Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoEk-24-2023.pdf
PDF · 85 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoEk/24/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v exekučnej veci oprávneného LICITOR factoring, s.r.o., so sídlom Žilina, Sládkovičova 6, IČO: 36 435 601, právne zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Kubincom, PhD., so sídlom A. A., B. X, proti povinnému C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. F. XX, o vymoženie 1.755,56 eur s príslušenstvom, v štádiu konania o zastavení exekúcie, ktorá je vedená na Exekútorskom úrade súdnej exekútorky JUDr. Ivety Tóthovej, so sídlom Veľký Krtíš, Nemocničná 16, pod sp. zn. EX 393/2008, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č. k. 22Er/450/2008-99 zo dňa 5.9.2023 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu v súdenej veci zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 (ďalej aj len EP) s poukazom na § 243f EP. Východiskovo konštatoval, že právny predchodca oprávneného bol bankou, ktorá v rámci predmetu podnikania poskytovala úvery a povinný (s ňou) uzatváral zmluvu ako fyzická osoba nepodnikateľ. Dotknutý zmluvný vzťah (založený zmluvu o úvere z 26.3.2004) preto vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý je nutné aplikovať tiež zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Nadväzne predmetnú zmluvu preskúmaval z hľadiska § 57 ods. 1 písm. m/ EP. 2. Uviedol, že exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Okresný súd skúmal, či sa súd v základnom konaní zaoberal prípadnou neprijateľnosťou niektorých zmluvných podmienok. Po posúdení zmluvy o úvere z 26.3.2004 vyhodnotil poplatok za spracovanie medziúveru ako neplatné zmluvné dojednanie, nakoľko slúži len veriteľovi na úhradu jeho administratívy a „za uplatnenú protihodnotu“ nie je spotrebiteľovi poskytovaná žiadna služba; ktoré konštatovanie platí aj pri poplatku za správu úveru/vedenie úverového účtu. Zároveň zmluva obsahuje i ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky – poplatky, ktoré má hradiť povinný za upomienky a výzvy, či poplatok za zmenu zmluvných podmienok. Okresný súd zhrnul, že v dôsledku účtovania takýchto poplatkov sa spotrebiteľovi reálne poskytne nižší úver, než bol v zmluve dojednaný. 3. Zo súvisiaceho spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Zm/49/2007, v ktorom konaní bol vydaný exekučný titul, uzavrel, že „zmenkový súd“ rozhodol vo veci samej len na podklade tvrdení oprávneného a výlučne na základe originálu predloženej zmenky. Keďže „zmenkový súd“ vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, je nepochybné, že v danom konaní nebolo prihliadané na neprijateľné zmluvné podmienky. 4. Okresný súd podrobne vymedzil obsah doplnenia návrhu (o údaje podľa § 39 ods. 4 EP) na vykonanie exekúcie podaného oprávnením v zmysle § 243f EP a uviedol, že oprávnený sa vôbec nevyjadril k jednotlivým dojednaniam úverovej zmluvy a k skutkovým okolnostiam, ktoré viedli k vzniku dlhu v príslušnej výške. Predmetné podanie charakterizoval len ako formulárové (bez konkrétnych
tvrdení relevantných pre posudzovaný prípad); identické s ďalšími, ktoré oprávnený vykonal aj v iných prebiehajúcich exekučných konaniach. 5. Okresný súd doplnil, že oprávnený nepredložil ani cenník banky, na ktorý sa v zmluve viackrát odvolával. Najmä sa však nevyjadril ku všetkým dojednaniam relevantným pre vyplnenú výšku zmenkovej sumy v zmysle, či táto predstavuje len nesplatenú istinu úveru alebo aj iné položky; ak sú súčasťou zmenkovej sumy poplatky, tak kde boli dojednané, v akej výške a za aké úkony boli účtované; ak sú súčasťou zmenkovej sumy úroky alebo úroky z omeškania, tak z akej sumy a za aké obdobie boli účtované. Nadväzne uzavrel, že vymáhaný nárok vznikol súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadané na podmienky uvedené v § 57 ods. 1 písm. m/ EP, čo podmieňuje zastavenie exekúcie. 6. O trovách exekúcie rozhodol okresný súd tak, že „súdnemu exekútorovi“ ich nepriznal, nakoľko súdna exekútorka si náhradu trov neuplatnila a nevyčíslila. Doplnil, že tak neučinila ani v dodatočnej lehote po výzve zo strany konajúceho súdu.
7. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vydania rozhodnutia o pokračovaní predmetnej exekúcie. Poukazoval na to, že zákon č. 438/2015 Z.z. neuvádzal, čo konkrétne má oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviesť/ vymedziť. Okrem písomného doplnenia, ktoré v zákonnej lehote vykonal, odkázal v doplnení návrhu i na listiny pripojené k dotknutému podaniu. Potvrdil, že „zmenkový súd“ sa nezaoberal spotrebiteľským charakterom zmluvy, keďže mu takáto povinnosť z vtedajšej platnej právnej úpravy ani nevyplývala. Prieskum z hľadiska spotrebiteľskej ochrany mohol na základe označeného zákona vykonať exekučný súd, ale len podľa právnych predpisov účinných v rozhodnom období. 8. Odvolateľ zdôrazňoval, že v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a povinným, v čase vyplnenia zmenky a ani v čase vydania zmenkového platobného rozkazu nebol súčasťou právnej úpravy zákaz zabezpečenia spotrebiteľského záväzku zmenkou. Rozhodne preto nemožno dospieť k paušálnemu záveru, že samotné použitie zmenky bolo v rozpore so zákonom, resp. len formálne s odkazom na § 57 ods. 1 písm. m/ EP exekúciu zastaviť. Oprávnený opakovane (ako v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie) uviedol, že predmetná úverová zmluva nespadala pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa vtedajšieho znenia § 52 ods. 1 Obč. zák., avšak napriek tomu obsahovala všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 9. Odvolateľ konštatoval, že zmenka bola vystavená na sumu predstavujúcu nesplatenú výšku úveru, vrátane príslušenstva a uplatňovaný zmenkový úrok či zmenková odmena nepresahujú výšku stanovenú zákonom. V tejto spojitosti dodal, že ak by exekučný súd považoval napríklad zmluvný úrok za neprijateľný, mohol zastaviť exekúciu len v dotknutej časti. Do pozornosti dával nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 299/2020 a tiež rozhodnutia iných odvolacích súdov v obdobných veciach. 10. V širších súvislostiach oprávnený poukázal na to, že „nezavinil zastavenie exekúcie“, splnil všetky povinnosti a nemôže niesť zodpovednosť za prijatie neskoršej právnej úpravy; osobitne, ak len na ňom leží dôkazné bremeno vyvrátenia zákonnej domnienky. Mal za to, že dotknutou novelizáciou došlo k prelomeniu materiálnej záväznosti súdnych rozhodnutí; čo minimálne hraničí aj so zákazom retroaktivity. Podotkol, že vzhľadom na konkrétnosti (aktuálnej) právnej úpravy obnovy konania reálne neprichádza do úvahy ani (efektívne) využitie žaloby na obnovu konania. Na záver odvolania oprávnený uviedol, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nie je možné považovať „za riadne a vyčerpávajúce“.
11. Povinný zostal v odvolacom konaní nečinný.
12. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
13. Neobstojí odvolacia námietka týkajúca sa údajnej nepresvedčivosti odôvodnenia napadnutého uznesenia. Oprávnený v danej spojitosti neuvádza, v čom (presne) má tento ním tvrdený nedostatok rozhodnutia okresného súdu spočívať. Vo svojej podstate tak ide len o prejav subjektívnej nespokojnosti s verdiktom konajúceho súdu. 14. Odvolateľ totiž vôbec nereaguje na konkrétnosti vyslovené okresným súdom napríklad o aplikácii aj ustanovení zákona č. 634/92 Zb., z ktorého dôvodu je nepochybný spotrebiteľský charakter posudzovanej úverovej zmluvy bez ohľadu na vtedy účinné vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy v Občianskom zákonníku; na posúdenie zmluvných dojednaní úverovej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, na úvahy a konštatovania o neprijateľných zmluvných
podmienkach v otázke poplatkov, z tohto vyplývajúcu nesprávnosť výšky poskytnutého úveru, či o nepredložení cenníka banky, na ktorý sa zmluva o úvere opakovane odvoláva atď... 15. Naproti tomu odvolateľ vytýka okresnému súdu konštatovania, ktoré ani nevyslovil; predovšetkým o tom, že zabezpečenie spotrebiteľského záväzku zmenkou bolo v rozhodnom čase v rozpore so zákonom; či o tom, že pre vydanie exekučného titulu len na základe zmenky je paušálne potrebné exekúciu (aj v súdenej veci) zastaviť. 16. Obdobne, (úplne) mimo rámec odôvodnenia uznesenia okresného súdu idú úvahy a polemiky oprávneného o „primeranosti“ novelizácie Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z.z., o narušení rovnováhy vo vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, resp. oprávneným a povinným, o neúnosnej retroaktivite a pod. Dotknutá právna úprava je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a preto je povinnosťou (exekučného) súdu ju na prípady, ktoré sú predmetom jej právnej regulácie (ktoré kritérium súdený prípad nepochybne spĺňa, čo potvrdzuje i samotný odvolateľ), aplikovať. Uvedené je napokon dostatočne zrejmé aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 299/2019, na ktoré sa (v inej spojitosti) odvoláva i oprávnený.
