Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/8/2009

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a Mgr. P. Melichera

v právnej veci žalobcu: K. R., IČO: X., zastúpeného Advokátskou kanceláriou: C., S., IČO:

X., konajúcou prostredníctvom konateľa JUDr. P. Č., proti žalovanej Sociálnej poisťovni,

ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovanej číslo 322-1644-GC-04/2008 z 9.júna 2008, o odvolaní oboch účastníkov konania

proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 4.novembra 2008, č.k.11S/99/2008-120, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 4.novembra

2008, č.k.11S/99/2008-120, v časti týkajúcej sa veci samej p o t v r d z u j e.

V časti, týkajúcej sa náhrady trov konania, rozsudok krajského súdu z r u š u j e

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom č.k.11S/99/2008-120 krajský súd podľa zrušil

rozhodnutie žalovanej číslo 322-1644-GC-04/2008 z 9.júna 2008 ako aj rozhodnutie Sociálnej

poisťovne, pobočky Nitra číslo 700-1110017808-GC04/08 z 9.januára 2008 (ďalej len

„prvostupňové správne rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi

náhradu trov konania nepriznal.

2

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaná preskúmavaným rozhodnutím zamietla

odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi ako

zamestnávateľovi za obdobie mesiacov júl 2004 až december 2004 predpísané poistné

na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti,

úrazové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej výške 1 403 450 Sk

z dôvodu, že žalobca v rozpore s a o sociálnom

poistení v znení účinnom do 31.decembra 2004 (ďalej len „“)

do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného zahrnul iba náhradu za pohotovosť,

poskytnutú podľa o Hasičskom a záchrannom zbore v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a do vymeriavacieho základu

nezahrnul aj náhradu za služobnú pohotovosť, poskytovanú jeho zamestnancom podľa § 122

ods.1 K. súd poukázal na to, že rozlišuje medzi

služobnou pohotovosťou príslušníka Hasičského a záchranného zboru podľa § 92 ods.1 a 2, za

ktorú patrí náhrada za služobnú pohotovosť podľa § 122 ods.1 a 2 tohto zákona a medzi

(bojovou) pohotovosťou podľa § 92 ods.4, za ktorú patrí náhrada za pohotovosť podľa § 122

ods.3 tohto zákona. Vzhľadom na to, že podľa § 103 ods.4 zák.č. 315/201 Z.z. príslušníkovi

okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe a za

pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu, K. súd sa

nestotožnil so záverom žalovanej, že náhrada za služobnú pohotovosť vykonaná podľa § 92

ods.1 by mala byť zahrnutá do vymeriavacieho základu ako príjem

zamestnanca za vykonanú prácu podľa a dospel

k záveru, že náhradu za túto služobnú pohotovosť nebolo možné zahrnúť do vymeriavacieho

základu za predmetné obdobie. K. súd poukázal aj na rozpor medzi výrokom prvostupňového

rozhodnutia a jeho odôvodnením, keďže na strane 3 rozhodnutia medzi poistným, za ktoré

nebolo odvedené poistné, uvádza i poistné na garančné poistenie, hoci vo výroku rozhodnutia

toto poistné uvedené nebolo.

Výrok o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil tým, že žalobca si na

pojednávaní náhradu trov konania neuplatnil.

Rozsudok krajského súdu napadli včas podaným odvolaním žalobca i žalovaný.

Žalobca napadol rozsudok len v časti výroku o náhrade trov konania. Namietol, že

hoci na pojednávaní dňa 4.novembra 2008 nárok na náhradu trov konania ústne neuplatnil,

3

túto náhradu uplatnil tak v žalobe ako aj v písomnom vyčíslení trov konania v liste

z 5.novembra 2008, ktorý bol krajskému súdu doručený. Žiadal preto, aby odvolací súd

rozsudok krajského súdu v tejto časti zmenil a žalobcovi priznal náhradu trov v celkovej sume

79 344 Sk vrátane 19% DPH.

