Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Cb-153-2015.pdf
PDF · 122.02 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cb/153/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÉRIA spol. s r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, proti žalovanému: MESTO PREŠOV, so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, zastúpený JUDr. Peter Ličák, advokátska kancelária so sídlom Záhradná 19/468, 082 12 Kapušany, o zaplatenie 21.389,34 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 21.389,34 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 432,17 € od 07.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 20.957,17 € od 10.04.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 01.04.2015 si žalobca uplatnil priznanie nároku na zaplatenie sumy vo výške 432,17 € titulom odmeny mandatára za poskytnuté právne služby. Ako v žalobe uviedol žalobca ako obchodná spoločnosť založená na výkon advokácie poskytoval žalovanému právne služby od roku 2007. Po ukončení vzájomného zmluvného vzťahu uplynutím dohodnutej doby, bol žalobca povinný v zmysle predpisov upravujúcich výkon advokácie do 30 dní vykonať vzájomné vyúčtovanie, čo urobil v súlade s čl. 3 bod 3.5 Mandátnej zmluvy, ktorú účastníci tohto zmluvného vzťahu vzájomne uzatvorili. V prípade súdnych sporov, resp. rozhodcovských konaní, ktorých účastníkom je alebo bude Mandant, prináležia Mandatárovi ako zástupcovi Mandanta v týchto sporoch trovy právneho zastúpenia priznané súdom, resp. rozhodcovským súdom v rámci náhrady trov konania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku a Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ako tarifná odmena za jednotlivé úkony rovnej služby. V danom prípade ide o súdnym rozhodnutím priznanú náhradu trov právneho zastúpenia v konaní úspešného účastníka (žalovaného), v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach, sp. zn.: 3Cbi/2/2012 a súdnym rozhodnutím priznanú náhradu trov právneho zastúpenia v konaní úspešného účastníka (žalovaného), v konaní vedenom na Najvyššom súde SR v Bratislave, sp. zn.: 10bo/8/2013, v právnej veci žalobcu Mesto Prešov proti žalovanému Ing. Chapčáková, PhD., Košice, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Suisse Credit s. r. o., Košice, o určenie pravosti pohľadávky. Žalobca žalovanému toto plnenie vyúčtoval daňovým dokladom - Faktúrou č. 005/15 zo dňa 02.02.2015, splatnou dňa 06.02.2015 na sumu 432,17 €. Žalovaný písomným podaním zo dňa 12.02.2015, doručeným dňa 18.02.2015 vrátil žalobcovi faktúru č. 005/15 s odôvodnením, že „ V zmysle rozsudku NS zo dňa 1.10.2013 sp. zn. 10bc/8/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.10.2013 a rozsudku KS sp. zn. 3Cbi/2/2012 zo dňa 31.1.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.10.2013, súd zaviazal žalovanú zaplatiť trovy konania na účet právneho zástupcu, t. j. mali by
byť uhradené priamo žalobcovi. Na účet mesta tieto trovy poukázané neboli. Písomným podaním zo dňa 18.02.2015 žalobca doporučenou poštovou zásielkou predmetnú faktúru zaslal žalovanému späť s podrobným vysvetlením predmetného vyúčtovania, napriek tomu žalovaný faktúru neuhradil.
2. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Prešov zo dňa 23.11.2015, č.k 8 Cb/153/2015-36 poukázal na to, že predmetné právoplatné titulové rozhodnutia priznalo nárok na náhradu trov konania priamo žalobcovi, na jeho účet a teda žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný. žalobcovi Preto navrhol zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, oboznámením žaloby, mandátnych zmlúv, dohôd o urovnaní vzájomných vzťahov, rozsudku Krajského súdu Košice, sp. zn.: 3Cbi/2/2012 zo dňa 31.01.2013 rozsudku Najvyššieho súdu SR, Bratislava, sp. zn.: 1 Obo/8/2013 zo dňa, pokusu o mimosúdne usporiadanie veci zo dňa 18.02.2015, faktúr, vyúčtovania, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav vyplývajúci z prednesu žalobcu.
