Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/45/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členov senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu SetCar sk, a.s., so sídlom 038 52 Sučany, Ulica priemyselná 10, IČO: 50 387 189, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom v Martine, Kuzmányho 4, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO 00 585 441, právne zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 239,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. -71 zo dňa 21. februára 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 239 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 213,95 eur od 02.04.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % , ktoré je povinný mu nahradiť žalovaný, o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 239 eur s príslušenstvom, ktorá predstavovala náhradu škody spôsobenú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou zo dňa 11.12.2016, ktorú spôsobil poistený žalovaného a z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uplatnil voči nemu náhradu na náhradu za užívanie náhradného vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla, ktorého poškodenie spôsobil poistený žalovaného. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, , ,, a , .

2. Súd prvej inštancie uviedol, že považoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za danú vo vzťahu k uplatnenému nároku a námietku žalovaného, týkajúcu sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v súdnom konaní nepovažoval za dôvodnú. Žalobca preukázal, že pred podaním žaloby na súd dňa 20.01.2017 uzavrel s poškodeným zmluvu o postúpení pohľadávky, v obsahu ktorej je riadne špecifikovaný predmet postúpenia a odplata za postúpenie. V čase postúpenia pohľadávky boli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie podľa a nasledovných , na základe čoho súd žalobcu

považoval za aktívne vecne legitimovanú stranu sporu. K procesným námietkam žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že žaloba žalobcu obsahovala náležitosti podľa , t.j. označenie strán, opísanie rozhodujúcich skutočností, z ktorých žalobca odvodzoval nárok na zaplatenie žalovanej sumy, označenie dôkazov na ich preukázanie, žalobný návrh a žalobca súčasne k žalobe pripojil aj dôkazy preukazujúce dôvodnosť ním uplatneného nároku.

3. K ďalším hmotnoprávnym námietkam žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že zo zmluvy o nájme č. 17 zo dňa 12.01.2017 je zrejmé, za akých podmienok bola uzavretá, v zmluve je riadne špecifikovaný predmet nájmu a cena nájmu, ako aj doba trvania nájmu. Pre určenie ceny nájmu nebol rozhodujúci počet najazdených kilometrov náhradného vozidla tak, ako tvrdil žalovaný, pretože cena nájmu bola dojednaná paušálnou sumou 46,- eur/deň bez ohľadu na počet najazdených kilometrov. Zmluvu o nájme zo dňa 12.01.2017 považoval za platnú, uzavretú v súlade s ust. a nasledovných . K samotnému nároku žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že pod skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Či ide o skutočnú škodu treba vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne okolnosti. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide. V prejednávanej veci je potrebné za skutočnú škodu podľa cit. ust. považovať majetkovú ujmu predstavujúcu majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je preto nájomné za prenajaté porovnateľné osobné motorové vozidlo, nie individuálny výpočet žalovaného o výške nájomného bez toho, aby bolo zrejmé, z akých vstupných údajov pre určenie výšky nájomného vychádzal. Súd poukazuje na to, že neexistuje zákonná, ani zmluvná povinnosť určená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. Na viac vzhľadom na udržanie si schopnosti konkurencie na trhu v tejto oblasti sú služby požičovní na porovnateľnej úrovni. Dohoda poškodeného a žalobcu o výške nájomného v sume 46,- eur/deň uvedeného v obsahu nájomnej zmluvy zo dňa 12.01.2017 zodpovedá výške nájomného za motorové vozidlo v obdobných prípadoch. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. zo dňa 06.06.2013 riešiaci otázku náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou vo výške hodnoty nájomného za nájom náhradného motorového vozidla, kedy zmluvou o nájme dopravného prostriedku zo dňa 29.06.2011 bolo nájomné za motorové vozidlo S. T. určené sumou 46,80 eur s DPH/1 deň. Vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina sp. zn. , v ktorej ako strany sporu vystupovali žalobca a žalovaný a vec sa týkala obdobného nároku na náhradu škody spôsobenej dopravnou nehodou, bolo v nájomnej zmluve zo dňa 21.08.2014, ktorú uzatvoril žalobca s poškodeným, určené nájomné za motorové vozidlo S. P. Y. v sume 40,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcom dojednané nájomné v sume 46,- eur/deň za nájom motorového vozidla W. U. O. je potrebné považovať za obvyklú cenu prenájmu obdobných motorových vozidiel a teda za skutočnú škodu, čo zodpovedá aj právnemu názoru NS SR vysloveného v rozhodnutí R 7/1992 zaoberajúcom sa otázkou skutočnej škody, podľa ktorého skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie - nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu zadržiavanému. Súd prvej inštancie dal do pozornosti aj rozsudok Krajského súdu Žilina č.k. zo dňa 22.11.2017. S poukazom na uvedené rozhodnutie, stotožňujúc sa s právnym názorom Krajského súdu Žilina, súd prvej inštancie žalovanému v súlade s cit. ust. , , v znení neskorších predpisov a uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, pretože preukázal, že z dôvodu dopravnej nehody zo dňa 11.12.2016, ktorá bola škodovou a súčasne poistnou udalosťou spôsobenou poisteným žalovaného, poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu, nemohol motorové vozidlo používať, vozidlo sa nachádzalo v oprave a preto počas celej nevyhnutnej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré boli nevyhnutne a účelne vynaložené a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. Žalobca preukázal aj príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vzniknutou škodou, ktorú uplatnil podanou žalobou. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo

riešil požičaním náhradného motorového vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú zaplatil formou započítania s pohľadávkou žalobcu, žalobca ako jeho právny nástupca uplatňoval v súdnom spore ako náhradu škody. Omeškanie žalovaného bolo posúdené podľa , . Výška úroku z omeškania zodpovedá Nariadenia vlády SR č. v znení neskorších predpisov. Deň nasledujúci po dni, kedy mal žalovaný podľa poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, je povinný zaplatiť žalobcovi 5% ročný úrok z omeškania. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.03.2017, ktoré žalovaný adresoval žalobcovi vyplýva, že žalovaný dňa 16.03.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého mu zaplatil poistné plnenie v sume 175,- eur. Omeškanie žalovaného so zaplatením zvyšnej časti plnenia nastalo od 01.04.2017. Žalobca úrok z omeškania uplatnil od 02.04.2017, odkedy mu bol s poukazom na ust. priznaný. K obrane žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, zaťažovalo jeho samého. Žalovaný však na preukázanie svojich tvrdení nepredložil, ani neoznačil žiadne dôkazy, len všeobecne namietal dobu nájmu náhradného motorového vozidla a cenu nájmu. Nepreukázal žiadne dôvody, pre ktoré by nájom náhradného motorového vozidla mal trvať kratšiu dobu a cena nájmu mala byť nižšia než dohodnutá v zmluve o nájme č. 17 zo dňa 12.01.2017. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany je nerozlučne spojené s dôkaznou povinnosťou. Žalovaný nepreukázal dôvodnosť svojej obrany a jeho tvrdenia týkajúce sa doby nájmu náhradného vozidla a ceny nájmu zostali nepreukázané.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a Žalobcovi boli trovy konania priznané vo výške 100 %, pretože vo veci bol úspešný. Neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nevznikol.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaný z dôvodu podľa a , teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že považuje rozsudok prvoinštančného súdu za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny. Rozsudok je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou ( rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , ). Má za to, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie základných práv a slobôd. Medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Vyplýva to z potreby transparentnosti vykonávania spravodlivosti, ktorá je inherentná každému jurisdikčnému aktu. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z praktického pohľadu to znamená, že súdy sú povinné odôvodniť svoje rozhodnutia, hoci túto povinnosť nemožno chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument bola daná podrobná odpoveď. Ak však ide o argument, ktorý je pre vec rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (viď napríklad judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, Hiro Balani v. Španielsko, mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a mnohé ďalšie). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v Náleze sp. zn. -30. Súd má dbať na to, aby jeho odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného v prvom rade nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s namietanou aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu vo vedenom spore. Žalobca vo vedenom konaní poukázal na skutočnosť, že dňa 02.02.2018 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému F. W. A. so sídlom P. D. D. XXX (ďalej len „poškodený“), na vozidle S. K. I.: PDXXXER. Škodová udalosť mala byť spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného (ďalej len „škodová udalosť“). V dôsledku uvedeného mal byť poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného motorového

vozidla u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 118 zo dňa 19.02.2018 (ďalej len „Zmluva o nájme“). Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 180157 na celkovú sumu 1.003,20 eura (ďalej len ,,faktúra“). Oznámením o poistnom plnení zo dňa 13.04.2018 žalovaný oznámil poškodenému šetrenia udalosti tak, že priznal náklady vo výške 622,05 eur. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 09.03.2018 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá vznikla z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla (ďalej len ,,Zmluva o postúpení“). Žalovaný má za to, že žalobca nebol vo vedenom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Zo súdom uvádzaného zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej Zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením . K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v Zmluve o postúpení. Vychádzajúc zo Zmluvy o postúpení totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa jeho názoru neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom Zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), je takýto právny úkon podľa ustanovenia zjavne absolútne neplatný. Zároveň poukázal na skutočnosť, že prvoinštančný súd rozsudkom priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, a to v rozpore s ustálenou judikatúrou. V tejto súvislosti poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.01.2008, sp. zn. . Napadnutý rozsudok navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Zotrval na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a stanoviskách. Právne posúdenie a odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v otázke namietanej aktívnej legitimácie žalobcu je riadne odôvodnené, zrozumiteľné a správne. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky je zrejmé aj z toho, že čiastočné poistné plnenie poukázal na účet žalobcu, ako postupníka. Vo vzťahu k namietanej arbitrárnosti a svojvôle súdu prvej inštancie žalobca poukázal na základné princípy . To, že sa žalovaný nestotožňuje s názorom súdu, ktorý je riadne odôvodnený v napadnutom rozsudku, ešte neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a rozpore s ustanovením sú neopodstatnené. Žalobca sa stotožňuje s odôvodnením právoplatného rozsudku OS Martin sp.zn. zo dňa 03.05.2018, na ktoré v konaní poukázal. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 17.01.2018 a Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 19.09.2018. Žalobca všetky námietky žalovaného uvedené v odvolaní považuje za neopodstatnené a napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť ako vecne správny a zároveň žiadal žalobca priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

8. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a , miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 05.02.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.

