Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Sa/8/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: T. W., nar. XX. XX. XXXX, V. XXX/XX, X., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 11. 06. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. 34051-3/2019-BA zo dňa 15. mája 2019, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca žiadosťou o materské č. B XXXXXXX zo dňa 05. 11. 2018, doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava dňa 15. 11. 2018, požiadal o priznanie materského odo dňa 05. 11. 2018. K žiadosti priložil aj rodný list dieťaťa I. W., dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca a potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku matkou dieťaťa od 01. 09. 2018 do 30. 11. 2018.

2. Žalobca si uplatnil nárok na materské odo dňa 05. 11. 2018 ako iný poistenec, a to z poistného vzťahu zamestnanca obchodnej spoločnosti Krewel Meuselbach, s.r.o., kde bol evidovaný v období od 01. 07. 2014, a zároveň je u toho istého zamestnávateľa evidovaný ako zamestnanec od 05. 11. 2018. Na predmetnom tlačive (žiadosti o materské) žalobca uviedol, že dieťa prevzal do starostlivosti dňa 05. 11. 2018 a zamestnávateľ potvrdil, že rodičovská dovolenka mu bola poskytnutá od 05. 11. 2018 a naposledy pracoval dňa 04. 11. 2018.

3. Súčasťou administratívneho spisu sú aj pracovné zmluvy žalobcu. Pracovná zmluva žalobcu zo dňa 01. 07. 2014 uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou Krewel Meuselbach, s.r.o. a žalobcom, s uvedeným druhom práce zamestnanca - farmaceutický zástupca, v rozsahu práce 40 hodín týždenne. Pracovná zmluva žalobcu zo dňa 23. 10. 2018 uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou Krewel Meuselbach, s.r.o. a žalobcom, s uvedeným druhom práce zamestnanca - key account manager, v rozsahu práce 40 hodín týždenne s tým, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú, a to od 05. 11. 2018 do 19. 05. 2019.

4. Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobca je ako zamestnanec obchodnej spoločnosti Krewel Meuselbach s. r. o. povinne nemocensky poistený od 01. 07. 2014 a dňa 05. 11. 2018 mu vzniklo ako zamestnancovi tej istej obchodnej spoločnosti ďalšie nemocenské poistenie.

Zamestnávateľ dňa 24. 10. 2018 informoval sociálnu poisťovňu o vzniku nového nemocenského poistenia dňa 05. 11. 2018 a dňa 02. 11. 2018 informoval sociálnu poisťovňu o začiatku čerpania rodičovskej dovolenky žalobcom od 05. 11. 2018.

5. Taktiež podľa údajov evidovaných v informačnom systéme sociálnej poisťovne, matka dieťaťa, pani I. W., je od XX. XX. XXXX povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa Základnej školy W. X, Nitra, pričom toto nemocenské poistenie má prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky od 25. 09. 2018 a od tohto dátumu je evidovaná ako občan starajúci sa o dieťa do šiestich rokov (tzv. poistenec štátu).

6. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, ako správny orgán prvého stupňa, vydala dňa 18. 12. 2018 rozhodnutie č. 200-202755-CA04/2018, ktorým nepriznala žalobcovi nárok na materské v období od 05. 11. 2018.

7. Po podaní odvolania proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaný v celom rozsahu odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 200-202755-CA04/2018 zo dňa 18. 12. 2018. Vo svojom odvolaní žalobca namietal nezákonnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, ktoré spočívalo v nesprávnej aplikácií relevantných noriem. Taktiež poukázal na diskriminačný rozmer postupu sociálnej poisťovne a žiadal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