4. Podaním doručeným súdu dňa 11.11.2016 navrhol žalobca pripustenie zmeny žaloby tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.389,34 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 432,17 € od 07.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 20.957,17 € od 10.04.2015 do zaplatenia. Podaný návrh odôvodnil tým, že žalovanému po doručení oznámenia o ukončení zmluvného vzťahu založeného Mandátnou zmluvou, zaslali v súlade s príslušnou právnou úpravou, obvyklou praxou a s predpismi upravujúcimi výkon advokácie, vyúčtovanie odmeny za poskytnuté služby podľa č. 3 Mandátnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb - daňové doklady - faktúru č. 014/15 až č. 080/15 zo dňa 09.03.2015, splatné dňa 09.04.2015 (spolu v počte 67), predstavujúcu súdom priznanú náhradu trov právneho zastúpenia pred súdom prvého stupňa v právnych veciach proti tým ktorým žalovaným, uvedeným vo vyúčtovaní. Súčasne poukázal na to, že ústretovo si nevyúčtoval všetky plnenia a úkony, za ktorých odmenu vznikol zmluvný, zákonný a teda právny nárok a to v súvislosti s právnym zastupovaním mesta Prešov v tzv. bytovej agend, kde vznikol za obdobie od decembra 2010 do augusta 2013 žalobcovi nárok na odmenu dokonca v sume 32.505,61 €, avšak predmetné vyúčtovanie bolo po jednostrannom rozhodnutí žalobcu ústretové a len na prospech mesta Prešov zrealizované po ukončení celkovej vzájomnej spolupráce začiatkom roka 2015 len v celkovej výške 20.957,17 €. 5. Uznesením Okresného súdu Prešov súd pripustil zmenu žaloby v znení navrhovanom žalobcom.
6. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 8Cb/153/2015-401 zo dňa 07.03.2017 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.389,34 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 432,17 € od 07.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 20.957,17 € od 10.04.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %.
7. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.06.2018, č.k. 1Cob/57/2017 - 498 súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie pre nesprávny procesný postup, ktorým prvostupňový súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Ako zároveň vyplýva z odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia súd prvej inštancie podľa § 185 CSP môže vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Vezme na zreteľ skutočnosť, že v danom prípade platí princíp formálnej pravdy a z uvedeného sa preto priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú v zásade povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo sa oboznámiť a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Ide teda o kontradiktórny proces, kde proti sebe stoja dve strany sporu s protichodným záujmom na jeho výsledku. V čase odvolacieho konania preto súd vychádza z uvedených ustanovení CSP. Je však možné už v tomto štádiu konania konštatovať, že návrh žalobcu sa javí dôvodným, ktorý súdu predložil dostatočné množstvo listinných dôkazov svedčiacich o dôvodnosti jeho nároku.
8. Žalovaný po rozhodnutí odvolacieho súdu vo svojich prednesoch uviedol, že platnosť a účinnosť Zmluvy o poskytovaní právnych služieb súvisiacich s právnym poradenstvom a zastupovaním z 31.03.2009 bola ukončená ku 31.3.2013 Dohodou o skončení zmluvy z 26.3.2013. Keďže nedošlo k jednostrannému vypovedaniu tejto zmluvy zo strany klienta, žalobca má nárok na súdom priznanú náhradu trov konania voči odporujúcemu účastníkovi, voči ktorému bola priznaná v zmysle čl. V.2 a nie voči žalovanému v zmysle čl. V.3. Žalobcovi nevznikol voči žalovanému nárok na súdom priznanú
náhradu trov konania za úkony, ktoré žalobca vykonal v súdnych sporoch počas platnosti a účinnosti tejto zmluvy nemá, keďže ho má ho voči žalovanému v spore. Taktiež vystavená faktúra je neurčitá a nepresná, odkazuje všeobecne iba na mandátnu zmluvu, ale žalované úkony boli vykonané v r. 2012, 2013 t.j. počas platnosti a účinnosti Zmluvy typu B z 31.03.2009, pričom na základe mandátnej zmluvy nárok žalobcu nemohol vzniknúť, keďže v čase, keď žalovaný vykonával predmetné úkony právnej služby ešte neexistovala.
