Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/12/2019

Potvrdené rozhodnutím 26Co/67/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v spore žalobcu: DTN, s.r.o., IČO: 36 544 329, adresa sídla Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., IČO: 36 866 296, adresa sídla Šaľa, P. Pázmaňa 2367/17A, proti žalovanej: T. L., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu P., P. J. P. X, zastúpenej splnomocnencom: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, adresa sídla Bratislava, Šoltésovej 14, o náhradu škody 29.000 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 20. februára 2020 č.k. 18C/12/2019-149 takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcu: DTN, s.r.o., so sídlom P. Pázmanya 49/3, 927 01 Šaľa, IČO: 36 544 329, právne zastúpeného: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom P. Pazmáňa 2367/17A, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866 296, proti žalovanej: T. L., B.. XX.XX.XXXX, X. L.. Y.. Š. X, XXX XX Š., právne zastúpenej: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o náhradu škody 29.000 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 29.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 29.000 eur od 12.03.2019 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 12.03.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu istiny 29.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. od podania žaloby do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je obchodná spoločnosť, ktorej spoločníkom je aj žalovaná, a to s účasťou na základnom imaní spoločnosti vo výške vo výške 44,6%. Žalovaná je súčasne konateľom žalobcu, a to do 29.10.2001, pričom od 02/2017 svoju funkciu konateľky žalobcu fakticky nevykonáva, a na podnikaní žalobcu sa nezúčastňuje žiadnym spôsobom. Žalovaná ako konateľ žalobcu bez vedomia a informovania ostatných konateľov a spoločníkov spoločnosti, previedla bez akejkoľvek protihodnoty majetok spoločnosti na svoju osobu, ako na súkromnú osobu, a to motorové vozidlo AUDI AG, AA Sedan, VIN: A., šedej farby, EČV: U. J. XX. Žalobca sa o vykonaní prevodu motorového vozidla dozvedel až následne s tým, že podaním zo dňa 28.09.2017 požiadal motorové vozidlo ORPZ ODI Šaľa o poskytnutie informácie, na koho bolo motorové vozidlo prepísané, a aké doklady boli pri prepise predložené. Na túto žiadosť žalobca dostal odpoveď zo dňa 09.10.2017, že síce k prepisu motorového vozidla prišlo, avšak informácie nie je možné poskytnúť a musí byť vyžiadaný súhlas nového držiteľa vozidla. Žalobca následne kontaktoval žalovanú listom zo dňa 02.11.2017, ktorý žalovaná prevzala dňa 06.11.2017, a vyzval ju, aby do spoločnosti žalobcu doručila doklady týkajúce sa prevodu motorového vozidla najmä kúpnu zmluvu a faktúru, s tým, že ako konateľka má vedomosť, že žalobca je platiteľom DPH, a preto všetky doklady musia byť účtovne spracované do 30 dní ako nastala zmena. Žalovaná na výzvu reagovala tak, že dňa 27.10.2017 zaslala žalobcovi technický preukaz vozidla číslo L. XXXXXX, v ktorom je ako vlastník a držiteľ vozidla uvedená žalovaná, a to dňom 11.07.2017. Iné doklady žalovaná do spoločnosti žalobcu nedoručila. Žalobca si pre potreby ocenenia motorového vozidla zabezpečil prehlásenie autorizovaného servisu, v ktorom bolo vozidlo do 11.07.2017 servisované, pričom z tohto potvrdenia vyplýva, že posledná servisná kontrola bola vykonaná dňa 10.11.2016, s

