Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Co-1-2018.pdf
PDF · 101.97 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu Y. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. V. L. M. X, XXX XX T., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp 198/2016-53 zo dňa 27. septembra 2017, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX, z 24.1.2014 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 24.1.2014. uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým. že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 37 odsek 1, § 39, § 41, § 52, § 53, § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 3 odsek 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“).
3. Mal za preukázané, že dňa 24.01.2014 bola medzi stranami konania uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver po odpočítaní poplatku za poskytnutie služby odkladu splátok, a ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42 pravidelných mesačných splátkach po 54,69 Eur. V rovnaký deň bola na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Žalobca nemal skutočnú vôľu uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy, teda absentuje u neho zhoda jej vôle s prejavom pri tomto právnom úkone a preto pre nedostatok vážnosti v zmysle § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka je napadnutá dohoda absolútne neplatným právnym úkonom. Okrem toho Dohoda o zrážkach zo mzdy žalovaným
vzhľadom na jej formulované znenie, nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobca mohol prípadne ovplyvniť. Svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. žalobcu. Žalovaný, ako dodávateľ, taktiež neprodukoval v tomto konaní žiadne dôkazy o tom, že žalobca bol poučený o dôsledkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy a že mal možnosť túto dohodu odmietnuť. Podľa názoru súdu v Dohode o zrážkach zo mzdy chýba aj ďalšia náležitosť právneho úkonu a to jeho určitosť. V súvislosti s výškou pohľadávky žalovaného zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je predovšetkým zabezpečovacím inštitútom a teda má akcesorický charakter k základnej zmluve - úverovej zmluve. Pokiaľ je teda úverová zmluva alebo jej časť neplatná, neplatná je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Z úverovej zmluvy pritom vyplýva, že účastníci si dohodli úrok 70,01 % p. a.. Priemerná úroková sadzba pri obdobných úrokoch so splatnosťou od 1 do 5 rokov poskytovaných bankami pritom v januári 2014 činila len 11,71 % p. a.. Neplatnosť dohody o úrokoch však nespôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka, keďže nejde o neoddeliteľnú časť úverovej zmluvy. Konštatoval, že v úverovej zmluve chýba obligatórna náležitosť podľa § 9 odsek 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z.. V danom prípade absentuje platná dohoda písomnou formou o výške RPMN. Táto chýbajúca náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 odsek 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., a teda úver poskytnutý žalobcovi sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na neexistenciu záväzku z Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nie je možné vykonať zrážky zo mzdy žalobcu, a keďže žalovaný listom zo dňa 12.09.2016 požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok, súd žalobe vyhovel.
4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Uviedol, že súdom uložená povinnosť je nevykonateľná, neurčitá a neposkytuje odpoveď k tomu, čo by malo byť obsahom súdom uloženej povinnosti. Z vykonaného dokazovania nevyplýva žiadna skutočnosť o tom, že žalobca nemal vôľu uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Z obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva možnosť spotrebiteľa vylúčiť uzatvorenie takejto Dohody. Poukázal na to, že vymedzenie zabezpečenej pohľadávky v Dohode o zrážkach zo mzdy obsahuje jednoznačné vymedzenie toho, že zabezpečuje záväzok žalobcu splatiť úver a jeho príslušenstvo na základe konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nie je tiež zrejmé, prečo súd nepovažuje za oprávnený výkon zrážok zo mzdy v rozsahu istiny úveru.
5. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:
9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 24.01.2014 bola medzi stranami sporu uzatvorená Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.020 Eur. V Zmluve o úvere bol uvedený počet splátok (42), výška mesačnej splátky vrátane úrokov (54,69 Eur), celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (2.295,30 Eur), RPMN za úver (68,74 %), ročná úroková sadzba (70,01 %), priemerná RPMN za úver (45,94 %), poskytnutá čiastka revolvingu (537,76 Eur), celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (1.311,60 Eur), predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (60,49 %), ročná úroková sadzba revolvingu (76,20 %) a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania (5,25 %).
