Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. S. M., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť O. štát, bytom G., G. R., Q., A., bez cestovných dokladov alebo iného dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, sídlo: Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, Skuteckého 19, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci zaistenia žalobcu č. PPZ-HCP- BB4-1-035/2020-AV zo dňa 08.01.2020, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Včas podanou správnou žalobou vo veci zaistenia, podanou žalovanému dňa 21.01.2020, doručenú správnemu súdu dňa 23.01.2020, žiadal právny zástupca žalobcu zrušiť rozhodnutie žalovaného Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, Skuteckého 19, 974 01 Banská Bystrica č. PPZ- HCP-BB4-1-035/2020-AV zo dňa 08.01.2020 o zaistení žalobcu a nariadiť, aby bol žalobca bezodkladne prepustený zo zaistenia.

I. Administratívne konanie

2. Napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-1-035/2020-AV zo dňa 08.01.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 08.07.2020 a zároveň žalobcu umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce.

3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že predvedenie žalobcu dňa 07.01.2020 bolo realizované z priestorov Oddelenia azylu PZ Humenné, kam bol žalobca umiestnený dňa 06.01.2020 po tom, ako žalobca prejavil svoju vôľu o udelenie azylu na území SR, počas konania o administratívnom vyhostení vedenom pod číslom PPZ-HCP-084-1/2020-AV. Konanie o administratívnom vyhostení začala Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, ako vecne a miestne príslušný správny orgán, dňa 06.01.2020 v súvislosti s neoprávneným pobytom účastníka konania po tom, ako bol zadržaný hliadkou 00 PZ Fiľakovo na benzínovej pumpe na hraničnom priechode Šiatorská Bukovinka.

4. Počas úkonov v rámci azylovej procedúry vykonávaných na Oddelení azylu PZ Humenné žalobca, ako účastník správneho konania uviedol, že na území SR nechce požiadať o azyl, a že chce požiadať o azyl v Holandsku, pretože sú tam pre Palestínčanov lepšie podmienky a počul, že tam aj rýchlejšie dostane azyl a rýchlejšie prebieha zlúčenie rodiny, ktorú by tam chcel dostať. Uvedené tvrdenie žalobcu je zaznamenané v zápisnici o podaní vysvetlenia evidovanej na oddelení azylu PZ Humenné pod číslom PPZ-HCP-SO21-2020/007931-005 zo dňa 07.01.2020. Správny orgán pokračoval v prerušenom konaní vo vecí administratívneho vyhostenia podľa , ktoré bolo prerušené rozhodnutím o prerušení konania č. PPZ-HCP-884-1-012/2020-AV zo dňa 06.01.2020, a to až do doby právoplatného rozhodnutia migračného úradu o žiadosti účastníka konania o udelenie azylu, nakoľko účastník konania vzal dňa 07.01.2020 svoju žiadosť o udelenie azylu späť.

5. Totožnosť žalobcu, ako aj jeho štátna príslušnosť, bola na správnom orgáne zistená zo spísanej zápisnice o vyjadrení účastníka konania č. p.: PPZ-HCP-BB4-1-010/2020- AV zo dňa 06.01.2020, kde čestne vyhlásil jeho údaje o totožnosti a štátnej príslušnosti. Nakoľko účastník konania nedisponuje žiadnym identifikačným dokladom, preukazujúcim jeho totožnosť a štátnu príslušnosť, správny orgán posudzoval totožnosť a štátnu príslušnosť účastníka konania len na základe jeho vyjadrenia do zápisnice.

