Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/20/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu: B. I., nar.: XX.XX.XXXX, XXX XX M. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Čurillom, advokátom, Hlavná 11, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1. W.. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, a 2. B.. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Im E. 7, XXXX S., A., obom zastúpeným JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, o určenie práva vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 17.05.2022 č. k. -217 v spojení s opravným uznesením zo dňa 01.02.2023 č.k. -260 a dopĺňacím rozsudkom zo dňa 27.05.2022 č.k. -232 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom a vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozhodol tak, že žalobu zamietol (I. výrok), žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (II. výrok). Dopĺňacím rozsudkom neodkladné opatrenie nariadené uznesením súdu prvej inštancie č.k. -17 zo dňa 26.07.2018, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. zo dňa 10.10.218 zrušil.

2. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd rozhodol o určení, že žalovaní v 1. a 2. rade ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností č. C KN XXX/X - záhrady o výmere 2083 m2 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. M. sú povinní strpieť uloženie existencie podzemného vedenia plynovej a vodovodnej prípojky žalobcu k miestnemu verejnému vodovodu a plynového rozvodu tak, ako sú tieto znázornené na situačnom náčrte vypracovanom: AGRING, inžiniersko-projektová a obchodno- podnikateľská činnosť, ul. Čsl. Armády č. 30, PSČ: 080 01. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli od svojich právnych predchodcov B. I., nar. XX.XX.XXXX a X. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. č. XX s vedomím, že cez nehnuteľnosť C KN XXX/X zapísanú na LV č. XXX kat. územia M. sú od roku XXXX so súhlasom ich právneho predchodcu vedené inžinierske siete k pozemku žalobcu CKN XXX/X zapísanému na LV č. XXX, kat. územia M., ako aj odvod spodnej a dažďovej vody. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný v 2. rade dňa 30.05.2018 v dopoludňajších hodinách zasypal vodovodnú šachtu žalobcu stojacu na parcele č. C KN XXX/X zapísanej na LV č. XXX kat. územia M., čím v podstate znemožnil žalobcovi odvod spodnej a dažďovej vody. Žalobca dodal, že tak ako špecifikoval vyššie, cez nehnuteľnosť žalovaných C KN XXX/X je v súčasnosti vedená po dlhú dobu vodovodná a plynová prípojka žalobcu zásobujúca rodinný dom žalobcu pitnou vodou, ako aj vykurovacím médiom, a že žalovaný v 2. rade poukazujúc na zasýpanie vodovodnej šachty sa vyhráža žalobcovi prerušením vodovodnej a plynovej prípojky, ako aj ich zničením majúc zato,