9. Súčasne poukázal na to, že splatnosť nároku žalobcu v zmysle znenia čl. 3.5 nastala právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým súd náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi priznal. Návrh na pripustenie zmeny žaloby o sumu 20.957,17 € podal žalobca na súd dňa 11.11.2016, čoho predmetom je súdom priznaná náhrada trov právneho zastúpenie v 67 súdnych sporoch. Hmotno-právne účinky zmeneného návrhu nastávajú dňom jeho doručenia súdu, preto sa nárok žalobcu v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 Obch. zák. a § 397 Obch. zák. na súdom priznané trovy právneho zastúpenia z rozhodnutí súdov, ktoré nadobudli právoplatnosť (nárok sa stal splatným) do 11.11.2012 premlčal najneskôr 11.11.2016. Preto k tomuto dátumu vzniesol námietku premlčania práva žalobcu na súdom priznané trovy právneho zastúpenia z rozhodnutí súdov, ktoré nadobudli právoplatnosť do 11.11.2012. 10. Žalobcovi nárok nevznikol ani podľa čl. 3.5. Mandátnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že predmetom nároku žalobcu je odmena za konkrétne úkony, ktoré žalobca vykonal pri zastupovaní žalovaného v súdnych sporoch počas platnosti a účinnosti tej ktorej zmluvy o poskytovaní právnych služieb (4 zmluvy bod A) t.j. to, či žalobcovi vznikol resp. nevznikol nárok na odmenu za konkrétny úkon, ktorý žalobca vykonal v súdnych sporoch je možné zistiť podľa ustanovení tej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, ktorá bola platná a účinná v dobe, keď žalobca konkrétny úkon vykonal. 11. Vo vzťahu k Zmluve o poskytovaní právnych služieb súvisiacich s právnym poradenstvom a zastupovaním poukázal na znenie čl. III. Podľa ktorého „Advokát a klient si dohodli zmluvnú odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena). Základná hodinová odmena je dohodnutá na 63 € s DPH. Cena za dodanie celého predmetu zmluvy za 48 mesiacov 120,.960 € s DPH. “ a podľa čl. V.2 : „Klient súhlasí a splnomocňuje advokáta, aby priznaná náhrada trov konania (podľa advokátskej tarify) za poskytovanie právnej služby pripadla advokátovi, resp. aby si ju vymáhal od odporujúceho účastníka, voči ktorému bola priznaná.“ „V prípade jednostranného vypovedania tejto zmluvy zo strany klienta, tento sa zaväzuje uhradiť advokátovi doposiaľ priznané resp. vynaložené trovy právneho zastúpenia na základe ním vystavenej faktúry.“ Z uvedeného teda vyplýva, že advokát má voči klientovi nárok na hodinovú odmenu (čl. III), advokát má nárok na súdom priznanú náhradu trov konania voči odporujúcemu účastníkovi, voči ktorému bola priznaná (čl. V.2) a advokát má nárok na súdom priznanú náhradu trov konania voči klientovi iba v prípade jednostranného vypovedania tejto zmluvy zo strany klienta (či. V.3). Preto keďže platnosť a účinnosť Zmluvy typu „B“ bola ukončená ku 31.3.2013 Dohodou o skončení zmluvy z 26.3.2013, ktorú podpísali ako žalovaný tak aj žalobca a teda nedošlo k jednostrannému vypovedaniu tejto zmluvy zo strany klienta žalobca má nárok na súdom priznanú náhradu trov konania voči odporujúcemu účastníkovi, voči ktorému bola priznaná v zmysle čl. V.2 a nie voči žalovanému v zmysle čl. V.3. Preto žalobcovi nevznikol voči žalovanému nárok na súdom priznanú náhradu trov konania za úkony, ktoré žalobca vykonal v súdnych sporoch počas platnosti a účinnosti Zmluvy o poskytovaní právnych služieb súvisiacich s právnym poradenstvom a zastupovaním, (tento nárok mu vznikol voči odporujúcemu účastníkovi, voči ktorému bola priznaná), čo sa vzťahuje sa na všetky úkony, za ktoré bola priznaná rozhodnutím náhrada trov do 31.3.2013. 