počtom najazdených kilometrov 91.583 km, a v tom čase bola trhová hodnota vozidla približne 29.000 eur. Zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti, je zodpovednosť objektívna a je daná bez ohľadu na zavinenie konateľa. Tým, že žalovaná ako konateľka spoločnosti neznámym právnym úkonom, bezplatne previedla na seba ako fyzickú osobu, majetok spoločnosti - H. H., H. U., P.: A., šedej farby, EČV: U. J. XX, bez informovania ostatných spoločníkov a konateľov spoločnosti, nevykonala transférové ocenenie prevádzaného majetku, na ktoré bola povinná, a majetkový prospech z tohto úkonu v prospech spoločnosti nevydala, ani na výzvu spoločnosti, je zrejmé, že ako konateľka uprednostnila svoje záujmy pred záujmami spoločnosti, čím spôsobila spoločnosti žalobcu škodu, minimálne v sume 29.000 eur. Žalovaná svojím vyššie uvedeným konaním porušila svoju povinnosť konateľa konať s odbornou starostlivosťou, a je tak povinná žalobcovi nahradiť škodu, ktorú spôsobila v celom rozsahu, nakoľko sa majetok žalobcu protiprávnym konaním žalovanej zmenšil o hodnotu motorového vozidla, ktorú malo v čase vykonania prevodu. Podľa ust. si žalobca uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9% p.a. od podania žaloby do zaplatenia, s poukazom ust.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. Poukázala na to, že žalovanej je bránené vo faktickom výkone funkcie konateľky a uplatňovaní si jej práv ako spoločníčky žalobcu, a to od februára 2017, následkom rozvodu žalovanej s T. L., ktorý je taktiež spoločníkom žalobcu. Žalobca, ako spoločnosť, je v súčasnosti pod faktickým vedením T. L. H. Š. L., a to na úrovni štatutárneho orgánu, ako aj na úrovni vlastníckej štruktúry. Žalovanej v súčasnosti nie je umožnený vstup do spoločnosti. Konanie žalovanej, ktoré je predmetom tohto konania, predstavovalo bežnú prax medzi spoločníkmi a zároveň štatutárnymi orgánmi žalobcu v čase, keď medzi týmito osobami neboli osobné spory. Žalovaná ako konateľka žalobcu vykonala prepis sporného motorového vozidla na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcim. Prevodom motorového vozidla nespôsobila žiadnu škodu, nakoľko motorové vozidlo nepreviedla bez akejkoľvek protihodnoty. Majetkový prospech spoločnosti v súčasnosti ešte nevydala z dôvodu, že žalobca úmyselne neumožňuje žalovanej vykonávanie jej práv a povinností vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaná nemala možnosť riadne zaevidovať v spoločnosti prevod motorového vozidla, nemala možnosť riadne vystaviť faktúru, nemala možnosť požiadať osoby vykonávajúce u žalobcu činnosti v oblasti účtovníctva o vystavenie účtovného dokladu. Žalovaná na výzvu žalobcu riadne žalobcovi preukázala, že došlo k prevodu motorového vozidla zo žalobcu na žalovanú, pričom žalovaná konala v súlade so zaužívanou praxou žalobcu, pri ktorej dochádzalo k prevodu motorových vozidiel žalobcu na tretie osoby za symbolickú cenu, a to po účtovnom odpísaní hodnoty motorového vozidla u žalobcu. Žalovaná nekonala v rozpore s odbornou starostlivosťou, nakoľko pri prevode motorového vozidla okrem iného zohľadnila aj hodnotu vozidla, ktorá v čase predaja motorového vozidla bola nulová. Pre žalobcu tak motorové vozidlo nemalo žiadnu hodnotu, pričom žalovaná aj napriek uvedenému uskutočnila prevod na základe odplatnej kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k čestnému vyhláseniu zo dňa 12.09.2017 uviedla, že je absolútne irelevantné pre toto konanie, nakoľko zamestnanci žalobcu nie sú informovaní o všetkých úkonoch žalovanej, ktoré žalovaná vykonáva voči žalobcovi. Žalovaná navrhla, aby žalovaný predložil do konania listiny vzťahujúce sa k prevodu motorových vozidiel, ktorých vlastníkom bol žalobca od založenia spoločnosti, a to na tretie osoby a zároveň, aby žalovaný do konania doložil účtovníctvo žalobcu za obdobie najneskôr od roku 2012 (kedy podľa názoru žalovanej došlo k prepisu motorových vozidiel vo vlastníctve žalobcu) až po súčasnosť. Z dôvodu preukázania bežnej praxe žalobcu, navrhla vypočuť ako svedkyňu J. V., ktorá mala u žalobcu na starosti účtovníctvo žalobcu. Navrhovanými dôkazmi žalovaná chcela preukázať svoje konanie s odbornou starostlivosťou, čo predstavuje liberačný dôvod podľa ust. . Vo vzťahu k samotnej výške škody žalovaná uviedla, že nedošlo k zmenšeniu majetku žalobcu, nakoľko k prevodu motorového vozidla došlo práve na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy, a teda namiesto majetku žalobcu vo forme motorového vozidla má žalobca nárok na úhradu kúpnej ceny. Žalobca tak nepreukázal vznik škody a absentuje aj druhá náležitosti nevyhnutná na vznik nároku na náhradu škody, a to porušenie povinnosti, nakoľko k porušeniu povinnosti zo strany žalovanej nedošlo keďže pri prevode motorového vozidla vykonávala len svoje oprávnenia ako konateľky žalobcu v súlade so spoločenskou zmluvou žalobcu. Mala za to, že prehlásenie o stave vozidla zo dňa 20.02.2019 vystavené zo strany spoločnosti Autocentrum ZACHAR s.r.o. podľa ktorého v roku 2016 pri počte najazdených km XXXXX, bola trhová cena motorového vozidla 29.000 eur, nepreukazuje výšku škody. Uvedené údaje sa týkali roku 2016, a teda žalobca si neuplatňuje výšku škody v čase, kedy podľa názoru žalobcu táto mala vzniknúť (k prevodu motorového vozidla došlo dňa 11.07.2017). Uviedla, že v júni 2017 malo motorové vozidlo najazdených už 101.300 km, a teda hodnota motorového vozidla tak bola určite nižšia. Za účelom preukázania počtu najazdených kilometrov k júnu 2016 žalovaná predložila komunikáciu medzi

žalovanou a jej dcérou, ktorá v tom čase u žalobcu pracovala. Zároveň poukázala na skutočnosť, že spoločnosť Autocentrum ZACHAR s.r.o. nemá v predmete podnikania akúkoľvek činnosť súvisiacu s určovaním hodnoty auta, a teda prehlásenie nie je relevantným dôkazom pre toto konanie. Žalobca do konania iný dôkaz o výške škody nepredložil, preto má žalovaná za to, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Zároveň žalovaná vo vzťahu k prehláseniu poukázala na účelové konanie žalobcu, nakoľko spoločnosť Autocentrum ZACHAR s.r.o. vykonáva činnosti pre žalobcu, čo vyplýva aj z tej skutočnosti, že táto spoločnosť odmietla žalovanej vykonať opravu motorového vozidla. Oprava motorového vozidla súvisela práve s poškodením motorového vozidla, ktoré znižuje reálnu hodnotu motorového vozidla, čo je nevyhnutné zohľadniť vo výške uplatňovanej škody. Zníženie reálnej hodnoty motorového vozidla zapríčinil aj samotný žalobca, ktorý minimálne od apríla 2017 zabraňoval žalovanej v tom, aby motorové vozidlo riadne parkovala v garáži ich spoločného rodinného domu čo spôsobilo, že motorové vozidlo bolo vystavené neustálym poveternostným vplyvom. Záverom poukázala na to, že T. H. Š. L. ako konatelia a spoločníci žalobcu aj v súčasnosti vykonávajú prevody hnuteľného a nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalobcu, a to bez informovania, prípadne súhlasu žalovanej. V priebehu rokov 2017 až 2018 došlo k uzatvoreniu minimálne siedmych kúpnych zmlúv, na základe ktorých došlo k prevodu majetku žalobcu bez informovania a súhlasu žalovanej.