6. Za účelom riadneho zistenia stavu veci boli dňa 06.01.2020 a dňa 08.01.2020 po predvedení na správny orgán, za prítomnosti tlmočníka z jazyka arabského do slovenského a naopak, so žalobcom, ako s účastníkom konania, spísané zápisnice o vyjadrení k jeho neoprávnenému pobytu v zmysle § 22 ods. 1 Správneho poriadku, evidované pod číslom PPZ-HCP-BB4-1-010/2020-AV a číslom PPZ-HCP- BB4-1-029/2020-AV, v ktorých uviedol, že nemá pri sebe dostatočné finančné prostriedky. V domovskom štáte má celú svoju rodinu, je slobodný a bezdetný. Vyjadril sa, že si je vedomý porušenia zákonov krajín Európskej únie tým, že sa na území Slovenskej republiky nachádza neoprávnene. Na území Slovenskej republiky nežiada o azyl, chce požiadať o azyl v Holandsku. Na otázku, či mu hrozí v domovskej krajne prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, alebo či mu tam hrozí mučenie a trest uviedol, že ho hľadá sýrska armáda za to, že nenastúpil do armády. Schovával sa pred nimi dva roky a bojí sa o život. Nevie si na Slovensku zabezpečiť ubytovanie. Na území štátov Schengenského priestoru má príbuzných, konkrétne v Nemecku, s ktorými je v kontakte. Zo žiadnej európskej krajiny nebol vyhostený. V zápisnici ďalej uviedol, že nežiada o právnu pomoc, dobrovoľný návrat, ani kontaktovanie mimovládnej organizácie.

7. Žalobca uviedol, že je štátny príslušník tretej krajiny - Palestíny, pričom sa narodil v Sýrii, kde žije aj celá jeho rodina už niekoľko generácií. Sýrska arabská republika poskytla účastníkovi konania, aj jeho rodine, štatút utečenca, vydala im rodinné knihy potvrdzujúce túto skutočnosť a ubytovanie v bytoch v utečeneckom tábor v meste Alappo.

8. Dokazovaním a na základe získaných podkladov, zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 08.01.2020, lustrácii v informačných systémoch a vlastných zistením, správny orgán zistil, že v prípade žalobcu sú splnené podmienky na zaistenie podľa , t.j. zaistenie je potrebné na účel výkonu administratívneho vyhostenia, pretože účastník konania nie je držiteľom platného cestovného dokladu, ani oprávnenia na pobyt, na území Slovenskej republiky sa nachádza neoprávnene, nemá dostatočnú finančnú hotovosť a nevie si nijako zabezpečiť žiadne ďalšie finančné prostriedky a taktiež si nevie nijako zabezpečiť ubytovanie, starostlivosť o svoju osobu, ani zdravotné poistenie.

9. Správny orgán stanovil dĺžku zaistenia na 6 mesiacov do 08.07.2020. V tejto súvislosti uviedol: „Doba zaistenia, ktorá je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia sa môže skrátiť, ale aj predĺžiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá konkrétne a taxatívne určiť, pretože závisí od viacerých faktorov, ako je aj zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitostí potrebných k fyzickej realizácii výkonu administratívneho vyhostenia. V prípade účastníka konania a lehoty zaistenia správny orgán uvádza, že nejde o konkrétny dátum zaistenia, ale ide o termín lehoty zaistenia, o ktorom rozhodol dňa 08.01.2020.“ Pri určovaní dĺžky zaistenia vychádzal správny orgán najmä zo skutočnosti, že účastníkovi konania je potrebné zabezpečiť náhradný cestovný doklad, pričom prvoradou úlohou zabezpečujúceho útvaru bude ustáliť totožnosť a štátnu príslušnosť účastníka konania. Z tvrdení žalobcu, zaznamenaných vo všetkých zápisniciach v konaní vyplýva skutočnosť, že v jeho prípade figurujú vzťahy k dvom štátom, a to k Palestíne a Sýrii. V

záujme zabezpečenia výkonu administratívneho vyhostenia bude nevyhnutné tieto skutočnosti riadne preveriť a konzultovať s oboma štátmi.

