Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_25Co-47-2019.pdf
PDF · 225.73 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/47/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcov: 1. S. U., nar. XX.X.XXXX, adresa D. T., U. XX a 2. A. U., nar. XX.XX.XXXX, adresa D. T., U. XX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, so sídlom Trnava, Hlavná 25, proti žalovaným: 1. E. T., nar. XX.X.XXXX, adresa Q., A. X a 2. Mgr. A. T., nar. XX.XX.XXXX, adresa Q., A. X, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou: KADUC & PARTNERS s. r. o., so sídlom Trnava, Vajanského 40, IČO: 50 290 762, o zaplatenie 6.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1. a 2. proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16C/134/2016-160 zo dňa 18.4.2018, t a k t o
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobcom 1. a 2. p r i z n á v a voči žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným 1. a 2. spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 6.000,- eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 7.4.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcom 1. a 2. spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1. a 2. v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 499, § 507 ods. 1, 2, § 588, § 596, § 597 ods. 1, § 599 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 3.11.2015 uzavreli kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorej vklad bol povolený dňa 11.12.2015. Žalobca 1. ustálil za deň prevzatia rodinného domu s nasťahovaním sa ku dňu 18.12.2015. Dňa 16.2.2016 žalobcovia písomne oznámili žalovaným vady predanej veci spočívajúce a) v nesprávne vyspádovanej kanalizácii, zavedenom kalovom čerpadle, ktoré bolo pokazené a o ktorého existencii dovtedy nevedeli, rovnako ako o neoriginálnej prečerpávacej šachte z plastového materiálu; b) v presakovaní vody zo strechy domu do izieb. Žiadal žalovaných, aby na vlastné náklady zakúpili prečerpávaciu šachtu, dali ju nainštalovať a uhradili mu sumu 570,-eur za kúpu kalového čerpadla. K zatekaniu vody do interiéru rodinného domu žiadal, aby predávajúci na vlastné náklady dali strechu opraviť odborníkom. Dňa 25.2.2016 žalovaní predávajúci písomne kupujúcim okrem iného oznámili, že nie sú firma, u ktorej sa dá reklamovať závada a že za tri roky, čo žili v rodinnom dome, im nič nezatekalo a nič sa neupchávalo a nekazilo. Dňa 11.3.2016 si žalobcovia v súlade s § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatnili nárok z titulu zodpovednosti za vady predanej veci, konkrétne nárok na zľavu z kúpnej ceny. Na základe toho súd prvej inštancie uzavrel, že
žalobcovia ako kupujúci si riadne a včas, v zákonnej lehote, uplatnili u žalovaných ako predávajúcich nárok zo zodpovednosti za vady, keď vady dostatočne určito špecifikovali a riadne oznámili, aký nárok zo zodpovednosti za vady si uplatňujú. Nakoľko predávajúci zodpovedajú za vady predanej veci objektívne, nie je relevantná ich (ne)vedomosť o skrytých vadách. Žalovaní v konaní netvrdili, že žalobcovia vedeli o vadách strešného plášťa a s tým spojeného zatekania dažďovej vody do interiéru rodinného domu, ako aj o vade vonkajšej kanalizačnej sústavy pri uzavretí kúpnej zmluvy. Netvrdili, že by kupujúcich na tieto vady upozornili a prípadne že cena predmetných nehnuteľností je požadovaná po zohľadnení týchto vád. V kúpnej zmluve nie je v žiadnom článku uvedená niektorá z týchto vád. Procesná obrana žalovaných bola počas celého konania založená na tom, že tieto žalobcami vytýkané vady predanej veci neexistovali v čase uzavretia kúpnej zmluvy, a preto za ne žalovaní nezodpovedajú. S takto postavenou obranou žalovaných sa súd prvej inštancie nestotožnil, keď mal za to, že k prejaveniu skrytých vád síce došlo v krátkom čase po prevzatí rodinného domu žalobcami, to však neznamená, že by tieto vady v čase uzavretia kúpnej zmluvy neexistovali, resp. že by vznikli v dôsledku užívania rodinného domu žalobcami.
3. Ohľadom uplatnených vád kanalizácie sa súd stotožnil s vyjadrením H. T., že kanalizačná čerpacia stanica bola zhotovená neprofesionálne, nezodpovedne, keď nebola dosiahnutá nátoková výška. Z žalobcami predloženej fotodokumentácie mal súd preukázané, že materiál použitý ako kanalizačná šachta bol nevhodný, nakoľko šlo o prevoznú plastovú nádrž, ktorá je určená na prevoz tekutín a nie je normovaná na účely kanalizačnej šachty. Zároveň táto nádrž bola bez servisného otvoru, a z predložených záberov vyplýva, že presakovala, nakoľko bola poškodená - deravá na niekoľkých miestach. Nízke umiestnenie prívodu - nátoku bolo potvrdené tak výpoveďou svedka D. T., ktorý realizoval demontáž pôvodnej šachty založenej žalovanými a montáž novej kanalizačnej šachty, ako aj vyjadrením H. T. (príloha k žalobe). Žalovaný 1. sám uviedol, že neinformoval kupujúcich, že kanalizácia je robená tlakovým spôsobom - čerpadlom, lebo fungovalo. Počas dvoch rokov však nerobil revíziu - čistenie čerpadla, ktorá sa má pritom vykonávať raz ročne. Súd mal teda dokazovaním preukázané, že vonkajšia kanalizačná sústava bola zhotovená vadne, zhotovovali si ju svojpomocne pred uzavretím kúpnej zmluvy. Súd mal tiež za to, že tieto vady vonkajšej kanalizačnej sústavy existovali aj v čase uzavretia zmluvy, žalobcovia o nich nevedeli, žalovaní ich na túto skrytú vadu neupozornili. O vadnosť veci (v tomto prípade kanalizácie spočívajúcej v nesprávnom vyspádovaní potrubia po nevhodne zvolený materiál na šachtu) ide vtedy, ak vec nemá vlastnosti, ktoré sa s prihliadnutím na jej druh a vek všeobecne predpokladajú. Kanalizačná prípojka musí byť v celom rozsahu vybudovaná tak, aby vyhovovala podmienkam vodotesnosti, mechanickej, chemickej a biologickej odolnosti a iným vplyvom pri odvádzaní odpadových vôd, a bola odolná proti účinkom od okolitého prostredia a namáhaniu a odolná proti namáhaniu pri čistení. Žalovanými zhotovená vonkajšia kanalizačná prípojka nespĺňala základné požiadavky vyžadované prevádzkovateľom verejnej kanalizácie a ako bolo preukázané v konaní, neplnila svoju funkciu, preto ju súd vyhodnotil ako vadnú vec. Skutočnosť, že necelé dva mesiace po prevzatí rodinného domu žalobcami došlo k havárii pri odvádzaní odpadových vôd, je len následkom príčiny spočívajúcej vo vadnosti vybudovanej vonkajšej kanalizačnej prípojky, t. j. kedy sa skrytá vada prejavila. Žalobca pritom súdu zdokladoval náklady vynaložené na odstránenie vady kanalizácie v celkovej výške (570,- eur+465,70 eur+735,- eur) 1.770,70 eur.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež preukázaných niekoľko vád strechy, a to nerovnosť strechy; vada skladby strešného plášťa, keď tretia vrstva bola zhotovená svojpomocne žalovanými z minimálne troch druhov lepeniek a v rôznom čase; chýbajúca posledná izolačná vrstva strešného plášťa - štrk; vada výšky strešných zvodov, ktoré neodvádzali dažďovú vodu, ale v ich okolí sa voda zdržiavala, tzv. „bazén efekt"; nekvalitný a nesystémový spoj napojenia lepenky na atiku, keď lepenka ani nebola vytiahnutá na atiku, nebola zakotvená s následným oplechovaním. Žalovaní v konaní poukázali na to, že sám znalec skonštatoval, že nedostatky bolo evidentne vidieť, preto nešlo o skryté vady, ale o vady zjavné, pre ktoré žalobcom neprináleží uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady. K tejto obrane žalovaných súd uviedol, že znalec uviedol, že po 30-ročnej praxi vidí vady aj voľným okom, čo však nemožno požadovať od priemerne spôsobilej osoby, akými boli kupujúci, ktorí nie sú znalcami v odbore stavebníctvo a teda sú laikmi, aby identifikovali vady vizuálnym vzhliadnutím, nakoľko by sa tým popierala skúsenosť nadobudnutá dlhoročnou praxou pri špecializácii sa ľudí v pracovnom živote. Znalec tiež na pojednávaní výslovne uviedol, že pri vizuálnej obhliadke sa vady identifikovať na prvý pohľad nedajú. Realitný maklér Q. A., ktorý sprostredkovával predaj nehnuteľnosti uviedol, že žalobcovia boli na ohliadke dosť (dlho), teda ak by mal dom závady, asi by ho nekúpili. Odstránenie vád strešného plášťa, s úpravou spádov a ukotvenia EPS pri strešných vtokoch znalec odhadol od demontáže v hodnote 620,-eur až 940,-eur po novú montáž krycej vrstvy v hodnote 7.000,-eur, spolu do 8.000,-eur. Ak by sa mala dodržať stavebným
povolením odsúhlasená projektová dokumentácia, spolu s riečnym vymývaným kamenivom fr. 16-22, hrúbka 50 mm, znalec odhadol hodnotu tejto varianty nad 10.000,-eur. Počas konania dňa 6.3.2018 žalobcovia predložili faktúru od dodávateľa Q. J. za opravu strechy v sume 4.180,-eur. Z protokolu vyplýva, že strecha bola kontrolovaná vizuálne a náhodne skúšobnou ihlou na vybraných miestach pred dokončením klimatizácie a vpustí.
5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia si nárok na zľavu z kúpnej ceny uplatnili z dôvodu, že žalovanými 1. a 2. neboli upozornení na vady, ktoré v čase vzniku zmluvného vzťahu existovali a o ktorých žalovaní v prípade vonkajšej kanalizačnej šachty a prípojky ako aj strechy v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedieť museli a ak aj nevedeli, nemá to vplyv na ich zodpovednosť za vadnosť predanej veci. Z vykonaného dokazovania došiel súd k záveru, že v oboch prípadoch šlo o vady skryté, ktoré nie sú viditeľné voľným okom, čo v prípade strešného plášťa zhodnotil aj znalec a môžu vyjsť najavo až pri používaní veci, a žalobcovia si riadne a včas uplatnili nárok voči žalovaným, preto súd žalobcom priznal nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny veci. Žalovaní v konaní pred súdom výšku primeranej zľavy z ceny predanej veci spochybňovali len v tom, že k jej vyčísleniu nedošlo relevantným spôsobom. Návrhy na jej dokazovanie v konaní nepredniesli. Preto súd vychádzal zo žalobcami predložených dôkazných prostriedkov, a to z jednotlivých faktúr, ktoré žalobcovia uhradili pri odstraňovaní vád kanalizačnej prípojky a strešného plášťa. Žalobcovia preukázali vynaloženie nákladov na odstránenie vád bez odstránenia vady vpustí v sume (1.770,70 eur u kanalizácie + 4.180,-eur strecha) 5.950,70 eur. Rovnako súd prihliadol na závery odborného posudku znalca Ing. Ratulovského, ktorý len opravu strechy odhadol na sumu 7.620,-eur až 7.940,-eur, po zaokrúhlení na 8.000,-eur a pri dodržaní projektovej dokumentácie na viac ako 10.000,-eur, v závislosti od žalobcami zvolenej varianty a aktuálnej situácie na stavebnom trhu. Taktiež súd zohľadnil cenovú ponuku novej hydroizolácie strechy od R. T. spoločnosti BERYL 3P, s. r. o. vo výške 4.480,-eur, čo pri zohľadnení výdavkov spojených s privedením kanalizačnej prípojky do bezvadného stavu v čase podania žaloby zodpovedalo žalobcami uplatnenej výške zľavy (vynaložených 1.770,70 eur u kanalizácie + odhadovaných 4.480,-eur pri streche = 6.250,70 eur). Pri určení výšky primeranej zľavy z ceny predanej veci súd prihliadol na to, aby táto zodpovedala povahe a rozsahu vád, vrátane ešte neodstránených vád vpustí, preto žalobcami uplatnenú zľavu v sume 6.000,-eur súd zhodnotil ako adekvátnu. Pretože žalovaní dňa 7.4.2016 na výzvu žalobcov odmietli plniť, súd priznal žalobcom od tohto dňa úrok z omeškania v zákonnej výške.
6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a v spore plne úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným v celom rozsahu.
7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali prostredníctvom svojho právneho zastúpenia v celom rozsahu odvolanie žalovaní 1. a 2. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP, teda že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovaným, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Žalovaní poukazovali na to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje významné nedostatky, či už vecné alebo právne, a to najmä nesprávne skutkové posúdenie vady kanalizácie; vyselektovanie a odignorovanie niektorých dôkazných prostriedkov, ako aj vyjadrení znalca a svedkov, ktoré sú v prospech žalovaných pri vade zatekania domu; nevysporiadanie sa súdu so zmarením dokazovania zo strany žalobcov; nesprávne právne posúdenie súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď súd neprihliadol na procesné zavinenie trov konania, ktoré by inak nevznikli. Žalobcovia sa domáhali titulom zodpovednosti za vady nehnuteľnosti nároku na zľavu z kúpnej ceny vo výške 6.000,- eur, pričom ako vady nehnuteľnosti označili nefungujúcu (upchatú) kanalizáciu a zatekanie do domu. Napriek tomu, že dôkazné bremeno je na strane žalobcov, žalovaní v priebehu súdneho konania predložili niekoľko zásadných dôkazov, ktorými preukázali, že žalobcami vytýkané vady neexistovali v čase plnenia, resp. že nedostatky, o ktoré žalobcovia následne v priebehu súdneho konania začali opierať svoje tvrdenia, mali charakter zjavných vád, a preto nepožívajú ochranu v zmysle nárokov zo zodpovednosti za vady. Súd v odôvodnení vyselektoval dôkazné prostriedky tak závažným spôsobom, že vo výsledku nie je možné napadnutý rozsudok považovať za zákonný, ani za spravodlivý, a to nielen v kontexte s princípom materiálneho právneho štátu. Súd prihliadal len na časť vyjadrení svedkov a
znalca, pričom ako keby pozabudol na zvyšok takého vyjadrenia svedkov, resp. znalca, vykonanie dokazovania ktorého by bolo v prospech žalovaných. Súd odignoroval a nijako sa nevysporiadal s viacerými obrannými tvrdeniami a predloženými dôkazmi zo strany žalovaných, a to napr. vyjadrenie znalca Ing. Ratulovského o zjavných vadách, kde súd povyberal len niektoré tvrdenia znalca a ostatné ignoroval, alebo na predložené dôkazy o neskoršom vzniku vád kanalizácie nereagoval. Navyše si súd arbitrárne rozšíril okruh žalobcami vytýkaných vád (nefungujúca kanalizácia a zatekanie do domu) aj o ďalšie vady, ktoré so žalobcami vytýkanými vadami nesúviseli. Prihliadal na nedostatky stavby, ktoré žalobcovia čo i len spomenuli, a to bez ohľadu na to, že nedošlo k preukázaniu ich súvislosti ani s nefungujúcou kanalizáciou a ani so zatekaním do domu. Následne sa súd uspokojil s tým, že keď existovali takéto (dokonca zjavné) nedostatky v čase po plnení, museli existovať aj žalobcami vytýkané vady, resp. spojil tieto nedostatky a posudzoval ich spolu so žalobcami vytýkanými vadami v jednom balíku. Viaceré pochybenia súdu kumulatívne vytvárajú nesprávny procesný postup súdu takej intenzity, až bolo žalovaným znemožnené uskutočnenie procesných práv, ktoré im patria, a to všetko v takej miere, že mohlo dôjsť k porušeniu práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ktoré sú garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa zákonné náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, rozsudok obsahuje rozporuplné závery okresného súdu, a to najmä tým, že právne závery súdu odporujú vykonanému dokazovaniu - dôležité skutočnosti tvrdené žalovanými boli zo strany súdu prehliadnuté, súd sa s takými tvrdeniami žalovaných v odôvodnení nijako nevysporiadal a súd nesprávne zistil skutkový stav. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR (I. ÚS 243/07) všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V prípade, keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, či čl. 6 Dohovoru. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vyžaduje pre argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci špecifickú odpoveď práve na tento argument.
9. Vo vzťahu k vade kanalizácie sa súd stotožnil s vyjadrením H. T., že kanalizačná čerpacia stanica bola zhotovená neprofesionálne, nezodpovedne, keď nebola dosiahnutá nátoková výška, ako aj s tým, že pri kanalizácii bola použitá plastová nádrž, ktorá je určená na prevoz tekutín a nie je normovaná na účely kanalizačnej šachty, pričom táto nádrž bola bez servisného otvoru, presakovala a bola deravá na niekoľkých miestach. Súd bol toho názoru, že keďže bola kanalizačná sústava zhotovená takýmto spôsobom, vady vytýkané žalobcami existovali aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Tvrdenia v prospech žalobcov, o ktoré súd oprel odôvodnenie rozhodnutia, opisuje stav až po čase plnenia a nijako nepreukazuje existenciu vady v čase plnenia. Žalovaní poukázali na to, že žalobcovia po čase plnenia vykonali v kanalizácii krtkovanie a monitorovanie, vykonávali viaceré neodborné zásahy aj prostredníctvom tretích osôb (hasiči, externé firmy), vykonali zásadný zásah vo forme výmeny čerpacieho zariadenia a vykonávali výkopové práce. Všetky tieto úkony žalobcovia zrealizovali v období po čase plnenia. Súd sa s týmito závažnými zásahmi nijako nevysporiadal. Naopak, bez relevantného odôvodnenia ustálil, že vady existovali už v čase plnenia; pritom práve takéto posúdenie, resp. vykonanie takéhoto dokazovania má pre tento konkrétny spor právny význam. Žalovaní kanalizáciu využívali a tá fungovala bez akýchkoľvek problémov pred časom plnenia vyše dvojročné obdobie. Tento fakt vyvracia celú argumentáciu žalobcov o úplne nefungujúcom riešení kanalizácie a zároveň naznačuje, že niečo, čo spôsobilo vadu, muselo nastať až po čase plnenia. Inak by nebola kanalizácia fungovala bez akejkoľvek poruchy také dlhé obdobie. Zo strany súdu nedošlo k žiadnemu vysporiadaniu sa ani s týmto podstatným faktorom v prospech žalovaných. Pokiaľ ide o tvrdenie o neodbornom zhotovení kanalizácie, ide len o názor osôb, pre ktoré svojpomocné práce predstavujú konkurenčnú činnosť, preto je pochopiteľné, že takýto svedkovia vyzdvihovali ich vlastné riešenia a kritizovali riešenie zrealizované svojpomocne žalovanými. Svedkovia H. T. a D. T., sa vyjadrovali o stave kanalizácie po čase plnenia a po zásadných zásahoch do kanalizácie vykonaných žalobcami. Zo svedeckej výpovede D. T. nijako nevyplýva, že by vada kanalizácie existovala v čase plnenia. Tento svedok uviedol, že: „Vonkajšia kanalizácia, ktorá sa robila neskôr ako dom, bola oproti domu nižšia, preto potrebovali prečerpávaciu stanicu, lebo by nedosiahli spád do verejnej kanalizácie. Čiastočne do splnilo účel, ale nemá to byť z týchto materiálov a nie je možné odhadnúť, ako dlho to takto mohlo fungovať." Z tejto výpovede je zrejmé, že svedok sa obmedzil len na porovnávanie potrebnej údržby, životnosti a technických parametrov svojpomocného
riešenia s ich konkurenčným riešením. Podľa svedka je teda komerčné riešenie kvalitnejšie, vydrží dlhšie a vyžaduje menšiu údržbu. To však neznamená, že svojpomocné riešenie žalovaného bolo vadné v čase plnenia. Pokiaľ súd oprel svoj záver o to, že nádrž bola na niekoľkých miestach deravá, tak zo strany žalobcov bolo do kanalizácie vykonaných množstvo zásahov vrátane kompletných výkopových prác, preto je vysoko pravdepodobné, že k poškodeniu nádrže došlo práve počas týchto prác. Žalobcovia ani v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko okrem konštatovania toho, že po zásahoch do nádrže tá obsahovala diery, nepreukázali fakticky nič relevantné. Súd nesprávne prihliadal aj na tvrdenie, že nádrž bola bez servisného otvoru, čo nie je relevantné k predmetu sporu, pretože servisné otvory slúžia na uľahčenie údržby a opráv. Absencia týchto otvorov však nijako nespôsobuje vadu kanalizácie. Obdobné platí aj k tvrdeniu, že čerpadlo žalovaní nečistili. Dôkazné bremeno pritom bolo na žalobcoch, ktorí sa však obmedzili len na porovnávanie svojpomocného riešenia s komerčnými riešeniami a na konštatovanie stavu po čase plnenia a po čase viacerých zásahov do kanalizácie. Nijako nepreukázali existenciu vady kanalizácie v čase plnenia a rovnako relevantným spôsobom nevyvrátili tvrdenia žalovaných o tom, že vady kanalizácie mohli byť spôsobené priamo konaním žalobcov alebo zásahmi, ktoré do kanalizácie vykonávali. Pretože žalobcovia v tejto časti dôkazné bremeno neuniesli, súd mal žalobu zamietnuť.
10. Žalovaní ďalej namietali nesprávne skutkové a právne posúdenie vady zatekania do domu. Súd konštatoval, že dokazovaním sa zistilo niekoľko vád strechy, a to nerovnosť strechy, vada skladby strešného plášťa, keď tretia vrstva bola zhotovená svojpomocne minimálne z troch druhov lepeniek, chýbajúca posledná izolačná vrstva strešného plášťa - štrk, vada výšky strešných zvodov, nekvalitný a nesystémový spoj napojenia lepenky na atiku. Avšak už len výpočtom týchto vád a na ich prihliadanie súdom, došlo zo strany súdu k pochybeniu. Súd sa mal zaoberať a prihliadať len na tie vady, ktoré sú relevantné pre predmet sporu a teda pre vadu zatekania do domu. Súd prihliadal na akékoľvek nedostatky, ktoré žalobcovia spomenuli, a to bez ohľadu na ich vplyv k žalobou vytýkanej vade zatekania do domu. Súd tak autoritatívne rozšíril návrh žalobcov, čím im pomohol a na druhej strane uškodil žalovaným. Tento krok súdu môže spôsobiť takú procesnú vadu konania, ktorá odôvodňuje zrušenie napadnutého rozsudku. Napr. chýbajúcu štrkovú vrstvu súd nesprávne vyhodnotil ako vadu a zároveň tejto skutočnosti nesprávne priradil relevanciu k žalobcom vytýkanej vade zatekania do domu. Znalec Ing. Ratulovský uviedol, že štrková vrstva chráni lepenku na streche. Znalec tiež uviedol, že vymývaný štrk je tam na to, aby odrážal slnko a chránil lepenku, voda pretečie cez štrk bez poškodenia lepenky. Z toho vyplýva, že štrková vrstva nemá relevanciu na predmet sporu, ktorým je zatekanie do domu, nakoľko sám znalec uviedol, že voda cez štrk pretečie, teda nefunguje ako izolácia. Predmetom sporu bolo zatekanie do domu a keďže štrková vrstva má správne fungovať tak, že voda cez ňu preteká, jej absencia je absolútne nerelevantná vo vzťahu k zatekaniu do domu. Žalobcovia v marci 2018 predložili dôkazy o tom, že došlo k výmene celej strešnej krytiny ešte v máji 2017. Žalobcovia teda ani pri novej vymenenej strešnej krytine štrkovú vrstvu nemajú, čím vzniká rozpor medzi tvrdeniami žalobcov. Preto žalobcovia nemôžu absenciu štrkovej vrstvy v pôvodnej streche označovať za vadu.
