Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoKR-23-2019.pdf
PDF · 202.27 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoKR/23/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: JUDr. Marína Gallová, so sídlom kancelárie Y. XX, XXX XX T., správca konkurznej podstaty úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422, zastúpeného zástupcom Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovaným v 1/ rade: J. O., M.B.A., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom B. G. XXXX/X, XXX XX Z. - O., v 2/ rade: T. O., nar. XX.XX.XXXX,. s trvalým pobytom B. G. XXXX/X, XXX XX Z. - O. obaja zastúpení právnym zástupcom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom H. U. XXXX/XX, XXX XX J. W., v konaní o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu a zaplatenie sumy 31.517,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi/30/2012-424 (442) zo dňa 16. októbra 2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 10Cbi/30/2012-463 (481) zo dňa 31. januára 2019 a opravným uznesením č.k. 10Cbi/30/2012-500 zo dňa 30. apríla 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi/30/2012-424 (442) zo dňa 16. októbra 2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 10Cbi/30/2012-463 (481) zo dňa 31. januára 2019 a opravným uznesením č.k. 10Cbi/30/2012-500 zo dňa 30. apríla 2019 vo výroku, ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá a vo výroku o nároku žalovaných v 1/ a v 2/ rade na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku p o t v r d z u j e s tým, že správny dátum narodenia žalovaného v 2/ rade je: „13.06.1981“.
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi/30/2012-424 (442) zo dňa 16. októbra 2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 10Cbi/30/2012-463 (481) zo dňa 31. januára 2019 a opravným uznesením č.k. 10Cbi/30/2012-500 zo dňa 30. apríla 2019 vo výroku, podľa ktorého Slovenská republika má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, v tejto časti z r u š u j e a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Žalovaní v 1/ a v 2/ rade m a j ú voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami (ďalej len „rozsudok“) okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade majú voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom okresný súd rozhodol, že Slovenská republika má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobcu v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. (pod pôvodným obchodným menom CISS Martin, s.r.o.), IČO: 31 615 422, ktorý sa domáhal voči žalovaným určenia právnej neúčinnosti právneho úkonu, a to Dodatku č. 1 uzatvoreného medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovanými v 1/ a v 2/ rade ako kupujúcimi zo dňa 10.04.2009 voči veriteľom v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011. Súčasne sa žalobca domáhal určenia, že Dodatok č. 2 uzatvorený medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovanými ako kupujúcimi zo dňa 14.04.2009 je voči veriteľom v konkurze vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 4K 2/2001 neúčinný. Žalobca žiadal zaviazať žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne do konkurznej podstaty úpadcu sumu 31.517,63 Eur a nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca uviedol, že ako správca z titulu svojej funkcie zistil, že dňa 30.03.2009 uzatvoril úpadca so žalovanými Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností vo vlastníctve úpadcu v k. ú. O. - pozemku novovytvorenej parc. č. 1417/69 C- KN o výmere 1 055 m2, ktorý žalovaní ako kupujúci - manželia nadobudli za kúpnu cenu v celkovej výške 56.031,34 Eur. Za úpadcu kúpnu zmluvu podpísal Ing. Milan Cibulka, v tom čase konateľ úpadcu. Nakoľko žalovaná v 1/ rade v danom čase mala rovnaký trvalý pobyt ako konateľ úpadcu, žalobca sa domnieval, že išlo o dcéru Ing. S., to znamená, že žalovaní sú v zmysle ust. § 9 zákona č. 7/2005 Z.z. osoby spriaznené s dlžníkom - úpadcom. Žalovaní predmetnú nehnuteľnosť v zmysle kúpnej zmluvy nadobudli rozhodnutím Správy katastra Žilina č. V 2704/09 zo dňa 17.08.2009. Dňa 10.04.2009 úpadca so žalovanými uzatvoril Dodatok č. 1 k uvedenej kúpnej zmluve, ktorého jediným predmetom bolo zníženie kúpnej ceny na sumu 24.513,71 Eur. Dňa 14.04.2009 predmet tohto Dodatku č. 1 bol potvrdený aj Dodatkom č. 2, ktorého predmetom bola iba zmena - zníženie kúpnej ceny na sumu 24.513,71 Eur. Podľa tvrdení žalobcu na uzatvorenie týchto dodatkov nebol žiaden rozumný dôvod a nebol ním sledovaný žiaden záujem dlžníka. Ich predmetom bolo jednostranné zníženie kúpnej ceny za prevádzanú nehnuteľnosť bez akéhokoľvek protiplnenia žalovaných. Žalobca odporoval právnym úkonom dlžníka podľa ust. § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2011, a to z dôvodu, že predmetnými dodatkami došlo k zníženiu pôvodne dohodnutej kúpnej ceny bez primeraného protiplnenia, tieto právne úkony nemali žiadne protiplnenie v zmysle ust. § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. a súčasne išlo podľa žalobcu o ukracujúce právne úkony podľa ust. § 60 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca sa preto domáhal, aby žalovaní spoločne a nerozdielne zaplatili v zmysle ust. § 63 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. do podstaty sumu 31.517,63 Eur ako rozdiel medzi pôvodne dohodnutou kúpnou cenou a cenou v zmysle odporovaných dodatkov, to znamená, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinné právne úkony neuskutočnili.
3. Okresný súd uviedol, že pre aplikáciu relevantnej právnej normy vychádzal zo skutočnosti, že uznesením Okresného súdu Žilina, č.k. 4K 2/2011-102 zo dňa 01.02.2011, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 25/2011 dňa 07.02.2011, bolo začaté konkurzné konanie dlžníka CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, Žilina, IČO: 31 615 422, s účinkami zverejnenia dňa 08.02.2011. K vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., došlo uznesením Okresného súdu Žilina, č.k. 4K 2/2011-173 zo dňa 16.11.2011, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 224/2011 zo dňa 23.11.2011, s účinkami vyhlásenia konkurzu dňa 24.11.2011.
4. Okresný súd zistil, že žalobca podal žalobu na Okresnom súde Žilina elektronickým podaním zo dňa 23.05.2012. Posledným dňom na podanie odporovacej žaloby bol deň 24.05.2012, a preto skonštatoval, že žaloba v prejednávanej veci bola podaná včas. Okresný súd skutkový stav ktorý zistil, subsumoval vzhľadom na účinky začatia konkurzného konania pod ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2011.
5. Okresný súd poukázal na ust. § 57 ods. 1, 2, 4, § 58 ods. 1, 2, 3, § 60 ods. 1, 2, 3, § 60 ods. 1, § 63 ods. 1, 2, § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“ v znení platnom a účinnom do 31.12.2011) a skonštatoval, že žalobu žalobcu bolo nevyhnutné zamietnuť.
6. Okresný súd mal za to, že žalobca bol aktívne legitimovaným subjektom, pokiaľ aktívna legitimácia správcu na uplatnenie odporovacieho práva bola daná ust. § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Pasívna legitimácia žalovaných, ktorí s dlžníkom - úpadcom odporovateľné právne úkony dohodli, vyplývala z ust. § 62 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Ďalej okresný súd skúmal včasnosť podanej žaloby v zmysle ust. § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého je potrebné právo odporovať právnemu úkonu uplatniť
v lehote 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu. V danej veci bol konkurz vyhlásený s účinkami ku dňu 24.11.2011 a zákonom stanovená lehota 6 mesiacov uplynula dňa 24.05.2012. Žalobca odporovacie právo uskutočnil elektronickým podaním žaloby dňa 23.05.2012, a preto bolo potrebné konštatovať dodržanie zákonom stanovenej 6-mesačnej lehoty, t.j. aj včasnosť podanej žaloby.
7. Okresný súd v ďalšom postupe sa zaoberal otázkou naplnenia jednotlivých predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov, a to primárne ust. § 57 ods. 4 a ďalej ust. § 58 a 60 zákona č. 7/2005 Z.z., vo vzťahu ku ktorým bola tak povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť, ktorá zaťažovala žalobcu. V zmysle ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z., odporovateľnosť právnych úkonov vo všeobecnosti predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, to znamená, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nemôže byť pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku dlžníka uspokojená buď vôbec alebo len čiastočne. Zároveň musí ísť o pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. nadobudol účinnosť a ktorá bola veriteľom na majetok úpadcu riadne prihlásená. Aj v prípade, ak právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, pokiaľ majetok dlžníka, ktorý mu ostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, nakoľko týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky iného veriteľa. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu účinnosti odporovaného právneho úkonu, nakoľko len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie (prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Žalobca bol povinný poskytnúť tvrdenia, ako aj dôkazy, že v žalobe označenými právnymi úkonmi uzatvorenými medzi úpadcom a žalovanými došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti jednotlivých odporovaných právnych úkonov a ktoré zároveň boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené, a to najmä v situácii, ak žalovaní odporovateľnosť napadnutého právneho úkonu učinili spornou.
