Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/65/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, E., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2021/003075-003 z 22.06.2021 a č. SPSČ-PO3/2021/003076-003 zo dňa 22.06.2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 22.02.2024, č. k. -88, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 22.02.2024, č. k. -88 podľa (ďalej len „“) zrušil rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2021/003075-003 z 22.06.2021 a č. SPSČ- -003 zo dňa 22.06.2021 a veci vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2021/0030075-003 zo dňa 22.06.2021 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného č. SPSČ-OSZ-47.484-010/2021-VZ zo dňa 25.03.2021, ktorým bola žalobcovi podľa s poukazom na o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietnutá žiadosť o zvýšenie výsluhového dôchodku. Rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2021/003076-003 zo dňa 22.06.2021 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného č. SPSČ-OSZ-47.484-011/2021-VZ zo dňa 25.03.2021, ktorým bola žalobcovi podľa s poukazom na zamietnutá žiadosť o zvýšenie odchodného. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného preskúmal v intenciách , až 3, , o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Správny súd po preskúmaní veci zistil, že žalobca bol od 30.08.1984 poslucháčom 1. ročníka vstupného štúdia Vysokej vojenskej školy pozemného vojska. Rozkazom náčelníka tejto vysokej školy bol ku dňu 29.01.1985 prepustený z interného štúdia tejto vysokej školy podľa článku 168 písm. d)

predpisu Všeob-P-5, z ktorého vyplýva, že poslucháči/žiaci vojenských škôl pred prijatím do služobného pomeru sa zo štúdia prepustia, ak vyšli najavo predtým neznáme skutočnosti, ktoré sa nezlučujú s požiadavkami kladenými na vojakov z povolania ČSĽA a o ktorých poslucháč/žiak nevedel. Z osobnej karty, ktorá bola žalobcovi pri začatí štúdia založená, vyplýva, že štúdium na uvedenej vysokej vojenskej škole bolo 8 semestrové/4-ročné. Administratívny spis žalovaného obsahuje Osvedčenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. SEĽUZ-EL70/3-7/2020 zo dňa 30.07.2020 o študijnej rehabilitácii podľa , z obsahu ktorého bolo preukázané, že žalobca bol dňa 29.01.1985 prepustený zo štúdia na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo Vyškove z dôvodu politickej perzekúcie. Uvedené osvedčenie ani jeho účel, ktorým je odškodnenie podľa prvostupňový orgán verejnej správy ani žalovaný nespochybnili, avšak spochybnili skutočnosť, že doba, ošetrená osvedčením o študijnej rehabilitácii má byť zhodnotená ako doba služby podľa a ako taká má byť v rozsahu vyplývajúcom z zákona považovaná za dobu trvania služobného pomeru rozhodujúcu pre vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné a pre výšku týchto dávok. 4. Správny súd po preskúmaní veci v bode 40 konštatoval, že ak by úmyslom zákonodarcu bolo oklieštiť hodnotenie doby potrebnej na vznik nároku na výsluhový dôchodok a odchodné, ako aj pre ich výšku iba v rozsahu určenom ust. -3 , potom by takýto úmysel zákonodarca jednoznačne vyjadril v normatívnom texte právnej normy a nielen v poznámke pod čiarou. V ust. však zákonodarca aplikáciu ust. nevylučuje, ani nijak neobmedzuje. Ustálil, že dobu vysokoškolského štúdia, ktoré nemohlo byť z dôvodu politickej perzekúcie študenta riadne dokončené, ktorá je ošetrená osvedčením o tejto skutočnosti, je potrebné na účely dôchodkového zabezpečenia hodnotiť ako dobu služby a ako taká je v rozsahu vyplývajúcom z zahrnúť do doby trvania služobného pomeru. Zákonodarca v ust. ods. rozhodol odškodniť osoby, ktoré utrpeli krivdu v podobe vylúčenia z vysokoškolského štúdia v dôsledku politickej perzekúcie, kde ako reparačný nástroj využil oblasť sociálneho zabezpečenia, resp. dôchodkového zabezpečenia. 5. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že študijnú rehabilitáciu osvedčenú podľa je možné hodnotiť iba vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Dôvodil tým, že ak v ustanovení hodnotí obdobie vysokoškolského štúdia, ošetrení osvedčením o študijnej rehabilitácii na „účely dôchodkového zabezpečenia“ a zároveň z neho nevyplýva, že by sa tak malo diať výlučne podľa predpisov (). Toto tvrdenie nevyplýva ani z rozhodnutia NS SR sp. zn. , ktorý v tomto rozhodnutí posudzoval odlišnú právnu situáciu. 