4. Žalobca v replike mal za to, že popretie skutkových tvrdení uvedený v žalobe, skutkovými tvrdeniami žalovanej v jej vyjadrení, je neúčinné a uvedené sa v celom rozsahu týka aj žalovanou priložených listín, z ktorých nevyplýva žiadny dôkaz významný pre konanie. Žalovanou navrhnuté dôkazné prostriedky nie sú nijako spôsobilé preukázať, že žalovaná ako konateľ žalobcu mala pri predaji motorového vozidla konať s odbornou starostlivosťou. Mal za to, že žalovaná neuviedla žiadnu podstatnú náležitosť ňou uzavretej kúpnej zmluvy. Ak žalovaná nemala záujem utajiť pred žalobcom prevod motorového vozidla, potom nie je zrejmé, prečo žalobcu o prevode vozidla neinformovala, prečo mu nedoručila listiny potrebné k zaevidovaniu predaja v účtovnej evidencii žalobcu, a z akého dôvodu neuhradila kúpnu cenu, ale najmä ako dospela ku kúpnej cene. Považoval za právne irelevantné tvrdenie žalovanej, že kúpna cena nebola vydaná, lebo žalovaná nemá prístup k účtovníctvu spoločnosti. Faktúra je iba účtovný doklad, a nemá žiadny vecný súvislosť so splnením záväzku riadne kúpnu cenu uhradiť, pričom faktúru v účtovníctve žalobcu, na základe prijatej platby na bankový účet žalobcu, mohla vystaviť ktorákoľvek účtovníčka žalobcu. Žalovaná ani takéto činnosti u žalobcu nevykonávala. Žalovaná na to, aby konala s odbornou starostlivosťou by musela preukázať žalobcovi, základné náležitosti kúpnej zmluvy, ako dospela ku kúpnej cene, aké informácie si zabezpečila na to, aby kúpna cena zodpovedala trhovej hodnote, a žalobca nebol odškodnený predajom majetku pod trhovú hodnotu, vykonať tzv. transférové ocenenie majetku. Zároveň by žalovaná musela kúpnu cenu za predaj motorového vozidla previesť na bankový účet žalobcu (ktorý dobre poznala, čo vyplýva aj z už vedených konaní pred OS Galanta pod sp. zn. ). Nič z uvedeného sa však doposiaľ nestalo. Ak žalovaná tvrdí, že motorové vozidlo scudzila kúpnou zmluvou, ale kúpnu cenu súčasne žalobcovi nevydala, nemohla konať s odbornou starostlivosťou, ak ako konateľka dopustila skutkový stav, že spoločnosť nemá motorové vozidlo už v majetku, a súčasne nemá ako finančný ekvivalent, teda, že neboli riadne splnené zákonné podmienky predaja podľa ust. , pričom nárok na zaplatenie kúpnej ceny sa voči žalovanej premlčuje, a žalobca nemôže svoje nároky riadne vymáhať, nakoľko žalovaná predaj majetku riadne neoznámila žalobcovi, kúpnu cenu nevydala a nepredložila ani žiadnu listinu, z ktorej by žalobca svoje nároky voči žalovanej mohol odvodzovať. Žalobca tak sumu záväzku, ani jeho splatnosť nepozná. Neobstojí ani argument žalovanej, že motorové vozidlo bolo v hodnote 0 eur, čo jednak vylučuje tvrdenie o tom, že žalovaná si ho previedla na seba kúpnou zmluvou (a navodzuje skôr dojem darovania), ale najmä z dôvodu, že účtovná hodnota, ktorá zahŕňa odpisy majetku, má význam iba vo vzťahu k daňovým výdavkom, a nie je nositeľom žiadnej relevantnej informácie o trhovej hodnote vozidla. To, že je majetok účtovne odpísaný, ešte neznamená, že nemá trhovú hodnotu, teda hodnotu, za ktorú by sa dal predať majetok na relevantnom trhu, v danom mieste a čase, relevantným záujemcom. Neobstojí ani argument žalovanej, že potvrdenie o hodnote motorového vozidla zo servisu, ktoré žalobca predložil, a podľa ktorého sa dá motorové vozidlo speňažiť za sumu 29.000 eur, nie je relevantným dôkazom. Ide o listinu, a ak chcela žalovaná takúto informáciu spochybniť mala podľa ust. predložiť dôkaz, ktorý by určoval inú trhovú hodnotu vozidla, čo však žalovaná neurobila, a preto jej skutkové tvrdenia, nie je možné považovať za účinné popretie skutkových tvrdení. Ak sa žalovaná snaží navodiť dojem, že u žalobcu išlo o bežnú prax, ide opäť o neúčinné skutkové popretie, ktoré je nekonkrétne, ale najmä o irelevantné tvrdenia, nakoľko žalovaná má postavenie spriaznenej osoby so žalobcom, a podľa daňových predpisov (ust. zákona o dani z príjmov) musí byť pri každom prevode majetku vykonané tzv. transferové ocenenie majetku, t.j. určenie trhovej hodnoty majetku, teda ceny, pod ktorú

nemôže byť majetok kapitálovej spoločnosti spriaznenej osobe predaný, inak ide o porušenie daňových predpisov, a žalobca je tak vystavený sankciám zo strany daňového úradu, najmä dodanenia rozdielu kúpnej ceny predaného majetku a ceny trhovej, spolu s príslušným úrokom z omeškania.