Žalovaná v odvolaní nesúhlasila s právnym názorom K. súdu a žiadala, aby odvolací

súd rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol. Namietla, že spôsob určovania

vymeriavacieho základu určuje ustanovenie ; v zmysle odseku 1

písm. a/ vymeriavacím základom zamestnanca je príjem zamestnanca za vykonanú prácu,

ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb a podľa odseku 3 vymeriavacím základom

zamestnanca je i náhrada za pohotovosť, poskytovaná podľa osobitného predpisu, ktorým

podľa poznámky pod čiarou je

Poznámka pod čiarou nie je súčasťou právneho predpisu a slúži len na spresnenie

výkladu ustanovenia zákona. Ak teda zákonné ustanovenie upravuje započítanie náhrady

za pohotovosť do vymeriavacieho základu, relevantným je text zákonného ustanovenia, a nie

poznámka pod čiarou.

Vzhľadom k tomu, že vymeriavací základ zamestnanca na účely sociálneho poistenia

je príjem definovaný v § 138 ods.1 zákona, podľa stanoviska Ministerstva práce, sociálnych

vecí a rodiny Slovenskej republiky do príjmu zamestnanca za vykonanú prácu, ktorá podlieha

dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu sa zahŕňa aj náhrada za pracovnú

pohotovosť podľa () a

o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, náhrada za pohotovosť podľa o štátnej

službe (pri zabezpečovaní opatrení počas vojnového stavu),

a , náhrada za služobnú pohotovosť podľa

o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, podľa a zákona

č. a príplatok za pohotovosť podľa o sudcoch

a prísediacich.

Žalovaná poukázala i na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.

z 10.januára 2007, v ktorom tento súd konštatoval, že niet žiadnych pochybností pri aplikácii

ustanovenia § 138 ods.1 písm. a/ až c/ zákona, pretože v ustanovení § 138 ods.1 písm. c/

4

zákon zahŕňal do vymeriavacieho základu zamestnanca náhradu za pohotovosť podľa

osobitného predpisu, s odkazom na

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok v medziach žaloby a v rozsahu odvolania bez pojednávania v súlade

s a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a že odvolanie

žalobcu dôvodné je.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o predpísaní

poistného.

Medzi účastníkmi bola spornou otázka, či náhradu za služobnú pohotovosť príslušníka

Hasičského a záchranného zboru možno započítať do vymeriavacieho základu na určenie

poistného na nemocenské poistenie, invalidné poistenie, starobné poistenie, poistenie

v nezamestnanosti, úrazové poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity.

Podľa o sociálnom poistení v znení účinnom

do 31.decembra 2004 vymeriavací základ zamestnanca je

a) príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb

podľa osobitného predpisu,

b) príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak

ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia,

c) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy

pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu, náhrada mzdy plynúca z neplatného

skončenia pracovného pomeru a náhrada za pohotovosť podľa osobitného predpisu.

Podľa poznámky pod čiarou osobitným predpisom, upravujúcim náhradu za

pohotovosť, je ustanovenie

Podľa (Náhrada za služobnú pohotovosť a náhrada

za pohotovosť)

(1) Ak je príslušníkovi podľa § 92 nariadená služobná pohotovosť, patrí mu

za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada

5

a) 50% zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť

vykonávanú v mieste vykonávania jeho štátnej služby, a 100% z tejto sumy, ak ide o deň

služobného pokoja,

b) 15% zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť

vykonávanú v mieste jeho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, alebo na inom

dohodnutom mieste, a 25% z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,

c) 5% zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť

vykonávanú mimo miesta vykonávania jeho štátnej služby s možnosťou použitia mobilných

prostriedkov spojenia, a 10% z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.

(2) Náhrada za služobnú pohotovosť podľa odseku 1 nepatrí za čas, v ktorom došlo

počas jej trvania k vykonaniu štátnej služby; takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou

službou nadčas.

(3) Príslušníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 92 ods. 4, na základe rozhodnutia

vedúceho služobného úradu patrí náhrada mesačne v sume 3,5% až 25,4% z platovej tarify

prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Podrobnosti o jej poskytovaní určí služobný

predpis, ktorý vydá služobný úrad. Služobný úrad písomne oznámi príslušníkovi sumu

peňažnej náhrady za pohotovosť zaokrúhlenú na celé desiatky korún nahor.