8. Okresný súd poukázal na to, že existencia ukracujúceho právneho úkonu podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. ako podmienka odporovateľnosti musí byť splnená pri odporovaní z akéhokoľvek špecifického dôvodu podľa jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti. Ak by aj napadnutými právnymi úkonmi došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok, ktorý dlžníkovi po vykonaní napadnutého úkonu zostal, postačoval na uspokojenie jeho existujúceho záväzku. Dôkazným bremenom žalobcu bolo tvrdiť a súčasne preukázať, že jednotlivými právnymi úkonmi, ktorých odporovateľnosti sa domáha, došlo k úplnému alebo čiastočnému zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Musí sa jednať o pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť.
9. Okresný súd skonštatoval nesporné skutočnosti, a to účinky začatia konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., uskutočnenie v žalobe označených právnych úkonov, ktorých neúčinnosti sa žalobca podanou žalobou dovolával a postavenie žalovaných ako spriaznených osôb dlžníka.
10. Žalovaní v rámci obrany namietali naplnenie jednotlivých podmienok odporovateľnosti právnych úkonov, a najmä splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti akéhokoľvek právneho úkonu, a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu dlžníka.
11. Okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie spolu aj so Znaleckým posudkom č. 001/2018, vypracovaným súdom ustanoveným znalcom Ing. JUDr. Milanom Sekerom, LL.M., prednesmi právnych zástupcov procesných strán a výsluchom svedka Ing. T. S., PhD.
12. Bolo nesporné, že medzi úpadcom v postavení predávajúceho a žalovanými v postavení kupujúcich došlo dňa 30.03.2009 k uzavretiu Kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností špecifikovaných v Čl. I. kúpnej zmluvy, zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom Žilina, Správa katastra Žilina, ktoré žalovaní nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zaviazali sa zaplatiť predávajúcemu (úpadcovi) za prevod predmetu kúpy dohodnutú kúpnu cenu v Čl. IV. kúpnej zmluvy v celkovej sume 56.031,34 Eur, ktorú sa zaviazali uhradiť v sume 2.921,06 Eur do 15 dní od podpisu zmluvy na účet predávajúceho a vo výške 53.110,27 Eur po predložení listu
vlastníctva, na ktorom budú kupujúci vyznačení v časti B ako vlastníci, a to do 15 dní odo dňa predloženia listu vlastníctva na účet predávajúceho. Z Čl. III. bod 3. kúpnej zmluvy vyplýva, že žalovaní sa ako kupujúci súčasne zaviazali s touto zmluvou podpísať aj zmluvu o dielo na výstavbu rodinného domu, vrátane projektu a inžinierskych sietí, podľa projektov spracovaných Ing. arch. W. s tým, že cena diela mala byť dojednaná v dodatku k predmetnej zmluve o dielo a pre prípad, že by k uzavretiu dodatku nedošlo, predávajúcemu zmluva zakladala právo na jednostranné odstúpenie od kúpnej zmluvy a nárok na vyplatenie zmluvne dohodnutého odstupného vo výške 10.000,- Eur. Podľa vymedzeného predmetu kúpnej zmluvy a v ňom označených nehnuteľností, tieto predstavovali ornú pôdu mimo zastavaného územia obce, ktoré boli vytvorené na základe geometrického plánu č. 30/2008. Predmetná kúpna zmluva uzatvorená medzi úpadcom a žalovanými dňa 30.03.2009 nadobudla účinnosť vkladom do katastra nehnuteľností Správou katastra Žilina dňa 17.08.2009 pod č. V 2704/09. K uzavretiu zmluvy o dielo medzi úpadcom a žalovanými č. 01/Turček/CISS/Mt/09 došlo dňa 15.01.2009. V zmluve o dielo sa úpadca ako zhotoviteľ zaviazal žalovaným ako objednávateľom diela zhotoviť stavbu rodinného domu v rozsahu vyplývajúcom z čl. 3. zmluvy v dojednanom čase a za dohodnutú cenu.
13. Dodatkom č. 1 ku Kúpnej zmluve uzatvorenému medzi úpadcom a žalovanými dňa 10.04.2009 zmluvné strany zmenili článok vymedzujúci predmet zmluvy, a to tak, že predmetom predaja podľa zmluvy je novovytvorená parcela č. 1417/69 - orná pôda o výmere 1 055 m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. 30/2008 pre k.ú. O., Obec Z., okres Z., ktorý vyhotovil dňa 24.08.2008 a autorizačne overil dňa 25.08.2008 Ing. Y. G.. Dodatkom zmluvné strany zmenili Čl. IV. kúpnej zmluvy v časti kúpna cena a jej platbu tak, že celková kúpna cena za predmetnú nehnuteľnosť uvedená v Čl. I. dodatku, bola medzi zmluvnými stranami stanovená dohodou vo výške 24.513,71 Eur, ktorú sa kupujúci zaviazali uhradiť v sume 4.513,71 Eur do 15 dní od podpisu dodatku k zmluve a v sume 20.000,- Eur najneskôr do 15 dní odo dňa predloženia listu vlastníctva, na ktorom budú vyznačení ako vlastníci a iné oprávnené osoby žalovaní.
14. Podľa Dodatku č. 2 ku Kúpnej zmluve uzatvoreného medzi úpadcom a žalovanými dňa 14.04.2009 zmluvné strany zmenili Čl. IV. pôvodnej kúpnej zmluvy, upravujúci kúpnu cenu a jej platbu tak, že kúpnu cenu v celkovej sume 24.513,71 Eur zmluvné strany členili podľa jednotlivých parcelných čísiel s povinnosťou túto uhradiť v sume 4.513,71 Eur do 15 dní od podpisu Dodatku č. 2 ku Kúpnej zmluve a v ostatnej časti 20.000,- Eur najneskôr do 15 dní od predloženia listu vlastníctva, na ktorom budú žalovaní vyznačení ako vlastníci nehnuteľnosti. Podľa výpisu z LV č. XXXX Správy katastra Žilina, k.ú. O. zo dňa 02.09.2009, ako vlastníci nehnuteľnosti parc. č. 1417/69 o výmere 1 055 m2 ornej pôdy sú uvedení žalovaní, a to v celosti v podiele 1/1.
15. Žalobca zotrval na tom, že zmluvnými stranami dohodnutá kúpna cena, ktorá bola dodatočne znížená dodatkami, nebola primeraná charakteru pozemkov, ktoré boli využívané na výstavbu rodinných domov. Žalobca predložil ako dôkaz zoznam veriteľov, ktorí mali v čase uzavretia napadnutých právnych úkonov - dodatkov ku kúpnej zmluve pohľadávky splatné voči úpadcovi a ktorých objem pohľadávok predstavoval sumu okolo 500 tisíc Eur. Za účelom preukázania, že veritelia uvedení v žalobcom predloženom zozname si prihlásili do konkurzného konania dlžníka svoje pohľadávky, žalobca navrhol pripojenie konkurzného spisu úpadcu. Žalobca poukázal aj na postavenie žalovaných ako spriaznených osôb, pretože žalovaná v 1/ rade je dcérou jedného z konateľov úpadcu a žalovaný v 2/ rade je jej manžel. Táto spriaznenosť žalovaných zakladala právnu domnienku úpadku úpadcu v čase uskutočnenia napadnutých právnych úkonov. Na preukázanie podmienky ukracujúceho právneho úkonu, a teda skutočnosti, že ostatný majetok dlžníka nepostačoval na uspokojenie veriteľov úpadcu, ktorí mali splatné pohľadávky v čase účinnosti napadnutých právnych úkonov, žalobca navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie Oceňovanie a hodnotenie podnikov. Znaleckým dokazovaním žalobca mienil preukazovať stav a hodnotu majetku úpadcu v čase uzatvorenia napadnutých právnych úkonov, a teda skutočnosť, či majetok, ktorým v danom čase úpadca disponoval, by postačoval na uspokojenie pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ak by nedošlo k uzavretiu dodatkov ku kúpnej zmluve. Na spornú skutočnosť, či ide o právne úkony bez primeraného protiplnenia, žalobca navrhol vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia hodnoty týchto nehnuteľností v čase uzavretia dodatkov, keďže žalobca mal za to, že kúpna cena, ktorá bola dodatočne zmluvnými stranami znížená predmetnými dodatkami, nezodpovedala reálnej hodnote nehnuteľností v danom čase.
16. Okresný súd podľa konečného zoznamu pohľadávok v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi zistil, že existuje viacero pohľadávok, ktoré do konkurzného konania riadne prihlásili veritelia T. V., VEREX Žilina, a.s., versity, a.s., K. T., pričom tieto pohľadávky boli splatné pred tým, ako došlo k uzatvoreniu napadnutých dodatkov. V čase uzatvorenia dodatkov mal úpadca voči svojim veriteľom neuhradené pohľadávky, ktoré zostali neuhradené až do konkurzného konania, pričom veritelia v konkurznom konaní predloženými prihláškami si svoje pohľadávky riadne prihlásili a správkyňou boli tieto pohľadávky označené za zistené.