že tieto sú bez právneho titulu vedené po pozemku, ktorého je tento podielovým spoluvlastníkom v ideálnom pomere 1.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že podľa kolaudačného rozhodnutia zo dňa 18.04.2000 na parcele č. C KN XXX/X, kat. územie M., postavil žalobca rodinný dom, ktorý sa stal užívania schopným najneskôr dňa 17.04.2000. Žalobca tvrdil, že plynovú prípojku a vodovodnú prípojku k tomuto domu riešil v súlade so stavebným povolením, napojením sa na hlavné rozvody nachádzajúce sa v miestnej komunikácii, a to ich zakopaním do zeme cez pozemok C KN č. XXX/X a cez pozemok C KN XXX kat. úz. M., ktorých vlastníkmi v tom čase boli jeho rodičia B. I. a X. I., ktorí s uvedeným riešením výslovne súhlasili. Takýto užívací stav vodovodnej a plynovej prípojky existoval až do roku 2018, keď sa žalovaní stali vlastníkmi dotknutých nehnuteľností. Z písomného čestného prehlásenia, ktoré podľa jeho obsahu podpísali dňa 14.05.2018 v prítomnosti starostu obce Podhradík Ing. T. O. rodičia žalobcu, a to B. I., nar. XX.XX.XXXX a X. I., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že títo dňa 14.05.2018 prehlásili, že ako vlastníci pozemku č. XXX/X v M., katastrálne územie M., sami navrhli a súhlasili s tým, aby ich syn, žalobca B. I., nar. XX.XX.XXXX si v roku 1996 priviedol inžinierske siete cez ich pozemok k svojmu pozemku č. XXX/X v M., taktiež odvod spodnej a dažďovej vody. Ostatné skutočnosti, najmä konkrétne polohopisné umiestnenie, resp. trasovanie podzemného vedenia plynovej a vodovodnej prípojky cez pozemky, dodržanie technických noriem ich bezpečného uloženia, ako aj možnosti žalobcu napojiť sa na prípojky nachádzajúce sa vo verejnej komunikácii cez inú parcelu C KN XXX vo vlastníctve obce M. na vlastné, ako aj primeranosť a únosnosť prípadných obmedzení žalovaných vedením prípojok cez ich pozemok, z hľadiska podanej žaloby a ňou vymedzeného predmetu konania, teda o určení, či tu právo vecného bremena je, neboli podstatné, a preto sa súd ich zisťovaním a hodnotením ich pravdivosti podrobne ani nezaoberal. Z podanej žaloby je totiž zrejmé, že predmetom tohto konania nebol návrh žalobcu, aby súd na pozemku žalovaných zriadil za náhradu vecné bremeno nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe žalobcu podľa , pri ktorom by zisťovanie a hodnotenie vyššie uvedených skutočností súdom bolo zrejme nevyhnutné, ale návrh, aby súd v zmysle rozhodol o určení, či tu právo je, t.j. že žalovaní sú povinní strpieť uloženie existencie podzemného vedenia plynovej a vodovodnej prípojky tak, ako sú znázornené priloženom situačnom náčrte. Z hľadiska uvedeného vymedzenia rozhodovanej veci súd následne zdôraznil, že žiadne iné podstatné skutočnosti o tom, že rodičia žalobcu ako vtedajší vlastníci pozemku č. XXX/X v M.u, katastrálne územie M., sami navrhli a súhlasili s tým, aby si v roku 1996 priviedol inžinierske siete cez ich pozemok k svojmu pozemku č. XXX/X v M.u, taktiež odvod spodnej a dažďovej vody, týkajúce sa navrhovaného určenia, že žalovaní sú povinní strpieť uloženie existencie podzemného vedenia plynovej a vodovodnej prípojky tak, ako sú znázornené v priloženom situačnom náčrte, v konaní stranami uvedené a ani zákonom stanoveným procesným postupom súdu zistené neboli a ani nevyšli najavo. Žalobca ani netvrdil ďalšie okolnosti, na základe ktorých sa mohol dobromyseľne domnievať, že mu ako vlastníkovi nejakej konkrétnej vládnucej nehnuteľnosti vo vzťahu pozemku žalovaných nejakým konkrétnym spôsobom vzniklo vecné bremeno uloženia a prechodu vodovodnej a plynovej prípojky cez konkrétne určenú časť tohto pozemku, resp. že vlastníci parcely C KN XXX/X kat. úz. M. sú povinní strpieť uloženie existencie podzemného vedenia plynovej a vodovodnej prípojky žalobcu k miestnemu verejnému vodovodu a plynovému rozvodu tak, ako sú znázornené na ním predloženom situačnom náčrte. Pre vydržanie práva je potrebný aspoň nejaký domnelý (putatívny) konkrétny nadobúdací právny titul, na základe ktorého sa jeho držiteľ mohol dobromyseľne domnievať, že mu toto jeho právo a tomu zodpovedajúca povinnosť druhej strany v určitom čase a rozsahu pri nejakom konkrétnom právnom úkone alebo rozhodnutí právne vzniklo a patrí.

4. Citujúc SR, , , () súd uzavrel, že žalobca netvrdil a nepreukázal oprávnenie na umiestnenie prípojok cez označenú parcelu práve podľa ním predloženého situačného náčrtu tak ako sa ho domáha v návrhu, ale len neurčitý, viď aj ust. , priestorovo bližšie nešpecifikovaný „súhlas so zakopaním prípojok do zeme“ cez označený pozemok. Netvrdil a nepreukázal žiadne také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by objektívne dovoľovali uvažovať o tom, že bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu tomu zodpovedajúce vecné právo ako vlastníkovi vládnucej nehnuteľnosti vo vzťahu k označeným parcelám ako slúžiacim nehnuteľnostiam patrí, teda že ho mohol nadobudnúť vydržaním. Žalobca vo svojej žalobe v podstate poukázal iba na údajný súhlas so zakopaním prípojok cez označený pozemok, a na dlhodobý užívací stav bez toho, aby tvrdil akékoľvek konkrétne objektívne skutočnosti svedčiace o tom, že sa mohol dobromyseľne domnievať, že mu vecné právo uloženia a prechodu vodovodnej a plynovej prípojky k jeho stavbe cez nejakú konkrétne určenú časť pozemku žalovaných tak, ako je to

