Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-87-2016.pdf
PDF · 101.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15Csp/87/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: E. R., F.. XX.XX.XXXX, T. G. F.. XX, P., o zaplatenie 5.558,50 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie 694,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 694,45 eur od 16.11.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 22.12.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 5.558,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.558,50 eur od 16.11.2016 do zaplatenia a poplatkov vo výške 49,15 eur.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.3.2012 uzavrel právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 so žalovaným Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., číslo zmluvy XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej kreditnú platobnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej zároveň ku kreditnej karte poskytol schválený úverový rámec vo výške 2.400 eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne, so splátkou 80 eur mesačne. Žalovaná začala úverový rámec čerpať 11.4.2012. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 2.1.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná na predmetnom úvere uhradila celkovo 5.302,56 eur. Debetný stav na kartovom účte žalovanej predstavoval istinu 2.351,86 eur, poplatky vo výške 168,55 eur, štandardný úrok 2.512,19 eur, sankčný úrok vo výške 525,90 eur. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.8.2016 právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej žalobcovi, čím sa stal aktívne legitimovaným na podanie žaloby.
3. Súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanej na adresu jej bydliska evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, ani zistiť jej skutočný pobyt prostredníctvom vykonanej lustrácie, preto jej doručoval žalobu postupom podľa § 116 ods. 2 SP, zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu, pričom k doručeniu žaloby týmto postupom došlo dňa 23.7.2019.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré riadne predvolal žalobcu cestou jeho právneho zástupcu a žalovanú. Právny zástupca žalobcu, ani žalovaná sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca
žalobcu svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil. Súd z tohto dôvodu pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej podľa § 180 CSP.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:
6. Na základe Žiadosti žalovanej o aktiváciu Bankomatky Quatro právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s., sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 uzavrel so žalovanou dňa 30.3.2012 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., číslo zmluvy XXXXXXXX, ku ktorej právny predchodca žalobcu viedol účet žalovanej, číslo účtu XXXXXXXXXX. Na predmetnej platobnej karte bol predschválený úverový rámec vo výške 2.400 eur, so splátkou 80 eur mesačne, úrokom vo výške 22,80 % ročne. Súčasťou Zmluvy o vydaní a používaní platobnej kreditnej karty VÚB, a.s. boli Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. účinné od 15.9.2011.
7. Z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.8.2016 mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s. postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému (špecifikovanú v Prílohe č. 2 k zmluve) žalobcovi.
8. Z listu Slovenské kreditné karty zo dňa 2.1.2014 adresovaného žalovanej vyplýva, že odosielateľ Slovenské kreditné karty vypovedal zmluvu č. XXXXXXXX a vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku na kreditnej karte Bankomatka Quatro vo výške 2.729,09 eur. Žalovanú zároveň vyzval na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy. Výzvu prevzala žalovaná dňa 13.1.2014.
9. Z výpisu z kreditnej platobnej karty Bankomatka Quatro zo dňa 16.11.2016 vyplývajú jednotlivé zrealizované transakcie žalovanej ako aj debetný zostatok na tejto karte vo výške 5558,50 eur.
10. Žalobca elektronickým podaním došlým súdu dňa 12.9.2019 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 694,45 eur s 8 % úrokom z omeškania zo sumy 694,45 eur od 16.11.2016 do zaplatenia. Súčasne navrhol pripustiť zmenu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky voči žalovanému z právneho predchodcu žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. (žalobcu).
11. Uznesením č.k. 15Csp/87/2016-136 zo dňa 3.10.2019 súd pripustil zmenu na strane žalobcu, tak že žalobcom sa stala spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.
12. Súd zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa týchto právnych predpisov:
13. Podľa ust. § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len ako ZoSÚ), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
14. Podľa ust. § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa ust. § 1 ods. 5 ZoSÚ, na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6,7 a 8, § 11, § 15 ods. 1 a 2, § 18, § 20, § 21 a § 23, 25 až 27.
16. Podľa ust. § 2 písm. f) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie, prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.
17. Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
18. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
19. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
20. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
22. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
25. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
28. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
29. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 694,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 694,45 eur od 16.11.2016 do zaplatenia, predtým ako sa začalo pojednávania, kedy sa na nesúhlas žalovanej so späťvzatím neprihliada, súd konanie v tejto časti podľa ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil.
30. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovanou, titulom ktorej si žalobca uplatňuje pohľadávku je spotrebiteľskou zmluvou o revolvingovom úvere s poukázaním na postavenie subjektov, ktoré ju uzatvárali. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzatváral Spotrebiteľskú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná ako dlžník je spotrebiteľom, ktorý nekonal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákonné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Súd uvedenú Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty (revolvingový úver) č. 41827127 podrobil sudcovskej kontrole s poukazom na ust. Zákona č. 129/2010 Z. z. účinným do 31.12.2012, kedy dospel k záveru, že uzatvorená zmluva nemá všetky náležitosti vyžadované predmetným zákonom, konkrétne podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a to uvedenie RPMN. Zákon aj pri zmluve o revolvingovom úvere vyžaduje uvedenie RPMN. V prípade, že zmluva neobsahuje túto náležitosť, nastupuje sankcia v podobe toho, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ( § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ).
