Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_KE-1Sa-6-2021.pdf
PDF · 129.93 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-1Sa/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobcu: A. B., C. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Minister vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie rozhodnutí žalovaného č. SPSČ-PO3-2021/003075-003 zo dňa 22.06.2021 a č. SPSČ-PO3-2021/003076-003 zo dňa 22.06.2021, takto
rozhodol:
I. R u š í rozhodnutie žalovaného č. SPSČ-PO3-2021/003075-003 zo dňa 22.06.2021 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
II. R u š í rozhodnutie žalovaného č. SPSČ-PO3-2021/003076-003 zo dňa 22.06.2021 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
I. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy.
1.Dňa 14.08.2020 bola Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností ( ďalej len ako „prvostupňový orgán verejnej správy" ) doručená žiadosť žalobcu, ktorou sa tento domáhal úpravy výšky výsluhového dôchodku a odchodného. Svoju žiadosť žalobca odôvodnil tým, že má nárok na dodatočné zhodnotenie doby rozhodujúcej na nárok na výsluhový dôchodok a odchodné a pre výšku týchto dávok podľa ust. § 58 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/2002 Z. z., a to na základe predloženého osvedčenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. SEĽUZ-EL70/3-7/2020 zo dňa 30.07.2020 o študijnej rehabilitácii podľa ust. § 18 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb.
2.Rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. SPSČ-OSZ-47.484-010/2021-VZ zo dňa 25.03.2021 ( ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie č. 1“ ), bola žalobcovi jeho žiadosť o zvýšenie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z., o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamietnutá. Prvostupňový orgán verejnej správy v rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia č. 1 uviedol, že personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach č. 269 zo dňa 08.11.2012, bol žalobca podľa ust. § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru dňom 31.12.2012. Prvostupňový orgán verejnej správy tiež poukázal na svoje rozhodnutie č. SPOU-OSZ- VZ-47.484-1/2013 zo dňa 05.02.2013, ktorým priznal žalobcovi podľa ust. § 38, § 39, § 58 a § 60, v súlade s ust. § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., výsluhový dôchodok od 01.01.2013, pričom tento
mu je vyplácaný a zvyšovaný podľa platných predpisov. Prvostupňový orgán verejnej správy zároveň doplnil, že pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi podľa ust. § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30.08.1984 do 29.08.1986 v I. kategórii funkcií, doba trvania služobného pomeru príslušníka policajného zboru od 01.11.1991 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného príslušníka policajného zboru od 01.01.2000 do 31.12.2012 v III. pracovnej kategórii, v rozsahu celkom 23 rokov a 67 dní. Po citácií ust. § 58 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/2002 Z. z., ust. § 18 ods. 3 a § 24 ods. 1 až ods. 3 a ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, prvostupňový orgán verejnej správy dôvodil tým, že za dobu služobného pomeru možno považovať len dobu pracovného vzťahu, ktorého skončenie je neplatné v zmysle ust. § 21 zákona č. 87/1991 Zb., alebo ak bola v konaní podľa ust. § 22 tohto zákona určená neplatnosť právneho úkonu, na základe ktorého sa skončil pracovný vzťah. Prvostupňový orgán verejnej správy prijal názor, podľa ktorého z dôvodu, že študijná rehabilitácia žalobcu bola posúdená podľa ust. § 18 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. a žalobca žiadal o jej započítanie pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku vo zvýhodnenom rozsahu ôsmich rokov podľa ust. § 24 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb., nespĺňa uvedená doba kritérium doby mimosúdnej rehabilitácie hodnotenej podľa ust. § 58 ods. 1, písm. e) zákona č. 328/2002 Z. z., ako doby mimosúdnej rehabilitácie posúdenej podľa ust. § 24 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb..
3.Proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 1 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2021/003075-003 zo dňa 22.06.2021 ( ďalej len ako „rozhodnutie žalovaného č. 1“), tak, že žalobcove odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie č. 1 potvrdil.