10. K účelu zaistenia z dôvodu vyhostiteľnosti žalobcu správny orgán uviedol: „Počas celej doby zaistenia bude správny orgán postupovať v zmysle ustanovenia a skúmať, či trvá účel zaistenia. „Logickým predpokladom zaistenia cudzinca je, že jeho účel bude môcť byť naplnený. Preto je potrebné pri rozhodovaní o zaistení cudzinca zvážiť, či je výkon správneho vyhostenia aspoň potenciálne možný“ (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 27.04.2011). Správny orgán sa zaoberal aj uvedenou podmienkou pre zaistenie účastníka konania. Totožnosť účastníka konania, ako aj jeho štátna príslušnosť, bola na správnom orgáne zistená zo spísaných zápisníc o vyjadrení účastníka konania, kde čestne vyhlásil jeho údaje o totožnosti a štátnej príslušnosti. Totožnosť a štátnu príslušnosť účastníka konania, preto správny orgán posudzoval len na podklade týchto vyjadrení účastníka konania. Účastník konania tvrdí, že sa narodil v Sýrii, už niekoľko generácií tam žije aj celá jeho rodina a Sýrska arabská republika im udelila Štatút palestínskych utečencov, zabezpečila im aj bývanie v bytoch utečeneckého tábora v meste Aleppo. Preto je reálny výkon administratívneho vyhostenia v zmysle rozhodnutia o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu pod č. PPZ-HCP-BB4-1-032/2020-AV zo dňa 08.01.2020, a preto je potrebné stanoviť vyššie uvedenú dobu zaistenia.“

II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

11. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd včas správnu žalobu vo veci zaistenia podľa štvrtej hlavy, tretej časti z nasledujúceho dôvodu.

12. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu majú za to, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie žalovaného je zároveň nepreskúmateľné z dôvodov uvádzaných v správnej žalobe.

13. V správnej žalobe právny zástupca žalobcu uvádza: „Vo veci žalobcu je jeho zaistenie neúčelné a neefektívne, v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) a čl. 3 Dohovoru, pretože žalobcu nemožno vyhostiť do domovskej krajiny (Sýrie), ani do krajiny štátnej príslušnosti (Palestíny), z dôvodu ohrozenia života pre pretrvávajúci vojenský konflikt a ani do tranzitnej krajiny (žalovaným vôbec nešpecifikovanej). Žalovaný pochybil, keď sa v konaní o zaistení, ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nezaoberal skúmaním účelnosti a efektívnosti zaistenia žalobcu, nezaoberal sa skúmaním a vyhodnotením existencie prekážok vyhostenia žalobcu a v rozpore so v rozhodnutí o administratívnom vyhostení žalobcu neuviedol krajinu, do ktorej iná byť vyhostený. (...) Žalovaný v rozpore s a v rozpore s ustálenou citovanou rozhodovacou praxou všeobecných súdov neurčil v rozhodnutí o administratívnom vyhostení žalobcu krajinu, kam má byť žalobca vyhostený. Rovnako, ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o zaistení neuviedol, kam konkrétne mieni vyhostiť žalobcu a v tomto smere, ani nerozvinul správnu úvahu týkajúcu sa účelnosti zaistenia žalobcu a možnosti reálneho zrealizovania vyhostenia žalobcu. Napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné a nezákonné a v rozpore s . Z dôvodu absencie určenia krajiny, do ktorej má byť žalobca vyhostený vo výrokovej časti rozhodnutia o administratívnom vyhostení, je rozhodnutie zároveň nevykonateľné, pretože iba výrok je zaväzujúcou časťou všetkých rozhodnutí správnych orgánov. Žalovaný má v zmysle výslovnú povinnosť určiť, kam má byť cudzinec vyhostený, resp. vrátený. Účelom a zmyslom ustanovenia (povinnosti určenia krajiny vyhostenia) je, aby mal cudzinec účinnú možnosť obrany voči návratu do konkrétnej krajiny a aby mohol efektívne namietať konkrétne okolnosti, či prekážky, ktoré bránia jeho návratu do tej ktorej krajiny, či už domovskej alebo, napr. krajiny tranzitu. Iba vo výnimočných prípadoch, za ktoré možno považovať, napr. azda situáciu osôb bez štátneho občianstva alebo osoby, ktorá nespolupracuje, a preto nie je možná identifikácia štátnej príslušnosti, možno výnimočne neurčiť v rozhodnutí o administratívnom vyhostení krajinu, kam má byť cudzinec vrátený. Uvedené však nebolo naplnené v prejednávanej veci, pretože žalobca po celú dobu spolupracoval so žalovaným a pravdivo vypovedal o svojej totožnosti. Žalovaný napriek tomu porušil ustanovenie a vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci.“

14. V správnej žalobe právny zástupca žalobcu uvádza, že skutočnosti tvrdené žalovaným v súvislosti so vzťahom žalobcu ku dvom štátom sú plne v súlade s všeobecne dostupnými informáciami o situácii

a postavení tzv. palestínskych utečencov pod ochranou UNRWA (Agentúry Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe), pričom uvádza niektoré fakty ohľadom právneho postavenia, tzv. palestínskych utečencov.

