Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Csp-115-2018.pdf
PDF · 141.25 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/115/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcu: A. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. S. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpeného: JUDr. Ladislav Riedl, advokát so sídlom Konštantínova 3308/6, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice, IČO: 36 863 017, v konaní o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný z d r ž a ť sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 12.03.2018, k Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.11.2018 domáhal uloženia povinnosti pôvodne žalovanému v 1. rade (Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653) zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 12.03.2018 uzavretej medzi žalobcom a pôvodne žalovaným v 1. rade konajúcim v zastúpení pôvodne žalovaným v 2. rade (MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662), na výkon zrážok zo mzdy a zároveň sa domáha uloženia povinnosti pôvodne žalovanému v 2. rade zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 12.03.2018 uzavretej medzi žalobcom a pôvodne žalovaným v 1. rade konajúcim v zastúpení pôvodne žalovaným v 2. rade, na výkon zrážok zo mzdy. Zároveň so žalobou vo veci samej podal žalobca aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s totožným výrokom, ako vo veci samej. 1.2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že s pôvodne žalovaným v 1. rade uzavrel zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXX. Túto zmluvu nedokázal u seba dohľadať, preto nevie uviesť, ktorého dňa bola uzavretá, koľko bol poskytnutý úver a za akých podmienok bolo dohodnuté splácanie. Pokiaľ je mu známe, minimálna suma rovnajúca sa istine z tohto úveru by mala byť splatená. Predmetný úver bol predčasne ukončený vyhlásením mimoriadnej splatnosti z dôvodu omeškania so splácaním a zmluva evidentne neobsahovala dohodu o zrážkach zo mzdy, preto túto uzavrel so žalovaným v 2. rade až dňa 12.03.2018. Okolnosti, za ktorých sa tak stalo sú, že pracovník advokátskej kancelárie MCGA legal, s.r.o. sa dostavil za žalobcom do práce, čo je Bardejovský podnik služieb BAPOS, správa mestských cintorínov a počas prebiehajúceho pohrebu musel opustiť miestnosť a pred budovou uzavrel uvedenú dohodu. Žalobca považuje túto písomnosť z formálneho aj materiálneho hľadiska za neplatný právny úkon. Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy, doručenej jeho zamestnávateľovi, ho žalovaný v 2. rade vyzval na vykonávanie mesačných zrážok z jeho mzdy. S poukazom na § 5a os. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. uviedol, že z formálneho hľadiska dohoda neobsahuje poučenie o dôsledkoch
jej uzavretia. Veriteľ má pri adhéznych zmluvách povinnosť formulovať zmluvné podmienky zrozumiteľne a určito, pod sankciou neplatnosti právneho úkonu. V čl. I bod 4 dohody je uvedené, že dlh ku dňu 12.03.2018 prestavuje sumu 16.718,72 Eur. To ale nie je suma, do ktorej výšky sa dlh týmto zabezpečil. Výška zabezpečeného dlhu je v dohode uvedená ako „dlžná istina a príslušenstvo“. Nevedno koľko je istina a koľko z toho príslušenstva. Pretože dohoda nebola súčasťou zmluvy, nie je možné zistiť prečo práve dlh v takejto výške voči žalobcovi eviduje a ako k nej dospel. Takto uvedená pohľadávka je neakceptovateľná z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Vo výzve zamestnávateľovi už bola uvedená suma 17.519,09 Eur. Žiadne ustanovenie dohody mu navyše neumožňuje ukončiť ju jednostranne alebo dohodou. Dohoda neobsahuje ani označenie platiteľa mzdy, ani výšku mesačnej zrážky. Z materiálneho hľadiska považuje dohodu za neplatnú z dôvodu prekročenia plnomocenstva advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., ktoré nepripúšťa uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy splnomocnencom na účet splnomocniteľa. Toto plnomocenstvo predložila žalovaná jeho zamestnávateľovi a vyplývajú z neho tieto oprávnenia splnomocnenca: - komunikovať s dlžníkom ohľadom úhrady vymáhaných pohľadávok,
- prijímať písomnosti týkajúce sa vymáhania pohľadávok, - zasielať výzvy k úhrade vymáhaných pohľadávok, - uzatvárať s dlžníkom ohľadne týchto pohľadávok dohody o splátkovom kalendári, - v mene splnomocniteľa uzatvárať a podpisovať notárske zápisnice s doložkou súhlasu s vykonateľnosťou vymáhaných pohľadávok, - potvrdzovať úhrady pohľadávok od dlžníkov, - zastupovanie splnomocniteľa v súdnych a rozhodcovských konaniach. Dohoda aj výzvy zamestnávateľovi sú vytvorené žalovaným v 2. rade ako splnomocnencom. Žalobca má za to, že ak súd neposúdi dohodu ako neplatný právny úkon, uzavretím dohody nad rámec svojho oprávnenia, je z tohto konania zaviazaný sám žalovaný v 2. rade. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že žalobcovi nebol adresovaný schvaľovací prejav žalovaným v 1. rade a jemu zo známych dôkazov, nemožno s určitosťou dospieť k záveru, že žalovaný v 1. rade sa o prekročení dozvedel. Navyše sa v dohode existencia plnomocenstva ani len nekonštatuje, preto je možné hľadieť na dohodu ako konanie bez plnomocenstva. Tým, že žalovaný v 2. rade požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy a nemá možnosť ich vykonávanie priamo zastaviť, s poukazom na vyššie uvedené považuje za hodnoverne osvedčenú dôvodnosť poskytnutia ochrany nariadením neodkladného opatrenia.
2. Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 20.12.2018 č.k. 5Csp/115/2018-19 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil pôvodne žalovanému v 1. rade zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 12.03.2018, k Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a pôvodne žalovaným v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy, do právoplatného skončenia veci samej vedenej na Okresnom súde Bardejov sp. zn. 5Csp/115/2018 (I. výrok). Zároveň návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči pôvodne žalovanému v 2. rade zamietol (II. výrok). Na základe odvolania podaného pôvodne žalovaným v 1. rade, Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 12.02.2019 č.k. 5Co/16/2019-41 rozhodnutie prvostupňového súdu o nariadení neodkladného opatrenia v napadnutej časti potvrdil. Predmetné uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňom 19.03.2019.
3. Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 19.03.2019 č.k. 5Csp/115/2018-70 bolo konanie voči pôvodne žalovanému v 2. rade zastavené (I. výrok) a zároveň bol žalovanému v 2. rade priznaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok). Predmetné uznesenie vo vzťahu k I. výroku o zastavení konania sa stalo právoplatným dňa 24.04.2019. Vo vzťahu k II. výroku ohľadne trov konania Krajský súd v Prešove na základe odvolania žalobcu uznesením zo dňa 19.06.2019 č.k. 18Co/62/2019-112 rozhodol tak, že predmetné rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil s tým, že nárok na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade nepriznal. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 05.08.2019.
4. Žalovaný vo svojom písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 01.04.2019 uviedol, že žalobný návrh neuznáva, pričom namieta predovšetkým absenciu vecnej legitimácie s tým, že samotná žaloba neobsahuje žiadne tvrdenia, ktoré by boli relevantné vo vzťahu k žalobnému návrhu, t.j. k požiadavke, aby vo vzťahu k banke bola uložená žalobcom tvrdená povinnosť. Žalobca netvrdí, ani nepreukazuje žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by právne odôvodňovala ním uplatňovaný záver o existencii príslušnej povinnosti žalovaného a tvorila by základ jeho pasívnej vecnej legitimácie. Zo žaloby najmä nie je zrejmé, z čoho mala táto údajná povinnosť vzniknúť (či napr. zo zmluvy alebo iných skutočnosti predvídaných právnym poriadkom). Má za to, že žalobca neprodukoval žiadne skutkové tvrdenie, z ktorého by vyplývalo, že neexistuje alebo zanikla pohľadávka, na zabezpečenie ktorej slúži
uzavretá dohoda. Zároveň žalovaný poprel všetky skutkové a iné tvrdenia žalobcu a vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť.
5. Súd na prejednanie a rozhodnutie sporu nariadil viaceré pojednávania.
6.1. Žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 17.10.2019 tvrdil, že podpísaná dohoda o zrážkach zo mzdy má formálne nedostatky. Neobsahuje poučenie o dôsledkoch jej uzavretia. Zároveň suma, ktorú má zabezpečovať nie je určitá. Poukázal na okolnosti, ako malo dôjsť k uzavretiu tejto dohody s tým, že ak žalovaný eviduje voči žalobcovi dlh, sú iné spôsoby, ako sa domôcť splatenia svojho dlhu. Má za to, že petit žaloby je formulovaný určite, zrozumiteľne a jasne, zodpovedá súdnej praxi. Z jeho znenia je zrejmé, že žalovaný sa má zdržať použitia dohody na výkon zrážok zo mzdy. Poukázal na to, že žalovaný nepoprel ani skutkovo, ani nijako skutočnosti ohľadne popísania dohody o zrážkach zo mzdy. Ak niekto príde za spotrebiteľom a predloží mu takúto listinu na podpis, tento nemá možnosť overiť si správnosť údajov, ktoré sú v takejto dohode uvedené. Ďalej žalobca uviedol, že má za to, že právnym základom podanej žaloby je § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý stanovuje tri podmienky pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Z týchto bola splnená len jedna - že ide o samostatnú listinu. Neobsahuje však poučenie o dôsledkoch a zároveň okolnosti, za ktorých bola uzavretá na kapote auta. Žalobca nemal v čase podpísania dohody k dispozícii zmluvu, či zmluvné podmienky, preto nevedel overiť údaje uvedené v tejto dohode o zrážkach zo mzdy. V dohode nie je uvedená ani výška mesačnej splátky, ktorá sa má zrážať, teda ekonomický dopad na žalobcu nebol daný. Nebola preukázaná ani možnosť odmietnutia tejto dohody. 