11. Žalobcovia v odvolaní ďalej poukazovali na to, že v rozhodnutí súdu došlo k množstvu vyselektovania dôkazných prostriedkov v neprospech žalovaných zo strany súdu, čím jednoznačne došlo k porušeniu práva žalovaných na nezávislý a nestranný súd. Súd napr. uviedol, že: „... znalec uviedol, že po 30-ročnej praxi vidí vady aj voľným okom, čo však nemožno požadovať od priemerne spôsobilej osoby, akými boli kupujúci, ktorí nie sú znalcami v odbore stavebníctvo a teda sú laikmi, aby identifikovali vady vizuálnym vzhliadnutím, nakoľko by sa tým popierala skúsenosť nadobudnutá dlhoročnou praxou pri špecializácii ľudí v pracovnom živote." Podľa žalovaných súd v tomto prípade vyselektoval a vycenzuroval vyjadrenie znalca v neprospech žalovaných. Je pravda, že znalec Ing. Ratulovský na pojednávaní dňa 18.4.2018 uviedol, že po 30-ročnej praxi má oči tak zdeformované, že vidí veci hneď aj voľným okom, následne však na otázku právneho zástupcu žalovaných, či by také nedostatky videl aj on ako neznalec, znalec Ing. Ratulovský uviedol, že: „Áno, pokiaľ budete mať základné vzdelanie, tak áno." Uvedené je v jasnom rozpore s tvrdením súdu o tom, že vady by videl výlučne len znalec s dlhoročnou praxou. Právny zástupca žalovaných pri otázke kladenej znalcovi priamo na pojednávaní uviedol, že sa pýta ako laik a nemá so stavebnou praxou skúsenosti. Následne znalec posmešne uviedol, že vady by videl aj konkrétne právny zástupca, ak má aspoň základné vzdelanie. Uvedené je o to viac v hrubom rozpore s vyššie citovaným konštatovaním súdu o nemožnosti požadovať videnie týchto vád voľným okom od priemerne spôsobilej osoby. Žalovaní sú toho názoru, že pokiaľ podľa znalca by vady videla osoba aspoň so základným vzdelaním, určite by ich videli aj priemerne spôsobilé osoby a žalobcovia ako kupujúci, ktorí navyše obhliadku domu vykonali opakovane. Tento prípad vyňatia len určitých
skutočností z vyjadrenia znalca zo strany súdu predstavuje porušenie základných práv žalovaných, pretože súd si z výpovede znalca zobral jednu vetu, ktorá sa mu do rozhodnutia hodila, pričom odignoroval hneď nasledujúcu vetu, ktorá je s odôvodnením súdu v rozpore. Takýchto pochybení a vyselektovaní dôkazov/vyjadrení je v odôvodnení rozhodnutia súdu ešte niekoľko. Napr. súd konštatuje: „ Na otázku č. 5 advokáta žalobcov znalec na pojednávaní výslovne uviedol, že pri vizuálnej obhliadke sa vady identifikovať na prvý pohľad nedajú." Žalovaní si nevedia vysvetliť, prečo súd nijako neprihliadal na jasnú rozpornosť medzi po sebe nasledujúcimi vyjadreniami znalca Ing. Ratulovského a uspokojil sa len s týmto vyjadrením znalca ignorujúc jeho ostatné, protichodné vyjadrenia. Znalec totiž na tom istom pojednávaní viac krát uviedol, že vady boli viditeľné na prvý pohľad. Vyplýva to jednak zo zápisnice z pojednávania zo dňa 18.4.2018 cit. „Bolo evidentné, že bola nalepená z viacerých druhov lepenky v rôznom čase;" alebo „Nerobil som nijakým spôsobom sondy, ani nebolo nutné, lebo na prvý pohľad bolo vidno, že posledná izolačná vrstva, ktorá tam mala byť, tam nebola;" „Vizuálna obhliadka bola jednoznačná. Neviem si predstaviť, čo ešte by som mal urobiť, aby som niečo zistil. Nič by mi to nedalo;" „Trhliny na murive voľným okom vidím;" „Str. 1 prílohovej dokumentácie - vady sú viditeľné voľným okom." Tieto nedostatky, ak vôbec existovali v čase plnenia, boli zjavne viditeľné aj voľným okom (je to zrejmé z dostupnej fotodokumentácie, ktorá tvorí súčasť súdneho spisu). Napriek ich zjavnosti a neunesenia dôkazného bremena žalobcov na preukázaní, či existovali v čase plnenia, žalobcovia nepreukázali ani ich súvislosť so vznikom vytýkanej vady zatekania do domu a obmedzili sa len na konštatovanie, že to tak mohlo byť. To, že tieto nedostatky videli voľným okom aj žalobcovia ako kupujúci, uviedli aj sami žalobcovia v nimi predloženom dôkaznom prostriedku, v liste označenom ako C/16 zo dňa 2.3.2018, kde uviedli, že na prvý pohľad je vidieť rozdiel medzi pôvodnou a vymenenou strešnou krytinou. Ani na túto skutočnosť súd neprihliadal. Z toho je podľa žalovaných zrejmé, že došlo k porušeniu zásady spravodlivého súdneho procesu a práva žalovaných na nezávislý a nestranný súd. Nedostatky, ktoré podľa žalobcov spôsobujú vadu zatekania do domu, majú s ohľadom na všetky okolnosti charakter zjavných vád, čo vyplýva aj z toho, že v liste zo dňa 2.3.2018 žalobcovia vyslovene zvýrazňujú, ako je na prvý pohľad voľným okom vidieť rozdiel medzi vymenenou pôvodnou strešnou krytinou; na fotografiách strechy, je na prvý pohľad vidieť nedostatky, o ktoré opierajú svoj nárok žalobcovia a ktoré podľa tvrdení žalobcov spôsobili nimi vytýkané vady (zatekanie do domu); znalec Ing. Ratulovský v svojom odbornom posudku ako aj na pojednávaní dňa 18.4.2018 viackrát uviedol, že vady boli zrejmé už na prvý pohľad; žalobcovia boli prítomní pred kúpou v dome aj na streche za rôzneho počasia, vrátane daždivého počasia a všetko si prezreli. Z vyššie uvedeného vyplýva aj nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu. Žalobcovia si totiž nemôžu uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady v súvislosti s nedostatkami, ktoré sú a boli už na prvý pohľad zjavné. Zároveň je nemysliteľné, aby nadobúdatelia pri nadobúdaní tak závažnej veci, akou je nehnuteľnosť, nevynaložili ani základnú pozornosť na skontrolovanie stavu tejto nehnuteľnosti. Takéto opomenutia zákon sankcionuje nemožnosťou úspešne uplatniť nárok zo zodpovednosti za vady. Bolo by v rozpore s princípom právnej istoty, ak by scudziteľ musel výslovne upozorňovať nadobúdateľa na každý, aj úplne zjavný nedostatok, inak by riskoval možné súdne konania v súvislosti so zodpovednosťou za vady. Zároveň podľa žalovaných nebola preukázaná súvislosť medzi týmito zjavnými nedostatkami a vznikom zatekania. taktiež nebola nijako preukázaná ani existencia týchto vád v čase plnenia, čo má za následok nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku nárokov zo zodpovednosti za vady. Súd teda nielen nesprávne zistil skutkový stav a vyberal dôkazy tak, aby mu pasovali do rozhodnutia, ale aj nesprávne celú vec posúdil a viaceré skutočnosti, ktoré neboli nijako preukázané si domyslel. Vzhľadom na uvedené a neunesenie dôkazného bremena žalobcami, by mal súd žalobu zamietnuť aj v tejto časti.
12. Ďalej žalovaní v odvolaní dôvodili, že súd sa nevysporiadal ani s tým, že žalobcovia si pred kúpou nehnuteľnosti robili aj druhý znalecký posudok na účely hypotekárneho úveru, z čoho vyplýva, že na nehnuteľnosti musel byť aj iný znalec. Keby tento znalec konštatoval existenciu nefunkčnej kanalizácie alebo zatekania do domu, bolo by to uvedené v znaleckom posudku. Žalobcovia sa zúčastnili na viacerých obhliadkach na nehnuteľnosti aj počas daždivého počasia, pričom zatekanie do domu sa nijako neprejavilo. Žalovaní užívali kanalizáciu bez akejkoľvek poruchy vyše dvojročné obdobie. Svedok realitný maklér p. A. na pojednávaní dňa 25.4.2018 uviedol, že „Poruchy mohli byť spôsobené aj nešetrným používaním, môže byť prerazená izolácia, zvlášť, keď sa robí niečo cez letné obdobie, teda môže byť mechanicky poškodená. Nevylučujem, že sa to mohlo stať pri inštalácii napr. satelitu." V rámci dokazovania bolo preukázané, že po čase plnenia sa do strechy robili zásahy, inštaloval sa satelit, chodili po streche robotníci pri práci, čo tiež mohlo viesť k poškodeniu strechy." K týmto dôkazným prostriedkom však súd neprihliadal, pričom ani nijakým spôsobom toto hodnotenie dôkazov v odôvodnení rozsudku neodôvodnil. Uvedeným postupom súdu taktiež došlo k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý
proces, k porušeniu zásady rovnosti zbraní a k porušeniu práva na nezávislý a nestranný súd. Na tomto mieste žalovaní poukázali na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 a sp. zn. IV. ÚS 252/04.