15. Vo vyššie naznačenej súvislosti, že v prípade žalobcu sa jedná o palestínskeho utečenca, právny zástupca žalobcu uviedol prípady pred Súdnym dvorom EÚ, ktoré sa týkali posudzovania žiadostí palestínskych utečencov o priznanie medzinárodnej ochrany v EÚ, a teda výkladu kvalifikačnej smernice. Zo skutkového stavu týchto vecí vyplýva, že hoci nebol prvotne dotknutému palestínskemu utečencovi pod ochranou UNRWA priznaný azyl, dotknuté členské štáty rozhodli, že sa na žalobcov vzťahuje zákaz vyhostenia z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v prípade návratu do oblasti pôsobenia UNRWA. Na podporu tohto tvrdenia právny zástupca uviedol prípad č. C-364/11 Mostafa Abed El Karem El Kott a ďalší (zákaz vyhostenia do Libanonu z Maďarska) a č. C-31/09 Nawras Bolbol (zákaz vyhostenia do Pásma Gazy z Maďarska).

16. Ďalej v správnej žalobe právny zástupca uvádza, že žalobca o svojom postavení Centru právnej pomoci predložil na osobnom stretnutí kópie cestovného dokladu vystaveného Sýrskou arabskou republikou č. XXX-XX-L. (platný do 27.11.2018) a kópiu rodinnej registračnej karty F. č. X-XXXXXXXX zo dňa 17.08.2017 pre oblasť Sýria, sever, Neirab Camp, ktorá potvrdzuje registráciu rodiny žalobcu Agentúrou UNRWA, otca žalobou, jeho matky a súrodencov. Z uvedeného dôvodu nie je zrejmé, prečo k tomuto v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný nezaujal žiadnu správnu úvahu, a či u žalobcu zisťoval jeho schopnosť preukázať svoje tvrdenia a štátnu príslušnosť, resp. postavenie palestínskeho utečenca. Uvádza: „Všetky tvrdenia žalobcu, o ktorých vypovedal pred žalovaným, sú teda plne v súlade so všeobecne dostupnými informáciami o palestínskych utečencoch pod ochranou UNRWA a o Situácii v utečeneckom tábore v Sýrii. Jeho tvrdenia neboli ani zmätočné, ani zavádzajúce, ako ich nesprávne interpretoval žalovaný. Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z tohto dôvodu vec následne aj nesprávne právne posúdil. Palestínsky utečenec pod ochranou UNRWA skutočne môže mať formálne občianstvo Palestínskeho Štátu, hoci sa narodil na území inej krajiny, kde mal aj celý život trvalý pobyt.“

17. V správnej žalobe ďalej žalobca argumentuje, že žalovaný síce rozporuplne v napadnutom rozhodnutí o zaistení žalobcu na jednej strane tvrdí, že výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu je možný, no v rozhodnutí o administratívnom vyhostení pripúšťa, že mu je známa zlá bezpečnostná situácia v Sýrii. No následne znova prijíma záver o nezistení prekážok vyhostenia žalobou. „Žalovaný pritom musí mať vedomosť o tom, že Slovenská republika už po dobu niekoľkých rokov od vypuknutia konfliktu na územie Sýrie nevyhosťuje cudzích štátnych príslušníkov.“ Bezpečnostná situácia v Sýrii a rovnako aj v Palestíne, zakladá prekážku vyhostenia žalobcu nielen v zmysle , ale aj, resp. predovšetkým, v zmysle čl. 3 Dohovoru, ktorý iná navyše prednosť pred zákonom, uvádza žalobca.

