Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9Co-36-2023.pdf
PDF · 161.82 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/36/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova 8, IČO: 30 845 572, za účasti intervenienta na strane žalobcu Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov 30, so sídlom v Košiciach, Národná trieda 254/30, IČO: 31 268 595, zastúpeného Mgr. Miroslavom Semancom, advokátom so sídlom v Košiciach, Národná trieda 38 proti žalovanému: ProFolk s.r.o., so sídlom v Košiciach, Thurzova 6, IČO: 31 734 251, zastúpeného JUDr. Lukášom Michaľovom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Thurzova 6, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 22.9.2022 č.k. 38C/24/2017-648 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca a intervenient na strane žalobcu majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom I. určil, že žalobca je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 parciel registra ,,C“ :
- parcela č. 3951/2, o výmere 84 m2, druh: ostatné plochy,
- parcela č. 3960, o výmere 15 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. 3962/2, o výmere 9 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. 3970/5, o výmere 22 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. 3970/14, o výmere 1194 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. 3970/16, o výmere 15 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. 3970/18, o výmere 190 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXXXX, vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Košice, pre okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie: A. B.; výrokom II. určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 8274/10000 parciel registra ,,C“ :
- parcela č. 3952, o výmere 209 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. 3953, o výmere 209 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. 3954/2, o výmere 173 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Košice, pre okres Košice I, obec C. - A., katastrálne územie: A. B.; výrokom III. rozhodol, že žalobca a intervenient na strane žalobcu majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré zaplatí žalovaný na účet žalobcu a právneho zástupcu intervenienta do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške tejto náhrady.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku I. a II. rozsudku tvrdiac, že žalovaný sa nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe právnych úkonov, ktoré uzavrela fiktívna osoba.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle Článku 20 ods. 1., 3., 4. Ústavy SR, § 1 ods. 1 č. 2 Dekrétu prezidenta republiky č. 108/45 Sb. (účinného od 15.3.1950), § 7 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto jej vyhovel.
4. Skôr ako sa začal zaoberať meritom veci ustálil v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p., že žalobca má na požadovanom určení vlastníctva k nemu určeným nehnuteľnostiam (uvedených vo výroku I. a II. rozsudku) naliehavý právny záujem. Žalobca v danom prípade tvrdí, že je vlastníkom sporných parciel, nakoľko žalovaný, ktorý je zapísaný ako vlastník týchto nehnuteľností v katastri nehnuteľností sa nestal ich vlastníkom v dôsledku neplatného prevodu. Právny záujem žalobcu na požadovanom určení podľa názoru súdu spočíva na zosúladení faktického a právneho stavu, lebo bez takéhoto určenia by bolo jeho právne postavenie neistým a pozitívne rozhodnutie súdu sa stane právnych podkladom pre vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností v prospech žalobcu.
5. Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto námietka nie je opodstatnená.
6. Z výpisu z pozemnoknižnej vložky č. XXXX pre kat. územie Košice súdu vyplynulo, že pôvodne bola pod parc. č. 2059/2 evidovaná ako roľa o výmere 714 m2 pod parcelným č. 2059/1 o výmere 195 m2 a ďalej pod parcelným č. 2062/1 roľa o výmere 712 m2 vo vlastníctve pod B/1 D. E., F. G. na základe Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 18.5.1937, predloženej na zápis do pozemkovej knihy dňa 5.5.1938. Následne (na základe rozhodnutia predloženého na zápis do pozemkovej knihy dňa 27.2.1943) bola pôvodná parcela č. 2059/1 odpísaná z pozemnoknižnej vložky č. XXXX do samostatnej pkn. vložky č. 8604, a to bez zmeny výmery a vlastníka tejto parcely.
7. Podľa tvrdenia znalca Ing. Miloša Jacka, PhD. v Znaleckom posudku č. 1/2021 zo dňa 26.11.2021, najpravdepodobnejšie počas 2. svetovej vojny (po 27.02.1943 a pred 30.01.1945) došlo k zmene hraníc pôvodnej parcely č. 2059/1 (o výmere 195 m2), t.j. zmenil sa tvar a výmera tejto parcely (o 518 m 2 zo 195 m2 na 713 m2) a zároveň došlo aj k zmene v osobe vlastníka, t.j. vlastníkom zväčšenej parcely č. 2059/1 (o výmere 713 m2) sa stal pán H. C., pričom táto zmena vo výmere a v osobe vlastníka vo vzťahu k pozemkovoknižnej vložke zaznamenaná (zapísaná) nebola. Súd prvej inštancie v tej súvislosti zistil, že vo vyvlastňovacom súpise zo dňa 9.12.1953 pri pánovi H. C. bolo uvedené, že je vlastníkom parc. č. 2059/1 o výmere 713 m2 s poznámkou „vlastníctvo dosud nezaknihované“. V tej súvislosti súd prvej inštancie právne uzavrel, že od 1.1.1951 po nadobudnutí účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., a ktorý v ust. § 111 ods. 1, § 112, § 113 ods. 1 a § 114 zrušil intabulačný princíp, mal zápis do pozemkovej knihy už len deklaratórny charakter. Preto platné zmluvy o prevode nehnuteľností, ktoré boli uzavreté ešte pred účinnosťou tohto Občianskeho zákonníka, u ktorých nebol vykonaný zápis do pozemkovej knihy, sa od účinnosti tohto Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. stali perfektnými, teda k nadobudnutiu vlastníckeho práva na ich základe už nebolo potrebné vykonať zápis do pozemkovej knihy. V tej súvislosti odkázal na uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 79/06-12 zo dňa 29.03.2006. Preto uzavrel, že pán H. C., zapísaný ako vlastník parc. č. 2059/1 o výmere 713 m2 nadobudol túto parcelu do svojho vlastníctva.
8. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že rozhodnutím Odboru pre výstavbu Rady mestského národného výboru v Košiciach pod č. Výst/2837/1957/Col zo dňa 20.12.1957, pod bodom 3/ boli vyvlastnené parcely č. 2059/2 a 2062/1 v celkovej výmere 1426 m2 za účelom novostavby bytových jednotiek zahrnutých do investičného plánu, ktorých vlastníčkou bola D. E., F. G., zastúpená bratom I. I. G., za celkovú peňažnú náhradu vo výške 7.252 Kčs v prospech štátu, zast. Vojenskou stavebnou správou Košice. Proti tomuto rozhodnutiu podal zástupca D. E., F. G. odvolanie, o ktorom rozhodol Odbor výstavby a vodného hospodárstva rady KNV v Košiciach pod č. Výst/2348/1958-Mk dňa 29.3.1960 tak, že potvrdil napadnuté rozhodnutie s tým, že išlo o konečné rozhodnutie, bez možnosti ďalšieho odvolania. V čase vydania Rozhodnutia Odboru pre výstavbu Rady MNV v Košiciach o vyvlastnení (čís. Výst/2837/1957/Col) zo dňa 20.12.1957 bol nadobúdateľom vyvlastnených pozemkov riadny subjekt práva Krajská vojenská ubytovacia a stavebná správa Košice, ktorá existovala od 1.11.1956 do
31.12.1991, a ktorá bola právnym nástupcom Vojenskej stavebnej správy Košice, pôsobiacej v posádke Košice od 1.7.1951 do 31.10.1956, ktorá konala za štát. Tento záver vyplýva z listinného dôkazu, ktorým je publikácia pod názvom „Dislokácia a krycie čísla jednotiek, útvarov a zariadení ČS. armády a vojsk ministerstva vnútra na Slovensku 1945 – 1992“, od autorov J. K. - E. B., vydanej Vojenským historickým ústavom. V tejto publikácii sa nehovorí o zániku Vojenskej stavebnej správy Košice, ale o jej reorganizácii, t. j. o novom usporiadaní, pri ktorom sa zmenil jej názov na Krajská vojenská ubytovacia a stavebná správa Košice.
9. Pokiaľ žalovaný namietal, že v tomto rozhodnutí o vyvlastnení boli pozmenené identifikačné údaje pôvodnej parc. č. 2062/1 a parc. č. 2059/1, kde došlo k zväčšeniu výmery zo 195 m2 na 713 m2 súd prvej inštancie ustálil, že v tomto rozhodnutí došlo k zrejmej chybe, ktorá bola opravená na druhej strane tohto rozhodnutia cestou konajúceho úradníka. V ďalšej námietke žalovaného ohľadne identifikácie subjektu, v prospech ktorého sa mali na základe tohto rozhodnutia dotknuté pozemky vyvlastniť, t.j. stavebníka súd prvej inštancie uviedol, že v rozhodnutí Odboru pre výstavbu Rady MNV v Košiciach o vyvlastnení zo dňa 20.12.1957 bolo uvedené, že „Vojenská stavebná správa Košice požiadala Odbor pre výstavbu Rady MsNV v Košiciach o zahájenie vyvlastňovacieho pokračovania podľa .., s cieľom získania stavebných pozemkov pre bytovú výstavbu“, pričom tento údaj ohľadne nadobúdateľa bol potvrdený aj v rozhodnutí odvolacieho orgánu, Odboru výstavby a vodného hospodárstva rady KNV v Košiciach č. Výst/2348/1958-Mk dňa 29.3.1960.
10. Ústavným zákonom o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zo dňa 25.11.1992 pod číslom 542/1992 sa na základe územného princípu rozdelenia vlastníctva k nehnuteľnostiam vlastníkom pôvodných parciel č. 2059/2 a 2062/1 nadobudnutých titulom konfiškácie, stal žalobca.
11. Námietky žalovaného o nulitnosti správnych aktov týkajúcich sa vyvlastnenia súd považoval za irelevantné, keďže vychádzal z verejných listín, ktoré v zmysle § 205 C.s.p. potvrdzujú pravdivosť toho, čo je v nich uvedené pokiaľ nie je preukázaný opak, k čomu v danom prípade nedošlo.
12. K tvrdeným nezrovnalostiam pri vymeriavaní parciel registrov „E“ a „C“ vypovedal na pojednávaní dňa 11.10.2019 ako svedok B. L., ktorý vypracoval Geometrický plán č. 92/2009 zo dňa 11.2.2010, overený Správou katastra Košice dňa 5.3.2010 pod č. 187/10, ktorý bol podkladom pre Kúpnu zmluvu zo dňa 7.4.2010 tak, že odborne vysvetlil, že register „C“ je terajší skutkový stav, väčšinou po vojne zameraný, register „E“ bol stav zapísaný do Pozemkovej knihy založenej ešte za čias Rakúsko - Uhorska, kedy boli výmery určované prevažne krokovaním, meraním ešte z meračského stola, kde dĺžka bola pásmom odmeraná a uhol sa meral s uhlomerom. A teda, pri vysporiadaní parcely v súčasnosti sa už určuje výmera na parcelu do registra „C“, môže to byť tá istá výmera, ako bola v registri „E“, alebo tam môžu vznikať rozdiely vo výmere záporné aj kladné. Pri zameraní parcely „C“ sa neprenáša výmera zistená v registri „E“ do terénu, ale „prispôsobuje“ sa výmera už zameranému skutkovému stavu a prepočtu. V geometrickom pláne, ktorý pre žalovaného vypracoval, je „Záznam podrobného merania 5139 E“, čo znamená z čoho geodet vychádzal a technický postup merania. Čiarkovaná čiara oddeľuje pôvodné „E“ parcely, a je totožná s novou, pričom ale výmery sú o 30 % vyššie, je to tak pre rôzny spôsob merania v minulosti a dnes, vznikali odchýlky. Je bežnou praxou, že z hektára je zrazu v grafike pol hektára menej, alebo opačne, viac. Skrátka výmery sa opravujú na grafiku, nie grafika na výmery, musí sa dodržať tvar parcely, poloha to je už zase niečo iné, ale tvar sa nemôže meniť podľa výmery. Podkladom boli náčrty z Rakúsko - Uhorka, boli to buď krokované mapy a väčšinou vždy 1 : 2880, kde pri zakreslení do pozemkovej knihy ich zakresľovali do mapy cez trojuholníčky kde milimeter boli 3 metre. Je teda možné, že pôvodné parcely nemali výmeru 1.620 m2, ale mali viac cca 2.000 m2. Svedok skonštatoval, že pani D. E. (pôvodná vlastníčka pozemkov), mala vo vlastníctve v skutočnosti pozemky nie vo výmere 1.621 m2, ale vo výmere 2.135 m2 tak, ako mu to vyšlo z rastra (pozn. raster je spôsob zobrazenia s rastrovými bodmi, je to rastrová mapa).