13. Ďalší odvolací argument žalovaných spočíval v tom, že súd vôbec neprihliadol na skutočnosť, že to boli práve žalobcovia ktorí zmarili nielen dokazovanie a aj viaceré pojednávania. Súd neprihliadol na nárok žalovaných na tzv. separátne trovy konania v zmysle § 256 ods. 2 CSP, na ktoré majú žalovaní nárok z dôvodu procesného zavinenia vzniku trov žalobcami. V zmysle tohto ust. pritom musí súd obligatórne za splnenia zákonných predpokladov uložiť povinnosť náhrady trov bez ohľadu na úspech v konaní. Žalobcovia pritom zmarili dokazovanie a viaceré pojednávania, v čoho dôsledku vznikli trovy, ktoré by inak neboli vznikli. Dňa 15.6.2017 došlo na pojednávaní k predloženiu odborného posudku znalca Ing. Ratulovského, ktorý bol predložený krátkou cestou súdu priamo na pojednávaní, čo malo za následok nutnosť odročenia pojednávania. Posudok bol pritom vypracovaný k dátumu 16.2.2017 a 22.3.2017, teda k predloženiu odborného posudku mohlo dôjsť oveľa skôr než priamo na pojednávaní v júni 2017. Dňa 28.2.2018 prebiehalo ďalšie pojednávanie, na ktorom došlo zo strany žalobcov k navrhnutiu vypočutia znalca Ing. Ratulovského, ktorý však prítomný na tomto pojednávaní nebol. Opätovne bolo preto pojednávanie odročené a vznikli trovy zavinením žalobcov, ktoré by inak neboli vznikli. Pokiaľ chceli žalobcovia navrhnúť vypočutie znalca, ktorého účasť nevedeli zabezpečiť priamo na pojednávaní, mohli písomne požiadať o odročenie pojednávania a nečakať do pojednávania, navrhnúť vypočutie a odročenie pojednávania až na mieste, čím by zbytočne zavinením žalobcov vznikli trovy konania. Žalobcovia vo svojom liste zo dňa 2.3.2018 predložili súdu list označený ako C/16, v ktorom zasielali doklady o oprave strechy, ktorú si žalobcovia nechali zrealizovať. Z dokumentov predložených až v marci 2018 vyplýva, že k výmene strešnej krytiny došlo už v máji 2017. Minimálne od mája 2017 žalobcovia vedeli, resp. mali vedieť o absolútnom znemožnení dokazovania existencie vytýkaných vád v čase prevodu nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že žalobcovia vymenili strešnú krytinu už v máji 2017, zmarili tým akúkoľvek možnosť zistenia, či táto vada na dome existovala v čase plnenia, čím došlo k zmareniu dokazovania úmyselným konaním žalobcov. Žalobcovia si nechali vypracovať odborný posudok, ku ktorému obhliadky prebiehali 16.2.2017 a 22.3.2017, v máji 2017 si strechu nechali vymeniť a až potom dňa 16.6.2017 predložili jednostranný odborný posudok v neprospech žalovaných, ktorý bol navyše plný nedostatkov. Tento posudok teda predložili v čase, keď už bola strešná krytina vymenená, čím znemožnili žalovaným brániť sa napr. vlastným znaleckým posudkom. Takéto konanie žalobcov budí dojem úmyselnej taktiky žalobcov, ktorej cieľom bolo v rozpore s dobrými mravmi obmedziť možnosti procesnej obrany žalovaných v čo najvyššej miere. Po zničení veci dôležitej na dokazovanie tak žalovaným nezostal žiaden priestor na vlastný posudok, alebo iný prostriedok procesnej obrany. Zavádzanie súdu možno vidieť aj v návrhu žalobcov dňa 28.2.2018 na vykonanie nového znaleckého posudku na veci, ktorá už takmer rok neexistovala. Napriek tomu, že žalobcovia už takmer rok mali vedomosť o vymenenej strešnej krytine, úmyselne tento fakt zamlčali a tento zásadný fakt oznámili súdu až v marci 2018, teda tesne pred vyhlásením rozsudku v apríli 2018. Je nepochybné, že žalobcovia mali takmer rok vedomosť o tom, že vymenili strešnú krytinu na dome, čím zmarili dokazovanie a zablokovali akúkoľvek možnosť obrany žalovaných. Keďže právne najviac dôležitou skutočnosťou pre predmet sporu bolo zistenie, či vada (zatekanie do domu) existovala v čase plnenia, žalobcovia úmyselne konali a nastavili celé konanie tak, aby k predkladaniu dôkazov (napr. znaleckého posudku) mohlo dochádzať len zo strany žalobcov. Okrem uvedeného, takéto konanie žalobcov vytváralo umelo trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli a na náhradu ktorých majú žalovaní v zmysle § 256 ods. 2 CSP nárok bez ohľadu na výsledok sporu.
14. Žalovaní teda majú za to, že žalobcovia nijako nepreukázali existenciu nimi vytýkaných vád (nefungujúca kanalizácia, zatekanie do domu) v čase plnenia, ale len sa obmedzili na konštatovanie stavu v čase po prevode nehnuteľnosti. Okrem toho ostatné vady, o ktoré v priebehu dokazovania začali žalobcovia opierať svoju argumentáciu, mali charakter zjavných vád, preto na ne nemožno uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady. Existencia žalobcami vytýkaných vád v čase plnenia nebola nijako preukázaná, a to, čo sa môže javiť ako preukázané, buď nemalo vôbec charakter vady (napr. štrková vrstva) alebo išlo o zjavnú vadu (napr. použitie rôznej lepenky viditeľnej voľným okom). Žalobcovia teda neuniesli svoje dôkazné bremeno, ktoré uniesť mali. Navyše celé konanie postupovali s neprípustnými procesnými taktikami zahŕňajúcimi predkladanie dôkazov na pojednávaniach v čase, kedy už nebolo možné hodnovernosť dôkazov overiť (predkladanie dôkazov o streche po jej výmene).Takýmto konaním žalobcov jednak zavinene vznikali trovy žalovaným, ktoré by inak neboli vznikli a taktiež im zmarili procesnú obranu tým, že výmenou strešnej krytiny fakticky zničili najpodstatnejšiu vec pre dokazovanie,
čím došlo k samotnému zmareniu dokazovania. Súd okrem nedostatočného skutkového zistenia aj nesprávne právne posúdil vec, keď prihliadal aj na skutočnosti nerelevantné pre predmet sporu, prehliadol ustanovenia civilného sporového poriadku o tzv. separátnych trovách konania a úplne odignoroval dôkazy, ktoré sa žalovaným podarilo zabezpečiť v ich prospech. Došlo tiež k porušeniu práva na spravodlivý proces žalovaných, keď sa súd vedome nevysporiadal s dôležitými skutočnosťami a dôkazmi predloženými žalovanými a kde vyjadrenia svedkov odcenzuroval tak, že z ich kontextu povyberal len veci v neprospech žalovaných a skutočnosti v prospech žalovaných prehliadol. Žalovaní preto navrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že sa žaloba zamieta a žalovaným sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
15. Žalobcovia odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu žalovaných podali prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom navrhovali, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil a žalobcom priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že odvolanie žalovaných považujú za nedôvodné, keď súd správne a dôkladne zistil skutkový stav, vykonal obsiahle dokazovanie, výsluch viacerých svedkov, písomné vyjadrenia, odborný posudok znalca vrátane jeho výsluchu a ďalšími listinnými dôkazmi. Z týchto zistení súd jasne, stručne a zrozumiteľne vyvodil skutkové závery, ktoré sú logické, jasné a presvedčivé. Žalovaní napádajú rozsudok opierajúc sa takmer o všetky zákonom uvádzané odvolacie dôvody, hoci viaceré z týchto odvolacích dôvodov už v texte odvolania bližšie nerozvádzajú, napr. neuvádzajú, aké navrhnuté dôkazy súd nevykonal, či aké ich procesné práva boli postupom súdu odňaté. Primárne žalovaní namietajú nesprávne závery súdu týkajúce sa vád kanalizácie. Pritom nespochybňujú, že súdom zistené vady na kanalizácii existovali. Spochybňujú len, že tieto existovali v čase plnenia a snažia sa dôvodiť, že vady mohli vzniknúť neskôr. Pritom tak činia za použitia viacerých irelevantných argumentov, že im kanalizácia dva roky nefungovala, resp. niekedy až infantilných, napr. že vyjadrenia svedkov o vadách a neodbornosti prevedených prác sú akousi odplatou profesionálov za to, že si žalovaní práce realizovali svojpomocne, čím im berú prácu. Neobstoja ani argumenty, že žalobcovia po čase plnenia zasahovali do kanalizácie: podľa žalobcov je nesporné a preukázané, že žalobcovia až do objavenia sa vád (upchatia kanalizácie) nemali žiaden dôvod do tejto zabudovanej podzemnej infraštruktúry zasahovať a vady začali riešiť až potom, ako sa prejavili, pričom postupovali od minimálnych zásahov (monitoring kamerou, krtkovanie) a až keď tieto neboli spôsobilé vady odstrániť, postupne po väčšie (výmena čerpadla a napokon celej nádoby). Tvrdenia žalovaných, že vada kanalizáce nebola preukázaná v čase plnenia, vyvrátili svedkovia, keď napr. svedok T. výslovne uviedol, že pri výkope zistili veľký a teda zjavne dlhšiu dobu trvajúci priesak splaškov z nádrže, ktorá bola deravá. Najpodstatnejšie je, že svedok potvrdil, že išlo o vadu systémovú, spôsobenú jednak neodbornou montážou (nízke osadenie prívodu, nesprávna poloha čerpadla, nedostatočný sklon kanalizačného potrubia), ale najmä použitím nevhodných a na daný účel absolútne nespôsobilých komponentov (použitie netesnej cisterny na dažďovú vodu namiesto riadnej, na daný účel určenej kanalizačnej nádoby, t. j. utesnenej, certifikovanej, s dostatočnou hrúbkou a servisným otvorom). Teda už samotná konštrukcia a montáž kanalizačného systému znamenala vadu, pričom prejavenie sa týchto vád bolo podľa vyjadrení svedkov skôr alebo neskôr isté (svedok označil kanalizáciu za časovanú bombu). A nakoľko montáž kanalizácie (vadným spôsobom a z nevhodných komponentov) realizoval samotný žalovaný, je úplne zjavné, že išlo o vadu existujúcu v čase plnenia, o ktorej naviac žalovaní museli vedieť. Čo sa týka vád strechy, žalovaní nenamietajú samotný výpočet vád a ich existenciu, ale namietajú ich relevantnosť z hľadiska zatekania strechy. Napr. vo vzťahu k absencii jednej zložky strešného plášťa (chýbajúcej štrkovej vrstve) namietajú, že jej absencia neznamená automaticky zatekanie strechy a súd teda túto vadu nemal brať do úvahy. Avšak z vyjadrenia znalca Ing. Ratulovského vyplýva, že každá zložka strešného plášťa má svoj dôvod a význam a ak sa svojvoľne vypustí, naruší sa kontinuita strechy. Štrková vrstva síce nechráni priamo pred vznikom vody, ale chráni ďalšie izolačné vrstvy pred vplyvom slnečného žiarenia, ktoré spôsobuje tepelné namáhanie, skoršie opotrebovanie a odlepovanie lepenky, teda jej absencia nepriamo prispieva k poškodeniu strešnej krytiny a následnému zatekaniu. Ak žalovaní poukazujú na to, že nová strešná krytina žalobcov nemá štrkovú vrstvu, zjavne nemajú vedomosť o tom, že táto strešná krytina má iné systémové zloženie a absenciu štrkovej ochrannej vrstvy nahrádza iná vrstva (liata). Toto zloženie bolo tak od počiatku projektované, naopak zloženie strešnej krytiny žalovaných v projekte počítalo s existenciou poslednej štrkovej vrstvy a tomu prispôsobilo jej zloženie. Ak do tohto projektovaného zloženia žalovaní svojvoľne a neodborne zasiahli tým, že jednu vrstvu vynechali, zaťažili tým strešnú krytinu vadou, ktorá sa napokon (spolu s inými vadami) prejavila zatekaním do interiéru domu. Žalovaní sa obdobne snažia nájsť rozpory vo vyjadrení znalca Ing. Ratulovského, týkajúce sa zjavnosti či viditeľnosti vád. Spochybňujú pritom jasné