6.2. Na pojednávaní konanom dňa 15.01.2020 ďalej žalobca uviedol, že tak ako bol preukázaný skutkový dej ohľadne podpisovania dohody o zrážkach zo mzdy, má za to, že to bolo nedôstojné na rozdiel od podpisovania samotnej úverovej zmluvy. Nebolo zrejmé, kto túto dohodu podpisuje, nebolo pripojené plnomocenstvo a o tejto dohode sa žalobca dozvedel až po jej predložení zamestnávateľovi žalobcu. V dohode o zrážkach zo mzdy sa ani nekonštatuje konanie na základe plnomocenstva daného žalovaným. Tvrdí, že žalovaný v plnomocenstve nevymedzil plnú moc tak, aby bolo možné túto dohodu uzavrieť. Toto plnomocenstvo sa týka len uzavretia splátkového kalendára, kde v samotnej dohode o zrážkach absentujú elementárne poučenia podľa § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Z právneho hľadiska táto dohoda nespĺňa elementárne atribúty a výsledkom tohto pochybenia je neprípustnosť takejto dohody. Tým, že zákonodarca používa termín „neprípustnosť“, neostávalo žalobcovi nič iné, ako sa domáhať súdnou cestou zákazu použitia tejto dohody bez ohľadu na jej platnosť, alebo neplatnosť. To sa tým pádom posudzuje iba prejudicionálne. Má za to, že toto bol jediný legálny prostriedok obrany žalobcu proti uplatneniu nároku na zrážky zo mzdy.
7.1. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 17.10.2019 poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe, kde uviedol, že ide o negatívnu určovaciu žalobu. Ak mu má byť uložená nejaká povinnosť, musí súd označiť hmotnoprávne ustanovenie, z ktorého vyplýva základ nároku, teda na základe ktorého je možné uložiť nejakú povinnosť. Negatívna určovacia žaloba nemá konštitutívne, ale deklaratórne účinky. Súd zisťuje, či existuje nejaké právo alebo povinnosť a na základe toho potom určí povinnosť zdržať sa. Poukázal na materiálnu nevykonateľnosť petitu žaloby, keďže tento je nejasný. Slovo „použitie“ má viacero výkladov a žalovanému nie je zrejmé, čo sa pod týmto slovom myslí a teda, čoho sa žalovaný má zdržať. Negatívna určovacia žaloba musí smerovať voči aktívnemu prebiehajúcemu konaniu. Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia. Musí ísť o aktívne podanie, ktoré je, alebo hrozí. Dohoda o zrážkach zo mzdy je občianskoprávny inštitút upravený v Občianskom zákonníku, pričom aj spotrebiteľská legislatíva upravuje, že prioritne je potrebné použiť úpravu Občianskeho zákonníka. Sám žalobca poukazuje na ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa, z ktorého vyplýva, že takáto dohoda je prípustná § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. Podľa žalovaného táto dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky náležitosti tohto zákona a je platná. Táto dohoda obsahuje ustanovenie, ktoré špecifikuje, z čoho vznikol dlh, právny základ dlhu a jeho presnú výšku ku dňu podpísania dohody. Dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom riadneho splácania dlhu. Žalobca poukazuje na § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa a má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprípustná, lebo neobsahuje zákonné náležitosti. Aj keby žalovaný hypoteticky pripustil, že táto dohoda je z uvedeného dôvodu neprípustná a teda neplatná, tak aj napriek tomu takto formulovaný petit žaloby je neprípustný. Nie je možné uložiť povinnosť zdržať sa niečoho, čo neexistuje. Ak žalobca má za to, že predmetná dohoda je nepoužiteľná, z čoho má súd zistiť povinnosť veriteľa nepoužiť takýto dokument? Ak predmetná dohoda podľa tvrdenia žalobcu bola predložená zamestnávateľovi, akého aktívneho konania sa má žalobca v súčasnosti zdržať? Z § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa nie