13. Zo znaleckého posudku č. 1/2021 znalca Ing. Miloša Jacka, znalca z odboru geodézia a kartografia zo dňa 26.11.2021 vyplynulo, že zameranie bolo vykonané pomocou geodetického merania metódu RTK-GPS Laica 900CS s pripojením sa na SK-POS a oceľovým meračským pásmom. Výpočet priestorovej polohy lomových bodov parcely a priľahlých parciel zo zamerania bol porovnaný so stavom evidovaným v KN v programovom prostredí WinKokeš. Má za to, že vedený nesúlad nastal z dôvodu, že v písomnej časti v PKV nedošlo k zápisu vlastníckeho práva (nezaknihovala sa zmena), čo je jednoznačne aj pri ďalších parcelách uvedených v prílohe č. 10 - vyvlastňovací súpis nachádzajúci sa v
archíve mesta Košice. Najpravdepodobnejšie došlo k zmene hranice p.č. 2059/1 geometrickým plánom, kedy sa vytvorili („obdlžníkove“) pozemky pre výstavbu, čo sa v mapách zakreslilo a tento zákres bol podkladom pre GP B. L. a neskôr pre ROEP. Výmera pozemku však ostala nezmenená. Zmeny v zákrese pôvodných hraníc a prerozdeľovanie vykreslil znalec v prílohe č. 15, kde v modrom krúžku je „škrtaná“ pôvodná hranica, čo dokazuje premietnutie viacerých GP, viacerých zmien priebehu hraníc pozemkov v riešenej lokalite. Digitalizáciou pôvodných máp a zmien v nich zakreslených sa potvrdila správnosť výmer zapísaných v PKV č. 8021, pôvodne zapísaných parciel č. 2059/1 - roľa o výmere 195 m2, 2059/2 - roľa o výmere 714 m2 a 2062/1 - roľa o výmere 712 m2. Samotná zmena hraníc a teda rozmeru i tvaru p. č. 2059/1 a teda aj navýšenie jej výmery zo 195 m2 na 713 m2, tak ako je to uvedené aj vo vyvlastňovacom súpise, nastala vo vojnovom čase a to je najpravdepodobnejší dôvod, prečo sa geometrické plány nezachovali, ale pozemky boli jednoznačne vyznačené, vymedznikované, čo je uvedené aj v GP č. 53017/1953, GP č. M./XXX-XXX-XX sú niektoré i oplotené tak, ako sa to uvádza v popise. Identifikáciu a stanovenie výmery pôvodných pozemkov pôvodne evidovaných na pozemkovoknižnej vložke č. XXXX a č. 8201, katastrálne územie Košice, vykonal znalec lustráciou východzej vložky č. 1705, kde bola zapísaná pôvodná parcela č. 2059 o výmere 6400 m2, ktorá sa pod B5 odpísala do PKV č. 8201, pričom došlo k podlomeniu parcely na 2059/1, 2059/2 a 2059/3 a prerozdeleniu podľa geometrického plánu zo dňa 2.2. a 4.3.1937 pri čd. 5288 došlo 5.5.1938. Samotná p.č. 2059/1 je v prílohe vykreslená z dvoch častí, a to časť pôvodne roľa o výmere 195 m2 (ohraničená plnou červenou čiarou) a časť o výmere 518 m2 (ohraničená čiarkovanou červenou čiarou) z pôvodnej parcely č. 2058. Túto parcelu o výmere 195 m2 kúpila D. E., F. G. spolu s p. č. 2059/2, roľa o výmere 714 m2 a p. č. 2062/1, roľa o výmere 712 m2. Následne z PKV č. 8201 bod B2 sa p. č. 2059/1 odpísala do PKV č. 8604 na základe Rozhodnutia 2059/1 došlo 27.2.1943 pre doterajšieho vlastníka - parcela č. 2059/1 - roľa o výmere 195 m2, parcela č. 2059/2 - roľa o výmere 714 m2 a parcela č. 2062/1 - roľa o výmere 712 m2. Pre porovnanie údajov v Geometrickom pláne B. L. znalec vykonal kontrolné meranie, ktorého výsledky porovnal znalec s údajmi v ZPMZ č. 5139 ku Geometrickému plánu č. 92/2009 a skonštatoval, že meranie B. L. je správne, vyhovuje kritériám presnosti platným pre práce v KN. Stanovenie výmery vydržaných pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Severné mesto, obec Košice - Sever sa potvrdilo u všetkých nasledujúcich parciel: parcela č. 3951/2, o výmere 84 m2, druh: ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXXXX, parcela č. 3962/2, o výmere 9 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXXX, parcela č. 3970/5, o výmere 22 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXXX, parcela č. 3970/16, o výmere 15 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXXX, parcela č. 3970/14, o výmere 1194 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXXX, parcela č. 3970/18, o výmere 190 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXXX, parcela č. 3952, o výmere 209 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXXX, parcela č. 3953, o výmere 209 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXXX, parcela č. 3954/2, o výmere 173 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXXX. Pri parcele č. 3952 je rozdiel 1m2 spôsobený so zaokrúhľovania (na celé m2) a pri č. 3960, 3961 sa výmera v ZPMZ upravila o 2m2, aby bol súčet výmer doterajšieho a nového stavu uvedený v geometrickom pláne rovnaký, teda: parcela č. 3960, o výmere 15 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXXX, parcela č. 3961, o výmere 15 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXXX. Pre posúdenie správnosti Geometrického plánu vyhotoveného B. L., najmä v súvislosti so vznikom rozdielu o veľkosti 514 m2 medzi celkovou výmerou pôvodných pozemkov (t. j. 3 pozemkovoknižné parcely o výmere 1621 m2) a celkovou výmerou vydržaných pozemkov (t.j. 11 parciel registra „C“ o výmere 2135 m2) vykonal grafické identifikácie. Najpravdepodobnejšie došlo k zmene hranice p.č. 2059/1 geometrickým plánom, kedy sa vytvorili („obdlžnikové“) pozemky pre výstavbu, čo sa v mapách zakreslilo a tento zákres bol podkladom pre GP B. L. a neskôr pre ROEP. Výmera pozemku však ostala nezmenená. Výmery pozemkov uplatnených žalobcom pri porovnaní so závermi zistenými v bodoch 1, a 2/ tohto uznesenia sú správne, v súlade s príl. č. 10 - Vyvlastňovací súpis nachádzajúci sa v archíve mesta Košice. Zásadná zmena je vo vlastníctve, ktorá sa do pozemkovej knihy nedostala najpravdepodobnejšie z dôvodu vojnového stavu a tak p.č. 2059/1 už nevlastnila D. E., F. G., ale H. C., Ružomberok, Likavka.
14. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil, že celková výmera sporných troch parciel je spolu 2139 m2 (t.j. 713 m2 + 714 m2 + 712 m2), pričom celková výmera vydržaných pozemkov bola spolu 2135 m2, a teda je to rozdiel 4 m2, ktorý možno pripočítať chybám, resp. istým toleranciám pri meraní a zaokrúhľovaní pozemkov v zmysle odborného odôvodnenia geodeta B. L..
15. Súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 25.8.1962 bolo Finančným odborom Okresného národného výboru v Košiciach pod č. Ev.záz.1463/1962-Ch právoplatne rozhodnuté o tom, že boli splnené podmienky pre konfiškáciu majetku podľa § 1 ods. 1 č. 3 Dekrétu prezidenta republiky 108/45 Zb. u D. E. na neznámom mieste, a preto jej bol majetok, zapísaný v pzkn. č. XXXX kat. územie Košice ako parcela č. 2059/2 a 2062/1 vo výmere 1426 m2 skonfiškovaný. Súčasne bol tento majetok zverený do správy Krajskej vojenskej ubytovacej a stavebnej správy v Košiciach od 1.8.1962. Toto rozhodnutie bolo vo vlastnom texte označené ako ,,vkladu schopná listina na prevedenie zmeny zápisu vlastníckeho práva v pozemkovej knihe pre Čsl. štát v správe Krajskej vojenskej ubytovacej a stavebnej správy v Košiciach“. V texte rozhodnutia je uvedené, že ide o vkladuschopnú listinu na vykonanie zmeny zápisu vlastníckeho práva v pozemkovej knihe na Čsl. štát. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bola osoba nemeckej národnosti a opustila územie ČSR pred znovuzavedením čsl. správy v roku 1944. Podľa pripojenej doručenky, rozhodnutie o konfiškácii majetku D. E. bolo doručené Ľudovému súdu v Košiciach dňa 9.8.1962 za účelom vykonania zápisu zmeny vlastníckeho práva v prospech Československého štátu, zápis nebol vykonaný.
16. Pokiaľ žalovaný namietal, že rozhodnutia o konfiškácii sú nulitné z dôvodu, že nie sú dostatočne zreteľné a samostatne identifikované, primerane oddelené a pomenované, a preto nemohlo dôjsť k zápisu vlastníckeho práva a tiež že jediným z Dekrétu oprávneným subjektom navrhujúcim zápis vlastníckeho práva bol Fond a až na základe jeho návrhu sa mala zapísať táto skutočnosť knihovným súdom k čomu nedošlo súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť, teda došlo ku konfiškácii tam uvedených nehnuteľností, pričom meritórnosť aktu samotného všeobecný súd nie je oprávnený skúmať. Konfiškácia v zmysle Dekrétu je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva štátom, čo znamená, že štát tu neodvodzuje svoje vlastnícke právo od predchádzajúceho vlastníka a vlastnícke právo štátu tu vzniká nezávisle od vôle predchádzajúceho vlastníka. Preto sa tu hovorí aj o „prechode“ vlastníckeho práva a nie o prevode.
17. Konfiškačné rozhodnutie nebolo možné podľa názoru súdu považovať za rozhodnutie, ktorým sa konfiškácia vykonala, ale len za rozhodnutie, ktoré deklarovalo, že podmienky pre konfiškáciu boli splnené a že majetok danej osoby bol už skonfiškovaný. Ku konfiškácii mohlo dôjsť jedine po splnení zákonných podmienok podľa Dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb. účinného 13.10.1945, čo je aj dátum prechodu vlastníckeho práva zo skonfiškovanej osoby na nového nadobúdateľa, na štát. K nadobudnutiu vlastníckeho práva sa nevyžadovalo zavkladovanie vlastníctva, pretože právnym základom nadobudnutia vlastníckeho práva konfiškáciou nie je právny úkon zmluvných strán, ale právna skutočnosť, ktorou bolo politické rozhodnutie, a to Dekrét prezidenta republiky. K prechodu vlastníctva tak v tomto prípade došlo dňom účinnosti Dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb., t.j. dňom 13.10.1945.
18. Konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu mimo rámca správneho súdnictva nie je všeobecný súd oprávnený preskúmavať z hľadiska jeho vecnej správnosti, ale môže len skúmať, či ide o správny akt (čo je v tomto prípade zrejmé), či nejde o paakt (to sa nepreukázalo), či bol správny akt vydaný v medziach právomoci príslušného správneho orgánu (to je podľa názoru súdu preukázané), a či je platný (čo je v tomto spore preukázané) (s poukazom na nález ÚS SR sp. zn. I.ÚS 379/2016-27 zo dňa 29.3.2017). V tejto súvislosti súd podporne poukázal aj na ďalšie rozhodnutia súdov s rovnakým záverom, a to napríklad Uznesenie NS ČR, sp. zn. 28 Cdo 157/2006 zo dňa 28.2.2006, rozhodnutie R II 121/1946 z 26.11.1946, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 419/2014, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 258/08-10, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 35/2007.
19. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu (Krajská vojenská ubytovacia a stavebná správa Košice) nadobudol na základe Rozhodnutia o vyvlastnení (v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím) prechodom parcelu č. 2059/1 o výmere 713 m2, ktorá bola vo vlastníctve pána H. C. s tým, že v tejto parcele bola zahrnutá aj pôvodná parcela č. 2059/1 o výmere 195 m3, ktorú pôvodne vlastnila pani D. E. a tiež, že právny predchodca žalobcu (štát) nadobudol na základe Rozhodnutia o konfiškácii aj pôvodnú parcelu č. 2059/2 o výmere 714 m2, ako aj pôvodnú parcelu č. 2062/1 o výmere 712 m2 (spolu o výmere 1426 m2), ktoré boli vo vlastníctve pani D. E.. Tým istým rozhodnutím zveril štát tieto parcely do správy Krajskej vojenskej ubytovacej a stavebnej správy Košice.
20. Žalovaný je podľa názoru súdu prvej inštancie v spore pasívne vecne legitimovaný, nakoľko všetky sporné parcely, ktoré nadobudol do svojho vlastníctva sú vedené príslušným katastrálnym úradom v katastri nehnuteľností v jeho vlastníctve.
21. V konaní nebolo podľa názoru súdu prvej inštancie sporným, že na základe písomnej Plnej moci spísanej v Košiciach dňa 16.1.2009, D. K., F. E., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom J. N. XXXX/ XX, XXX XX O. ako splnomocniteľ splnomocnila advokáta JUDr. Michala Treščáka, ml., č. licencie 3616, so sídlom Slovenskej jednoty č. 8, Košice na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa pozemkov parc. č. 2059/1 - roľa o výmere 195 m2, parc. č. 2059/2 - roľa o výmere 714 m2 a parc. č. 2062/1 - roľa o výmere 712 m2, zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, katastrálne územie Košice, vlastníkom ktorých „by mala byť“ jej nebohá matka D. E., F. G.. Podľa nie úplne čitateľnej Osvedčovacej doložky pod poradovým číslom 108, ktorá je súčasťou plnej moci, podpis splnomocniteľa bol osvedčený na MÚ MČ Košice - Staré Mesto, dátum je nečitateľný.