18. V ďalšej časti správnej žaloby sa právny zástupca žalobcu venuje prekážkam vyhostenia a preberá argumentáciu z konania o vyhostení žalobcu. Na podporu svojich tvrdení poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ktorá je zameraná na účel zaistenia z pohľadu reálnosti vyhostenia cudzinca do tretích krajín (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 17.10.2016, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , NS SR sp. zn. , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -50 z 09.10.2013). V tejto súvislosti uvádza: „Bolo povinnosťou žalovaného uviesť v rozhodnutí o vyhostení a následne, aj v rozhodnutí o zaistení, konkrétnu krajinu, kam sa rozhodol údajne žalobcu vrátiť, následne vyhodnotiť účelnosť a efektívnosť zaistenia žalobcu vo vzťahu k tejto krajine, zaoberať sa v konaní a následne vyhodnotiť a riadne odôvodniť možné prekážky vyhostenia žalobcu na územie tejto krajiny a v prípade zistenia prekážok administratívneho vyhostenia rozhodnúť o udelení povolenia na zotrvanie na území Slovenskej republiky v zmysle “

19. V závere správnej žaloby právny zástupca uvádza, že rozhodnutie žalovaného trpí taktiež vadou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, v časti stanovenej dĺžky doby zaistenia. V tejto súvislosti uvádza: „Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol dostatočne dôkazné prostriedky, z ktorých vychádzal pri stanovení dĺžky doby zaistenia, a ktorými odôvodňuje svoje právne závery, iba nanajvýš blankytne a formálne uvádza, že bude vo veci vykonávať úkony a bude zabezpečovať materiálne proces vyhostenia. Žalovaný neuviedol, aké konkrétne úkony bude musieť zariadenie pre cudzincov vykonať

za účelom vyhostenia žalobou, ktorý zastupiteľský úrad požiada o vystavenie náhradného cestovného dokladu, či je vystavenie náhradného cestovného dokladu vôbec možné, a či je zrealizovanie cesty v prvom rade bezpečné“

20. Vzhľadom na vyššie uvedené právny zástupca žalobcu navrhuje, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a zároveň nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

21. Listom č. PPZ-HCP-BB4-1-049/2020-AV zo dňa 27.01.2020 sa vyjadril k správnej žalobe žalovaný správny orgán. Vo vyjadrení uviedol doterajší priebeh správneho konania, pričom zdôraznil, žalobca dlhodobo neoprávnene migruje a na území Slovenskej republiky a má neoprávnený pobyt. Uvádza: „Je zrejmé, že žalobca neoprávnene migruje s cieľom dostať sa do Západnej Európy. Na území všetkých členských štátov vrátane Slovenskej republiky má neoprávnený pobyt. Kombinácia týchto kritérií poskytla žalovanému základ pre oprávnený predpoklad rizika jeho úteku, a tiež aj jeho zaistenia na účel výkonu administratívneho vyhostenia“