znázornené na ním predloženom situačnom náčrte, v určitom čase reálne vzniklo. Ani prípadný samotný dlhodobý faktický stav a užívanie cudzej nehnuteľnosti, bez toho, aby sa žalobca dobromyseľne, na základe konkrétnych skutočností domnieval, že mu konkrétne vecné právo uloženia a prechodu vodovodnej a plynovej prípojky cez cudzie nehnuteľnosti, a tomu zodpovedajúca povinnosť ich vlastníka to strpieť patrí, totiž nie je dôvodom vzniku takéhoto práva. Tu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.03.2011, sp. zn. , podľa ktorého „Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov bez toho, že by bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.“. Právo žalobcu zodpovedajúce vecnému bremenu, a s tým súvisiace určenie povinnosti žalovaných strpieť uloženie existencie podzemného vedenia plynovej a vodovodnej prípojky žalobcu k miestnemu verejnému vodovodu a plynového rozvodu tak, ako sú tieto znázornené v ním priloženom situačnom náčrte, teda zo skutočností uvedených v žalobe nevyplýva. Vzhľadom na uvedené preto považoval súd ďalšie dokazovanie týchto skutočností, ktoré žalovaní spochybnili ako nedôveryhodné, a z ktorých ním deklarované právo nevyplýva, za nadbytočné, a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle ust. v spojení s ust. .

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca, ktorý namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v súlade so stavebným povolením Okresného úradu v M., odbor životného prostredia zo dňa 18.01.1999 č. H. XX/XXXX Kč riešil plynovú a vodovodnú prípojku napojením na hlavné rozvody nachádzajúce sa v miestnej komunikácii a to ich zakopaním do zeme cez pozemok C KN XXX a pozemok C KN XXX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX k.ú. M., ktorých vlastníkmi v čase realizácie týchto prípojok boli jeho rodičia, B. I. a X. I., ktorí s uvedeným riešením vedenia siete a ich napojenia na rozvody výslovne súhlasili tak, ako to v konečnom dôsledku vyplýva z ich čestného prehlásenia zo dňa 14.05.2018. V súlade s v tom čase platnou právnou úpravou, realizácia plynovej a vodovodnej prípojky bez súhlasu vlastníka, cez ktorý táto prechádzala, nebola ani právne možná. Po stránke objektívnej nie je možné iné napojenie na existujúcu verejnú vodovodnú a plynovú prípojku. Obec M. je na LV č. XXX k.ú. M. vedená ako výlučný vlastník nehnuteľnosti č. C KN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4.475 m2 a C KN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 597 m2. Predmetné nehnuteľnosti tvoria v prírode prístupovú miestnu komunikáciu k nehnuteľnostiam strán konania. Pokiaľ samotní rodičia sami navrhli a súhlasili s tým, aby žalobca pri realizácii výstavby rodinného domu previedol inžinierske siete cez ich nehnuteľnosť, navrhli, aby realizoval i odvod spodnej a dažďovej vody. V ďalšom poukázal na ust. , pričom zdôraznil skutočnosť, že žalobca zákonne realizované prípojky inžinierskych sietí užíval od roku 1999, pričom po celý čas ich užívania bol rešpektovaný všetkými vlastníkmi nehnuteľnosti, cez ktorú sú prípojky vedené, pričom tieto nadobudli bezodplatne práve od osôb, so súhlasom a podnetu ktorých boli tieto prípojky žalobcom realizované. Otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou. K pojmu dobromyseľnosť a ospravedlniteľný omyl je potrebné zdôrazniť, že žalobca na realizáciu uloženia sietí dostal podnet a súhlas od samotných vlastníkov dotknutej nehnuteľnosti, realizáciu takého uloženia sietí mu odobrili všetky dotknuté štátne orgány a v konečnom dôsledku mu bolo udelené stavebné povolenie. Žalovaní dotknutú nehnuteľnosť nadobudli v podstate od tých osôb, ktoré udelili žalobcovi súhlas na uloženie inžinierskych sietí a to bezodplatným právnym úkonom. Ďalšou právne relevantnou skutočnosťou je aj doba trvania takéhoto užívacieho stavu, teda doba užívania od roku 1999 až do momentu, keď vlastnícke právo dotknutej nehnuteľnosti nadobudli práve žalovaní, teda do roku 2017. Od žalobcu ako občana s bežným právnym vedomím nemožno vyžadovať, aby tento mal právne povedomie o tom, že rozhodnutie správnych orgánov, ktoré výslovne vychádza z toho, že prípojky na siete do domu budú vedené pozemkom, ktorý je vo vlastníctve inej osoby, je prípustné iba z hľadiska správnych predpisov a nezakladá sa ním právo voči vlastníkovi susedného pozemku, najmä sa ním nezriaďuje vecné bremeno. Môže ísť o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy titul vôbec nie je, ale držiteľ práva je vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.10.2022 sp. zn. ). Práve poukazujúc na všetky okolnosti predmetného správania sa žalobca má za to, že tento bol nesporne v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, nakoľko vlastníci dotknutej nehnuteľnosti výslovne udelili štátnym orgánom súhlas na vedenie sietí dotknutou nehnuteľnosťou a štátne orgány takýto súhlas akceptovali a v súlade s existujúcou právnou úpravou,