12. Taktiež poukázal na to, že nárok žalobcu na odmenu je v rozpore s ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004, nakoľko v zmysle § 1 ods. 3 vyhlášky je možná iba kombinácia medzi spôsobmi určenia zmluvnej odmeny - nie je možná kombinácia spôsobu zmluvnej odmeny s klasickou tarifnou odmenou (§ 9 až 14). Preto je ustanovenie čl. 3.5 Mandátnych zmlúv č. l, 2,3 absolútne neplatné pre rozpor s § 2 ods. 3 a § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004. 13. Podľa názoru žalovaného žalobcovi patrí hodinová odmena - a v prípade keď boli v súdnom spore žalobcovi ako advokátovi priznané trovy proti účastníkovi v spore, tak tieto trovy patria advokátovi a nie Mestu Prešov - advokát si tieto trovy mal vymáhať od účastníka v spore a nie ich fakturovať žalovanému. Preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
14. Žalobca s obranou žalovaného nesúhlasil. Vo svojom prednese odmietol tvrdenie žalovaného, že „na základe mandátnej zmluvy nemohol vzniknúť nárok, keďže v čase vykonania úkonu žalobcom ešte neexistovala", nakoľko to bol žalovaný, ktorý žalobcu poveril, aby spracoval žalobu a splnomocnil ho v konaní na jeho právne zastupovanie na súde ako stranu sporu - žalobcu ako aj na ďalšie úkony, čomu
predchádzalo odovzdanie spisového materiálu a listinných podkladov. Je pritom nielen z dokumentácie žalovaného, ale aj zo samotných súdnych spisov súdov preukázateľné, že žalovaného riadne v súdnych konaniach a exekučných konaniach právne zastupovali a poskytli dohodnuté plnenie spočívajúce v úkonoch právnych služieb. Aj podľa webového sídla samotného žalovaného vyplýva, že žalovaný nielen v dobe pred začatím spolupráce so žalobcom, ale aj v ďalších následných a opakovane prebiehajúcich procesoch verejného obstarávania týkajúceho sa zmluvného zabezpečovania poskytovania právnych služieb samospráve, kde sa už žalobca ani nezúčastňoval, aplikoval žalovaný (samospráva) opakovane celkom totožné zmluvné podmienky ako to predtým zrealizoval so žalobcom v tomto konaní. 15. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že k premlčaniu uplatneného nároku samozrejme nedošlo a to ani v tých prípadoch, kde rozhodnutia súdov nadobudli právoplatnosť do 11.11.2012. Žalovaný nerozlišuje dobu splnenia (splatnosť) a čas vzniku práva samotného. Ak nebol medzi žalovaným a žalobcom čas splnenia (splatnosť) odmeny vyúčtovanej na základe súdnych rozhodnutí, ktoré ju priznali dohodnutý, ani nebol dohodnutý spôsob jeho určenia, určuje ho veriteľ tým, že ho od dlžníka požaduje. Doba splnenia (splatnosť) odmeny v podobe tzv. prísudku presne určená, či stanovená zmluvnými stranami nebola. Žalovaný nesprávne posudzuje začiatok doby premlčania, keďže v odvolaní opakovane nesprávne vychádza z ním prezentovaného právneho názoru, že súdom prisúdená náhrada trov konania - náhrada trov právneho zastúpenia patrí právnemu zástupcovi a má ju uhrádzať neúspešný účastník súdneho sporu. Žalobca v tomto konaní ako vtedajší právny zástupca strany sporu, však bol súdom správne a podľa zákona označený len ako tzv. platobné miesto, príjemca a teda nebol zároveň aj účastníkom - stranou sporu. Súd priznáva náhradu trov konania účastníkom konania - stranám sporu. Advokátovi predsa trovy konania ani nevznikli a vzniknúť nemohli. Advokát predsa podľa predpisov procesného práva nemá nárok na náhradu trov konania od neúspešnej protistrany, na to má nárok len