vyjadrenie samotného znalca, ktorý sa vyjadril tak, že on ako odborník s 30-ročnou praxou síce tieto vady vidí, avšak na priamu otázku, či žalobcovia ako laici mohli vady identifikovať, jasne uviedol, že „na prvý pohľad sa to nedá." Ak sa znalec vyjadril, že vady by videl aj právny zástupca žalovaných, dodal súčasne, že za predpokladu vzdelania, pričom mal znalec na mysli vzdelanie v danom odbore, nie absolvovanú základnú školu. Žalobcovia, ako laici bez akýchkoľvek predchádzajúcich skúseností zo stavebníctva, nevedeli a nemohli vedieť zbežnou vizuálnou prehliadkou strechy zistiť v konaní preukázané systémové či konštrukčné vady strechy, ktoré odhalili až odborníci po preskúmaní strechy. Preto snaha žalovaných presvedčiť, že žalobcovia mali vady vidieť na prvý pohľad ako vady zjavné, je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Znalec sa pritom vyjadroval k viacerým vadám strechy, jednak to bola absentujúca krycia vrstva, jednak vadná realizácia lepenkovej krytiny, nesprávne vyspádovanie strechy a napokon osadenie otvorov na odvod dažďovej vody. Žalovaní pritom zjavne účelovo obchádzajú skutočnosť, že obaja vypočutí odborníci (znalec Ing. Ratulovský aj svedok T.) zhodne konštatovali nesprávne a neodborné nalepenie izolačnej lepenky (ktorá má primárny vplyv na schopnosť izolovať pred dažďovou vodou), keď táto bola nalepená nesprávne, z viacerých kusov namiesto jedného súvislého, dokonca z viacerých druhov lepenky, nebola riadne vytiahnutá na atiku a komín a nedosahovala po oplechovanie, čo bolo hlavnou príčinou zatekania. Opäť ide o vady, ktoré jasne existovali už v čase plnenia, keďže takúto (neodbornú a nekvalitnú) montáž strešnej krytiny a uvedeným nevhodným materiálovým zložením realizovali, resp. dokončili samotní žalovaní, a teda žalovaní o týchto vadách v čase plnenia museli vedieť. Existenciu vád v čase kúpy taktiež výslovne potvrdil aj znalec Ing. Ratulovský. Napokon spochybňovanie príčinnej súvislosti medzi vadami a vznikom zatekania žalovanými považujú žalobcovia za absurdné a úplné ignorovanie výsledkov dokazovania, keď sa obaja v konaní vypočutí odborníci jasne vyjadrili, že príčinou zatekania je vnikanie vody pod plášť v dôsledku nesprávneho osadenia lepenkovej vrstvy, trhania a odlepovania sa lepenky, nesprávneho vyspádovania strechy a neodtekania dažďovej vody, ktorá cez nekvalitne realizovanú lepenkovú vrstvu vniká dovnútra. Ani ignorovanie takýchto jasných a jednoznačných vyjadrení nemôže spochybniť správnosť záverov súdu. Nie je to teda súd, ktorý podľa názoru žalovaných vyberá dôkazy tak, aby mu pasovali, ale sú to naopak žalovaní, ktorí ignorujú úplne jasné závery dokazovania a interpretujú skutkové závery v úplnom rozpore s ich obsahom. Napokon je nedôvodná argumentácia žalovaných, že žalobcovia zmarili možnosť dokazovania, či spôsobili zbytočné trovy konania. Je plne pochopiteľné, že pri existencii tak závažnej vady, ako je zatekanie strešnej krytiny, žalobcovia nemohli čakať na skončenie konania, ale nechali odstrániť vady strechy na vlastné náklady. Tento fakt nijako nezmaril dokazovanie, keď samotní žalobcovia žiadny návrh na dokazovanie (odborným či znaleckým posudkom na vady strechy) nenavrhovali. Ak teda žalovaní žiadny návrh na dokazovanie vo vzťahu k streche nenavrhovali, logicky nemohlo dôjsť výmenou strešnej krytiny k zmareniu nenavrhnutého dokazovania. Hypotetické úvahy žalovaných sú z hľadiska dokazovania úplne irelevantné. Obdobne tak sú bezdôvodné názory žalovaných na údajné úmyselné predlžovanie konania a vytváranie zbytočných trov konania oneskoreným predkladaním či navrhovaním dôkazov, keď žalobcovia dôkazy predkladali striktne podľa ich potreby, keď mali tieto k dispozícii (napr. odborný posudok znalec vyhotovil 6.6.2017 a žalobcovia ho predložili už 16.6.2017), preto sú aj tieto výhrady žalovaných nedôvodné. Pretože boli žalobcovia v spore plne úspešní, súd im priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP.
16. Žalovaní podali k vyjadreniu žalobcov prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že pokiaľ žalobcovia vo vyjadrení uvádzajú, že žalovaní vo vzťahu k vadám kanalizácie použili irelevantné a infantilné argumenty, tak okrem zjavných urážok sa nijako nevyjadrili a nevyvrátili argumentáciu žalovaných ohľadom existencie žalobcami tvrdených vád kanalizácie, teda nepreukázali svoj nárok, ktorého existenciu súd vyhodnotil laxne. Aj keď sa to žalobcovia snažia zľahčovať, vykonávanie technických a výkopových úkonov do kanalizácie po čase plnenia je dôležitým faktom. Žalobcovia vykonávali do kanalizácie viaceré zásahy, okrem iného aj krtkovanie, neodborné zásahy hasičmi a najmä výkopové práce, pri ktorých sa používa hrubá sila. Je preto logickým argumentom žalovaných, ktorí kanalizáciu využívali bez poruchy počas vyše dva a pol ročného obdobia, že k vadám, ak k nim vôbec došlo, došlo až po čase plnenia zásahmi do tejto kanalizácie. Žalovaní taktiež nesúhlasia s tvrdeniami žalobcov, že nikdy nespochybňovali samotnú existenciu vád, nakoľko v konaní spochybňovali aj existenciu vád a aj ich existenciu v čase plnenia. Žalobcovia sa odvolávajú na svedeckú výpoveď osoby vykonávajúcej konkurenčnú činnosť, že kanalizácia bola časovaná bomba. Žalovaní sa potom pýtajú, že ak je kanalizácia časovaná bomba, ako mohla fingovať bez jedinej poruchy počas vyše dva a pol ročného obdobia. Keďže kanalizácia fungovala tak dlhé obdobie a fungovala aj v čase plnenia, nemohla byť časovaná bomba. Ide čisto o expresívne vyjadrenie, ktorého pravdivosť a najmä súvis s existenciou vád v čase plnenia nebola preukázaná. Ak teda žalobcovia tvrdia, že čerpadlo
a nádrž boli pokazené (vadné) v čase plnenia, žalobcovia mali priestor a mohli tieto veci predložiť ako dôkaz, resp. na odborné posúdenie alebo znalecký posudok, ktoré by bez pochybností určili, či tieto vady existovali alebo nie, a taktiež či existovali v čase plnenia, a to tak, ako to vyžaduje aj ust. § 206 CSP. Je nepochybné, že určenie, či vady kanalizácie existovali v čase plnenia, nie je možné bez odborných znalostí, najmä s ohľadom na doterajšie bezproblémové fungovanie počas dva a pol ročného obdobia. Žalobcovia tieto veci nepredložili ako dôkaz, pričom ich výmenou sami zmarili dokazovanie. Predloženie fotiek vyhotovených po čase plnenia a následné vyjadrenie osoby konštatujúcej stav po vykopaní nádrže nijako nepreukazuje existenciu vady v čase plnenia. To, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a sami ho zmarili nemôže byť na ťarchu žalovaných. čo sa týka samotného čerpadla, každé zariadenie má svoju životnosť a každé zariadenie podlieha opotrebeniu a môže sa pokaziť, čo je spôsobené samotnou povahou veci. Žalovaní ako občania nemôžu niesť zodpovednosť a zaručovať sa žalobcom, že nejaké zariadenie bude fungovať neobmedzene dlho, nakoľko to je v rozpore so samotnou povahou každej veci, ktorá podlieha opotrebeniu a možnej poruche. Preto sú žalovaní presvedčení, že nemôžu niesť zodpovednosť za vady kanalizácie, ktoré vznikli po čase plnenia, ktoré mohli navyše vzniknúť hrubými technickými alebo inými zásahmi (krtkovanie, výkopové práce, splachovanie nevhodných vecí, externé vplyvy), alebo dokonca aj samotnou povahou veci. Ak niekto považuje spôsob vyhotovenia kanalizácie za neštandardný alebo menej kvalitný v porovnaní s iným konkurenčným riešením, neznamená to, že kanalizácia mala vady a už vôbec nie, že ich mala v čase plnenia. Kanalizácia fungovala bezporuchovo počas vyše dva a pol ročného obdobia a fungovala aj v čase plnenia a aj v čase po čase plnenia. Keby bola samotná konštrukcia alebo montáž kanalizácie vadou ako zrazu tvrdia žalobcovia, kanalizácia by nemohla fungovať bez jedinej poruchy viacročné obdobie. Preto až po čase plnenia musela nastať skutočnosť, ktorá viedla k upchatiu kanalizácie (technické zásahy, krtkovanie, výkopové práce, splachovanie nevhodných predmetov, vonkajšie prírodné vplyvy, škodcovia a pod.). Pokiaľ mali žalobcovia záujem na určitom konkrétnom spôsobe/značke/konštrukcii kanalizácie alebo jej nádrže/čerpadle, mali právo si takúto vlastnosť predmetu plnenia vymieniť v zmluve
- v takom prípade, ak by žalovaní takúto vlastnosť v zmluve potvrdili, za jej absenciu by mohli niesť zodpovednosť. Žiadnu takúto vlastnosť si žalobcovia do zmluvy nevymienili, preto nemožno spôsob riešenia fungujúcej kanalizácie dodatočne vyčítať žalovaným ako vadu. Skutočnosti tvrdené žalobcami jednak vôbec nepreukázali existenciu vád v čase plnenia a zároveň ani relevantne nevyvrátili to, že ak vznikli vady po čase plnenia, vznikli pravdepodobne hrubými zásahmi vykonanými samotnými žalobcami. Žalobcovia zároveň výmenou kanalizácie ako celku zmarili akékoľvek dokazovanie, či vôbec a kedy vady vznikli. Pokiaľ ide o vady strechy, žalovaní zdôrazňujú, že žalobcovia jednak nepreukázali existenciu vady v čase plnenia a zároveň nedostatky na streche, o ktorú opierajú žalobcovia svoju argumentáciu (chýbajúca štrková vrstva, viac druhov lepenky, nedosahovanie krycej vrstvy na atiku a pod.), sú zjavné. Pri zjavných vadách nemožno uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady. Žalobcovia vo vyjadrení zavádzajú, keď tvrdia, že znalec Ing. Ratulovský sa vyjadril, že on vidí vady len preto, lebo je odborník s vyše 30 ročnou praxou. Toto ich tvrdenie je nepravdivé. Žalobcovia odkazujú na stranu 5 zápisnice z pojednávania zo dňa 18.4.2018, ktorá však obsahuje len záverečné reči právnych zástupcov žalobcov a žalovaných - nie vyjadrenie znalca. Znalec jasne odpovedal na otázku právneho zástupcu žalovaných, či by videl aj on osobne tie vady na streche ako laik. Znalec posmešne uviedol, že ak má PZ žalovaných aspoň základné vzdelanie, tak určite by to uvidel. K tomuto bodu žalovaní odkazujú na nahrávku z pojednávania zo dňa 18.4.2018, v ktorej je zachytené ako znalec niekoľkokrát uvedie, že vady videl na prvý pohľad voľným okom. Žalobcovia sa snažia absurdne nabudiť dojem, že znalec pod slovami základné vzdelanie myslel odborné vzdelanie, čo je však v rozpore s ostatnými tvrdeniami znalca, ako ten nemusel vykonávať odborné skúšky, lebo nebolo treba pre viditeľnosť nedostatkov. Žalobcovia ďalej tvrdia, že znalec uviedol, že „na prvý pohľad sa to nedá." Uvedené tvrdenie žalobcovia vytrhli z kontextu, nakoľko znalec sa vyjadroval v nadväznosti na komunikáciu o mikrotrhlinách, kde uviedol ako príklad, že cez mikrotrhliny voda potom odchádza a ide do strechy. Znalec sa však nevyjadroval vo všeobecnosti k danej streche ako sa snažia navodiť dojem žalobcovia. Ako žalovaní citovali aj v odvolaní, znalec sa vyjadril jasne a zreteľne, že nedostatky boli viditeľné voľným okom, a preto nemusel robiť žiadne odborné merania ani rez do strechy. Žalobcovia dokonca sami počas celého konania zdôrazňovali, že je už na fotkách, ktoré sú súčasťou spisu, na prvý pohľad vidieť, že je na streche niekoľko druhov lepenky. Ďalej sami žalobcovia uvádzali, že lepenka bola nalepená nakrivo, nebola riadne vytiahnutá na atiku a komín, nedosahovala oplechovanie, na streche nebol štrk a pod. Všetky žalobcami vytýkané vady sú skutočnosti, ktoré sú viditeľné voľným okom, čo potvrdili aj samotní žalobcovia. Ide preto bez pochybností o zjavné vady, ktoré nepožívajú ochranu. Viditeľnosť týchto nedostatkov voľným okom dokonca potvrdil aj samotný súd na pojednávaní dňa 28.2.2018, kde po vzhliadnutí fotografií strechy uviedol, že tie nedostatky na streche vidí, pričom išlo o fotku nízkej kvality. Žalobcovia videli strechu naživo. Zjavnosť