17. Okresný súd v ďalšej časti svojho odôvodnenia poukázal na výpoveď svedka Ing. T. S., PhD., ktorý okrem iného uviedol, že v súvislosti s uzatváraním kúpnych zmlúv úpadca zistil to, že predmetné pozemky nie sú stavebnými pozemkami, ale jedná sa o ornú pôdu, čo bolo dôvodom neskoršieho odstúpenia od kúpnej zmluvy viacerými kupujúcimi, ktorí po zavkladovaní kúpnych zmlúv do katastra nehnuteľností kúpnu cenu za predmet kúpy nezaplatili a napokon jednostranne od kúpnej zmluvy odstúpili. Kupujúci, ktorí nevyužili právo odstúpiť od zmluvy, u týchto bolo pristúpené k uzavretiu dodatkov, ktorými úpadca znížil pôvodne dohodnutú kúpnu cenu, zohľadňujúc obstarávaciu cenu pozemkov a výšku nákladov vynaložených úpadcom na prípravu projektu. Uzavretie dodatkov podľa výpovede tohto svedka ku kúpnym zmluvám reflektovalo stav, kedy úpadca nebol schopný zmeniť charakter pozemkov na pozemky stavebné a plniť si tak záväzky podľa uzatvorených kúpnych zmlúv a zmlúv o dielo. K obdobnej situácii došlo aj v prípade žalovaných, keď úpadca uzavrel dva dodatky ku kúpnej zmluve, ktorými úpadca znížil kúpnu cenu na cenu obvyklú, ktorá zohľadnila charakter prevádzaných pozemkov ako ornej pôdy, čo sa premietlo do Dodatku č. 1, ktorým sa upresnila parcelácia pozemkov bez zmeny výmery a znížila sa kúpna cena, ktorá zohľadňovala charakter pôdy prevádzanej predmetnou kúpnou zmluvou a výškou obstarávacích nákladov za túto pôdu s vyhotovením geometrických plánov a ostatných súvisiacich úkonov s predajom pozemkov. Dodatkom č. 2 ku Kúpnej zmluve zmluvné strany špecifikovali kúpnu cenu v nadväznosti na vymedzený premet kúpy podľa špecifikácie jednotlivých nehnuteľností, t.j. podľa označených parciel a výmery prevádzaných pozemkov. Svedok ďalej potvrdil to, že znížením kúpnej ceny v Dodatku č. 1 sa kompenzovalo porušenie povinnosti úpadcu zabezpečiť a splniť záväzok v rozsahu predpokladanom pôvodnou kúpnou zmluvou a zmluvou o dielo, v dôsledku ktorého kupujúcim vznikli podstatne vyššie náklady spojené s predpokladaným zámerom výstavby rodinných domov.
18. Súd prvej inštancie uviedol, že pre posúdenie existencie ukracujúceho právneho úkonu bolo potrebné vyhodnotiť, či odporovanými právnymi úkonmi došlo k takému zmenšeniu majetku dlžníka, že účinnosťou týchto právnych úkonov sa znížila miera uspokojenia v tom čase existujúcich pohľadávok veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní. Teda aj v prípade, ak by sa odporovanými právnymi úkonmi zmenšil majetok dlžníka, pre úspešnú odporovateľnosť bol žalobca nositeľom dôkazného bremena ohľadne majetkových pomerov dlžníka pred uskutočnením napadnutých právnych úkonov a po ich účinnosti. Pokiaľ by k danému momentu úpadca disponoval dostatočným majetkom na uspokojenie týchto pohľadávok, nemohla by byť žaloba úspešná. Okresný súd poukázal na rozhodovaciu prax nadriadených súdov, a to Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Žiline, podľa ktorej na základe ust. 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je rozhodujúce preukazovanie majetkových pomerov dlžníka, kedy žalobca bol povinný uviesť a preukázať hodnotu majetku dlžníka úpadcu pred účinnosťou napadnutých právnych úkonov, stav majetku úpadcu dlžníka po účinnosti týchto právnych úkonov vo väzbe k prihláseným pohľadávkam veriteľov, čo tvorilo predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. Žalobca bol povinný preukázať, že majetok úpadcu po účinnosti odporovaných právnych úkonov nepostačoval na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Okresný súd preto ako relevantnú hodnotil podmienku odporovateľnosti právneho úkonu, keď posudzoval majetkové pomery úpadcu k momentu účinnosti napadnutých právnych úkonov a na základe dôkazného návrhu žalobcu pristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania.
19. Okresný súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. JUDr. Milanom Sekerom, LL.M., znalcom v odbore Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo, ktorého úlohou bolo zistenie stavu majetku dlžníka, to znamená posúdenie stavu a hodnoty majetku v čase uzatvorenia Dodatkov č. 1 a 2 ku Kúpnej zmluve zo dňa 30.03.2009, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 17.08.2009, uzatvorenej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovanými v 1/ a v 2/ rade ako kupujúcimi s posúdením dopadu uzatvorených právnych úkonov na uspokojenie pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní úpadcu, porovnaním hodnoty majetku úpadcu pred uzavretím Dodatkov č. 1 a 2
ku Kúpnej zmluve a po ich uzavretí z hľadiska možného uspokojenia v tom čase existujúcich veriteľov dlžníka, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní dlžníka.
20. Súd prvej inštancie v odseku 39. odôvodnenia svojho rozsudku poukázal na závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom dňa 02.05.2018, v ktorom je konštatované, že hodnota majetku pred uzavretím Kúpnej zmluvy zo dňa 30.03.2009, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 17.08.2009 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 10.04.2009 a Dodatku č. 2 zo dňa 14.04.2009, podľa účtovných závierok za roky 2008 a 2009 predstavuje spolu sumu 13.224.496,- Eur. Po uzavretí kúpnej zmluvy v znení Dodatkov č. 1 a 2, spoločnosť úpadcu vykázala v účtovnej závierke za rok 2009 podstatne nižšiu hodnotu majetku v celkovej sume 8.526.602,- Eur. K dopadu uzatvorených zmlúv na uspokojenie pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní úpadcu znalec konštatoval, že na základe hospodárskych ukazovateľov vykázaných v účtovných závierkach za rok 2008 a 2009 možno konštatovať, že uvedená spoločnosť existovala hlavne vďaka cudzím zdrojom, a to z bankových úverov a záväzkov voči svojim veriteľom, ktoré nebola schopná splácať v termínoch splatnosti. Ako príklad uviedol hodnotu záväzkov úpadcu k 30.03.2009 voči veriteľom v celkovej sume 490.658,37 Eur s konštatovaním, že uzatvorenie označených zmlúv podľa účtovných výkazov spoločnosti viedlo k zníženiu hodnoty majetku (aktív) v neprospech uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina, sp.zn. 4K/2/2011. Porovnaním výsledkov hospodárenia úpadcu podľa účtovných závierok za rok 2008 a 2009 znalec dovodil záver, že v hospodárení spoločnosti došlo počas roku 2009 aj vďaka napadnutým právnym úkonom k rapídnemu zníženiu hodnoty vlastného imania (aktív) o sumu 4.697.894,- Eur, to znamená zníženie o viac ako 1/3 hodnoty aktív (majetku). Znalec konštatoval, že pritom záväzky veriteľov úpadcu i naďalej rástli, o čom svedčí aj skutočnosť, že do konkurzu si prihlásili títo veritelia úpadcu svoje pohľadávky v celkovej hodnote až 16.357.730,04 Eur. Hoci úpadca k 31.12.2008 vykázal za účtovné obdobie roku 2008 výsledok hospodárenia po zdanení (zisk) v sume + 1.137.752,- Eur, za účtovné obdobie roku 2009 výsledok hospodárenia po zdanení (stratu) v sume - 1.129.535,- Eur. Znalec ďalej konštatoval, že úpadca na základe zlej hospodárskej disciplíny a zlého riadenia v roku 2009 preukázateľne spel do úpadku, čo samozrejme poškodzovalo veriteľov v uspokojení ich pohľadávok úpadcom do takej miery, že táto spoločnosť nakoniec skončila v konkurze.