V zmysle a služobný úrad určuje príslušníkovi

služobnú pohotovosť v štátnej službe v rámci rozvrhnutia služobného času a môže mu

nariadiť služobnú pohotovosť aj mimo rozvrhnutia služobného času.

Podľa príslušník, ktorý vykonáva služobnú činnosť

spojenú s ochranou záujmov štátu, plní osobitné úlohy na zabezpečenie potrebnej pohotovosti

zboru, je povinný z dôvodu svojho zaradenia do plánu uvádzania stupňov pohotovosti

hlásiť svojmu nadriadenému miesto pobytu v čase mimo štátnej služby a byť pripravený

dostaviť sa na určený signál v určenom čase na určené miesto na plnenie úloh.

Zatiaľ čo služobná pohotovosť príslušníka podľa a

Z.z. je časovo obmedzená a teda nie je trvalá, služobná pohotovosť podľa § 92 ods.4 tohto

zákona je sústavná, čo vyplýva z charakteru činnosti príslušníka spojenej s ochranou záujmov

štátu a plnenia osobitných úloh. Náhrada za takú služobnú pohotovosť má charakter stálej

zložky odmeňovania.

6

Rozdiel medzi služobnou pohotovosťou podľa § 92 ods.1 a 2 a služobnou

pohotovosťou podľa § 92 ods.4 sa prejavuje aj v rozdielnej náhrade za takú pohotovosť, čo

vyplýva aj z názvu ustanovenia „Náhrada za služobnú

pohotovosť a náhrada za pohotovosť“.

Pokiaľ zákonodarca v poznámke pod čiarou k ustanoveniu § 138 ods.1 písm. c/ zákona

č. a tam uvedenej náhrade za pohotovosť podľa osobitného predpisu uviedol,

a teda upresnil, že ide o náhradu podľa a nie o náhradu podľa

, a (resp. podľa ) , potom aj podľa názoru

odvolacieho súdu úmyslom zákonodarcu bolo do vymeriavacieho základu zamestnanca

podľa 3 Z.z. zahrnúť len náhradu za pohotovosť

podľa , patriacu príslušníkovi Hasičského a záchranného

zboru, uvedenému v

Stanovisko ministerstva, na ktoré sa žalovaná odvoláva, nemá charakter všeobecne

záväzného právneho predpisu a nemôže mať rovnaké účinky ako zákon, ak je v rozpore s ním.

Aj odvolací súd sa preto stotožnil so záverom krajského súdu, že do vymeriavacieho

základu pre určenie poistného podľa nemožno

zahrnúť náhradu za služobnú pohotovosť, patriacu príslušníkom Hasičského a záchranného

zboru podľa

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu vo veci samej potvrdil

podľa .

Žalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu v časti výroku o náhrade trov

namietal, že náhradu trov uplatnil a aj ich písomne vyčíslil.

Podľa ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti

žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež

rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné

osobitného zreteľa.

7

Podľa v spojení s veta prvá o povinnosti nahradiť trovy

konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník,

ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr

do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by návrh

na náhradu trov konania bolo nutné uplatniť na pojednávaní súdu.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca žiadal, aby krajský súd rozhodnutie žalovanej

zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie a súčasne žiadal, aby súd zaviazal žalovanú

na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

V spise krajského súdu pod č.l. 111 až 115 sa nachádza vyúčtovanie trov právneho

zastúpenia v celkovej sume 79 344,50 Sk zo dňa 5.novembra 2008, ktoré podľa prezentačnej

pečiatky krajského súdu bolo tomuto súdu doručené 6.novembra 2008, teda v lehote

podľa druhej vety . V dôsledku nesprávnej žurnalizácie spisu zápisnica

o pojednávaní súdu dňa 4.novembra 2009 je v spise založená až pod č.l. 116.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa

náhrady trov konania zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie ( § 221 ods.1 písm.

h/ a ods.2 v spojení s prvá veta ), v ktorom krajský súd znovu rozhodne

o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho ( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2010

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová