Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-51-2023.pdf
PDF · 127.86 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/51/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX B., 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX C., 3/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX C., 4/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., 5/ G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., zastúpených JUDr. Gergelyom Pšenákom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 30, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanému: H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX C., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/60/2021-276 zo dňa 05.12.2022 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcov zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 20.08.2021 domáhali ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy, a to formou doručeného písomného ospravedlnenia aj na sociálnej sieti Facebook v lehote 15 dní v znení: „Ospravedlňujem sa: A. B., A. B., A. B., D. E., G. E. za to, že som dlhodobo strpčoval život žalobcom príspevkami a správami na sociálnych sieťach, prostredníctvom listových zásielok, verejne ich hanil, odcudzoval im poštu, pokrikoval na nich na ulici, hanlivo im nadával, označoval ich za zlodejov, podával na nich trestné oznámenia, za účelom týmto im poškodiť nielen v súkromnom, ale aj pracovnom živote. Uvedeným konaním som ich výrazne stresoval a znižoval kvalitu ich života.“ Zároveň žiadali z titulu nemajetkovej ujmy uhradiť každému zo žalobcov sumu 5.000 eur a nahradiť im trovy konania.
2. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaný im dlhodobo strpčuje život príspevkami a správami na sociálnych sieťach, prostredníctvom listových zásielok, verejne ich haní, odcudzuje im poštu, pokrikuje na nich na ulici a nadáva im, označuje ich za zlodejov, podáva na nich trestné oznámenia za účelom im poškodiť v súkromnom a aj v pracovnom živote, tým ich výrazne stresuje a znižuje ich kvalitu života. Uvedené konanie bolo riešené v rámci priestupkových konaní, a to v dvoch konaniach pred Okresným úradom Nové Zámky, kde v rozhodnutí zo dňa 21.05.2019 bolo konštatované, že žalovaný poslal žalobkyni 4/ list v maďarskom jazyku, v ktorom nadával nielen jej ale aj jej manželovi a žalobcom 2/, 3/, 5/, za čo mu bola uložená pokuta. V inom priestupkovom konaní rozhodnutím zo dňa 07.10.2020 bolo konštatované, že žalovaný sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že dňa 30.01.2020 zverejnil na sociálnej sieti text v maďarskom jazyku, kde uviedol rôzne nepravdy, ako napríklad to, že žalobca 3/ je niktoš a má veľké ústa, za čo mu tiež bola uložená pokuta. Žalovaný podal aj trestné oznámenie vo veci podozrenia prečinu krádeže, ktorej sa mali dopustiť osoby z rodiny B., B., I., E. a B. tým, že odcudzili bližšie nešpecifikované veci, čím mali spôsobiť škodu firme Jonagold, s.r.o., a Profmat, s.r.o. Príčinná súvislosť s konaním žalovaného, jeho zásahom do práv a právom chránených záujmov žalobcu je nesporne preukázaná spätnou väzbou zo strany známych žalobcu, rozhodnutiami a uznesením.
Konanie žalovaného výrazným spôsobom zasiahlo do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a v nemalej miere uškodilo žalobcom, rovnako malo neblahý vplyv na ich pracovnú činnosť, spoločenskú vážnosť, česť a dôstojnosť.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe opísal celú genézu susedského sporu so žalobcami 1/ až 3/, keď uviedol, že v roku 1989 si kúpil dom a v roku 2018 sa prisťahoval žalobca 1/, ktorý sa mu začal vyhrážať, aby si dával pozor, pretože nie je vlastníkom časti pozemku, pretože si chcel vymeniť časť pletiva medzi ich susediacimi pozemkami. Žalobcovia mu povedali, že nie je vlastníkom, že nemá žiadne práva, a to napriek tomu, že 30 rokov vedľa seba žili; na neho a na členov jeho rodiny vykrikovali, musel privolať na jar 2018 políciu a kričali na neho, že ukradol časť ich pozemku. Po 30. rokoch vyšlo najavo, že zaplatil o 100 m2 viac, než mal. Žalobcovia sa vyhrážali aj jeho synovi a keď zavolal na nich políciu, žalobca 3/ dostal pokutu. Je pravda, že napísal list žalobkyni 4/, ale za to už bol postihnutý v priestupkovom konaní na zaplatenie pokuty, a potom aj za druhý list, ktorý jej napísal. On svoje príspevky na sociálnej sieti uverejňuje vo všeobecnosti, pretože sa mu nepáčia niektoré veci, ktoré sa dejú okolo neho, ale nikoho neosočuje a nikoho nenazval menom. Trestné oznámenia podával z dôvodu podozrenia z trestnej činnosti. Žalobcovia po celej dedine rozprávajú, že dom nie je jeho, a na plote nechali medzeru, cez ktorú pozorujú jeho a jeho rodinu; chodia tiež na strechu a odtiaľ sa pozerajú na jeho pozemok. V priestupkovom konaní jeho výpoveď nebrali do úvahy. Žalobca 5/ napísal, že deti žalovaného boli v detskom domove, čo vôbec nie je pravda. Ani to nie je pravda, že by bol niekomu odcudzil poštu; 26.11.2020 bol napadnutý, poštárka vyzradila susedom poštové tajomstvo a zatajila dôležité zásielky. Tvrdenia žalobcov sú klamstvom, preto na nich podáva trestné oznámenia, pôvodne na políciu a teraz už na prokuratúru a inšpekčnú službu. Žalobcovia ho stále urážajú, že nemá vlastnícke práva, krivo ho obviňujú a aj ohovárajú, a počas zákazu vychádzania chodili von a nikto im v tom nebránil.