21. Okresný súd ďalej v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na vyjadrenia žalobcu a žalovaných k vypracovanému znaleckému posudku. Okresný súd po oboznámení sa so znaleckým posudkom poukázal na časť II. bod 1. a II. bod 2., v ktorých sa konštatuje, že v rámci súčinnosti pri vypracovaní znaleckého posudku žalobca predložil znalcovi žalobu zo dňa 23.05.2012 spolu s prílohami, účtovnú závierku ku dňu 31.12.2008 a ku dňu 31.12.2009, zoznam pohľadávok veriteľov ku dňu 30.03.2009 a zoznam prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní úpadcu. S konštatovaním, že žalobca nepredložil znalcovi účtovnú závierku k 30.03.2009 znalec uviedol, že vychádzal z poslednej účtovnej závierky, ktorú mal žalobca k dispozícii, a to z účtovnej závierky k 31.12.2008, vo väzbe na ktorú znalec ustálil stav aktív a pasív a ďalších ukazovateľov hospodárenia úpadcu. Z ďalšej časti znaleckého posudku vyplynulo, že údaje zistené z účtovnej závierky úpadcu vypracovanej ku dňu 31.12.2008 znalec porovnával s výsledkami hospodárenia podľa účtovnej závierky k 31.12.2009, pričom predmetom znaleckého posúdenia bolo zistenie stavu majetku dlžníka v čase účinnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 30.03.2009 a jej Dodatkov č. 1 zo dňa 10.04.2009 a č. 2 zo dňa 14.04.2009, z hľadiska možného uspokojenia v tom čase existujúcich veriteľov dlžníka, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní dlžníka. Na uvedenom mieste okresný súd zdôraznil, že pre potreby posúdenia, či konkrétnymi právnymi úkonmi dlžníka došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, bolo potrebné skúmať majetkové pomery dlžníka k momentu uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaných právnych úkonov, t.j. Dodatkov č. 1 zo dňa 10.04.2009 a č. 2 zo dňa 14.04.2009 ku Kúpnej zmluve zo dňa 30.03.2009, nakoľko len v kontexte takto zistených majetkových pomerov dlžníka k uvedeným časovým momentom, možno hovoriť o tom, že konkrétny právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
22. Okresný súd procesnú obranu žalovanej strany v rámci ktorej sa namietalo, že obsah znaleckého posudku neumožňuje súdu posúdiť kvalifikovaný dopad napadnutých právnych úkonov dlžníka v jeho majetkovej sfére, a teda skutočnosť, že dôsledkom napadnutých právnych úkonov bolo úplné alebo čiastočné ukrátenie pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov úpadcu, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní, hodnotil za relevantnú a dôvodnú. Ako sám znalec v znaleckom posudku konštatoval, keďže žalobca nepredložil znalcovi účtovnú závierku k 30.03.2009, resp. k 10.04.2009, kedy zmluvné strany dohodli zníženie pôvodne dojednanej kúpnej ceny, znalec svoje závery a konštatovania
založil výlučne na porovnaní výsledkov hospodárenia podľa účtovnej závierky k 31.12.2008 s výsledkami hospodárenia zistenými z účtovnej závierky k 31.12.2009. Okresný súd mal za to, že tento nedostatok bol o to závažnejší, že ku koncu roka 2008 úpadca dosahoval zisk, pričom k zmene výsledkov hospodárenia došlo až v priebehu roku 2009 bez toho, že by znalecký posudok bližšie objasňoval, ktorým momentom, v súvislosti s ktorými právnymi úkonmi, resp. skutočnosťami k zmene majetkových pomerov na strane úpadcu došlo. K týmto okolnostiam znalec v znaleckom posudku neuvádza žiadne skutočnosti, preto jeho závery sa výlučne opierali o porovnanie výsledkov hospodárenia za dva účtovné roky, v priebehu ktorých došlo k uzavretiu napadnutých právnych úkonov. Z Dodatku č. 2 ku Kúpnej zmluve zo dňa 14.04.2009 bolo zrejmé, že predmetný právny úkon sa týkal len zmeny spôsobu vyjadrenia kúpnej ceny bez toho, že by sa akýmkoľvek spôsobom dotýkal jej výšky, tzn. výšky, ktorá bola stanovená dohodou zmluvných strán v Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve. Ak okresným súdom ustanovený znalec z podkladov poskytnutých mu žalobcom, a to účtovnej závierky ku dňu 31.12.2008 a ku dňu 31.12.2009 konštatoval zníženie hodnoty vlastného imania (aktív) o viac ako 1/3 hodnoty aktív, nebolo možné z týchto skutočností vyvodiť záver, že by predmetným znaleckým posudkom bola preukázaná podmienka ukracujúceho právneho úkonu dlžníka, ktorého neúčinnosti sa žalobca podanou žalobou dovolával.
23. Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie, ktorým nariadil znalecké dokazovanie č.k. 10Cbi/30/2012-263 (282) zo dňa 28.02.2017, ktorým uložil procesným stranám a úpadcovi povinnosť znalcovi na jeho požiadanie poskytnúť potrebnú súčinnosť pre potreby splnenia uloženej znaleckej úlohy a pre potreby vypracovania znaleckého posudku. Ak si žalobca, ktorý tento dôkazný návrh označil, svoju povinnosť riadne nesplnil, neuviedol dôvody, ktoré mu v splnení tejto procesnej povinnosti bránili a bez ďalšieho sa uspokojil s prijatými závermi znalcom, tak okresný súd dospel k záveru, že žalobca si dôkaznú povinnosť riadne nesplnil. Rozsah dôkazného bremena určuje ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. pokiaľ ide o základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právnych úkonov. Žalobca v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu disponuje nevyhnutnými podkladmi, účtovnou a inou evidenciou, a teda bol vybavený na to, aby si mohol svoju dôkaznú povinnosť v sporovom konaní splniť. Okresný súd tak mal za to, že závery znaleckého posudku vo väzbe na východiská, o ktoré sa tieto opierajú, neumožňujú prijať spoľahlivý záver, že práve napadnutými dodatkami ku kúpnej zmluve došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka. Konštatovanie znalca, že v dôsledku zlej hospodárskej disciplíny a zlého riadenia v roku 2009 spela obchodná spoločnosť do úpadku s dôsledkom na poškodenie veriteľov pri uspokojovaní ich pohľadávok, nepostačovalo na prijatie záveru o naplnení podmienky existencie ukracujúceho právneho úkonu dlžníka so záverom úspešnosti podanej žaloby.
24. Pri zvažovaní dôkazného návrhu žalovaných nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, prípadne odročiť pojednávanie za účelom predloženia súkromného znaleckého posudku žalovanými k obvyklej cene predmetu kúpy k okamihu uskutočnenia napadnutých právnych úkonov, okresný súd vo väzbe na zásadu sudcovskej koncentrácie konania a princípy Civilného sporového poriadku s dôrazom na princíp kontradiktórnosti konania a povinnosť súdu postupovať v konaní tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá bez zbytočných prieťahov a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, dôkazné návrhy žalovanej strany, ktoré by viedli k ďalšiemu predlžovaniu súdneho konania, zamietol. Bez súčinnosti žalobcu riadne zdokladovať majetkové pomery úpadcu pred uskutočnením napadnutých právnych úkonov a bezprostredne po nich, nemôže pri rovnakých východiskách kontrolné znalecké dokazovanie viesť k iným, ako už vyššie označeným záverom znalca. Rovnako zisťovanie obvyklej ceny prevádzanej nehnuteľnosti pri absencii znalosti majetkových pomerov dlžníka k momentu účinnosti napadnutých právnych úkonov bez ďalšieho neumožňuje prijatie záveru o (ne)naplnení hmotno-právnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu. Okresný súd zdôraznil, že od momentu začatia súdneho konania bol procesným stranám poskytnutý dostatočný vecný a časový priestor na preukázanie tvrdení, a preto ďalšie dôkazné návrhy žalovaných zamietol.
25. Okresný súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že po účinnosti napadnutých dodatkov ku kúpnej zmluve majetok úpadcu nepostačoval na úplné uspokojenie pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov (v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov), resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka k danému momentu a tým nebol preukázaný primárny a základný predpoklad odporovateľnosti právnych úkonov podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z, ktorý musí byť splnený vo vzťahu ku každej skutkovej podstate uplatnenej odporovateľnosti. Podľa tohto prijatého záveru potom okresný súd nemal dôvod sa zaoberať ostatnými predpokladmi odporovateľnosti právnych úkonov podľa ust. § 58 a § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. a z tohto dôvodu ani vykonávať dôkazy k tomu
sa viažuce. Samotná skutočnosť preukázania úpadku v roku 2009 automaticky neznamená existenciu ukracujúceho právneho úkonu podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorého odporovateľnosti sa žalobca dovoláva. Keďže žalobe na plnenie bolo možné vyhovieť len za predpokladu úspešnej odporovateľnosti, okresný súd žalobu aj v časti uplatnenej peňažnej náhrady zamietol.
26. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa zásady úspešnosti strán v spore. Úspešnými boli žalovaní, ktorým priznal okresný súd voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to v rozsahu 100%, v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
27. Proti tomuto rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že s rozsudkom okresného súdu nesúhlasí, a to z dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, pretože okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa nestotožnil so záverom okresného súdu, že v konaní pred týmto súdom nebol preukázaný základný predpoklad odporovateľnosti právnych úkonov podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. a síce, že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Podstatou právneho inštitútu odporovateľnosti zakotvenou v ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je ten dôsledok, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky veriteľa. Ukrátenie veriteľa spočíva v tom, že sa hodnota majetku dlžníka zmenší viac ako v prípade, ak by sa posudzovaný právny úkon neurobil a pohľadávky veriteľov v dôsledku dispozície dlžníka s jeho majetkom buď nebudú uspokojené v plnom rozsahu alebo nebudú uspokojené aspoň v takom rozsahu, aký rozsah by bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou napádaného právneho úkonu, ktorým dlžník disponoval so svojimi majetkovými hodnotami.