vád potvrdzovali okrem znalca a svedkov počas celého konania aj žalobcovia, pričom tí úplne zmenili argumentáciu a začali zjavnosť vád popierať až po tom, čo boli žalovanými upozornení na zákonné ustanovenie o tom, že zjavné vady nepožívajú právnu ochranu. Tvrdenie žalobcov, že žalovaní ignorujú jasné závery dokazovania a interpretujú skutkové závery v úplnom rozpore s ich obsahom, je čisto tendenčné a má slúžiť na odvrátenie pozornosti od toho, že žalobcovia celé konanie tvrdili a predkladali dôkazy o zjavnosti nimi vytýkaných vád a keď sa dozvedeli, že sami proti sebe zjavnosť vád preukázali, predložili vyjadrenie plné emócií a útokov voči žalovaným. Žalovaní neinterpretujú skutkové závery v rozpore s ich obsahom, ale poukazujú na to, že nedostatky na streche, ak existovali v čase plnenia boli zjavné, bez ohľadu na vyjadrenie svedka alebo znalca o tom, že nesprávne nalepená lepenka a iné nedostatky mohli spôsobiť zatekanie. A keďže zjavnosť nedostatkov na streche bola nesporná, nie je už právne relevantné, či tieto nedostatky neskôr spôsobili zatekanie alebo nie. Keďže boli zjavné, právnu ochranu pri zodpovednosti z vád nepožívajú bez ohľadu na to, ako a kedy sa prejavil následok. Všetky dôkazy predložené žalobcami potvrdzovali zjavnosť vád strechy a ich viditeľnosť voľným okom, napr. fotografie, na ktorých je vidieť krivo nalepená lepenka zložená z viacerých druhov a odborný posudok Ing. Ratulovského, ktorému sa žalovaní venovali osobitne aj vo svojom vyjadrení zo dňa 22.9.2017, svedecká výpoveď osoby, ktorá pracovala na streche a pod. A keďže žalobcovia vymenili strešnú krytinu počas konania, žalobcami bolo zmarené aj dokazovanie, či tieto zjavné vady vôbec existovali v čase plnenia. Žalovaní naďalej trvajú na tom, že žalobcovia zmarili možnosť dokazovania tým, že vymenili celú strechu, pričom túto skutočnosť nepovažovali za potrebné oznámiť súdu alebo žalovaným takmer rok až do vyhlásenia rozsudku. Keď žalobcovia uvádzajú, že nezmarili dokazovanie, prečo potom tak dôležitú informáciu o tom, že došlo k výmene celej strešnej krytiny zatajovali počas súdneho konania takmer rok a túto skutočnosť prezradili až tesne pred pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Konanie žalobcov smerujúce k zmareniu dokazovania spočíva podľa žalovaných v tom, že 16.2.2017 a 22.3.2017- dátum, ku ktorému bol vypracovaný odborný posudok znalca Ing. Ratulovského, v máji 2017 žalobcovia vymenili kompletne strešnú krytinu, 15.6.2017 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom žalobcovia predložili odborný posudok znalca Ing. Ratulovského, čo malo za následok odročenie pojednávania. Za rok 2017 je zrejmé, že žalobcovia si nechali vypracovať posudok, obratom v máji vymenili strešnú krytinu a v júni predložili znalecký posudok, voči ktorému už nebolo možné vytvoriť iný protiposudok ani inak vykonať dokazovanie, čím súd ako aj žalovaní museli vychádzať len z dôkazov predložených žalobcami. Argumentácia žalobcov, že žalovaní znalecké dokazovanie nenavrhovali, je scestná, nakoľko dôkazné bremeno je na strane žalobcu, nie žalovaných. Dňa 28.2.2018 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, na ktorom žalobcovia navrhli vypočutie znalca Ing. Ratulovského, čo malo za následok odročenie pojednávania, žalobcovia zároveň uviedli, že ak by súd nepovažoval vyjadrenie znalca Ing. Ratulovského za dostatočné, navrhujú vykonať ďalšie znalecké dokazovanie. Dňa 2.3.2018 pred posledným pojednávaním žalobcovia oznámili súdu, že v máji 2017 vymenili kompletne strešnú krytinu. Na pojednávaní dňa 18.4.2018 bol vyhlásený rozsudok. Za rok 2018 je nepochybné, že žalobcovia vo februári 2018 nehovorili pravdu, keď uviedli, že ak vyjadrenie znalca Ing. Ratulovského nebude dostatočné, nebránia sa vykonaniu ďalšieho znaleckého dokazovania. V tom čase už totiž takmer rok nebolo možné vykonať žiadne znalecké dokazovanie vzhľadom na vymenenú celú strešnú krytinu a žalobcovia sa takýmto nemorálnym spôsobom snažili presvedčiť súd o sile prvotne predloženého znaleckého posudku. Následne žalobcovia oznámili súdu výmenu strešnej krytiny až tesne pred posledným pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Žalovaní ďalej vyčerpávajúco uviedli chronológiu konania žalobcov, ktorí svojim účelovým a zavineným konaním vytvárali zbytočné trovy konania. Preto žalovaní naďalej navrhujú, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žaloba sa zamieta a žalovaným sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%, prípadne aby napadnutý rozsudok odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.
18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.
19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobcov o zaplatenie sumy 6.000,- eur s príslušenstvom titulom zľavy zo zaplatenej kúpnej ceny vzhľadom na existenciu vád predmetu kúpy spočívajúcich vo vade kanalizácie a vade strechy spôsobujúcej zatekanie do domu; a nadväzne na rozhodnutie vo veci samej potom posúdiť správnosť rozhodnutia súdu o nároku na náhradu trov konania.
20. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku z titulu existencie vád predanej veci, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:
21. Žalobcovia si v spore uplatňovali nárok na zľavu z kúpnej ceny im predanej nehnuteľnosti titulom zodpovednosti žalovaných za vady predanej veci. Súd ich žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď mal za preukázanú existenciu skrytých vád kanalizácie a strechy existujúcich v čase predaja daného rodinného domu žalovanými žalobcom. Zásadná obrana žalovaných v podanom odvolaní spočívala v tom, že súd vec nesprávne posúdil a zistený skutkový stav nedostatočne vyhodnotil, pretože jednak nebolo preukázané, že dané vady existovali v čase predaja danej nehnuteľnosti, nakoľko mohli vzniknúť po predaji užívaním nehnuteľnosti žalobcami, ako aj z dôvodu, že podľa nich išlo o vady zjavné.
22. Zodpovednosť za vady je prípadom objektívnej zodpovednosti. Vadné plnenie primárne predstavuje porušenie záujmu oprávnenej osoby na bezvadnom plnení v podobe vady prenechanej veci. Zodpovednosť za vady nastupuje bez ohľadu na mentálny postoj povinnej osoby k výsledku svojho protiprávneho konania, bez ohľadu na jej zavinenie, ako aj bez ohľadu na vedomostné okolnosti povinnej osoby týkajúce sa existencie vady veci. Nie je teda podstatné, že zmluvná strana poskytujúca vadné plnenie o vadách veci nevedela ani nemohla vedieť. Občiansky zákonník pri zodpovednosti za vady neupravuje žiadne liberačné dôvody, teda ak zodpovednosť raz nastúpila, nie je vôbec možné sa jej zbaviť. V § 499 až 510 OZ sú obsiahnuté všeobecné ustanovenia zodpovednosti za vady. Ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti za vady pri jednotlivých zmluvných typoch sú vo vzťahu k všeobecnej úprave ustanoveniami osobitnými. Špeciálne ust. § 596 až § 600 OZ pri kúpnej zmluve majú potom prednosť pred všeobecnou úpravou.
23. Zo znenia ust. § 499 OZ vyplýva, že určujúcim časovým okamihom zodpovednosti za vady je čas plnenia zmluvy. To znamená, že zodpovednosť povinnej osoby sa vzťahuje na tie vady, ktoré existovali v čase plnenia zmluvy, a to bez ohľadu na to, či sa daná vada prejavila neskoršie. Podľa ust. § 499 OZ pritom povinná osoba zodpovedá za to, že vec má vlastnosti výslovne vymienené, alebo obvyklé, že ju možno ju použiť podľa povahy alebo účelu zmluvy, alebo podľa toho čo účastníci dojednali a že nemá právne vady. V pôsobnosti OZ sa za vadu považuje nedostatok atribútov uvedených v § 499 OZ. Faktické vady predstavujú fyzické nedostatky viaznuce na veci, ktoré vec znehodnocujú, pričom môže ísť o nedostatky kvality, množstva, hmotnosti, miery, ako aj vady balenia a dokladov. Vlastnosti veci, ktoré nie sú určené v zmluve musia byť obvyklé; obvyklé vlastnosti sú také, ktoré sa pri danej veci všeobecne očakávajú.
24. Pri kúpnej zmluve pritom ustanovenie § 596 OZ vyslovene ukladá kupujúcemu povinnosť upozorniť predávajúceho na vady veci, o ktorých predávajúci vie. Ak predávajúci kupujúceho v rozpore s ust. § 596 OZ na vady veci neupozornil a v čase po uzavretí kúpnej zmluvy vyjde najavo vada, na ktorú nebol
kupujúci predávajúcim upozornený, teda ide o vady, ktoré existovali už v čase uzavretia zmluvy, má kupujúci nároky upravené v ust. § 597 OZ, pričom jedným z týchto nárokov, je aj nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady. Ust. § 597 ods. 1 OZ sa však nevzťahuje len na prípady, kedy predávajúci neupozorní kupujúceho na vady, o ktorých vie, ale aj na prípady, keď ide o vady, ktoré vyšli dodatočne najavo nielen pre kupujúceho, ale aj pre predávajúceho a na ktoré predávajúci kupujúceho ani nemohol upozorniť, pretože o nich nevedel. Toto ustanovenie však postihuje len takú vadu, ktorá existovala už v dobe uzavretia kúpnej zmluvy, no najavo vyšla až následne. Musí teda ísť o takú vadu, ktorá nebola pri predaji poznateľná a prejavila sa až neskôr. Zodpovednosť predávajúceho za dodatočne prejavenú vadu má charakter objektívnej zodpovednosti, t. j. bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa predávajúci nemôže zbaviť a nie je preto rozhodujúce, či o vade vedel alebo nevedel. Ak potom vyjde dodatočne najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na napr. aj na primeranú zľavu z dojednanej kúpnej ceny, ako si to uplatnili aj žalobcovia v danom prípade. Primeraná zľava z dojednanej kúpnej ceny má pritom zodpovedať povahe a rozsahu vady. Rozsah zníženej ceny musí byť vždy posúdený s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, výška zľavy bude závisieť najmä od povahy vady a rozsahu vady, do akej miery táto vada komplikuje používanie danej veci, rozsahu zníženia funkčných vlastností veci, ďalšej použiteľnosti, životnosti či vzhľadu veci, ceny potrebných opráv a pod. Výška zľavy by nemala vyjadrovať len zníženie výmennej hodnoty veci, ale pri jej určení je potrebné prihliadať aj na to, ako sa vada prejavuje pri užívaní veci. Posúdenie primeranosti zľavy je otázkou právnou a v prípade sporu je vecou úvahy súdu, pričom pri stanovení výšky zľavy sa spravidla prihliada k prepokladanej cene opravy.