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobcovia sa domáhali ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že žalovaný im dlhodobo strpčuje život príspevkami a správami na sociálnych sieťach prostredníctvom listových zásielok, podáva na nich trestné oznámenia, vo svojich príspevkoch na sociálnej sieti Facebook ich tituluje rôznymi hanlivými menami, a to ako krívajúceho, ako 0%-nú, ako susedku, ako zasrana, neboráka. Okrem toho žalobkyni 4/ napísal dva listy, kde jej vulgárne nadával a označoval ju rôznymi hanlivými menami. Na žalobcu 5/ vypisuje, že je minister, na všetkých píše, že kradnú a okrádajú iných ľudí. Spory medzi žalovaným a žalobcami sa začali v roku 2018 alebo 2019, keď ho žalobcovia vyzvali na odstránenie oplotenia a poslali mu urážlivý list, a to konkrétne žalobkyňa 5/, ktorá ho urazila tým, že nerešpektoval výzvu na odstránenie oplotenia. Žalovaný podal na žalobcov podľa ich tvrdenia asi 30 trestných oznámení, sústavne sú predvolávaní na políciu, a preto nemajú inú možnosť, ako sa touto žalobou brániť.
5. Žalobca 1/ vypovedal, že žalovaný naňho píše, podáva na neho trestné oznámenia, že okráda firmy a doteraz na neho vykrikuje hlavne jeho syn, že kradne. Žalovaný ho označuje ako krívajúceho, ako zlodeja. Žalovaný je susedom jeho družky, žalobkyne 2/. Cíti sa byť sklamaný a podvedený z konania žalovaného. Žalobkyňa 2/ vypovedala, že jej dcéra sa nemôže chodiť hrať na dvor. Všetko sa začalo tým, keď sa začal riešiť pozemok a zavolala geodeta, tak žalovaný začal vypisovať na stĺpy, že mu ukradli majetok; dali mu aj oplotenie, aby prestal, ale aj tak neprestal. Píše na Facebooku „sprostosti“, vo všetkom klame, vypisuje na ňu trestné oznámenia, preto musí chodiť na políciu. Keď je vonku na dvore, žalovaný na ňu vykrikuje, že kradne a okráda firmu. To nie je spravodlivé, chce už mať pokoj a súd má nariadiť vyšetrenie žalovaného na psychiatrii. Žalobca 3/ uviedol, že žalovaný podal naňho 4 trestné oznámenia a na Facebooku napísal na neho hanlivé slová bez uvedenia jeho mena. Ujmu pociťuje, lebo musí chodiť na políciu vypovedať a vziať si voľno z práce, ktoré mu nepreplatia; žalovaný vykrikuje na neho, že je „zasran a 0%-ný“ a vykrikuje na celú rodinu. Žalobkyňa 4/ vypovedala, že žalovaný na nich napísal, že sú mafiánska skupina E., aj keď v F. žijú aj iné osoby s priezviskom E., ale oni sú jediní, ktorý so žalovaným majú problém. Na jej deti povedal, že sú naničhodníci, že nemajú o nič záujem a len kradnú a raz na ňu vykrikoval, že jej nikdy nedá pokoj. Žalobca 5/ uviedol, že susedské vzťahy nikdy neboli dobré, ale v roku 2018 začal žalovaný s oplotením záhrady, pričom na neho nakričal, že na neho niečo nájde a začal vypisovať na sociálnych sieťach raz - dvakrát týždenne bez uvedenia mena. Žalovaný vypovedal, že v roku 2018 mal osobný konflikt so žalobcom 5/, ktorý sa mu začal vyhrážať, že plot nie je na dobrom mieste. Problém je podľa žalobcu u nich a ich advokáta, ale na Facebooku písal len to, čo je pravda a ostatné veci rieši cez kriminálnu políciu, pretože len chce chrániť svoju rodinu a svoj majetok, keďže žalobcovia ho sledujú zo strechy. Všetko sa vyriešilo, aj oplotenie a na všetko má papier.