8. Rozhodnutím č. 34051-3/2019-BA zo dňa 15. 05. 2019 Sociálna poisťovňa, ústredie podľa o sociálnom poistení (ďalej len ako „“) odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. 200-202755-CA04/2018 zo dňa 18. 12. 2018, vo veci nepriznania nároku na materské, zamietla v celom rozsahu a uvedené rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 15. 11. 2018 bolo Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava (ďalej len ako „správny orgán prvého stupňa“) doručené tlačivo (žiadosť o materské č. B XXXXXXX), ktorým si žalobca uplatnil nárok na materské z poistného vzťahu zamestnanca obchodnej spoločnosti Krewel Meuselbach s. r. o. Na predmetnom tlačive žalobca uviedol, že dieťa prevzal do starostlivosti dňa 05. 11. 2018 a zamestnávateľ potvrdil, že rodičovská dovolenka mu bola poskytnutá od 05. 11. 2018 a naposledy pracoval dňa 04. 11. 2018. Spolu s predmetným tlačivom boli doručené aj rodný list dieťaťa, dohoda rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti dňom 05. 11. 2018, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra o poberaní rodičovského príspevku, pracovná zmluva žalobcu zo dňa 01. 07. 2014 a pracovná zmluva zo dňa 23. 10. 2018. Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme sociálnej poisťovne žalobca je ako zamestnanec obchodnej spoločnosti Krewel Meuselbach s. r. o. povinne nemocensky poistený od 01. 07. 2014 a dňa 05. 11. 2018 mu vzniklo ako zamestnancovi tej istej obchodnej spoločnosti ďalšie nemocenské poistenie. Zamestnávateľ dňa 24. 10. 2018 informoval sociálnu poisťovňu o vzniku nového nemocenského poistenia dňa 05. 11. 2018 a dňa 02. 11. 2018 informoval sociálnu poisťovňu o začiatku čerpania rodičovskej dovolenky žalobcom od 05. 11. 2018. Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme sociálnej poisťovne matka dieťaťa, pani I. W., je od 01. 09. 2009 povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa Z. školy W. 2, B., pričom toto nemocenské poistenie má prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky od 25. 09. 2018 a od tohto dátumu je evidovaná ako občan starajúci sa o dieťa do šiestich rokov (tzv. poistenec štátu). Podmienky nároku na materské upravuje zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý pre každý poistný vzťah stanovuje všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky a zároveň pre každú nemocenskú dávku (nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské) stanovuje osobitné podmienky nároku. Žalovaný zvýraznil, že pri posudzovaní splnenia všetkých zákonných podmienok nároku na nemocenské dávky sa prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia zákona, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom, a zároveň sa berú ako jeden celok a posudzujú sa v ich vzájomnej súvislosti. Žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec - otec dieťaťa, a to z poistného vzťahu zamestnanca. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca sú

ustanovené v zákona v znení neskorších predpisov a osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca, vrátane obdobia poskytovania materského inému poistencovi, upravuje , z ktorých vyplýva, že všeobecnými podmienkami nároku na nemocenské dávky zamestnanca upravenými v zákona v znení neskorších predpisov sú podmienka existencie nemocenského poistenia, resp. plynutia ochrannej lehoty v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky (v prípade materského inému poistencovi v deň prevzatia dieťaťa do starostlivosti) a podmienka absencie príjmu v období starostlivosti o dieťa. Osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca upravuje zákona v znení neskorších predpisov. V prípade žalobcu - otca dieťaťa, správny orgán prvého stupňa skúmal splnenie týchto osobitných podmienok nároku na materské: prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto dieťa otcom dieťaťa, k čomu sa vyžaduje dohoda s matkou dieťaťa, vek dieťaťa (materské sa vypláca najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa), najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu, nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa. Jednou z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. Táto podmienky je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky (nielen formálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať a aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť do pracovného procesu. Otec dieťaťa preberá na seba tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka. Tiež môže ísť o situáciu, že otec dieťaťa aj po prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva inú pracovnú činnosť, avšak v menšom rozsahu z hľadiska pracovného času, ako pracovnú činnosť v pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské. Ak sa o dieťa aj naďalej stará matka dieťaťa a otec naďalej vykonáva zárobkovú činnosť, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade fiktívna (formálna). Z uvedeného dôvodu nie je otec dieťaťa vykonávajúci naďalej zárobkovú činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom, ak matka dieťaťa naďalej poskytuje starostlivosť o ich dieťa, považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti. Zamestnanec uzatvorením ďalšieho pracovného pomeru, v ktorom vykonáva prácu z hľadiska pracovného času v rovnakom rozsahu ako v predchádzajúcom pracovnom pomere, uzatvoril pracovnú zmluvu len formálne za účelom čerpania dávky materské. Samotné uzatvorenie dohody rodičov dieťaťa o jeho prevzatí otcom dieťaťa nie je hlavný úkon vo vzťahu k posudzovaniu nároku na materské, ale predpoklad smerujúci k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie materského, a ktorej zabezpečenie by malo byť primárne skúmané na určenie nároku na dávku. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v a zákona v znení neskorších predpisov, a preto sa nepovažuje za iného poistenca, keďže napriek formálne uzavretej dohode s matkou dieťaťa reálne neprevzal dieťa do starostlivosti. Uviedol, že účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku. Účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do starostlivosti len formálne, naďalej vykonáva prácu v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku. V prípade žalobcu druh práce v pôvodnej pracovnej zmluve aj v novej pracovnej zmluve sú odlišné, no v oboch pracovných pomeroch má určený rovnaký rozsah pracovného času. Nový pracovný pomer je uzatvorený presne na obdobie, počas ktorého sa inému poistencovi poskytuje materské. Z údajov o vymeriavacích základoch žalobcu na platenie poistného evidovaných v informačnom systéme sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobca od 05. 11. 2018, kedy podľa dohody mal prevziať dieťa do svojej starostlivosti, dosahoval porovnateľný príjem zo zárobkovej činnosti ako pred 05. 11. 2018.U žalobcu tak od 05. 11. 2018 neprišlo k úprave životnej situácie tak, aby bolo možné objektívne predpokladať, že prevzal fakticky starostlivosť o dieťa od matky. V prípade uplatňovania nároku na materské inými poistencami si iní poistenci sami určujú dátum poistnej udalosti, t. j. dátum prevzatia dieťaťa. Z uvedeného dôvodu sa dostávajú do výnimočnej situácie v porovnaní s poistenkyňami uplatňujúcimi si nárok na materské, ktorým dátum predpokladaného pôrodu určí lekár. To znamená, že poistenci uplatňujúci si nárok na materské majú určitú výhodu v porovnaní s poistenkyňami, nakoľko si môžu dopredu zabezpečiť a upraviť životnú situáciu pred uplatnením si nároku na materské.