5. Žalovaná v duplike zopakovala svoje predchádzajúce vyjadrenie, trvala na vykonaní všetkých ňou navrhnutých dôkazov. Mala za to, že tvrdenia žalobcu účinne poprela. Uviedla, že v súlade s príslušnými právnymi predpismi došlo k dohode o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy, a to k dohode o predmete kúpy, ktorý bol jasne určený špecifikáciou motorového vozidla, ako aj k dohode o kúpnej cene, pri určení ktorej žalovaná o.i. vychádzala zo skutočného stavu motorového vozidla v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (žalovaná zohľadnila, že motorové vozidlo bolo poškodené), z počtu najazdených kilometrov na motorovom vozidle v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, z účtovnej hodnoty motorového vozidla, ako aj z bežnej praxe žalobcu. Žalovaná teda v danom prípade konala s odbornou starostlivosťou, nakoľko pri určovaní kúpnej ceny zohľadnila všetky nevyhnutné okolnosti, ktoré sa na určenie výšky kúpnej ceny vzťahujú. Kúpnu zmluvu je nevyhnutné považovať za platný právny úkon, pričom žalovaná poukázala aj na tú skutočnosť, že na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy došlo k prepisu motorového vozidla príslušnými orgánmi. Žalovaná zohľadnila okrem iného aj tú skutočnosť, že dotknuté motorové vozidlo malo pre žalobcu nulovú hodnotu. Skutočnosť, že si žalovaná nezabezpečila transferovú dokumentáciu nespôsobuje neplatnosť uzatvorenej kúpnej zmluvy a zároveň tak nie je podkladom pre posúdenie toho, či žalovaná konala s odbornou starostlivosťou. Ak by aj bolo možné žalobcom predložený dôkaz (potvrdenie o trhovej hodnote vozidla) považovať za relevantný dôkaz, čo však žalovaná v celom rozsahu namieta, nespôsobuje tento neplatnosť kúpnej zmluvy, ako ani nepreukazuje žalobcom tvrdené neodborné konanie žalovanej. Žalovaná trhovú hodnotu vozidla určila podľa jej verejne dostupných informácii, nakoľko prístup k interným dokumentom žalobcu jej bol zo strany žalobcu znemožnený.

6. Na pojednávanie sa nedostavili strany, dostavili sa ich právni zástupcovia. Keďže neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania v zmysle , súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.

7. Právny zástupca žalovanej sa na pojednávaní pridržal svojich doterajších vyjadrení, pričom doplnil, že kúpna cena motorového vozidla bola riadne dohodnutá vo výške 1.000 eur. Súčasne založil do spisu kúpne zmluvy, ktorými chcel preukázať, že žalobca prevádzal nehnuteľnosti na spriaznené osoby, a to na konateľa žalobcu T. L. a na spoločnosť DTN Group, s.r.o., kde sú súčasní konatelia žalobca L. T. H. Š. L. spoločníkmi, pričom žalovaná má za to, že kúpna cena nezodpovedá trhovej cene nehnuteľností. Žiadal preto o vykonanie dôkazu, a to predloženie transferovej dokumentácie. Účelom dôkazu malo byť poukázanie na prax žalobcu pri prevode majetku na spriaznené osoby. Zároveň založil do spisu potvrdenie DI o prevode motorových vozidiel, ktorým chcel preukázať, že bolo bežnou praxou u žalobcu aj konanie žalovanej. Žiadal, aby súd vykonal dôkaz - zabezpečenie účtovníctva žalobcu, z ktorého by vyplývalo, že bolo bežnou obchodnou praxou žalobcu, previesť motorové vozidlá po ich odpísaní za symbolickú cenu na tretie osoby. K trhovej hodnote vozidla v čase prevodu sa nevyjadril, uviedol, že potvrdeniami o trhovej hodnote vozidla nedisponuje a ani nenavrhol znalecké dokazovanie za účelom zistenia trhovej hodnoty vozidla v čase jeho prevodu.

8. Žalobca sa na pojednávaní pridržal podanej žaloby a nasledujúcich vyjadrení, mal za to, že dôkazné bremeno ohľadne trhovej hodnoty vozidla je na žalovanej, nakoľko táto poprela neúčinne tvrdenia žalobcu o hodnote motorového vozidla, ktoré v konaní preukázal odborným vyjadrením Autocentra Zachar, s. r. o., pričom žalovaná ani len netvrdila, aká bola trhová hodnota vozidla v čase jeho prevodu. Vo vzťahu ku kúpnym zmluvám predloženým žalovanou stranou na pojednávaní uviedol, že ak žalovaná má za to, že tieto kúpne zmluvy poškodzujú jej práva spoločníka, môže podať osobitnú žalobu, pričom tak do dnešného dňa neurobila. Ku kúpnej cene motorového vozidla 1.000 eur prednesenej až na pojednávaní uviedol, že ide o nové skutkové tvrdenie, ktoré je neprípustné, nakoľko odznelo v predbežnom právnom posúdení súdom, pričom súd na zmenu skutkových tvrdení neprihliada a súčasne mal za to, že uvádzaná kúpna cena je nízka vzhľadom na vek a technický stav motorového vozidla. Mal tiež za to, že tvrdená cena nie je podložená vyjadrením žiadneho servisu, predajcu ani len inzerátom z internetu. Už pri bežnom vzhliadnutí na internet je možné zistiť, že táto cena je nereálna. Navrhnutý dôkaz ohľadom potvrdení o prevode všetkých motorových vozidiel vo vlastníctve žalobcu na tretie osoby, považoval za nadbytočný, nakoľko predmetom konania je prevod konkrétneho motorového vozidla. Mal za to, že žalovaná nepredložila žiaden dôkaz vzťahujúci sa na cenu prevedeného motorového

vozidla a ďalšie ňou navrhnuté dokazovanie nie je v príčinnej súvislosti s predmetom konania, jednak preto, že návrh výsluchom svedkyne V. neozrejmí hodnotu motorového vozidla v čase jeho predaja, rovnako tak návrh na zabezpečenie účtovnej dokumentácie, pričom žalovaná nežiada konkrétne faktúry, ale žiada komplexné účtovníctvo, čo opätovne nemá súvis s predmetom konania. Tvrdil, že žiadne motorové vozidlo nebolo nikdy prevedené na blízku osobu, pričom žalovaná si stále neuvedomuje, že zo zákona má postavenie spriaznenej osoby, a preto sa na ňu vzťahujú iné pravidlá ako na ktorékoľvek iné osoby, ktoré nie sú so žalobcom spriaznené. Súčasne mal za to, že žalovanej nič nebránilo, aby si zabezpečila odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok na hodnotu motorového vozidla, pričom na to mala dostatočný časový priestor, keďže žaloba bola podaná v marci 2019, sama motorovým vozidlom disponuje, čo nespochybňuje a pokiaľ tak neurobila, neuniesla dôkazné bremeno k svojím skutkových tvrdeniam. Z týchto dôvodov žalobca nemal žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to výpisom z obchodného registra žalobcu, osvedčeniami o evidencii vozidla, čestným vyhlásením zamestnancov žalobcu, prehlásením o stave vozidla, spoločenskou zmluvou, sms komunikáciou žalovanej, listami žalovanej, spoločenskou zmluvou žalobcu, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že žalovaná je spoločníčkou a konateľkou žalobcu od 25.01.2008.