17. Ako už bolo konštatované, okresný súd konkrétne vymedzil neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré boli obsiahnuté v úverovej zmluve medzi právnym predchodcom oprávneného (G. A. B., H.) a povinným uzavretej dňa 26.3.2004. Rovnako už vyššie krajský súd uviedol, že oprávnený v reakcii na tieto konštatovania a priebežné závery okresného súdu neposkytol žiadnu (proti)argumentáciu; vôbec ich nespochybňoval. 18. Pokiaľ odvolateľ konkrétne nenamietne úvahy a stanoviská prvoinštančného súdu, ktoré sú základom a podstatou preskúmavaného rozhodnutia, (logicky) nie je odvolanie spôsobilé podmieniť vecnú nesprávnosť napádaného uznesenia. Už samotné toto konštatovanie – osobitne pri viazanosti odvolacieho súdu odvolacími námietkami, ktorá viazanosť je daná aj v exekučných veciach (§ 380 ods. 1 CSP v spojení s § 9a ods. 1 EP), by bolo dostatočné na potvrdenie rozhodnutia okresného súdu. 19. Nadväzne, v podstate až nad bezprostredný rámec odvolacieho prieskumu krajský súd dodáva, že náležitým je konštatovanie okresného súdu o tom, že z/účtovanie poplatkov odvodených od neprijateľných zmluvných podmienok sa prejaví v tom, že spotrebiteľovi sa reálne poskytne nižší úver než bol v zmluve dojednaný. Dôsledkom uvedeného je okrem iného aj skutočnosti nezodpovedajúce zakomponovanie údaju o výške poskytnutého úveru do vzorca pre výpočet RPMN, z ktorého titulu je dotknutý výpočet/údaj nesprávny. Súdna prax je už dlhodobejšie jednotná v tom, že nesprávne uvedená (obligatórna) náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa z právneho hľadiska rovná jej neuvedeniu. Následne platí, že v dotknutej úverovej zmluve nebol údaj o RPMN vymedzený, čoho následkom bola bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. v relevantnom znení); ktorá okolnosť zásadným spôsobom ovplyvňuje výšku dôvodne (rešpektujúco nezohľadňovanie neprijateľných zmluvných podmienok) vymáhanej sumy. Bez náležitého skutkového doplnenia oprávneným návrhu na vykonanie exekúcie tak nie je možné ustáliť/kvantifikovať rozsah akceptovateľne vymáhaného nároku.
20. Je potrebné uviesť, že oprávnený (konkrétne) nenamietal ani na závery okresného súdu o formulárovom charaktere doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. o doplnení bez vymedzenia skutočností vlastných práve a len dotknutému zmluvnému vzťahu, ktoré konštatovanie sa v plnej miere vzťahuje aj výšku a rozsah vymáhanej sumy, vrátane jej „zloženia“ (aká časť pripadá na istinu, aká na poplatky, či iné príslušenstvo z akých dôvodov...). Práve na kvantifikovateľnosti neprijateľných zmluvných podmienok, resp. jednotlivých súm vymáhaných na ich základe, je pritom postavené rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 299/2019, ktoré dáva do pozornosti odvolateľ. 21. Pokiaľ sa aj oprávnený v odvolaní vyjadruje k eventualite len čiastočného zastavenia exekúcie, používa všeobecnú formulácia a v rámci nej podmieňovací spôsob; čiže neuvádza žiadne individuálne okolnosti súdenej veci, ale čisto hypotetickú úvahu.
22. Krajský súd zdôrazňuje, že tiež v otázke kvantifikácie akceptovateľne vymáhaného nároku je nutné rešpektovať jedno zo základných pravidiel sporového konania (v širšom význame zahŕňajúcom i následné exekučné konanie), ktorým je neprípustnosť nahradenia opísania jedinečných skutkových tvrdení odkazom na pripojené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1, 3 EP). Následne je bez bližšieho významu akcentácia príloh/listinných dôkazov pripojených oprávneným k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie. Navyše, aj v tejto spojitosti je primeraným konštatovanie okresného súdu o nepripojení príslušných cenníkov, hoci úverová zmluva na ne na viacerých miestach poukazuje.
23. Napokon bezpredmetným je odkazovanie odvolateľa na závery rozhodnutí iných odvolacích súdov v obdobných veciach, lebo tieto nie sú pre konajúce súdy záväzné (§ 193, eventuálne § 391 ods. 2 a § 455 CSP). Odhliadnuc od toho, že podľa vedomostí odvolacieho súdu predmetné rozhodnutia reprezentujú skôr minoritné názory súdnej praxe, nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 CSP. Zároveň v rozoberanej súvislosti je podstatné, že okresný súd (čiastočne i v spojení s dôvodmi tohto – odvolacieho – rozhodnutia, keďže konanie v I. a II. inštancii tvorí jeden celok) dostatočne zdôvodnil/vysvetlil svoj právny názor, t.j. argumentačne sa s riešením predmetnej právnej otázky plnohodnotne vyrovnal, preto nekonal v rozpore s princípom právnej istoty (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 144/2014 z 13.5.2014).
24. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené oprávneným, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), vo výroku o zastavení exekúcie napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. 25. Vecne správnym je rozhodnutie okresného súdu i v nadväzujúcom výroku o trovách exekúcie. Zodpovedá stavu veci, že súdna exekútorka si dotknutý nárok (vôbec) nevyčíslila; a to ani po výzve zo strany exekučného súdu. 26. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na ich náhradu nepriznal. Odvolateľ/oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu povinnému žiadne trovy konania v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).
27. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.