je možné zistiť žiadnu povinnosť, ktorej by sa mal žalovaný zdržať. Žalovaný disponoval informáciou, že žalobca pracuje v pohrebnej službe. Zamestnanec MCGA Legal ho navštívil teda na jeho pracovisku a uzavrel s ním dohodu o zrážkach zo mzdy. V dohode je uvedené, že žalobca bol poučený, že budú vykonávané zrážky z jeho mzdy zamestnávateľom. Argumentácia o nevedomosti a nepoučení o ekonomickom dopade nie je relevantná. V dohode nie je možné presne špecifikovať výšku splátok, keďže táto sa vyvíja podľa príjmu. 7.2. Na pojednávaní konanom dňa 15.01.2020 žalovaný poukázal na to, že súd je viazaný skutkovým základom žaloby a kým tento nie je procesne relevantným spôsobom zmenený, nemôže sa rozhodovať o iných skutočnostiach a iných tvrdeniach. Skutkovým základom podľa samotnej žaloby je tvrdenie žalobcu, že: „okolnosti, za ktorých sa tak stalo sú, že pracovník advokátskej kancelárie MCGA Legal s.r.o. sa dostavil za mnou do práce, čo je Bardejovský podnik služieb BAPOS, správa mestských cintorínov a počas prebiehajúceho pohrebu som musel opustiť miestnosť a pred budovou som uzavrel uvedenú dohodu“. Na ostatnom pojednávaní prebehol výsluch žalobcu a z neho vyplynulo, že ani jedno z týchto tvrdení nie je pravdivé. Žalobca vypovedal, že bol telefonicky kontaktovaný kuriérom, že má zásielku od Slovenskej sporiteľne, že sa sním dohodol, že sa stretnú pred Slovenskou sporiteľňou v Bardejove. Dohodli si čas, v ktorý žalobca na toto miesto prišiel, zásielku od kuriéra prevzal, preštudoval, podpísal písomnosti, ktoré v zásielke našiel a odovzdal ich späť kuriérovi. Vyslovene následne žalobca potvrdil, že rovnako postupoval aj približne o pol roka, kedy bol znova kontaktovaný, prevzal si od kuriéra zásielku, túto si dokonca ponechal. Nepamätá si či presne v ten deň, alebo inokedy išiel k notárovi, na dokumentoch v danej zásielke svoj podpis overil a slobodne znovu vrátil kuriérovi. Samotný žalobca poprel skutkový základ žaloby, čo jasne signalizuje jej šikanózny charakter. Pokiaľ žalobca poukazoval na ustálenú rozhodovaciu súdnu prax, žalovaný konštatovať, že je pravdou, že v tomto kraji dochádza k určitým anomáliám v rozhodovacej praxi v tomto smere, tieto sú v príkrom rozpore s rozhodovacou praxou v rámci celej Slovenskej republiky. Poukázal na rozhodnutia KS Bratislava 6Co 222/2017 zo septembra 2017, 6Co 154/2017 z júna 2017, 6Co 142/2016. Ak už sa zakazuje zrážať zo mzdy v rámci neodkladných opatrení v rámci Slovenska (výnimkou je opäť tento kraj), rešpektuje sa judikát od roku 1974. Ide o rozhodnutie R 47/1974, z ktorého cituje: „predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať zrážka podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy“. Jeho princíp je v tom, že ak súd v rámci neodkladnej ochrany zasahuje, dáva povinnosť platiteľovi mzdy „zdržať sa výkonu zrážok“. Niet rozhodnutia, niet možnosti poľaviť v práve, nahradiť to vágnym ustanovením zdržať sa „používania“ dohody. Ak má byť niekomu zakázané, alebo dočasne mu uložená nejaká povinnosť, tak je zdržať sa „vykonávania“ zrážok, a to je adresované zamestnávateľovi. Z § 5a zákona o ochrane spotrebiteľov povinnosť zdržať sa používania čohokoľvek nevyplýva. Táto norma a jej aplikácia môže teoreticky viesť iba k posúdeniu platnosti alebo neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá vo vzťahu k spotrebiteľovi musí mať parametre nad rámec ustanovení Občianskeho zákonníka. Ak by súd dospel k záveru o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, dostáva sa do slepej uličky v poznaní, že predsa nemôžme uložiť povinnosť zdržať sa používania niečoho, čo neexistuje. Dohoda má všetky náležitosti, je v súlade so zákonom, je v nej jasne uvedené, čo bude s ňou spojené - že je to zrážka zo mzdy. Žalobca v tomto konaní nepoprel, že dlží peniaze. Tie nechce dobrovoľne vrátiť a preto sa rozhodol, že to spraví takouto formou kvôli svojej nedisciplinovanosti.