11. Podľa čestného vyhlásenia zamestnancov žalobcu zo dňa 12.09.2017, žalovaná od februára 2017 nevykonáva funkciu konateľa spoločnosti žalobcu, nechodí do sídla ani na pobočky a prevádzkové priestory spoločnosti, nevykonáva žiadnu riadiacu činnosť vo vzťahu k zamestnancom spoločnosti, osobám v mandátnom alebo inom pomere, a nevykonáva ani žiadne iné obchodné a administratívne činnosti.

12. Z osvedčenia o evidencii vozidla č. PB 885432 zo dňa 19.03.2014 vyplýva, že žalobca je vlastníkom motorového vozila AUDI A7, šedá farba, r.v. 2011, VIN: A., Q.: U..

13. Podľa potvrdenia ORPZ v Šali, motorové vozidlo AUDI A7 s ev. číslom U. bolo dňa 11.07.2017 odhlásené na nového vlastníka.

14. Žalobca vyzval doporučeným listom žalovanú na predloženie dokladov týkajúcich sa prevodu motorového vozidla AUDI AG, AA Sedan, EČV: U. J. XX v rozsahu kúpnej zmluvy a faktúry vystavenej za účelom úhrady kúpnej ceny do 3 dní od doručenia výzvy. Predmetný list prevzala matka žalovanej dňa 16.11.2017.

15. Z osvedčenia o evidencii vozidla č. L. XXXXXX zo dňa 11.07.2017 vyplýva, že žalovaná je vlastníkom motorového vozila AUDI A7, šedá farba, r.v. 2011, VIN: A., Q.: U..

16. Podľa prehlásenia o stave vozidla vystaveného dňa 20.02.2019 spoločnosťou Autocentrum ZACHAR, s.r.o., dňa 10.11.2016 bolo vozidlo Audi A7 U.-J. u nich na servisnej prehliadke s počtom najazdených kilometrov XXXXX. Boli prevedené potrebné servisné úkony a trhová cena vozidla v danom čase bola cca 29.000 eur.

17. Z sms komunikácie medzi žalovanou a jej dcérou vyplýva, že neidentifikované motorové vozidlo malo mať 01.06.2017 najazdených 101.300 km.

18. V zmysle čl. XI. bod 5, bod 7 písm. f ) Spoločenskej zmluvy žalobcu, v mene spoločnosti koná každý z konateľov samostatne a do pôsobnosti konateľov patrí o.i. uzatváranie zmlúv.

19. Doporučenými listami zo dňa 25.02.2019 a 03.04.2019 žiadala žalovaná žalobcu, ako aj AK Timar & partners, s.r.o. o zaslanie účtovných dokladov žalobcu za rok 2017 a 2018.

20. Žalobca v záverečnom vyjadrení trval na podanej žalobe v celom rozsahu, mal za nesporné, že žalovaná si previedla na seba neznámym právnym úkonom motorové vozidlo vo vlastníctve žalobcu bez súhlasu ostatných konateľov a spoločníkov žalobcu a do spoločnosti nedoručila žiadne doklady, z ktorých by bolo možné vyvodiť, akým právnym titulom tak urobila a za akú hodnotu. Žalobca zabezpečil odborné

vyjadrenie, podľa ktorého vyplýva, že motorové vozidlo malo hodnotu 29.000 eur v čase prevodu, a teda je to majetková hodnota, o ktorú bol žalobca ukrátený konaním žalovanej. Porušenie povinnosti žalovanej žalobca spája s ust. a 373 , škodu predstavuje samotná hodnota motorového vozidla, pričom príčinná súvislosť je jednoznačne daná, nakoľko nebyť úkonu žalovanej, žalobca by týmto majetkom disponoval.

21. Žalovaná v záverečnom vyjadrení považovala žalobu za bezdôvodnú, mala za to, že žalobca nepreukázal výšku ním tvrdenej škody, keďže žalobca nezohľadnil počet najazdených km u motorového vozidla ako ani skutočnosť, že motorové vozidlo bolo poškodené. Škoda žalobcovi nemohla vzniknúť nakoľko k prevodu motorového vozidla došlo na základe kúpnej zmluvy, ktorú v tomto konaní žalovaná riadne deklarovala a na základe nej došlo k riadnemu prepisu motorového vozidla na žalovanú. Uviedla, že kúpna zmluva nemusí byť uzatvorená písomne, pričom táto obsahovala všetky povinné náležitosti, a to dohodu o predmete kúpy, ako aj dohodu o kúpnej cene, v ktorej žalovaná zohľadnila skutočný stav motorového vozidla, počet najazdených kilometrov, účtovnú hodnotu ako aj bežnú prax žalobcu. Prípadná nízka kúpna cena automaticky nezakladá neodbornú starostlivosť žalovanej. Žalovaná si pri predaji motorové vozidlo zohnala všetky dostupné informácie a konala aj s bežnou praxou žalobcu, teda žalobcovi škodu nespôsobila. Žalovaná vzhľadom na jej sťaženú dôkaznú situáciu, bežnú prax žalobcu nevie preukázať iným spôsobom ako zabezpečením účtovníctva a s tým súvisiacich faktúr žalobcu. Z uvádzaného dôvodu má žalovaná za to, že ňou navrhované dôkazy by dokázali preukázať odbornú starostlivosť žalovanej.

22. Podľa (ďalej ), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.

23. Podľa , mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

24. Podľa až 3 , mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou. Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.

25. Podľa , pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia a nasl.

26. Podľa (ďalej ), kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

27. Podľa , konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

28. Podľa , konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a. poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b. nadobudli majetok v rozpore s .