9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ustanovením

10. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia ustanovenia , pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu, k obrane žalovaného ako aj k vykonaným dôkazom. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

11. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, opakovane spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o nájme zo dňa 12.01.2017 a z dôvodu postúpenia neexistujúcej pohľadávky z poškodeného na žalobcu. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v dôsledku zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.03.2017 je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, keďže predmetnou zmluvou došlo k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Z predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nepochybne vyplýva predmet zmluvy - pohľadávka voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4. je odplatné - za odplatu vo výške 414,- eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 170020 zo dňa 20.01.2017. Z bodu 5. zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky - na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom tejto zmluvy započítavajú. Postúpená môže byť pritom iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná. Z uznesenia ÚS SR sp.zn. vyplýva, že "podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku". S poukazom na uvedené preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že postúpenie pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným bolo platné a vyplýva z neho aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore.

12. Pokiaľ ide o poskytnuté poistné plnenie, toto má byť v takom rozsahu, aby poškodenému bola nahradená škoda v rozsahu, ktorý je preukázaný. určuje rozsah škody ust.

. pritom nedefinuje pojem skutočná škoda. Podľa ustálenej judikatúry sa pod skutočnou škodou rozumie ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide o určenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody (R 55/1971); inak sa škoda definuje aj ako ujma (vyjadriteľná v peniazoch), spočívajúca v zničení, strate, zmenšení alebo znehodnotení veci a predstavujúca majetkové hodnoty, potrebné na uvedenie do predchádzajúceho stavu. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebné na uvedenie do pôvodného stavu alebo aj náklady, ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní so stavom, ktorý tu bol bez škodnej udalosti.

13. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že dňa 11.12.2016 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky P. R., ev.č.: A ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému O. Z.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla - VW A., ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvné poistené u žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený nútený dať svoje motorové vozidlo opraviť, pričom oprava poškodeného vozidla bola vykonávaná v období od 12.01.2017 do 20.01.2017. Poškodený dňa 12.01.2017 uzatvoril so žalobcom zmluvu o nájme č. 17, ktorej predmetom bol nájom náhradného motorového vozidla značky W. U. O., ev.č. N v období, kedy mal svoje vozidlo v oprave. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru za prenájom motorového vozidla počas 9 dní vo výške 414 eur. Predmetom sporu je suma, ktorú žalovaný neakceptoval vo výške 239 eur.

14. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, ak náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. V danom prípade bolo pred súdom prvej inštancie preukázané, že u poškodeného sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 9 dní, teda od 12.01.2017 do 20.01.2017, keď k zapožičaniu náhradného motorového vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 11.12.2016.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise a poškodený dĺžku opravy ovplyvniť nemohol. Náhradné vozidlo bolo vrátené bezodkladne po skončení opravy, preto je účelnosť jeho zapožičania jednoznačná. Taktiež bolo preukázané, že žalovaný priznal poškodenému poistné plnenie len za 5 dní vypožičania, ktoré považoval za oprávnené.

16. Vo vzťahu k predmetnému rozsudku nie je možné prijať ani záver o nepreskúmateľnosti rozsudku. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle , ale za tzv. inú vadu konania, (viď R 111/1998). Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej je zrušujúce rozhodnutie, resp. či ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: "Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa ", vychádzajúc z ktorého teda len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces (predtým v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom) uvedeným v ust. , inak ide o tzv. inú vadu konania ( ), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu

a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.

17. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je teda nesporne súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 SR, avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené uplatnenému nároku, čím je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

18. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky z hľadiska vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami toho - ktorého účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. či sp. zn. ), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva a pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, preto len ak by súd v odôvodnení nereagoval na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú v konkrétnostiach účastníkom, bolo by potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti. Stačí teda, aby reagoval súd na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

19. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, či arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

20. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania, keď správne právne posudzoval vec podľa ustanovenia a dospel k správnemu záveru, že žalobca bol úspešný v spore a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

21. Ani v odvolacom konaní žalovaný neuviedol žiadne tvrdenia týkajúce sa veci samej, ktorými sa súd prvej inštancie nebol zaoberal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa , potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne v zmysle ust. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).