8. Na nariadených pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením listín a to: žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy, dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, plnomocenstva, mandátnej zmluvy, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
9. Z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej dňa 12.03.2018 vyplýva, že bola uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom, pričom veriteľ bol označený ako: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, zapísaná ORSR BAI, oddiel Sa, vložka 601/B, MCGA legal, s.r.o. so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36715662, zapísaná ORSR BAI, oddiel Sro, vložka 43767/ B a dlžník bol označený ako A. Š., S. XXX/X, XXX XX C.. Z čl. I dohody vyplýva, že na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXX poskytol veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky, ktoré sa dlžník zaviazal splácať podľa podmienok stanovených v tejto zmluve. Dlžník nevrátil veriteľovi poskytnutý úver, resp. jeho časť riadne a včas a preto veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a požiadal dlžníka o zaplatenie dlžnej istiny s príslušenstvom, pričom k dnešnému dňu predstavuj sumu v celkovej výške 16.718,72 Eur. Z čl. II dohody vyplýva, že táto dohoda sa uzatvára v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka za účelom zabezpečenia dlhu podľa tejto dohody. Dlžník uzatvorením tejto dohody dáva výslovný súhlas k tomu, aby bol dlh zabezpečený a uspokojený vykonávaním pravidelných mesačných zrážok z jeho mzdy a z iných príjmov, ktoré mu vypláca platiteľ mzdy. Dlžník výslovne
súhlasil, aby boli platiteľom mzdy vykonané zrážky zo mzdy a z iných príjmov poukazované na účet veriteľa, ktorý veriteľ oznámi platiteľovi mzdy a to v zákonom dovolenej výške až do úplného splatenia dlhu. Z čl. III dohody vyplýva, že dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej uzavretia a že dohoda bola uzatvorená vážne, zrozumiteľne, slobode a určito. Pod čl. III je uvedené „Bratislava, dňa 12.03.2018“ a podpis pri označení Slovenská sporiteľňa, a.s. (veriteľ) v zastúpení MCGA legal, s.r.o. a podpis pri označení A.Á. Š. (dlžník).
10. Zo Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 27.09.2018 adresovanej Bardejovskému podniku služieb BAPOS, Štefánikova 786, 085 88 Bardejov vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka udelila advokátskej kancelárii MCGA legal, s.r.o. plnomocenstvo na zastupovanie vo veci vymáhania všetkých peňažných nárokov banky voči žalovanému ako dlžníkovi. Na základe zmluvy č. XXXXXXXXX poskytla banka dlžníkovi finančné prostriedky, ktoré sa dlžník zaviazal v splátkach vrátiť. Pretože dlžník nesplácal splátky riadne a včas, banka v súlade s ustanoveniami zmluvy vyhlásila mimoriadnu splatnosť celého zostatku záväzku, ktorý k dnešnému dňu predstavuje sumu 17.519,09 Eur. Pohľadávka banky bola zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, v zmysle ktorej má banka nárok žiadať od zamestnávateľa dlžníka, aby tento vykonával zrážky zo mzdy a iných príjmov dlžníka v zákonom stanovenej výške. Týmto v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka požiadal zamestnávateľa žalovaného, aby dlžníkovi vykonával zrážky z jeho mzdy alebo iného príjmu v zákonom stanovenej výške, až do celkovej sumy 17.519,09 Eur, a tieto poukazovali v prospech účtu banky, a to odo dňa doručenia tejto žiadosti až do úplného splatenia záväzku dlžníka voči banke. Na konci žiadosti je uvedené: Slovenská sporiteľňa, a.s. zastúpená MCGA legal s.r.o. Predmetná žiadosť bola zamestnávateľovi žalobcu doručená dňa 02.10.2018.
11. Z plnomocenstva zo dňa 23.02.2017 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava ako splnomocniteľ splnomocnila spoločnosť MCGA legal s.r.o., Bratislava ako splnomocnenca a vymedzila rozsah oprávnenia tak, že splnomocniteľ ako mandát a splnomocnenec ako mandatár uzatvorili dňa 02.02.2017 mandátnu zmluvu, na základe ktorej sa splnomocnenec zaviazal pre splnomocniteľa vykonávať v mene a na účet splnomocniteľa činnosť smerujúcu k vymoženiu pohľadávok splnomocniteľa definovaných v mandátnej zmluvy, a to mimosúdnou aj súdnou cestou. Splnomocnenec je oprávnený predovšetkým k tomu, aby splnomocniteľa v súlade s mandátnou zmluvou zastupoval v plnom rozsahu jeho práv a povinností vo veci mimosúdneho a súdneho vymáhania pohľadávok voči dlžníkom splnomocniteľa, najmä aby komunikoval s dlžníkom ohľadom úhrady vymáhaných pohľadávok, prijímal písomnosti týkajúce sa vymáhania pohľadávok, zasielal výzvy k úhrade vymáhaných pohľadávok, uzatváral s dlžníkom ohľadne týchto pohľadávok dohody o splátkovom kalendári, v mene splnomocniteľa uzatváral a podpisoval notárske zápisnice s doložkou súhlasu s vykonateľnosťou vymáhaných pohľadávok, potvrdzoval úhrady pohľadávok od dlžníkov, zastupoval splnomocniteľa v súdnych a rozhodcovských konaniach.
12. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že telefonicky ho kontaktoval nejaký človek s tým, že má pre neho nejakú obálku od Slovenskej sporiteľne a potrebuje mu ju doručiť. V tom čase bol v práci, preto sa dohodli, že sa stretnú na parkovisku pred Slovenskou sporiteľňou v Bardejove, kde mu predložil papiere s tým, aby ich žalobca podpísal. Nechcel ich podpísať, avšak tento človek trval na podpise s tým, že má viac vecí na doručovanie a že sa ponáhľa. Žalobca podpísal papiere, teda dohodu o zrážkach zo mzdy. Ten človek chcel, aby žalobca podpis dal overiť, keďže žalobca nemal kedy, lebo bol v práci, preto mu papiere dal aj bez overenia podpisu. Zhruba o pol roka neskôr žalobcu kontaktoval opätovne nejaký človek, zrejme ten istý ako predtým, že sa potrebuje s ním stretnúť, aby dal overiť podpis na dohode o zrážkach zo mzdy. Stretli sa na parkovisku pred Športovou halou v Bardejove. Nechal mu papiere, aby podpis dal overiť. Žalobca bol následne podpis overiť, pričom myslí, že išlo o dohodu o zrážkach. Následne tohto človeka kontaktoval, že podpisy sú overené. Po niekoľkých dňoch sa opätovne stretli na parkovisku pred Športovou halou v Bardejove pred pohrebníctvom a overené papiere mu žalobca odovzdal. Uviedol, že je len doručovateľ, k obsahu sa nevyjadroval a uviedol, že má toho viac. Zo mzdy žalobcu boli vykonávané dve zrážky, jedna zrážka prešla, druhú mu vrátili a ďalšie zrážky už vykonávané neboli. Zrážky zo mzdy boli pozastavené na základe súdom vydaného neodkladného opatrenia. Svoj dlh voči žalovanému nespláca. Dlh spláca pani T., ktorá bola ručiteľkou na predmetný úver, keďže úver bol z banky zobratý pre ňu. So spoludlžníčkou pani T. žalobca nie je v žiadnom vzťahu. Oslovila ho jej nevesta, tiež pani T., s tým, či by nezobral úver na svoje meno, keďže jej by úver poskytnutý nebol. Bola medzi nimi dohoda, že budú dlh splácať spoločne pani T.. V čase podpisu predmetnej dohody o
zrážkach zo mzdy bol žalobca v práci. Pracuje v pohrebnej službe. Keďže bol zavolaný, odišiel z práce a na kapote auta podpísal uvedené papiere.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
17. Podľa § 3 ods. 5 prvá veta zákona Zákon o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
18. Podľa § 5a ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.12ce)
19. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
20. Medzi stranami nebolo sporu, že v predmetnom konaní ide o spotrebiteľský spor, teda spor zo zmluvy o úvere, ktorej plnenie bolo zabezpečené Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, keďže obe zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka uzatvorenými medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom. Žalobca ako spotrebiteľ sa podanou žalobou voči žalovanému ako dodávateľovi domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov na výkon zrážok zo mzdy.
21. Dohoda o zrážkach zo mzdy je v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka jednou z foriem zabezpečenia záväzku, pričom plní jednak zabezpečovaciu, a jednak uhradzovaniu funkciu. Voči platiteľovi mzdy je účinná, t.j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená. Ak platiteľ mzdy nesplnil povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy a poukazovať ich veriteľovi, veriteľovi vzniká nárok na náhradu škody voči platiteľovi mzdy, ak sú splnené aj ostatné podmienky na uplatnenie nároku v zmysle Občianskeho zákonníka.
22. Keďže medzi stranami sporu ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je potrebné na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným aplikovať príslušné zákonné ustanovenia prijaté na ochranu spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany. Vzhľadom na predmet konania ide predovšetkým o ustanovenie § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré upravuje prípustnosť zabezpečenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy.
23. Zákonom č. 102/2014 Z.z. sa okrem iného menil a dopĺňal aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a to tým spôsobom, že zákon o ochrane spotrebiteľa bol doplnený o § 5a Zabezpečenie záväzkov spotrebiteľa. Zo všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014 Z.z. vyplýva, že návrhom zákona sa mení aj zákon č. 250/2007 Z.z., v ktorom dochádza okrem iného aj k zákazu využívania niektorých zabezpečovacích prostriedkov vo vzťahu k spotrebiteľom. Osobitná časť dôvodovej správy odôvodňuje dopĺňané ustanovenie § 5a takto „Vylučujú a obmedzujú sa niektoré formy zabezpečenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Vylúčené je zabezpečenie prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa, ak nebola táto dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ nebol poučený o jej následkoch a nemal možnosť takúto dohodu odmietnuť, ako aj zabezpečenie záväzku spotrebiteľa zmenkou alebo šekom. Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody (či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.“
24. Súd konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby s výnimkou prípadu, ak táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia neprípustná, keďže žalovaný ako dodávateľ žalobcu ako spotrebiteľa nepoučil o dôsledkoch jej uzavretia. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná v zmysle § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Z dokazovania vyplynulo, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na osobitnej listine, avšak táto neobsahuje žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a dôsledkoch jej uzavretia. Súd zdôrazňuje, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Z dohody o zrážkach zo mzdy jednoznačne vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ nebol žalovaným ako dodávateľom v dohode poučený o týchto dôsledkoch jej uzavretia.
26. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprípustnej dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobcovi poskytol
jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.
27. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaný nepreukázal splnenie podmienok prípustnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku v zmysle § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa, a to pokiaľ ide o riadne poučenie žalobcu o následkoch uzavretia takejto dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň má súd za to, že nebolo preukázané ani splnenie ďalšej podmienky prípustnosti dohody o zrážkach zo mzdy a to možnosť jej odmietnutia. Ako vyplynulo z výsluchu žalobcu, žalovaným mu boli predložené listiny (dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov) na podpis bez toho, aby bol poučený o vyššie opísaných dôsledkoch jej uzavretia. Keďže žalovaný neposkytol žalobcovi riadne poučenie o dôsledkoch jej uzavretia má súd za to, že zároveň pre žalobcu ako spotrebiteľa nevytvoril riadne podmienky pre jeho kvalifikované rozhodnutie, či dohodu o zrážkach príjme a podpíše ju, alebo ju odmietne. So zreteľom na všetky uvedené okolnosti a náležité vysvetlenie, ktoré žalobca poskytol, prešlo dôkazné bremeno na vyvrátenie týchto skutočností na žalovaného, ktorý však okolnosti a vysvetlenia uvádzané žalobcom nevyvrátil. Spočiatku navrhol výsluch osoby, ktorá so žalobcom mala uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, avšak následne od tohto svojho návrhu na dokazovania upustil a iné dôkazy v tomto smere nenavrhol. Z uvedeného plynie záver, že žalobca nebol zo strany žalovaného riadne poučený o následkoch uzavretia takejto dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň nemal možnosť ju odmietnuť, preto v zmysle § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa je dohoda o zrážkach zo mzdy neprípustná, a teda neplatná.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
29. K procesnej obrane žalovaného súd uvádza:
- k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie - vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, pričom účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu vecnú legitimáciu. V konaní nebolo sporné, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov žalovaný ako dodávateľ pristúpil k výkonu zrážok zo mzdy žalobcu ako spotrebiteľa. Keďže žalobca mal za to, že uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy je neprípustná, v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa má aktívnu vecnú legitimáciu na ochranu svojho práva na súde ako spotrebiteľ a to proti porušiteľovi, ktorým je v danom prípade žalovaný, ktorý ako dodávateľ pristúpil k výkonu zrážok zo mzdy na základe neprípustnej dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva pasívna vecná legitimácia žalovaného.
- k tvrdeniu, že podanou žalobou sa žalobca negatívnou určovacou žalobou domáha uloženia povinnosti žalovanému - súd má za to, že žaloba žalobcu nie je určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) C.s.p., keďže žalobca sa v petite žaloby nedomáha určenia, či tu právo je, alebo nie je. Súd s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/1/2018 zo dňa 25.04.2018 konštatuje, že podanou žalobou sa žalobca v zmysle § 137 písm. a) C.s.p. domáha splnenia povinnosti žalovaným vo forme povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy.
- k neurčitosti petitu žaloby - k tejto námietke žalovaného sa vyjadril už Krajský súd v Prešove pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenie s totožným výrokom. Odvolací súd konštatoval, že z výroku je jednoznačne zrejmé akého konania sa má žalovaný vyvarovať, t.j. zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov na výkon zrážok zo mzdy. Teda žalovaný môže predmetnú dohodu použiť na akýkoľvek účel, s výnimkou výkonu zrážok zo mzdy. K namietanému petitu žaloby ďalej súd uvádza, že zdržovací nárok má preventívnu povahu, pretože smeruje ako proti závadnému konaniu, ktoré rušiteľ už započal (požiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy) a dosiaľ v ňom pokračuje (pozastavené iba súdom nariadeným neodkladným opatrením), tak aj proti konaniu, u ktorého vzhľadom k jeho sústavnosti hrozí, že v ňom bude pokračovať. Zdržovacím nárokom sa žalobca bráni proti tomu, aby sa konanie žalovaného, ktorým sú poškodzované jeho práva ako spotrebiteľa opakovalo, alebo aby bolo pokračované v konaní, ktoré predstavuje zásah do jeho práv. Je nesporné, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola už predložená zamestnávateľovi žalobcu. Zdržovací petit už v tomto prípade funkciu preventívnu nemôže mať (predloženie dohody o zrážkach zo mzdy je jednorazovým aktom), ale môže mať funkciu odstránenia závadného stavu, teda že na základe právoplatného rozsudku bude žalovaný povinný zdržať sa ďalšieho vyžadovania zrážok zo mzdy, ktoré by mal vykonávať zamestnávateľ žalobcu, a teda bude mu povinný oznámiť, že ďalšie zrážky zo mzdy vykonávať nemožno (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/42/2018, zo dňa 21.06.2018).
