Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-134-2016.pdf
PDF · 193.1 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/134/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobcov: 1/ S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, D. T., 2/ A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, D. T., obaja zastúpení advokátom JUDr. Milošom Chrenkom, so sídlom Hlavná 25, Trnava, proti žalovaným: 1/ E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 8, Q., 2/ A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 8, Q., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou KADUC & PARTNERS s. r. o., so sídlom Vajanského 40, Trnava, IČO: 50 290 762, o zaplatenie 6.000,-€ s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 6.000,-€ spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 07.04.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.05.2016 sa žalobcovia domáhali, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 6.000,-€ spolu s 5% úrokom z omeškania odo dňa 07.04.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žalobu odôvodnili tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.11.2015 nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva od žalovaných ako predávajúcich nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie D. T. na liste vlastníctve č. XXXX a to zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 s parcelným číslom XXX/X, záhrady o výmere XXX m2 s parcelným číslom XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 s parcelným číslom XXX/X a rodinný dom súpisné číslom XXX, postavená na parc. č. XXX/X (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti"). Rodinný dom, ktorý od žalovaných kúpili, sa im páčil, jednalo sa o novostavbu ešte neskolaudovanú, hoci tam už žalovaní bývali, Predpokladali, že pri novostavbe nevznikne potreba ďalších investícií pre rekonštrukciu a opravy. V januári 2016, t. j. mesiac po nadobudnutí vlastníctva nehnuteľností, zistili (prvú) závažnú vadu, ktorá bránila riadnemu užívaniu nehnuteľností: došlo k upchatiu splaškovej kanalizácie. Pre havarijnú situáciu - neodtekanie odpadovej vody a splaškov - bezodkladne zavolali odborníkov za účelom prečistenia kanalizačného potrubia tzv. krtkovaním. Vtedy s prekvapením zistili, že vo vonkajšom kanalizačnom potrubí sa nachádza čerpadlo, o ktorého existencii ich žalovaní predávajúci vôbec neinformovali, ktoré bolo nefunkčné, v dôsledku čoho neodtekali splašky do verejnej kanalizácie Privolaní odborní pracovníci skonštatovali, že celá kanalizácia je zhotovená neodborne, pričom základnou vadou je nedostatočný sklon potrubia, kvôli čomu odpadové vody nemôžu odtekať samospádom a vznikla potreba núteného čerpania; naviac samotné čerpadlo bolo namontované neodborne, bolo osadené v nevhodnej nádobe - v plastovej nádobe na dažďovú vodu - ktorá bola naviac netesná. Privolaný odborník skonštatoval, že celá vonkajšia kanalizačná sústava je
neodborne zhotovená a čerpadlo s nádobou nesprávne osadené, v dôsledku čoho bolo len otázku času, kedy sa kanalizácia upchá. S poukazom na havarijný stav a nevyhnutnú potrebu funkčnej kanalizácie museli vymeniť vadné čerpadlo vrátane hadíc; za čo zaplatili sumu 570 eur. Avšak podľa montážnej firmy sa jednalo len o dočasné riešenie a v dôsledku konštrukčnej systémovej vady (nedostatočná hĺbka čerpadla a nádoby, netesnosť nádoby) sa kanalizácia po určitom čase opätovne upchá; preto po zlepšení počasia odporučili vymeniť celú prečerpávaciu nádobu a túto vhodne umiestniť. Bezodkladne po zistení vady oslovili žalovaných predávajúcich listom zo dňa 16.2.2016, upovedomili ich o výskyte vady a chceli vec vyriešiť mimosúdne. Žalovaní odpovedali listom zo dňa 25.2.2016, v ktorom jednak popreli vedomosť o vade, zodpovednosť za vadu odmietli a nepriamo ich obvinili, že spôsobili upchatie kanalizácie. Následne žalobcovia oslovili žalovaných prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 11.3.2016, kde si už uplatnili nárok z titulu zodpovednosti za vady, a to nárok na zľavu z kúpnej ceny. V nadväznosti na výzvu sa žalovaní dostavili 21.3.2016 do kancelárie ich právneho zástupcu, kde zopakovali svoje predošlé stanovisko; po oboznámení s dokladmi však vyhlásili, že s cieľom ukončenia sporu sú ochotní zaplatiť skutočné výdavky, t. j. sumu 570,-€. Následne však zaslali prostredníctvom svojho zvoleného právneho zástupcu list, v ktorom odmietli akúkoľvek zodpovednosť za vady. Nakoľko uvedené riešenie vonkajšej kanalizácie bolo nedostatočné a žalovaní odmietli odstránenie vád či akýkoľvek iný nárok, museli kúpiť a nechať osadiť novú prečerpávaciu šachtu: atestovanú a na rozdiel od pôvodnej nádoby určenú na daný účel, pričom náklady predstavovali sumu 1.200,70 € (465,70 € prečerpávacia šachta a 735,-€ práca). Spolu teda predstavovali náklady na odstránenie vady kanalizácie sumu 1.770,70 €. Okrem tejto sa na kúpenej nehnuteľnosti vyskytla ďalšia závažná vada. V zimnom období zistili, že počas intenzívnejšieho dažďa dochádza k zatekaniu plochej strechy domu, v dôsledku čoho dažďová voda zateká do vnútornej konštrukcie stavby a dochádza k vlhnutiu múrov; teda strecha neplní svoj základný účel. Privolaný odborník skonštatoval nevhodné vyspádovanie strechy, v dôsledku čoho voda zo strechy riadne neodteká a drží sa na streche. Presné miesto zatekania nemožno zistiť, nakoľko izolácia je na viacerých miestach narušená a bude potrebné znovu položiť kompletnú izoláciu a strešnú krytinu. Náklady na odstránenie tejto vady v zmysle predloženej cenovej ponuky predstavujú 4.480 €. I v tomto prípade sa jednalo o vadu skrytú, ktorú nebolo možné zistiť ani obhliadkou strechy, ktorú žalobca pred kúpou vykonal a rovnako ani o tejto vade ich žalovaní neinformovali. Žalovaných i o tejto vade informovali písomne a vyzvali na jej odstránenie. Ani tuto vadu žalovaní predávajúci neuznali a zodpovednosť úplne odmietli. Nehnuteľnosti, ktoré im žalovaní predali, mali vady, ktoré podstatným spôsobom sťažovali užívanie nehnuteľností (zatekanie strechy), resp. ich robili neupotrebiteľnými (vadná kanalizácia). Tieto vady sa na nehnuteľnostiach nachádzali už v dobe kúpy, ako to vyplýva z vyjadrení odborníkov, hoci následky týchto vád sa prejavili až s určitým časovým odstupom od kúpy (v prípade strechy pri intenzívnych dažďoch, v prípade kanalizácie postupným upchávaním kanalizácie až do fázy nepriechodnosti). Jednalo o ročnú novostavbu, teda de facto o novú vec, kde na rozdiel od kúpy staršej stavby dôvodne očakávali bezvadný stav a dlhoročné bezproblémové užívanie. Žalovaní boli stavebníkmi stavby, podľa vlastného vyjadrenia čerpadlo inštaloval sám žalovaný 1/, preto títo jednoznačne mali vedomosť o technickom stave nehnuteľností, použitých materiáloch a stavebných postupoch. Skutočnosť, či predávajúci vedeli, alebo nevedeli v čase uzavretia zmluvy o existencii vád (hoci sú presvedčení, že vedeli) je každopádne irelevantná, nakoľko zodpovednosť za vady predanej veci objektívnu povahu a teda žalovaní zodpovedajú za vady bez ohľadu na subjektívnu stránku. Voči žalovaným písomne uplatnili nárok z titulu zodpovednosti za vady, a to nárok na zľavu z kúpnej ceny. Ak by totiž vedeli v dobe kúpy, že nehnuteľnosti majú také vady, tieto by nekúpili vôbec, resp. ak by sme sa i rozhodli ich kúpiť, tak len za nižšiu kúpnu cenu. Z titulu zodpovednosti za vady nehnuteľností sa domáhajú nároku na zľavu z kúpnej ceny, a to v sume 6.000 €. Táto suma zodpovedá povahe a rozsahu vád (arg. § 597 OZ), keď vychádzali podporne z nákladov, ktoré boli potrebné (1.770,70 € v prípade vadnej kanalizácie), resp. budú potrebné na odstránenie vád (4.480,-€ v prípade vadnej strechy). Nakoľko žalovaní akúkoľvek zodpovednosť odmietajú a nie sú ochotní z titulu vád nehnuteľností nič plniť, boli nútení domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Okrem istiny sa uplatnili aj úrok z omeškania v zákonnej výške 5% ročne, a to od 7.4.2016, kedy sa žalovaní vyjadrili, že odmietajú plniť dobrovoľne.
3. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili písomne dňa 14.06.2016 a uviedli, že žalovaní nikdy apriórne neodmietli možnosť finančnej kompenzácie vád, za ktoré by zodpovedali. Kompenzácia musí ale tkvieť v domnienke ich zodpovednosti v rovine skutkovej, ako aj právnej. Zo strany žalobcov neboli do dnešného dňa predložené „dôkazové materiály", ktorými by preukázali zodpovednosť žalovaných za vznik vád. Tvrdenia žalobcov, že vzniknuté vady sa na nehnuteľnosti vyskytovali už v dobe uzavretia kúpnej zmluvy dňa 03.11.2015 a konštatovanie o vedomosti žalovaných o týchto vadách, sa nezakladajú
na pravde. Od času uzatvorenia zmluvy až do prvého listu žalobcov zo dňa 16.02.2016, ktorým poukázali na existenciu vád, ubehlo niekoľko mesiacov, pričom, s ohľadom na predpokladané denné využívanie nehnuteľnosti, si len ťažko možno predstaviť situáciu, že vady neboli spozorovateľné omnoho skôr napr. pri opakovanej prehliadke nehnuteľnosti pred uzatvorením Kúpnej zmluvy. Zároveň nie je možné vylúčiť, že predmetné, žalobcami označené, vady vznikli práve v dôsledku každodenného využívania nehnuteľnosti, resp. nevhodným spôsobom využívania nehnuteľnosti zo strany žalobcov. Príkladom je možné uviesť hypotetický scenár spláchnutia nevhodného predmetu, ktorý mohol upchať kanalizáciu a následne pokaziť čerpadlo alebo možnú snahu žalobcov o zásahy do konštrukcie strechy a invazívnym vstupom na jej plochu ju nechcene poškodiť. Uvedenými príkladmi žalovaní netvrdia, že žalobcovia takýmto spôsobom reálne konali, no chcú poukázať na diverzitu každodenných činností, ktoré môžu vyústiť do skutočností, ktoré vo svojej žalobe žalobcovia uvádzajú. Žalovaní sú presvedčení, že žalobcami označené vady neexistovali v čase plnenia záväzku a teda nie je možné v tomto prípade aplikovať ustanovenie o objektívnej zodpovednosti za vady, ktorými žalobcovia v žalobe argumentujú. Aj s ohľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax pripomínajú, že zodpovednosť predávajúceho sa vzťahuje na vady, ktoré vec mala v čase plnenia. Skutočnosť, že žalovaní bezproblémovo užívali nehnuteľnosť pred jej predajom niekoľko rokov, pričom žalobcami označené vady sa v tomto období nikdy ani len nevyskytli, svedčí o tom, že v čase plnenia neexistovali. Ak by aj žalovaní hypoteticky pristúpili na argument žalobcov o existencii škôd v označenom rozsahu, nie je možné súhlasiť s rozsahom nároku. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32 Odo 752/2002, v zmysle ktorého treba rozlišovať vady veci, ktoré existovali v čase plnenia (v čase prevzatia veci kupujúcim), za ktoré nesie predávajúci zodpovednosť, a ďalšie vady, ktoré vznikli až po tomto čase. Pritom nie je rozhodujúce, že sa vada prejavila až po čase plnenia, rozhodujúce je vždy to, či uplatnená vada existovala v čase plnenia. Ak však v dôsledku vady, ktorá existovala v čase plnenia, následne došlo k ďalšiemu poškodeniu veci, predávajúci za túto vadu nezodpovedá z titulu zodpovednosti za vady. Žalobcovia si uplatňujú nároky vyplývajúce nielen z vadného čerpadla (570,-€), ale aj z potreby osadiť novú prečerpávaciu šachtu, ktorá by zamedzila vzniku budúcich škôd (1.200,70 €). Takýto nárok výrazne prekračuje rámec objektívnej zodpovednosti za vady v čase plnenia zmluvy. Žalovaní odmietajú tvrdenia o tom, že čokoľvek, čo sa týka predanej nehnuteľnosti, zamlčali. Žalobcom bola nehnuteľnosť pred kúpu niekoľkokrát ukázaná, pričom si ju dôsledne prezreli vrátane osobitnej ohliadky strechy. Následne poukázali na § 501 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník") a článok IV bod druhý Vyhlásenia zmluvy, z ktorých im vyplýva, že žalovaní nezodpovedajú za vady, ibaže by predmetná nehnuteľnosť nemala vlastnosť, o ktorej žalovaní vyhlásili, že ju má, alebo ktorú si žalobcovia výslovne vymienili. Ani jedna z variant z kúpnej zmluvy nevyplýva. V kúpnej zmluve neboli využité dispozitívne ustanovenia Občianskeho zákonníka umožňujúce zmluvným stranám upraviť zodpovednosť za vady, napr. § 502 Občianskeho zákonníka. Dôsledky absencie osobitných ustanovení o vadách v kúpnej zmluve, nemôžu ísť na ťarchu žalovaných len preto, že uvedená možnosť bola zmluvnými stranami nevyužitá a môže sa javiť ako chýbajúca. Ak by došlo zrozumiteľnému označeniu vád, preukázaniu nutnosti vykonať opravu vád, vyčísleniu hodnoty vád relevantným spôsobom a súčasne preukázaniu existencie vád v čase plnenia zmluvy, potom by bolo namieste uvažovať o pripísaní zodpovednosti za vady žalovaným.
4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „C.s.p."), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Žalobcovia na výzvu súdu doplnili žalobu o ďalšie skutočnosti, keď uviedli, že vlastníkmi nehnuteľností sa stali v decembri 2015 a už v januári 2016 sa objavili vady. Bezodkladne oslovili žalovaných, teda vec riešili bez akéhokoľvek odkladu. Nie je pravou, že niekoľko mesiacov nehnuteľnosti užívali a tvrdenia žalovaných, že si vady spôsobili sami, nemajú žiadnu oporu v skutočnosti, sú to ničím nepotvrdené ataky žalovaných. Vady sa prejavili až za špecifických okolností, konkr. v prípade zatekajúcej stredy to boli intenzívne dažde resp. topiaca sa snehová pokrývka na streche v zimnom období, čo celkom logicky nebolo možné zistiť v dobe, keď nehnuteľnosti obhliadali na jeseň v dobrom počasí. Skutočnosť, že si strechu obhliadli osobne a vady nezistili len potvrdzuje ich tvrdenie, že sa jednalo o vady skryté, nie zjavné. O to viac to platí v prípade kanalizácie, ktorá je celá pod zemou, vrátane čerpadla, existenciu ktorého im žalovaní zatajili úplne. V prípade kanalizácie sa jednalo o vadu systémovú, keďže táto bola uložená nesprávne, s nedostatočným spádom, s čerpadlom v nevhodnej nádobe, čo spôsobilo postupné upchatie kanalizácie. Skutočnosť, že sa vada prejavila až s určitým časovým odstupom postupným zanesením, neznamená, že tu vada nebola; naopak pri normálnom používaní bolo nevyhnutné, že
k upchatiu dôjde a otázna bola len doba prejavenia sa tejto vady. Žalovaní si toto čerpadlo osadili svojpomocne v záujme šetrenia nákladov na stavu, avšak práve v dôsledku tohto ich neodborného postupu a použitia lacných a na daný účel úplne nevhodných komponentov došlo k predmetnej vade. K rozhodnutiu NS ČR sp. zn. 32 Obo 752/2002 uviedli, že práve tento judikát dopadá na ich situáciu a len potvrdzuje zodpovednosť žalovaných, keď dôležitý nie je výskyt vady, resp. doba jej prejavenia sa, ale jej samotná existencia v dobe kúpy. K § 501 Občianskeho zákonníka poukázali na ústnu prax, ktorá sa s týmto ustanovením vysporiadala, konkr. rozsudky NS ČR sp. zn. 32 Obo 41/2003, sp. zn. 25 Cdo 1741/98 o nemožnosti aplikácie tohto ustanovenia pri kúpe individuálne vymedzených nehnuteľností. Ústavný súd SR v rozhodnutí III. ÚS 48/2002 uviedol, že ustanovenie § 501 Občianskeho zákonníka sa má aplikovať lev v prípade, ak sa prevádza súbor vecí. Žalovaní sa preto nemôžu zbaviť zodpovednosti za vady poukazom na § 501 Občianskeho zákonníka.