úspešná strana sporu. Advokát má podľa hmotnoprávneho právneho predpisu právo na odmenu za poskytnuté právne služby klientovi. Premlčacia doba nezačala plynúť doručením jednotlivých súdnych rozhodnutí, ktorými súd priznal úspešnému účastníkovi súdneho sporu nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia a kde súd určil platobné miesto plnenia k rukám právneho zástupcu, či na účet právneho zástupcu. Vtedy predsa podľa úkonov zmluvných strán a pokynov klienta ani nedošlo k ukončeniu právnej služby. Premlčacia doba, ktorú správne žalovaný uvádza na štyri roky, začala plynúť za danej situácie až ukončením právnej služby výpoveďami jednotlivých splnomocnení. Zmluvný vzťah klienta a advokáta, teraz žalovaného a žalobcu, založený mandátnou zmluvou bol síce časovo ohraničený a viacmennej v akejsi náväznosti bol obnovovaný novými mandátnymi zmluvami, no rozhodujúcou právnou skutočnosťou pre správne posúdenie je, že súčasne nedochádzalo aj k vypovedaniu a obnovovaniu splnomocnení advokáta (teraz žalobcu) na právne zastupovanie klienta (teraz žalovaného) v jednotlivých súdnych (vtedy už aj odvolacích) alebo aj vykonávacích (exekučných) konaniach. Išlo o kontinuálny vzťah a kontinuálnu prácu advokáta pre klienta na základe jeho pokynov. Splnomocnenie na právne zastupovanie v jednotlivom, v tom ktorom súdnom konaní, ktoré stále vypracoval a podpísané advokátovi doručil klient - žalovaný - bolo v základnom konaní určené a dohodnuté vždy na dobu, ktorej dĺžka nebola vopred známa, do ukončenia súdneho sporu (mimosúdnym zmierom, súdnym zmierom, zastavením konania, rozhodnutím súdu prvej inštancie, či rozhodnutím odvolacieho súdu), nie po dobu platnosti rámcovej mandátnej zmluvy. Splnomocnenie na právne zastupovanie, ktoré stále vypracoval a podpísané advokátovi doručil klient - žalovaný - bolo v jednotlivom, v tom ktorom exekučnom (vykonávacom) konaní určené a dohodnuté na celú dobu exekučného konania, či už vymožením súdom prisúdenej pohľadávky klienta, resp. do skončenia, či zastavenia exekučného konania. Nešlo o dobu určitú do účinnosti rámcovej mandátnej zmluvy a teda nebolo vopred možné určiť dobu, kedy ku vyúčtovaniu prisúdenej odmeny a k actio nata a i začatiu plynutia premlčania dôjde. Bežne advokát vyúčtoval odmenu klientovi po prípadnej dobrovoľnej úhrade prisúdenej náhrady trov konania neúspešnou stranou sporu, či až po jej vymožení v exekučnom konaní, alebo na základe plnenia podľa splátkového kalendára. Klient a advokát postupovali podľa dohody a v zjavnej súčinnosti, na základe pokynu klienta, ktorý poveril - splnomocnil - advokáta na poskytovanie právnych služieb, čo advokát nepochybne zreteľne a viditeľne z tých ktorých súdnych a exekučných spisov realizoval a právne klienta zastupoval a tak klient súčasne poskytol v danom čase priestor na zrealizovanie možnosti plnenia. Nemohla teda plynúť premlčacia lehota v čase, kedy bol advokát klientom vo veci riadne splnomocnený a teda bol advokát naďalej aktívny a činný v prospech klienta, s dôvodným a legitímnym očakávaním naplnenia obsahu záväzku a dobromyseľnosti klienta spočívajúcej aj v zaplatení dohodnutej odmeny v podobe tzv. prísudku. Skutočne plynúť začala premlčacia doba až výpoveďou splnomocnenia, resp. doručením výpovedí jednotlivých splnomocnení. Vtedy vzájomný zmluvný vzťah skončil. Od daného času už protistrana a súdny exekútor nemohol poukazovať tzv. prísudok na účet advokáta, ale len na účet klienta, čo klient dotknutým subjektom následne aj oznamoval.
