Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)Rozsudok_23Co-498-2016.pdf
PDF · 119.98 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/498/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Ul. C. P. XXXX/XX, XXX XX Y., o zaplatenie sumy 9.728,32 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. 5C/235/2015 - 50 zo dňa 13. septembra 2016, v zamietajúcej časti a v časti splatnosti istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu I. inštancie s a v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok súdu I. inštancie s a v napadnutej časti splatnosti istiny a príslušenstva a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec sa vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie odsekom I. výroku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 9.296,05 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 9.292,67 eur od 17.03.2015 až do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 130 eur mesačne, splatných vždy do posledného dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, odsekom II. výroku vo zvyšku žalobu zamietol a odsekom III. výroku zaviazal žalovaného k náhrade trov konania vo výške 85% jeho celkových trov a to v pravidelných mesačných splátkach po 130 eur mesačne, splatných vždy do posledného dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil aplikáciou § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 3, 4, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 586/2008 Z.z.. Vecne súd odôvodnil rozhodnutie tým, že mal predloženými dôkazmi preukázané, že medzi stranami vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 10.000 eur s dohodnutým úrokom vo výške 9,90 % ročne. Zmluvné strany si dohodli mesačnú splátku istiny 132,07 eur splatnú vždy k 10. dňu v mesiaci počnúc dňom 10.7.2014, počet splátok 120, termín konečnej splatnosti úveru 10.6.2024, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 3,24 eur mesačne, výšku RPMN 11,9 %, priemernú výšku RPMN 11,89 %, úrok z omeškania 5 % ročne a celkovú čiastku, na zaplatenie 16.348,40 eur. Súd preskúmal zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa § 9 ods. 2 cit. zákona a zistil, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ako náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva obsahuje len údaj o počte splátok 120, výšku splátky 132,07 eur a to, že splátka má byť uhradená do 10. dňa v mesiaci. Z uvedeného ale nie je
zrejmé aká časť splátky pohľadávky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov. Tieto údaje neobsahujú ani všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré patria k zmluve, pričom tieto neboli podpísané zo strany žalovaného. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť).
2. Vzhľadom na chýbajúcu náležitosť zmluvy súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platnú a úver za bezúročný a bez poplatkov (dohodnutých aj nedohodnutých) v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. a z tohto dôvodu uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.296,05 eur, ktorá predstavuje poskytnutý úver v sume 10.000 eur bez úrokov a bez poplatkov po odpočítaní zaplatených splátok v sume 707,33 eur, čo mal súd preukázané z výpisu z účtu a ku ktorej súd pripočítal žalobcovi priznaný úrok z omeškania v sume 3,38 eur vypočítaný z nesplatenej istiny od omeškania sa s platením splátok, t.j. od 13.10.2014 do 16.03.2015 sadzbou 5 % ročne. Na základe uvedeného súd žalobu vo zvyšnej časti týkajúcej sa úrokov, poplatkov a príslušenstva k nim patriaceho zamietol.
3. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 17.03.2015 do zaplatenia vo výške 5 % ročne podľa žaloby, pretože tento nepresahuje zákonný úrok z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Súd však úrok z omeškania priznal len zo sumy priznanej istiny vo výške 9.292,67 eur, na ktorú vznikol žalobcovi nárok a teda len s touto sumou sa žalovaný dostal do omeškania.
4. Súd v súlade s ustanovením § 217 ods. 2 CSP povolil žalovanému splácať pohľadávku v splátkach vo výške 130 eur mesačne, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil z dôvodu, že mal za to, že nie je v schopnostiach žalovaného splatiť celý dlh naraz s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Výšku určených splátok súd považuje za primeranú k výške priznanej pohľadávky a pomerom žalovaného a zároveň mal za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené práva žalobcu, a to vzhľadom na osobu žalobcu a výšku priznanej sumy.
