanie zoznamu nadbytočných zamestnancov) a ak by aj dvaja prítomní členovia Odborového orgánu výpoveď prejednali (čo však vyslovene popreli), k platnému prerokovaniu výpovede by nedošlo, nakoľko Odborový orgán nebol ani len uznášaniaschopný. Pri právnej perfektnosti žiadosti o prerokovanie výpovede (čo splnené nebolo) by potom prichádzala do úvahy fikcia prerokovania podľa a to 7. pracovným dňom od doručenia právne perfektnej žiadosti o prerokovanie výpovede, t.j. 16. novembrom 2018, čo však ale vychádza na dátum, ktorý nasleduje až po doručení výpovede žalobkyni (14.11.2018) a teda ani v tom prípade by nebola splnená hmotnoprávna podmienka prerokovať vopred výpoveď zamestnancovi s Odborovým orgánom. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že pri žiadosti o rokovanie dňa 07.11.2018 konal s Predsedom odborového orgánu ako štatutárom, ktorý bol prítomný aj na rokovaní dňa 08.11.2018 a že žalovaný nemal vedomosť o potrebnom počte členov Odborového orgánu pri prerokovaní, takáto argumentácia žalovaného podľa názoru súdu nemôže obstáť, keďže ide o interné predpisy v rámci spoločnosti žalovaného (zamestnávateľa), s ktorými sa nepochybne mal možnosť oboznámiť a naviac, na neúčasť členov Odborového orgán žalovaného Predsa Odborového orgánu žalovaného vyslovene dňa 07.11.2018 aj upozornil.

44. Sumarizujúc vyššie uvedené : (a) Odborovému orgánu nebola doručená ani len žiadosť o prerokovanie výpovede (resp. návrhy výpovedí), ale len žiadosť o prerokovanie zoznamu nadbytočných zamestnancov, čo (s poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.05.2009, sp.zn. ) nie je možné považovať za prerokovanie výpovede podľa ale len za oznámenie žalovaného o úmysle skončiť pracovný pomer s viacerými zamestnancami; (b) argumentácia žalovaného o prerokovaní výpovede žalobkyni dňa 08.11.2018 je v priamom rozpore so znením zápisnice z rokovania zo dňa 08.11.2018 (č.l. 23-25), kde sa uvádza, že predmetom rokovania má byť „Oboznámenie zástupcov zamestnancov so zoznamom nadbytočných zamestnancov“ - nie však prerokovanie samotných výpovedí; (c) prax žalovaného a Odborového orgánu pri ukončovaní pracovných pomerov bola v danom čase úplne iné (žalovaný zaslal Odborovému orgánu formálne označenú písomnú žiadosť o prerokovanie výpovede a Odborový orgán formálne - písomne žalovanému odpovedal, že výpoveď prerokoval); (d) svedkovia - najmä členovia Odborového orgánu vyslovene popreli prerokovanie výpovedí dňa 08.11.2018; (d) žalovaný (s poukazom na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.09.2010, sp.zn. ) ani neposkytol Odborovému orgánu primeraný čas na vlastné prerokovanie v rámci Odborového orgánu; (e) Odborový orgán dňa 08.11.2018 nebol uznášaniaschopný a nemohol platne výpovede prerokovať so žalovaným; (f) nemohla nastať ani fikcia prerokovania v zmysle , nakoľko uplynutiu lehoty 7 pracovných dní (16.11.2018) predchádza doručenie výpovede žalobkyni (14.11.2018); (g) Inšpektorát práce vyhodnotil podnet Odborového orgánu v časti namietaného neprerokovania Výpovede za opodstatnený (č.l. 26 -27).

45. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že nedošlo k platnému prerokovaniu výpovede žalobkyni vopred s Odborovým orgánom, čím nebola splnená hmotnoprávna podmienka platnosti

výpovede a skončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným na základe Výpovede je tak neplatné.

46. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na určenie, že v prípade neplatnosti skončenia pracovného pomeru nie je od neho možné spravodlivo žiadať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával, súd takémuto návrhu nevyhovel, nakoľko žalovaný ako dôvod na takéto určenie uviedol samotné rozhodnutie o organizačnej zmene, čo je ale dôvodom samotnej nadbytočnosti (výpovedný dôvod) a tento dôvod nemôže byť dôvodom na určenie, že od žalovaného nemožno spravodlivo žiadať, aby žalobkyňu naďalej zamestnávateľ. Takéto určenie prichádza v zásade do úvahy len celkom výnimočne (napr. pri hrubom porušovaní pracovnej disciplíny zamestnancom, pri správaní sa zamestnanca v hrubom rozpore s dobrými mravmi a pod.) a samotný dôvod nadbytočnosti ako výpovedný dôvod nemôže byť dôvodom na takéto určenie podľa , nakoľko ide o posudzovaný dôvod neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Konkrétny dôvod na takéto určenie musí zamestnávateľ vždy s návrhom na takéto určenie preukázať, čo sa v danom prípade ale nestalo (žalovaný odkázal len na rozhodnutie o organizačnej zmene, ako dôvod na určenie podľa ).