Od toho času nemohol prijímať a prípadne si ponechávať dané plnenia advokát od protistrán, či súdneho exekútora, keďže na to absentoval právny titul, či právny dôvod. Advokát preukázateľne plnenia prijaté po vypovedaní splnomocnení bez ďalšieho obratom poukázal na účet klienta, čo žalovaný jednoznačne v účtovníctve eviduje nielen na základe písomného avíza od advokáta, ale aj na základe výpisov zo svojho vlastného bankového účtu. Advokát počnúc týmto dňom neprijímal plnenia (napr. podľa splátkového kalendára) od protistrán, ale ich trpezlivo odkazoval na úhradu priamo na účet, či k rukám (do pokladne) vtedy už bývalého klienta. Po výpovedi splnomocnenia a teda potom, čo nastala nemožnosť zrealizovania plnenia obvyklým, teda dohodnutým spôsobom, došlo k vyúčtovaniu, bez meškania a podľa advokátskych predpisov, do tridsiatich dní. Odmena bola vyúčtovaná podľa výšky uvedenej v súdnych rozhodnutiach, teda podľa zmluvy. Od doby vyúčtovania do doby úpravy žaloby rozšírením teda k premlčaniu dôjsť skutočne nemohlo a ani nedošlo. Neuplynuli predsa ani dva roky. Naopak vznesením nedôvodnej námietky premlčania navyše došlo žalovaným k opätovnému faktickému uznaniu záväzku, keďže premlčanie môže nastať len u existujúceho nároku z platného právneho vzťahu. 16. Žalobou uplatnený nárok vyplýva z reálne uskutočnenej práce advokáta v prospech klienta. Toto v každej jednej uplatnenej veci osvedčil vo výroku rozhodnutia aj súd. Starostlivo to vyhodnotil a správnosť osvedčil vo výrokoch o náhrade trov konania. Teda nejde o fiktívne, či podvodne žiadané plnenie z verejných zdrojov za neuskutočnenú prácu. Žalovaný nepochopiteľne spochybňuje riadne v jeho prospech vykonanú prácu v podobe právneho zastupovania pred súdom a súdnym exekútorom, z ktorého mal a má úžitok v podobe plnenia súdom uloženej povinnosti protistranám. Žalovaný prezentuje aj na názor o absolútnej neplatnosti právneho úkonu a článku 3.5. Mandátnej zmluvy pre rozpor s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. a pre rozpor s dobrými mravmi. Bez ohľadu na skutočnosť, že posudzovanie rozporu s dobrými mravmi je možné súdom aplikovať len pri konaniach z občiansko právnych vzťahoch a záväzkov uzatvorených podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nie v zmluvných vzťahoch uzatvorených podľa Obchodného zákonníka, ide o nesprávnu právnu úvahu uviedol, že žalovaný nikdy reálne počas prebiehajúceho súdneho sporu nespochybňoval vzájomný právny vzťah vyplývajúci z mandátnej zmluvy. Prípadná absolútna neplatnosť mandátnych zmlúv by sa predsa vzťahovala na všetky uzatvorené zmluvy o poskytovaní právnych služieb samosprávy s advokátmi, vrátane aktuálnych, keďže sú totožné. Žalovaný nikdy doposiaľ nespochybňoval právny základ, či dôvodnosť vyúčtovania podľa súdnych rozhodnutí, ktoré mu všetky do jedného boli doručené ako strane sporu, kde žalobca bol jeho a ním splnomocneným právnym zástupcom. Dokonca v roku 2015 informácie o ukončení súdnych konaní rozhodnutím súdu po vypovedaní splnomocnení na právne zastupovanie žalobcovi oznamoval sám žalovaný a práve na základe takýchto informácii od žalovaného boli spracované „posledné" vyúčtovania. Sám žalovaný preukázateľne už po vypovedaní splnomocnení právnemu zástupcovi, súdu písomne vyčísľoval a uplatňoval si náhradu trov konania a uplatnil si aj náhradu trov právneho zastúpenia za žalobcom zrealizované úkony právnych služieb, čo medzi stranami sporné nikdy nebolo. Veď i na osobnom rokovaní uskutočnenom ešte v máji roku 2015, primátorka (a neskôr aj prednostka mestského úradu) dala žalobcovi osobný prísľub, že k plneniu zo strany mesta dôjde, no bolo potrebné spracovať účtovné podklady za pomoci mestskej obchodnej spoločnosti, ktorá sa aktuálne danej