Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/74/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava - Staré Mesto, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom 841 05 Bratislava - Karlova Ves, Majerníková 3479/3A, IČO: 42 185 190, proti žalovanému: N. C., rod. Š., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX R. č. XXX, o zaplatenie 564,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 159,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 8. 4. 2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5. 4. 2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 159,- eur, odplatu vo výške 84,- eur, zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur, poplatky za upomienky vo výške 180,- eur, zmluvný úrok vo výške 60 % ročne zo sumy 300,- eur od 7. 4. 2015 do 22. 4. 2015 vo výške 7,40 eura, zo sumy 253,- eur od 23. 4. 2015 do 20. 5. 2015 vo výške 11,23 eura, zo sumy 206,- eur od 21. 5. 2015 do 22. 6. 2015 vo výške 10,84 eura, zo sumy 159,- eur od 23. 6. 2015 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 159,- eur od 8. 4. 2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7. 4. 2015 uzatvorenej podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 300,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu vo výške 264,- eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 564,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku 564,- eur do 7. 4. 2016. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na

úhradu jeho záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- eur, zaslaných upomienok bolo 6, t. j. celkovo vo výške 180,- eur. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu vo výške 0,- eur.

3. Žaloba a ostatné písomnosti spolu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 10 dní boli žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 16. 5. 2019. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu ani požadovanú sumu na zaplatenie.

4. Právna úprava v ustanovení zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania ( ). Súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. Súd poukazuje na Uznesenie NS SR sp. zn. z 24. 2. 2010 (Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie veta prvá (teraz ), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.) ako aj na Rozsudok NS SR sp. zn. z 27. 7. 2009 (Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.).

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil tento skutkový a právny stav veci:

6. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník (spotrebiteľ) uzavreli dňa 7. 4. 2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 300,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s odplatou a úrokom, čo by v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavovalo sumu 264,- eur, teda zaplatiť celkovú čiastku vo výške 564,- eur do 7. 4. 2016. Odplata predstavovala 84,- eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len "RPMN") 28 % a úrok bol dohodnutý vo výške 60 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho

úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne prestavovalo 180,- eur. Zmluvné strany sa dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v dohodnutej lehote, zaväzuje sa veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur a ďalej sa spotrebiteľ zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- eur. Výška priemernej RPMN prestavovala ku dňu podpisu zmluvy 21,35 %. Úver bol žalovanému poskytnutý zmenkou, pričom žalovaný svojím podpisom potvrdil prevzatie zmenky.

7. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa až 4 , v znení účinnom k 7. 4. 2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej „“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

10. Podľa , , Na účely tohto zákona sa rozumie g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa .

11. Podľa , , Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Podľa , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až l), , a , v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

13. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa až 3 , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

15. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom od 1. 2. 2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 7. 4. 2015 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 300,- eur za odplatu a úrok 264,- eur (v prípade riadneho a včasného splatenia úveru) a žalovaný sa zaviazal celkovú čiastku 564,- eur splatiť do 7. 4. 2016. V konaní nebolo sporné, že žalovaný úver riadne a včas nesplácal, celkovo zaplatil sumu 0,- eur. Predmetná úverová zmluva ( ) je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na , keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy žalobca konal a žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň sa v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver upravený o spotrebiteľských úveroch, a preto súd pristúpil k skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania náležitostí vyžadovaných ust. 9 cit. zákona. Súd pritom zistil, že v zmluve absentuje náležitosť podľa , a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. V zmluve je síce uvedené, že odplata 84,- eur predstavuje RPMN 28 %, avšak toto je jednoznačne nesprávny údaj o RPMN za úver, keďže mimo odplaty je dohodnutý aj úrok vo výške 60 % ročne. RPMN nemôže byť nižšia ako úroky. Ak teda žalobca vypočítal RPMN len na základe dojednanej odplaty (bez úrokov) postupoval v rozpore s ust. a cit., keďže RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa a celkovými nákladmi spotrebiteľa sú všetky náklady vrátane úrokov. Správna RPMN teda v zmluve uvedená nie je. Ak by aj súd akceptoval, že údaj o RPMN vo výške 28 % je za poskytnutý úver, v takom prípade je nepochybné, že RPMN je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Z týchto dôvodov sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle , resp. d/ . Žalobca má teda nárok na zaplatenie sumy predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutou a splatenou sumou úveru, t. j. 159,- eur (túto sumu žalovaný nerozporoval, žalobca žaloval túto sumu istiny, hoci v žalobe uviedol, že žalovaný splatil 0,- eur). Vo zvyšnej časti súd preto žalobu zamietol, nakoľko bola podaná nedôvodne.

18. V konaní nebolo sporným, že žalovaný sa s plnením svojho dlhu dostal do omeškania, súd preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zmysle v spojení s Nariadenia vlády č. vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, t. j. od 8. 4. 2016 do zaplatenia.

19. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur, súd tento nárok nepovažoval za dôvodný. V danom prípade v zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo uvedené, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Z textu zmluvy je zrejmé, že ide o žalobcom vopred predformulované zmluvné dojednanie, teda zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne a žalovaný nemal možnosť ovplyvniť toto dojednanie. Takto dojednaná zmluvná pokuta je podľa názoru súdu celkom zjavne dojednaná v neprospech spotrebiteľa, pretože nezohľadňuje dĺžku omeškania a ani sumu, s ktorou je dlžník v omeškaní. Takto paušálne dojednanú zmluvnú pokutu súd posúdil ako dojednanie v rozpore s dobrými mravmi podľa , a teda absolútne

neplatné dojednanie. Z týchto dôvodov súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedôvodný, a preto žalobu aj v tejto časti zamietol.

20. Súd zamietol žalobu aj v časti poplatkov za upomienky, nakoľko súdu nijako nepreukázal, že by upomienky zasielal. T. j. súdu nepreukázal a ani skutkovo netvrdil v žalobe, že má nárok na zaplatenie týchto poplatkov.

21. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a , pričom žalovaný bol v konaní viac úspešnejší ako žalobca. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. ). Keďže žalovaný bol v konaní úspešnejší ako žalobca, mal by právo na náhradu trov konania, žiadne mu však nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ).

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.