22. Mestská časť Košice - Sever pod č. 3380/465/Práv./ z 11.12.2009 uviedla, že nemá výhrady k vydaniu osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva v zmysle zákona č. 232/119 Zb. Notársky poriadok v prospech D. E., F. G., bytom J. N. XXXX/XX, O. k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, katastrálne územie Košice, parc. č. 2059/1 - roľa o výmere 195 m2, parc. č. 2059/2 - roľa o výmere 714 m2 a parc. č. 2062/1 - roľa o výmere 712 m2.
23. Dňa 11.1.2010 uzavrela D. K. ako budúca predávajúca so žalovaným ako budúcim kupujúcim Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán do určitého času uzavrieť kúpnu zmluvu na odplatný prevod vlastníckeho práva pôvodných parciel z D. K. na žalovaného.
24. Dňa 23.3.2010 bola na Notárskom úrade JUDr. Jozefíny Atanasovej v Košiciach spísaná Notárska zápisnica č. N 124/2010, Nz 9959/2010, NCRIs 10119/2010 o osvedčení Vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva D. K., F. E., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom J. N. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpenou advokátom JUDr. Michalom Treščákom, ml., ktorá prehlásila, že splnila podmienky vydržania vlastníckeho práva podľa § 63 zák. č. 232/1992 Z.z., ďalej podľa § 134 a § 130 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam v katastrálnom území A. B., obec Košice - Sever označeným ako :
- parcela č. 3951/2 o výmere 84 m2 ostatné plochy,
- parcela č. 3960 o výmere 15 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3961 o výmere 15 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3962/2 o výmere 9 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3970/5 o výmere 22 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3970/16 o výmere 15 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3954/2 o výmere 173 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3970/14 o výmere 1194 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3970/18 o výmere 190 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3952 o výmere 209 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3953 o výmere 209 m2 zastavaná plocha a nádvorie, ktoré boli zamerané geometrickým plánom č. 92/2009 zo dňa 11.2.2010 vyhotoveným Geodetickou kanceláriou B. L., overeným Správou katastra Košice 5.3.2010 (pod č. 187/10). Celková výmera vydržaných parciel je 2.135 m2. Podľa tejto notárskej zápisnice vydržané pozemky vznikli z pôvodných parciel č. 2059/1 - roľa o výmere 195 m2, parcely č. 2059/2 - roľa o výmere 714 m2 a parcely č. 2062/1 - roľa o výmere 712 m2, spolu celkom 1.621 m2, pôvodne evidovaných na pozemnoknižnej vložke XXXX, resp. 8201 pre katastrálne územie C..
25. Dňa 7.4.2010 bola uzavretá Kúpna zmluva medzi predávajúcou : D. K., F. E., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom J. N. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpenou advokátom JUDr. Michalom Treščákom, ml., a kupujúcim : spoločnosťou ProFolk s.r.o., so sídlom Slovenskej jednoty 8 Košice, zastúpenou konateľom JUDr. Michalom Treščákom, predmetom ktorej bol podľa čl. II. 1. zmluvy prevod vlastníckeho práva na podklade Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 11.1.2010, v ktorej bol dohodnutý budúci prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným vo vložke č. 8604, katastrálne územie Košice ako : parcela č. 2059/1 - roľa o výmere 195 m2,parcela č. 2059/2 - roľa o výmere 714 m2,parcela č. 2062/1 - roľa o výmere 712 m2.
26. Podľa čl. II. 2. zmluvy, Geometrickým plánom č. 92/2009 zo dňa 11.2.2010 vyhotoveným Geodetickou kanceláriou B. L., overeným Správou katastra Košice dňa 5.3.2010 pod č. 187/10, z pozemkov podľa čl. II. 1. zmluvy boli vytvorené nové parcely, a to :
- parcela č. 3951/2, o výmere 84 m2, druh: ostatné plochy,
- parcela č. 3960, o výmere 15 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3961, o výmere 15 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3962/2, o výmere 9 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3970/5, o výmere 22 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3970/16, o výmere 15 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3954/2, o výmere 173 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3970/14, o výmere 1194 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3970/18, o výmere 190 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3952, o výmere 209 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3953, o výmere 209 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie. Podľa čl. II. 3. zmluvy, predávajúca nadobudla tieto nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva na základe Notárskej zápisnice č. N 12/2010, Nz 9959/2010 vyhotovenej Notárskym úradom JUDr. Jozefíny Atanasovej dňa 23.3.2010. Podľa článku IV. zmluvy, si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu vo výške 106.750 EUR, pričom časť kúpnej ceny vo výške 50.000 EUR bola predávajúcej zaplatená pri podpísaní zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 56.750 EUR bola predávajúcej zaplatená dňa 23.3.2010. Rozhodnutím Správy katastra Košice pod č. V-2875/10 bol povolený vklad vlastníctva v prospech žalovaného ku dňu 18.5.2010.
27. Ako však bolo následne zistené z písomného stanoviska Mestského úradu v Žiline pod č. 8198/2014-21828/2014-OVV-POL zo dňa 30.4.2014, osoba s identifikačnými údajmi D. K., F. E., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom J. N. XXXX/XX, XXX XX O. sa v evidencii obyvateľov Mesta Žilina nenachádza.
28. Rovnaký záver vo vzťahu k lustrovanej osobe D. K., F. E., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom J. N. XXXX/XX, XXX XX O., vyplynul aj z lustrácií Centrálneho registra obyvateľov Odboru správy registrov SVS Ministerstva vnútra SR zo dňa 28.7.2014 a zo dňa 26.8.2014, podľa ktorých sa menovaná osoba v registri nenachádza.
29. Podľa odpovede Ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 22.9.2014 (na dotaz intervenienta), osobu s identifikačnými údajmi D. K., F. E., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom J. N. XXXX/XX, XXX XX O., neevidujú v ich informačnom systéme.
30. Vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva policajného zboru v Košiciach uznesením pod č. ČVS: KRP-17/2- VYS-KE-2015 zo dňa 10.6.2016 zastavil trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona, začatého na podnet Spoločenstva vlastníkov bytov 30 s odôvodnením, že osoba podozrivá z tohto trestného činu zomrela, avšak v rozhodnutí takisto uviedol zistenie, že D. K., F. E., nar. X.X.XXXX, ktorá mala splnomocniť konateľa spoločnosti ProFolk s.r.o. J. B. P., je fiktívna osoba.