problematike ako mandatár mesta začala v tomto čase venovať a disponovala spisovým materiálom, bankovým účtom i informáciami od súdnych exekútorov, ktorí už medzičasom (k roku 2017) väčšiu časť úspešne vymohli a poukázali žalovanému na účet mandatára - mestskej obchodnej spoločnosti. Žalovaný teda ničím nespochybnil základ nároku, či o jeho dôvodnosť, naopak navrhol uzavrieť splátkový kalendár v neurčitom termíne. Po vyúčtovaní odmeny, ktorej plnenie je nárokované v tomto konaní, žalobca ešte v roku 2015 preukázateľne uhradil správcovi dane sumu vyššiu ako 4.500 €, predstavujúcu daň z pridanej hodnoty, ktorá je príjmom štátneho rozpočtu a žalobcovou ďalšou majetkovou stratou za prácu v prospech mesta Prešov, kde mu nebola ani zaplatená dôvodne očakávaná odmena. Samotné ukončenie spolupráce dohodou nespôsobilo zánik nároku na dohodnutú odmenu. Reálne ukončenie vzájomného vzťahu nastalo až vypovedaním splnomocnení a oznámením danej skutočnosti súdu v prvej štvrtine roka 2015. Okrem iného, predmetom vyúčtovania nikdy neboli nároky na odmenu za poskytnuté právne služby (vždy po dva úkony právnych služieb) v exekučných konaniach a ide o niekoľko desiatok vecí, ktorej s časťou už žalovaný, či jeho mandatár - mestská obchodná spoločnosť - disponuje, ako ani odmeny za ďalšie možno až tri desiatky žalôb a teda desiatky ďalších úkonov právnych služieb a práce v konaniach pred súdmi prvej inštancie v prospech žalovaného, čo je žalovanému podľa súvisiacej dokumentácie dobre a dlhodobo známe. Dokonca priamo na webovej stránke žalovaného je zverejnená Zmluva medzi žalovaným a jeho novým právnym zástupcom subjektom, ktorá obsahuje úplne totožné zmluvné podmienky ako zmluva so žalobcom, aj keď žalovaný spochybňuje jej platnosť.
17. Podľa § 566 ods.1 Obch. zák. mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
18. Podľa § 566 ods.2 Obch. zák. ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
19. Podľa § 571 ods.1 Obch. zák. ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.
20. Podľa § 571 ods.2 Obch. zák. ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.
21. Podľa § 149 ods.1 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
22. Podľa § 150 ods.1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
23. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
24. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
25. Žalobca sa v danom prípade domáhal priznania nároku na zaplatenie odmeny mandatára za poskytnuté právne služby, ktorú vyúčtoval žalovanému po ukončení vzájomného zmluvného vzťahu, ako to vyplýva z jeho prednesu.
26. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca poskytoval žalovanému odporcovi právne služby od roku 2007. Po ukončení vzájomného zmluvného vzťahu v súlade s čl. 3 bod 3.5 Mandátnej zmluvy, ktorú účastníci tohto zmluvného vzťahu vzájomne uzatvorili vyúčtoval žalobca žalovanému dohodnutú odmenu. v zmysle Občianskeho súdneho poriadku a Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ako tarifnú odmena za jednotlivé úkony rovnej služby, čo žalovaný doposiaľ neuhradil.
27. Predmetné konanie má sporový charakter, preto sú sporové strany povinné uniesť nie len povinnosť tvrdenia ale aj dôkaznú povinnosť.
28. V danom prípade žalobca predloženými listinnými dôkazmi dostatočným spôsobom súdu preukázal dôvodnosť uplatneného nároku, čo do základu ako aj čo do jeho výšky ako to vyplýva z jeho prednesu, na ktorý súd odkazuje. Žalovaný svoje tvrdenia o neplatnosti právnych úkonov relevantným spôsobom neosvedčil, pričom poukázal na neplatnosť mandátnych zmlúv, vyhotovených priamo žalovaným, teda na eventuálnu neplatnosť právneho úkonu, ktorú sám spôsobil v dôsledku čoho sa jej dovolávať nemôže (§40a Občianskeho zákonníka).