25. Ako bolo uvedené vyššie, za vadu veci sa v zmysle § 597 OZ považuje najmä neexistencia takej vlastnosti veci, ktorá sa pri veci určitého druhu, veku a ceny všeobecne predpokladá a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená. Pri rodinnom dome možno za takú vadu považovať nefungujúcu kanalizáciu či zatekajúcu strechu, ak tieto vady existovali v dobe plnenia, pričom nie je rozhodujúce, že sa tieto vady prejavili až po dobe plnenia a zároveň ide o vady skryté. Pritom pri určení, či ide o zjavnú vadu nie je rozhodujúce, či pri bežnej obhliadke veci s vynaložením obvyklej pozornosti, bolo možné vadu odhaliť (rovnako rozsudok NS ČR z 29.3.2007, sp. zn. 32Odo 1387/2005). Skrytou vadou sa rozumie vada, ktorá sa pri uzatváraní zmluvy neprejavuje, pričom v čase uzatvorenia zmluvy už existuje.
26. V danom konkrétnom prípade vytkli žalobcovia ako kupujúci žalovaným ako predávajúcim na kúpenej nehnuteľnosti dve zásadné vady, a to vadu jej kanalizácie a vadu zatekania do izieb rodinného domu. Predmetnú nehnuteľnosť žalobcovia kúpili od žalovaných kúpnou zmluvou zo dňa 3.11.2015, ktorej vklad bol povolený dňa 11.12.2015. Žalobcovia vytknuté vady opísali vo výzve na odstránenie vád zo dňa 16.2.2016 tak, že došlo k upchatiu - havarijnému stavu kanalizácie, ku ktorému došlo nevhodným vyspádovaním kanalizácie, následkom čoho došlo k upchatiu čerpadla, pri použití nevhodnej plastovej nádoby používanej na prečerpávanie odpadu, a ďalej, že dochádza k presakovaniu vody zo strechy domu do izieb, preto žalovaných vyzvali na odstránenie týchto vytknutých vád. Následne, po zamietavej odpovedi žalovaných, si žalobcovia listom zo dňa 11.3.2016 uplatnili u žalovaných titulom ich zodpovednosti za vady nárok na zľavu z kúpnej ceny.
27. Vady sa teda prejavili v relatívne krátkom čase po prevode danej nehnuteľnosti, pričom podľa žalobcov malo ísť o novostavbu. Žalovaní sa síce v odvolaní bránili tým, že im kanalizácia dva a pol roka bezproblémovo fungovala, avšak skutočne nepreukázali, že danú kanalizáciu práve toto časové obdobie bezporuchovo využívali. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že predmetom prevodu bola rozostavaná stavba, teda ešte neskolaudovaná, teda je otázne, či žalovaní mohli danú nehnuteľnosť pred jej prevodom tak dlhú dobu vôbec užívať. Kolaudačné rozhodnutie totiž nadobudlo právoplatnosť až dňa 23.3.2016. Je pritom prirodzené, že kupujúci pri kúpe nehnuteľnosti - rodinného domu dôvodne očakáva ako jej obvyklú vlastnosť funkčnú kanalizáciu a takú strechu, ktorá nezateká. Ide o také vlastnosti rodinného domu, ktoré sa všeobecne očakávajú. V opačnom prípade ide jednoznačne o vady predávanej veci, ktoré znižujú jej použiteľnosť, nakoľko vadná kanalizácia sťažuje obývanie danej nehnuteľnosti ľuďmi, na čo je nehnuteľnosť určená a zatekajúca strecha rovnako znižuje kvalitu bývania v nehnuteľnosti, môže viesť k poškodeniu zariadenia a následne aj zdravia jej obyvateľov.
28. Existencia vád kanalizácie daného rodinného domu bola pritom preukázaná vykonaným dokazovaním, a to najmä potvrdením svedka H. T., ktorého možno považovať aj za odborne spôsobilú osobu, nakoľko uviedol, že je zmluvným partnerom TAVOS-U (č. l. 9 spisu), ktorý obhliadkou zistil,
že pri zhotovení kanalizácie nebola dosiahnutá potrebná nátoková výška, čím dochádzalo opakovane k upchávaniu potrubia a zistil tiež potrebu výmeny celej prečerpávacej stanice. Existenciu vád danej kanalizácie potvrdzujú aj predložené fotografie, z ktorých je predovšetkým zrejmé, že použitá nádoba na prečerpávanie odpadu bola úplne nevhodná, nešlo o tzv. prečerpávaciu šachtu na to určenú, skôr sa javí, akoby malo ísť len o dočasné provizórne riešenie kanalizácie k danému rodinnému domu. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie existenciu vady kanalizácie v danom prípade jednoznačne za preukázanú, pričom tieto vady spočívali predovšetkým v nevhodnom spáde danej kanalizácie, nedodržaní potrebnej nátokovej výšky a použití absolútne nevhodnej nádoby na prečerpávanie odpadu. Je potom celkom irelevantné, či išlo o riešene komerčné alebo svojpomocné. Vzhľadom na to, že kanalizácia bola pod zemou, ide jednoznačne o skrytú vadu, na ktorú predávajúci žalobcov neupozornili, pričom je tiež celkom evidentné, že táto vada musela existovať už v čase prevodu nehnuteľnosti, na preukázanie ktorej okolnosti nebolo potrebné robiť ani osobitné dokazovanie, keďže kanalizácia mala svoj nevhodný sklon, nedostatočnú nátokovú výšku a nevhodnú prečerpávaciu nádobu umiestnenú pod zemou už v čase prevodu danej nehnuteľnosti. Vada teda spočívala v jej neodbornom zhotovení. To, že sa skutočne pokazila, až v čase po kúpe danej nehnuteľnosti je celkom irelevantné, ako aj to, že žalovaní ju po určitú dobu používali. Je predsa logické, že keď permanentne dochádza k upchávaniu kanalizácie vzhľadom na jej nesprávny sklon, má to vplyv na fungovanie čerpadla, ktoré je umiestnené navyše v nevhodnej prečerpávacej stanici a časom sa takáto kanalizácia musí nutne pokaziť, čo potvrdil aj svedok. Pokiaľ teda ide o existenciu tejto skrytej vady v čase prevodu predmetu plnenia, táto bola aj podľa odvolacieho súdu v spore riadne preukázaná. Neobstojí v tomto prípade ani obrana žalovaných spočívajúca v tom, že žalobcovia robili do tejto kanalizácie rôzne zásahy, krtkovaním, monitorovaním, či pri zásahu hasičov. Nesprávny sklon a prečerpávacia nádoba tam boli dané, bez ohľadu na tieto zásahy a žalobcovia k nim pristúpili až po upchatí kanalizácie.
29. Vady strechy boli v danom prípade tiež preukázané vykonaným dokazovaním, keď z vyjadrenia R. T. (č. l. 26 spisu), ktoré rovnako možno považovať za vyjadrenie odborne spôsobilej osoby, vyplýva, že obhliadkou zistil poškodenú hydroizoláciu strechy. Z jeho výpovede pred súdom vyplýva, že strecha nebola dobe spravená, z vnútornej strany boli zatečené steny, strecha bola zle vyspádovaná, boli tam vzduchové bubliny, krytina nebola dolepená, správne vytiahnutá na atiku, pričom nešlo o dôsledok časového opotrebenia. Z písomného vyjadrenia znalca Ratulovského (č. l. 69 spisu) vyplýva, že v prípade strechy sa jedná o nekvalitne technologicky zrealizované práce v kombinácii so skrytými vadami, ktoré neboli v čase kúpy viditeľné. Napokon z jeho odborného posudku č. 46/2017 (č. l. 72 spisu) vyplýva, že spádovanie strechy je neodborne zrealizované, podklad pod vrchnou vrstvou je neodborne položený, strešné zberače neodvádzajú vodu do kanalizácie, na streche sú tri druhy rôznych lepeniek, ktoré nie sú nalepené plošne, ale sú pospájané z krátkych kusov, čiže žalovaný strechu plátal z čoho sadalo, zvislé vytiahnutia na atiku sú nedolepené, detaily ukončenia sú urobené povrchne a neodborne, lepenka mala vyduté vzduchové miesta, bola tiež na niektorých miestach zvlnená. Predovšetkým znalec v posudku uviedol, že strecha nebola zrealizovaná podľa projektovej dokumentácie, čo zopakoval aj vo svojom závere s tým, že išlo o zabudované skryté vady, ktoré existovali už v čase kúpy. Predmetný odborný posudok pritom v závere obsahuje znaleckú doložku, že ide o súkromný znalecký posudok, pričom znalec si je vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku. Znalec teda zistil také nesprávne technologické vyhotovenie strechy daného rodinného domu, ktoré malo za následok zatekanie. Žalobcovia pritom pri vytýkaní vád, vzhľadom na to, že nie sú odborníci, ani nemohli uviesť, aké konkrétne nedostatky danej strechy zatekanie spôsobujú, preto správne vytýkali všeobecne vadu zatekania do rodinného domu. Aj odvolací súd ustaľuje, že išlo o skrytú vadu, ktorá existovala už v čase prevodu daného domu. Žalovaní sa bránili tým, že nebolo preukázané, že vada existovala v čase prevodu. Podľa odvolacieho súdu je celkom logické, že také vlastnosti strechy, ako jej nesprávny spád, chýbajúca posledná štrková vrstva, nesprávna izolácia, nemohli vzniknúť po prevode veci, ale sú výsledkom nedodržania projektovej dokumentácie, použitia nevhodných materiálov a neodborného zhotovenia strechy, ku ktorým došlo už v čase dokončenia strechy žalovaným 1. Tieto nedostatky teda existovali už v čase prevodu veci. To, že sa vadné zhotovenie strechy prejavilo viditeľným zatekaním až po prevode domu na žalobcov na tejto skutočnosti nič nemení. Pokiaľ ide o viviňovanie sa žalovaných tým, že k poškodeniu strechy malo dôjsť pri montovaní satelitu na strechu žalobcami, tak takýto záver znalec v odbornom posudku nezistil, naopak ako dôvod zatekania ustálil jej nesprávne zhotovenie porušením projektovej dokumentácie. Pokiaľ ide o obranu žalovaných, že teda malo ísť o vady strechy, ktoré sú podľa nich zjavné, tak v tom prípade bolo prvou povinnosťou predávajúcich, aby v zmysle § 596 OZ kupujúcich na tieto podľa nich zjavné vady upozornili. Odvolací súd je však zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že predmetné zistené nedostatky strechy, spôsobujúce vadu zatekania
domu, neboli vadami zjavnými. Na to, aby bolo možné zistiť, či strecha bola odborne správne zhotovená a čo konkrétne je príčinou zatekania do domu, bolo nevyhnutné znalecké dokazovanie. Znalec je odborník, ktorý disponuje potrebnými znalosťami z daného oboru, je znalý technologických postupov pri zhotovovaní strechy a vie, aké kvalitatívne požiadavky si má na danej streche všímať. Žalobcovia ako laici by mohli pozorovať iba také evidentné vady strechy, ktoré by aj im ako laikom mohli byť podozrivé, napr. veľké praskliny, strhnuté časti strechy a podobne. To, či má mať strecha poslednú štrkovú vrstvu, alebo nie, ako laici vedieť nemohli. Znalec pritom uviedol, že takáto vrstva bola práve pri tomto spôsobe zhotovenia rovnej strechy dôvodná, pretože mala slúžiť na to, aby odrážala slnko a chránila lepenku. Žalovaní však projektovú dokumentáciu, čo sa týka zhotovenia strechy nedodržali a na tento fakt žalobcov vôbec neupozornili. Rovnako nemohli žalobcovia vedieť, či zhotovenie strechy z viacerých druhov lepeniek spôsobuje jej vadnosť, mohlo totiž ísť aj napr. o snahu o dôslednejšiu izoláciu strechy a podobne. Pokiaľ sa žalovaní snažia z vyjadrení znalca Ratulovského na pojednávaní dňa 18.4.2018 vyvodiť, že malo ísť o vady zjavné, tak ani odvolací súd sa s takouto ich argumentáciou nemôže stotožniť, nakoľko posudzujúc výpoveď znalca v celom jej obsahu a význame je zrejmé, že znalec chcel len zdôrazniť, že na to, aby on ako odborník zistil predmetné vady strechy mu stačilo ako metódu použiť vizuálnu obhliadku a nemusel robiť komplikované technologické postupy, napr. sondy. Žalovaní sa naopak snažia vyjadrenia znalca izolovať od ostatných jeho záverov a vyvodiť, že nedostatky danej strechy boli vadami zjavnými. Vzhľadom na posudzovaný predmet a charakter jeho vád je však zrejmé, že konštatované vady vidí len odborník v danom obore. Na priamu otázku, či žalobcovia ako laici mohli vady strechy identifikovať, znalec jednoznačne odpovedal, že na prvý pohľad sa to nedá a ani on ako laik to nezistí. Uviedol, že on po 30-ročnej praxi vidí tieto vady aj voľným okom. Vyjadrenie znalca, že by právny zástupca žalovaných tieto vady videl, keby mal základné vzdelanie, v tomto kontexte skutočne neznamená, že ide o vady zjavné, ale že odborne spôsobilá osoba ich spozná. Na základe uvedeného je teda jednoznačné, že strecha daného rodinného domu bola zhotovená vadne, ktoré vady existovali už v čase prevodu predmetu plnenia a išlo o vady skryté, za ktoré žalovaní ako predávajúci objektívne zodpovedajú.