31. Z takto vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynul záver, že menovaná D. K. F. E., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom J. N. XXXX/XX, XXX XX O. je fiktívna osoba, ktorá nikdy neexistovala, na základe čoho všetky právne úkony podpísané jej menom alebo v jej zastúpení, sú absolútne neplatné právne úkony v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a sú teda právne neúčinné.
32. Za absolútne neplatné právne úkony podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu obchádzania zákona súd prvej inštancie považoval tie právne úkony, ktoré síce formálne zodpovedajú základnej norme (Občiansky zákonník, katastrálny zákon), avšak v konečnom dôsledku sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona (§ 7 Občianskeho zákonníka), pretože neexistujúci subjekt nemôže byť právnym subjektom, nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, spôsobilosť na právne úkony, preto nemôže ani právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. V tomto prípade sú absolútne neplatné právne úkony z dôvodu obchádzania zákona v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka ide o právne úkony vykonané v mene osoby s identifikačnými údajmi D. K., F. E., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom J. N. XXXX/XX, XXX XX O., a to : Plná moc spísaná v Košiciach dňa 16.1.2009 (D. K., F.
E., ako splnomocniteľ splnomocnila advokáta J. B. P., ml.), Zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 11.1.2010 (D. K. ako budúca predávajúca, so žalovaným, ako budúcim kupujúcim), Notárska zápisnica č. N 124/2010, Nz 9959/2010, NCRIs 10119/2010 o osvedčení Vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva zo dňa 23.3.2010 na notárskom úrade JUDr. Jozefíny Atanasovej v Košiciach (D. K., F. E., zastúpená advokátom JUDr. Michalom Treščákom, ml.), Kúpna zmluva zo dňa 7.4.2010 (predávajúca D. K., F. E., zastúpená advokátom JUDr. Michalom Treščákom ml., a žalovaný, ako kupujúci, zastúpený konateľom JUDr. Michalom Treščákom).
33. U žalovaného nie je možné hovoriť ani o vydržaní sporných pozemkov, nakoľko tieto nadobudol dňa 18.5.2010 a podľa výpovede konateľa žalovaného na pojednávaní dňa 28.1.2019, sa v roku 2016 v rámci trestného konania dozvedel o tom, že D. K., F. E. je fiktívnou, neexistujúcou osobou. Takže minimálne odvtedy nemohol byť dobromyseľný v tom, že sporné pozemky nadobudol na základe platných právnych úkonov. Na neplatnom právnom úkone nie je možné založiť platný právny úkon.
34. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že na základe absolútne neplatných právnych úkonov z dôvodu obchádzania zákona nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva sporných nehnuteľností na žalovaného, ktorý sa nestal ich vlastníkom a z týchto dôvodov žalobu považoval za dôvodnú a tejto v celom rozsahu vyhovel.
35. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi a intervenientovi na strane žalobcu priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.
36. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Uplatnil náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. Vytkol súdu prvej inštancie, že neprihliadol na jeho argumentáciu, keď namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu zistených vážnych nedostatkov relevantných individuálnych správnych aktov, na základe ktorých sa mal stať žalobca vlastníkom sporných nehnuteľností, prípadne jeho právni predchodcovia. S poukazom na vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.8.2017, 11.11.2019, 15.4.2020, 13.7.2020 a 19.4.2022 a vychádzajúc z tvrdení žalovaného v priebehu konania možno vyvodiť, že rozhodnutia, z ktorých žalobca odvíja svoju aktívnu vecnú legitimáciu nie sú právne záväznými, je treba ich považovať za nulitné/ničotné, resp. paakty. S poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžr/52/2016 má žalovaný za to, že v danom prípade ide o nulitné správne akty. Obdobné závery vyplývajú aj z rozsudku NS SR sp. zn. 8Sžr/48/2016 ale aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 323/2016-46. Pokiaľ ide o rozhodnutie o vyvlastnení Odboru pre výstavbu Rady mestského národného výboru v Košiciach č.Výst/2837/1957/Col z 20.12.1957, v tomto rozhodnutí nebol dôsledne a nezameniteľne identifikovaný subjekt, v prospech ktorého sa majú sporné parcely vyvlastniť. Absentuje tak podstatná formálna náležitosť písomného vyhotovenia individuálneho správneho aktu. Ide preto o neurčitú výrokovú časť tohto rozhodnutia. Nemožno opomenúť, že v tomto rozhodnutí boli vykonávané zmeny, badateľné pri identifikácii sporných parciel. Písomne vyhotovenie bolo spísané na písacom stroji, ktoré bolo pozmeňované čiernym perom či fixkou ohľadom identifikácii parciel č. 2059/6, ktorá bola zmenená na 2059/i (pri p. H. C.) a parc. č. 2062 bola zmenená na 2062/i (pri p. D. E.). Táto skutočnosť má vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia (bod 43. odôvodnenia). Pokiaľ ide o rozhodnutie Odboru výstavby a vodného hospodárstva rady KNV v Košiciach č.Výst/2348/1958/Mk z 29.3.1958, toto bezprostredne nadväzuje na skôr uvádzané rozhodnutie. Preto ho nemožno považovať za akt, ktorý by zaväzoval adresátov tohto aktu. Pokiaľ ide o rozhodnutie Finančného odboru Okresného národného výboru v Košiciach č. Ev. záz. 1463/1962/Ch z 15.7.1962, z obsahu tohto dokumentu vyplýva, že toto rozhodnutie skutočnosť o konfiškácii niektorých zo sporných parciel nedeklaruje, len prisľubuje, že bude vydaný iný akt, ktorým sa má táto skutočnosť potvrdiť. Toto rozhodnutie je potrebné považovať za nulitné, nakoľko ním nedošlo k naplneniu rozhodnutím deklarovaného dôvodu podľa § 1 ods. 1 bod 3. Dekrétu prezidenta republiky 108/1945 Zb. V rozhodnutí sa uvádza dôvod konfiškácie majetku D. E. pre naplnenie § 1 ods. 1 bod 3. Dekrétu prezidenta republika 108/1945 Zb. bez odôvodnenia a preukázania v ňom uvedených skutočností. Ide preto tiež o nulitné rozhodnutie. Úrad tam celkom nepochybne identifikoval ako dôvod konfiškácie naplnenie § 1 ods. 1 č. 3. Dekrétu a nie § 1 ods. 1 č. 2 Dekrétu ako v konaní argumentoval žalobca a intervenient. Snaha o vtesnenie skutkovej situácie a postavenia p. E. do naplnenia § 1 ods. 1 č. 2 Dekrétu tak nemôže mať nijakú relevanciu a nevychádza z kontextu predmetného rozhodnutia ani zo skutkového veci. Súd sa touto otázkou v odôvodnení nezaoberal. Úrad tu založil svoju právomoc na neexistujúcom právnom základe, keďže ust. § 1 ods. 3 Dekrétu