29. Pojmovými znakmi právneho úkonu v zmysle právnej teórie sú prejav vôle, zameranie prejavu vôle, uznanie prejavu vôle právnym poriadkom, nastúpenie právnych následkov, ktoré konajúci sledoval, t.j. najmä vznik, zmena a zánik práv a povinností. Pre platnosť právneho úkonu musia byť splnené jeho náležitosti. V prípade vôle musí byť jej prejav skutočne daný, t.j. musí byť slobodná, vážna a bez omylu. Pokiaľ má právny úkon plniť svoju spoločenskú funkciu, nesmie prejav vôle konajúceho vzbudzovať pochybnosti o obsahu právneho úkonu, ktorý prejavuje. Zákon nepredpisuje osobitné náležitosti pre tento prejav, kladie však požiadavku, aby prejav vôle bol určitý a zrozumiteľný, aby s ním mohli byť spojené právne následky zamýšľané konajúcou osobou. V prípade nejasnosti pri výklade prejavu sa aplikujú interpretačné pravidlá zakotvené v ustanovení § 35 ods. 2 občianskeho zákonníka, pričom pokiaľ
je prejav vôle zachytený v obsahu písomnosti platí interpretačné pravidlo, že prejav vôle je potrebné vykladať tak, aby so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol urobený, zodpovedal skutočnému obsahu vôle, nielen jazykovému vyjadreniu konajúcej osoby a to za predpokladu, že použitý jazykový výraz takýto výklad pripúšťa.
30. V danom prípade zo znenia predmetných mandátnych zmlúv vyhotovených žalovaným je zrejmé, že spĺňajú zákonom predpísané náležitosti podľa ust. § 566 a nasl. Obch. zák., a že tieto právne úkony boli urobené v súlade s ust. § 37 Občianskeho zákonníka určite a zrozumiteľne, slobodne a vážne. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, naopak bol to práve žalovaný, kto žalobcu poveril na všetky úkony súvisiace s jeho zastupovaním, v zmysle mandátnych zmlúv a podpísaných splnomocnení.
31. Žalobca si preto dôvodne a včas uplatnil svoj nárok, pričom vznesená námietka premlčania nie opodstatnená.
32. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
33. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
34. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
35. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
36. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
37. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže, ale nemusí uplatniť.
38. V prejednávanej veci žalovaný zdôvodnil nedôvodnosť žalovaného nároku zánikom pôvodného práva žalobcu na odmenu v dôsledku premlčania počítaného od dátumu právoplatných rozhodnutí súdov. Ako to správne uviedol žalobca vo svojom prednese ak nebol medzi žalovaným a žalobcom čas splnenia (splatnosť) odmeny vyúčtovanej na základe súdnych rozhodnutí, ktoré ju priznali dohodnutý, ani nebol dohodnutý spôsob jeho určenia, určuje ho veriteľ, pričom nárok na náhradu trov konania patrí sporovej strane a nie jeho právnemu zástupcovi. Označenie čísla účtu je iba označením platobného miesta a na vlastníctvo nároku nemá vplyv. Premlčacia doba teda začala plynúť až ukončením právnej služby výpoveďami jednotlivých splnomocnení, teda doručením výpovedí jednotlivých splnomocnení a neplynula v čase, kedy bol žalobca žalovaným vo veci riadne splnomocnený a naďalej aktívny. Preto súd vyhodnotil žalovaným uplatnenú námietku premlčania ako nedôvodnú.
39. Žalovaný relevantným spôsobom skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel ani nespochybnil, preto sa v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP považujú za nesporné.
40. Po vyhodnotení dokazovania preto súd v súlade s právnym záverom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný a podľa ktorého sa nárok žalobcu javí dôvodným, na základe dostatočného množstva listinných dôkazov svedčiacich o dôvodnosti jeho nároku žalobe v celom rozsahu vyhovel.
41. Žalovaný neuhradením faktúry v lehote jej splatnosti dostal sa do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku. Preto je povinný v zmysle ustanovenia § 369 Obch. zák. zaplatiť žalobcovi uplatnený úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry až do zaplatenia (§ 369 ods. 1 a nasl. Obchodného zaplatiť) vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pri celom záväzku (8,05 %).
42. Vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.