6. Záverom uviedol, že špecifikované obdobia žalobcovho štúdia, náhradnej vojenskej služby, ako aj okolnosti jej zmeny na základnú vojenskú službu vyznievajú závery žalovaného nepresne, keď síce odkazuje na dikciu Branného zákona, podľa ktorého základná vojenská služba začína od jej skutočného nastúpenia, avšak pri posudzovaní dĺžky jej doby u žalobcu vychádzal z obdobia od 30.08.1984 do 29.08.1986, hoci deň 30.08.1984 nebol dňom skutočného nástupcu žalobcu na základnú vojenskú službu, ale náhradnú službu. Zmätočne vzhľadom na informácie vyplývajúce z administratívneho spisu pôsobí aj úvaha žalovaného, podľa ktorej žalobca vykonával štúdium výlučne počas základnej vojenskej služby, nakoľko žalobcove štúdium sa začalo súbežne s výkonom náhradnej vojenskej služby. V čase, kedy bol žalobca zo štúdia prepustený (29.01.1985) ešte základnú vojenskú službu nevykonával a bol v náhradnej službe. Táto bola nahradená základnou vojenskou službou až po jeho prepustení zo štúdia. 7. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov podľa konštatoval, že správna žaloba je dôvodná, a preto obe rozhodnutia žalovaného označené vo výrokovej časti rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného po vrátení veci bude veci opäť právne posúdiť vo svetle právnych názorov vyslovených a citovaných v rozsudku. 8. Úspešnému žalobcovi správny súd priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania, o výške ktorých rozhodne správny súd podľa . Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

II.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). 11. Uviedol, že nerozporuje závery správneho súdu o tom, že poznámka pod čiarou č. 33 odkazuje na o súdnej rehabilitácii a až 3

Zb., a že poznámka pod čiarou v právnom predpise nemá záväzný charakter, avšak vo svetle skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu žalobcu je dôvodný záver žalovaného, že pri posudzovaní nárokov žalobcu nie je možné aplikovať ustanovenie , pričom aplikácia až 3 je zo samotnej povahy veci vylúčená z dôvodov podrobne uvádzaných žalovaným už v stanovisku k správnej žalobe. 12. Konkrétne namietal, že z ustanovení a až ods. 3 vyplýva, že za dobu služobného pomeru v zmysle možno považovať len dobu služobného pomeru (pracovného vzťahu) posúdeného podľa , ktorého skončenie je neplatné v zmysle citovaného zákona alebo ak bola v konaní podľa tohto zákona určená neplatnosť právneho úkonu, na základe ktorého sa skončil služobný pomer (pracovný vzťah). Z dôvodu, že žalobca štúdium vykonával výlučne počas náhradnej, resp. základnej vojenskej služby, ktorá nie je pracovným vzťahom vymedzeným v , nebola počas obdobia štúdia splnená zákonná podmienka výkonu pracovného vzťahu, t.j. služobného pomeru vojaka z povolania, ktorého existenciu predpokladá ustanovenie až ods. 3 13. Na nárok na výsluhový dôchodok a odchodné a pre výšku týchto dávok bola žalobcovi podľa , a zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30.08.1984 do 29.08.1986 v I. kategórii funkcií, doba trvania služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01.11.1991 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01.01.2000 do 31.12.2012 v III. pracovnej kategórii v rozsahu celkom 23 rokov a 67 dní. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky osvedčením č. SEĽUZ-EL70/3-7/2020 zo dňa 30.07.2020 osvedčilo skutočnosť, že v súlade s bol žalobca prepustený dňa 29.01.1985 zo štúdia na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo Vyškove z dôvodu politickej perzekúcie. Predmetné osvedčenie bolo vydané za účelom odškodnenia podľa 14. Žalovaný však poukazuje na rozpor vyplývajúci z osvedčenia o rehabilitácii a podkladov vzťahujúcich sa k žalobcovi obsiahnutých v administratívnom spise. Z potvrdenia Vojenského archívu - Centrálna registratúra Trnava č. VA-CR-1-152-155/2016 zo dňa 16.12.2016 vyplýva, že žalobca bol dňom 29.01.1985 prepustený zo štúdia na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska Vyškov, pričom bolo zrušené jeho určenie k náhradnej službe v dôsledku prerušenia (?) štúdia na VVŠ, na základe čoho bol žalobca povinný vykonať základnú vojenskú službu. Z rozkazu náčelníka Vysokej vojenskej školy pozemného vojska č. 09 zo dňa 29.01.1985 vyplýva, že žalobca bol podľa ustanovenia predpisu Všeob- P-5, článku 168 písm. d) dňom 29.01.1985 prepustený z interného štúdia vysokej vojenskej školy pozemného vojska Vyškov. Okrem podstatnej skutočnosti, že žalobca zo štúdia nebol vylúčený, ale prepustený (pričom v ustanovení a viaže odškodňovacie nároky na prípady vylúčenia zo štúdia), žalovaný poukazuje na znenie predpisu Všeob-P-5, podľa ktorého bol žalobca zo štúdia prepustený. Z porovnania podmienok, za ktorých dochádzalo k prepusteniu študenta zo štúdia podľa článku 168 predpisu Všeob-P-5 žalovaný vyvodil záver, že v prípade prepustenia išlo v podstate o objektívne dôvody (žiadosť samotného študenta, zdravotná nespôsobilosť, nezvládanie štúdia napriek záujmu, prepustenie z vojska, resp. určité skutočnosti, o ktorých študent nevedel) vo väčšine bodov neovplyvniteľné študentom, zatiaľ čo pri vylúčení zo štúdia ide o dôvody priamo zapríčinené študentom (činy nezlučiteľné s charakterom poslucháča, skutočnosti úmyselne zamlčané študentom, uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, porušovanie disciplíny, nezáujem o štúdium). Podľa názoru žalovaného je dôvodné predpokladať, že za bývalého režimu ľudia poznali dôvody, pre ktoré boli politicky perzekuovaní. Žalobca ako dôvod politickej perzekúcie uvádza skutočnosť, že jeho strýko emigroval v roku 1968 do USA. Na základe uvedeného a v zmysle citovaných dôvodov na prepustenie, resp. vylúčenie zo štúdia je žalovaný toho názoru, že žalobca zo štúdia mohol byť prepustený aj z iných dôvodov, (nakoľko o dôvode prípadnej politickej perzekúcie - emigrácii strýka zrejme vedel) no najmä, že žalobca zo štúdia nebol vylúčený z dôvodu politickej perzekúcie. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 25.01.2012. Osvedčenie o rehabilitácii napriek tomu osvedčuje skutočnosť, že žalobca bol zo štúdia prepustený, a to na účel , podľa ktorého sa zrušujú rozhodnutia, ktorými boli žiaci a študenti zo štúdia vylúčení. 15. Žalovaný po citácii ust. , , a poznamenal, že v zmysle citovanej právnej úpravy nemá inú možnosť ako započítať žalobcovi ako dobu služby obdobie od 30.08.1984 do 29.08.1986 v zmysle citovaných ustanovení , pričom túto skutočnosť nevníma ako zmätočnú. 16. Navrhol, aby kasačný súd podľa rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

17. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 20.05.2024 považujúc dôvody žalovaného uvádzané v kasačnej sťažnosti za neopodstatnené, správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite vec právne posúdil. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 18. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 20.05.2024 na vedomie.

IV.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 20. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 22. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 24. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2021/0030075-003 zo dňa 22.06.2021, ktorým bola zamietnutá žiadosť o zvýšenie výsluhového dôchodku podľa a rozhodnutie č. SPSČ-PO3-2021/003076-003 zo dňa 22.06.2021, ktorým bola zamietnutá žiadosť o zvýšenie odchodného zhodne podľa 25. Medzi účastníkmi konania v predmetnej veci nebolo sporné, že žalobca bol uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach č. 269 zo dňa 08.11.2012 podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície dňom 31.12.2012. Pre priznanie výsluhového dôchodku podľa mu bola zhodnotená doba skutočného trvania služobného pomeru príslušníka v Policajnom zbore od 01.11.1991 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií, od 01.01.2000 do 31.12.2012 v III. pracovnej kategórii a doba skutočného trvania výkonu základnej vojenskej služby od 30.08.1984 do 29.08.1986 v I. kategórii funkcií, ktorá predstavuje spolu 23 skončených rokov a 67 dní. Policajtovi, ktorého služobný pomer skončil uvoľnením a jeho služobný pomer trval najmenej päť rokov, patrí podľa zákona odchodné vo výške jednonásobku základu podľa zákona a zvyšuje sa za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru o jednu polovicu základu podľa zákona, najdlhšie však do 30 rokov trvania služobného pomeru. Na výpočet odchodného bola menovanému podľa zákona zhodnotená doba trvania služobného pomeru 23 rokov a 67 dní. Za túto dobu trvania služobného pomeru menovanému patrilo odchodné vo výške 10- násobku základu. 