neexistuje. Ku konfiškácii sporných parciel nedošlo postupom a v súlade s dekrétom (§ 16). Jediným z dekrétu oprávneným subjektom navrhujúcim zápis vlastníckeho práva je Fond a až na základe jeho návrhu sa zapíše táto skutočnosť knihovným súdom, k čomu však nedošlo. § 2 ods. 2 zák. č. 182/1950 Zb. je splnomocňujúcou právnou normou, ktorá nezakladá právomoc ONV Košice k návrhu na zápis vlastníckeho práva. S poukazom na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu má za to, že ku konfiškácii nedošlo. Vytkol súdu prvej inštancie tiež, že znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca a intervenient počas konania opakovane doručovali súdu rozhodujúce podania tesne pred pojednávaním, pričom s ich obsahom sa z tohto dôvodu žalovaný nemohol oboznámiť. Súd prvej inštancie namiesto toho, aby podania, ktoré boli bez riadneho ospravedlňovania doručované značne oneskorene s poukazom na využitie inštitútu sudcovskej koncentrácie konania odmietol, tieto akceptoval a bral ich do úvahy. Preto poukázal na podanie intervenienta zo dňa 14.9.2022 a podanie žalobcu zo dňa 16.9.2022, ktoré mali reagovať na skutočnosti z pojednávania, ktoré sa konalo 5.4.2022. Tieto boli doručené len pár pracovných dní pred pojednávaním žalovanému, ktoré sa konalo 22.9.2022. Podobne boli doručované aj vyjadrenia ku znaleckému posudku zo dňa 28.3.2022 a zo dňa 4.4.2022 tesne pred pojednávaním, ktoré sa konalo 5.4.2022. Súd pochybil tým, že akceptoval opakovane značne oneskorene doručované podania žalobcu a intervenienta, ale včasne podané podania žalovaného im doručil bez toho, aby počkal na ich vlastné podania. Žalovaný tak nemohol reagovať relevantne na podania žalobcu a intervenienta, čím sa dostal do nevýhodného procesného postavenia. Na poslednom pojednávaní uviedol žalovanému, že podania žalobcu a intervenienta mu boli doručené do súkromnej mailovej stránky. Odmietol odročiť pojednávanie, aby sa žalovaný s týmito podaniami oboznámil.
37. Intervenient vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. Stotožnil sa s dôvodmi rozsudku, ktoré považuje za správne. Poukázal na to, že žalovaný v konaní nepopieral, že p. D. K. nikdy neexistovala a z tohto dôvodu je kúpna zmluva neplatná. Tvrdenia žalovaného, že bol v dobrej viere, že p. D. K. vydržala predmetné pozemky nebolo preukázané. K tvrdeniam žalovaného o nulite ním uvedených rozhodnutí tieto tvrdenia žalovaný uvádzal už vo svojich podaniach v priebehu konania. Všetky prostriedky procesnej obrany tak mohol uplatniť v priebehu konania. Všetky prostriedky procesnej obrany žalovaného súd akceptoval a na ne prihliadal. Vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 28.3.2022 bolo žalovanému aj súdu doručené 28.3.2022. Pojednávanie sa uskutočnilo 5.4.2022, takže žalovaný mal dostatok času na prípravu. Od 28.3.2022 do 22.9.2022 mal dostatok času vyjadriť sa k týmto skutočnostiam. Vyjadrenie intervenienta zo dňa 14.9.2022 bolo doručené žalovanému aj súdu 14.9.2022. Pojednávanie sa uskutočnilo 22.9.2022, žalovaný tak mal dostatok času na vyjadrenie. V úvode rozhodnutia o vyvlastnení, na ktoré poukazuje žalovaný v odvolaní je uvedené, koho sa táto vec týka – Vojenská stavebná správa Košice. Priemerne rozumnej plnoletej fyzickej osobe musí byť zo spomínaných rozhodnutí zrejmé, v koho prospech (akého subjektu) boli pozemky vyvlastnené. O tomto nemal pochybnosť ani odvolací orgán. Žiadna iná osoba ako Vojenská stavebná správa Košice neprichádza do úvahy. Úpravy, ktoré boli vykonané v rozhodnutí a na ktoré poukazuje žalovaný predstavujú opravu zrejmej chyby. Žalovaný ignoruje, že v rozhodnutí o konfiškácii je jasne uvedené, o ktoré parcely má ísť a ktorej osoby sa týkajú. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že v skutočnosti išlo o konfiškáciu podľa § 1 ods. 1 č. 2 Dekrétu, t.j. kvôli tomu, že p. D. E. bola nemeckej národnosti a nevzťahovala sa na ňu výnimka, čo príslušný správny orgán v odôvodnení rozhodnutia aj skutkovo riadne vymedzil. Pokiaľ sa v tomto rozhodnutí odkazuje na § 1 ods. 1 č. 3 Dekrétu, ide o zrejmú nesprávnosť. Skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k zápisu do pozemkovej knihy nemá vplyv na to, že štát sa stal vlastníkom skonfiškovanej nehnuteľnosti za predpokladu, že tu bol príslušným správnym orgánom vydaný individuálny správny akt o tom, že u určitej osoby boli splnené podmienky pre konfiškáciu jej majetku, tak ako tomu bolo v danom prípade. Od 1.7.1951 bol zákonom č. 182/1950 Zb. zrušený Fond národnej obnovy. Preto je logické, že návrh na zápis prechodu vlastníckeho práva v pozemkovej knihe na základe rozhodnutia o konfiškácii podal správny orgán. Na samotný prechod vlastníckeho práva na štát na základe konfiškácie zápis do pozemkovej knihy potrebný nebol.
38. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie intervenienta zotrval na svojej odvolacej argumentácii.
39. Intervenient v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojej doterajšej argumentácii.
40. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
41. Rozsudok je vo svojich výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
42. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.2.2024 o 9.50 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 210/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach dňa 14.2.2024 v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
43. Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ C.s.p., teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
44. Odvolací po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, ktoré vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj správny právny záver. Nedopustil sa nesprávneho procesného postupu a konanie netrpí inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
45. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
46. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovaným v odvolaní. Žalovaný pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
47. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam odvolací súd dopĺňa nasledovné:
48. Odvolací súd je toho názoru, že záver súdu prvej inštancie o danosti aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu a pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného je správny.
49. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu (osoby), ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, či nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (viď. Uznesenie NS SR sp. zn. 6cdo/214/2011).
50. Listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania sa stali majetkom štátu, pričom sa tak stalo na základe konfiškácie tohto majetku ex lege na základe prezidentského dekrétu č. 108/1945 Sb., ktorej nevyhnutným predpokladom bolo, aby príslušný správny orgán rozhodol o splnení podmienok tejto konfiškácie (§ 2 ods. 1 zákona č. 148/1947 Sb.). Podľa spomínaného zákona týmto správnym orgánom boli pôvodne Osídľovacie úrady, ktoré boli následne zrušené zákonom č. 18/1950 Zb. a ich pôsobnosť vo veciach súvisiacich s majetkom zanechaným v Československu osobami v zmysle zák. č. 148/1947 Zb. prešla na Krajské národné výbory (§ 8 vyhlášky č. 225/1950 U.v.). § 8 spomínanej vyhl. č. 225/1950 U.v. umožňoval prenesenie tejto pôsobnosti na Okresné národné výbory a Miestne národné výbory. Do pôsobnosti týchto správnych orgánov potom patrilo nielen rozhodovať o tom, či sú splnené podmienky podľa konfiškačných predpisov, ale aj vydávanie potvrdení a osvedčení o tom,
že k takejto konfiškácii došlo. V tej súvislosti správne súd prvej inštancie dôvodil, že listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci sú tzv. verejnými listinami, ktoré potvrdzujú pravdivosť toho, čo je v nich osvedčené alebo potvrdené, ak nie je dokázaný opak. Verejné listiny teda zakladajú domnienku pravdivosti čo potom znamená, že v nich osvedčená skutočnosť sa musí považovať za preukázanú (§ 192 C.s.p.), pokiaľ ju nevyvráti ten, kto sa dovoláva opaku. Pokiaľ teda príslušný orgán verejnej moci osvedčil, že nehnuteľnosti uvedené v rozhodnutí zo dňa 20.12.1957 Odboru pre výstavbu rady Mestského národného výboru v Košiciach č.Výst/2837/1957/Col boli vyvlastnené a finančný odbor Okresného národného výboru v Košiciach v rozhodnutí zo dňa 25.8.1962 pod č. Ev.záz.1463/1962-Ch konštatoval, či osvedčil, že boli splnené podmienky pre konfiškáciu majetku v zmysle § 1 ods. 1 Dekrétu prezidenta republiky č. 108/45 Sb., potom k takejto konfiškácii právoplatne došlo. Odvolací súd pritom upozorňuje, že takáto doložka nehovorí o tom, že došlo ku konfiškácii pozemkov vlastníkov uvedených v týchto rozhodnutiach, ale pozemkov ako takých. Preto je podstatné, že v samotných rozhodnutiach je jednoznačne identifikovaná nehnuteľnosť, ktorej sa týka, nakoľko rozhodnutie potvrdzuje, že nehnuteľnosti tam uvedené konfiškované boli. Samotná skutočnosť, že v odôvodnení verejnej listiny je vykonaná oprava samotným orgánom verejnej moci, čo je v rámci správneho konania bežným javom nevyvracia skutočnosť, že vo výroku takéhoto rozhodnutia uvedené nehnuteľnosti boli právoplatne konfiškované podľa Dekrétu č. 108/1945 Sb. Dôkazom o nepravdivosti údajov uvedených v rozhodnutí o konfiškácii nemôže byť ani skutočnosť, že v odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej moci odkazuje na § 3 ods. 1 a 3 Dekrétu, keď ide o zrejmú nesprávnosť. Účinnosťou zák. č. 182/1950 Zb. bol počnúc dňom 1.7.1951 zrušený Fond národnej obnovy, preto neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, ktorý vytýka, že tento subjekt nepodal návrh na zápis knihovnému súdu do pozemkovej knihy.
51. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd pripomína, že nadobudnutie konfiškovaného majetku podľa Dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. bolo verejnoprávnej povahy a právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci bolo o tomto nadobudnutí rozhodnuté. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva tu nebol potrebný ani vklad vlastníckeho práva do pozemkových kníh, ani hmotné odovzdanie nehnuteľností (viď nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 423/1997). Pokiaľ teda príslušné rozhodnutie bolo vydané na to oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu; môže ho preskúmať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným aktom je správny akt vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti až do doby zrušenia jeho účinkov (zrušením alebo zmenením). Súd je teda viazaný rozhodnutím správneho orgánu potiaľ, že je povinný vychádzať z jeho účinkov, ktoré sa prejavia v tom, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je rozhodnutie príslušného správneho orgánu o tom, že boli splnené podmienky pre vyvlastnenie tam uvedených nehnuteľností.
52. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že ním preskúmavané rozhodnutia boli vydané na to oprávnenými orgánmi v medziach ich právomoci, ide o rozhodnutia konečné, právoplatné, pre súd v danej veci sú preto záväzné a súd nie je oprávnený skúmať ich vecnú správnosť. Predmetné správne akty, na základe ktorých sa žalobca stal vlastníkom konfiškovaného majetku treba považovať za právne akty bezchybné a súd musí z nich vychádzať. Správnosť týchto správnych aktov bolo možné preskúmať v súlade s vtedy platnými predpismi, avšak nie je možné ich preskúmavať v tomto konaní.
53. Za neopodstatnené odvolací súd považuje odvolacie námietky žalovaného, ktorý vytýka súdu prvej inštancie nesprávny procesný postup pri doručovaní písomností v priebehu konania. S obsahom podania intervenienta zo dňa 14.9.2022, ktorým reagoval na vyjadrenie žalovaného zo dňa 19.4.2022 a podania žalobcu zo dňa 16.9.2022, ktorým reagoval na skutočnosti z pojednávania, ktoré sa konalo 5.4.2022 súd oboznámil strany sporu na pojednávaní dňa 22.9.2022. Strany sporu mali možnosť na tomto pojednávaní zaujať svoj postoj, vyjadriť sa navzájom k tvrdeniam protistrany a vykonaným dôkazom. V tomto smere neboli zo strany súdu porušené procesné práva strán sporu. Vzhľadom na dĺžku konania a možnosť strán sporu aj opakovane prezentovať svoje stanoviská, ktoré sa v zásade v priebehu konania nemenili, v skutočnosti išlo len o opakovanie už uvedených tvrdení strán sporu.
54. Zo všetkých týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.
55. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi a intervenientovi na jeho strane priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.
56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).