5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85 %. Žalobca si v podanej žalobe uplatnil zaplatenie sumy 10.050,35 eur a celkove mu bolo prisúdených 9.296,05 eur, čo predstavuje úspech na 92,50 % a neúspech na 7,50 %. Za týchto okolností vzniklo žalobcovi právo na náhradu trov konania v podiele čistého úspechu 85 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a to v časti, kde súd žalobu zamietol a v časti, v ktorej súd žalovanému povolil dlh zaplatiť v splátkach. Uviedol, že v zmysle bodu 1.1 Zmluvy o Pôžičke banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Z uvedeného vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky, a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie vo všeobecných obchodných podmienkach. Zároveň bod 2.5.3 OP popisuje anuitné splácanie nasledovne: splácanie anuitným spôsobom znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny úveru a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania mení. Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady
vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných splátok a že rozdelenie splátok na istiny a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Z uvedeného vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy, čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou sadzobníka a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho spoplatnenia zmluvy neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. V prospech argumentácie banky svedčí aj fakt, že návrh novely zákona o spotrebiteľských úveroch z októbra 2015 navrhoval aj § 9 doplniť o odsek 3 v znení „Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v odseku 2 musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a nie v jej prílohách a ani vo všeobecných obchodných podmienkach.“. Z pripravovanej novely teda vyplýva, že za právneho stavu ku dňu uzatvorenia dotknutej úverovej zmluvy, zákon o spotrebiteľských úveroch od veriteľa nevyžadoval zahrnúť všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 do samotného textu zmluvy a z dotknutého písm. k) taktiež nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve presný rozpis toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny a úrokov. Túto funkciu plní amortizačná tabuľka, o ktorú môže spotrebiteľ kedykoľvek veriteľa požiadať a tento je povinný ju spotrebiteľovi bezplatne poskytnúť. Ďalej poukázal na návrh generálnej advokátky Eleanor Sharoston prednesený dňa 09.06.2016 vo veci VEC C-42/15, návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore EÚ, ktorý podal Okresný súd Galanta vo veci Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová. K rozhodnutiu súdu, ktorým žalovanému povolil zaplatiť dlh v splátkach uvádza, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal majetkovými pomermi žalovaného, ale svoje zistenia obmedzil výlučne na posúdenie žalovaným tvrdeného nulového príjmu a vyživovacích povinností. Má za to, že súd nedostatočne posúdil skutkový stav, jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pritom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem a vyživovacia povinnosť žalovaného, ale jeho celkové majetkové pomery. Vzhľadom k uvedenému má žalobca za to, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.
7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci samej nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, avšak v časti splatnosti istiny s príslušenstvom bolo dôvodným rozhodnutie zrušiť.
9. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie sumy 9.728,32 eur, úrok vo výške 322,03 eur, úrok z omeškania 3,38 eura, úrok 9,9% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 9.728,32 eur od 17.03.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne z nezaplatenej istiny 9.728,32 eur a nezaplatených úrokov 322,03 eur od 17.03.2015 do zaplatenia a náhrada trov konania a to titulom splatenia poskytnutého úveru.
10. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 9.296,05 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 9.292,67 eur od 17.03.2015 až do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 130,- eur mesačne, splatných vždy do posledného dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, pričom vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
11. Vzhľadom k odvolaniu žalobcu voči zamietajúcej časti jeho nároku, je predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody posúdiť, či v danom prípade prvoinštančný súd rozhodol správne, ak žalobe vyhovel iba čiastočne (v hore uvedenej časti) z dôvodu, že zmluva neobsahovala zákonom predpísané náležitosti a preto súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.
12. Pretože odvolací súd vo veci samej preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci samej, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.
13. K odvolacím námietkam žalobcu, ktoré spočívali v tom, že zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. odvolací súd udáva nasledovné:
14. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
16. V danej veci bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o úvere dňa 20.06.2014, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 10.000 eur. Úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach v počte 120 po 132,07 eur pri dojednanej úrokovej miere 9,9% p.a.. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. stanovuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s rozčlenením
jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená úverová zmluva zo dňa 20.06.2014 takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver.
17. Žalobca pritom sám uvádza, že niektoré náležitosti o spotrebiteľskom úvere sú v samotnom texte zmluvy a ďalšie vo VOP, čo iba potvrdzuje tvrdenia súdu. Odvolací nespochybňuje fakt, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj VOP ako ani to, že nie všetky náležitosti musia byť v samotnej zmluve. Podstatným v danom prípade je to, že pokiaľ zákon kladie dôraz na to, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, musí to byť takou formou, aby bola jasná, zrozumiteľná a prehľadná a to najmä s ohľadom na spotrebiteľa. Žalobca tiež uviedol, že splátka zostáva rovnaká počas celej doby, avšak plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina. Pokiaľ žalobca vie predložiť spotrebiteľovi na požiadanie amortizačnú tabuľku, niet dôvodu, aby spotrebiteľovi nepredložil tabuľku, ktorá by jasne a zrozumiteľne uvádzala prehľad splátok (v zmysle zákona) a prečo by tak nemohol urobiť pri uzatváraní samotnej zmluvy, aby spotrebiteľ mal prehľad o tom, čo a kedy spláca resp. má splácať. Pokiaľ by si mal každú jednu položku dohľadať čiastočne v zmluve, čiastočne vo VOP, resp. sadzobníku, uvedené nezodpovedá litere zákona.