6. Žalovaní na výzvu súdu v súlade s § 167 ods. 4 C.s.p. na svoju obranu uviedli, že žalovaní vnímajú predčasnosť podanej žaloby nie cez numeriku množstva stretnutí, ale v kontexte ich úprimnej a opakovane proklamovanej snahy o zmierlivé vyriešenie sporu a hľadanie kompromisu. Žalovaní konštantne prejavovali ústretový postoj, ale dokonca fyzicky pomohli pri objasňovaní vzniknutého problému a to výkopovými prácami pri odkrývaní kanalizácie. Možnosť finančnej kompenzácie v rámci náhrady škôd pripúšťajú v prípade, ak žalobcovia preukážu ich zodpovednosť za vznik vád a zároveň budú požadovať sumu, ktorá preukázaným škodám reálne zodpovedá. K skutkovým okolnostiam uviedli, že dvojmesačnému bezproblémovému užívaniu nehnuteľnosti zo strany žalobcov predchádzali viaceré opakované obhliadky nehnuteľnosti a to v rozmedzí štyroch mesiacov. Žalobcovia mali počas tohto obdobia príležitosť dôkladne sa oboznámiť so stavom nehnuteľnosti, pričom ak by v tom čase - v čase obhliadok a predaja - existovali vady, ktoré žalobcovia uvádzajú, boli by nepochybne badateľné napr. v podobe zaschnutých škvŕn na stenách po zatekajúcej vode. Skutočnosť, že takéto dôkazy o vadách v tom čase neexistovali znamená, že v čase predaja neexistovali ani predmetné vady. Žalovaní odmietajú tiež tvrdenie, že sa jednalo o vady skryté. Žalobcovia svoju argumentáciu budujú na téze prejavenia vád za špecifických okolností, pričom vo vzťahu k zatekajúcej streche uvádzajú, že obhliadky strechy, ktoré predchádzali kúpe nehnuteľnosti, sa vykonávali len v dobrom počasí. Toto tvrdenie však nie je pravdivé - žalobcovia sa zúčastnili obhliadky nehnuteľnosti (a strechy) za rôznych podmienok, vrátane daždivého počasia, čo môže dosvedčiť aj osoba zodpovedná za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti - realitný maklér. Nepriaznivé (daždivé počasie) prevládalo aj v čase, keď sa žalovaní vysťahovali z nehnuteľnosti. S týmto tvrdením súvisí aj konkrétny príklad: žalobcovia si objednali ešte pred nasťahovaním sa do predmetného rodinného domu, inštaláciu prijímača televízneho signálu, pričom sa pracovníci zodpovední za inštaláciu pohybovali aj po streche nehnuteľnosti. Keďže v tom čase pršalo a pracovníci boli nútení v procese inštalácie pohybovať sa aj vo vnútorných priestoroch rodinného domu, podlahy vo viacerých izbách ostali zablatené. Keďže si inštaláciu objednali sami žalobcovia, žalovaní nepovažovali za nutné dôsledne upratať vzniknutý neporiadok a špinu, čistenie obmedzili len na nevyhnutnú úroveň. Pri prevzatí nehnuteľnosti boli tieto skutočnosti žalobcom objasnené. Uvedený príklad je ukážkou toho, že "špecifické okolnosti" nastávali aj pred predajom nehnuteľnosti, pričom neviedli k prejaveniu sa akejkoľvek vady strechy, čo považujeme za implicitný dôkaz toho, že v čase predaja táto vada neexistovala. Žalobcovia sa snažia navodiť dojem, akoby počas celého obdobia obhliadok a predaja nehnuteľnosti existovali radikálne iné podmienky než počas následného užívania nehnuteľnosti. Žalobcovia teda tvrdia, že počas 4mesačného obdobia, počas ktorého trvali obhliadky nehnuteľnosti, nenastali ani raz „špecifické okolnosti", ktoré by spôsobili to, že by sa vady prejavili. Vo vzťahu k vadám čerpacieho zariadenia je nutné uviesť, že to, čo žalobcovia označujú ako vadu systémovú, je zámenným označením technickej vady. Prirodzenou vlastnosťou akejkoľvek elektronickej technológie je jej potenciál pokazenia sa v dôsledku jej technického zlyhania, ktoré môže nastať kedykoľvek. Žalovaní sú pritom presvedčení, že „potenciál ku kazivosti" nie je možné označiť za skrytú vadu existujúcu v čase predaja, keďže je prirodzenou vlastnosťou daného predmetu, V tejto súvislosti by chceli žalovaní opakovane uviesť, že kanalizáciu (spolu s čerpacím zariadením) využívali bez problémov a bez nutnosti akéhokoľvek servisného zásahu po dobu dva a pol roka. Ak by boli problémy súvisiace s kanalizáciou a čerpacím zariadením výsledkom systémovej chyby (údajne nevhodne zvolená nádoba a nesprávne osadenie čerpadla), naznačené vady by sa vyskytli - vzhľadom na parametre kanalizácie a čerpacieho zariadenia - omnoho skôr, rádovo počas niekoľkých týždňov po inštalácii čerpacieho zariadenia, Žalovaní pritom užívali kanalizáciu bez akýchkoľvek komplikácií viac než dva a pol roka, Upchatie kanalizácie, ktoré klasifikujú žalobcovia ako skrytú vadu, pritom nie je možné vnímať ako postupný proces, práve naopak, Už len z čisto praktického (ľudského) hľadiska sa jedná o pomerne rýchlu, dynamickú postupnosť, kedy sa následky upchania prejavia po niekoľkých hodinách, nanajvýš
dňoch, a nie po mesiacoch, ako to bolo v tomto prípade. Vada čerpacieho zariadenia nemohla byť skrytá (len na okraj je vhodné poukázať na mierne insitné využitie konceptu skrytej vady v replike žalobcov, ktorí považujú vec umiestnenú pod zemským povrchov za automatický skrytú), rovnako ako ani neexistovala v čase predaja nehnuteľnosti. Rovnako sú zavádzajúce aj tvrdenia o neodbornej inštalácii čerpacieho zariadenia, keďže spôsob jeho „usadenia" a samotný proces jeho inštalácie boli konzultované s odborníkmi, pričom samotná realizácia týchto činností bola vykonaná žalovaným, ktorý mal predošlé skúsenosti s vodoinštaláciou. K rozhodnutiu NS ČR, ak by sa súd stotožnil s právnou argumentáciou žalobcov a rozhodol by, že vady preukázateľne existovali v čase predaja nehnuteľnosti, tak by následne súd nemal priznať náhradu škody vo výške požadovanej žalobcami, keďže suma, požadovaná v žalobe, je odvodená nielen od domnelých primárnych vád, t. j. od vád existujúcich v čase predaja, ale aj od následného ďalšieho poškodenia vecí. Žalobcovia si uplatňujú nielen nároky z vadného čerpadla, ale aj z potreby osadiť novú prečerpávaciu šachtu, ktorá by zamedzila vzniku budúcich škôd a obdobne extenzívne pristupujú aj k vyčísleniu škody v prípade strechy, keď požadujú preplatenie kompletnej výmeny izolácie a strešnej krytiny. Žalovaní pristupovali k riešeniu celej veci empaticky. Po tom, ako boli informovaní o vzniku škôd, prejavili úprimnú ľútosť, aj keď odmietali svoju zodpovednosť za vady. Boli ochotní za vymedzených podmienok poskytnúť žalobcom primeranú a racionálnu kompenzáciu. Dôvodom ústretovosti bol najmä vzťah žalovaných k predmetnej nehnuteľnosti: rodinný dom nepostavili za účelom následného zisku z jeho predaja, ale ako prístrešok pre svoju rodinu. Práve z tohto dôvodu použili pri stavbe nehnuteľnosti len tie najkvalitnejšie stavebné materiály a preto ich informácia o vzniknutých vadách nepríjemne prekvapila.
7. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po prednese žaloby a vyjadrení advokáta žalovaného k prednesu vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného 1/, kúpnou zmluvou zo dňa 03.11.2015, písomným vyjdarením H. T., výsluchom svedkov D. T., R. T., Q. A., posudkom na hydroizoláciu plochej strechy T. XP s. r. o., kolaudačným rozhodnutím k rodinnému domu na parc. č. 143/1, písomným potvrdením M. P. o vykonaní práce na streche zo dňa 20.04.2017 a jeho cenovou ponukou pre montáž strešného plášťa zo dňa 07.11.2012, stanoviskom C.. O.. D. S., súdneho znalca z odborov stavebníctvo, pozemné stavy, odhad hodnoty stavebných prác, odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 20.04.2017, odborným posudkom č. XX/XXXX C.. O.. D. S. zo dňa 06.06.2017, faktúrou č. X.XX zo dňa 19.05.2017 vystavenou Q. J. za opravu strechy na rodinnom dome v D. T. a záručným listom, výsluchom znalca O.. D. S., ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
8. Advokát žalobcu v rámci prednesu žaloby na pojednávaní uviedol, že žalobcovia kúpili od žalovaných novostavbu rodinného domu, na ktorej sa krátko po prevzatí asi po mesiaci objavili závažné vady, a to nefunkčná kanalizácia a vadná strešná krytina. Žalobcovia sa nasťahovali do rodinného dome krátko pred Vianocami 2015, pričom už v januári 2016 došlo k znefunkčneniu kanalizácie, chceli ju odstrániť krtkovaním, zavolali si odborníka, ktorý pri prehliadke kanalizácie zistil, že v kanalizačnom systéme sa nachádza tlakové čerpadlo, ktoré sa pokazilo, pričom záver bol, že ide o vadu systémovú, keďže kanalizačné potrubie malo nedostatočný sklon a čerpadlo sa pod nánosom splaškov nevyhnutne muselo pokaziť. Odborník skonštatoval, že aj čerpadlo bolo osadené v nevhodnej nádobe, keďže išlo o nádobu na dažďovú vodu, nevhodnú na dané účely. Žalobcovia boli nútení osadiť nové čerpadlo, aby kanalizáciu aspoň provízorne sfunkčnili, ale odborník povedal, že sa to upchá opätovne, keď čerpadlo nestíhalo splašky vytlačiť a odporučil vymeniť celé čerpadlo aj s nádobou. Žalobcovia to aj realizovali. Výdavky predstavovali asi 1.700 eur. Ďalšou závažnou vadou bola zatekajúca strešná krytina. Žalobcovia už pri nasťahovaní zistili zavlhnutie rohov v miestnosti, ale žalovaný ich ubezpečil, že sa jedná o vzdušnú vlhkosť a dôsledok typický pre každú novostavbu - nedostatočné vyschnutie. Žalobca potom demontoval vstavanú skriňu a zistil, že sa jedná o výrazné zatekanie. Odborník potom prehliadol strechu a skonštatoval viaceré netesnosti, neodborné osadenie, izolácie a odporučil izoláciu osadiť nanovo. Žalobcovia si to vzhľadom na vysoké náklady nemôžu dovoliť. Žalobcovia bezodkladne informovali žalovaných o výskyte vád, najprv telefonicky, následne písomne. Žalovaní spočiatku boli ochotní uhradiť náklady na nové čerpadlo, následne ale už neboli ochotní uhradiť nič. Mimosúdne jednania neviedli k výsledku. Tvrdia, že vady sa vyskytovali na novostavbe už v dome prevzatia nehnuteľnosti a prejavili sa v krátkej dobe po jej prevzatí. Vady sa prejavili za špecifických okolností. V priebehu užívania sa objavila ďalšia vada pri revízii komína a kominár skonštatoval chýbajúce komínové dvierka a teda nemožnosť čistenia komínového telesa. Z potvrdenia vyplýva, že táto vada tiež existovala v čase prevzatia nehnuteľnosti. Uvedené sú dôsledkom nedostatočnej odbornej montáže a výstavby, keď žalovaní dom stavali svojpomocne. Žalobca žiadal kontakt na zhotoviteľa strechy, keďže dielo muselo
byť v záruke, žalovaný priznal, že práce začala realizovať odborná firma, ale pre nedostatok peňazí si to zhotovil on sám. Nárok si uplatňujú titulom zľavy z kúpnej ceny, suma je približne rovnaká výdavkom, ktoré sú potrebné na odstránenie vád. Na odstránenie vád kanalizácie žalobcovia už náklady vynaložili a výdavky na odstránenie strechy sú podľa vyjadrenia stavebnej firmy. Nejde o náhradu škody, ide o približné reálne vyčíslenie hodnoty vád, keďže zľava musí zodpovedať povahe a charakteru vady.
