Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
eef/388202.4d7b74.pdf
PDF · 129.21 KB
No categories available
9So/219/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 9So/219/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. M. Usačevovej,
v právnej veci navrhovateľky M. B.B. bytom I., proti odporkyni Sociálnej poisťovni,
ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky
proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 30. septembra 2011, č. k. 19Sd/201/2011-38, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
z 30. septembra 2011, č. k. 19Sd/201/2011-38, p o t v r d z u j e .
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 30. septembra 2011, č. k. 19Sd/201/2011-38,
potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. z 19. mája 2011 v spojení s rozhodnutím z
8.septembra 2011, ktorými podľa § 65, § 293z a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) od
2.decembra 2009 upravila starobný dôchodok navrhovateľky na sumu 175 € mesačne, zvýšenú
od 1. januára 2010 na sumu 180,40 € mesačne a od 1. januára 2011 na sumu 183,70 €
mesačne z dôvodu, že ani po opakovanom prešetrení rozhodných skutočností sa nepodarilo
preukázať rozhodné skutočnosti pre úpravu dôchodku v zmysle zákona č. 87/1991 Zb.
o mimosúdnych rehabilitáciách a preto dobu štúdia, pôvodne z titulu mimosúdnej rehabilitácie
hodnotenú dvojnásobne, vylúčila a pre výšku starobného dôchodku hodnotila len skutočne
odpracovanú dobu s tým, že naviac vyplatené sumy na starobnom dôchodku za obdobie
od 2. júla 2011 navrhovateľka, nie je povinná vrátiť.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd dospel k záveru, že postup
odporkyne bol v súlade so zákonom. Keďže navrhovateľka nebola z vysokoškolského štúdia
vylúčená, nebol daný zákonný predpoklad pre výpočet výšky dôchodku zvýhodneným
hodnotením doby podľa § 24 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách
a odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím realizovala výpočet starobného dôchodku len
na základe skutočne odpracovanej doby. Zmena v sume starobného dôchodku nastala aj
zmenou hodnotenia obdobia a príjmu za obdobie od 12. novembra 1977 do 31. decembra
1977, keďže v tomto období navrhovateľka nemala príjem zo závislej činnosti, a preto toto
obdobie, napriek trvaniu členského pomeru v JRD Nesvady, odporkyňa nemohla hodnotiť.
Krajský súd neakceptoval ani námietky navrhovateľky ohľadom výpočtu sumy starobného
dôchodku čo do výberu rokov pre rozhodujúce obdobie s odôvodnením, že spôsob a postup
výpočtu starobného dôchodku upravuje zákon, v súlade s ktorým odporkyňa postupovala.
Proti rozsudku krajského súdu podala odvolanie navrhovateľka. Podľa jej názoru
odporkyňa nemá právo spochybňovať právoplatné rozhodnutie Rehabilitačnej komisie
pri Pedagogickej fakulte v Nitre o jej rehabilitácii zo dňa 22. januára 1991 a odporkyňa tiež
pochybila pri výpočte výšky jej starobného dôchodku, keď jej započítala v rokoch 1981,
1986, 1987 a 1993 len jednomesačné brigády so mzdovým bodom 0,2862. Uvedené roky
žiadala nahradiť celými odpracovanými rokmi.
Odporkyňa nepovažovala odvolanie navrhovateľky za opodstatnené a navrhla
rozsudok krajského súdu potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v medziach odvolania bez pojednávania v súlade s § 250ja O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne
o starobnom dôchodku. Navrhovateľka sa domáhala úpravy dôchodku podľa zákona
č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách z dôvodu že listinou z 22.januára 1991
vydanou Rehabilitačnou komisiou Pedagogickej fakulty v Nitre bola rehabilitovaná z dôvodu
vylúčenia zo štúdia.
Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení
neskorších predpisov zrušujú sa rozhodnutia, ktorými boli žiaci a študenti vylúčení zo štúdia
na školách poskytujúcich stredné alebo vyššie vzdelanie a na vysokých školách, pokiaľ sa tak
stalo v dôsledku politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané
ľudské práva a slobody. Študijné rehabilitácie sa spravujú pokynom príslušného rezortného
ministra.
Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb. za účelom zmiernenia krívd spôsobených
vylúčením zo štúdia študentov vysokých škôl sa doba ich vysokoškolského štúdia hodnotí
na účely dôchodkového zabezpečenia tak, že sa rok štúdia včítane rokov predpísaných
pre ukončenie tohto štúdia, ktoré nebolo možné z dôvodov vylúčenia absolvovať, započítava
ako dva roky zamestnania.