4.Z obsahu rozhodnutia žalovaného č. 1 vyplýva, že žalobca nastúpil na náhradnú vojenskú službu (stanovenú na 5 mesiacov) dňa 30.08.1984, ako poslucháč 1. ročníka VVŠPV vo Výškové. Z uvedeného štúdia bol prepustený dňom 29.01.1985. Následne mu bola povinnosť vykonať náhradnú vojenskú službu, z dôvodu skončenia štúdia, nahradená povinnosťou vykonať základnú vojenskú službu v rozsahu 24 mesiacov, teda do 29.08.1986. Z uvedeného tak podľa mienky žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalobca základnú vojenskú službu nastúpil a túto v skutočnosti začal vykonávať od 30.08.1984 a zo základnej vojenskej služby bol prepustený dňom 29.08.1986. Z dôvodu, že žalobca štúdium vykonával výlučne počas výkonu základnej vojenskej služby, konanej podľa § 20 ods. 2 písm. a) branného zákona, ktorá nie je pracovným vzťahom, ale je považovaná za plnenie služobnej povinnosti podľa § 20 ods. 1 branného zákona, je žalovaný toho názoru, že počas obdobia štúdia žalobcu nebola splnená zákonná podmienka výkonu pracovného vzťahu, to znamená služobného pomeru vojaka z povolania, ktorého existenciu predpokladajú ustanovenia § 24 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb., pričom na uplatnenie daných ustanovení odkazuje § 58 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/2002 Z. z. Vzhľadom k tomu, že študijná rehabilitácia žalobcu bola osvedčená podľa § 18 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb., a tento žiada o jej započítanie na nárok na výsluhový dôchodok a odchodné a pre výšku týchto dávok vo zvýhodnenom rozsahu ôsmich rokov podľa § 24 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb., považoval žalovaný za potrebné skonštatovať, že uvedená doba nespĺňa kritérium doby mimosúdnej rehabilitácie vyplývajúcej z § 58 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/2002 Z. z., v spojení s § 24 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb.. Žalovaný považoval za dostatočne preukázané, že do doby trvania služobného pomeru, v súlade s ustanovením § 58 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/2002 Z. z., sa žalobcovi správne započítala iba skutočná doba výkonu základnej vojenskej služby, ktorú začal vykonávať od 30.08.1984 a túto skončil, teda prestal ju vykonávať dňa 29.08.2986, pričom dobu študijnej rehabilitácie posúdenej podľa § 18 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb., nie je možné hodnotiť ako dobu rozhodujúcu na nárok na výsluhový dôchodok a odchodné a pre výšku týchto dávok podľa § 58 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/2002 Z. z... Vzhľadom na uvedenú právnu situáciu, považoval žalovaný za vhodné, ako na podporný argumentačný zdroj, poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/44/2007 zo dňa 17.12.2008 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/219/2011 zo dňa 27.02.2013, z ktorých podľa mienky žalovaného vyplýva, že študijnú rehabilitáciu osvedčenú podľa § 18 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb., nie je možné hodnotiť v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov upravenom zákonom č. 328/2002 Z. z., ale iba vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia (poistenia), ktorý je v súčasnosti upravený zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Žalovaný zároveň doplnil, že neupiera právo žalobcu na uplatnenie si nároku na zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd v zmysle zákona č. 87/1991 Zb., avšak je presvedčený, že tento nárok mu nevzniká z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, upraveného zákonom č. 328/2002 Z. z.. Poukazuje pri tom na znenie ust. § 24 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb.. Pokiaľ ide o súvisiacu námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že má platiť aj čl. 156 bližšie neoznačeného predpisu, podľa ktorého poslucháči vojenských
škôl sa na základe predloženej žiadosti prijímajú v priebehu štúdia do služobného pomeru vojaka z povolania dňom nasledujúcim po skončení základnej (náhradnej) služby, kedy žalobca má za to, že splnil všetky podmienky prijatia a predložil aj žiadosť o prijatie do služobného pomeru, táto podľa názoru žalovaného nie je spôsobilá byť predmetom preskúmania v odvolacom konaní, pretože sa v ňom neriešia namietané podmienky vzniku služobného pomeru vojaka z povolania. Žalovaný zároveň doplnil, že v skutočnosti žalobcov služobný pomer vojaka z povolania nevznikol. Žalovaný vyhodnotil námietky žalobcu, ako nedôvodné a povedal, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade so správnymi predpismi, ak dospel k záveru, že študijná rehabilitácia žalobcu, ktorá bola osvedčená podľa § 18 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb., a tento žiada o jej započítanie na nárok na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku vo zvýhodnenom rozsahu ôsmich rokov podľa § 24 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb., nespĺňa kritérium doby mimosúdnej rehabilitácie vyplývajúcej z § 58 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/2002 Z. z., v spojení s § 24 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb.. Dobu študijnej rehabilitácie posúdenej podľa § 18 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb., teda nie je možné hodnotiť ako dobu rozhodujúcu na nárok na výsluhový dôchodok a odchodné a pre výšku týchto dávok podľa § 58 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/2002 Z. z..
5.Rovnaký postup zvolil prvostupňový orgán verejnej správy aj vo vzťahu k tej časti žiadosti žalobcu, ktorou sa tento domáhal úpravy výšky odchodného, kedy svojim rozhodnutím č. SPSČ- OSZ-47.484-011/2021-VZ zo dňa 25.03.2021 ( ďalej tiež len ako „prvostupňové rozhodnutie č. 2 “ ), bola žalobcovi jeho žiadosť o zvýšenie odchodného podľa zákona č. 328/2002 Z. z., o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamietnutá. Dôvody tohto rozhodnutia sú totožné, ako v prípade prvostupňového rozhodnutia č. 1, ktorým bola žalobcovi zamietnutá jeho žiadosť o zvýšenie výsluhového dôchodku.
6.Aj proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o zvýšenie odchodného ( prvostupňové rozhodnutie č. 2 ) sa žalobca odvolal. O jeho odvolaní rozhodol žalovaný dňa 22.6.2021 ( rozhodnutie č. SPSČ- PO3-2021/003076-003 - ďalej tiež len ako „rozhodnutie žalovaného č. 2“ ), tak, že žalobcove odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie č. 2 potvrdil. Aj odôvodnenie rozhodnutia žalovaného č. 2 vychádzalo z rovnakých skutkových a právnych hľadísk, ako rozhodnutie žalovaného č. 1, prijaté vo veci nároku žalobcu na zvýšenie výsluhového dôchodku.
II. Priebeh správneho súdneho konania
7.Žalobca sa na správnom súde ( pôvodne Krajskom súde v Košiciach ) domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného č. 1 a č. 2, ktorými ako už bolo vyššie spomenuté, sa odvolania žalobcu v celom rozsahu zamietli a potvrdili sa prvostupňové rozhodnutia č.1 a č. 2.
8.Svoj návrh na zrušenie týchto rozhodnutí žalobca odôvodnil tým, že v oboch rozhodnutiach ( č. 1 a č. 2 ) žalovaný odmietol uznať ako vojenskú službu jeho študijnú mimosúdnu rehabilitáciu v dĺžke 8 rokov v zmysle zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, pričom v oboch rozhodnutiach sa žalovaný odvolával na branný zákon č. 92/1949 Zb. s poukázaním, že nebol vojakom z povolania. Žalobca uviedol, že nikdy netvrdil, že bol prijatý za vojaka z povolania, ale že sa štúdiom na vysokej vojenskej škole od 30.08.1984 pripravoval na povolanie vojaka z povolania. Celé štúdium trvá 4 roky a počas celého štúdia je zároveň vykonávaná vojenská služba. Žalobca doplnil, že žalovaný opomenul uviesť, že uvedený branný zákon má aj § 37 - ďalšia služba, pričom jeho ods. 1 hovorí, že vojakom, ktorí vykonali základnú službu, možno na ich žiadosť povoliť, aby vykonali ďalšiu službu. Vojakom, ktorí konali len náhradnú službu, možno toto povolenie udeliť, len ak boli na náhradnú službu určení podľa § 29 alebo § 31 ods.1 branného zákona. Žalobca pokračuje a uvádza, že vláda Československej socialistickej republiky ustanovila nariadením, akým spôsobom a za akých podmienok sa povoľuje konanie ďalšej služby. Uviedol tiež, že po prihlásení na štúdium vysokej vojenskej školy bol na náhradnú službu určený podľa § 31 ods. 1 a po prepustení zo školy dňa 29.01.1985 z dôvodu politickej perzekúcie mu v zmysle § 31 ods. 2 branného zákona zrušili určenie k náhradnej službe a dali mu povinnosť konať základnú službu do 29.08.1986. Žalobca vyjadril presvedčenie, že u neho nebol dôvod konať základnú vojenskú službu, pretože splnil všetky podmienky na ďalšiu službu podľa § 37 ods.1 branného zákona alebo na prijatie za vojaka z povolania podľa § 25 ods. 1 branného zákona. Žalobca dopĺňa, že po nezákonnom prepustení zo štúdia Vysokej vojenskej školy nastala v jeho prípade celá séria nezákonných udalosti: nevydanie rozkazu o prijatí za vojaka z povolania, zrušenie určenia náhradnej služby, povinnosť konať základnú vojenskú službu, preloženie k inému vojenskému útvaru, neumožnenie dokončiť vysokú vojenskú školu a získať titul inžinier. Podľa žalobcu nemal byť prepustený z vojska, pretože § 22 branného zákona v jeho prípade takúto možnosť