Čo sa týka listu pre žalobkyňu 4/, to bolo vyriešené v priestupkovom konaní. Keď písal na Facebooku o susedoch, nikoho konkrétneho tým nemyslel. Aj keď píše o „zasranoch, 0%-ných a krívajúcich“, tak tým nikoho konkrétneho nemyslel, nie sú v jeho príspevkoch uvedené žiadne mená; je sloboda prejavu, takže môže písať na sociálne sieti slobodne svoj názor. Ak napísal, že tam bol minister, tak asi tam aj bol, keď písal o zlodejoch, tak sú to zlodeji, to rieši polícia, zoznam mien poslal na políciu, ale ho neuverejňoval na sociálnych sieťach. Z jeho príspevkov na sociálnej sieti Facebook súd zistil, že žalovaný písal o svojich každodenných problémoch ohľadne doručovania pošty, o tom, kto mu čo povedal, o tom, že niektorí ľudia porušujú zákaz vychádzania, tiež ako sa prerábalo oplotenie medzi jeho a susedovým pozemkom, čo sa dialo na priestupkovom konaní, o skorumpovaných policajtoch a úradníkoch z Okresného úradu, o nejakých ľuďoch, ktorí sa mu vyhrážali a chceli mu zobrať majetok; opísal genézu susedského vzťahu, o pánovi ministrovi, ktorý chodí na inšpekciu.
6. Z rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky, Odbor všeobecnej vnútornej správy, sp. zn. OÚ- NZ-OVVS-2020/006445-039 súd zistil, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku voči občianskemu spolunažívaniu z toho, že dňa 30.01.2020 zverejnil na sociálnej sieti v maďarskom jazyku text o tom, že A. B. je niktoš, že má veľké ústa, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 eur. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalovaný odvolal a Okresný úrad Nitra, Odbor opravných prostriedkov, Referát vnútorných vecí, rozhodnutím sp. zn. OÚ-NR-OOP1-2020/043830 zo 14.12.2020 potvrdil rozhodnutie prvoinštančného orgánu. Z Rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky, Odbor všeobecnej vnútornej správy, sp. zn. G./XX zo dňa 21.05.2019 súd zistil, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku voči občianskemu spolunažívaniu z toho, že dňa 21.12.2018 poslal list žalobkyni 4/, v ktorom jej hanlivo nadával, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 eur. Z uznesenia MV SR, Okresného riaditeľstva policajného zboru v Nových Zámkoch, odbor poriadkovej polície, Obvodného oddelenia policajného zboru v Štúrove, sp. zn. ČVS: ORP-244/ŠT-NZ-2021 zo dňa 28.04.2021 súd zistil, že trestné stíhanie na základe podnetu H. E. bolo odmietnuté. Z uznesenia Úradu inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Západ, oddelenie vyšetrovania, sp. zn. ČVS:UIS-48/OISZ-2021 zo dňa 09.04.2021 súd zistil, že oznámenie žalovaného, jeho syna H. E. mladšieho a B. E. bolo odovzdané na disciplinárne konanie riaditeľovi Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre.
7. Z príspevkov žalobcu 5/ súd zistil, že písal žalovanému, že nie je ochotný na vysporiadanie pozemkov, a že si prvú manželku odohnal a jeho deti boli v detskom domove. Z korešpondencie medzi žalobkyňou 4/ a H. J. K. a žalovaným bolo zistené, že medzi žalovaným a žalobkyňou 4/ prebiehalo mimosúdne konanie ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v kat. úz. C. na LV č. XXX. Z listu Okresnej prokuratúry Nové Zámky zo dňa 23.12.2020 pod sp. zn. Pd 176/20/4404 a Pd 177/20/4404 zistil, že prokuratúra upovedomila žalovaného o vybavení podnetu ohľadne priestupkových spisov. Z Uznesenia Okresnej prokuratúry Nové Zámky zo dňa 22.10.2021 pod sp. zn. 1Pn 172/21/4404 zistil, že na základe oznámenia žalovaného bolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa o odmietnutí trestného stíhania a bolo nariadené, aby sa v ňom pokračovalo. Žalovaný podal trestné oznámenia tak na políciu, ako aj na Okresnú prokuratúru Nové Zámky a na Okresnú prokuratúru Nitra. Z fotografií doložených do spisu bolo zistené, že je odfotený kvet v záhrade spolu so susedným domom a strecha domu.
8. Súd prvej inštancie žalobu nepovažoval za opodstatnenú, preto ju zamietol, čo odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 11, § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, ktoré v odôvodnení rozsudku citoval. Konštatoval, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy, rovnako má aj právnická osoba právo na ochranu svojho dobrého mena. Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že fyzická osoba aj právnická osoba má právo sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti a pokiaľ by bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti a dobré meno právnickej osoby, má tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
9. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že skutočnosti uvádzané žalovaným na sociálnych sieťach Facebook a Messenger za obdobie rokov 2020 až 2021 sa týkajú susedského sporu, ktorý začal podľa všetkého tým, že žalovaný bol vyzvaný na odstránenie oplotenia, hoci bol dovtedy v dobrej viere, že pozemok, ktorý riadne kúpil a užíval, mu vlastnícky patrí. Aj keď podľa tvrdenia žalobcu 5/ susedské vzťahy nikdy neboli dobré, k ich zhoršeniu došlo až po tom, čo žalobcovia zistili, že žalovaný užíva časť ich pozemku. Žalobcovia sa v konaní domáhali ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy z
dôvodu, že žalovaný na sociálnej sieti Facebook a Messenger uverejňuje príspevky, ktoré sa dotýkajú ich cti a občianskej povesti, pretože ich tam osočuje, nazýva ich hanlivými menami, nadáva im, podáva na nich trestné oznámenia a oni musia chodiť vypovedať na políciu, čo im spôsobuje diskomfort.