9. Žalobca 1/ na pojednávaní dňa 08.11.2016 uviedol, že do domu sa nasťahovali asi 18.12.2015. Ohľadne kanalizácie volal žalovanému koncom januára 2016. Neodtekalo WC, potom ani vaňa. Popiera, že by niečo nevhodné splachovali. Mokré rohy namietal v januári - začiatkom januára žalovaný povedal, že je to novostavba a skriňu, za ktorou bolo zatečené menil vo februári alebo v marci (pozn. súdu v roku 2016). Neskôr zatekalo aj v miestnosti, kde je krb a komín. Teraz, keď intenzívne prší a fúka, majú mokré steny, hlavne okolo komína.
10. Advokát žalovaného na pojednávaní v rámci vyjadrenia k prednesu žaloby uviedol, že žalobcovia nepreukázali zodpovednosť žalovaných za vznik vád a škody. Namieta nedostatok dôkazov, ktoré by preukázali existenciu vád v čase plnenia. Odborné stanovisko resp. dokumentácia ohľadne čerpadla potvrdzuje len určité problémy, ktoré nastali až po určitej dobe, takmer dvoch mesiacov, tejto dobe predchádzalo dva a pol ročné bezproblémové užívanie nehnuteľnosti žalovanými. Vzhľadom na charakter vady sa domnieva, že tento typ vád by sa prejavil už skôr. Podobne v prípade strechy platí, že predošlé užívanie bolo bezproblémové a indikuje, že vady v čase predaja neexistovali a nastali až po určitom období po prevzatí nehnuteľnosti. Má za to, že žalobcovia nepreukázali nielen to, že sa jednalo o skryté vady, ale ani to, že vady existovali v čase predaja nehnuteľností. Nehnuteľnosť bola predaná ako rozostavaná stavba, až po nadobudnutí vlastníctva žalobcami prešlo kolaudačné konanie a právoplatné kolaudačné rozhodnutie vníma ako verejnú listinu o spôsobilosti. Žiada teda, aby žalobcovia predložili toto kolaudačné rozhodnutie a ak ho nepredložia, aby ho súd vyžiadal od stavebného úradu. Argumentácia žalobcov o špecifických okolnostiach prejavu vád je špekulatívna až zavádzajúca, keďže žalobcovia sa opakovane oboznámili so stavom domu a ohliadky boli realizované za rôzneho počasia. Dom teda nepozerali iba za pekného počasia. Žalobcovia boli v dome aj počas intenzívneho dažďa.
11. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že v čase predaja nehnuteľnosti sa jednalo o novostavbu, nemala žiadne závady, stavbu robili svojpomocne. Kupujúci teda žalobcovia si prezreli nehnuteľnosť asi štyrikrát, boli tam aj v čase dažďov a aj s realitným maklérom. Nevie sa vyjadriť k tomu, z akého dôvodu sa mohli poruchy prejaviť. Kanalizácia išla cez prečerpávacie čerpadlo, bola tam 1000 litrová umelá nádoba na vodu, robil to sám, je v tom vyučený. Urobené to teda bolo dobre. Bývali tam dva a pol roka a všetko bolo v poriadku, nikdy sa problém nevyskytol, chodili k nim aj návštevy. Nevie, akú má životnosť čerpadlo. Do domu im nikdy nezatekalo, po dobu bývania opakovane nemaľovali a neodťahovali nábytok. Keď si boli žalobcovia nehnuteľnosť prezrieť, raz pršalo, fúkalo, bolo aj slnečno, aj veterno. Pozerali si aj stropy, pýtal sa ich, či vidia niečo premaľované, povedali, že nie. Prezerali si všetko dôkladne, boli aj na streche. V garáži boli, aj WC si prezreli a každú miestnosť zvlášť. V dome nebola vstavaná skriňa. Vedľa spálne mali sprchový kút, WC a umývadlo a v spálni, kde bola bežná skriňa, vstavaná skriňa, a táto skriňa bola vlhká, na čo žalobcov upozornili. Stena v dôsledku toho bola nie zatečená, ale zažltnutá. Skriňu odsunuli a mohla to byť pleseň, bolo to zažltnuté. Ďalej to neriešili. Strecha bola vyspádovaná polystyrénom, robil to architekt, je to skladačka presne na ten typ strechy, sú tam určené body a inak sa to urobiť ani nedá. Začala to robiť firma a oni to museli dokončiť medzi vianocami, lebo sa báli, aby to nezatieklo. Materiál určila firma. Na streche boli tri izolácie. Riešila to firma pána P.. Táto firma robila iba strechu a dokončovali ju preto, že mali cez vianoce voľno a preto ich už potom ani nechceli. Nevie, prečo bol dom inzerovaný ako jednoročný, inzerát podával pán A., realitný maklér. Kolaudačné rozhodnutie nemali. Kupujúcim neodovzdali certifikáty ani atesty ku kanalizácii, nemali ich. Neinformoval kupujúcich, že kanalizácia je robená tlakovým spôsobom - čerpadlom, lebo fungovalo. Počas dvoch rokov nerobil revíziu - čistenie čerpadla. Prvú izoláciu strechy robila firma, druhú a tretiu my. Tretiu vrstvu hydroizolácie robili oni (svojpomocne).
12. Žalovaná 2/ sa pridŕžala vyjadrenia žalovaného 1/.
13. Svedok D. T. zamestnaný u I. T. J. ako inštalatér na pojednávaní vypovedal, že žalobca ich ako firmu oslovil asi pred 10 mesiacmi. Chcel, aby urobili ohliadku a zistili, čo sa tam deje. Neodtekala mu kanalizácia. Predtým tam mal krtkárov, ktorí si neporadili, potom hasičov, a tí zistili, že je tam zakopaná nejaká nádrž. Chcel cenovú ponuku na originálne prečerpávaciu stanicu. Zákazku robili, objednala sa
originál šachta na prečerpávačku. Pôvodne tam bola iba prevozná nádrž, ktorá bola zakopaná, táto nie je certifikovaná ani normovaná, slúži iba na prevoz tekutín. Nemôže sa ani zakopať, je iba na vonkajšie účely. Keď začali kopať a zistili, aká je tam nádrž, bol tam veľký priesak splaškov do pôdy. Nádrž bola na troch alebo 4 miestach deravá, nemala servisný otvor, čo majú prečerpávacie stanice originál. A ak už nádrž aj použitá, bola neodborne spravená. Prívod bol nízko, tento má byť čo najvyššie, čerpadlo sa asi meter a pol utopí a potom spustí. Tu sa čerpadlo nezapínalo a nasiakalo všetky najväčšie nečistoty. Originálna nádrž má komoru na hrubé nečistoty, aby sa to nedostalo do čerpadla. A má aj servisný otvor. Teda stará nádrž bola len časovaná bomba, stalo by sa to každému. Predložil vysvedčenie o záverečnej skúške, že je vyučený inštalatér a má 20 ročnú prax. Teraz do zabudovanej nádrže je prístup a môže ju obsluhovať majiteľ, čo predtým možné nebolo. Pri kanalizácii s čerpadlom je treba robiť revízie raz ročne. Pôvodnú nádrž nebolo možné servisovať ani prehliadať. Na životnom prostredí by bola za to obrovská pokuta. Nádrž bola deravá a presakovala od začiatku. Keď to vykopali, boli tam splašky. Nádobu, ktorú osadili, je originál certifikovaná, je hrubostenná. To, čo bolo zabudované, nebola prečerpávacia stanica a nebolo to vhodné na daný účel. Spádová výška tu nie je podstatná, tu sa jednalo o prečerpávaciu šachtu. Prívod do šachty bol nízko. Vonkajšia kanalizácia, ktorá sa robila neskôr ako dom, bola oproti domu nižšia, preto potrebovali prečerpávaciu stanicu, lebo by nedosiahli spád do verejnej kanalizácie. Čiastočne to splnilo účel, ale nemá to byť z týchto materiálov a nie je možné odhadnúť, ako dlho to takto mohlo fungovať. Pokiaľ hovoril, že tam boli s krtkovaním a hasiči, už to nefungovalo a nevie, čo tam mohli poškodiť. Keď zavolali krtkárov, čerpadlo bolo obalené a žalobcovia ani nevedeli, že niečo také je na záhrade. „Krtko" ide do rúry a nemá čo poškodiť. Žalobca spomínal, že robil aj monitoring, teda kamera to poškodiť tiež nemohla. Aj keď tam boli hasiči, má za to, že ich volali, že to už poškodené bolo. Oni menili šachtu, nie čerpadlo. Čerpadlo bolo v poriadku, nemenili ho. Problém bol v šachte. Ten, kto túto vec pri dome nerobil, nemôže vedieť, čo tam je zakopané. Ak by tam boli servisné otvory, je to zrejmé. K fotografiám na č. l. 17 - 19 súdneho spisu uviedol, že oranžová časť je prívod a čerpadlo je dole - modré. Na nádrži ( č. l. 17) je otvor je veľmi nízko, v strede.