31. V ďalšom sa sú zoberal aktívnou legitimáciou žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi procesné právo uplatňovať si ten-ktorý konkrétny hmotnoprávny nárok. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2Cdo/205/2009). Nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky (porov. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008, sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.01.2009 a najnovšie tiež, sp.zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.07.2012, č. k. IV. ÚS 337/2012-19).
32. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách ( odsek 25 rozsudku) neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.). Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia ("...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku... postúpiť"), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie "Ochrana klientov a bankové tajomstvo". Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky, uvedené v tomto ustanovení, splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. V danom prípade, keďže právnym predchodcom žalobcu bola banka, súd zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky na žalobcu dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda, či postúpenie pohľadávky bolo platné.
33. Citované zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách deklaruje, že výzva banky pred postúpením pohľadávky musí byť listinou banky adresovanou klientovi, obsahujúca výzvu
na úhradu konkrétneho (vo výzve určeného) dlhu a že táto listina musí byť dlžníkovi doručená a musí mu byť daná možnosť primerane na výzvu reagovať. V preskúmavanej veci jedinou listinou, ktorej doručovanie žalovanému žalobca preukázal (viď č. l. 70) bolo vypovedanie zmluvy č. XXXXXXXXa vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 2.1.2014.
34. Vyhlásenie predčasnej splatnosti dlhu, aj keď nie je výslovne formulované ako výzva, by bolo možné považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pokiaľ by bolo dostatočne určité a zrozumiteľné. Listina, predložená žalobcom, označená ako Vypovedanie zmluvy č. XXXXXXXX a vyhlásenie okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku, však tieto požiadavky nespĺňa, keďže z nej najmä nie je zrejmé, že ide o výzvu banky. Celková forma tejto listiny môže skôr vyvolať dojem, že ide o list od subjektu, ktorý nemá nič spoločné s bankou, a preto nie je potrebné venovať tomuto listu pozornosť. Listina je v záhlaví veľkými písmenami označená "Slovenské Kreditné Karty" (čo nie je označenie banky a ani inej fyzickej ani právnickej osoby). Nad podpismi je síce uvedené "za VÚB, a.s.", avšak toto označenie nezodpovedá požiadavke zrozumiteľnosti, keďže sa tam neuvádza obchodné meno banky tak, ako je zapísané v obchodnom registri. V listine tiež nie je jednoznačne identifikované, vo vzťahu k akej zmluve dochádza k vyhláseniu predčasnej splatnosti (nie je tam uvedené slovné označenie zmluvy, ani dátum jej uzavretia).V päte tejto listiny je označenie "CFH, a.s.", čo by mohlo byť považované za označenie vystaviteľa tejto listiny - aj z tohto pohľadu je možné konštatovať, že nejde o výzvu banky, ale inej právnickej osoby. Aj keď v Žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro je uvedené "Za VÚB, a.s.", je to uvedené extrémne malým a ťažko čitateľným písmom, okrem toho, aj keby bolo dlžníkovi známe, že za banku pri podpise zmluvy konal sprostredkovateľ, neznamená to, že tento sprostredkovateľ je oprávnený aj na ďalšie úkony, ktoré predstavujú správu úveru, a teda patria do rozsahu bankovej licencie, ktorú sprostredkovateľ nemá.
35. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 2.1.2014 predložené žalobcom nie je výzvou banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Preto súd dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávok medzi bankou a žalobcom bola v časti týkajúcej sa postúpenia pohľadávky žalovaného neplatná pre rozpor so zákonom (nenaplnenie zákonných predpokladov postúpenia pohľadávky) a žalobca tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní.
36. Súdu sa žiada ešte dodať, že pôvodným žalobcom v tomto konaní bola Všeobecná úverová banka, a.s. a k postúpeniu pohľadávky došlo až v priebehu konania, v dôsledku čoho súd na návrh uznesením č. k. 15Csp/87/2016-136 zo dňa 3.10.2019 pripustil, aby na miesto pôvodného žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s. vstúpil súčasný žalobca - Intrum Slovakia, s.r.o. Je však potrebné uviesť, že hoci súčasťou rozhodovania o návrhu na zmenu žalobcu je aj preskúmanie dôvodu na túto zmenu - v tomto prípade zmluvy o postúpení pohľadávky, na účely zmeny žalobcu súd neskúma podrobne všetky okolnosti sporu. Skúma len to, či zmluva o postúpení pohľadávky je skutočne prejavom vôle oboch zmluvných strán, teda, či z tejto zmluvy v spojení s návrhom na zmenu žalobcu vyplýva, že pôvodný žalobca chce z konania vystúpiť a namiesto neho chce do konania vstúpiť nový žalobca. To, či tento nastupujúci žalobca má (bude mať) aktívnu vecnú legitimáciu pre dané konanie, súd v štádiu konania o návrhu na zmenu žalobcu neskúma - je vecou nastupujúceho žalobcu, do akého konania vstupuje (rovnako ako keby sám podal novú žalobu v tej istej veci). Teda uznesenie, ktorým súd pripúšťa zmenu žalobcu, neznamená, že súd má za to, že nastupujúci žalobca je aktívne vecne legitimovaný.
37. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, že žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaná mala plný úspech v konaní (žalobca bol neúspešný tak v časti, v ktorej súd konanie zastavil, ako aj v zamietavej časti), patril by jej teda nárok na náhradu trov konania. Nakoľko jej však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.