stavebným povolením a kolaudačným rozhodnutím jednoznačne v tejto viere žalobcu utvrdili. Žalobca sa práve zo stavebného povolenia na realizáciu prípojok a kolaudačného rozhodnutia domnieval, že konal na základe zákona a v súlade so zákonom, a teda že realizoval výstavbu prípojok právne perfektným spôsobom. Toto vnútorné presvedčenie zakladá jeho dobromyseľnosť ako predpoklad vydržania práva vecného bremena. Poukázal aj na tú skutočnosť, kedy predmetný právny inštitút bol implementovaný do existujúcej právnej úpravy, či teda právne povedomie občanov o samotných predpokladoch vzniku práva vecného bremena bolo štandardom. K výstavbe rodinného domu došlo v roku 1996 a k samotnej realizácii prípojok v roku 1999. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.

7. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny potvrdil. S poukazom na ust. uviedli, že žalobca prvýkrát v odvolaní uvádza, že plynovú prípojku a vodovodnú prípojku realizoval na základe stavebného povolenia vydaného okresným úradom v M., Odborom životného prostredia sp. zn. H. XX/XXXX zo dňa 18.01.1999, pričom uviedol, že tieto riešil ich zakopaním do zeme cez pozemok parcelu registra „C“ č. XXX a parcelu registra „C“ č. XXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXX v k.ú. M.. Na tieto skutkové tvrdenia nie je možné práve s ohľadom na ust. prihliadať, keďže nie je splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. . Žalobca v odvolaní naviac uvádzal navzájom si odporujúce tvrdenia. Na jednom mieste uviedol, že vodovodnú a plynovú prípojku realizoval na základe stavebného povolenia zo dňa 18.01.1999 a na inom mieste tvrdil, že previedol inžinierske siete cez parcelu registra „C“, č. XXX/X, na základe súhlasu jeho rodičov. Z príloh predložených žalovanými vyplýva, že v čase vyhotovenia náčrtu spoločnosťou AGRING, vodovodná prípojka existovala. Ďalšou novotou v odvolaní žalobcu je tvrdenie, že právna predchodkyňa žalovaných, B. B., mala mať vedomosť o existencii vedení slúžiacich pre potreby rodinného domu žalobcu cez pozemok, ktorý nadobudla v roku 1999. bez ohľadu na to, že táto novota nie je prípustná, žalovaní túto skutočnosť dôrazne popierajú, rovnako ako popierajú nové tvrdenia žalobcu, že by s takýmto vedením sietí pre rodinný dom žalobcu súhlasila. Žalobca tvrdil, že cez pozemok žalovaných mal byť vedený aj zvod dažďovej vody a odpadových vôd. Tu žalovaní opätovne poukázali na stavebné povolenie zo dňa 13.02.1997, v ktorom je výslovne uvedené, že dažďová voda musí byť zvedená odkvapovými rúrami na vlastný pozemok a nesmie sa odviesť cez susedný pozemok, a že žumpa musí byť prevedená na vlastnom pozemku.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v a nasl. (ďalej len „“), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom je potrebné zrušiť.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je vlastníkom parcely č. C KN XXX/X, kat. územie M., na ktorej postavil rodinný dom, ktorý sa stal užívania schopným najneskôr dňa 17.04.2000. Plynovú prípojku a vodovodnú prípojku k tomuto domu riešil napojením sa na hlavné rozvody nachádzajúce sa v miestnej komunikácii, a to ich zakopaním do zeme cez pozemok C KN č. XXX/X a cez pozemok C KN XXX kat. úz. M., ktorých vlastníkmi v tom čase boli jeho rodičia B. I. a X. I., a to na základe ich súhlasu. Z písomného čestného prehlásenia zo dňa 14.05.2018 vyplýva, že rodičia žalobcu ako vlastníci pozemku č. XXX/X v M.u, katastrálne územie M., sami navrhli a súhlasili s tým, aby ich syn, žalobca B. I., nar. XX.XX.XXXX si v roku 1996 priviedol inžinierske siete cez ich pozemok k svojmu pozemku č. XXX/X v M.u, taktiež odvod spodnej a dažďovej vody. Uvedený užívací stav trval do roku 2018, kedy sa vlastníkmi uvedených pozemkov stali žalovaní.

10. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal vecnou opodstatnenosťou žaloby žalobcu, pričom dospel k záveru o nesplnení zákonných predpokladov pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

11. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991). Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti

nie je dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný; ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho - ktorého prípadu od každého vyžadovať. Ospravedlniteľným omylom môže byť omyl skutkový aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z nedostatku vedomosti o dôsledkoch právnych skutočností, ktoré sú všeobecne záväznými právnymi predpismi považované za právne relevantné.

12. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Taký držiteľ je ten, kto je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Spravidla to bude ten, ktorý vykonáva právo na základe právneho titulu, ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti o neplatnosti, resp. skutočnostiach ich spôsobujúcich nevie a nemusí vedieť. Môže ísť o tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy tu titul vôbec nie je, ale držiteľ práva je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je.

13. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu takýto právny titul svedčí (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda bez ďalšieho rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo 14. novembra 2018).

14. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdať veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.03.2011 sp. zn. ).

15. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca poukázal iba na súhlas so zakopaním prípojok, bez toho, aby poukázal na objektívne skutočnosti svedčiace o tom, že sa mohol dobromyseľne domnievať, že mu vecné bremeno uloženia a prechodu vodovodnej a plynovej prípojky k jeho stavbe v určitom čase reálne vzniklo.

16. Odvolací súd tu poukazuje na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že rodičia žalobcu, t.j. B. I. a X. I. navrhli a súhlasil, aby si žalobca priviedol inžinierske siete cez pozemok č. XXX/X vo vlastníctve rodičov žalobcu k pozemku č. XXX/X vo vlastníctve žalobcu. Z notárskej zápisnice N XXX/XX Nz XXX/XX vyplýva, že rodičia žalobcu darovali B. B. rod. I. do jej výlučného vlastníctva nehnuteľnosti v k.ú. M. na LV XXX rodinný dom súp. č. XX na parcele KN XXX s príslušenstvom, t.j. oplotením, studňou, vedľajšími stavbami, vonkajšími úpravami, porastmi pod S. X v celosti s parcelami na LV XXX KN XXX zastavaná plocha 943 m2, KN XXX/X záhrada 2.083 m2 pod S. X v celosti. Zároveň z notárskej zápisnice vyplýva, že k rodinnému domu sa zriaďuje vecné bremeno vo forme práva bezplatného doživotného bývania pre darcov nehnuteľnosti. Notárska zápisnica uvádza, že medzi účastníkmi prevodu je príbuzenský pomer rodičia a dcéra. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní sa vlastníkmi nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sa žalobca domáha v tomto konaní určenia vecného bremena, stali až v roku 2018, a to rovnako ako ich právny predchodkyňa, na základe darovacej zmluvy, pričom z listu vlastníctva je zrejmé,

že na darovaných nehnuteľnostiach je aj ťarcha, a to vecné bremeno v podobe práva bezplatného bývania a užívania pre oprávnených B. I. a X. rod. N..