22. Ohľadom lehoty zaistenia žalovaný správny orgán uviedol, že táto bola žalovaným určená vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia na čas nevyhnutne potrebný, a to do doby zrealizovania výkonu administratívneho vyhostenia, o ktorom rozhodol tiež žalovaný. K tomuto uvádza: „Pri vydávaní rozhodnutia o zaistení a určovaní doby zaistenia žalovaný vychádzal z informácií zistených o žalobcovi, vrátane jeho správania sa pred zaistením (účel vycestovania, doba migrácie, za úplatu a pomoci prevádzačov...) a hlavne to, že nemá potrebný cestovný doklad, čo je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Podľa ustálenej praxe a ďalšieho postupu zariadenia (u ktorého treba akceptovať dlhodobé praktické skúsenosti pri výkone vyhostenia aj štátnych príslušníkov Palestíny, resp. Sýrie) uvedeného v rozhodnutí je uvedené, že ak štátny príslušník tretej krajiny nedisponuje platným cestovným dokladom a odmieta spoluprácu s pracovníkmi zariadenia, kde je umiestnený, po preštudovaní spisového materiálu pristupujú k lustráciám a následnému zisťovaniu totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, odovzdáva sa žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu na Konzulárny odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Potvrdenie totožnosti, vystavenie náhradného cestovného dokladu a samotný proces realizácie výkonu vyhostenia je v tomto prípade zdĺhavejší proces, preto odporúča zariadenie zaistiť takéto osoby bez platného cestovného dokladu na dobu šesť mesiacov. Z praktických skúseností vyplýva, že vystavenie náhradného cestovného dokladu môže trvať aj viac ako šesť mesiacov. Žalovaný postupoval pri určovaní lehoty zaistenia v súlade s odporúčaním zariadenia. Na základe tejto skutočnosti žalovaný stanovil dobu zaistenia tak, ako je uvedená v napadnutom rozhodnutí a má za to, že z tohto pohľadu ju dostatočne odôvodnil. Uvedená doba zaistenia je nevyhnutná, zariadenie počas tejto vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu účastníka konania z územia Slovenskej republiky. Predpokladanými úkonmi nutnými na reálne vykonanie administratívneho vyhostenia účastníka konania je potvrdenie jeho totožnosti, komunikácia so zastupiteľským úradom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, zabezpečenie náhradného cestovného dokladu a úkony k samotnej realizácii administratívneho vyhostenia. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá konkrétne určiť, nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov, hlavne závisí od spolupráce cudzinca pri vybavovaní cestovného dokladu potrebného k reálnemu vyhosteniu. Počas celej doby zaistenia bude správny orgán postupovať v zmysle ustanovenia - skúmať, či trvá účel zaistenia.“

23. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že správny orgán sa zaoberal bezpečnostnou situáciou v Sýrii, kde má žalobca bydlisko, čo je súčasťou spisu pod č. PPZ-HCP-BB4-1-031/2020-AV. V priebehu konania nebolo preukázané, že obava žalobcu, resp. dôvod jeho úteku, bezprostredne súvisí s rasou žalobcu, jeho náboženstvom, národnosťou alebo zastávaním určitých politických názorov alebo príslušnosťou k určite sociálnej skupine.

24. Žalovaný správny orgán uviedol, že v čase konania o administratívnom vyhostení mal k dispozícii aktuálne správy o krajine, o ktorej účastník konania prehlásil, kde sa narodil a kde má bydlisko (Sýria). K tomuto uvádza: „Je potrebné poukázať aj na to, že žalobca môže schválne uvádzať takú krajinu pôvodu, kde nie je možný jeho návrat, alebo zatajovať totožnosť z dôvodu hrozby pre bezpečnosť štátu. Práve k osobe účastníka konania, jeho zatiaľ neznámej totožnosti, z pohľadu na krajiny, cez ktoré tranzitoval a tam sa aj zdržiaval, a len vyslovenej všeobecnej obave pred vstupom do armády a jeho celkovému vyjadreniu k prekážkam vrátenia uvedeným v zápisnici, došiel správny orgán k záveru a posúdil, že v prípade účastníka konania neexistujú prekážky vyhostenia, čo bolo odôvodnené v rozhodnutí.“

25. Vo vyjadrení ďalej žalovaný uviedol: „Z verejne prístupných štatistík Úradu hraničnej a cudzineckej polície za minulé roky tiež vyplýva, že zo Slovenskej republiky bolo zrealizovaných niekoľko návratov, a to dobrovoľných, aj nútených, a to aj napriek aktuálnej situácii a dlhšej lehote pre vydanie náhradného cestovného dokladu. Podľa údajov Ročenky Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava za rok 2018 bolo v roku 2018 z územia Slovenskej republiky realizované 1 administratívne vyhostenie štátneho príslušníka Palestíny a tiež boli realizované 3 administratívne vyhostenia štátnych príslušníkov Sýrie. Podľa Ročenky Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava za rok 2019 boli v roku 2019 z územia Slovenskej republiky realizované 2 administratívne vyhostenia štátnych príslušníkov Palestíny a tiež boli realizované 2 administratívne vyhostenia štátnych príslušníkov Sýrie. Preto tieto zistené a najavo vyjdené skutočnosti potvrdzujú, že výkon administratívneho vyhostenia je potencionálne možný. Znovu je však potrebné pripomenúť, že pre zabezpečenie jeho realizácie je nevyhnutné dôsledné overenie totožnosti a štátnej príslušnosti žalobcu.“

26. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.