Žalovaný zvýraznil, že pri výklade zákona v znení neskorších predpisov plne rešpektuje nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. , , , m. m. , v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolnosti, žalovaný konanie žalobcu považuje za účelové, ktorého cieľom je čerpanie materského. Dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa o nároku žalobcu rozhodol v súlade so zákonom a účelom ním sledovaným.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

9. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 15. 05. 2019 podal žalobca správnu žalobu zo dňa 11. 06. 2019, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 13. 06. 2019. Žalobca v žalobe uviedol, že si uplatnil nárok na priznanie materského ako iný poistenec z dôvodu prevzatia starostlivosti o dieťa po dohode s matkou dieťaťa. Správny orgán prvého stupňa rozhodol, že žalobca nemá nárok na materské z dôvodu, že nevykonáva starostlivosť o dieťa, nakoľko ďalej vykonáva pracovnú činnosť. O podanom odvolaní proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, ktoré spočívalo v nesprávnej aplikácií právnych noriem upravujúcich nárok na materské. Namietal tiež, že z podmienok uvedených v nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa. Uviedol, že pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia, tento pojem je však definovaný v Zákone o rodičovskom príspevku. Mal za to, že riadnu starostlivosť je možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inej plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby. Z uvedeného podľa jeho názoru neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovanie starostlivosti o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb, ako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné. Záverom poukázal na diskriminačný rozmer postupu žalovaného. Podľa žalobcu je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku, aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda žalovaný lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia. Z vyššie uvedeného jednoznačne plynie, že žalovaný rozhodol o žalobcovej žiadosti o priznanie nároku na materské v rozpore so zákonom, nakoľko súčasťou podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa nie je zanechanie pracovnej činnosti otcom dieťaťa. Z vyššie uvedených dôvodov mal žalobca za to, že žalovaný rozhodol v rozpore so zákonom, nakoľko súčasťou podmienky prevzatia do starostlivosti o dieťa nie je zanechanie pracovnej činnosti otcom dieťaťa.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

10. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22. 10. 2019. Uviedol, že námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe sú totožné s námietkami, ktoré uviedol vo svojom odvolaní podanom proti rozhodnutiu pobočky č. 200-202755-CA04/2018 zo dňa 18. 12. 2018, preto nepovažoval za potrebné ich na tomto mieste opakovať. Žalovaný po dôslednom vyhodnotení jednotlivých dôkazov dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu v zmysle § 49 ods. l a 2 písm. d/ zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, čo bolo dôvodom nepriznania nároku na materské žalobcovi. K námietkam žalobcu uviedol, že sú totožné s námietkami, ktoré uviedol vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. 200-202755-CA04/2018 zo dňa 18. 12. 2018, preto v podrobnostiach žalovaný odkazuje na odôvodnenie svojho rozhodnutia č. 34051-3/2019-BA zo dňa 15. 05. 2019. Zároveň uviedol, že rodičovský príspevok je štátnou sociálnou dávkou, ktorej poskytovanie upravuje Zákon o rodičovskom príspevku. Rozhodovanie o rodičovskom príspevku a