47. Aj keď výber nadbytočného zamestnanca z viacerých zamestnancov je v zásade na zamestnávateľovi a nepodlieha súdnemu prieskumu, súd považuje záverom za potrebné dodať, že ak má zamestnávateľ a zamestnanci uzavretú kolektívnu zmluvu, táto zaväzuje tak zamestnávateľa, ako aj zamestnancov. To isté vyplýva aj z čl. 2 Kolektívnej zmluvy v súdenej veci (č.l. 183 - 198). Podľa článku 16 písm. b) Kolektívnej zmluvy (č.l. 186 p.v.) bol žalovaný zaviazaný neukončiť pracovný pomer, pokiaľ to nebude nevyhnutné, so zamestnancom, ak sa jedná o jediného živiteľa rodiny. Nebolo sporné, že žalobkyňa v čase doručenia Výpovede bola jediná živiteľka rodiny, čo potvrdzujú aj listinné dôkazy

- rodný list je maloletého syna (č.l. 7) a rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. -53 (právoplatný dňa 05.01.2009), ktorým bolo manželstvo žalobkyne a jej manžela rozvedené a maloleté dieťa bolo zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti žalobkyni. Z uvedeného teda vyplýva, že so žalobkyňou mohol v zmysle čl. 16 Kolektívnej zmluvy zamestnávateľ skončiť pracovný pomer, len ak to bolo nevyhnutné. Žalobkyňa pritom pracovala na právnom odbore, spolu s dvoma ďalšími kolegami

- H.. E. G. H.. X., pričom žalovaný argumentoval, že vo vzťahu k čl. 16 Kolektívnej zmluvy mali títo dvaja ďalší zamestnanci rovnaké (obdobné) postavenie ako žalobkyňa. Takéto tvrdenie sa však na základe vykonaného dokazovania ukázalo ako nepravdivé - tak H.. E., G. G. H.. X. pri výsluchoch uviedli, že v čase doručenia Výpovede žalobkyni mali obaja partnerky, s ktorými žili spolu s ich deťmi, pričom ale ich partnerky boli v danom čase zamestnané a teda ani v jednom prípade u nich nemožno hovoriť ako o jediných živiteľoch rodiny, na rozdiel od žalobkyne. Vychádzajúc z ustanovenia čl. 16 Kolektívnej zmluvy potom podľa názoru súdu, aj s prihliadnutím na iné dôvody, pre ktoré žalovaný vybral žalobkyňu ako nadbytočnú, nebolo nevyhnutné ukončiť pracovný pomer práve so žalobkyňou. Neobstojí argumentácia žalovaného, že nemal potrebné informácie o H.. E. G. H.. X. o tom, že majú pracujúce partnerky, s ktorými žijú v jednej domácnosti, nakoľko ich títo zamestnanci o tom neinformovali, keďže žalovaný si tieto informácie pri výbere nadbytočného zamestnanca jednoducho mohol a mal zistiť, tak aby dodržal ustanovenie čl. 16 platnej Kolektívnej zmluvy. Žalobkyňa pritom spomedzi všetkých troch zamestnancov mala najdlhšiu právnu prax, bola u žalované najdlhšie zamestnaná a predložila aj doklady o ďalšom vzdelávaní v oblasti verejného obstarávania a insolvenčného konania (č.l. 247 a 248). Neobstojí potom ani argumentácia žalovaného, že dôvodom výberu žalobkyne ako nadbytočného zamestnanca bol jej najmenší rozsah agendy, nakoľko ak žalovaný chcel znižovať počet zamestnancov na právnom odbore, mal v zmysle čl. 16 Kolektívnej zmluvy vybrať iného zamestnanca a jeho agendu, po skončení pracovného pomeru s ním, mohol pokojne presunúť na žalobkyňu, čo však neurobil. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala, že sa k nej žalovaný správal diskriminačne, tieto tvrdenia neboli (zatiaľ) predmetom rozsiahlejšie dokazovania, nakoľko súd vyvodil záver, že došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru z iného dôvodu a vykonanie dokazovania aj v tomto smere (ako aj vo vzťahu k iným namietaným dôvodom neplatnosti ako napr. nesplnenie ponukovej povinnosti) by nehospodárne predĺžilo dĺžku konania, pričom dôvod na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je tu daný aj tak - pre neprerokovanie Výpovede vopred. Je však potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplynuli indície, že mohlo dôjsť aj k diskriminačnému správaniu žalovaného voči žalobkyni, čo potvrdila pri výsluchu Z.. H., keď uviedla, že postup zamestnávateľa pri ukončovaní pracovných pomerov so zamestnancami bol ústretový - s niektorými zamestnancami sa snažil nájsť riešenie - nejaké iné pracovné miesto, alebo dohodu, avšak mala pocit, že u žalobkyni to bolo iné - akoby sa s týmto menom nedalo pohnúť. Takisto z výpovede Z.. A. vyplynulo, že vyslovene žiadal ešte v októbri roku 2018, aby neboli prijímaní noví externí pracovníci, k čomu napriek plánovaným organizačným zmenám, ktorým sa

sledovalo zníženie počtu zamestnancov, došlo (boli prijatí noví zamestnanci z externého prostredia). Možná diskriminácia vyplýva aj z výpovede H.. Q.Ľ., ktorý uviedol, že v prípade zamestnankyne X. žalovaný s ňou neukončil pracovný pomer s odôvodnením, že „ich tam nepustila Kolektívna zmluva“ (a ponúkli jej iné pracovné miesto), pričom rovnaký záverom (že ich „Kolektívna zmluva nepustí“) sa podľa názoru súdu - pri daných okolnostiach - mali riadiť aj vo vzťahu k žalobkyni a to v zmysle čl. 16 Kolektívnej zmluvy.

48. V zmysle súd rozhodne o trovách v rozsudku, ktorým súd rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.