ani nepripúšťal a tým, že ho prepustili zo štúdia vysokej vojenskej školy, ho vlastne prepustili aj z vojska. Prepustenie z vojska, je podľa názoru žalobcu možné len na vlastnú žiadosť, pričom uvádza, že on si takúto žiadosť nepodal. Žalobca namietal, že žalovaný v pozícii odvolacieho orgánu uviedol, že dobu študijnej rehabilitácie posúdenej podľa § 18 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb., nie je možné hodnotiť ako dobu rozhodujúcu na nárok na výsluhový dôchodok a odchodné a pre výšku dávok podľa § 58 ods. l písm. e/ zákona č. 328/2002 Z. z.. K rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré v nadväznosti na svoju argumentáciu poukázal žalovaný, žalobca uviedol, že z nich vôbec nevyplýva, že študijnú rehabilitáciu osvedčenú podľa § 18 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. nie je možné hodnotiť v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov upravenom zákonom č. 328/2002 Z. z., ale iba vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia (poistenia), ktorý je v súčasnosti upravený zákonom č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
9.Na názor žalobcu reagovalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky listom zo dňa 23.8.2022, kde zopakovalo argumentáciu žalovaného obsiahnutú v jeho rozhodnutiach č.1 a č. 2.
10.V ďalšom písomnom vyjadrení datovanom ku dňu 28.10.2021 žalobca zopakoval argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe a kde vyjadril presvedčenie, že keďže zákon o mimosúdnych rehabilitáciách zrušil jeho nezákonné prepustenie zo štúdia, tak má platiť započítanie odslúžených rokov za prepustenie zo štúdia tak, ako keby vysokú školu absolvoval. V tejto súvislosti podotkol, že jeho štúdium sa netýkalo civilnej vysokej školy, ale vojenskej, pričom jeho zamestnaním bolo štúdium a vojenská služba zároveň. Poukázal tiež na rozsah započítania tohto štúdia ( trvajúceho 4 roky ) v hodnote 8 rokov. 11.Dňa 21.2.2023 žalobca iniciatívne, nad rámec výziev zo strany správneho súdu predložil tomuto podanie, vypracované ním samým, označené ako vypracovanie doby služby žalobcom, kde zhrnul svoj pohľad na právnu situáciu, ktorá je predmetom preskúmania v tomto správnom súdnom konaní.
12.Ďalšie písomné vyjadrenia v konaní už jeho účastníci správnemu súdu neposkytli.
13.Aj keď konanie o správnej žalobe sa začalo na Krajskom súde v Košiciach, s účinnosťou od 1.6.2023 je v zmysle znenia ust. § 10 a § 13 Správneho súdneho poriadku ( ďalej len ako „SSP“ ), na konanie a rozhodnutie o nej príslušný Správny súd v Košiciach, ktorý zároveň v tento deň ( 1.6.2023 ) začal svoju činnosť. Ku dňu 1.6.2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy ( okrem iných z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach ) vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, vrátane prerokúvanej veci.
14.Vzhľadom na existenciu ust. § 493e SSP, procesný postup správneho súdu v tomto konaní sa musí riadiť ustanoveniami SSP v jeho znení účinnom do 30. júna 2023.