17. Žalobca ďalej v priebehu prvoinštančného konania opakovane v súvislosti s uplatneným nárokom zdôrazňoval, že od počiatku nemal inú možnosť napojenia na verejný vodovod a plynovú prípojku a túto jeho argumentáciu podporuje aj predložené stanovisko Obce M. z 19.10.2021 (č.l. 126). Obec M. potvrdila, že vodovodná a plynová prípojka žalobcu je vedená cez parcelu C KN XXX/X, kat. úz. M. s tým, že po obecnej ceste nachádzajúcej sa na parcele C KN XXX, sú vedené voda a plyn. Na obecnej parcele C KN XXX, cez ktorú má žalobca prístup k svojmu rodinnému domu a k parcelám, ktorých je vlastníkom, nie sú vedené siete voda a plyn. Obec M. zároveň neplánuje rozširovať siete vodovodu a plynu na parcele C KN XXX, kat. úz. M., keďže v rozpočte na nasledujúce roky nemá k dispozícii finančné prostriedky určené na rozšírenie týchto inžinierskych sietí.

18. Na základe uvedených skutočností má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie neposúdil správne splnenie podmienky pre vydržanie vecného bremena, a to dobromyseľnosť, z pohľadu všetkých okolností, teda že v tomto prípade išlo o súhlas vlastníkov s tým, aby si žalobca priviedol inžinierske siete cez pozemok v ich vlastníctve, ktorý neskôr darovali svojej dcére s tým, že jej rodičia mali právo bezplatného bývania a neskôr bola táto nehnuteľnosť darovaná žalovaným s tým, že vecné bremeno bezplatného bývania je stále zachované. Vzhľadom na tieto okolnosti, teda že k zmene vlastníkov k predmetným nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha určenia práva vecného bremena, došlo na základe darovania medzi osobami v príbuzenskom vzťahu, pričom v darovanej nehnuteľnosti stále bývali pôvodní vlastníci, t.j. osoby, ktoré z vlastnej iniciatívy navrhli a súhlasili s tým, aby prípojky inžinierskych sietí boli privedené cez pozemok v ich vlastníctve, a z dôvodu, že súd prvej inštancie sa v tomto prípade nezaoberal týmito okolnosťami, má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie predčasne dospel k záveru o nedostatku dobromyseľnosti žalobcu. V tomto prípade išlo nepochybne o súhlas s privedením inžinierskych sietí, pričom je potrebné prihliadať na úmysel rodičov žalobcu ako pôvodných vlastníkov, teda či tento súhlas mal byť len určitým dočasným riešením, čo však menovaní v ich písomnom prehlásení nepotvrdili. Dôležitou okolnosťou je aj dlhodobý nerušený faktický stav užívania žalobcom až do času, kedy sa vlastníkmi stali žalovaní.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, pričom s prihliadnutím na zachovanie zásady dvojinštančnosti konania, bolo potrebné v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a podľa vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci opätovne skúmať a posúdiť opodstatnenosť nároku žalobcu v intenciách vyššie uvedených právnych úvah odvolacieho súdu a opätovne vo veci rozhodnúť. Predovšetkým bude potrebné, aby súd prvej inštancie ustálil otázku dobromyseľnosti žalobcu vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci, a teda oprávnenosti práva vecného bremena a následne aj otázku nepretržitosti výkonu tohto práva (s určením začiatku užívania nehnuteľnosti žalobcom), pričom pri hodnotení dôkazov uvedie svoju úvahu o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov. Úlohou súdu prvej inštancie bude teda odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. , t. zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení nároku, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.

21. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).