18. Pokiaľ ide o konanie vo veci prejudiciálnej otázky C - 42/2015 na Európskom súdnom dvore, na ktoré poukazoval žalobca, Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
19. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
20. V prípadoch, kedy vnútroštátne súdy budú rozhodovať o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa bude jednať o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. Nakoľko priamy účinok Smernice do úvahy neprichádza, vnútroštátne súdy musia skúmať, či Smernici môžu priznať nepriamy účinok, a teda či môžu vykladať Zákon eurokonformne. Nejedná sa teda o automatické nastúpenie nepriameho účinku Smernice, ale súdy musia tento nepriamy účinok Smernice podrobiť testu, aby vedeli, či ho vzhľadom na právnu povahu Smernice môžu aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V prípade nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže byť vypustené na úkor smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, len súd musí skúmať, či ho môže vykladať eurokonformne. Z jazykového výkladu Zákona vyplýva výklad členenia splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov. Vnútroštátne súdy vykladali predmetné znenia Zákona už v stovkách prípadov a za použitia vnútroštátnych výkladových metód dospeli k záveru, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetným ustanoveniam Zákona, napriek Rozsudku C42/15, nie je možné priznať nepriamy účinok. Na to, aby bolo možné vykladať Zákon v súlade so Smernicou, by bolo potrebné Zákon novelizovať a zosúladiť s textom Smernice, inak by sa jednalo o výklad Zákona contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.
21. Zákon č. 129/2010 Z.z. jasne ustanovuje, čo má úverová zmluva obsahovať. Preto na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov splatnosť
neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi len poskytnutú istinu, čo súd pri rozhodovaní i zohľadnil.
22. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
23. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
24. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
25. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom).
26. V odvolaní žalobca poukázal na to, že pri zaviazaní žalovaného na zaplatenie priznanej istiny v splátkach vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia.
27. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé. V neposlednom rade je však podstatným i preukázanie skutočností (najmä s ohľadom na osobné, sociálne a majetkové pomery) žalovaného, ktorý žiada súd o priznanie výhody splátok.
28. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že počas konania pred súdom prvej inštancie žalovaný tvrdil, že žalobcovi splatil približne sumu 700,- eur, pričom úver prestal splácať z dôvodu straty zamestnania. Uvedené žalobcovi oznámil, pričom žalobca sa s ním nechcel dohodnúť na splátkach. V súčasnosti pracuje ako fyzická osoba podnikajúca za základe živnostenského oprávnenia. Nemá žiadny príjem, má tri vyživovacie povinnosti k mal. deťom, pričom dve deti bývajú s ním v spoločnej domácnosti a na jedno platí výživné 70,- eur mesačne. Pohľadávku by bol schopný splácať v splátkach.
29. Uvedené skutočnosti, však nie sú podložené žiadnymi listinnými dôkazmi, ktoré by potvrdzovali a odôvodňovali možnosť pripustenia splátok tak ako to učinil súd prvej inštancie. Odvolací súd sa síce nestotožňuje s odvolacími dôvodmi v tom, že posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, avšak je nutné, aby nešlo o svojvoľné rozhodnutie bez doloženia relevantných dôkazov preukazujúcich majetkové a sociálne pomery žalovaného. Odvolací súd ďalej poukazuje i na tú skutočnosť, že aplikačnou praxou sa ustálila možnosť splátok, avšak v takom rozsahu, aby istina i s príslušenstvom bola uhradená v lehote do 3 rokov. Pokiaľ súd povolil žalovanému splátky v rozsahu po 130 eur mesačne, je zjavné, že istinu i s príslušenstvom nemôže uhradiť v tejto lehote.
30. Súd vo svojom rozhodnutí uvedené bližšie neodôvodnil, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia v napadnutej časti.
31. Na základe uvedeného podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti splatnosti istina a príslušenstva a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (osobitne nenapadnutých) a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
32. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vo veci opätovne rozhodnúť, pričom bude potrebné posúdiť dôvodnosť návrhu žalovaného na úhradu istiny s príslušenstvom v splátkach, v prípade potreby doplniť dokazovanie, jeho výsledky riadne vyhodnotiť a náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu.
33. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
34. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).