10. Z príspevkov žalovaného podľa záverov súdu však nevyplýva, že žalovaný tieto svoje hanlivé výroky a urážky adresoval žalobcom a ani jedného z nich neoznačil menom. V príspevkoch boli uvedené rôzne prezývky a žalobcovia tvrdili, že v skutočnosti ide o ich osoby. Tieto svoje tvrdenia však nevedeli preukázať žiadnym hodnoverným dôkazom. Je pravda, že žalovaný napísal žalobkyni 4/ poštou urážlivý a hanlivý list, ale bol za toto jeho konanie postihnutý v priestupkovom konaní, a tak sa súd už v tomto konaní týmto skutkom žalovaného nezaoberal. Žalobcovia 1/ a 3/ tvrdili, že žalovaný na nich vykrikuje cez plot, pretože sú susedia, a vyhráža sa, čo sa im nepáči, avšak tieto tvrdenia súd nemohol považovať za hodnoverné, pretože žalobca 3/ je synom žalobkyne 2/ a žalobca 1/ je druhom žalobkyne 2/ a pre príbuzenské a iné blízke väzby sú tieto výpovede účelové. Naopak v konaní bolo preukázané, že žalobca 3/ napadol syna žalovaného, za čo mu bola zo strany polície uložená bloková pokuta, a nie je zrejmé, komu bolo ublížené na cti, či žalobcovi 3/ alebo synovi žalovaného, ktorý však nebol stranou sporu. Z výpovedí žalobcov súd nezistil žiadne také okolnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať, že žalovaný práve žalobcov 1/ až 5/ hanlivo označuje a že žalobcovia sú adresátmi výrokov žalovaného. Taktiež nebolo preukázané, že žalovaný na sociálnych sieťach píše o žalobcoch, lebo nikdy nespomenul ani jedného z nich menom a priezviskom. Skutočnosť, že žalovaný píše o „zasranoch, susedoch, 0%-ných, o deťoch, o niktošoch, krívajúcich“ bez uvedenia konkrétnej osoby, nezakladá právo žalobcov domáhať sa voči žalovanému nároku na ochranu osobnosti, keď nevedeli preukázať, akým spôsobom a konkrétne voči komu aká ujma bola zo strany žalovaného spôsobená. Nebolo potvrdené, že výroky uvedené v žalobe boli zo strany žalovaného naozaj mierené voči žalobcom, že žalovaný neoprávnene zasiahol do dobrej povesti žalobcov a tento zásah zo strany žalovaného mohol spôsobiť ohrozenie samotnej dobrej povesti žalobcov. Z týchto dôvodov súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
11. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote žalobcovia odvolanie, ktoré odôvodnili s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP, pretože súd im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K uvedenému porušeniu práva na spravodlivý proces žalobcovia poukázali na odôvodnenie rozsudku v bodoch 8 až 13 a 33. Súd vyhodnotil dôkazy jedine v prospech žalovaného a nimi predložené dôkazy vymenoval len stručne. Oni nie sú osoby právne znalé. Zo záznamu z pojednávania dňa 05.12.2022 vyplýva, že už po otvorení pojednávania zo strany súdu bol vyvíjaný nátlak na žalobcov s tým, že nie je preukázaná vecná legitimácia žalovaného a pri výsluchu žalobcov v prvom rade súd kládol otázky žalobcom, ktorí v dôsledku tlaku sa ku skutočnostiam a konaniu žalovaného nevedeli riadne vyjadriť. V rámci zásady kontradiktórnosti konania súd nevyhľadáva dôkazy ani iné tvrdenia a postupuje len striktne podľa zákona. Úlohou súdu nie je objasňovať a vyhľadávať objektívnu (materiálnu) pravdu, ale rozhodovať na základe dôkazov, ktoré predkladajú najmä strany konania. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby strany mali rovnakú možnosť na preukázanie svojich tvrdení. Súd na pojednávaní nepripustil otázku ich právneho zástupcu na žalobcu 1/, ktorí sú to susedia žalovaného, čo bolo veľmi dôležité. Žalobcovia spolu so žalobou predložili dôkaz, z ktorého vyplýva, že na sociálnej sieti zverejnil žalovaný obydlie žalobcov 1/ až 3/ a sám to potvrdil. Nebol preto správny záver, že nie je možné ustáliť, že zverejnené osočovanie, sústavné uverejňovanie nepravdivých informácii prostredníctvom sociálnej siete Facebook príspevkami a správami, za kyberšikanovanie, zasielanie hanlivých listových zásielok, verejné hanenie a urážky, zasahovanie do súkromia žalobcov, ktorý je zároveň v susedskom vzťahu so žalovaným, označovanie za zlodejov, podávanie trestných oznámení a sťažností, za účelom týmto žalobcom poškodiť nielen v súkromnom, ale aj pracovnom živote nemožno pripísať žalobcom. Uvedeným konaním žalovaný výrazne stresuje žalobcov a znižuje kvalitu ich života a zasahuje do výkonu ich vlastníckeho práva. Dôkazy súd vyhodnotil svojvoľne a jednostranne v prospech žalovaného. Tým porušil právo na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 23.1.2004 sp. zn. III. ÚS 19/04, nálezy Ústavného súdu SR zo dňa 24.6.2009 sp. zn. I. ÚS 52/09, zo dňa 26.1.2010 sp. zn. III. ÚS 332/09, zo dňa 4.5.2010 sp. zn. III. ÚS 36/2010, N 19/2010). Súd nie je obmedzovaný zákonnými predpismi, ako ten či onen dôkaz hodnotiť (zásada voľného hodnotenia
dôkazov). Hodnotiaca úvaha súdu však nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti má súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Súd pritom nie je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov.