14. Svedok Vladimír Bednárik, konateľ firmy T. 3P s.r.o. Q. na pojednávaní vypovedal, že pozná žalobcu, ktorý ho zavolal na ohliadku pretekajúcej strechy v T.. Jeho spoločnosť robí hydroizolácie plochých striech a stavebnú činnosť. Na dome žalobcu bola plochá strecha. Vo veci dal posudok, teda odkazuje aj na tento, nakoľko medzičasom bol na mnohých strechách, vie však uviesť, že na tejto streche boli čiastočné vzduchové bubliny, krytina nebola dolepená, nevie, či to bolo zle natavené. Žalobca otvoril, že je to nová strecha, tak má za to, že nebola dobre spravená. Z vnútornej strany boli mokré fľaky na stenách, bolo to teda popretekané. Strechu neopravoval. K fotodokumentácii na č. l. XX, XX uviedol, že strecha javí známky chýb, sú tam nedorobené veci, sú tam vzduchové bubliny, nedolepenie na podklad, pretečené stropy. Je tam zlé spádovanie, lebo voda sa drží na jednom mieste. Tam, kde je to vytiahnuté na atiku, je to poodlepované. Ak sa jedná o prvú vrstvu, teda v podstate nový dom, má za to, že to bolo zle urobené. Nebol to dôsledok časového opotrebenia. Ak je strecha dobre urobená, vydrží minimálne 20 rokov. Keď v posudku (pon. súdu v súdnom spise na č. l. XX) udával, že hlavným problémom bola poškodená izolácia, nevie, či tam boli aj iné problémy, ale myslí, že hlavná chyba bola v tom, že to bolo celé zle urobené. V posudku uviedol, že nie je možné určiť miesto, kadiaľ voda vteká pod plášť, navrhol výmenu strechy, voda sa môže vlievať v jednom rohu, pretekať ďalej a presiakne do interiéru. Pod krytinu nevidel. Nevie teda, či tam bol betón. Ak je betón celistvý, voda nemusí pretekať, ale môže tam byť prasklina. Poruchy mohli byť spôsobené aj nešetrným používaním, môže byť prerazená izolácia, zvlášť, keď sa robí niečo cez letné obdobie, teda môže byť mechanicky poškodená. Nevylučuje, že sa to mohlo stať pri inštalácii napr. satelitu. Pri atike to ale nepripadá do úvahy, tá nebola oblepená. Tam je takéto poškodenie vylúčené.
15. Svedok Q. A. na pojednávaní vypovedal, že obe strany sú klientami, so žalovaným sa pozná, sú známi. Vie, že predmetom konaniach sú nejaké technické veci po predaji domu. Je realitný maklér. Sprostredkovával predaj nehnuteľnosti medzi stranami. Oslovil ho žalovaný. Nehnuteľnosť s ním prešiel, urobili dokumentáciu. Ohliadku robili jedenkrát, bola to novostavba, bez závad. Prešli celý interiér, aj exteriér, na streche neboli. Nevidel žiadne vady, ani zatekanie. So žalobcom bol tam dvakrát. Bolo to na jeseň, raz určite pršalo. Vie, že žalobca tam bol aj bez neho. Pokiaľ tam bol so žalobcom, všetko si ohliadali, boli tam dosť, teda ak by mal dom závady, asi by ho nekúpili. Nepamätá si, kedy ho žalobca prvýkrát kontaktoval, že je na dome nejaká vada. Ani tom, či ho vôbec kontaktoval. Ak ho žalobca oslovil, tak ho asi odkázal na žalovaného, lebo to sú ich veci. O nehnuteľnosť malo záujem viacero klientov. Boli tam aj iní vážni záujemcovi, ale pani potom ochorela.
16. Z Odborného posudku č. XX/XXXX vypracovaného C.. O.. D. S. zo dňa 06.06.2017 vyplýva, že ide o vypracovanie súkromného odborného posudku, ktorého zadávateľom bol žalobca 1/ dňa 10.02.2017. Znalec v časti II. Posudok bod 2. Popis technického stavu na strane 4 uvádza, že dňa 16.02.2017 a 22.03.2017 vykonal obhliadku. Ďalej uvádza, že najpodstatnejšou chybou je, že žalovaný nezrealizoval strešný plášť podľa návrhu projektanta a tým porušil stavebné povolenie. Nedá sa konkretizovať, od ktorej vrstvy žalovaný zmenil skladbu strechy, keď sa rozhodol dokončovať práce svojpomocne. Strešný plášť je urobený vyslovene amatérsky. .. podklad pod vrchnou lepenkou je neodborne položený. Vyplýva to z faktu, že na streche stojí na viacerých miestach voda, ktorá neodteká. Spádovanie je neodborne zrealizované už v spodných vrstvách. Nedá sa identifikovať bez otvorenia strechy, ktorá vrstva mala byť použitá ako spádová. Strecha nemá riešenie odvodnenia nie spádom do žľabov, žalovaný zvolil variant odvodnenia vnútrostrešného zvislo cez rodinný dom a s ležatým odvodom pod podlahou do prečerpávacej nádrže. Druhý nedostatok je, že strešné zberače sú osadené tak, že nedokážu odviesť vodu do kanalizácie. Tretí nedostatok je, že žalovaný v rámci svojpomoci nalepil na strechu čo sa podarilo zohnať, na streche sú min. 3 druhy rôznych lepeniek. Nie sú nalepené plošne, sú pospájané z krátkych kusov. Evidentne žalovaný - bez urážky - plátal strechu z čoho sa dalo. Zvislé vytiahnutia lepenky na atiku sú uvoľnené, nedolepené. Na prechode horizontálne a vertikálnej roviny nie sú urobené spádové kliny, čo má za následok, že pri zmene teploty má lepenka tendenciu sa v zlome trhať a odlepovať sa od atiky. Lepenka mala v čase obhliadky vyduté vzduchové miesta, bubny. Lepenka na atike bola značne zvlnená. Všetky detaily ukončenia a následne úpravy prvkov umiestnených na streche (komín, klimatizačná jednotka) sú urobené povrchne, neodborne, a hlavne nesystémovo. Možných miest natekania pod strešný plášť je na streche viacero. Navrhol dva druhy riešení, prvé riešenie odhadol v hodnote 8.000,-€, druhé riešenie v hodnote nad 10.000,-€. V časti III. Záver uvádza, že všetky vady, ktoré popísal v odbornom posúdení, boli zrejmé už v čase kúpy. Hodnotí ich ako zabudované skryté vady vyplývajúce z neodborne realizovaných postupov pri výstavbe a v prípade strešného plášťa aj z nedodržania navrhnutého technologického postupu realizácie projektantom v PD pre stavebné konanie.
17. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 28.02.2018 uviedol, že celý znalecký posudok považujú za účelový, nakoľko chýbala odborná stránka posudku. Posudok sa v prevažnej miere zameriava na iné skutočnosti, ktoré nesúvisia s predmetom sporu. V malom rozsahu, v ktorom sa vyjadroval k predmetu sporu, nie je vidno metodologické postupy a odborné závery. Jeho závery skôr predstavujú jeho osobnú úvahu. Nepovažú za hospodárne odročovať pojednávanie za účelom výsluchu znalca, nakoľko sa v znaleckom posudku zaoberal vecami, ktoré nie sú predmetom tohto sporu. Svedecká znalecká výpoveď by v tomto prípade nepriniesla žiadne nové skutočnosti do predmetu konania a ako celok, tieto nedostatky poukazujú na nepoužiteľnosť tohto dokumentu na účely dokazovania, v žiadnom prípade nepreukazujú existenciu vady v čase plnenia a preto akékoľvek následné vyjadrenia znalca k predmetu a obsahu znaleckého posudku by boli nehospodárne. V tomto posudku je problém v tom, že znalec sa vyjadruje zo sekundárnych zdrojov, a to z vyjadrení svedkov zo zápisníc. Čo je nosný bod je, že znalec sa nevyjadroval, kedy tie vady existovali, nakoľko znalec nepreskúmal a nepreukázal skutočnosť, že vady na streche existovali v čase plnenia. Tá časť posudku venujúca sa streche predstavovala osobné úvahy znalca v čase vypracovania znaleckého posudku. Aj z toho dôvodu považujeme tento odborný posudok za nepoužiteľný na účely dokazovania, nakoľko aj tieto skutočnosti nepreukazujú to podstatné a to je, či vady existovali v čase plnenia. Znalec svoje posudky postavil na tom, že tú strechu nevidel, ako je spravená.
18. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 28.02.2018 uviedol, že znalecký posudok preukazuje vady strechy v čase kúpnopredajnej zmluvy. Je zrejmé, že ak strecha v čase vypracovania znaleckého posudku nemá hornú štrkovú vrstvu, tak túto nemala ani v čase uzavretia zmluvy, hoci tak vyplýva z projektovej dokumentácie schválenej stavebným úradom pre účely stavebného povolenia. Je zrejmé, že ak strecha v čase vypracovania znaleckého posudku nemá potrebný sklon na odvod dažďovej vody, tak tento sklon nemala ani v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy. Je zrejmé, že ak žalovaný zmenil skladbu strechy a rozhodol sa dokončovať práce s použitím viacerých materiálov v rozpore s projektovou dokumentáciou, čo aj sám potvrdil na pojednávaní, tak táto skutočnosť bola tak v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy ako aj v čase vypracovania znaleckého posudku. Je zrejmé, že ak strešná krytina nebola vytiahnutá na atiku v čase vypracovania znaleckého posudku, nebolo tak ani v čase uzavretia zmluvy. Sú to veci, ktoré sa nevyparia plynutím času alebo ktoré by vplyvom poveternostných a klimatických podmienok (slnečné žiarenie) menili vlastnosti materiálu.