vyplácanie rodičovského príspevku je v pôsobnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Jeho účelom nie je kompenzácia straty príjmu zo zárobkovej činnosti. Taktiež nemocenské poistenie je jedným zo subsystémov sociálneho poistenia, ktoré je upravené Zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Účel nemocenského poistenia je vyjadrený v ustanovení § 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení poskytuje z nemocenského poistenia. Je to opakujúca sa peňažná dávka, ktorá nahrádza mzdu alebo plat (resp. stratu príjmu) počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Účelom materského je hmotné zabezpečenie žien, prípadne v určitých prípadoch aj mužov, v čase, keď nemôžu pracovať. Nemožnosť vykonávať závislú prácu v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu je základom pre vznik nároku na všetky nemocenské dávky poskytované z nemocenského poistenia (materského, nemocenského i ošetrovného). Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky v prípade zamestnanca sú ustanovené v § 30 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca sú upravené v § 49 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Pri posudzovaní nároku na materské je potrebné brať do úvahy aj ďalšie súvisiace ustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako napríklad ustanovenia , zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že plne rešpektuje , podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a rovnako ostatné články . Súčasne pri výklade zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov plne rešpektuje aj nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. , , , m. m. , v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. Žalovaný zvýraznil, že postupoval v súlade s platnou legislatívou, právne normy ustanovené v zákone o sociálnom poistení chápe ako jeden celok a v ich vzájomnej súvislosti, a súčasne dôsledne dbá na účel zákona o sociálnom poistení, dobré mravy a spravodlivosť, pretože tieto nemožno pri rozhodovaní ignorovať. Na nárok na materské musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky stanovené zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, preto nestačí, ak poistencovi klesne príjem zo zárobkovej činnosti, ale súčasne musí byt' splnená aj podmienka prevzatia starostlivosti o dieťa od matky a následného poskytovania starostlivosti dieťaťu prevzatej od matky dieťaťa, čo pri pracovnom čase 40 hodín týždenne nie je možné. To, že matka dieťaťa sa nevrátila do pracovného procesu slúži ako podporný argument skutočnosti, že otec dieťaťa reálne starostlivosť o dieťa od matky neprevzal. Aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa stotožnila s názorom žalovaného, že zamestnanec, ktorý po uzatvorení dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti naďalej vykonáva pracovnú činnosť v rovnakom časovom rozsahu (40 hodín týždenne) a za porovnateľnú mzdu ako pred začiatkom čerpania rodičovskej dovolenky, nespĺňa podmienku nároku na materské ustanovenú v a zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, o čom svedčí napr. upovedomenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o spôsobe vybavenia podnetu č. VI/ Gd 68/19/1000-9 zo dňa 01. 04. 2019. Záverom žalovaný konštatoval, že žalobca nesplnil podmienky ustanovené v ods. l a 2 písm. d/ zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018. Žalovaný trval na tom, že jeho rozhodnutie č. 34051-3/2019-BA zo dňa 15. 05. 2019 je zákonné, vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s účelom ním sledovaným.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

11. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný ( a ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 15. 05. 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust.

rozsudkom zamietol, pričom rozsudok vyhlásil dňa 19. februára 2020 v zmysle ust. .

12. Žalobca namietal, že rozhodnutia boli vydané v rozpore so zisteným skutkovým stavom a v rozpore so zákonom, sú arbitrárne, založené na nesprávnej aplikácii právnych predpisov orgánmi sociálnej poisťovne. Správny súd sa s týmito žalobnými námietkami žalobcu nestotožnil.

13. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal žiadosť o materské, ku ktorej žiadosti doložil rodný list mal. I. W., nar. XX. XX. XXXX, z ktorého vyplýva, že žalobca je otcom mal. I. a jej matkou je I. W.. V spise sa nachádza i dohoda rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti zo dňa 05. 11. 2018, z ktorej vplýva, že žalobca prevzal mal. I. do starostlivosti od 05. 11. 2018. Na základe potvrdenia vystaveného úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra bolo preukázané, že matka dieťaťa poberala rodičovský príspevok pri starostlivosti o mal. I. od 01. 09. 2018 do 30. 11. 2018. Žalobca predložil i pracovné zmluvy uzavreté ním ako zamestnancom a spoločnosťou Krewel Meuselbach s.r.o. ako zamestnávateľom, a to pracovnú zmluvu zo dňa 01. 07. 2014 s rozsahom práce 40 hod. týždenne, druh práce farmaceutický zástupca a pracovnú zmluvu zo dňa 23. 10. 2018 s druhom práce key account manager s tým istým rozsahom práce - 40 hodín týždenne, uzavretú na dobu určitú od 05. 11. 2018 do 19. 05. 2019 s rozložením pracovnej doby od 08.00 hod. do 16.30 hod., teda v rovnakom čase ako v prvej pracovnej zmluva zo dňa 01. 07. 2014. Z údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobca je zamestnancom spoločnosti Krewel Meuselbach s.r.o. a je povinne nemocensky poistený od 01. 07. 2014 a dňa 05. 11. 2018 mu vzniklo ako zamestnancovi tej istej spoločnosti ďalšie nemocenské poistenie. Zamestnávateľ žalobcovi informoval sociálnu poisťovňu o vzniku nového nemocenského poistenia žalobcu od 05. 11. 2018 a dňa 02. 11. 2018 informoval o začiatku čerpania rodičovskej dovolenky žalobcom od 05. 11. 2018. Matka dieťaťa, I. W. je podľa údajov sociálnej poisťovne povinne nemocensky poistená od 01. 09. 2009 ako zamestnankyňa Z. školy W. 2, B., a toto nemocenské poistenie má prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky od 25. 09. 2018 a od tejto doby je evidovaná ako občan starajúci sa o dieťa do 6 rokov.

14. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. 12. 2018, sociálne poistenie podľa tohto zákona je a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, Podľa vyššie citovaného zákona, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa , okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v , , a ods. Podľa , vyššie citovaného zákona, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela, b) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu, c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, e) manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo f) fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

15. Žalobca si nárok na materské uplatnil ako iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti - a to ako otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí 6 týždňov odo dňa pôrodu a matka nepoberala materské alebo rodičovský príspevok. Žalobca je otcom maloletého dieťaťa, čo preukázal rodným listom mal. I. W., v ktorom je zapísaný ako jej otec a predložil sociálnej poisťovni dohodu o prevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti s matkou dieťaťa. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra vystavil potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku dňa 09. 11. 2018, podľa ktorého matka dieťaťa - I. W. poberala rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa - I. W., nar. 08. 02. 2018 od 01. 09. 2018 do 30. 11. 2018. Žalobca bol v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti nemocensky poistený najmenej 270 dní.

16. Sporným medzi účastníkmi konania bolo vyhodnotenie „reálnosti“, resp. „faktickosti“ prevzatia dieťaťa otcom do starostlivosti, výklad pojmu „prevzatie do starostlivosti“, resp. poskytovania starostlivosti, ako aj vyhodnotenie skutkových okolností prejednávanej veci, a to, že otec dieťaťa uzavrel novú pracovnú zmluvu, ktorou bol dojednaný pracovný pomer na dobu určitú od 05. 11. 2018 (nástup na rodičovskú dovolenku) do 19. 05. 2019 (koniec obdobia, za ktoré sa poskytuje materské), s tým istým zamestnávateľom, s ktorým mal dojednaný pracovný pomer na dobu neurčitú, ktorý sa prerušil v dôsledku nástupu na rodičovskú dovolenku, a za obdobných mzdových podmienok.

17. Žalobca v správnej žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na materské na zistený skutkový stav. Podľa názoru žalobcu, právne posúdenie veci žalovaným nemá oporu v ust. § 49 zákona o sociálnom poistení, z ktorého nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa. Poukázal i na diskriminačný rozmer postupu žalovaného, keď v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku, aj keď vykonávajú pracovnú činnosť.

18. Sociálna poisťovňa podľa správneho súdu v správnou žalobou napadnutých rozhodnutiach vysvetlila preskúmateľným spôsobom aplikáciu dotknutých ustanovení zákona o sociálnom poistení, pričom správne nevychádzala len zo samotného textu zákona, ale prihliadla na jeho účel a na účel jednotlivých inštitútov v ňom zakotvených. Pri výklade dotknutej právnej úpravy, vychádzajúc z jej účelu, zohľadnila aj požiadavku spravodlivého usporiadania dotknutých spoločenských vzťahov a kritérium dobrých mravov.