10. Dňa 24.01.2014 (v rovnaký deň ako bola uzatvorená Zmluva o úvere) bola medzi stranami sporu uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka (ďalej len „Dohoda o zrážkach zo mzdy“).
11. Podľa ustanovenia § 4 odsek 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
12. Podľa ustanovenia § 5a odsek 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
13. Podľa ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase rozhodovania prvoinštančného súdu, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
14. Podľa ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpísania Zmluvy o úvere, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
15. Podľa ustanovenia § 551 odsek 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
16. Na úvod považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.
17. Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.
18. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 odsek 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 odsek 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.
19. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Aj pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).
20. Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je teda existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu.
21. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve zo zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
22. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.
23. Podľa ustanovenia § 5a odsek 1 písm. a/ Zákona o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Ani toto ustanovenie zdôrazňujúce nevyhnutnosť poučenia spotrebiteľa o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nemá prechodné ustanovenia a preto je priamo aplikovateľné na skôr založený právny vzťah.
24. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 28.5.2015 vydaným vo veci 8 M Cdo 13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora skonštatoval, že aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ak by Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť ustanovenie § 52 odsek 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú obe tieto ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť. Z tohto rozhodnutia teda nepochybne vyplýva potreba aplikácie ustanovenia § 5a odsek 1 písm. a/ Zákona o ochrane spotrebiteľa i na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
25. Správnym je i záver, podľa ktorého ustanovenie § 9 odsek 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere vyžadovalo uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; mali sa uviesť aj všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. S nesplnením tejto povinnosti zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere v ustanovení § 11 odsek 1 písm. b/ spájal sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
26. Treba prisvedčiť súdu prvej inštancie aj v tom smere, že výška úrokovej sadzby uvedená v Zmluve o úvere odporuje dobrým mravom a preto je Zmluva o úvere v tejto časti neplatná. Nakoľko Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovala neexistujúce pohľadávky, podľa názoru odvolacieho súdu dospel prvoinštančný súd k správnemu záveru o tom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.
27. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 137 formou demonštratívneho výpočtu uvádza druhy žalôb. Oproti doterajšej právnej úprave sú v tomto ustanovení zakotvené viaceré zmeny. Ako konštatuje predkladateľ novej právnej úpravy žaloby na plnenie upravené v písm. a/ sú najčastejším druhom civilných žalôb. Splnenie povinnosti môže vyplývať zo zákona z právnych vzťahov, vrátane vzťahov deliktných, z medzinárodného, európskeho práva, atď. Podľa predkladateľa nemalo zmysel špecifikovať v hypotéze právnej normy, z čoho povinnosť vyplýva tak, ako tomu bolo v predchádzajúcej právnej úprave. Nóvum spočívajúce v zavedení právnej normy obsiahnutej v písmene b/ spočíva v rozlišovaní žalôb na splnenie povinnosti a žalôb na vyporiadanie práv typu bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, podielové spoluvlastníctvo, neoprávnená stavba, atď. Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c/ a písm. d/, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písm. d/. Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d/ patria napríklad Zákonník práce, Zákon o dobrovoľných dražbách a podobne.
28. V prejednávanej veci bol to žalovaný, ktorý listom zo dňa 12.09.2016 (čl. 10 spisu) požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, a to na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy. Za situácie, ak žalovaný už podnikol kroky smerujúce k vymoženiu jeho pohľadávky zabezpečenej neplatnou dohodou o zrážkach zo mzdy, je namieste tomuto účastníkovi uložiť povinnosť vo forme zdržania sa použitia takejto dohody. Neplatná dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže zakladať pre žalovaného žiadne práva, a preto žalobca sa podanou žalobou správne domáhala v zmysle ustanovenia § 137 písm. a/ C.s.p. splnenia povinnosti žalovaným vo forme povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy.
29. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)
30. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ustanovení § 220 odsek 2 C.s.p.. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.
31. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).