III. Priebeh pojednávania a právny názor správneho súdu

27. Krajský súd v Košiciach, ako vecne a miestne príslušný súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a na nariadenom pojednávaní dňa 10.02.2020 podľa ustanovenia a nasl. (ďalej len „“), postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe nie je dôvodná.

28. Podľa , správny súd správnu žalobu zamietol a konštatuje, že žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami a na základe náležite zisteného skutkového stavu zákonným spôsobom rozhodol.

29. Predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia o zaistení žalobcu č. PPZ-HCP-BB4-1-035/2020- AV zo dňa 08.01.2020, ktorým žalovaný podľa rozhodol o zaistení žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 08.07.2020 a zároveň žalobcu umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce.

30. Krajský súd nariadil pojednávanie na deň 10.02.2020 o 14.00 hod., na ktorom sa zúčastnila len poverená právna zástupkyňa žalobcu, ktorá počas pojednávania predniesla svoje vyjadrenie, ktorým zopakovala argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe. Neprítomnosť zástupcu žalovaného bola na žiadosť žalovaného obsiahnutú vo vyjadrení zo dňa 27.01.2020 súdom ospravedlnená. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom vyjadrení počas pojednávania spochybnila hodnovernosť štatistických údajov prezentovaných žalovaným vo vyjadrení (bod 25. rozsudku), a to v tom zmysle, že uvádzaní cudzinci podľa jej informácií neboli vyhostení do Sýrie, resp. Palestíny.

31. Správny súd k hlavnej námietke žalobcu, ktorou bola neúčelnosť a neefektívnosť zaistenia žalobcu z dôvodu nemožnosti jeho vyhostenia do Sýrie, resp. Palestíny, z dôvodu ohrozenia jeho života pre pretrvávajúci vojenský konflikt uvádza, že táto námietka vychádza z nesprávneho predpokladu, a preto nie je akceptovateľná. Žalovaný správny orgán v rozhodnutí o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu žalobcu č. PPZ-HCP-BB4-1-032/2020-AV zo dňa 08.01.2020 neurčil krajinu, do ktorej má byť žalobca vyhostený, preto predpoklad o tom, že má byť vyhostený práve do Sýrie a Palestíny, je vo fáze zaistenia žalobcu predčasný. Žalobca neprodukoval také dôkazy počas konania, ktoré by hodnoverným spôsobom a bez pochybností preukázali štátnu príslušnosť k Sýrii alebo Palestíne. Dôkazy, ktoré označil žalobca (bod 16. rozsudku) nemôžu byť spôsobilé privodiť tento záver, nakoľko sa jedná o kópiu neplatného cestovného dokladu a kópiu rodinnej registračnej karty UNRWA. Správny orgán musí zistiť úplný a skutočný stav veci, nie len ich predpoklad. Táto skutočnosť bude predmetom v ďalšom konaní o vyhostení.

32. Správny súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalovaný neúčelne zaistil žalobcu z dôvodu, pretože neurčil v nadväzujúcom rozhodnutí o vyhostení č. PPZ-HCP-BB4-1-032/2020-AV zo dňa 08.01.2020 krajinu vyhostenia. Správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.

zo dňa 18.03.2016 (taktiež v publikácii Berthotyová E.: Zaistenie cudzincov, str. 129), v ktorom kasačný súd uviedol, že pokiaľ žalovaný zaistil cudzinca na účel výkonu administratívneho vyhostenia a podkladom takéhoto rozhodnutia bolo rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení, v ktorom nebola určená krajina vyhostenia, nemožno sa stotožniť s námietkou navrhovateľa (cudzinca), že k jeho zaisteniu nemohlo dôjsť z dôvodu neurčenia krajiny vyhostenia, pretože zákonodarca takúto možnosť, teda neurčenie krajiny vyhostenia pripúšťa.