15.Aj keď podanie, ktorým sa začalo toto správne súdne konanie žalobca označil ako žalobu, v skutočnosti nebolo jeho úmyslom na základe neho začať toto správne súdne konanie. Uvedené podanie spolu s fotokópiami rozhodnutí žalovaného č.1 a č. 2, žalobca mienil predložiť správnemu súdu ( v tom čase Krajskému súdu v Košiciach ) do už prebiehajúceho správneho súdneho konania vedeného tam pod sp. zn. 2Sa/38/2020, kde jeho predmetom bolo preskúmanie oznámenia prvostupňového orgánu verejnej správy č.p. SPSČ-OSZ-47484-6/2020-VZ zo dňa 27.8.2020, v ktorom boli žalobcovi uvedené dôvody nezapočítania doby študijnej rehabilitácie osvedčenej podľa ust. 18 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. v rozsahu ôsmich rokov určených podľa ust. § 24 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb. do doby služobného pomeru rozhodujúcej na nárok na výsluhový dôchodok a odchodné a pre výšku týchto dávok podľa ust. § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.. Správne súdne konanie, ktorého predmetom bol práve prieskum uvedeného oznámenia sa na správnom súde ( v tom čase Krajskom súde v Košiciach ) skončilo uznesením tohto súdu zo dňa 12.11.2021, ktorým bola žaloba žalobcu z dôvodu jej oneskoreného podania odmietnutá. K meritórnemu preskúmaniu hore uvedeného oznámenia správnym súdom teda nedošlo. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca svojim podaním ( žalobou ) zo dňa 4.7.2021 reagoval na rozhodnutia žalovaného č.1 a č. 2 a domáhal sa ich zrušenia aj keď formálne nesprávne v rámci konania sp. zn. 2Sa/38/2020, správny súd uvedené podanie - žalobu posúdil ako novú, zakladajúcu začatie nového ( tohto ) správneho súdneho konania, ktorému bola priradená sp. zn. 1Sa/6/2021 ( v súčasnosti KE-1Sa/6/2021 ).
16.Správny súd považoval za potrebné vyriešiť aj otázku pasívnej vecnej legitimácie a to v súvislosti so žalobcovým označením prvostupňového orgánu verejnej správy, ako žalovaného v tomto správnom súdnom konaní. K uvedenému správny súd uvádza, že správny orgán je každý orgán štátnej správy, ak mu bola zákonom zverená právomoc rozhodovať v konkrétnej oblasti. Teda správny orgán musí mať zákonom predpokladanú právomoc rozhodovať v konkrétnej oblasti a tiež aj v konkrétnom stupni. Pojem správny orgán, resp. orgán verejnej správy znamená určitú pozíciu a to prevažne pozíciu procesnú - pre všetky tie subjekty, ktoré zákon označí ako realizátorov štátnomocenského rozhodovania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa ust. § 84 ods. 4, písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z., odvolacím orgánom v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia a dávkach podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je Minister vnútra Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva. Z uvedeného dôvodu správny súd ustálil označenie žalovaného v tomto správnom súdnom konaní tak, že ako so žalovaným konal s Ministrom vnútra Slovenskej republiky.
17.Sudca Správneho súdu v Košiciach ( ďalej len ako „správny súd“ ), ako vecne a miestne príslušného správneho súdu, v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci ( ust. § 23 ods. 2, písm. b/, § 199 až § 205 SSP ) preskúmal rozhodnutia žalovaného č.1 a č. 2, prvostupňové rozhodnutia č.1 a č. 2, podrobne sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu mapujúceho priebeh správneho konania na úrovni orgánov verejnej správy obidvoch stupňov a tiež súdneho spisu, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom podľa ust. § 134 ods. 2, písm. d/, § 199 ods. 3 a § 202 ods. 2, veta prvá SSP a vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutí žalovaného dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby a preto potrebe zrušenia rozhodnutí žalovaného č.1 a č. 2.
18.Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 22.2.2024 so začiatkom o 12.00 hod. v pojednávacej miestnosti P2 v budove Správneho súdu v Košiciach. Na pojednávaní bol prítomný žalobca, ktorý v podstatných rysoch zhrnul svoju doterajšiu argumentáciu a navrhol rozhodntia žalovaného č. 1 a č. 2 zrušiť. Pokiaľ ide o účasť žalovaného, pojednávania sa zúčastnila jeho zástupkyňa, ktorá vo svojom prednese takisto zotrvala na dôvodoch vyplývajúcich z rozhodnutí žalovaného č. 1 a č. 2 a navrhla správnu žalobu zamietnuť.
19.Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20.Podľa ust. § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21.Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
22.Podľa ust . § 178 ods. 1 SSP. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
23.Podľa ust. § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
24.Podľa ust. § 202 ods. 2, veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
25.Z ustanovenia § 199 ods. 1 písm. h) SSP vyplýva, že sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.
26.Podľa ust. § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
27.Podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
28.Podľa ust. § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z, o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase rozhodovania orgánu verejnej správy, na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
29.Podľa ust. § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
30.Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
31.Podľa ust. § 58 ods. 1, písm. a/ a e/ zákona č. 328/2002 Z.z., dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba a) výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu, e) hodnotená ako doba služby podľa predpisu o súdnych rehabilitáciách a podľa predpisu o mimosúdnych rehabilitáciách.
