Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. N. XXX/XX, C., o zaplatenie 5.858,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 22. októbra 2018, č.k. -151, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutého výroku I. o určení lehoty na plnenie a v napadnutých výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.469,62 eura spolu s úrokom 272,29 eur, úrokom z omeškania 2,38 eur a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.858,74 eur od 25.06.2015 do 25.11.2016, zo sumy 5.848,58 eur od 26.11.2016 do 12.01.2017, zo sumy 5.798,53 eur od 13.01.2017 do 24.02.2017, zo sumy 5.748,53 eur od 25.02.2017 do 29.03.2017, zo sumy 5.698,53 eur od 30.03.2017 do 26.04.2017, zo sumy 5.647,10 eur od 27.04.2017 do 11.08.2017, zo sumy 5.596,39 eur od 12.08.2017 do 31.08.2017, zo sumy 5.591,35 eur od 01.09.2017 do 12.09.2017, zo sumy 5.531,32 eur od 13.09.2017 do 11.10.2017, zo sumy 5.480,75 eur od 12.10.2017 do 13.11.2017, zo sumy 5.480,18 eur od 14.11.2017 do 14.12.2017, zo sumy 5.469,62 eur od 15.12.2017 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 170 eur vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (výrok I.), konanie v časti o zaplatenie sumy 389,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10,16 eur od 26.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 50,05 eur od 13.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 25.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 30.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 51,43 eur od 27.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 50,71 eur od 12.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 5,04 eur od 01.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 60,03 eur od 13.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 50,57 eur od 12.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 0,57 eur od 14.11.2017 do zaplatenia a zo sumy 10,56 eur od 15.12.2017 do zaplatenia, zastavil (výrok II.), vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok III.) a o trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovanému (výrok IV.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy istiny 5.858,74 eur s úrokom 274,56 eur, úrokom z omeškania 2,43 eur, úrokom 13,9% ročne zo sumy 5.858,74 eur od 25.6.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 5.858,74 eur a zo sumy 2.74,56 eur od 25.06.2015 do zaplatenia, z dôvodu, že žalovanému poskytol úver vo výške 6.000 eur a žalovaný porušil po vyčerpaní úveru svoje zmluvné povinnosti, bol vyzvaný na predčasné splatenie úveru v lehote do 04.07.2015, dlžná istina ku dňu predčasného zosplatnenia (24.06.2015) predstavovala 6.195,73