29. Podľa , konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

30. Podľa , škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

31. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

32. Podľa o dani z príjmov, súčasťou základu dane závislej osoby podľa a je aj rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky v kontrolovaných transakciách líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, pričom tento rozdiel znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu. Pri určení rozdielu sa použije postup podľa . Pri určení základu dane závislej osoby sa povoľuje zahrnúť do daňových výdavkov aj pomernú časť výdavkov (nákladov) vynaložených inou osobou, voči ktorej je závislou osobou, ak a) tieto výdavky (náklady) preukázateľne súvisia s predmetom činnosti tejto závislej osoby, b) by musela sama znášať tieto výdavky (náklady) alebo by si musela takú službu objednať u nezávislých osôb, keby jej ju neposkytla osoba, voči ktorej je závislou osobou, c) suma výdavkov (nákladov) alebo cena služby zodpovedá princípu nezávislého vzťahu (), preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) takto súvisiacich alebo vynaložených na túto službu a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tejto služby.

33. Podľa § 2 písm. n) zákona o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie závislou osobou 1. blízka osoba,2) 2. ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba alebo subjekt, 3. osoba alebo subjekt, ktorý je na účely konsolidácie2aa) súčasťou konsolidovaného celku,

34. Predmetom sporu v prejednávanej veci je náhrada škody v sume 29.000 eur, ktorú mala žalovaná spôsobiť žalobcovi tým, že ako konateľka žalobcu previedla na seba motorové vozidlo žalobcu bez toho, aby žalobcu o tomto prevode informovala, doručila mu potrebné doklady a žalobcovi zaplatila protihodnotu, teda pri tomto úkone porušila svoju povinnosť konať ako konateľka žalobcu s odbornou starostlivosťou.

35. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že bola podaná dôvodne. Bolo preukázané a súčasne ani medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná je spoločníčkou a konateľkou žalobcu od 25.01.2008, pričom dňa 11.07.2017 vykonala na dopravnom inšpektoráte prepis motorového vozidla Audi A7 vo vlastníctve žalobcu na svoju osobu. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že žiadnu škodu žalobcovi nespôsobila, keďže riadne uzavrela kúpnu zmluvu na predmetné motorové vozidlo s kúpnou cenou 1.000 eur, pričom postupovala v súlade s bežnou obchodnou praxou žalobcu. Toto svoje tvrdenie o kúpnej cene vozidla uviedla až na pojednávaní dňa 19.11.2019.

36. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou ako konateľkou nebola uzatvorená zmluva o výkone funkcie ( ), a teda vychádzajúc z právnej teórie, záväzkový vzťah medzi konateľom (ako aj spoločníkom) a spoločnosťou bude mať vždy obchodno-právny režim

(absolútny obchod v zmysle ) a pokiaľ ide o konateľa riadi sa právnou úpravou mandátnej zmluvy ( až ), ktorá sa primerane použije vtedy, ak medzi konateľom a spoločnosťou nebola uzavretá zmluva o výkone funkcie. V rámci tohto záväzkovo-právneho vzťahu je konateľ povinný nahradiť v plnej výške škodu, ktorú spoločnosti spôsobil tým, že svoju funkciu nevykonával s vynaložením všetkej objektívnej odbornej starostlivosti. Žalobcu v prejednávanej veci zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania existencie všetkých prvkov, ktoré zákon vyžaduje pre úspešne domáhanie sa nároku na náhradu škody, t. j. vznik škody (skutočná škoda a/alebo ušlý zisk v zmysle ), porušenie povinnosti konateľa a napokon príčinnú súvislosť (tzv. kauzálny nexus) medzi vznikom škody a porušením povinnosti.

37. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaná si previedla na svoju osobu osobné motorové vozidlo vo vlastníctve žalobcu, čo napokon ani samotná žalovaná nerozporovala, a že motorové vozidlo malo podľa prehlásenia autorizovaného servisu ku dňu vykonania servisnej prehliadky dňa 10.11.2016 trhovú hodnotu 29.000 eur. Žalovaná v konaní ani len neuviedla svoje tvrdenie o trhovej hodnote vozidla v čase jeho prevodu, hoci jej súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 14.11.2019 uložil povinnosť o. i. predložiť vyjadrenie k trhovej hodnote vozidla v čase jeho prevodu a túto hodnotu aj preukázať listinnými dôkazmi. Žalovaná túto povinnosť uloženú súdom ignorovala. Tvrdila, že vozidlo malo nulovú hodnotu (vzhľadom na to, že bolo účtovne odpísané) a že vozidlo bolo poškodené, k čomu predložila fotografiu (zaslanú v rámci sms komunikácie autoservisu), z ktorej jednak nie je zrejmé, či sa jedná o motorové vozidlo súvisiace s prejednávanou vecou, a jednak ani je jasne viditeľné o aké poškodenie by sa malo jednať a aký by mal byť prípadný dopad tohto poškodenia na zníženie trhovej hodnoty vozidla. Navyše, keďže žalovaná predmetné vozidlo používala, škodu na ňom pravdepodobne spôsobila sama. Pokiaľ namietala, že v čase prevodu malo vozidlo najazdených 101.300 km, teda viac ako v čase servisnej prehliadky motorového vozidla, a za tým účelom predložila sms komunikáciu so svojou dcérou, z tejto komunikácie opätovne nevyplýva o aké vozidlo by sa malo jednať, teda predmetná sms komunikácia nemôže slúžiť v prejednávanej veci ako dôkaz. Žalovanej nič nebránilo, v prípade, ak mala za to, že v čase prevodu motorového vozidla bola jeho cena nižšia, aby zabezpečila potvrdenia o jeho trhovej cene v čase prevodu, prípade navrhla vykonať dokazovanie v tomto smere. Takýto návrh na vykonanie dokazovania však žiadna zo strán v konaní nenavrhla a súd dôkazy bez návrhu vykonať nemôže. Z týchto dôvodov je súd toho názoru, že žalovaná neuniesla bremeno tvrdenia a samozrejme v tejto súvislosti ani dôkazné bremeno o tom, že trhová hodnota motorového vozidla v čase jeho prevodu bola nižšia ako preukázal žalobca. Súd preto ako výšku skutočnej škody žalobcu zohľadnil sumu 29.000 eur, keďže žalovaná výšku škody neúčinne poprela. Pokiaľ žalovaná od začiatku konania tvrdila, že vozidlo má nulovú hodnotu, pričom vychádzala z toho, že motorové vozidlo je účtovne odpísané, tieto jej tvrdenia sú právne bezvýznamné, nakoľko ako to aj správne uviedol žalobca, skutočnosť, že majetok je účtovne odpísaný neznamená, že tento majetok nemá trhovú hodnotu.