28. Žalobca mal za to, že základná podmienka odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 57 a nasl. ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. bola splnená, pretože v konaní bola bezpečne preukázaná skutočnosť, že: 1. v čase uzatvorenia napádaných dodatkov mal úpadca veriteľov, ktorých pohľadávky už boli splatné, čo v konečnom dôsledku konštatoval aj okresný súd v odseku 33. svojho odôvodnenia, 2. znalecké dokazovanie preukázalo tú skutočnosť, že v spornom období úpadca nedisponoval takým majetkom, aby mohol uspokojiť veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky riadne prihlásili v konkurznom konaní, ku ktorému v roku 2009 úpadca svojím zlým hospodárením spel (veritelia si do konkurzu prihlásili svoje pohľadávky v celkovej hodnote 16.357.730,04 Eur, pričom v účtovnej závierke k 31.12.2009 vykázal úpadca hodnotu majetku v celkovej sume 8.526.602,- Eur). Ak okresný súd tvrdí, že základný predpoklad odporovateľnosti napádaných právnych úkonov nebol preukázaný, pretože žalobca nepreukázal hodnotu majetku úpadcu v čase účinnosti predmetných právnych úkonov, tak takýto výklad ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. žalobca považoval za arbitrárny. Pre posúdenie ukrátenia pohľadávky veriteľa rozhodujú dve základné skutočnosti, a to: 1. či existuje prihlásená pohľadávka veriteľa, ktorá by mohla byť právnym úkonom úpadcu ukrátená a 2. či skutočne právnym úkonom dlžníka došlo k ukráteniu takejto pohľadávky. Obe skutočnosti boli v konaní riadne preukázané. Ak by nedošlo k uzatvoreniu napádaných dodatkov, v takom prípade by z kúpnej ceny dohodnutej účastníkmi kúpnej zmluvy a vyplatenej úpadcovi ako predávajúcemu, bolo možné uhradiť už vtedy splatné pohľadávky voči úpadcovi, ak aj nie všetky a v celom rozsahu, tak minimálne v rozsahu väčšom, ako by to bolo možné po účinnosti napádaných dodatkov. V dôsledku uzatvorenia dodatkov už nebola a nemusela byť do majetku úpadcu poskytnutá kúpna cena v zmysle kúpnej zmluvy, ale len v zmysle jej napádaných dodatkov. Uvedené podľa žalobcu znamená to, že sa zmenšil rozsah majetku, z ktorého by bolo možné v prípade, ak by nedošlo k uzatvoreniu napádaných dodatkov, uspokojiť prihlásené pohľadávky veriteľov úpadcu a tým došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľných pohľadávok veriteľov úpadcu. V čase uzavretia napádaných právnych úkonov úpadca podľa zlej hospodárskej disciplíny a zlého riadenia v roku 2009 preukázateľne spel do úpadku, čo bolo potvrdené aj závermi znaleckého dokazovania - hodnota majetku úpadcu sa v posudzovanom období, kedy došlo k uzatvoreniu napádaných právnych úkonov, znížila o viac než 1/3, pričom záväzky veriteľov úpadcu naďalej rástli, o čom konečne svedčí aj skutočnosť, že do konkurzu si veritelia prihlásili svoje pohľadávky v celkovej hodnote až 16.357.730,04 Eur. Skutočnosti, že úpadca spel v čase uzatvorenia napádaných právnych úkonov do úpadku preukázala aj tá skutočnosť, že v danom období vykazoval výsledok hospodárenia so stratou až - 1.129.535,- Eur. Z dôvodu, že pri
uzatváraní napádaných právnych úkonov konali žalovaní v 1/ a v 2/ rade ako spriaznené osoby úpadcu, uvedené v zmysle ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. úpadok dlžníka prezumuje.
29. Žalobca v odvolaní uviedol, že konanie, kedy bola uzatvorením žalobou napádaných dodatkov bez rozumného dôvodu znížená výška záväzku žalovaných v 1/ a v 2/ rade voči úpadcovi, vzniknutého na základe kúpnej zmluvy, a to bez akéhokoľvek protiplnenia, uvedené nepochybne svedčí konaniu in fraudem creditors. V dôsledku napádaných právnych úkonov podľa žalobcu došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu, ako aj k zmenšeniu jeho majetku, ktorý by bolo možné použiť na uspokojenie pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu, pričom v rozhodnom čase úpadca preukázateľne nedisponoval takým majetkom, aby mohol uspokojiť veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky riadne prihlásili v konkurznom konaní. Žalobca mal za to, že presne takéto právne úkony majú povahu odporovateľných právnych úkonov, ktoré by v žiadnom prípade nemali požívať právnu ochranu. Žalobca uviedol, že základná podmienka odporovateľnosti právneho úkonu podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. bola v konaní nielen tvrdená, ale aj preukázaná. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu za aplikácie ust. § 388 CSP zmeniť a žalobe vyhovieť a zároveň žalobcovi priznať nárok na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %. Pokiaľ by odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenil, žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
30. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní v 1/ a v 2/ rade prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedli, že tvrdenia žalobcu nie sú spôsobilé zvrátiť ani skutkové, ani právne posúdenie veci, uskutočnené okresným súdom. Žalobca podľa žalovaných v konaní nepreukázal, že po účinnosti napadnutých dodatkov ku kúpnej zmluve majetok úpadcu nepostačoval na úplné uspokojenie pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka k danému momentu. Podľa žalovaných nebol preukázaný primárny a základný predpoklad odporovateľnosti právnych úkonov podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorý musí byť splnený vo vzťahu ku každej skutkovej podstate uplatnenej odporovateľnosti. Za tohto stavu potom nebol dôvod zaoberať sa ostatnými predpokladmi odporovateľnosti právnych úkonov podľa ust. § 58 a ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. a z tohto dôvodu ani vykonávať dôkazy k tomu sa viažuce. Samotná skutočnosť preukázania úpadku v roku 2009 automaticky neznamená existenciu ukracujúceho právneho úkonu podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorého odporovateľnosti sa žalobca dovolával. Podľa žalovaných okresný súd podľa výsledkov dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a na zistený skutkový stav aplikoval príslušnú právnu normu, preto rozsudok je podľa žalovaných vecne správny v celom rozsahu.
31. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 08.07.2019. Žalobca uviedol, že žalovaní sa obmedzili na konštatovanie totožné s názorom súdu prvej inštancie. Žalobca uviedol, že posudzované právne úkony spĺňajú všetky základné predpoklady odporovateľnosti ukracujúceho právneho úkonu v zmysle ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., pričom nad rámec dôvodov koncipovaných v odvolaní žalobca uviedol, že pre posúdenie základného hmotno-právneho predpokladu odporovateľnosti právnych úkonov, a teda pre posúdenie toho, či došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, sú rozhodujúce dve základné skutočnosti, a to: 1. či v čase nadobudnutia účinnosti odporovaného právneho úkonu existovala aspoň jedna splatná pohľadávka veriteľa, ktorá by mohla byť právnym úkonom úpadcu ukrátená a 2. či skutočne právnym úkonom dlžníka došlo k ukráteniu takejto pohľadávky, resp. či v čase nadobudnutia účinnosti odporovaného právneho úkonu nepostačoval majetok dlžníka na úplné uspokojenie splatných pohľadávok veriteľov. Podľa žalobcu obidve tieto skutočnosti boli preukázané. Žalobca predložil zoznam veriteľov úpadcu, ktorí mali voči úpadcovi ku dňu účinnosti napádaných dodatkov splatné pohľadávky spolu vo výške cca 500.000,- Eur, ktorí si následne svoje pohľadávky aj prihlásili do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu. Uvedené podľa žalobcu okrem iného svedčí aj o tom, že úpadca v čase uzatvorenia napádaných dodatkov vedel o svojom úpadku a napriek tomu nehnuteľnosti previedol na osoby spriaznené, t.j. na žalovaných. Podľa žalobcu vykonaným znaleckým dokazovaním sa preukázalo to, že v spornom období úpadca nedisponoval takým majetkom, aby mohol uspokojiť veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky riadne prihlásili v konkurznom konaní, ku ktorému v roku 2009 úpadca svojím zlým hospodárením smeroval, ak veritelia si do konkurzu prihlásili pohľadávky v celkovej hodnote 16.357.730,04 Eur, pričom v účtovnej závierke k 31.12.2009 vykázal úpadca hodnotu majetku v celkovej sume 8.526.602,- Eur. Podľa žalobcu sa hodnota majetku dlžníka zmenšila viac ako v prípade, ak by sa posudzovaný právny úkon neurobil. Žalobca zvýraznil, že nepochybne bol preukázaný primárny a základný predpoklad odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.,
a to ukrátenie niektorého z veriteľov úpadcu prostredníctvom napádaných dodatkov. Žalobca poukázal na ust. § 60 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca zvýraznil, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade pri uzatváraní napádaných právnych úkonov konali ako spriaznené osoby úpadcu, čím sa úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť žalovaných o tomto úmysle prezumuje. Žalobca poukázal na dôvodovú správu k ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., z ktorého vyplýva, že účelom tohto typu odporovateľnosti je chrániť veriteľov pred akýmikoľvek úkonmi dlžníka, ktoré objektívne „ukracujú“ jeho veriteľov, a to aj v mimoúpadkových situáciách dlžníka. Zmyslom odporovateľnosti právnych úkonov podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii je zabezpečenie ochrany veriteľov pred právnymi úkonmi úpadcu, ktoré vedú k zmenšeniu rozsahu uspokojenia ich pohľadávok. Žalobca žiadal odvolaniu v plnom rozsahu vyhovieť.
32. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní v 1/ a v 2/ rade. Žalovaní zotrvali na tom, že žalobca v konaní pred okresným súdom neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu ním tvrdených skutočností. Žalobca nepreukázal, že po účinnosti napadnutých dodatkov ku kúpnej zmluve majetok úpadcu nepostačoval na úplné uspokojenie pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka k danému momentu. Žalovaní uviedli, že nebol preukázaný primárny a základný predpoklad odporovateľnosti právnych úkonov podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorý musí byť splnený vo vzťahu ku každej skutkovej podstate uplatnenej odporovateľnosti. Ďalej podľa žalovaných obsah znaleckého posudku, z ktorého vychádzal žalobca pri formulovaní právnych argumentov uvedených vo vyjadrení zo dňa 08.07.2019, neumožňuje posúdiť kvalifikovaný dopad napadnutých právnych úkonov dlžníka v jeho majetkovej sfére, a teda skutočnosť, či dôsledkom napadnutých právnych úkonov bolo úplné alebo čiastočné ukrátenie pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov úpadcu, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní. Ako sám znalec v znaleckom posudku konštatoval, keďže žalobca nepredložil účtovnú závierku k 30.03.2009, resp. k 10.04.2009, kedy zmluvné strany dohodli zníženie pôvodne dojednanej kúpnej ceny, znalec svoje závery a konštatovania založil výlučne na porovnaní výsledkov hospodárenia podľa účtovnej závierky k 31.12.2008 s výsledkami hospodárenia zistenými z účtovnej závierky k 31.12.2009. Tento nedostatok je o to závažnejší, že ku koncu roka 2008 úpadca dosahoval zisk, pričom k zmene výsledkov hospodárenia došlo až v priebehu roku 2019 (správne malo byť uvedené „2009“) bez toho, že by znalecký posudok bližšie objasňoval, ktorým momentom, v súvislosti s ktorými právnymi úkonmi, prípadne skutočnosťami k zmene majetkových pomerov na strane úpadcu došlo. K uvedeným okolnostiam znalec v znaleckom posudku neuvádza žiadne skutočnosti, a tak jeho závery sa výlučne opierajú o porovnanie výsledkov hospodárenia za dva účtovné roky, v priebehu ktorých došlo k uzavretiu napadnutých právnych úkonov. Z obsahu Dodatku č. 2 ku Kúpnej zmluve zo dňa 14.04.2009 naviac vyplýva, že predmetný právny úkon sa týkal len zmeny spôsobu vyjadrenia kúpnej ceny bez toho, že by sa akýmkoľvek spôsobom dotýkal výšky, tzn. výšky, ktorá bola stanovená dohodou zmluvných strán v Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve. Pokiaľ súdom ustanovený znalec z podkladov poskytnutých mu žalobcom, a to účtovnej závierky ku dňu 31.12.2008 a ku dňu 31.12.2009 konštatoval zníženie hodnoty vlastného imania (aktív) o viac ako 1/3 hodnoty aktív, nemožno z týchto skutočností vyvodiť záver, že by predmetným znaleckým posudkom bola preukázaná podmienka ukracujúceho právneho úkonu dlžníka, ktorého neúčinnosti sa žalobca podanou žalobou dovolával. K ukráteniu konkurzných veriteľov dochádza v zásade vtedy, pokiaľ po vykonaní právneho úkonu nezostane úpadcovi majetok v takom rozsahu, že je z neho možné uspokojiť v tom čase existujúce a splatné pohľadávky veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky zároveň prihlásili v konkurznom konaní.
33. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade poukázali na ustálenú súdnu prax Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoKR/14/2017 zo dňa 20.12.2017, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi 29/2012-94 zo dňa 26.01.2016 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi 29/2012-122 zo dňa 25.4.2016, opravným uznesením č.k. 10Cbi 29/2012-143 zo dňa 20. januára 2017 a opravným uznesením č.k. 10Cbi/29/2012-151 zo dňa 10. mája 2017, o zamietnutí žaloby žalobkyne, ktorý bol vydaný v skutkovo obdobnej veci, potvrdený ako vecne správny. Súčasne žalovaní poukázali na právnu vetu uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25, podľa ktorej obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej
alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Žalovaní v 1/ a v 2/ rade sa v plnom rozsahu stotožnili s výrokmi, s právnym posúdením, ako aj odôvodnením rozsudku okresného súdu, ktorý žiadali potvrdiť a priznať náhradu trov konania žalovaným v 1/ a v 2/ rade v rozsahu 100 %.
34. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 CSP, na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá a vo výroku, podľa ktorého žalovaní v 1/ a v 2/ rade majú voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP za vykonania opravy dátumu narodenia u žalovaného v 2/ rade, ak podľa obsahu spisu sa jednalo len o chybu v písaní a vo výroku, podľa ktorého Slovenská republika má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami zrušený podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP bola vec v tejto časti vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
35. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/23/2019-575 zo dňa 02.12.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 11.02.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
36. Krajský súd primárne uvádza, že rozsudok okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami (ďalej len „rozsudok“) bol posudzovaný v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalobcu tak, ako tieto boli obsiahnuté v podanom odvolaní, datovanom 02.01.2019. Len k odvolacím dôvodom, ktoré uviedol žalobca do konca odvolacej lehoty, bolo možné prihliadať za rešpektovania ust. § 364 CSP, preto na dôvody, ktoré žalobca ako odvolateľ uvádzal až vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných, a to v jeho podaní zo dňa 08.07.2019, ktoré neboli vyjadrené v odvolacej lehote žalobcom v ním podanom odvolaní datovanom 02.01.2019, krajský súd neprihliadal.
37. K skutkovým a právnym záverom vyjadreným okresným súdom v napadnutom rozsudku v jeho odôvodnení, vzťahujúcom sa k výroku ktorým bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá, v spojení s výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania žalovaných proti žalobcovi, krajský súd uvádza, že sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP. K zvýrazneniu vecnej správnosti záverov okresného súdu vo väzbe k odvolacím dôvodom žalobcu, obsiahnutých v podaní zo dňa 02.01.2019, sa zo strany krajského súdu zdôrazňuje predmet sporového konania, ktorým bola žaloba o určenie právnej neúčinnosti právnych úkonov v spojení so zaplatením sumy 31.517,63 Eur, t.j. predmetom odporovacej žaloby boli úkony ku Kúpnej zmluve zo dňa 30.03.2009, a to Dodatok č. 1 zo dňa 10.04.2009, ktorým sa znížila kúpna cena na 24.513,71 Eur oproti v kúpnej zmluve dohodnutej na 56.031,34 Eur a Dodatok č. 2 zo dňa 14.04.2009, ktoré boli uzavreté medzi úpadcom pod pôvodným obchodným menom CISS Martin, s.r.o. a žalovanými v 1/ a v 2/ rade. Pri žalobe o určenie neúčinnosti týchto právnych úkonov bolo potrebné poukázať na dátum ich uzavretia, vzhľadom k zisťovanému skutkovému a právnemu stavu a aplikácii ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“ v znení platnom a účinnom do 31.12.2011). Okresný súd správnym postupom, ktorý bol v súlade aj s rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, poukázal na základný hmotnoprávny predpoklad vyplývajúci z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorý musí byť splnený k tomu, aby sa následne mohol súd zaoberať osobitnými skutkovými podstatami odporovacej žaloby, v danom prípade žalobcom odporovanými právnymi úkonmi podľa ust. § 58 a § 60 zákona č. 7/2005 Z.z.. Je nepochybné, že dôkazné bremeno na preukázanie hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to, že v prípade odporovaných právnych úkonov sa má jednať o ukracujúce právne úkony, mal žalobca.