12. Žalobcovia ďalej v odvolaní opísali zoznam dôkazov, ktoré navrhli v prvoinštančnom konaní vykonať. K vykonaniu navrhnutých dôkazov zo strany súdu došlo len z časti a aj to arbitrárne a svojvoľne. Preto je daný odvolací dôvod, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V odvolaní neuviedli, ktorý konkrétny dôkaz z nimi navrhnutých dôkazov vykonaný nebol. Poukázali na bod 33. odôvodnenia rozsudku s tým, že opísané konanie žalovaného im spôsobuje diskomfort, čo však nie je pravdivé, pretože nejde o diskomfort, ale o zásah do ich práv, či už vlastníckeho práva, užívacieho práva alebo práva na dôstojnosť. Súd ďalej v uvedenom bode odôvodnenia uviedol, že z príspevkov žalovaného nevyplýva, že hanlivé výroky a urážky adresuje žalobcom, pretože ani jedného neoznačil menom v príspevkoch ich označil prezývkami, čo podľa názoru súdu nepreukázali. Uvedené odôvodnenie súdu je podľa žalobcov ničím nepodložené a je v rozpore so zákonom a ustálenou súdnou praxou. Ide tu o pomerne malú komunitu, kde žalobcovia 1/ - 3/ žijú a pracujú a aj žalovaný žije v obci C. s počtom obyvateľov 2 096 a nie je potrebné označiť ich menami; stačí, že to z príspevkov žalovaného, z opisu, prezývky a miesta výkonu práce možno ustáliť. Žalobcu 1/ žalovaný označil tak, že ide o 0%, krívajúceho a pracujúceho v miestnej spoločnosti Jonagold, s.r.o., z čoho možno jednoznačne vyvodiť, o ktorú osobu ide. Minimálne medzi svojimi spolupracovníkmi žalobca 1/ cíti zníženú dôstojnosť a pociťuje aj ľútosť spomedzi spolupracovníkov. Obdobne aj žalobca 2/ pracuje v inej miestnej spoločnosti, v ktorej nikto iný zo susedov žalovaného nepracuje. Zároveň sám žalovaný uviedol, že žalobca 3/ a jeho syn pracujú na rovnakom pracovisku. Žalovaný označil žalobcov ako páchateľov trestných činov, ktorí okrádajú svojich zamestnávateľov, čo je ich dehonestáciou v pracovnom prostredí, pričom žalovaný ničím nepodložil svoje príspevky. Žalobcovia poukázali na judikát R 29/1988, podľa ktorého lživé obvinenie iného z trestného činu musí smerovať voči určitej osobe. Nie je potrebné, aby táto osoba bola označená menom. Postačuje, ak je individualizovaná uvedením takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo ustáliť, o ktorú osobu ide. Rovnako to platí aj v prípade, že žalovaný na sociálnych sieťach píše o nich bez označenia mena a priezviska, ale na druhej strane píše o „zasranoch, susedoch, 0%-ných, o deťoch, o niktošoch, krívajúcich“ bez uvedenia konkrétnej osoby. Vyžadovanie podmienky označenia osôb menom a priezviskom je bezpredmetné, a to aj preto, že žalovaný na pojednávaní dňa 05.12.2022 vôbec nevyvrátil, že jeho príspevky sa netýkajú žalobcov; uviedol totiž len to, že nie sú nikde uvedené mená. Žalovaný v žalobe tvrdené skutočnosti v rámci procesnej obrany podľa § 151 ods. 1 CSP nepoprel, preto ich mal súd považovať za nesporné. Na tom základe je daný ich odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Občiansky zákonník poskytuje ochranu proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby bol zásah objektívne spôsobilý privodiť takú ujmu osobnosti občana. Ochranu osobnej cti poskytuje Občiansky zákonník výlučne proti takým konaniam, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na osobnosti právneho subjektu tým, že znižujú jeho česť u iných ľudí a ohrozujú tak vážnosť jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Nie je rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme; postačuje objektívna spôsobilosť príslušného konania spôsobiť takú ujmu. K porušeniu práva na česť môže dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačnej povahy i zverejnením hodnotiacich úsudkov o určitej osobe (Rc 102/2008). Základným predpokladom poskytnutia ochrany pred zásahom do prejavov osobnej povahy je ich objektívna vnímateľnosť a priradenie ku konkrétnemu človeku. Nemusí ísť o trvalé zachytenie na hmotnom nosiči; môže ísť aj o vyjadrenie dočasné, pokiaľ je inými prostriedkami preukázaná ich hoci aj dočasná existencia a súčasne to, že takýto prejav osobnej povahy bol zneužitý či verejne prezentovaný takým spôsobom, že objektívne mohol zasiahnuť do osobnostnej sféry konkrétneho človeka. Uvedené formy použitia prejavov osobnej povahy tvoria súčasť obsahu absolútneho osobnostného práva na základe generálnej klauzuly ochrany osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka a pre jeho výkon a ochranu platí to isté, čo vo vzťahu k ostatným stránkam osobnosti. Súd prvej inštancie preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na to navrhli napadnuté rozhodnutie zrušiť a rozhodnúť o nimi sformulovanej povinnosti ospravedlnenia s tým, že ospravedlnenie je žalovaný povinný uverejniť aj na sociálnej sieti Facebook, a že je povinný nahradiť škodu vzniknutú žalobcom z titulu nemajetkovej ujmy vo výške po 5.000 eur každému. Alternatívne navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.
13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu opísal negatívne vzťahy so žalobcami. Uviedol, že jeho obviňujú, že všetkým žalobcom ukradol poštu, že pokrikoval na ulici a kvôli tomu bolo podané trestné oznámenie, na čo má právo. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní napísali, že súd na nich vyvíjal nátlak, to nie je pravda, lebo žalobcovia a ich advokát nevedeli formulovať poriadnu odpoveď na otázku, len si vymýšľali a ani nevedeli, čo dali na súd. Nevedeli, čo bolo v žalobe napísané. Oni hovoria, že on ich hanlivo označoval, no dôkazy na to neodovzdali. Čo sa týka krivého obvinenia ohľadne krádeží, to patrí do kompetencie OČTK a nie advokátovi. On už podal trestné oznámenie na C. I. L. M. I. C. a na jej syna za podvod, pretože mu nedoručujú písomnosti zo súdu. Žalobca 4/ pred súdom klamal a urážal jeho manželku; nemôže byť jeho susedom, lebo ani minútu tam nebýval spolu s jeho manželkou. Oni ho urážajú a ohovárajú a on má na nich platiť. Nikdy neužíval časť pozemkov, za pozemok zaplatil o 100 m2 viac a aj na daniach celých 30 rokov. Ich záhradu si oplotili, lebo tam chodili ľudia. Na Messengeri nič nezverejnil. Žalobkyňa 2/ nikde nepracuje, opatruje starú matku a dostáva od štátu peniaze. Žalobcovia a ich právny zástupca napísali klamstvá, lebo si zabezpečili, že k nemu pošta nedorazí, čo sa aj potvrdilo. Ani v odvolaní nerešpektujú základné práva občana Slovenskej republiky; sú v ňom klamstvá a on urobí všetky právne kroky, aby mal pokoj. Na všetko má dôkazy a všetko pôjde na NAKA, lebo sú v tom prokurátori, vyšetrovatelia Úradu inšpekčnej a N. I. M. F..
14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po prejednaní veci tento rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
15. Predmetom konania je žaloba na ochranu osobnosti v zmysle ustanovení § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami čl. 19 ods. 1, čl. 26, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného v Zbierke zákonov v Oznámení pod č. 209/1992 Zb. v znení neskorších predpisov). Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník pod názvom Ochrana osobnosti v ustanoveniach § 11 až 16. V tejto oblasti občianskoprávna úprava vychádza z druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, najmä z článkov 14, 15, 16, 19, 20 a 21 a je konkretizovaná v právnych vzťahoch subjektov s rovnakým právnym postavením. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 11 a nasl. poskytuje ochranu osobnosti subjektom, proti ktorým smeroval zásah znižujúci ich vážnosť, dôstojnosť a česť a ohrozujúci ich postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Problematiku ľudských práv v tomto smere upravuje v základe najvyšší zákon štátu - Ústava Slovenskej republiky v čl. 19 ods. 1, podľa ktorého každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady, a to existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrozením osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, neoprávnený (protiprávny (charakter tohto zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Neoprávnený zásah môže byť vykonaný ústne, písomne alebo inak, ak z tohto iného spôsobu vykonania sa dá vyvodiť jeho zmysel a význam. Ústne a písomne vykonaný zásah môže spočívať v rozširovaní nepravdivých správ dotýkajúcich sa osobnosti občana, vo zverejňovaní aj nepravdivých správ z osobného života občana proti jeho vôli, nepravdivom obvinení z nečestného konania, v kritike presahujúcej obsahom, formou a cieľom rámec pravdivej a objektívnej kritiky.