30. Súd prvej inštancie teda na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom o danosti zodpovednosti žalovaných za vady predaného domu v zmysle ust. § 499 OZ v spojení s ust. § 597 ods. 1 OZ, a teda tým aj danosti nároku žalobcov na zľavu z dojednanej kúpnej ceny. Neobstojí ani argumentácia žalovaných v odvolaní, že súd prvej inštancie arbitrárne rozšíril okruh žalobcami vytýkaných vád aj o ďalšie vady, ktoré so žalobcami vytýkanými vadami nesúviseli. V danom prípade boli vytýkané dve vady a to nefungujúca kanalizácia a zatekanie do domu. Pri kanalizácii jej vadnosť bola spôsobená nesprávnym sklonom, nedostatočnou nátokovou výškou a nevhodnou prečerpávacou nádobou, pri streche jej nesprávny sklon a nedodržanie správnej skladby strešného plášťa. To sú v podstate odborne zistené príčiny nefungujúcej kanalizácie a zatekania do domu, nejde o rozširovanie vytýkaných vád.
31. Pokiaľ ide o vytýkanie spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaného súdom prvej inštancie, keď žalovaní v odvolaní namietajú, že súd pristupoval k ich hodnoteniu selektívne, tak odvolací súd tento názor žalobcov nezdieľa a má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo svojom odôvodnení vyčerpávajúce, dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a logicky konzistentné.
32. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov, kedy záver prijatý súdom je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdu však nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Konečné rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Po skončení dokazovania súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a prípadne vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiaden význam. Toto posudzovanie vykonaných dôkazov je v podstate ich hodnotením z hľadiska dôležitosti. Po vytriedení nepodstatných, resp. nedôležitých dôkazov a tiež neplatných, resp. neúčinných dôkazov, súd ďalej hodnotí dôkazy zostávajúce, t. j. dôkazy dôležité a právne účinné, ktoré treba posúdiť z hľadiska pravdivosti. Postupuje pritom tak, že každý dôkaz hodnotí najskôr individuálne a potom všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
33. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk dospel odvolací súd v predmetnej sporovej veci k záveru, že súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť riadne splnil, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Súd prvej inštancie v odôvodnené svojho rozhodnutia vysvetlil akým spôsobom a z akých dôvodov dospel k svojmu rozhodnutiu. Z jeho odôvodnenia vyplýva logická nadväznosť medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi.
34. Súd je povinný vyrovnať sa s tými argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie. Judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolnosti veci dať odpoveď na rozhodujúce argumenty. Ak sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada relevantným spôsobom so zásadnou námietkou sporovej strany, treba absenciu argumentácie všeobecného súdu považovať za prejav arbitrárnosti a porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (Ústavný súd SR, sp. zn. II. ÚS 410/2006). Odvolací súd však po preskúmaní spisu a rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd sa so všetkými podstatnými argumentmi sporových strán v odôvodnení vysporiadal a svoje rozhodnutia odôvodnil logicky kompaktne a vnútorne neprotirečivo.
35. Aj podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú argumentáciu žalovaných zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, nebolo ani potrebné, aby súd reagoval špecifickou odpoveďou. V danom prípade bolo podstatné zistenie, že predaná vec mala vady, ktoré existovali v čase prevodu predmetu plnenia a išlo o vady skryté.
36. Ani namietanie skutočnosti, že si žalobcovia pred kúpou nehnuteľnosti nechali urobiť znalecký posudok na účely hypotekárneho úveru, nie je relevantné, pretože banka pri poskytovaní hypotekárneho úveru skúma iba hodnotu nehnuteľnosti z toho pohľadu, aby jej pohľadávka bola dostatočne zabezpečená. Úlohou takéhoto znaleckého posudku nie je vyhľadávať vady predávanej nehnuteľnosti a upozorňovať na ne predávajúceho. Rovnako to, že sa zatekanie do domu pri obhliadkach danej nehnuteľnosti neprejavilo neznamená, že vady strechy v čase prevodu nehnuteľnosti neexistovali, iba sa neprejavili dostatočne tak, aby boli zvnútra dostatočne viditeľné, napríklad aj preto, že dážď nemusel byť taký silný, prípadne ako zistili žalobcovia, že k zatekaniu dochádzalo za skriňou. Žalovaní nijako nepreukázali dvojročné užívanie kanalizácie a navyše ako bolo uvedené vyššie, toto ich zodpovednosti za vadné zhotovenie kanalizácie, ktoré sa prejavilo až po prevode nehnuteľnosti, nijako nezbavuje. V rámci dokazovania odborným posudkom znalec nezistil prerazenie izolácie strechy mechanickým poškodením, ku ktorému mohlo dôjsť napr. pri inštalácii satelitu žalobcami po prevode domu. Odvolací súd má za to, že pokiaľ sa súd prvej inštancie k týmto tvrdeniam žalovaných v odôvodení nevyjadril, nijako tým nezasiahol do ich práva na spravodlivý proces, nakoľko okolnosti pre vec podstatné náležite zhodnotil.
37. Rovnako nie je dôvodný odvolací argument žalovaných, že žalobcovia mali zmariť ďalšie dokazovanie vo veci tým, že si v priebehu sporového konania vymenili strešnú krytinu. Podstatné pre výsledok konania je to, že žalobcovia uniesli bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Je normálne, že ak vada nehnuteľnosti spočívala v zatekaní do domu, bolo nevyhnutné, aby žalobcovia tento nedostatok, spôsobujúci im nekomfort bývania odstránili a nečakali na výsledok sporu, v ktorom sa ani nedomáhali odstránenia vád, ale nároku na finančné plnenie, t. j. zľavy z dojednanej kúpnej ceny. Žalovaní pritom žiadne znalecké dokazovanie v spore ani nenavrhovali, preto ani nemohlo dôjsť k zmareniu dokazovania, navyše pri zohľadnení princípu koncentrácie v civilnom sporovom konaní, z ktorého vyplýva, že ak žalobcovia takýto dôkazný prostriedok v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec nenavrhovali, v odvolacom konaní by ani nebol prípustný. Navyše aj po výmene strešnej krytiny nebolo prípadné ďalšie znalecké dokazovanie ohľadom vád predmetnej strechy vylúčené. Prípadný ďalší znalec mohol totiž vychádzať z predloženej fotodokumentácie.
38. Žalovaní v danom prípade osobitne napadli aj výrok o nároku na náhradu trov konania, keď namietali, že súd mal pri svojom rozhodovaní aplikovať aj ustanovenie § 256 ods. 2 CSP o tzv. separátnych trovách konania, podľa ktorého ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná ich náhradu protistrane. Konkrétne namietali to, že žalobcovia zmarili dokazovanie, čo podľa názoru odvolacieho súdu v ods. 36 tohto odôvodnenia žalobcovia neurobili, ako aj že ich zavinením došlo k odročeniu viacerých pojednávaní, špecifikujúc, že až na pojednávaní dňa 15.6.2017 predložili odborný posudok znalca Ing. Ratulovského, ktorý však mohli predložiť oveľa skôr, čo malo za následok nutnosť odročenia pojednávania. Ďalej na pojednávaní dňa 28.2.2018 žalobcovia navrhli vypočutie znalca Ing. Ratulovského, ktorý však prítomný na tomto pojednávaní nebol, a preto bolo pojednávanie znova odročené.
39. Separátne trovy v zmysle ust. § 256 ods. 2 CSP skutočne predstavujú trovy, ktoré by neboli v priebehu konania vznikli a ktoré nesúvisia s riadnym vedením sporu. Odvolací súd však z obsahu spisu zistil, že na pojednávaní dňa 15.6.2017 žalovaní rovnako navrhli vykonanie ďalšieho dokazovania výsluchom neprítomného svedka M. P., z ktorého dôvodu bolo rovnako predmetné pojednávanie odročené, čiže odročenie predmetného pojednávania zavinili obe strany rovnako. Na pojednávaní dňa 28.2.2018 síce žalobcovia navrhli ako dôkazný prostriedok výsluch znalca Ratulovského, ale podľa odvolacieho súdu nešlo v tomto prípade o zavinené odročenie pojednávania, nakoľko dôvodnosť výsluchu tohto znalca vyplynula z vývoja daného sporu, keď žalovaní závery prijaté znalcom v odbornom posudku sporovali, preto bolo potrebné, aby znalec prípadné otázky žalovaných vysvetlil. Navyše ako vyplýva zo záveru predmetnej zápisnice, pojednávanie bolo odročené tiež za účelom výsluchu svedka žalovaných p. P.. Preskúmaním obsahu spisu teda ani odvolací súd dôvod na priznanie žalovaným nároku na náhradu separátnych trov konania nezistil, nakoľko nezistil také procesné správanie sa žalobcov, ktoré by žalovaným takýto nárok zakladalo.
40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
41. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným žalobcom 1. a 2. priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným 1. a 2. O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).