38. Okresným súdom bolo uznesením č.k. 10Cbi/30/2012-263 (282) zo dňa 28. februára 2017 nariadené znalecké dokazovanie znalcom Ing. JUDr. Milanom Sekerom, z odboru: Ekonómia a manažment, odvetvie: Účtovníctvo a daňovníctvo, Personalistika, Kontroling, so zadanou znaleckou úlohou, keď okrem iného pre preukázanie, že ide o ukracujúce právne úkony za aplikácie ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. bolo v rámci znaleckého dokazovania uložené zisťovanie stavu, hodnoty majetku úpadcu v čase účinnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 30.03.2009, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 17.08.2009, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 10.04.2009 a Dodatku č. 2 zo dňa 14.04.2009, ktoré úkony boli uzavreté medzi úpadcom pod pôvodným obchodným menom CISS Martin, s.r.o. a žalovanými v 1/ a v 2/ rade ako kupujúcimi, a aký dopad mali tieto úkony na uspokojenie pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní s vyjadrením hodnoty majetku úpadcu pred uzavretím týchto úkonov a po ich uzavretí z hľadiska možného uspokojenia v tom čase existujúcich veriteľov dlžníka, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní dlžníka. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu o nariadení znaleckého dokazovania, ktoré sa viazalo k výrokovej časti nariadeného znaleckého dokazovania vyplývalo, že jeho účelom má byť posúdenie ekonomického dopadu kúpnej zmluvy v znení jej dodatkov v majetkovej sfére úpadcu k momentu účinnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 30.03.2009 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 10.04.2009 a Dodatku č. 2 zo dňa 14.04.2009, a to porovnaním stavu majetku dlžníka pred účinnosťou jednotlivých právnych úkonov dlžníka a po ich uskutočnení, z hľadiska dopadu na mieru uspokojenia v tom čase existujúcich veriteľov dlžníka, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Krajský súd v zhode so zisteniami a závermi súdu prvej inštancie uvádza, že súdom ustanovený znalec nedisponoval účtovnou závierkou k 30.03.2009 a ako vyjadril v Znaleckom posudku č. 001/2018, vychádzal z poslednej účtovnej závierky, ktorú mal žalobca k dispozícii, a to z účtovnej závierky k 31.12.2008.
39. Hmotnoprávny predpoklad odporovacej žaloby vyplývajúci z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to preukázanie, že ide o ukracujúce právne úkony vyžaduje, aby žalobca, na ktorom bola dôkazná povinnosť preukázal, že práve účinnosťou odporovaných právnych úkonov nastalo v majetkovej sfére úpadcu také kvalifikované zmenšenie majetku, že po účinnosti odporovaných právnych úkonov sa ukrátila pohľadávka veriteľa, resp. veriteľov v konkurznom konaní prihlásených a zistených pohľadávok. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že hmotnoprávnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o negatívny ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov. V danej veci žalobca nepreukázal, že majetok úpadcu - dlžníka pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči dlžníkovi - úpadcovi a po účinnosti sporných právnych úkonov došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. že aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti odporovaných právnych úkonov sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Žalobca v konaní bol povinný preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí si pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní. Majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu boli právne irelevantné, pretože po účinnosti odporovaných právnych úkonov sa majetkové pomery dlžníka - úpadcu mohli do vyhlásenia konkurzu rôznym spôsobom meniť, rovnako ako aj výška záväzkov.
40. Krajský súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu, že žalobca v danej veci nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu - dlžníka z titulu uskutočnených právnych úkonov ktorým odporoval, pre ktoré zmenšenie majetku došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov, ktorí si ich v konkurznom konaní prihlásili, teda nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku, že odporované právne úkony sú ukracujúcimi právnymi úkonmi.
41. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že tieto výsledky neozrejmovali stav majetku dlžníka - úpadcu v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov a následne po uskutočnení odporovaných právnych úkonov z hľadiska ich dopadu na majetkové pomery úpadcu - dlžníka a na možnosť uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase uskutočnenia týchto právnych úkonov a ktoré zároveň boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu. Nebol preukázaný majetkový substrát úpadcu - dlžníka pred uskutočnením úkonov, ktorým odporoval a majetkový substrát úpadcu - dlžníka po uskutočnení a účinnosti týchto odporovaných úkonov, t.j. nebolo preukázané kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu práve z titulu napádaných právnych úkonov, ktoré by mali mať za následok také kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, že zostávajúci majetok už nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov (veriteľa) vôbec alebo len čiastočne. Výsledky
vykonaného dokazovania nepreukázali, resp. neposkytli porovnanie stavu majetku pred uskutočnením napadnutých právnych úkonov, v čase ich účinnosti a po ich uskutočnení a tým vykonaný dôkazný stav neumožňoval vyhodnotiť kvalifikovaný dopad právnych úkonov dlžníka - úpadcu v jeho majetkovej sfére, ktorým žalobca odporoval. Výsledky vykonaného dokazovania preto nepreukázali to, čoho sa domáhal žalobca v podanom odvolaní, a to, že by bola základná podmienka odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. splnená. Inými slovami, žalobca nepreukázal, že majetok dlžníka pred účinnosťou dodatkov stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči dlžníkovi a po účinnosti dodatkov ku kúpnej zmluve došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. že aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti dodatkov sa miera ich uspokojenia ešte znížila.
42. Krajský súd má za to, že na základe vykonaných dôkazov okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne jeho rozhodnutie vychádza aj zo správneho právneho posúdenia veci. Skutkové zistenia a skutkové závery prijaté okresným súdom majú oporu vo vykonanom dokazovaní. V danej veci nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože okresný súd na riadne zistený skutkový stav veci za dôkaznej povinnosti sporových strán aplikoval rozhodné zákonné ustanovenia vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré aj správnym spôsobom interpretoval.
43. Správne právne závery okresného súdu tkveli aj v tom, že ak ide o odporovaciu žalobu, t.j. ak sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov, tak pokiaľ nie je zo strany žalobcu preukázaný základný zákonný hmotnoprávny predpoklad, vyplývajúci z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., potom nie je namieste sa ani zaoberať osobitnými skutkovými podstatami podanej odporovacej žaloby, v danom prípade posudzovaním v zmysle ust. § 58 a § 60 zákona č. 7/2005 Z.z.. Nebolo možné akceptovať ani odvolací dôvod žalobcu s poukazom na ust. § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., ak v súvislosti s ním žalobca vyjadril, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad odporovateľnosti právnych úkonov podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. a síce, že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka vzhľadom na skutočnosť, že pri uzatváraní napádaných právnych úkonov konali žalovaní v 1/ a v 2/ rade zároveň ako spriaznené osoby úpadcu, pričom ust. § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. úpadok dlžníka prezumuje.
44. Krajský súd považuje za potrebné k tvrdeniam žalobcu vyjadreným v jeho odvolaní uviesť, že úpadok vo forme predlženia alebo insolvencie ešte neznamená kvalifikované zmenšenie majetkového substrátu úpadcu a nepreukazuje ukracujúci právny úkon. Úpadok nedáva odpoveď na základnú primárnu hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právnych úkonov, t.j. či došlo k ukráteniu veriteľov. Ak žaloba žalobcu bola zamietnutá na základe primárneho dôvodu nepreukázania základnej zákonnej hmotnoprávnej podmienky ukrátenia vyplývajúcej z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., tak potom nebol zistený priestor na to, aby boli hodnotené tvrdenia žalobcu smerujúce už ku konkrétnej skutkovej podstate odporovateľnosti podľa ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., medzi ktoré podmienky spadá i tvrdenie žalobcu o spriaznenosti žalovaných pri odporovaných právnych úkonoch. Žalobcom poukazovaná spriaznenosť by mala relevanciu pri posudzovaní splnenia osobitných podmienok odporovateľnosti podľa ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z.. Ku skúmaniu splnenia osobitných podmienok odporovateľnosti podľa ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. by bol dôvod pristúpiť až v prípade splnenia všetkých základných podmienok, vrátane podmienky ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., splnenie ktorej podmienky v konaní zo strany žalobcu nebolo preukázané. Ak nebola preukázaná základná podmienka odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to že ide o ukracujúce právne úkony, tak za tohto skutkového a právneho stavu potom nebolo dôvodu sa v konkrétnosti zaoberať už jednotlivými skutkovými podstatami odporovacej žaloby, a tým ani tvrdením o spriaznenosti, resp. spriaznenosti žalovaných s úpadcom.
45. Krajský súd v zhrňujúcom závere uvádza, že k jednotlivým skutkovým podstatám odporovania je možné pristúpiť až potom, ako je preukázaná základná podmienka ukrátenia v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ku preukázaniu ktorej v danej veci nedošlo. Inými slovami, základnou podmienkou odporovateľnosti právnych úkonov je v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka týmto právnym úkonom. Na uvedenom závere nemení nič ani tá skutočnosť, pokiaľ správca odporuje právnemu úkonu urobenému v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, pretože v takomto prípade sa podľa ust. § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. predpokladá úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť druhej strany o tomto úmysle, ak sa nepreukáže opak, avšak nepredpokladá sa ukrátenie ako
základný predpoklad odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorý je v každom prípade uplatneného odporovacieho práva povinný tvrdiť a preukazovať žalobca. Inými slovami, pokiaľ sa aj odporuje právnemu úkonu urobenému v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, nepredpokladá sa ukrátenie, ktoré ako základný predpoklad odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je povinný tvrdiť a preukázať žalobca v prípade podanej odporovacej žaloby. Predpokladá sa len úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľovi, ktorý úmysel nemožno zamieňať so základným predpokladom odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorým je preukázanie, že ide o ukracujúci právny úkon. Predpoklad úmyslu ukrátenia a úpadku neznamená, že ide o splnenú zákonnú hmotnoprávnu podmienku ukrátenia, resp. že napádaný úkon je ukracujúcim právnym úkonom v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ako základnej zákonnej podmienky odporovacej žaloby.
