Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci opatrovankyne: D. Q., rod. Q., narodená X.X.XXXX, bytom Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb pre dospelých G., S. XXXX/ XX, G., zastúpená opatrovníkom: Ing. N. Q., narodený XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/XX, U., opatrovník právne zastúpený: JUDr. Tibor Sanák, advokát, so sídlom Námestie SNP 2, Trnava, o schválenie právneho úkonu, o odvolaní opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -44 zo dňa 14.11.2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. právny úkon, ktorý v mene opatrovankyne vykonal jej súdom ustanovený opatrovník Ing. N. Q., vyjadrený v kúpnej zmluve zo dňa 20.6.2019, ktorou opatrovankyňa predáva svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, presne špecifikovanej v bode 3 citovanej kúpnej zmluvy, kupujúcej J. B. za kúpnu cenu 4.000,- Eur neschválil, výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že návrhom sa opatrovník (brat opatrovankyne) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd schválil právny úkon, ktorý za opatrovankyňu urobil ako jej súdom ustanovený opatrovník, konkrétne kúpnu zmluvu zo dňa 20.6.2019, ktorou opatrovankyňa ako predávajúca predala kupujúcej: J. B., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/X, U. (sestra opatrovankyne) svoj podiel 2/4 nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctve č. XXX, Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor pre okres Trnava, obec F., katastrálne územie F., a to pozemok parcely registra „C“, evidovaného pod parcelným č. 166/20, o výmere 357 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a stavby so súpisným číslom XXX, postavená na parcele č.166/20 - rodinný dom za dohodnutú kúpnu cenu 4.000,- Eur, ktorú sumu sa kupujúca zaviazala zaplatiť na bankový účet: IBAN: G. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v lehote do 15 kalendárnych dní odo dňa podpisu zmluvy, t. j. 16.7.2019. Predmetnou zmluvou opatrovankyňa previedla svoje vlastnícke právo v podiele 2/4 k nehnuteľnosti konkretizovanej v kúpnej zmluve v prospech kupujúcej, ktorá sa tak stala vlastníčkou nehnuteľnosti s celkovým vlastníckym právom 3/4, ktorá predmetnú nehnuteľnosť dlhodobo sama užíva pre účely vlastného bývania, nehnuteľnosť zrekonštruovala na vlastné náklady, čím sa nehnuteľnosť výrazne zveľadila s tým, že zmluvné strany považujú kúpnu cenu za spravodlivú a opodstatnenú,

nakoľko zohľadňuje všetky náklady, ktoré vynaložila kupujúca na údržbu a rekonštrukciu nehnuteľnosti. Opatrovankyňa bola rozsudkom Okresného súdu v Trnava č. k. -21 zo dňa 22.7.1988 pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Listinou o ustanovení za opatrovníka vydanou Okresným súdom Bratislava - vidiek, č. k. -51 zo dňa 10.9.1992 bol Ing. N. Q., nar. XX.X.XXXX, ustanovený za opatrovníka opatrovankyne.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že návrhu opatrovníka na schválenie právneho úkonu