19. Ustanovenie § 2 Zákona o sociálnom poistení upravuje rozsah sociálneho poistenia, ktorým je nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Nemocenské poistenie je zadefinované v § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Z tohto ustanovenia citovaného zákona, v ktorom je zadefinované nemocenské poistenie, podľa správneho súdu Sociálna poisťovňa vyvodila správny záver o účele materského, ktoré je jednou z dávok nemocenského poistenia, t. j. kompenzovať stratu alebo zníženie príjmov zo zárobkovej činnosti a zabezpečiť príjem v dôsledku sociálnej udalosti. V tomto kontexte potom sociálna poisťovňa podľa správneho súdu aj správne posudzovala a vyhodnocovala splnenie podmienok nároku žalobcu na materské, pričom sa zamerala nielen na formálne splnenie zákonom stanovených podmienok, ale na ich materiálne splnenie v kontexte s účelom dotknutých ustanovení zákona o sociálnom poistení.

20. Podstatou dávky nemocenského poistenia, ktorou je materské, je umožniť tehotnej žene pripraviť sa na narodenie dieťaťa a po narodení dieťaťa umožniť jej starať sa o dieťa, a to počas materskej dovolenky. Zákon o sociálnom poistení vytvára podmienky pre starostlivosť o dieťa aj pre iných poistencov (§ 49), ktorým následne prostredníctvom dávky materského zabezpečuje príjem a kompenzuje jeho stratu počas rodičovskej dovolenky za splnenia zákonom stanovených podmienok. Je pravdou, že zákon o sociálnom poistení nedefinuje, čo konkrétne znamená prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o dieťa. Je ale logický a účelu citovaného zákona, ako aj účelu materského ako dávky nemocenského poistenia, zodpovedajúci záver Sociálnej poisťovne, že iný poistenec, v tomto prípade otec, by mal prevziať tú starostlivosť, resp. časť starostlivosti, ktorú realizovala matka.

21. Je potrebné uznať argumentáciu žalobcu, že zákon o sociálnom poistení absolútne nevylučuje výkon závislej činnosti počas poberania materského. Konkrétne v zmysle § 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení poistenec nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ z toho pracovného vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské. Toto ustanovenie teda nevylučuje možnosť mať príjem z iného pracovného vzťahu ako z tohto, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, z ktorého si poistenec uplatňuje nárok na materské.

22. Zákon o sociálnom poistení však pre účely nároku na materské pre iného poistenca ako je matka dieťaťa, vyžaduje splnenie aj ďalších osobitných podmienok, a to prevzatie dieťaťa do starostlivosti a zabezpečovanie starostlivosti o dieťa. S prihliadnutím na účel materského je na mieste, ak orgány sociálnej poisťovne skúmajú, či nejde len o formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti a vyhodnocujú zistené skutočnosti individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti tohto - ktorého prípadu. Pri zohľadnení účelu zákona, účelu inštitútu materského, ako i s prihliadnutím na zákonom stanovené podmienky pre iného poistenca ako je matka dieťaťa, ktorý prevzal dieťa do svojej starostlivosti, je logický záver a požiadavka orgánov sociálnej poisťovne, a to, aby osoba, ktorá sa chce starať o dieťa a uplatňuje nárok na materské, preukázala, že prevzala tú časť starostlivosti, ktorú zabezpečovala matka dieťaťa, a zároveň aby preukázala, ako sa zmenila jej životná situácia v dôsledku starostlivosti o dieťa. Pri výkone práce v trvalom pracovnom pomere, s rovnakým rozsahom pracovného času a s obdobnými mzdovými podmienkami, nedošlo k zmene osobných pomerov žiadateľa o dávku, a teda nie je naplnený hlavný účel materského.

23. Žalobca v správnej žalobe v konkrétnostiach neuviedol, ako zabezpečuje starostlivosť o dieťa a nijako to v konkrétnostiach ani nepopísal. Žalobnými námietkami napádal závery orgánov sociálnej poisťovne bez konkrétnych tvrdení, bez popisu skutkových okolností, ktoré by boli spôsobilé prelomiť závery prijaté orgánmi sociálnej poisťovne. Obmedzil sa len na všeobecné argumenty o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnej aplikácii relevantných právnych noriem, ktoré upravujú nárok na materské, ale nepoukázal na žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali reálnosť prevzatia dieťaťa do jeho starostlivosti. Dôkazom o tom, že sa o dieťa stará, mala byť dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti.