33. Argumentácia žalobcu je založená práve na tejto právnej konštrukcii, pričom zmätočne v časti, kde má podporovať tento názor rozhodovacia prax Súdneho dvora EÚ, právny zástupca uvádza prípady (bod 15. rozsudku), v ktorých ide o nemožnosť vyhostenia, tzv. palestínskych utečencov do konkrétnych krajín. Navyše, štáty a miesta, do ktorých nebolo možné vyhostiť cudzincov, neboli ani v jednom judikovanom prípade totožné s predpokladaným miestom pôvodu žalobcu, t.j. tábor v Aleppo v Sýrii.

34. Aj tvrdenie právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní o tom, že štatistické údaje prezentované žalovaným vo vyjadrení (bod 25. rozsudku) nie sú hodnoverné v tom zmysle, že uvádzaní cudzinci podľa jej informácií neboli vyhostení do Sýrie, resp. Palestíny, nemôže byť relevantné, pretože vyjadrenie žalovaného vychádza z predpokladu, že v minulosti bolo možné vyhostiť štátneho príslušníka Sýrie, resp. Palestíny a nie, že cudzincov bolo možné vyhostiť do týchto krajín.

35. Ohľadom žalobnej námietky nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, v časti stanovenej dĺžky doby zaistenia, správny súd uvádza, že vzhľadom na argumentáciu v preskúmavanom rozhodnutí (str. 5 ods. 1) je evidentné, že potvrdenie totožnosti, vystavenie náhradného cestovného dokladu a samotný proces realizácie výkonu vyhostenia je v tomto prípade (neurčenie krajiny) zdĺhavejší proces. Z praktických skúseností správneho orgánu, ale aj správneho súdu vyplýva, že vystavenie náhradného cestovného dokladu môže trvať aj viac ako šesť mesiacov. Uvedená doba zaistenia je nevyhnutná, zariadenie počas tejto vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu účastníka konania z územia Slovenskej republiky. Predpokladanými úkonmi nutnými na reálne vykonanie administratívneho vyhostenia účastníka konania je potvrdenie jeho totožnosti, komunikácia so zastupiteľským úradom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, zabezpečenie náhradného cestovného dokladu a úkony k samotnej realizácii administratívneho vyhostenia, o čom pojednával aj žalovaný správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí. Keďže správny orgán musí počas celej doby skúmať, či trvá dôvod zaistenia, doba zaistenia sa môže skrátiť.

36. Správny súd zohľadnil správanie žalobcu aj v súvislosti s jeho žiadosťou o udelenie azylu, ktorú zobral späť. Z takéhoto správania možno predpokladať, že žalobca mal úmysel nelegálne cestovať do cieľovej krajiny (Holandsko), kde chcel požiadať o azyl. Týmto správaním je preukázaný účel zaistenia, ktorým je prítomnosť žalobcu počas konania o vyhostení. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu počas administratívneho konania, že mu nehrozí prenasledovanie z azylových dôvodov, pretože utiekol z krajiny len preto, že ho chceli zobrať do armády, aby bojoval, je jeho argumentácia o nevyhostiteľnosti oslabená tým, že v krajine pôvodu mu nehrozí také nebezpečenstvo, pred ktorým by ho bolo potrebné ochrániť natrvalo.

37. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

Podľa , policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa ; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení

povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.

38. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

39. Podľa čl. 15 ods. 1, druhá veta, smernica 2008/115/ES, zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.

40. Správny súd, ako bolo vyššie konštatované, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný postupoval vo veci zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci, v konaní správne aplikoval ním označené ustanovenia právneho predpisu a rozhodnutie riadne odôvodnil. Jeho rozhodnutie je v súlade so a medzinárodnými predpismi, ako je vyššie uvedené.

41. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca, resp. jeho zástupca v rámci konania o jeho zaistení. Žalobné dôvody, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd nepovažuje za dôvodné.

42. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci zaistenia podľa zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.

43. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( ).

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu, a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.