- kúpnej zmluvy nie je možné vyhovieť a nie je možné predmetný právny úkon schváliť, nakoľko súd prvej inštancie nemal preukázaný záujem opatrovankyne na schválení tohto právneho úkonu. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že kúpna cena nezodpovedá trhovej hodnote nehnuteľnosti, ktorá je podstatne vyššia než cena, za ktorú sa predáva podiel opatrovankyne, pretože podľa odhadu trhovej ceny za jej podiel by pripadla podľa odhadov dvoch nezávislých realitných spoločností (32.000,- Eur až 45.000,- Eur, resp. 42.000,- Eur) suma v rozmedzí 16.000,- Eur až 21.000,- Eur. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie bola právne bezvýznamná skutočnosť, že kupujúca ako menšinová spoluvlastníčka investovala do predmetnej nehnuteľnosti, keďže táto si musela byť vedomá, že investuje čiastočne do cudzieho majetku, v rámci ktorého vlastnila len spoluvlastnícky podiel vo výške 1/4 a pokiaľ sa domnievala, že je nutné nehnuteľnosť udržiavať tak, aby neschátrala, po márnej výzve spoluvlastníkom sa mala obrátiť na súd za účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľností a až následne investovať peniaze do nehnuteľnosti. Účelom schválenia právneho úkonu súdom vykonaného v mene opatrovankyne nie je zhojenie utrpených krívd rodinných príslušníkov opatrovankyne, resp. náprava alebo reparácia ich narušených rodinných vzťahov, ale naopak, úlohou súdu je v každom jednotlivom prípade skúmať, či právny úkon bol vykonaný, resp. či je v záujme opatrovankyne. Súd prvej inštancie nemal preukázaný záujem opatrovankyne na schválení tohto právneho úkonu, keďže kúpna cena nezodpovedá obvyklej trhovej cene prevádzaného spoluvlastníckeho podielu. S prihliadnutím na ochranu záujmov a majetku opatrovankyne súd prvej inštancie návrhu opatrovníka nevyhovel a právny úkon neschválil.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie opatrovník z dôvodov podľa ust. , . V odvolaní uviedol, že v rámci dokazovania predložil Znalecký posudok č. 57/99 zo dňa 9.4.1999, znalkyne Alžbety Miškovičovej, ktorá ustálila hodnotu celej nehnuteľnosti na sumu 111.170,-Sk (3.690,17 Eur), pričom sa jednalo o znalecký posudok z obdobia, keď sa o nehnuteľnosť začala starať J. B., ktorá v dôsledku rozsiahlej investície zabránila úplnému znehodnoteniu nehnuteľnosti a v dôsledku investícií v podstate vytvorila novú nehnuteľnosť. Predložením znaleckého posudku chcel opatrovník poukázať na to, akú mala sporná nehnuteľnosť hodnotu pred začatím rekonštrukčných prác, pričom vyjadruje hlboké presvedčenie, že predávajúca má v podstate nárok len na zaplatenie kúpnej ceny vo výške polovice hodnoty, ktorú mala sporná nehnuteľnosť pred začatím rekonštrukčných prác J. B., t. j. 1.845,09 Eur. J. B. však ponúkla kúpnu cenu vo výške 4.000,- Eur, ktorú kúpnu cenu ako opatrovník predávajúcej akceptoval, pretože kúpna cena v tejto výške je plne v záujme opatrovankyne, pretože zvýhodňuje opatrovankyňu a obohacuje ju o sumu 2.154,91 Eur. Vzhľadom na uvedené je opatrovník toho názoru, že kúpna cena je opodstatnená, spravodlivá, zohľadňuje princíp zásluhovosti kupujúcej na zabránení znehodnotenia nehnuteľností a na jej rekonštrukcii a jeho návrh je plne dôvodný. Zároveň kúpna cena je spravodlivá aj s prihliadnutím na to, že J. B. bola jediná, ktorá sa výlučne starala o ich rodičov a z tohto titulu mala morálne právo na celú nehnuteľnosť. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel záveru, že nemá preukázaný záujem opatrovankyne na schválení tohto právneho úkonu, tak toto hodnotenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznieva príliš formalisticky a pri takomto formalistickom prístupe by na strane opatrovankyne vzniklo bezdôvodné obohatenie, bol by popretý princíp zásluhovosti na zhodnotení nehnuteľnosti a na starostlivosti o rodičov. Opatrovankyňa neprispela žiadnou finančnou čiastkou na opravu nehnuteľnosti a ani sa nepodieľala na starostlivosti o rodičov. Opatrovník je toho názoru, že treba vychádzať z reálnej situácie, ktorá vznikla medzi nimi súrodencami a vec riešiť spravodlivo a nie vychádzať z nejakej teoreticko-právnej umelej a neprirodzenej situácie, ktorá nemôže zabezpečiť spravodlivosť. Opatrovník navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že jeho návrhu vyhovie a schváli právny úkon, ktorý v mene opatrovankyne vykonal ako jej súdom ustanovený opatrovník.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu opatrovníka na schválenie právneho úkonu urobeného opatrovníkom za opatrovankyňu, a to konkrétne kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi opatrovankyňou ako predávajúcou, v ktorej mene konal jej opatrovník a J. B. ako kupujúcej, predmetom ktorej kúpnej zmluvy bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra „C“ č. 166/20 - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 357 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele č. 166/20 v spoluvlastníckom podiele 2/4- iny vzhľadom k celku. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody opatrovníka predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o neschválení predmetného právneho úkonu.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, rozsudok riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie.

