Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/19/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r. o., IČO: 36 492 086, so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Mesto Prešov, IČO: 00 327 646, so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, právne zastúpenému JUDr. Petrom Ličákom, advokátom, IČO: 37 943 065, so sídlom Záhradná 19/468, 082 12 Kapušany, o zaplatenie 21.389,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -533 zo dňa 04. decembra 2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 21.389,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 432,17 eur od 07.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 20.957,17 eur od 10.04.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. 2.1 V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si žalobou podanou na tunajšom súde 01. apríla 2015 uplatnil priznanie nároku na zaplatenie sumy vo výške 432,17 eur titulom odmeny mandatára za poskytnuté právne služby. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako obchodná spoločnosť založená na výkon advokácie poskytoval žalovanému právne služby od roku 2007. Po ukončení vzájomného zmluvného vzťahu uplynutím dohodnutej doby, bol žalobca povinný, v zmysle predpisov upravujúcich výkon advokácie, do 30 dní vykonať vzájomné vyúčtovanie. Urobil tak v súlade s čl. 3 bod 3.5 uzatvorenej mandátnej zmluvy, v zmysle ktorej v prípade súdnych sporov, resp. rozhodcovských konaní, ktorých účastníkom je alebo bude mandant, prináležia mandatárovi ako zástupcovi mandanta v týchto sporoch trovy právneho zastúpenia priznané súdom, resp. rozhodcovským súdom v rámci náhrady trov konania v zmysle a vyhlášky č. ako tarifná odmena za jednotlivé úkony právnej služby. V danom prípade ide o súdnym rozhodnutím priznanú náhradu trov právneho zastúpenia úspešnému účastníkovi (žalovanému), v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. a súdnym rozhodnutím priznanú náhradu trov právneho zastúpenia úspešnému účastníkovi (žalovanému), v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. , v právnej veci žalobcu Mesto Prešov proti žalovanej J.. E., W.., správkyni konkurznej podstaty úpadcu B. E., B.. T.. Y.., K., o určenie pravosti pohľadávky. Žalobca žalovanému toto plnenie