46. Krajský súd považuje za potrebné vo všeobecnosti poukázať na právne argumenty a zhodnotenia, ktoré sú spoločné pre odporovateľnosť právnych úkonov, a to že hmotnoprávnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o negatívny ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. ide o ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Pretože v konkurznom konaní ide vždy o pluralitu veriteľov, je právne irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť. Možno odporovať iba takému právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov. Ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. Predpokladom odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov.
47. V posudzovanej sporovej veci žalobca na základe výsledkov vykonaného dokazovania a dokladov, ktoré bol povinný predkladať okresným súdom ustanovenému znalcovi v rámci dôkaznej povinnosti, ktorú mal v prípade podanej odporovacej žaloby, ako aj okresným súdom uznesením č.k. 10Cbi/30/2012-263 (282) zo dňa 28. februára 2017 uloženej súčinnosti pre potreby splnenia zadanej znaleckej úlohy a pre potreby vypracovania znaleckého posudku nepreukázal, že majetok dlžníka pred účinnosťou napádaných právnych úkonov stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov a po účinnosti napadnutých právnych úkonov došlo k ukráteniu uspokojenia, resp. aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie pohľadávok, účinnosťou napadnutých úkonov sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Pri odporovacej žalobe sa preukazuje skutkový a právny stav k účinnosti napádaných právnych úkonov, a preto ak v rámci Znaleckého posudku č. 001/2018 tak, ako bolo uvedené okresným súdom, ako aj krajským súdom v dôvodoch tohto rozsudku vyššie, žalobca okresným súdom ustanovenému znalcovi nepredložil účtovnú závierku k 30.03.2009, t.j. k účinnosti odporovaných právnych úkonov, na posúdenie stavu majetku dlžníka vo väzbe na v tom čase existujúce pohľadávky veriteľov, následne prihlásené a zistené v konkurznom konaní, tak potom žalobca nepreukázal hmotnoprávny predpoklad vyplývajúci z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to, že odporované právne úkony sú ukracujúce právne úkony. Len samotný poukaz žalobcom ako odvolateľom na celkovú hodnotu pohľadávok, ktoré si veritelia prihlásili do konkurzu bez prepojenia na preukázanie kvalifikovaného zmenšenia majetku úpadcu práve účinnosťou napádaných právnych úkonov, bez ďalšieho nie je preukázaním zákonnej hmotnoprávnej podmienky, že ide o ukracujúce úkony v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca nepreukázal a k uvedenému nedošlo ani Znaleckým posudkom č. 001/2018, že účinnosťou právnych úkonov ktorým žalobca odporoval, sa majetkový substrát úpadcu - dlžníka tak kvalifikovane zmenšil uskutočnením týchto úkonov, že zostávajúci majetok po účinnosti úkonov už nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov (veriteľa) vôbec alebo len čiastočne. Dôkazný stav nepreukázal skutočnosti ozrejmujúce stav majetku úpadcu v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov a následne po uskutočnení odporovaných právnych úkonov z hľadiska ich dopadu na majetkové pomery úpadcu a na možnosť uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase uskutočnenia týchto právnych úkonov a ktoré zároveň boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu. Dôkazný stav zistený pred okresným súdom neposkytoval porovnanie stavu majetku pred uskutočnením napadnutých právnych úkonov a po ich účinnosti a neumožňoval tak vyhodnotiť kvalifikovaný dopad právnych úkonov dlžníka - úpadcu v jeho majetkovej sfére na uspokojenie existujúcich pohľadávok veriteľov, ktoré následne boli prihlásené do konkurzu. Je už rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov ustálené, že je určujúce, či v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov tieto spôsobili kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu - dlžníka do takej miery, že nastalo ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Práve pre tento rozhodný moment, a to časový moment, nedali odpoveď dôkazy vykonané pred okresaným
súdom, keď sa v samotnom Znaleckom posudku č. 001/2018 okresným súdom ustanoveným znalcom konštatuje v článku II. bodu 2. skutočnosť nepredloženia účtovnej závierky k 30.03.2009 na dlžníka - úpadcu, s ohľadom na dátum odporovaných právnych úkonov ku Kúpnej zmluve zo dňa 30.03.2009, a to Dodatkov č. 1 a č. 2, datovaných 10.04.2009 a 14.04.2009. Naviac správne poukázal okresný súd na to, že ku koncu roka 2008 úpadca dosahoval zisk, pričom k zmene výsledkov hospodárenia došlo až v priebehu roka 2009 (ods. 48. odôvodnenia rozsudku okresného súdu) (poznámka krajského súdu len zrejmou nesprávnosťou uvedené roky 2018, 2019, namiesto 2008, 2009), pričom nebolo objasnené, ktorým momentom, ktorými právnymi úkonmi nastala zmena majetkových pomerov u úpadcu.
48. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný, pretože podľa výsledkov dokazovania okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a skutkové závery aj po právnej stránke správne vyhodnotil, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania žalovaných voči žalobcovi potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, za vykonania opravy správneho dátumu narodenia u žalovaného v 2/ rade, pretože podľa obsahu spisového materiálu išlo len o chybu v písaní. Krajský súd v podrobnostiach záverov prijatých okresným súdom v napadnutom rozsudku na tieto odkazuje, keďže ako bolo už uvedené s rozsudkom okresného súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (okrem výrokovej časti o nároku Slovenskej republiky voči žalobcovi na plnú náhradu trov konania, keďže táto výroková časť nemala odôvodnenie).
49. Krajský súd k odvolaciemu dôvodu žalobcu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP dodáva, že nesprávnym skutkovým zistením je také skutkové zistenie, na základe ktorého súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke spôsobom, ktorý nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne je aj také skutkové zistenie, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z dokazovania alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti. K žiadnej z uvedených situácii nedošlo, pretože okresný súd skutkový záver prijal na základe hodnotenia dôkazov podľa ust. § 191 ods. 1 CSP.
50. Rovnako nebol relevantný ani odvolací dôvod žalobcu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keďže na správne zistený skutkový stav veci okresný súd použil správny právny predpis, ktorého jednotlivé zákonné ustanovenia tak ako vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku aj správnym spôsobom interpretoval. Krajský súd dodáva, že ak žalobca v rámci odvolacích dôvodov, a to v podanom odvolaní zo dňa 02.01.2019 kládol dôraz na úpadok dlžníka, tak tento sa viaže už k osobitnej skutkovej podstate odporovaného právneho úkonu, avšak uvedenému predchádza preukázanie podmienky ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ku ktorému preukázaniu v rámci dôkaznej povinnosti a vykonaných dôkazov pred súdom prvej inštancie zo strany žalobcu nedošlo. Základná a primárna podmienka vyžadovaná ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to dokázanie kvalifikovaného zmenšenia majetku úpadcu odporovanými právnymi úkonmi k dátumu ich účinnosti v takej miere, že k tomuto momentu ich účinnosti existujúce, následne do konkurzu prihlásené pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka - úpadcu boli ukrátené, nebola žalobcom preukázaná.
51. Rozsudok Okresného súdu Žilina v spojení s opravnými uzneseniami bol zrušený vo výroku, podľa ktorého Slovenská republika má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a vrátený v tejto časti okresnému súdu na nové konanie, pretože tento výrok na základe odvolania žalobcu, ktorý podal odvolanie proti celému rozsudku okresného súdu, nemohol byť podrobený prieskumu, resp. posudzovaniu odvolacím súdom, pokiaľ k tejto výrokovej časti absentuje odôvodnenie a tým je táto výroková časť napadnutého rozsudku okresného súdu nepreskúmateľná. Okresný súd po vrátení veci v tejto zrušenej výrokovej časti v prípade rovnakého rozhodnutia toto svoje rozhodnutie aj riadnym spôsobom odôvodnení, aby bolo zrejmé, na základe akých záverov, zhodnotení, okresný súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Súčasne z odôvodnenia musí byť zrejmé, aké trovy, v akej výške v danej sporovej veci na strane štátu - Slovenskej republike vznikli, na základe akého stavu. Okresný súd k
tejto výrokovej časti v rámci odôvodnenia uvedie, z akých právnych záverov vychádzal, s ohľadom aj na nový procesnoprávny predpis, a to Civilný sporový poriadok, t.j. aby nové rozhodnutie okresného súdu v tejto časti o trovách štátu bolo odôvodnené tomu zodpovedajúcou právnou úpravou, z ktorej vychádzal. Takisto z odôvodnenia musí byť zrejmé, v akom rozsahu, v akej výške vznikli trovy štátu, na základe akých skutočností, z ktorých rozhodnutí v priebehu súdneho konania, voči ktorým okresný súd v napadnutom rozsudku výrokom rozhodol, že Slovenská republika má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku, ktorým Slovenská republika má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, a to z toho dôvodu, že táto výroková časť nemá odôvodnenie a tým bol založený nedostatok nepreskúmateľnosti rozsudku okresného súdu v tejto výrokovej časti.
52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ktorým voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.