26. Z obsahu spisov vyplynulo, že ako vojak v náhradnej službe a zároveň poslucháč 1. ročníka vstupného štúdia v odbore veliteľskoinžinierskeho motostreleckého ČVO 101, bol rozkazom náčelníka Vysokej vojenskej školy pozemného vojska trojnásobného hrdinu ČSSR a hrdinu SSSR armádneho generála Ľudovíta Svobodu vo veciach kádrových č. 9 zo dňa 29.01.1985 prepustený z denného štúdia Vysokej vojenskej školy pozemného vojska vo Vyškove dňom 29.01.1985 - podľa ustanovenia predpisu Všeob-P-5, článku 168 písm. d). 27. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, sekcia ľudských zdrojov rozhodnutím č. SEĽUZ- EL70/3-7/2020 zo dňa 30.07.2020 v súlade s v spojitosti s Dohodou medzi vládou Českej republiky a vládou Slovenskej republiky o prechode práv a povinností vyplývajúcich z výkonu vojenskej činnej služby vojakov v Československej ľudovej armáde Československej armáde a

zo štúdia žiakov a poslucháčov vojenských škôl v súvislosti so zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky podpísanej 26. októbra 1995 osvedčilo, že C. O. bol prepustený dňa 29. januára 1985 zo štúdia na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo Vyškove z dôvodu politickej perzekúcie. Toto osvedčenie sa vydalo za účelom odškodnenia podľa o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov. 28. Podľa zrušujú sa rozhodnutia, ktorými boli žiaci a študenti vylúčení zo štúdia na školách poskytujúcich stredné alebo vyššie vzdelanie a na vysokých školách, pokiaľ sa tak stalo v dôsledku politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody. Študijné rehabilitácie sa spravujú pokynom príslušného rezortného ministra. 29. Podľa za účelom zmiernenia krívd spôsobených vylúčením zo štúdia študentov vysokých škôl sa doba ich vysokoškolského štúdia hodnotí na účely dôchodkového zabezpečenia tak, že sa rok štúdia včítane rokov predpísaných pre ukončenie tohto štúdia, ktoré nebolo možné z dôvodov vylúčenia absolvovať, započítava ako dva roky zamestnania. 30. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvorili pripojené administratívne spisy žalovaného mal preukázané, že správne konanie o úpravu výsluhového dôchodku a odchodného sa začalo dňa 14.08.2020, kedy bola Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky doručená žiadosť žalobcu. Žalobca dôvodil tým, že bol poslucháčom 1. ročníka vysokej vojenskej školy od 30.08.1984 s hodnosťou vojak a že bol z interného štúdia vysokej vojenskej školy prepustený dňa 29.01.1985 rozkazom náčelníka Vysokej vojenskej školy pozemného vojska číslo 09 zo dňa 29.01.1985. 31. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v rozhodnutiach, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu vo svojich rozhodnutiach a vyjadreniach argumentuje tým, že žalobca (i) nastúpil na náhradnú vojenskú službu stanovenú na 5 mesiacov dňa 30.08.1984 ako poslucháč 1. ročníka vysokej vojenskej školy, (ii) zo štúdia bol prepustený dňom 29.01.1985; následne mu bola povinnosť vykonať náhradnú vojenskú službu z dôvodu prerušenia štúdia, nahradená povinnosťou vykonať základnú vojenskú službu v rozsahu 24 mesiacov do 29.08.1985, (iii) zo základnej vojenskej služby bol prepustený dňom 29.08.1986. Uzavrel, že žalobca štúdium vykonával výlučne počas základnej vojenskej služby konanej podľa , ktoré nie je pracovným vzťahom. S takýmto posúdením právneho nároku žalobcu na zvýšenie výsluhového dôchodku a odchodného na základe osvedčenia, že žalobca bol prepustený dňa 29. januára 1985 zo štúdia na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo Vyškove z dôvodu politickej perzekúcie, nestotožnil. 