eur a pozostávala z istiny poskytnutého úveru 5.858,74 eur, úrokov 274,56 eur a to do predčasného zosplatnenia, úrokov z omeškania 2,43 eur a poplatkov 60 eur za upomienky a výzvu, ktoré si však žalobca od žalovaného v tomto súdnom konaní neuplatňuje. Súd vo veci vydal dňa 01.12.2015 platobný rozkaz. č.k. -28, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Súd prvej inštancie platobný rozkaz zrušil, vec prejednal a rozsudkom zo dňa 01.12.2016, č.k. -98 žalobu zamietol, žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V dôsledku odvolania žalobcu odvolací súd, Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 29.06.2018, č.k. -119 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd vec pojednával v neprítomnosti strán sporu, vykonal dokazovanie a zistil, že strany sporu uzatvorili dňa 21.08.2014 zmluvu o úvere č. 151401, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 6.000 eur ako bezúčelový úver s fixnou úrokovou sadzbou 13,9% ročne a poplatkom za poskytnutie úveru 300 eur. Žalovaný sa zviazal vrátiť poskytnutý úver v pravidelných 120 mesačných anuitných splátkach po 93,52 eur, ktoré boli splatné 20. deň kalendárneho mesiaca s tým, že prvá anuitná splátka bola splatná 22.09.2014, splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.08.2024, výška RPMN 16,59%, priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy 16,81%, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť 11.522,40 eur, úrok z omeškania 5% ročne. Žalovaný úver vyčerpal dňa 21.08.2014. Z prehľadu splácania do predčasného zosplatnenia súd zistil, že žalovaný uhradil celkovo 5 splátok po 93,52 eur, ďalej sumy 17,42 eur, 76,12 eur, 8,26 eur, teda do zosplatnenia celkovo zaplatil sumu 569,38 eur. Z toho bolo započítané na splatenie istiny úveru 141,26 eur, na úrok 428,12 eur a 0,02 eur na úrok z omeškania. Do predčasného zosplatnenia tak istina predstavovala 5.858,74 eur, zmluvný úrok 272,29 eur, úrok z omeškania 2,38 eur. Po predčasnom zosplatnení a až po podaní žaloby žalovaný vykonal úhrady v celkovej výške 389,12 eur. Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 24.06.2015 oznámil žalobca žalovanému, že z dôvodu neplnenia podmienok úverovej zmluvy rozhodol o predčasnej splatnosti úveru, čím mu vznikla povinnosť uhradiť banke celú zostávajúcu sumu vo výške 6.163,41 eur. Vyzval žalovaného na úhradu celého dlhu vo výške 6.193,41 eur s príslušenstvom do 04.07.2015. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch, podľa , , , podľa nariadenia vlády č. a podľa a . Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu sčasti späť, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 389,12 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania v súlade s ust. zastavil. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola platne uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 6.000 eur. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, nakoľko úver nesplácal v dohodnutých splátkach po 93,52 eur riadne a včas. Úverová zmluva je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou, z pohľadu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle , o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy súd zistil, že predmetná zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti, preto túto nie je možné považovať v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca úver v súlade so zmluvnými podmienkami a zákonom predčasne zosplatnil ku dňu 24.06.2015 a súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu do 04.07.2015, splatená suma do predčasného zosplatnenia bola žalobcom započítaná na istinu vo výške 141,26 eur a na úrok 428,12eur. Po predčasnom zosplatnení a až po podaní žaloby žalovaný vykonal ďalšie úhrady v celkovej výške 389,12 eur, ktoré boli započítané na úhradu istiny. Nesplatená istina teda predstavuje 5.469,62 eur, zmluvný úrok do predčasného zosplatnenia 272,29 eur a úrok z omeškania do predčasného zosplatnenia 2,38 eur. Uvedené skutočnosti žalobca jasne a prehľadne špecifikoval, vyplývajú z výpisu z úverového účtu ako aj z predloženej podrobnej špecifikácie. Žalovaný výšku splatenej sumy úveru, spôsob započítania splatenej sumy na istinu, zmluvný úrok, a úrok z omeškania nerozporoval, preto mal súd tieto skutočnosti za nesporné. Je zrejmé, že žaloba bola podaná v tejto časti dôvodne a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Keďže sa žalovaný s plnením žalovanej pohľadávky dostal do omeškania, súd ho zaviazal aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5% ročne z istiny úveru 5.858,74 eur od 25.06.2015 t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalobca požadoval úrok z úveru do zosplatnenia 274,56 eur, úrok z omeškania do zosplatnenia 2,43 eur, pričom z následne predloženej špecifikácie vyplýva, že zmluvný úrok predstavuje 272,29 eur a úrok z omeškania 2,38 eur. V týchto častiach žalobca nezobral žalobu späť a vzhľadom na to súd žalobu v časti úroku z úveru do zosplatnenia 2,27 eur a úroku z omeškania 0,05 eur zamietol. Súd žalobu zamietol aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvného úroku zo sumy 5.858,74 eur od 25.06.2015 do zaplatenia. Z dokazovania vyplynulo, že strany si dojednali fixný zmluvný úrok 13,90% do doby splatnosti úveru, avšak žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru skôr a to ku dňu 24.06.2015. Zmluvný úrok predstavuje plnenie pre veriteľa, ktoré prijíma z dôvodu, že dlžník má k

dispozícii jeho finančné prostriedky a má tiež výhodu splátok a na strane druhej má povinnosť riadne a včas splátky uhrádzať. Ak však nastane splatnosť celej pohľadávky jednostranným úkonom veriteľa, dlžník prichádza o výhodu splátok, prestáva byť oprávneným držiteľom a vzniká mu povinnosť celú dlžnú istinu vrátiť veriteľovi. Ak tak neučiní, dostáva sa do omeškania, ktoré je charakteristické tým, že zaniká pre veriteľa nárok na zmluvný úrok, pretože na jeho poberanie už nie sú po splatnosti istiny splnené podmienky. Za čas po splatnosti úveru má veriteľ nárok iba na plnenia, ktoré mu prioznáva . Súd je názoru, že veriteľovi patria zmluvné úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania, nakoľko kumulácia úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania predstavuje neúmernú a neprijateľnú záťaž pre dlžníka ako spotrebiteľa. Uvedený záver nie je v rozpore ani so znení ustanovenia , podľa ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, nakoľko súd priznal žalobcovi nárok na vrátenie dlžnej sumy s úrokmi. Znenie nezakotvuje, že po zosplatnení úveru vzniká nárok na zaplatenie úrokov z úveru i za čas po tomto zosplatnení. Tu súd poukázal na rozhodnutie NS SR č. R 59/1998, uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. a rozsudky Krajského súdu v Trnave, v Prešove. Súd sa ďalej zaoberal žiadosťou žalovaného o povolenie splatenia dlžnej sumy, kde aplikoval ustanovenie . Vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný je rozvedený, nemá vyživovacie povinnosti, jeho priemerný hrubý mesačný príjem za posledných 12 mesiacov predstavuje 1.100 eur, je zamestnancom spoločnosti Duslo, a.s., Šaľa, pracuje aj na základe dohôd o prácach mimo pracovného pomeru. Býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve. Mesačné výdavky s bývaním predstavujú 105 eur, výdavky na cestovné sú 20 eur mesačne, má dlhy voči bankám aj nebankovým subjektom v celkovej výške 89.475,98 eur. Súd je názoru, že by zaplatenie prisúdenej sumy do troch dní právoplatnosti rozhodnutia bolo pre žalovaného finančne neúnosné. Preto mu povolil priznanú sumu splatiť v mesačných splátkach po 170 eur. Súd tu prihliadol na výšku priznaného plnenia, snahu žalovaného splácať dlh po podaní žaloby a tiež vyjadrenia žalobcu, ktorý vo vzťahu k povoleniu splátok nezaujal negatívne stanovisko. Povolenie splátok vo výške 170 eur nijako nepoškodí žalobcu v jeho obchodnej činnosti, nakoľko splátky v tejto sume sú vyššie ako pôvodné mesačné splátky dohodnuté v úverovej zmluve. V prípade takto stanovených splátok bude uhradenie dlžnej sumy bez úroku z omeškania trvať menej ako 34 mesiacov a nasledujúce mesiace sa budú splácať úroky z omeškania. Bude však povinnosťou žalovaného riadne dodržiavať platobnú disciplínu, v opačnom prípade teda nezaplatením čo i len jednej splátky, sa stane zročným celé plnenie. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , a , keď žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Pri posudzovaní úspechu v konaní vychádzal súd z toho, že žalobca mal vo veci neúspech len v časti týkajúcej sa príslušenstva. Tiež skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, žalobca zobral žalobu späť ako reakciu na správanie žalovaného, ktorý po začatí konania čiastočne pohľadávku uhradil, takže bolo dané jeho zavinenie na zastavení konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca a to v časti zamietnutia nároku na zmluvný úrok po zosplatnení a priznaní žalovanému možnosť uhradiť dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 170 eur. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nemá nárok na zmluvný úrok po zosplatnení, nakoľko mu patrí tento nárok len do splatnosti dlhu a následne je dlžník povinný platiť úrok z omeškania. Poukázal tu na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn.6Co/190/2014, z ktorého vyplýva, že z § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obch.zák. jednoznačne vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Žalobca, pokiaľ sa týka podstatných náležitostí zmluvy, má za to, že v prípade, ak zmluva nebude trvať dohodnutý čas z dôvodu, že spotrebiteľ splatil svoj záväzok pred dohodnutým termínom konečnej splatnosti, táto skutočnosť neovplyvní dohodnutú výšku odplaty za užívanie peňažných prostriedkov za obdobie, počas ktorého mal dlžník požičané peňažné prostriedky k dispozícii. Zároveň za splnenie zákonných predpokladov, má veriteľ právo požadovať aj úhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti. V prípade, že veriteľ vyhlási predčasnú splatnosť úveru, je dlžník povinný uhradiť úrok za čas, počas ktorého má požičané peňažné prostriedky k dispozícii a úrok z omeškania až do zaplatenia. Vplyv na podstatné náležitosti zmluvy však bude rovnaký bez ohľadu na to, či nastane predčasná splatnosť na základe úkonu dlžníka splatením úveru pred lehotou splatnosti, alebo na základe vyhlásenia predčasnej splatnosti veriteľom. Samotné zosplatnenie úveru ešte neznamená, že veriteľ má požičané prostriedky k dispozícii. Ak by tomu tak bolo, veriteľ by nebol

nútený uplatňovať si nárok súdnou cestou. Na záver poznamenal, že rozsudok Krajského súdu je rozhodnutím súdu v jednotlivej konkrétnej veci, nie je záväzný pre rozhodujúcu činnosť iných súdov a to ani na účely zjednocovania judikatúry, nakoľko nebol publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR. Odvolateľ má za to, že rozhodnutie NS SR , na ktoré súd poukazuje, sa netýka samotného uplatňovania nároku na dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov po zosplatnení úveru. Súd ďalej uvádza uznesenie ústavného súdu SR, sp.zn. s tým, že má ísť o rozhodnutie potvrdzujúce právny názor súdu na úroky po zosplatnení. Zo znenia petitu ako aj z povahy preskúmavanej právomoci Ústavného súdu SR je zrejmé, že ústavný súd sa v danom prípade nielenže nevyjadril k meritu tohto odvolania, t.j. úrokom po zosplatnení ale tak ani nemohol učiniť. Žalobca odkázal na aktuálnu rozhodovaciu prax, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.zn. , Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. , rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp.zn. , sp.zn. , tiež na rozsudky Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. , , , , rozsudky Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. , , Krajského súdu v Prešove, sp.zn. . K vzťahu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania a priamo aj k ich uplatniteľnosti veriteľom popri sebe po predčasnom zosplatnení dlhu, sa jasne vyjadril vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd ČR v rozhodnutí, sp.zn. . Návrh z roku 2013, ktorým sa mal meniť , obsahoval pod č. 1 ustanovenie, ktorým sa navrhovalo nasledujúce doplnenie : v sa na konci pripája veta: úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa . Táto navrhovaná zmena nebola nikdy legislatívne prijatá, ani žiadna iná zákonná novelizácia takéto ani obdobné ustanovenie, odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu, neobsahuje. Ďalej sa odvolateľ vyjadril k priznaniu žalovanému možnosť hradiť dlžnú sumu v mesačných splátkach. Súd sám v odôvodnení uvádza, že žalovaný žiadne aktuálne údaje o svojich osobných, majetkových a zárobkových pomeroch nepredložil. Majú teda za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, týkajúci sa možnosti žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku. Nezaoberal sa majetkovými pomermi žalovaného, obmedzil sa len na výlučne tvrdenia žalovaného. Nebola teda splnená podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie. Poukázal tu na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. a na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, sp.zn. , , , , uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. , , rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp.zn. . Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, určiť lehotu na plnenie 3 dni a priznať mu plnú náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. je určenie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5.858,74 eur istinu, 274,56 eur úrok, 2,43 eur úrok z omeškania, úrok 13,9% ročne z nezaplatenej istiny 5.858,74 eur od 25.06.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne z nezaplatenej istiny 5.858,74 eur a nezaplatených úrokov 274,56 eur od 25.06.2015 do zaplatenia a trovy konania, titulom nedoplatku z úverovej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 21.08.2014.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti vyhovujúceho výroku týkajúcej sa určenia lehoty na plnenie, teda povolenia úhrady pohľadávky v splátkach a v časti zamietnutia uplatnených zmluvných úrokov z úveru po jeho zosplatnení a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania.

7. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených

nárokov a to úrok po zosplatnení a povolenie splátok, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami strán sporu a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ani také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku v napadnutých častiach.

8. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie názoru, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.4Obo 143/98), pričom uvedeným názorom aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydané po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a následnej implementácii relevantných smerníc do právneho poriadku SR. Žalovaný bol povinný, platiť zmluvný úrok do dohodnutej doby vrátenia požičaných peňazí. V prípade zmeny pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý, po zosplatnení úveru, dlžník sa dostáva do omeškania s plnením dlhu a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. ). Povinnosť uhradiť úrok do jeho vrátenia sa vzťahuje na časové obdobie od poskytnutia úveru do dohodnutej doby jeho vrátenia len pokiaľ veriteľ nevyvolá zmenu pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý (napr. zosplatnením úveru, v dôsledku ktorého nastupuje režim platenia úrokov z omeškania). V prípade iného záveru by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. ). Veriteľ svojím právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenia obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby finančných prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kedy spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia, pričom veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky prijímal, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované žiadne práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. ). Odvolacia námietka žalobcu o povinnosti dlžníka platiť zmluvný úrok od poskytnutia peňazí do ich reálneho vrátenia preto nemohla obstáť. Je na veriteľovi akým spôsobom reflektuje stav porušenia zmluvných povinností dlžníka a v prípade zosplatnenia celého dlhu nesie veriteľ zodpovednosť za právne následky, vyplývajúce zo zmeny pôvodných zmluvných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Záleží na veriteľovi akým spôsobom si zabezpečí splnenie dlhu dlžníkom. S protiprávnym stavom (porušením zmluvných podmienok) sa potom spájajú sankcie, keďže dlžník je v omeškaní s vrátením sumy. Preto sa s ním nemôžu spájať odplatné plnenia, ktoré súvisia so stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov dlžníkom podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy (odplatné nároky patria len v právne súladnom stave, porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. ). Veriteľ pritom neposkytuje finančné prostriedky (neprejavuje vôľu v čase uzavretia zmluvy) pre prípad porušenia povinnosti dlžníka, ale na dohodnutú dobu (do ktorej má dôjsť k vráteniu peňazí). K argumentácii, že v dôsledku porušenia povinností by dlžník získal pre neho výhodnejšie postavenie, je potrebné uviesť, že splatnosť celého dlhu bola privodená v dôsledku jednostranného právneho úkonu žalobcu ako veriteľa, vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. V prípade porušenia povinnosti dlžníka je na veriteľovi ako bude následne postupovať a využije sankcie a zabezpečovacie prostriedky na eliminovanie dôsledkov porušenia povinnosti dlžníka, ktoré právny poriadok upravuje. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu nie je úkonom dlžníka ale veriteľa, ktorý sa rozhodol a prejavil vôľu v uvedenom smere, v dôsledku čoho znáša právne následky. Nejedná sa preto o "zvýhodnenie

dlžníkov", ktorí si neplnia povinnosti oproti iným, ktorí svoj dlh plnia, keďže je na veriteľovi, ako využije hmotnoprávne nástroje priznané právnym poriadkom na zabezpečenie splnenia dlhu a uplatnenie sankcií pre prípad porušenia zmluvných povinností dlžníkom. Úrok z úveru je cena (odplata) za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, a to na dohodnutú dobu, t. j. do dohodnutej doby vrátenia poskytnutých prostriedkov veriteľom dlžníkovi, po uplynutí ktorej sa už úver neposkytuje a v prípade nesplnenia dlhu v lehote splatnosti ide o vymáhanie dlhu, nie však o pokračovanie poskytovania úveru. Pri uzavretí zmluvy veriteľ neprejavuje vôľu poskytovať finančné prostriedky aj na dobu porušovania povinnosti dlžníka zo zmluvy (neplatením dlhu v lehote splatnosti), pričom dlžník tieto prostriedky po splatnosti dlhu neužíva, ale neoprávnene zadržiava, preto sa nemôže jednať o odplatu za užívanie peňažných prostriedkov.

9. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dostatočným, zrozumiteľným spôsobom odôvodnil aj určenú možnosť žalovanému uhradiť priznanú istinu s príslušenstvom v splátkach. Odvolací súd sa s týmito skutočnosťami plne stotožňuje.

10. Vzhľadom k všetkých vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutého výroku I. o určení lehoty na plnenie a v napadnutých výrokoch III. a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania IV. podľa potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal ich nárok na náhradu v celom rozsahu.

12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).