vyúčtoval daňovým dokladom - faktúrou č. XXX/XX z 02. februára 2015, splatnou 06. februára 2015, na sumu 432,17 eur. Žalovaný písomným podaním z 12. februára 2015, doručeným 18. februára 2015, vrátil žalobcovi faktúru č. XXX/XX s odôvodnením, že „ V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 01. októbra 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 30. októbra 2013 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. z 31. januára 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 30. októbra 2013, súd zaviazal žalovaného zaplatiť trovy konania na účet právneho zástupcu, t. j. mali by byť uhradené priamo žalobcovi. Na účet žalobcu však tieto trovy poukázané neboli. Písomným podaním z 18. februára 2015 žalobca doporučenou poštovou zásielkou predmetnú faktúru zaslal žalovanému späť s podrobným vysvetlením predmetného vyúčtovania. Napriek tomu žalovaný faktúru neuhradil. 2.2 Proti platobnému rozkazu, č. k. -36 vydanému súdom 23. novembra 2015 podal žalovaný odpor, v ktorom poukázal na skutočnosť, že predmetné právoplatné titulové rozhodnutia priznali nárok na náhradu trov konania priamo žalobcovi na jeho účet, a teda žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný. Preto navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. 2.3 Podaním doručeným súdu 11. novembra 2016 navrhol žalobca pripustenie zmeny žaloby tak, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.389,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 432,17 eur od 07. februára 2015 do zaplatenia, zo sumy 20.957,17 eur od 10. apríla 2015 do zaplatenia. Podaný návrh odôvodnil tým, že po doručení oznámenia o ukončení zmluvného vzťahu založeného mandátnou zmluvou, zaslal žalovanému v súlade s príslušnou právnou úpravou, obvyklou praxou a predpismi upravujúcimi výkon advokácie vyúčtovanie odmeny za poskytnuté služby podľa čl. 3 mandátnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb - daňové doklady - faktúry č. XXX/XX až č. XXX/XX z 09. marca 2015, splatné 09. apríla 2015 (spolu 67 faktúr), na sumy predstavujúce súdom priznané náhrady trov právneho zastúpenia pred súdom prvého stupňa v právnych veciach proti žalovaným, uvedeným vo vyúčtovaní. Súčasne poukázal na skutočnosť, že ústretovo si nevyúčtoval všetky plnenia a úkony, za ktoré mu vznikol zmluvný, zákonný, a teda právny nárok na odmenu, a to v súvislosti s právnym zastupovaním žalovaného v tzv. bytovej agende, kde vznikol za obdobie od decembra 2010 do augusta 2013 žalobcovi nárok na odmenu v sume 32.505,61 eur, avšak predmetné vyúčtovanie bolo po jednostrannom rozhodnutí žalobcu ústretové a len na prospech žalovaného zrealizované po ukončení celkovej vzájomnej spolupráce začiatkom roka 2015 len v celkovej výške 20.957,17 eur. Uznesením súd pripustil zmenu žaloby v znení navrhovanom žalobcom. 2.4 Na zistený skutkový stav súd aplikoval ustanovenia , , , , , , , , a ustanovenia , , , (ďalej len „“). 2.5 Vychádzajúc z uvedeného súd po vyhodnotení dokazovania v súlade s právnym záverom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení, č. k. -498 z 28. júna 2018, podľa ktorého sa nárok žalobcu javí dôvodným a na základe dostatočného množstva listinných dôkazov svedčiacich o dôvodnosti jeho nároku dospel k záveru, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Keďže žalovaný sa neuhradením faktúry v lehote jej splatnosti dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku súd mu v zmysle ustanovenia a nasledujúcich uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry až do zaplatenia vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pri celom záväzku (8,05 %). 2.6 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s ohľadom na úspech žalobcu tak, že mu priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto rozsudku, v celom rozsahu, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní žalovaný tvrdil, že sporným zostáva zodpovedanie otázky, kedy došlo k ukončeniu právnej služby, t. j. odkedy začala plynúť premlčacia doba, či doručením výpovedí jednotlivých splnomocnení zo strany žalovaného podaním z 20. januára 2015 alebo právoplatným skončením toho - ktorého sporu, ak ten - ktorý spor právoplatne skončil ešte pred vypovedaním plných mocí zo strany žalovaného podaním z 20. januára 2015. V súvislosti s tým poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a niektorých krajských súdov a na zásadu pandektného práva, podľa ktorej prekážka (v danom prípade nesplatnosť) nebráni premlčaniu, ak je v moci oprávneného ju odstrániť. Ďalej zdôraznil, že plnomocenstvá udelené žalovaným žalobcovi uvedené v žalobe a podaní, ktorým žalobca žiadal žalobu rozšíriť neboli oznámením o ukončení mandátnej zmluvy zn. M/2015/453/1956 z 20. januára 2015 odvolané, pretože toto sa týka iných súdnych sporov ako tých, ktoré sú predmetom tohto konania, pričom podotkol, že oznámenie o ukončení mandátnej zmluvy zn. M/2015/453/1956 z 20. januára 2015 sa v súdnom spise nenachádza, teda súd ho ani nemal k dispozícii. Konštatoval, že aj keby boli v zozname súdnych sporov, u ktorých žalovaný odvolal plné moci, uvedené aj súdne spory, ktoré tvoria predmet tohto konania takéto odvolania plných mocí by boli neplatné, keďže tieto plnomocenstvá zanikli už predtým, a to právoplatnosťou rozhodnutia vo veci. Na základe uvedených skutočností žalovaný vzniesol námietku premlčania práva žalobcu na trovy právneho zastúpenia z konaní, ktoré právoplatne skončili do 11. novembra 2012. Súčasne mal za to, že pri trovách za úkony v sporoch, kde rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť pred 31. marcom 2013 žalobcovi nevznikol nárok na odmenu a v sporoch, kde rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť po 31. marci 2013 má žalobca nárok na odmenu, avšak je potrebné skúmať, či sa v jednotlivých súdnych rozhodnutiach o priznaní trov nevyskytujú jednotlivé úkony, ktoré vykonal žalobca do 31. marca 2013, a za ktoré mu nárok na odmenu nevznikol. Popritom prezentoval názor, že žalobcovi proti žalovanému nevznikol nárok na súdom priznanú náhradu trov konania za úkony, ktoré žalobca vykonal v súdnych sporoch počas platnosti a účinnosti zmluvy typu B a mandátnych zmlúv č. 1, 2, 3, preto žiadal, aby odvolací súd žalobu zamietol. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia odkázal na prednes žalobcu v dôsledku čoho podľa neho odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a narúša jeho právo na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Čo sa týka výroku o trovách konania, podľa žalovaného mal súd skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať. Odvolateľ považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa dôvody, pre ktoré je oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Konštatoval, že v predmetnom konaní sa jedná o záväzok obce, ktorý vznikol pri zabezpečovaní verejných potrieb (ochrana majetku mesta Prešov, rozpočet mesta Prešov), teda o vec verejného a spoločensky prospešného záujmu. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia za prvoinštančné i odvolacie konanie, ktoré vyčísli na výzvu súdu.

4. K tomuto odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním z 24. januára 2019, v ktorom tvrdil, že nárok bol a je uplatnený na súde včas, čo podľa neho vyplýva nielen z rozsudku súdu prvej inštancie, ale aj keď iste nepriamo, už zo samotného rozhodnutia odvolacieho súdu z 28. júna 2018. Zdôraznil, že prejav vôle ukončiť súbor právnych vzťahov urobil mandant a vtedy nastalo tzv. actio nata, a teda začalo i plynutie lehôt, čo konštatuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze, sp. zn. z 20. júna 2018, na ktorý poukázal dokonca aj žalovaný v odvolaní. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a zároveň uviedol, že náhradu trov odvolacieho konania si neuplatňuje.

5. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalovaný podaním z 27. februára 2019, v ktorom zopakoval svoje argumenty uvádzané už v odvolaní.

6. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalobca podaním z 3. marca 2019, v ktorom uviedol, že žalovaný sa zjavne mýli, alebo vedome vytvára dojem, že sa v predmetnej problematike nesprávne orientuje, ak tvrdí to, čo uviedol v písomnom podaní z 27. februára 2019, no k týmto spôsobom správania sa v súdnom konaní sa odmieta vyjadrovať, keďže to s predmetom sporu nesúvisí. Zároveň zotrval na svojich návrhoch uvádzaných už v predchádzajúcom vyjadrení. 7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (,

). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

11. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie 21.389,34 eur na základe toho, že ako obchodná spoločnosť založená na výkon advokácie poskytoval žalovanému právne služby, za ktoré mu žalovaný neuhradil zmluvne dohodnutú odmenu, napriek tomu, že žalobca mu po ukončení vzájomného zmluvného vzťahu zaslal v zmysle predpisov upravujúcich výkon advokácie vyúčtovanie odmeny.

12. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie v konečnom dôsledku sleduje ochranu záujmov advokáta tým, že je prijímateľom náhrady trov. Advokát si však zo zákona nemá právo ponechať ani zadržať klientovi prisúdenú náhradu trov konania inak, než na základe dohody s klientom, pričom je povinný vykonať osobitné vyúčtovanie.

13. K odvolacej námietke žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že v zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, odvolací súd zhodnotil túto odvolaciu námietku vo vzťahu k samotnému nároku za nedôvodnú. Z napadnutého rozsudku má odvolací súd za preukázané, že žalobca si nárok na zaplatenie 21.389,34 eur uplatnil včas. Premlčacia doba začala plynúť až ukončením právnej služby výpoveďami jednotlivých splnomocnení, teda doručením výpovedí jednotlivých splnomocnení a neplynula v čase, kedy bol žalobca žalovaným vo veci riadne splnomocnený a naďalej aktívny. Základ nároku je tak nepochybne daný.

15. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že záver súdu prvej inštancie je v súlade aj s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 20. júna 2018, v zmysle ktorého „... keďže zmluvný záväzok poskytovať právne služby možno považovať za základ záväzkovo právneho vzťahu, na ktorý dopadajú ustanovenia o príkaznej zmluve, je v prvom rade potrebné ustáliť, čo je predmetom príkazu, pre určenie splatnosti odmeny za poskytovanie právnych služieb. Ak predmetom príkazu je právne zastupovanie strany v súdnom konaní do právoplatného skončenia veci, čiže nejde o vykonanie konkrétnych úkonov právnej služby ani o postupné plnenie príkazu, ale záväzok poskytovať právnu pomoc v súdnom konaní do jeho právoplatného skončenia, potom právny záver vo veci konajúceho súdu, že za danej situácie každý jednotlivý úkon právnej služby sa premlčuje samostatne, možno považovať za arbitrárny v rozpore s rozhodnými skutočnosťami pre právne posúdenie veci a tiež s , pretože začiatok premlčacej doby vychádzajúc z predmetu príkazu možno viazať na okamih splnenia alebo vykonania príkazu, resp. zániku príkaznej zmluvy aplikujúc primerane ustanovenia o zániku plnomocenstva podľa 731 alebo odvolaním príkazu podľa . ...“

16. K odvolacej námietke žalovaného o porušení práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie NS SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR z 08. 06. 2006, ).

17. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

18. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odôvodnením napadnutého rozsudku, odvolací súd zhodnotil túto odvolaciu námietku za nedôvodnú, pretože z oznámenia o ukončení mandátnej zmluvy zn. M/2015/453/1956 z 20. januára 2015 (čl l. 70 spisu) a za ním nasledujúcich príloh nepochybne vyplýva, ktoré plnomocenstvá udelené žalobcovi žalovaný odvolal a z odôvodnenia napadnuté rozsudku je zrejmé, že súd sa s týmto dôkazom dostatočne vysporiadal. Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné konštatovať, že skutkové závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 21.389,34 eur sú správne zistené na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise.

19. Čo sa týka odvolacej námietky, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd uvádza, že predmetný odvolací dôvod predstavuje pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré nemožno subsumovať pod iné odvolacie dôvody a ktoré je spôsobilé vyvolať následok nesprávneho rozhodnutia vo veci. Z odvolania žalovaného však žiadne konkrétne porušenie procesného postupu súdu prvej inštancie nevyplýva, preto sa odvolací súd predmetnou námietkou žalovaného bližšie nezaoberal.

20. Napokon odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa výroku o trovách konania považuje odvolací súd za irelevantnú, keďže na povinnosť strany nahradiť trovy konania nemá vplyv oslobodenie strany od platenia súdnych poplatkov (); od povinnosti nahradiť trovy konania protistrane nie je možné oslobodiť. Aj napriek tomu, že istou výnimkou v tomto smere je ustanovenie , ani to neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, ), ale má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

21. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 21.389,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne tak zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

22. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).