32. Po preskúmaní veci dospel najvyšší správny súd k záveru o nedôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti. V prvom rade považuje súd za potrebné ustáliť samotný predmet konania, a to správne konanie, resp. správne konania o zvýšenie výsluhového dôchodku a odchodného na základe osvedčenia o prepustení žalobcu zo štúdia na vysokej vojenskej škole z dôvodu politickej perzekúcie. Napriek tomu, že žalovaný rozporuje skutočnosť, či bol žalobca zo štúdia na vysokej vojenskej škole vylúčený alebo prepustený, nemožno opomenúť základnú skutočnosť, a to samotné osvedčenie o študijnej rehabilitácii podľa o prepustení zo štúdia na vysokej vojenskej škole z dôvodu politickej perzekúcie, keď poukazuje na rozpory vyplývajúce z právnych predpisov platných v čase skončenia štúdia žalobcu a obsah administratívneho spisu so samotným obsahom osvedčenia o rehabilitácii. Pokiaľ žalovaný dal do pozornosti kasačného súdu rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 25.01.2020, z ktorého vyplýva, že: „podľa názoru súdu je toto Osvedčenie treba považovať za listinný dôkaz majúci povahu verejnej listiny, nakoľko bolo vydané štátnym orgánom v medziach jeho právomoci“ kasačný súd s takýmto odôvodnením rozhodnutia súdu stotožnil. Nemohol sa však stotožniť s ďalšiu časťou odôvodnenia, v ktorej krajský súd uvádza: „pokiaľ sa teda v konaní v ktorom bola takáto listina predložená, dokazovaním preukáže, že osvedčené skutočnosti nemôžu byť pravdivé, treba mať za to, že obsah verejnej listiny bol vyvrátený a na skutočnosti v nej uvedené sa neprihliada. Prezumpcia pravdivosti skutočností osvedčených vo verejnej listine môže byť vyvrátená v ktoromkoľvek štádiu konania, v ktorom sa posudzuje pravosť osvedčených skutočností“. Kasačný súd v súvislosti s takýmto právnym názorom krajského súdu považuje za potrebné zdôrazniť, že nie je viazaný právnym názorom vysloveným rozhodnutím súdu nižšieho stupňa, a to ani napriek tomu, že žalovaný nesúhlasí s textom osvedčenia o vylúčení žalobcu zo štúdia, a to ani napriek tomu, že v kasačnej sťažnosti príkladmo uvádza možnosti, kedy dochádzalo k prepusteniu študenta zo štúdia podľa článku 168 predpisu Všeob-P-5, resp. k jeho vylúčeniu podľa článku 168 predpisu Všeob-P-5 (pri vylúčení zvýraznene uvádza skutočnosti úmyselne zamlčané študentom) a spochybňuje, že žalobca nebol zo štúdia vylúčený v dôsledku politickej perzekúcie, čo je v priamom rozpore s odôvodnením osvedčenia. 33. Najvyšší správny súd uvádza, že o mimosúdnych rehabilitáciách nepodmieňuje zhodnotenie doby štúdia študentov vysokých škôl, vylúčených v rozhodnej dobe štúdia spôsobom uvedeným v ustanovení zákona tým, že ide len o prípady vylúčenia z denného štúdia, t.j. nie

je viazané len na dennú formu štúdia a vzťahuje sa aj na tzv. externé štúdium/štúdium popri zamestnaní). Z toho je treba vyvodiť, že ide o špeciálnu úpravu zhodnotenia doby štúdia študentov vysokých škôl, vylúčených v rozhodnom období zo štúdia, vo vzťahu k obecným predpisom sociálneho zabezpečenia, ukladajúcim započítanie doby štúdia za podmienok a spôsobom v nich uvedených; ustanovení 34. Neušlo pozornosti kasačného súdu, že žalobca bol dňom 29.01.1985 prepustený z interného štúdia vysokej vojenskej školy pozemného vojska podľa predpisu Všeob-P-5, článku 168 písm. d) (keď vyšli najavo skôr neznáme skutočnosti, ktoré sa nezlučujú s požiadavkami na vojakov z povolania ČSĽA a o nich poslucháč/žiak nevedel), pričom podľa článku 169 poslucháči/žiaci vojenských škôl (pred prijatím do služobného pomeru) sa zo štúdia vylúčia.... V súvislosti s uvedeným predpisom Všeob- P-5 však kasačný súd poukazuje na samotné osvedčenie o študijnej rehabilitácii podľa o prepustení žalobcu zo štúdia na vysokej vojenskej škole z dôvodu politickej perzekúcie a dodáva, že spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je totiž hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív, keď rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale aj spravodlivé. Úlohou súdu je právo rozpoznať cez zákon spravodlivosť. 35. Správny súd preto nepochybil, keď podľa zrušil obe rozhodnutia žalovaného a veci mu vrátil na ďalšie konanie. 36. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalovaného za dôvodnú, a preto ju podľa zamietol. 37. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý mal v tomto konaní úspech, priznal ich náhradu v rozsahu 100 % ( v spojení s ). Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 38. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.