38. V konaní bolo taktiež preukázané, že žalovaná porušila svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, keďže od februára 2017 reálne funkciu konateľky nevykonávala (a ani v spoločnosti žiadnym iným spôsobom nepôsobila), teda nemohla poznať ani záujmy žalobcu a už vôbec nemohla predpokladať, že predaj osobného motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu za kúpnu cenu 1.000 eur (nepochybne oveľa nižšou ako bola jeho trhová hodnota) mohol byť v súlade so záujmami žalobcu, pričom navyše žalobcovi vykonanie takéhoto prevodu neoznámila, nikoho o zamýšľanom prevode neinformovala a ani majetkový prospech (1.000 eur) z tohto úkonu žalobcovi nevydala. K tomuto je potrebné uviesť, že povinnosť výkonu pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov treba v súvislosti so zodpovednosťou konateľov za škodu chápať ako kumulatívne vymedzenú povinnosť. Aby konateľ mohol byť v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, musí totiž najskôr vynaložiť primerané úsilie na to, aby záujmy spoločnosti spoznal a vychádzajúc z tohto poznania, potom s odbornou starostlivosťou posúdil, ako má konať. Odborná starostlivosť predstavuje očakávanú mieru informovanosti a odbornosti konateľa, na základe ktorej je povinný vykonávať svoju funkciu odo dňa jej vzniku až do dňa jej zániku. Informovanosť a odbornosť sa však nespája s individuálnymi vlastnosťami konkrétneho konateľa, ale ide o objektívne osobné kvality, ktoré má vo všeobecnosti spĺňať každá osoba pôsobiaca v pozícii štatutárneho orgánu. To znamená, že ak sa konkrétny konateľ snažil konať s najvyššou odbornou starostlivosťou, akej je subjektívne schopný, ale z objektívneho hľadiska táto odborná starostlivosť nebola dostatočná, tak konateľ konal v rozpore s . Rozhodovanie konateľa teda sa vždy posudzuje podľa toho, ako by sa v konkrétnej situácii mala zachovať osoba znalá relevantného trhu a príslušných ekonomicko-právnych mechanizmov. V tomto smere je potrebné stotožniť sa so žalobcom, že na to, aby žalovaná ako konateľ

konala s odbornou starostlivosťou musela by v prvom rade informovať žalobcu o zamýšľanom prevode motorového vozidla, doručiť žalobcovi potrebné doklady, vykonať transferové ocenenie prevádzaného majetku a napokon vydať majetkový prospech z tohto úkonu žalobcovi. V konaní nebolo sporné, že žalovaná však nič z vyššie uvedeného zákonného postupu neurobila. Posudzujúc rozhodnutie žalovanej ako konateľky previesť motorové vozidlo za neúmerne nízku kúpnu cenu (1.000 eur) z toho hľadiska, ako by sa mala zachovať osoba znalá relevantného trhu a príslušných ekonomicko-právnych mechanizmov, nemožno takéto konanie žalovanej hodnotiť inak ako konanie bez odbornej starostlivosti a tiež ako konanie rozporné so záujmami spoločnosti. Žiadna obchodná spoločnosť založená za účelom dosahovania zisku nemôže mať totiž záujem na tom, aby sa jej majetok prevádzal na iné osoby bez primeranej protihodnoty, aká by sa dala v podmienkach trhovej súťaže reálne dosiahnuť. Napokon v konaní bola preukázaná i príčinná súvislosť medzi vznikom škody na strane žalobcu a porušením povinnosť žalovanej vykonávať svoju funkciu konateľky s odbornou starostlivosťou, keďže nebyť porušenia povinností žalovanej ako konateľky žalobcu, škody by nevznikla.

39. Žalovaná ako konateľka by nezodpovedala za škodu iba za predpokladu, že konala nielen s odbornou starostlivosťou, ale súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Ak by boli obe podmienky (konanie s odbornou starostlivosťou a konanie v dobrej viere) splnené súčasne (dôkazné bremeno spočíva na konateľovi), zodpovednosť za škodu nevznikne. Na žalovanej teda bolo, aby súdu preukázala existenciu obidvoch základných predpokladov na zbavenie sa zodpovednosti za vznik predmetnej škody, t.j., že v rámci prevodu motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu, na základe ktorého vznikla spoločnosti škoda, postupovala s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