- k judikátu R 47/1974 - žalovaná si z uvedeného rozhodnutia vyvodzuje závery, ktoré z neho vôbec nevyplýva. Z uvedeného rozhodnutia vôbec nevyplýva, že jediným subjektom, ktorému má byť uložená nejaká povinnosť ohľadne zdržania sa výkonu zrážok zo mzdy je zamestnávateľ žalobcu. Práve naopak. V rozhodnutí je konštatované, že uvedenú povinnosť je možné uložiť „aj“ platiteľovi mzdy, nie výlučne jemu. Zároveň z uvedeného rozhodnutia nevyplýva, že jediným správne formulovaným petitom žaloby, s cieľom zabrániť výkonu zrážok zo mzdy, je uloženie povinnosti nevykonávať zrážky zo mzdy.
- k tvrdeniu žalovaného o ustálenej súdnej praxi s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a k anomáliám v rozhodovacej praxi v obvode Krajského súdu v Prešove - žalovaným označené rozhodnutia jedného odvolacieho senátu Krajského súdu v Bratislave (6Co) neposudzovali prípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa, ale iba v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, pričom sa jednalo o rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie, nie vo veci samej. K ustálenej súdnej praxi a anomáliám v rozhodovaní je potrebné zdôrazniť, že prvostupňové súdy v predmetných konaniach v obvode Krajského súdu v Bratislave vyhoveli návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda ani ustálená súdna prax v obvode tohto odvolacieho súdu nie je oproti obvodu Krajského súdu v Prešove taká ustálená, ako tvrdil žalovaný. Žalovaným označené rozhodnutia zároveň vyvracajú predchádzajúce jeho tvrdenia, keďže súdy ukladali v rozhodnutí „povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy“, zároveň táto povinnosť smerovala voči dodávateľovi, nie voči platiteľovi mzdy. Teda žalovaným označené rozhodnutia popierajú jeho argumentáciu o neurčitosti a nezákonnosti petitu žaloby, keďže Krajský súd v Bratislave uvedené skutočnosti nevytkol súdom prvého stupňa. Tunajší súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9Co/63/2017 zo dňa 29.06.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12Co/14/2018 zo dňa 16.10.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/111/2017 zo dňa 25.01.2018, rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25Co/390/2017 zo dňa 18. 12. 2017 a sp.zn. 9Co/34/2017 zo dňa 31.01.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/272/2016, zo dňa 15.06.2016 a sp.zn. 12Co/300/2016 zo dňa 31.08.2016, rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/139/2017 zo dňa 12.05.2017. Z uvedených súdnych rozhodnutí viacerých krajských súdov vyplýva, že výrok rozsudku ukladajúci dodávateľovi povinnosť zdržať sa voči spotrebiteľovi použitia dohody o zrážkach zo mzdy je určitý, zrozumiteľný, vykonateľný a má oporu v hmotnom práve.
- k tvrdeniu o popretí skutkových tvrdení uvedených v žalobe samotným žalobcom pri jeho výsluchu - pre rozhodnutie súdu boli rozhodujúce skutkové tvrdenia ohľadne splnenia povinnosti poučiť spotrebiteľa o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a možnosti spotrebiteľa takúto dohodu odmietnuť a tieto skutkové tvrdenia uvedené v žalobe boli preukázané aj výsluchom žalobcu, pričom žalovaný tieto skutkové tvrdenia účinne nepoprel, keďže neuviedol vlastné skutkové tvrdenia. Pre rozhodovanie súdu neboli podstatné skutkové tvrdenia, či k stretnutiu žalobcu a zástupcu žalovaného došlo pred budovou zamestnávateľa žalobcu, alebo na parkovisku pri pobočke žalobcu, alebo na parkovisku pri športovej hale, resp. či ho kontaktoval pracovník kancelárie MCGA Legal s.r.o., alebo osoba označená žalobcom ako kuriér žalovaného. Bolo povinnosťou žalovaného, aby v rámci procesnej obrany uviedol vlastné skutkové tvrdenia, ktorými by poprel skutkové tvrdenia žalobcu a na ich preukázanie predložil alebo označil dôkazy. Žalovaný však vlastné skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, kto a akým spôsobom poučil žalobcu o následkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy a o možnosti odmietnutia jej uzavretia neuviedol.
30. Záverom súd uvádza, že už podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04 <http://merit.slv.cz/II.US251/04>, III. ÚS 209/04 <http://merit.slv.cz/III.US209/04>, II. ÚS 200/09 <http://merit.slv.cz/II.US200/09> a podobne).
31. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal plný úspech vo veci, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).