Zákon č. 87/1991 Zb. nadobudol účinnosť 1. apríla 1991, preto list z 22.januára 1991
nemohol byť vydaný v intenciách tohto zákona a rehabilitačná komisia, ktorá list vydala,
nebola zriadená podľa tohto zákona. Z obsahu uvedenej listiny nevyplýva, že by
navrhovateľka bola vylúčená zo štúdia. Komisia v nej iba konštatuje, že po takom dlhom
časovom odstupe je ťažké vyriešiť navrhovateľkou opisované problémy, resp. krivdy, ktorým
bola vystavená v prvom ročníku štúdia popri zamestnaní, napriek tomu uznáva jej žiadosť
o rehabilitáciu a došla k záveru, že ak ešte má záujem a prihlási sa na štúdium popri
zamestnaní na Pedagogickej fakulte, komisia bude jej prijatie podporovať.
Účelom zákona o mimosúdnych rehabilitáciách bolo zmiernenie niektorých, nie
všetkých krívd, ku ktorým došlo v rokoch 1948 až 1989. Vzťahuje sa len na tých študentov
vysokých škôl, ktorí boli z dôvodu politickej perzekúcie vylúčení zo štúdia.
Navrhovateľka zo štúdia na vysokej škole vylúčená nebola. I keď nemožno vylúčiť, že
predpísanú skúšku nemohla v riadnom termíne vykonať z dôvodov tvrdenej politickej
perzekúcie, okolnosť, že do druhého ročníka bola zapísaná podmienečne a štúdium sama
zanechala, nemožno posudzovať ako vylúčenie zo štúdia rozhodnutím vysokej školy.
Z uvedeného dôvodu neboli splnené podmienky pre zhodnotenie doby štúdia podľa § 24 ods.5
Pokiaľ navrhovateľka namietala, že odporkyňa jej do rozhodného obdobia nemala
započítať roky 1981, 1986, 1987 a 1993, v ktorých vykonávala len jednomesačné brigády
túto jej námietku nepovažoval za dôvodnú ani odvolací súd.
Podľa § 63 ods. 7 a 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodujúce
obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom,
v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych
rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak v rozhodujúcom období
určenom podľa odseku 7 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, za ktoré možno
určiť osobné mzdové body, alebo je v ňom obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod
podľa § 255 ods. 3 prvej vety, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1984 postupne tak,
aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body
bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety.
Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov, za ktoré možno
určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa
§ 255 ods. 3 prvej vety, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu
kalendárnych rokov bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255
ods. 3 prvej vety. Na určenie priemerného osobného mzdového bodu podľa odseku 1 sa
z obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vylučuje obdobie, za ktoré patrí
osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety.
Podľa § 255 ods.1 veta prvá zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového
poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004
podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu
výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov
účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod
vo výške 0, 3, 0, 6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí
osobný mzdový bod vo výške 0, 3, 0, 6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby
trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti
osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je
podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok,
a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného
mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Podľa evidenčných listov o dobách zamestnania a zárobku, vystavených
zamestnávateľmi, navrhovateľka v rokoch 1981, 1986 a 1987 bola pracovníkom v pracovnom
pomere (aj keď v malom rozsahu, 31 dní, resp. 25 dní) a bola jej vyplatená mzda. Uvedené
obdobia boli teda zamestnaním v zmysle § 8 v spojení s § 6 ods. 1 písm. a) zákona
č. 100/1988 Zb. Hodnotenie tejto doby nie je možné vylúčiť z rozhodného obdobia, keďže
nešlo o náhradnú dobu, dobu štúdia alebo dobu civilnej služby, za ktoré by patril osobný
mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety zákona č.461/2003 Z.z.
Navrhovateľka bola evidovaná v evidencii nezamestnaných od 17.februára 1993, preto
že kalendárny rok 1993 taktiež nebolo možné vylúčiť z rozhodného obdobia. Za toto obdobie
evidencie patrí pomerná časť osobného mzdového bodu.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporkyňa zhodnotila obdobie dôchodkového
poistenia navrhovateľky na základe evidenčného materiálu a preukázaných dokladov v súlade
so zákonom. Krajský súd nepochybil, keď preskúmavané rozhodnutia odporkyne potvrdil
a preto odvolací súd jeho rozsudok podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania, keďže navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni žiadne trovy
nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. februára 2013 JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : M. Kráľová