40. Žalovaná sa v tejto súvislosti argumentovala najmä tým, že žalobca jej znemožňuje faktický výkon funkcie konateľky a uplatňovanie si jej práv ako spoločníčky žalobcu, a to od februára 2017, teda ani nemala možnosť riadne zaevidovať v spoločnosti prevod motorového vozidla, vystaviť faktúru, požiadať osoby vykonávajúce u žalobcu činnosti v oblasti účtovníctva o vystavenie účtovného dokladu. Ďalej poukazovala na obchodnú prax žalobcu, pri ktorej dochádzalo k prevodu motorových vozidiel žalobcu na tretie osoby za symbolickú cenu, a to po účtovnom odpísaní hodnoty motorového vozidla u žalobcu. Tiež tvrdila, že neporušila žiadnu povinnosť, keďže pri prevode motorového vozidla vykonávala len svoje oprávnenia ako konateľky žalobcu v súlade so spoločenskou zmluvou žalobcu a kúpna zmluva bola riadne uzavretá. Za účelom preukázania skutočnosti, že žalobca jej bráni vo výkone svojich povinností predložila žiadosti adresované právnemu zástupcovi žalobcu, ako aj žalobcovi o zaslanie účtovných dokladov žalobcu, sms komunikáciu so zamestnankyňou žalobcu p. V. a túto aj navrhla v konaní vypočuť. Za účelom preukázania bežnej obchodnej praxe žalobcu navrhla, aby žalobca predložil všetky listiny vzťahujúce sa na prevod vozidiel vo vlastníctve žalobcu na tretie osoby a účtovníctvo za obdobie najneskôr od roku 2012 po súčasnosť. Tiež predložila kúpne zmluvy, ktorými chcela preukázať, že žalobca prevádzal nehnuteľnosti na spriaznené osoby, a to na konateľa žalobcu T. L. a na spoločnosť DTN Group, s.r.o., kde sú súčasní konatelia žalobcu spoločníkmi, pričom žalovaná mala za to, že kúpna cena nezodpovedá trhovej cene nehnuteľností a žiadala v konaní o vykonanie dôkazu, a to predloženie transferovej dokumentácie. Účelom dôkazu malo byť poukázanie na prax žalobcu pri prevode majetku na spriaznené osoby. Založila do spisu tiež potvrdenie dopravného inšpektorátu o prevode motorových vozidiel, ktorým chcela preukázať, že bolo bežnou praxou u žalobcu aj konanie žalovanej. Týmito tvrdeniami a ani navrhnutými dôkazmi však žalovaná liberačné dôvody ani nemohla preukázať.

41. Ak by aj boli preukázané tvrdenia žalovanej, že jej je vo výkone funkcie konateľky fakticky bránené, táto skutočnosť by nemala nič spoločné s tým, aby v súlade s výkonom svojej funkcie s odbornou starostlivosťou oznámila žalobcovi, že zamýšľa previesť motorové vozidlo a za akú kúpnu cenu, že došlo k prepisu motorového vozidla na jej osobu, vykonala transferové ocenenie a samozrejme poukázala ňou tvrdenú kúpnu cenu žalobcovi, keďže číslo jeho bankového účtu poznala, čo v konaní sporné nebolo. Z týchto dôvodov súd výsluch svedkyne J. V. považoval za nadbytočný, preto návrh na vykonanie dôkazu zamietol. V súlade s ustanoveniami spoločenskej zmluvy /čl. XI. bod 5, bod 7 písm. f )/ mala žalovaná ako konateľ nesporne právo uzatvoriť kúpnu zmluvu na predmetné vozidlo, čo ani žalobca nespochybňoval. Avšak skutočnosť akým právnym úkonom na seba žalovaná previedla predmetné motorové vozidlo v konaní podstatná nebola. Podstatou tohto sporu je, že týmto právnym úkonom žalovaná ako konateľka spôsobila žalobcovi škodu, keďže pri ňom nekonala s odbornou starostlivosťou, tak ako už súd uviedol vyššie. Je nepochybné, že žalovaná má vo vzťahu k žalobcovi postavenie závislej osoby (§ 2 písm. n/ zákona o daní z príjmov), a preto ako správne uvádzal žalobca, musí byť pri každom prevode majetku

vykonané tzv. transferové ocenenie majetku, t.j. určenie trhovej hodnoty majetku, teda ceny, pod ktorú nemôže byť majetok kapitálovej spoločnosti spriaznenej osobe predaný, inak ide o porušenie daňových predpisov, a žalobca je tak vystavený sankciám zo strany daňového úradu, najmä dodanenia rozdielu kúpnej ceny predaného majetku a ceny trhovej, spolu s príslušným úrokom z omeškania. V tejto súvislosti bolo preto poukazovanie žalovanej na bežnú prax žalobcu (o.i. potvrdením dopravného inšpektorátu o prevode motorových vozidiel vo vlastníctve žalobcu), pri ktorej prevádzal motorové vozidlá po odpísaní ich účtovnej hodnoty na tretie osoby bez právneho významu, keďže z nesporných skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že nikdy nešlo o prevod na blízke, resp. spriaznené osoby. Z týchto dôvodov súd zamietol i návrh žalovanej na vykonanie dôkazu - účtovníctvom žalobcu od roku 2012 po súčasnosť, ktorým chcela preukázať, že bolo bežnou obchodnou praxou žalobcu, previesť motorové vozidlá po ich odpísaní za symbolickú cenu na tretie osoby. Pokiaľ ide o kúpne zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a T. L., resp. žalobcom a spol. DTN group, s.r.o., ktorými chcela žalovaná preukázať, že žalobca prevádzal nehnuteľnosti na spriaznené osoby, pričom žalovaná mala za to, že kúpna cena nezodpovedá trhovej cene nehnuteľností a žiadala preto o vykonanie dôkazu, a to predloženie transferovej dokumentácie, súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, keďže nesúvisia s prejednávanou vecou, a to ani v prípade ak nimi chcela poukázať na bežnú prax žalobcu. V tejto súvislosti žalovanej nič nebráni, v prípade ak má za to, že týmito úkonmi žalobcu bola poškodená na svojich právach spoločníka, podať samostatnú žalobu. Návrhy žalovanej na doplnenie dokazovania súd teda zamietol z dôvodu, že nemali súvis s predmetom konania a ani s preukázaním liberačných dôvodov.

42. Podľa , , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

43. Podľa , Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

44. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná porušila svoje povinnosti pri výkone funkcie konateľa, čím spôsobila žalobcovi škodu vo výške 29.000 eur, ktorú je povinná žalobcovi zaplatiť. Žalovaná sa s plnení svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 29.000 eur od 12.03.2019 (t.j. od podania žaloby) do zaplatenia.

45. Záverom súd dodáva, že i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech žalovanej v spore, preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

46. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech v celom rozsahu, priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).