19. Znalec O.. D. S. na pojednávaní ku skutočnostiam uvedeným v odbornom posudku okrem iného vypovedal, že v dvoch termínoch obhliadol strechu. Prvý bol 16.02.2017 a druhý 22.03.2017. Podstatou oboch meraní bolo, v prvom termíne si prešiel kompletne strechu, všetky detaily, ako bola strecha robená. Na druhom spravil termovízne merania, týkalo sa to najmä komína a atiky. Keď tam robil merania na streche, p. U. ho požiadal, aby spravil merania na celom dome, aby si on ako majiteľ spravil celkový obraz o dome. Preto rozšíril odborný posudok aj o tieto časti. Najpodstatnejším problémom bola nerovnosť strechy, ktorá spočívala v tom, že tam stála voda, mala bubliny, ktoré boli spôsobené teplotným bodom, bol tam vzduch, ktorý nemal kam ísť, tak to vydul. Robil sa tam rosný bod. Došlo k akumulácii vodných pár pod tou lepenkou. Bolo to najmä v letných mesiacoch. Ďalším bodom boli strešné zvody. Strecha nebolo odvodnená klasicky cez rýny, ale bola odvodnená ako tzv. bazén, bol to uzavretý priestor. keď dažďová voda odtekala cez vnútrostrešné zvody do kanalizácie - prečerpávacej nádrže. Tretí bol nekvalitný a nesystémový spoj napojenia na atiku. Lepenku treba najprv vytiahnuť na atiku, zakotviť a potom dávať oplechovanie. Tu to bolo robené naopak, dokonca lepenka ani nedosahovala po oplechovanie. Dosť podstatnou vadou bolo to, že strecha nebola nalepená v jednom kuse a čase. Bolo evidentné, že bola nalepená z viacerých druhov lepenky a v rôznom čase. Ošetrenie strechy ako takej bolo zlé. Strecha mala 4 roky. Posledným bodom boli nesystémové úpravy ukončenia lepenky v oblasti komín (vytiahnutie na komín) a v oblasti satelitu. Pri komíne to bolo prvé reklamované, to ma aj p. U. upozornil, že tam mu to najviac zateká. Na ďalšiu otázku advokáta žalobcov uviedol, že nerobil nijakým spôsobom sondy, ani nebolo nutné, lebo na prvý pohľad bolo vidno, že posledná izolačná vrstva ktorá tam mala byť tam nebola. V princípe, ak by prišlo k rozobratiu, bolo by vidno, že to tam je. Vymývaný štrk je tam nato, aby odrážal slnko a chránil lepenku. Voda pretečie cez štrk bez poškodenia lepenky. Takáto strecha je prvých 30 rokov bezúdržbová. V tomto prípade je chyba v tom, ak by bola spravená kvalitne, je potrebné ju každých 3-5 rokov natierať antireflexným náterom, ak by tam nebolo kamenivo. Keď sa raz vydá užívacie povolenia na stavbu a povie sa, že stavba je skolaudovaná ako celok. Kolaudátora nezaujíma či strecha tečie alebo nie. Je tam voda, elektrina, kanalizácie, dom je obývateľný. Kolaudátor na kvalitu nepozerá, tú mu zaručujú revízie, tlakové skúšky. Ten, kto strechu robí, skladá jednotlivé časti a dostane sa niekam. V tomto prípade sa to má robiť tak, že zvod musí byť umiestnení nižšie, aby tam stiekla všetka voda zo strechy. Na strechu sa ide, iba keď strecha tečie. Na zvodoch musia byť sitká, ktoré zadržiavajú nečistoty. Množstvo odtokov navrhuje projektant, pričom tieto musia byť v najnižšom bode strechy. Najnevýhodnejšou formou sú ploché strechy preto, že vždy tam zlyhávajú ľudské ruky, nie materiál. Naskladanie jednotlivých vrstiev strechy je také, že vytvorí spády buď zle, vlnovite alebo vôbec. Zistiť sa to dá až s prvým dažďom. Na pohľad strecha vyzerá v poriadku. Ako náhle tam po daždi stojí voda, tak je to zle. Cez mikrotrhliny voda potom odchádza a ide do strechy. Na otázku, či mohli žalobcovia ako laici pri vizuálnej obhliadke tieto vady identifikovať uviedol, že na prvý pohľad sa to nedá, ani ja ako odborník to nezistím. Ak sa objaví to, čo sa objavilo, zisťuje príčinu, kde sa to stalo. Vtedy idem znovu na tú strechu. Nemal som záujem sa konfrontovať s predajcom domu, ale ak som raz predajca, na strechu musím ísť. A to by už videli, že to je fľakované. Na novej streche. Ak by bola stará, 30 ročná. Na otázku advokáta žalovaných uviedol, že zásahy do vnútornej konštrukcie strechy nerobil, nebolo treba. Vady videl voľným okom, vnútro robil termovíziou. Keď toto robí lepenka po štyroch rokoch, nemusí robiť sondy ani odtrhové skúšky. Taktiež pri zvode, ak stojí voda, tak zvod je zle osadený. Nepozná metodiku na zisťovanie mikrotrhlín. Na otázku ,či je nevyhnutné, aby bola na streche štrková vrstva uviedol, že pokiaľ projektant navrhne skladbu strechy, tak je to z nejakého dôvodu. Ak niečo vynecháte z tej vrstvy, tak narušíte kontinuitu strechy. Každá vrstva má svoj pôvod. Krycia vrstva štrku je logickým ukončením tejto strechy.
20. Z kúpnej zmluvy zo dňa 03.11.2015 a informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T., obec D. T., okres Q. vyplýva prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam s povolením vkladu vlastníckeho práva dňa XX.XX.XXXX a s povolením vkladu záložného práva na rozostavaný rodinný dom dňa XX.XX.XXXX. Kúpnu zmluvu uzavreli žalobcovia ako kupujúci a žalovaní ako predávajúci k predmetným nehnuteľnostiam za dohodnutú kúpnu cenu do bezpodielového spoluvlastníctva kupujúcich. V článku IV bod 2 Vyhlásenia kupujúci vyhlasujú, že pred uzavretím tejto zmluvy sa oboznámili so stavom nehnuteľnosti, jej stav im je dobre známy z fyzickej ohliadky a nehnuteľnosť v stave v akom stojí a leží v deň podpisu tejto zmluvy kupujú. Z článku VII. Bod 7 Záverečné ustanovenia vyplýva, že otázky, ktoré vyplývajú z právneho vzťahu založeného zmluvou, ak ich zmluva výslovne neupravuje, sa riadia príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ostatných platným právnych predpisov Slovenskej republiky, ktoré sú obsahom a účelom najbližšie obsahu a účelu zmluvy.
21. Z faktúry č. XXXXXXXX spoločnosti M., s. r. o., R. P. vyplýva jej vystavenie dňa 10.02.2016 žalobcovi 1/ za kalové čerpadlo XSP 18-12 v sume 235,-€, redukciou, kolenom, prechodom do hadice, sponou, hadicou s dĺžkou 1m, guľovou klapkou v cene 46,95 €, dopravou 80,-€ a prácou 99,25 €, celkovo 475,- € bez DPH, 570,-€ s DPH. Z potvrdenia vyplýva úhrada hotovosťou dňa 10.02.2016.
22. Z faktúry č. XXXX/XXXX spoločnosti L. - výrobné družstvo vyplýva jej vystavenie dňa 22.04.2016 žalobcovi 1/ za prečerpávaciu šachtu PS 0,8/2200 v sume 465,70 € s DPH včítane poštovného, balného, dobierka.
23. Z faktúry č. XXXXXXX dodávateľa I. T., J. vyplýva jej vystavenie dňa 23.04.2016 žalobcovi 1/ za vykonané práce, obhliadka závady, výkopové práce, demontáž-montáž prečerpávacej šachty, materiál v jednotkovej cene 735,-€, uhradené dňa 23.04.2016.
24. Z posudku na hydroizoláciu plochej strechy T. 3P s. r. o. vyplýva, že ho vypracoval R. T. s uvedením, že hydroizolačné pásy sú na mnohých miestach odlepené od podkladu a zvlnené. Hydroizolácia vytiahnutá na atiku je na mnohých miestach poodlepovaná, preto nie je možné identifikovať miesto, kadiaľ voda vniká pod plášť strešnej konštrukcie. Navrhol previesť hydroizoláciu znova po celej ploche strechy.
25. Z cenovej ponuky hydroizolácie strechy od R. T. spoločnosti T. XP, s. r. o. vyplýva cenová ponuka 4.480,-€ s DPH pre materiál Roofcryl, 1m2 za 28,-€, celková plocha strechy 160m2. Emailová správa vytlačená dňa 24.02.2016.
26. Z kolaudačného rozhodnutia obce D. T. Výst. D.-XX/XXXX/Ge-XX k rodinnému domu na parc. č. XXX/X vyplýva povolenie užívania rodinného domu dňa 11.03.2016.
27. Z písomného potvrdenia M. P. o vykonaní práce na streche zo dňa 20.04.2017 a cenovej ponuky pre montáž strešného plášťa zo dňa 07.11.2012 vyplýva, že vykonal montáž strešného plášťa podľa projektu pre daný typ strechy so začatím výkonu prác 07.11.2012. S majiteľom sa dohodli, že si strechu dokončí svojpomocne, po dokončení bol obhliadnuť a skontrolovať stav strechy.
28. Z cenovej ponuky M. P. - J. pre žalovaného 1/ zo dňa 07.11.2012 vyplýva cena 3.835,-€ za nalepenie celoplošne samolepiacou lepenkou GLASTEK a celoplošným pretavením lepenkou ROOFTEK s tým, že montáž latovania, parozábrany, osadenie EPS-100ka, osadenie polystyrénu pre spádovanie polystyrénu zabezpečí odberateľ.
29. Z faktúry daňový doklad číslo XXXXXXXXXX vystavenej pre odberateľa M. P. - J. dodávateľom C. SR, s. r. o. vyplýva dodanie lepenky GLASTEK A ROOFTEK v množstve 170 m2 v cene (572,90+602,03) x 20% DPH, 1.409,92 € s DPH (materiál). Spolu s inými položkami ISOVERU cena k úhrade 2.220,89 €.
30. Zo stanoviska C.. O.. D. S., súdneho znalca z odborov stavebníctvo, pozemné stavy, odhad hodnoty stavebných prác, odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 20.04.2017 vyplýva predbežné zhodnotenie s vysokou pravdepodobnosťou o nekvalitne technologicky zrealizované práce v kombinácii so skrytými vadami, ktoré neboli v čase kúpy viditeľné.
31. Z faktúry č. X.XX zo dňa 19.05.2017 vystavenou Q. J. za opravu strechy na rodinnom dome v D. T. (v súdnom spise na č. l. XXX s fotodokumentáciou na rube protokolu č.XXXPKXXXX a na č. l. XXX) vyplýva oprava strechy na rodinnom dome v cene 4.180,-€, z toho za materiál 1.674,-€ a za prácu 2.506,-€, s vystavením protokolu s 10ročnou zárukou od spoločnosti FATRA IZOLFA, a. s. po vykonaní vizuálnej kontroly a spojov na náhodne vybraných miestach skúšobnou ihlou, pred dokončením klímy a vpustí.
32. Podľa § 499 Občianskeho zákonníka, kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.
33. Podľa § 507 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia
toho, čo chýba. Práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu byť pri jednotlivých záväzkoch upravené zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak.
34. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
35. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.
36. Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.
37. Podľa § 599 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu.
38. Vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka zodpovednosti za vady predanej veci upravujú tzv. objektívnu zodpovednosť akéhokoľvek predávajúceho ako účastníka kúpnej zmluvy. Objektívna zodpovednosť znamená, že sa nevyžaduje zavinenie predávajúceho, t. j. predávajúci o vadách nemusel mať vedomosť. Predávajúci môže dôsledky svojej zodpovednosti vylúčiť len tým, že upozorní kupujúceho na konkrétne vady veci, ktoré už potom nemôže kupujúci vytýkať. Predávajúci, ktorý na vadu neupozornil, sa nemôže zodpovednosti zbaviť, avšak jeho zodpovednosť sa vzťahuje len na vady v čase plnenia, t. j. pri prevzatí kúpnej ceny a odovzdaní predmetu zmluvy, a nie na vady, ktoré sa vyskytnú až po tomto plnení. Neplynie tu teda záručná doba na rozdiel od predaja tovaru v obchode. Kupujúci svoje rozhodnutie či od zmluvy odstupuje, alebo požaduje primeranú zľavu z dojednanej ceny, musí predávajúcemu oznámiť spolu s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady (reklamácia). Tieto vady v zmysle § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí kupujúci u predávajúceho uplatniť bez zbytočného odkladu, teda len čo vadu zistil, pričom na súde sa práv zo zodpovednosti za vady môže domáhať len vtedy, ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov. Lehota uvedená v § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka je lehotou prekluzívnou, čo znamená, že ak kupujúci v tejto lehote neuplatní u predávajúceho právo zo zodpovednosti za vady, toto právo mu zanikne a predávajúci mu nemôže ani dobrovoľne poskytnúť plnenie titulom zľavy z kúpnej ceny, nakoľko u kupujúceho by došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu). Zodpovednosť za vady predanej veci je objektívna zodpovednosť (za výsledok), ktorej sa predávajúci, pokiaľ na vady existujúce v čase uzavretia zmluvy neupozornil, nemôže zbaviť, pričom nie je rozhodujúce, či o vadách vedel alebo nevedel. Ďalším predpokladom tejto zodpovednosti je okolnosť, že musí ísť o vadu alebo vady, ktoré pre kupujúceho vyšli najavo dodatočne, teda po uzavretí kúpnej zmluvy. Použitá formulácia úvodných slov ustanovenia § 597 („Ak dodatočne vyjde najavo vada...") vylučuje aplikáciu tohto ustanovenia v prípadoch, v ktorých kupujúci o konkrétnych vadách veci vedel a napriek tomu sa slobodne rozhodol kúpnu zmluvu o kúpe veci za dojednanú kúpnu cenu uzavrieť. Ak kupujúci v spore popiera tvrdenie predávajúceho, že o vadách v čase uzavretia zmluvy vedel, je povinnosťou kupujúceho preukázať, že o nich nemohol nevedieť. Okolnosť, či predávajúci o vade, na ktorú kupujúceho upozornil vedel, alebo sa domnieval, že vec je bez vád, nemá pri riešení zodpovednosti za vady význam, táto zodpovednosť má povahu objektívnej zodpovednosti. Zodpovednosť predávajúceho sa vzťahuje na vady, ktoré existovali v dobe uzavretia kúpnej zmluvy, i keď vyšli najavo až dodatočne.
39. Kupujúci musí vytknúť vadu dostatočne určitým spôsobom. Nestačí teda len všeobecné oznámenie, že vec má vady, ale kupujúci musí výslovne uviesť, aké konkrétne vady vytýka, prípadne vadu opísať a uviesť ako sa navonok prejavuje. Na súde potom môže kupujúci uplatniť právo zo zodpovednosti len za tie vady, ktoré predávajúcemu včas vytkol a nemôže vady dodatočne rozširovať po uplynutí prekluzívnej lehoty. Spolu s vytknutím konkrétnych vád je potrebné oznámenie, aké právo zo zodpovednosti za vady si kupujúci uplatňuje (zľavu alebo odstúpenie od zmluvy). Toto zvolené právo nemožno právne relevantne dodatočne meniť (samozrejme, je možná dohoda s predávajúcim v tomto smere). Ak kupujúci riadne a včas vytkol predávajúcemu vady predmetu kúpy a predávajúci jeho požiadavkám nevyhovel, môže kupujúci uplatniť právo zo zodpovednosti za vady na súde vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote plynúcej odo dňa vytknutia vád predávajúcemu. V prípade, že vada nie je predávajúcim bez zbytočného odkladu odstránená, t. j. v lehote, ktorú možno od predávajúceho spravodlivo očakávať,
stane sa vada subjektívne neodstrániteľnou. Uvedené znamená, že napriek objektívnej odstrániteľnosti vady nastupuje právny režim ako pri vadách neodstrániteľných, t. j. kupujúcemu nastúpia práva upravené Občianskym zákonníkom pre vady neodstrániteľné.
40. Vady delíme na faktické a právne, na zjavné a skryté, na odstrániteľné a neodstrániteľné. Faktickou vadou sa rozumie neexistencia takých vlastností alebo prejavov veci, ktoré sa u veci určitého druhu a veku všeobecne predpokladajú. Ustanovenie § 596 ukladá predávajúcemu povinnosť upozorniť kupujúceho na určité konkrétne vady (na vady faktické i na vady právne) predmetu kúpy a to na skryté i zjavné. Aj upozornenie na vady veci sa musí týkať určitej vady, preto všeobecným upozornením, že vec je vadná, povinnosť splnená nie je. Ak splní predávajúci túto povinnosť, za vady, na ktoré upozornil, nezodpovedá. Za ostatné vady, na ktoré kupujúceho neupozornil, ale predávajúci zodpovedá bez ohľadu na to, či o nich vedel, mohol vedieť alebo nie. Upozornenie na vady je predávajúci povinný urobiť v dobe dojednávania zmluvy, t. j. do jej uzavretia. Pre upozornenie nie je predpísaná forma, preto ani v prípade písomnej kúpnej zmluvy, nemusí byť upozornenie na vady veci obsiahnuté priamo v zmluve.
41. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX uzavreli kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Q., katastrálny odbor dňa XX.XX.XXXX. Žalobca 1/ ustálil za deň prevzatia rodinného domu s nasťahovaním sa ku dňu 18.12.2015. Dňa 16.02.2016 žalobcovia písomne oznámili žalovaným vady predanej veci spočívajúce a) v nesprávne vyspádovanej kanalizácii, zavedenom kalovom čerpadle, ktoré bolo pokazené a o ktorého existencii dovtedy nevedel rovnako ako o neoriginálnej prečerpávacej šachte z plastového materiálu; b) v presakovaní vody zo strechy domu vo izieb. Žiadal žalovaných, aby na vlastné náklady zakúpili prečerpávaciu šachtu, dali ju nainštalovať a uhradili mu sumu 570,-€ za kúpu kalového čerpadla. K zatekaniu vody do interiéru rodinného domu žiadal, aby predávajúci na vlastné náklady dali strechu opraviť odborníkom. Dňa 25.02.2016 žalovaní predávajúci písomne kupujúcim okrem iného oznámili, že nie sú firma, u ktorej sa dá reklamovať závada a že za tri roky, čo žili v rodinnom dome, im nič nezatekalo a nič sa neupchávalo a nekazilo. Dňa 11.03.2016 si žalobcovia v súlade s § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatnili nárok z titulu zodpovednosti za vady predanej veci, konkr. nárok na zľavu z kúpnej ceny.