16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom podrobnosti súdnej ochrany ustanoví zákon. Nevyhnutným predpokladom poskytnutia súdnej ochrany je však taký prejav fyzickej alebo právnickej osoby, ktorým sa domáha jej poskytnutia, napríklad vo forme návrhu na začatie konania, žaloby a pod. K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza v prípade, keď sa „každý“ (a zákonom ustanoveným postupom) domáhal svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ale súdna ochrana tomuto právu napriek tomu poskytnutá nebola. Súdna ochrana v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy predpokladá predošlé uplatnenie zákonom ustanoveného postupu, ktorým sa oprávnená osoba domáha svojho práva (jeho ochrany) na súde.
17. Domáhať sa základného práva na súdnu ochranu možno iba spôsobom predpísaným príslušnými zákonmi. V prípade občianskoprávnej ochrany treba dodržať postupy vyplývajúce z Civilného sporového poriadku. To sa vzťahuje v plnej miere aj na toho, kto sa domáha ochrany osobnosti ako žalobca.
Žalobca ako dominus litis určuje predmet súdneho konania. To znamená, že zo žalobných tvrdení a z požadovaného znenia rozhodnutia (petitu) musí byť celkom nepochybné a jednoznačné, čoho sa žalobca domáha. V prípade ochrany osobnosti v súvislosti s prejavenými a uverejnenými výrokmi je povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť, ktoré konkrétne výroky považuje za zásah do osobnostných práv. Bez jednoznačného vymedzenia týchto výrokov nie je žaloba spôsobilým predmetom súdneho konania. Pokiaľ súd i napriek tomu o žalobe meritórne koná a rozhodne, poskytne tým súdnu ochranu niekomu, kto o ňu nepožiadal predpísaným spôsobom. Zároveň porušuje základné právo na súdnu ochranu ďalšej strany sporu (žalovaného), keďže tento pre nejasnosť predmetu konania nemá možnosť účinne sa žalobe brániť.
18. V rámci súdneho konania o ochranu osobnosti spravidla neprichádza do úvahy hodnotiť také výroky, ktoré nie sú doslovne citované a majú byť iba obsahovo zhodné so skutočnými výrokmi. Presné (doslovné) znenie inkriminovaných výrokov musí žalobca v prípade spornosti vždy bezpečne špecifikovať čo do obsahu a aj času, kedy a kde k nim došlo, a preukázať ich pod následkami neúspechu v konaní. Ak by šlo o hodnotiace úsudky, u nich vo všeobecnosti, s určitými výnimkami, nemožno vôbec uvažovať o ich pravdivosti, či nepravdivosti, a to z dôvodu, že hodnotiaci úsudok je vyjadrením subjektívneho názoru, a preto nepodlieha ani dokazovaniu. V prípade absencie akéhokoľvek skutkového základu môže byť aj hodnotiaci úsudok posúdený ako neprimeraný (Hrico proti Slovenskej republike z 20. júla 2004, O. P. a C. proti Belgicku z 24. februára 1997).
19. Zásahom dotknutá fyzická osoba sa môže domáhať upustenia od neoprávnených zásahov do osobného práva na ochranu osobnosti. Na ten účel slúži predovšetkým zapieracia (negatívna) žaloba, ktorou sa dotknutý subjekt môže domáhať zdržania sa, resp. zákazu určitého konania, ktoré neoprávnene zasahuje do niektorej zložky ochrany osobnosti uvedenej v § 11 Občianskeho zákonníka alebo v osobitných zákonoch. Žalobca sa môže domáhať upustenia od neoprávneného zásahu do tej doby, pokiaľ neoprávnený zásah do práva jeho osobnosti trvá, a vždy je potrebné v žalobe uviesť, akých činov sa má žalovaný zdržať. Iba vyjadrenie, že žalovaný sa má zdržať urážlivých výrokov alebo výrobkov zasahujúcich do cti žalobcu, nestačí, pretože výrok rozsudku sa nemôže týkať iných zásahov, než ku ktorým už došlo. Ak nie je žalobný návrh dostatočne určitý, súd je povinný poučiť strany sporu v tom smere, aby bol žalobný návrh spresnený. Vo všeobecnosti žalobca ako strana v súdnom procese pri podávaní žaloby sám určuje jej obsah, sám tvorí žalobný návrh a navrhuje aj vykonanie konkrétnych dôkazov. Súd nie je oprávnený vyberať len jednotlivé skutky k výrokom žalobného petitu, ktoré podľa jeho úsudku mohli spôsobiť zásah do osobnostných práv žalobcu, a podľa výsledkov vykonaného dokazovania v týchto žalobe vyhovieť, resp. nevyhovieť.
