Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/352/2014

Potvrdené rozhodnutím 9Co/95/2024
„Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/XXX, XXX XX D. E., právne zastúpenej: JUDr. Alžbetou Skočdopolovou, advokátkou, so sídlom kancelárie Alexandra Rudnaya 23, 010 01 Žilina, proti žalovanej: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX H., práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 4C/352/2014-748 zo dňa 22.02.2024, takto rozhodol: Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaná m á p r á v o na náhradu dôvodne vynaložených trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%."

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/XXX, XXX XX D. E., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Alžbetou Skočdopolovou, advokátkou, so sídlom kancelárie Alexandra Rudnaya 23, 010 01 Žilina, proti žalovanej: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX H., práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom: Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaná m á n á r o k voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Slovenská republika m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov štátu v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca I. B. sa žalobou, doručenou súdu dňa 07.11.2014, domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva rozvedených manželov.

2. Uznesením č.k. -734 zo dňa 10.01.2024 súd rozhodol, že namiesto žalobcu pokračuje v konaní s dedičkou po žalobcovi, a to s: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/XXX, XXX XX D. E., ako so žalobkyňou.

3. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.01.2024, žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť. Späťvzatie svojej žaloby neodôvodnila.

4. Podľa (ďalej len ,P“) žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

7. Podľa , súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci

meritórne nerozhodol. Žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila. Na základe uvedeného súd v zmysle v spojení s konanie zastavil.

9. Na podanie žalobkyne, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.01.2024, ktorým žalobkyňa navrhla schválenie zmieru, súd, vzhľadom na späťvzatie žaloby doručené súdu dňa 08.01.2024 a na vyslovený súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby, neprihliadal. Ak žalobca vzal žalobu späť, nemôže späťvzatie odvolať (R 60/1999).

10. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12. Podľa . , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Žalobkyňa podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.01.2024, zároveň navrhla, aby súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Tento svoj návrh neodôvodnila.

16. Žalovaná podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.02.2024, uplatnila nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania.

17. Žalobkyňa sa týmto, podľa súdu, domáhala aplikácie .

18. Trovy konania vynaložené v zmysle znáša strana sporu alebo trvale zo svojho, alebo má nárok na ich náhradu. Kým povinnosť znášať trovy konania je primárnou a všeobecne nákladovou povinnosťou, povinnosť nahradiť trovy je obmedzená na prípady, keď boli splnené určité, zákonom vymedzené okolnosti. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane takto potom vzniká povinnosť nahradiť trovy konania víťaznej strane. Ak nie sú tieto okolnosti splnené, strana nemá na náhradu trov konania nárok a vynaložené trovy znáša zo svojho. Zásada úspechu v spore sa premietla v ustanovení ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania.

19. Zásada úspechu vo veci je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Bola transformovaná do ustanovenia a znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená súdom tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (napr. späťvzatie) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom vo veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

20. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd za daných okolností napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania. Aplikácia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenia NS SR sp. zn.: , , ) nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často (dôvody) vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii dochádza aj z aspektov sociálnych. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Toto ustanovenie slúži na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti úspešne vynaložil.

22. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci Ustanovenie (v súčasnosti - pozn. súdu) preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania apod. - viď NS SR .

23. V danom prípade sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania v zmysle žalovanej proti žalobkyni, keďže platí, že späťvzatím návrhu na začatie konania procesne zavinila zastavenie konania. Zároveň je tak i vytvorený priestor pre prípadnú aplikáciu , aby súd, ak dôjde k záveru, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre tieto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie slúži na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti úspešne vynaložil. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

24. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (viď už uvedené rozhodnutia 2MCdo , , ale napr. aj ) ustanovenie , a teda v súčasnej právnej úprave mu korešpondujúce ustanovenie nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.