32.Podľa ust. § 18 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zrušujú sa rozhodnutia, ktorými boli žiaci a študenti vylúčení zo štúdia na školách poskytujúcich stredné alebo vyššie vzdelanie a na vysokých školách, pokiaľ sa tak stalo v dôsledku politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody. Študijné rehabilitácie sa spravujú pokynom príslušného rezortného ministra.
33.Podľa ust. § 24 ods. 1 až 3 zákona č. 87/1991 Zb., ak je skončenie pracovného vzťahu neplatné podľa § 21 zákona alebo ak bola v konaní podľa § 22 zákona určená neplatnosť právneho úkonu, na ktorého základe sa skončil pracovný vzťah, považuje sa na účely dôchodkového zabezpečenia doba od skončenia tohto pracovného vzťahu do dňa vzniku nároku na starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok, najdlhšie však do dňa účinnosti tohto zákona, za dobu zamestnania. Ak je rozhodnutie príslušného orgánu podľa § 23 zákona neplatné, považuje sa na účely dôchodkového zabezpečenia doba odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do dňa vzniku nároku na starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok, najdlhšie však do 30. apríla 1990, za dobu zamestnania. Ak zamestnanie, ktoré bolo na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie, sa skončilo z dôvodov v § 21 zákona alebo na základe neplatného právneho úkonu podľa § 22 zákona, hodnotí sa doba zamestnania uvedená v odseku 1 v I. (II.) pracovnej kategórii, najviac však v rozsahu potrebnom pre vznik nároku na dôchodok z I. (II.) pracovnej kategórie. Kategórie funkcií sa však hodnotia podľa odseku 1.
34.Podľa ust. § 24 ods. 5 zákona č. zákona č. 87/1991 Zb., za účelom zmiernenia krívd spôsobených vylúčením zo štúdia študentov vysokých škôl sa doba ich vysokoškolského štúdia hodnotí na účely dôchodkového zabezpečenia tak, že sa rok štúdia včítane rokov predpísaných pre ukončenie tohto štúdia, ktoré nebolo možné z dôvodov vylúčenia absolvovať, započítava ako dva roky zamestnania.
35.Podľa ust. § 25 ods. 1, veta prvá zák. č. 92/1949 Zb. ( Branný zákon ), vojakmi z povolania sú vojaci, ktorí vojenskú službu vykonávajú ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí podľa osobitných predpisov.
36.Rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. SPOU-OSZ-VZ-47.484-1/2013 zo dňa 05.02.2013, bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2013, ktorý je mu vyplácaný a zvyšovaný podľa platných predpisov. Zároveň bolo rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. SPOU-OSZ-VZ-47.484-2/2013 zo dňa 05.02.2013 žalobcovi priznané a vyplatené odchodné. Proti týmto rozhodnutiam žalobca nepodal zákonom prípustný opravný prostriedok. V prípadoch obidvoch týchto nárokov, teda nároku na výsluhový dôchodok a tiež nároku na odchodné a pre ich výšku, bola žalobcovi podľa ust. § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30.08.1984 do 29.08.1986 v I. kategórii funkcií, doba trvania služobného pomeru príslušníka policajného zboru od 01.11.1991 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného príslušníka policajného zboru od 01.01.2000 do 31.12.2012 v III. pracovnej kategórii, v rozsahu celkom 23 rokov a 67 dní.
37.Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol od 30.8.1984 poslucháčom 1. ročníka vstupného štúdia Vysoké vojenské školy pozemního vojska. Rozkazom náčelníka Vysoké vojenské školy pozemního vojska bol žalobca ku dňu 29.1.1985 prepustený z interného štúdia tejto vysokej školy, podľa článku 168, písmeno d/ predpisu Všeob-P-5. Z ustanovenia čl. 168, písm. d/ predpisu Všeob- P-5 vyplýva, že poslucháči / žiaci / vojenských škôl pred prijatím do služobného pomeru sa zo štúdia prepustia ak vyšli najavo predtým neznáme skutočnosti, ktoré sa nezlučujú s požiadavkami kladenými na vojakov z povolania ČSĽA a o ktorých poslucháč / žiak / nevedel. Z osobnej karty, ktorá bol žalobcovi pri začatí štúdia založená vyplýva, že štúdium na uvedenej vysokej vojenskej škole bolo 8 semestrové / 4 ročné /. Administratívny spis súčasne obsahuje aj Osvedčenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. SEĽUZ-EL70/3-7/2020 zo dňa 30.07.2020 o študijnej rehabilitácii podľa ust. § 18 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb., podľa znenia ktorého bol žalobca dňa 29.1.1985 prepustený zo štúdia na Vysoké vojenské školy pozemního vojska vo Vyškově, z dôvodu politickej perzekúcie. Uvedené osvedčenie ani jeho účel, ktorým je odškodnenie podľa zákona č. 87/1991 Zb. prvostupňový orgán verejnej správy ani žalovaný nespochybnili.