10. Podľa , ak zákonní zástupcovia sú povinní spravovať aj majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

11. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia platí, že na nakladanie s majetkom osôb, ktoré nemôžu samostatne vykonávať právne úkony (či už sú to maloletí alebo osoby pozbavené, prípadne obmedzené v spôsobilosti na právne úkony), pokiaľ nejde o bežnú vec, potrebuje ich opatrovník schválenie súdom. Súd schvaľuje právny úkon opatrovníka až vtedy, keď už bol urobený. Svoj súhlas nemôže dať vopred, keďže obsah právneho úkonu nie je ešte známy. Z uvedeného tak vyplýva, že súd schvaľuje právny úkon, ktorý už bol urobený a je platný, pričom následný súhlas súdu podmieňuje už iba účinnosť právneho úkonu. Účelom tejto zvýšenej ochrany zo strany štátu je, aby neboli uskutočňované právne úkony v rozpore so záujmom zastúpeného. Súd musí takýto právny úkon preskúmať z hľadiska jeho súladu so zákonom a záujmom osoby, za ktorú bol právny úkon urobený. Schváliť ho môže len vtedy, keď má za preukázané, že takýto právny úkon je nepochybne v záujme osoby, za ktorú bol urobený a neodporuje zákonu.

12. Predaj nehnuteľností nie je bežnou vecou, preto na uzatvorenie takejto kúpnej zmluvy je potrebné schválenie súdu, ktorý v tomto prípade sleduje a ochraňuje záujem osoby pozbavenej na spôsobilosti

na právne úkony. Súd prvej inštancie sa preto správne zaoberal tým, či je právny úkon urobený v záujme opatrovankyne a dospel tiež k správnemu záveru, že tomu tak nie je. Hmotnoprávnym dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie právny úkon opatrovníka uskutočnený v mene opatrovankyne neschválil je, že tento právny úkon nebol urobený v záujme opatrovankyne. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súd skúma iba záujem osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, nie záujem iných osôb, hoc účastníkov daného právneho úkonu.

13. Kúpna cena, ktorá bola dohodnutá v predmetnej kúpnej zmluve, je celkom zjavne v nepomere k všeobecnej cene, za ktorú sa prevádzané nehnuteľnosti v danom mieste a čase predávali, pričom ide o výrazný nepomer. Stanovenie takejto neprimerane nízkej ceny nemôže byť v súlade so záujmom opatrovankyne, ktorý dôvod bol podstatným dôvodom pre neschválenie právneho úkonu. Podľa názoru odvolacieho súdu sa uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy totiž nesleduje záujem opatrovankyne, ale záujem kupujúcej (rodinnej príslušníčky opatrovankyne) motivovaný zámerom získať peňažné prostriedky investované do rekonštrukcie rodinného domu. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, totiž jednoznačne viedli súd prvej inštancie k správnemu záveru, že v prejednávanej veci nie sú naplnené predpoklady pre schválenie právneho úkonu súdom v zmysle ustanovenia , pričom odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie (odsek 10., 11.), ku ktorým záverom niet čo dodať.

14. Úvahy opatrovníka prezentované v odvolaní o morálnom práve kupujúcej na celú nehnuteľnosť z dôvodu jej výlučnej starostlivosti o rodičov, nemajú zákonnú oporu. Pokiaľ ide o argumentáciu opatrovníka, že kúpna cena zohľadňuje princíp zásluhovosti kupujúcej na zabránení znehodnotenia nehnuteľností, nie je právne relevantná, keďže sama kupujúca sa z vlastnej vôle vedome rozhodla investovať do nehnuteľností v čase, keď ešte nebola ani ich spoluvlastníčkou, prípadne bez toho, aby postupovala osobitným spôsobom rozhodovania spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou. Rovnako nemôže byť dôvodom na uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy v odvolaní opatrovníkom tvrdené obohatenie opatrovankyne na úkor kupujúcej. Ak opatrovník argumentoval tým, že opatrovankyňa nehnuteľnosti neužíva, táto by bola relevantná len v prípade, ak by sa opatrovankyni dostala primeraná kúpna cena zodpovedajúca hodnote nehnuteľností.

15. Záver súdu prvej inštancie, že právny úkon uskutočnený v mene opatrovankyne jej opatrovníkom, ktorý bol navrhnutý na schválenie, nie je v súlade so záujmom opatrovankyne, je tak vecne správny. Stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ustanovenia potvrdil.

16. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu, nespôsobilú privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

17. Odvolací súd poznamenáva, že toto rozhodnutie nemá žiaden vplyv na režim podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle ustanovenia a nasl. , v rámci ktorého sú jasne definované práva a povinnosti podielových spoluvlastníkov. Týmto rozhodnutím nie je nijako dotknuté právo ktoréhokoľvek spoluvlastníka domáhať sa nárokov z tohto režimu plynúcich, tiež domáhať sa prípadného zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ak nedôjde k jeho zrušeniu dohodu.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).