24. Žalovaný, ako správny orgán prvého stupňa spochybnili reálnu, faktickú starostlivosť o dieťa v kontexte účelu materského - poukaz na uzavretie novej pracovnej zmluvy, trvanie nového pracovnoprávneho vzťahu na dobu určitú počas doby trvania nároku na materské, rozsah pracovného času v novom pracovnoprávnom vzťahu, mzdové podmienky, nepoberanie rodičovského príspevku matkou. Preskúmateľné závery, ktoré správne orgány vyvodili zo zistených skutočností, žalobca žiadnymi konkrétnymi argumentmi nevyvrátil. Ako bolo vyššie uvedené, jeho tvrdenia o tom, že realizuje starostlivosť o dieťa, bolo len v rovine všeobecného tvrdenia, bez prípadného popisu konkrétnych skutkových okolností.

25. Správny súd v zhode so stanoviskom žalovaného, napokon aj so stanoviskom Generálnej prokuratúry zo dňa 01. 04. 2019 (ktoré predložil žalovaný so svojim vyjadrením k správnej žalobe) zastáva názor, že v danom prípade došlo k obchádzaniu zákona. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa tak, aby zámerne dosiahol právnou normou upravené podmienky, t. j. predstiera splnenie zákonom požadovaných podmienok, pričom v skutočnosti sa jedná len o simulovanie splnenia týchto zákonných podmienok pre vyhovenie žiadosti, t. j. priznanie nároku. V danom prípade prerušenie pracovného vzťahu rodičovskou dovolenkou a uzatvorenie nového pracovného vzťahu na dobu určitú len na čas čerpania rodičovskej dovolenky napĺňa predpoklady obchádzania zákona, t. j. uzatvorený nový pracovný pomer predstavuje predstieraný právny úkon s úmyslom vylákať materské vo vyššej výške. S takýmto právnym úkonom nemožno spájať právne účinky, rovnako ako s vážne uzavretým právnym úkonom, ktoré zákon spája s takýmto úkonom, teda nárok na materské nevnikol pre nesplnenie podmienky podľa Zákona o sociálnom poistení. Rovnako simulovanou je aj dohoda rodičov, ktorú zákon predpokladá v ustanovení , pretože jej nezodpovedá skutočné správanie sa rodičov. Pri obchádzaní zákona je podstatným to, čo svojím konaním, uzavretými úkonmi mienil žalobca dosiahnuť. V danom prípade tým bolo poberanie vyššieho materského, avšak bez zmeny životnej situácie, ktorá v podobe zníženia straty príjmu poberateľa materského je zákonom predpokladaná, k čomu však nedošlo.

26. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 19. 06. 2018 konštatoval, že je zneužívaním sociálneho systému, ak poistenec plánovane ukončí pracovnoprávny vzťah a bezprostredne nadväzujúc na to, uzatvorí nový, bez žiadneho iného dôvodu len s cieľom ovplyvniť výšku nemocenskej dávky vo svoj prospech. Poukázal na svoje skoršie rozhodnutie sp. zn. zo dňa 02. 07. 2017, v ktorom uviedol, že skončenie pracovnoprávneho vzťahu a následné časovo nadväzujúce uzatvorenie nového medzi tými istými účastníkmi konania, rovnakého typu, je účelové konanie, t. j. obchádzajúce účel a zmysel zákona o sociálnom poistení.

27. Pokiaľ žalobca namietal diskriminačný postup zo strany sociálnej poisťovne voči žalobcovi, správny súd jeho námietku taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú. V konaní nebol preukázaný rozpor v postupe orgánu verejnej správy so zákonom a prípadné nároky súvisiace s predmetom ochrany poskytovanej antidiskriminačným zákonom by mohli byť uplatňované len v konaní pred civilným súdom ( a nasl. , ktoré sú s použitia správnym súdom vylúčené v zmysle a contrario), a to na základe tomu zodpovedajúcej žaloby.

28. Závery, ktoré boli uvedené žalovaným ako i správnym orgánom prvého stupňa v preskúmavaných rozhodnutiach, podľa správneho súdu zodpovedajú zistenému skutkovému stavu a bola uvedená aj preskúmateľná úvaha o aplikácii právnych predpisov s prihliadnutím na účel zákona o sociálnom poistení, ako aj s prihliadnutím na účel konkrétnej dávky nemocenského poistenia.

29. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.