38.Čo však prvostupňový orgán verejnej správy a po ňom aj žalovaný spochybnili a z čoho vyvstal nesúlad názorov medzi nimi a žalobcom bola skutočnosť, že doba, ošetrená osvedčením o študijnej rehabilitácii má byť hodnotená ako doba služby podľa zákona č. 87/1991 Zb. ( o mimosúdnych rehabilitáciách ) a ako taká ma byť ( v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 24 ods. 5 uvedeného zákona ) preto považovaná za dobu trvania služobného pomeru rozhodujúcu na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné a pre výšku týchto dávok.
39.Správny súd uvádza, že právna úprava vzťahujúca sa k spornej argumentácii je obsiahnutá v ustanovení § 58 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/2002 Z. z. a táto vymedzuje, ktoré konkrétne doby je potrebné považovať za dobu trvania služobného pomeru rozhodujúcu na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok. Jednou z týchto dôb je doba hodnotená ako doba služby podľa predpisu o súdnych rehabilitáciách a podľa predpisu o mimosúdnych rehabilitáciách. Súčasťou znenia textu § 58 ods. 1, písm. e/ zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý túto definíciu obsahuje je aj odkaz č.33 na poznámku pod čiarou. Z takto uvedeného textu jednoznačne vyplýva, že poznámka pod čiarou nie je súčasťou jeho normatívnej časti. Poznámky pod čiarou nedisponujú právnou záväznosťou, čo preukazuje aj bod č. 23.1. Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého: ,,Poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu; majú informatívnu hodnotu. Preto nesmú obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu.“. V podobnom duchu sa nesie aj názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozsudku vydanom v konaní pod sp. zn. 9Sžso/8/2009 povedal, že poznámka pod čiarou nie je súčasťou právneho predpisu a slúži len na spresnenie výkladu ustanovenia zákona a teda relevantným je text zákonného ustanovenia, a nie poznámka pod čiarou. Poznámka pod čiarou k ustanoveniu § 58 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/2002 Z.z. ako odkaz č. 33 znie: cit.: § 25 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii a § 24 ods. 1 až 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách.
40.Ak by úmyslom zákonodarcu bolo oklieštiť hodnotenie doby potrebnej na vznik nároku na výsluhový príspevok a odchodné, ako aj pre ich výšku, iba v rozsahu určenom ust. § 24 ods. 1-3 zákona č. 87/1991 Zb., potom by takýto úmysel zákonodarca jednoznačne vyjadril v normatívnom texte právnej normy a nielen v poznámke pod čiarou. V normatívnom texte ust. § 58 ods. 1, písm. e/ zákona č. 328/2002 Z.z., však zákonodarca aplikáciu ustanovenia § 24 ods. 5 nevylučuje, ani nijako neobmedzuje. Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva, že dobu vysokoškolského štúdia, ktoré nemohlo byť z dôvodu politickej
perzekúcie študenta riadne dokončené, ktorá je ošetrená osvedčením o tejto skutočnosti, je potrebné na účely dôchodkového zabezpečenia hodnotiť ako dobu služby a ako takú ju v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 24 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb. zahrnúť do doby trvania služobného pomeru.