Významnými z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

25. Súd rozhodujúc o nároku na náhradu trov konania pri jeho zastavení na základe späťvzatia žaloby je tak, z hľadiska aplikácie ustanovenia , povinný posúdiť celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Aby súd tento komplex mohol zodpovedne posúdiť, musí nevyhnutne najskôr poznať všetky doň patriace okolnosti, pretože len na tomto základe môže potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými.

26. Aplikácie sa dovolávajúca žalobkyňa výnimočnosť prípadu z hľadiska aplikácie nijak neodôvodnila. Svoje osobné, majetkové a sociálne pomery, aj keď právne zastúpená advokátom, vôbec neozrejmila, aj keď sa jedná o ďalšiu okolnosť významnú pri skúmaní splnenia podmienok pre možnosť rozhodnutia o náhrade trov konania podľa 257 . Neozrejmila ani tie isté pomery na strane žalovanej.

27. Súd tak pre právne posúdenie veci z hľadiska aplikácie ustanovenia nemal na prípadné jeho použitie dostatok dôvodov s poukazom na potrebnosť posúdenia celého komplexu okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Aby súd tento komplex mohol zodpovedne posúdiť, musí nevyhnutne najskôr poznať všetky doň patriace okolnosti, pretože len na tomto základe môže potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými. Súd výnimočnosť prípadu z hľadiska aplikácie ustanovenia nemohol vzhliadať/vidieť len v okolnostiach danej veci. Súd nemal priestor zaoberať sa ďalšími okolnosťami, významnými z hľadiska rozhodovania podľa , ktorými sú najmä osobné, majetkové sociálne pomery účastníkov konania, tieto okolnosti zostali súdu neznáme, teda nebolo dostatočne/dôsledne konkretizované, v čom ide o výnimočný prípad a v čom sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa z hľadiska .

28. Zákon v nestanovuje podmienky aplikácie tohto ustanovenia tak, že by museli byť zároveň splnené všetky relevantné dôvody, a že teda pri absencii čo i len jedného z nich už neprichádza aplikácia tohto ustanovenia do úvahy. tu ponecháva na voľnú úvahu súdu, ako posúdi relevantné okolnosti. Aby však súd mohol zodpovedne posúdiť celý komplex dôvodov významných z hľadiska ustanovenia , musí nevyhnutne najskôr poznať všetky doň patriace okolnosti, pretože len na tomto základe môže potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými (porovnaj tiež rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. a sp. zn. ).

29. V danom prípade súd, rozhodujúc o návrhu žalobkyne na aplikáciu na daný spor a vychádzajúc len z ňou uvedených okolností ako i okolností zrejmých z obsahu súdneho spisu, nemal priestor zistiť v celej šírke komplex všetkých okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa tohto ustanovenia, preto podľa tohto výnimočného ustanovenia nepostupoval a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa .

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení a , ktoré ukladajú povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t. j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej veci procesne zavinila zastavenie konania žalobkyňa, nakoľko po podaní žaloby na súd navrhla konanie zastaviť. Žalobkyňa nepreukázala, že žalobu zobrala späť pre správanie žalovanej, ani že bola podaná dôvodne. Vzhľadom na uvedené je procesné zavinenie na zastavení konania na strane žalobkyne a žalovanej tak prináleží náhrada trov konania a súd rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

31. Súd ďalej konštatuje, že v konaní vznikli štátu výdavky, a to titulom vyplateného znalečného v sume 714,70 eur, znaleckej organizácii SK Znalci, s. r. o. a v sume 291,14 eur, znalcovi: doc. Ing. Ján Svrček, CSc., ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu. Štát sa tak stáva subjektom, ktorému v konaní vznikli preukázané a účelne vynaložené výdavky, na ktorých náhradu má nárok.

32. Podľa , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

33. Podľa , ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Dôvodová správa k predmetnému zákonnému ustanoveniu uvádza, že predmetné zákonné ustanovenie pokrýva aj potenciálne výdavky štátu.

34. Na základe vyššie uvedeného má štát voči stranám sporu nárok na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli, a to podľa pomeru ich neúspechu v konaní. Nakoľko súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej, štát tak má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).