20. Podľa konečného žalobného petitu v tejto veci sa žalobcovia domáhali ochrany osobnosti, a to formou doporučeného písomného ospravedlnenia a aj na sociálnej sieti Facebook v znení: „Ospravedlňujem sa: A. B., A. B., A. B., D. E., G. E. za to, že som dlhodobo strpčoval ich život príspevkami a správami na sociálnych sieťach, prostredníctvom listových zásielok, verejne ich hanil, odcudzoval im poštu, pokrikoval na nich na ulici, hanlivo im nadával, označoval ich za zlodejov, podával na nich trestné oznámenia, za účelom týmto im poškodiť nielen v súkromnom, ale aj pracovnom živote. Uvedeným konaním som ich výrazne stresoval a znižoval kvalitu ich života.“ Zároveň žiadali z titulu nemajetkovej ujmy uhradiť každému zo žalobcov sumu 5.000 eur. S ohľadom na takto sformulovaný žalobný petit v časti požadovaného ospravedlnenia možno urobiť záver, že podaná žaloba nedefinovala dostatočne určitým spôsobom predmet konania a súd prvej inštancie bez ďalšieho nemal o žalobe konať a meritórne o nej rozhodnúť. Pokiaľ tak napriek tomu urobil, nepostupoval v súlade s ústavou a zákonom, hoci nimi bol viazaný. Súd v tomto prípade konal o žalobe, ktorá nespĺňala zákonné náležitosti, ktorej obsah bol príliš všeobecný a ktorá nijako neustálila konkrétne znenie výrokov žalovaného voči tomu - ktorému žalobcovi a ani časové obdobie negatívneho správania sa žalovaného.
21. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
22. Podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP: (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
23. V žalobnom návrhu žaloby podanej na súd musí žalobca vo všeobecnosti voči žalovanému konkretizovať návrh na poskytnutie ochrany špecifickým spôsobom zodpovedajúcim prejavenému skutkovému deju. Petit žaloby je pre súd záväzný (§ 216 ods. 1 CSP) nielen čo do navrhovaného výroku, ale aj čo do predmetu dokazovania, a preto musí byť žalobný petit jasný, stručný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Z ustanovenia § 212 CSP vyplýva, že žalobný petit musí byť buď bezo zvyšku pojatý do výrokovej časti rozhodnutia, alebo priznaný len v časti, respektíve musí byť v celom rozsahu zamietnutý. Ak žalobný návrh nespĺňa kvalitatívne kritériá, ide o vadu konania odstrániteľnú postupom podľa § 129 CSP. Súd nemôže odstraňovať vady petitu spočívajúce v hmotnoprávnej kvalifikácii, lebo rozsah poučovacej povinnosti súdu je obmedzený len na procesné práva a procesné povinnosti (§ 160 CSP). Súd musí odstraňovať vady petitu spočívajúce v jeho nezrozumiteľnosti, nejasnosti a neurčitosti, no žalobcu nemôže poučovať o tom, že ním formulovaný petit je podľa hmotného práva materiálne nevykonateľný, prípadne že je nevykonateľný proti konkrétnemu žalovanému. V danej veci by sa naoko javilo, že sú splnené základné náležitosti podania žalobcov, ale to, čoho sa žalobcovia dovolávajú, malo byť v záujme vykonateľnosti a nezameniteľnosti skutkov žalovaného, vytýkaného v prípade žaloby o ochranu osobnosti, formulované presnejšie. Každopádne bolo potrebné určite a zrozumiteľne označiť spôsob uloženia povinnosti žalovanému v nadväznosti na jeho konanie konkrétne obsahovo, časovo aj miestne špecifikované, a to tak, aby tieto jeho skutky nebolo možné zameniť za iné jeho prejavy. Odvolací súd konštatoval, že žaloba neobsahuje uvedené náležitosti, preto súd prvej inštancie mal postupovať spôsobom uvedeným vyššie.
24. Čo sa týka právneho posúdenia, ktoré urobil súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, a týkajúceho sa toho, že žalobcovia nepreukázali, že dané správanie sa žalovaného smerovalo voči nim, lebo ich neoznačil menom a priezviskom, tak ohľadom toho odvolací súd poznamenáva, že nemožno vždy prijať takýto záver, najmä ak na základe daného označenia osoby v negatívnom prejave žalovaného možno objektívne vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu vidieť konkrétnu osobu. Najskôr však v tejto veci mali žalobcovia presne uviesť jednotlivé skutky žalovaného voči tomu - ktorému z nich, na základe toho mali sformulovať žalobný petit v zmysle vyššie uvedených zásad odvíjajúcich sa od zákonného znenia § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka a § 132 ods. 1, 2 CSP a až potom mohol súd prvej inštancie vykonávať dokazovanie a ďalej vo veci konať. Keďže súd takto nepostupoval a rozhodol o žalobe, ktorá obsahovala vo svojom petite uvedené vady, rozhodol v merite veci predčasne.
25. S ohľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vyzve žalobcov na špecifikáciu žalobného petitu v zmysle uvedených právnych záverov odvolacieho súdu a pokiaľ žalobcovia zotrvajú na žalobe v jej doterajšom znení, súd prvej inštancie nanovo zváži jej opodstatnenosť. Svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP tak, aby bolo presvedčivé a v prípadnom ďalšom odvolacom konaní aj preskúmateľné.
26. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 CSP).
27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).