41.Princíp rovnosti je jedným zo základných pilierov materiálneho chápania právneho štátu, ktorý je potrebné vykladať aj požiadavkou, aby právo bezdôvodne nezvýhodňovalo ani neznevýhodňovalo jedných pred druhými. Zákonodarca sa prostredníctvom ustanovenia § 24 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb. rozhodol odškodniť osoby, ktoré utrpeli krivdu v podobe vylúčenia z vysokoškolského štúdia v dôsledku politickej perzekúcie, kde ako reparačný nástroj využil oblasť sociálneho zabezpečenia, resp. dôchodkového zabezpečenia. Správny súd je bez akýchkoľvek pochybností presvedčený, že určite nebolo vôľou zákonodarcu, právnou úpravou znevýhodniť osoby, ktoré boli obeťou zákonom definovanej politickej perzekúcie ( vylúčenie z vysokoškolského štúdia ) a neskôr sa stali príslušníkmi Policajného zboru. Účelom zákona totiž nemôže byť v žiadnom prípade stupňovanie jednej krivdy ( vylúčenie z vysokoškolského štúdia ) krivdou ďalšou ( vylúčenie zo študijnej rehabilitačnej reparácie ). Zákonodarca rehabilitačnú reparáciu v podobe definovanej ustanovením § 24 ods. 5 citovaného zákona vzťahuje na všetky osoby, ktoré sa stali obeťou špecifikovanej krivdy, a to bez rozdielu, bez ohľadu na to v akej profesijnej pozícii sa neskôr v priebehu svojho života ocitli, teda aj na príslušníka Policajného zboru, ktorý bol v minulosti zasiahnutý touto politickou perzekúciou.
42.Ak žalovaný súčasne uvádza, že študijnú rehabilitáciu osvedčenú podľa ust. § 18 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb., je možné hodnotiť iba vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, správny súd zdroj pre takéto presvedčenie žalovaného nenašiel. Ak zákon č. 87/1991 Zb. v jeho ust. § 24 ods. 5 hodnotí obdobie vysokoškolského štúdia, ošetrené osvedčením o študijnej rehabilitácii na „účely dôchodkového zabezpečenia“, zároveň z neho nevyplýva, že by sa tak malo diať výlučne podľa všeobecného predpisu sociálneho zabezpečenia ( zákon č. 461/2003 Z.z. ). Uvedená skutočnosť nevyplýva ani so žalovaným uvádzaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/219/2011, ktorý v tejto veci riešil odlišnú právnu situáciu. Skutočnosť, že zákon č. 87/1991 Zb., pri klasifikácii a hodnotení tam špecifikovaných dôb používa termín „na účely dôchodkového zabezpečenia“ bez akejkoľvek ďalšej súvislosti, resp. podmienky, privádza správny súd k záveru, že aj z dôvodu politickej perzekúcie zmarené vysokoškolské štúdium je možné hodnotiť v rámci systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Zákon č. 461/2003 Z.z., o sociálnom poistení v jeho ust. § 1 ods. 3 navyše jednoznačne odkazuje príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy, profesionálnych vojakov ozbrojených síl a vojakov mimoriadnej služby, vo veciach ich sociálneho zabezpečenia na aplikáciu zákona č. 328/2002 Z.z..
43.V nadväznosti na vyššie špecifikované obdobia žalobcovho štúdia, náhradnej vojenskej služby, ako aj okolností jej zmeny na základnú vojenskú službu, vyznievajú nepresne závery žalovaného, kedy tento síce odkazujúc na znenie ust. § 27 ods. 2 Branného zákona uvádza, že základná vojenská služba začína od jej skutočného nastúpenia, avšak pri posudzovaní dĺžky jej doby u žalobcu vychádzal z obdobia od 30.8.1984 do 29.8.1986, hoci deň 30.8.1984 nebol dňom skutočného nástupu žalobcu na základnú vojenskú službu, ale náhradnú službu. Zmätočne vzhľadom na informácie vyplývajúce z administratívneho spisu pôsobí aj úvaha žalovaného, podľa ktorej žalobca vykonával štúdium výlučne počas základnej vojenskej služby, nakoľko žalobcove štúdium sa začalo súbežne s výkonom náhradnej vojenskej služby. V čase, kedy bol žalobca zo štúdia prepustený ( 29.1.1985 ) ešte základnú vojenskú službu nevykonával a bol v náhradnej službe. Táto bola nahradená základnou vojenskou službou až po jeho prepustení zo štúdia.
44.Správny súd na záver pripomína, že orgány verejnej správy rozhodujúce o jednotlivých sociálnych dávkach nemôžu voľne meniť význam právnych predpisov alebo ich vykladať v rozpore s ich znením a účelom.
45.Na základe predostretých dôvodov správny súd v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP konštatuje, že správna žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutia žalovaného č.1 a č. 2, označené vo výrokovej časti tohto rozsudku, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného po vrátení veci bude vec opätovne právne posúdiť vo svetle právnych názorov vyslovených a citovaných v tomto rozsudku.
46.O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 175 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. O výške tejto náhrady rozhodne správny súd podľa ust. § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a)má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c)je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a)označenie napadnutého rozhodnutia, b)údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d)návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j)podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.