42. Súd mal preukázané, že žalobcovia ako kupujúci si riadne a včas, v zákonnej lehote, uplatnili u žalovaných predávajúcich nárok zo zodpovednosti za vady, keď vady dostatočne určito špecifikovali, a riadne oznámili, aký nárok zo zodpovednosti za vady si uplatňujú. Nakoľko predávajúci zodpovedajú za vady predanej veci objektívne, nie je relevantná ich (ne)vedomosť o skrytých vadách. Žalovaní v konaní netvrdili, že žalobcovia vedeli o vadách strešného plášťa a s tým spojeného zatekania dažďovej vody do interiéru rodinného domu ako aj o vade vonkajšej kanalizačnej sústavy pri uzavretí kúpnej zmluvy. Netvrdili, že by kupujúcich na tieto vady upozornili a prípadne že cena predmetných nehnuteľností je požadovaná po zohľadnení týchto vád. V kúpnej zmluve nie je v žiadnom článku uvedené niektorá z týchto vád. Procesná obrana žalovaných bola počas celého konania založená na tom, že tieto žalobcami vytýkané vady predanej veci neexistovali v čase uzavretia kúpnej zmluvy, a preto za ne žalovaní nezodpovedajú. S takto postavenou obranou žalovaných sa súd nestotožnil. K prejaveniu skrytých vád síce došlo v krátkom čase po prevzatí rodinného domu žalobcami, to však neznamená, že by tieto vady v čase uzavretia kúpnej zmluvy neexistovali resp. že by vznikli v dôsledku užívania rodinného domu žalobcami.
43. K vadám kanalizácie: Súd sa stotožnil s vyjadrením H. T., že kanalizačná čerpacia stanica bola zhotovená neprofesionálne, nezodpovedne, keď nebola dosiahnutá nátoková výška. Zo žalobcami predloženej fotodokumentácie má súd preukázané, že materiál použitý ako kanalizačná šachta bol nevhodný, nakoľko šlo o prevoznú plastovú nádrž, ktorá je určená na prevoz tekutín a nie je normovaná na účely kanalizačnej šachty. Zároveň táto nádrž bola bez servisného otvoru, a z predložených záberov vyplýva, že presakovala, nakoľko bola poškodená - deravá na niekoľkých miestach. Nízke umiestnenie prívodu - nátoku bolo potvrdené tak výpoveďou svedka D. T., ktorý realizoval demontáž pôvodnej šachty založenej žalovanými a montáž novej kanalizačnej šachty, ako aj vyjadrením H. T. (príloha k žalobe). V tomto kontexte tvrdenie žalovaných v duplike, že použili len tie najkvalitnejšie stavebné materiály, pôsobí nie hodnoverne, ak nie priamo sarkasticky. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že neinformoval kupujúcich, že kanalizácia je robená tlakovým spôsobom - čerpadlom, lebo fungovalo. Počas dvoch rokov však nerobil revíziu - čistenie čerpadla, ktorá sa má vykonávať raz ročne. Vzhľadom
na to, že súd mal z vykonaného dokazovania preukázanú žalovanými zhotovenú vonkajšiu kanalizačnú sústavu vadne, ktorá bola zhotovená nimi svojpomocne pred uzavretím kúpnej zmluvy, mal súd za to, že tieto vady vonkajšej kanalizačnej sústavy existovali aj v čase uzavretia zmluvy, žalobcovia o nich nevedeli, žalovaní ich na túto skrytú vadu neupozornili. O vadnosti veci, v tomto prípade kanalizácie spočívajúcej v nesprávnom vyspádovaní potrubia po nevhodne zvolený materiál na šachtu, hovoríme vtedy, ak vec nemá vlastnosti, ktoré sa s prihliadnutím na jej druh a vek všeobecne predpokladajú (odsek 40 odôvodnenia). Kanalizačná prípojka musí byť v celom rozsahu vybudovaná tak, aby vyhovovala podmienkam vodotesnosti, mechanickej, chemickej a biologickej odolnosti a iným vplyvom pri odvádzaní odpadových vôd, a bola odolná proti účinkom od okolitého prostredia a namáhaniu a odolná proti namáhaniu pri čistení. Žalovanými zhotovená vonkajšia kanalizačná prípojka nespĺňala základné požiadavky vyžadované prevádzkovateľom verejnej kanalizácie, a ako bolo preukázané v konaní, neplnila svoju funkciu, preto ju súd vyhodnotil ako vadnú vec. Skutočnosť, že necelé dva mesiace po prevzatí rodinného domu žalobcami došlo k havárii pri odvádzaní odpadových vôd, je len následkom príčiny spočívajúcej vo vadnosti vybudovanej vonkajšej kanalizačnej prípojky, t. j. kedy sa skrytá vada prejavila. Žalobca súdu zdokladoval náklady vynaložené na odstránenie vady kúpenej veci ohľadne kanalizácie, bližšie uvedené v odsekoch 21 až 23 odôvodnenia rozhodnutia, v celkovej výške (570+465,70+735) 1.770,70 €.
44. K vadám strechy: z vykonaného dokazovania vyplynulo niekoľko vád týkajúcich sa strechy: nerovnosť strechy; vada skladby strešného plášťa, keď tretia vrstva bola zhotovená svojpomocne žalovanými z minimálne troch druhov lepeniek a v rôznom čase; chýbajúca posledná izolačná vrstva strešného plášťa - štrk; vada výšky strešných zvodov, ktoré neodvádzali dažďovú vodu, ale v ich okolí sa voda zdržiavala, tzv. „bazén efekt"; nekvalitný a nesystémový spoj napojenia lepenky na atiku, keď lepenka ani nebola vytiahnutá na atiku, nebola zakotvená s následným oplechovaním. Žalovaní v konaní poukázali na to, že sám znalec skonštatoval, že nedostatky bolo evidentne vidieť, preto nešlo o skryté vady, ale o vady zjavné, pre ktoré žalobcom neprináleží uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady. K tejto obrane žalovaných súd uvádza, že znalec uviedol, že po 30ročnej praxi vidí vady aj voľným okom, čo však nemožno požadovať od priemerne spôsobilej osoby, akými boli kupujúci, ktorí nie sú znalcami v odbore stavebníctvo a teda sú laikmi, aby identifikovali vady vizuálnym vzhliadnutím, nakoľko by sa tým popierala skúsenosť nadobudnutá dlhoročnou praxou pri špecializácii sa ľudí v pracovnom živote. Na otázku č. 5 advokáta žalobcov znalec na pojednávaní výslovne uviedol, že pri vizuálnej obhliadke sa vady identifikovať na prvý pohľad nedajú. Realitný maklér Q. A., ktorý sprostredkovával predaj nehnuteľnosti medzi stranami uviedol, že žalobcovia boli na ohliadke dosť (dlho), teda ak by mal dom závady, asi by ho nekúpili. Odstránenie vád strešného plášťa, s úpravou spádov a ukotvenia EPS pri strešných vtokoch znalec odhadol od demontáže v hodnote 620,-€ až 940,-€ po novú montáž krycej vrstvy v hodnote 7.000,-€, spolu do 8.000,-€. Ak by sa mala dodržať stavebným povolením odsúhlasená projektová dokumentácia, spolu s riečnym vymývaným kamenivom fr. 16-22, hrúbka 50 mm, znalec odhadol hodnotu tejto varianty nad 10.000,-€. Počas konania dňa 06.03.2018 žalobcovia predložili faktúru od dodávateľa Ľubomíra Snohu za opravu strechy v sume 4.180,-€. Z protokolu vyplýva, že strecha bola kontrolovaná vizuálne a náhodne skúšobnou ihlou na vybraných miestach pred dokončením klimatizácie a vpustí.
45. Zhodnotením dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti so starostlivým prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, mal súd za to, že žalobcovia si nárok na zľavu z kúpnej ceny uplatnili z dôvodu, že žalovanými 1/ a 2/ neboli upozornení na vady, ktoré v čase vzniku zmluvného vzťahu existovali a o ktorých žalovaní v prípade vonkajšej kanalizačnej šachty a prípojky ako aj strechy v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedieť museli a ak aj nevedeli, nemá to vplyv na ich zodpovednosť za vadnosť predanej veci. Je nepochybné, že nadobúdateľ je povinný postupovať obozretne, pretože v prípade, že sa na danej veci vyskytuje vada, ktorú si nadobúdateľ mohol všimnúť v rámci bežnej pozornosti, nemôže následne uplatniť nároky zo zodpovednosti za vady, pretože na tieto vady sa zodpovednosť scudziteľa nevzťahuje. Tieto chyby sa považujú za vady zjavné. Nakoľko z vykonaného dokazovania došiel súd k záveru, že v oboch prípadoch šlo o vady skryté, ktoré nie sú viditeľné voľným okom, čo v prípade strešného plášťa zhodnotil aj znalec, a môžu vyjsť najavo až pri používaní veci, a žalobcovia si riadne a včas uplatnili nárok voči žalovaným, priznal súd žalobcom nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny veci.
46. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov ich preukazujúcich, je zásadne vecou účastníka konania. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov spočíva zásadne na účastníkoch konania. Účastník má povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia a neunesenie bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti má pre účastníka za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Žalovaní v konaní pred súdom výšku primeranej zľavy z ceny predanej veci spochybňovali len v tom kontexte, že k jej vyčísleniu nedošlo relevantným spôsobom. Návrhy na jej dokazovanie v konaní nepredniesli. Preto súd vychádzal zo žalobcami predložených dôkazných prostriedkov a to z jednotlivých faktúr, ktoré žalobcovia uhradili pri odstraňovaní vád kanalizačnej prípojky a strešného plášťa. Žalobcovia preukázali vynaloženie nákladov na odstránenie vád bez odstránenia vady vpustí v sume (1.770,70 € u kanalizácie + 4.180,-€ strecha) 5.950,70 €. Rovnako súd prihliadol na závery odborného posudku znalca O.. S., ktorý len opravu strechy odhadol na sumu 7.620,-€ až 7.940,-€, po zaokrúhlení na 8.000,-€ a pri dodržaní projektovej dokumentácie na viac ako 10.000,-€, v závislosti od žalobcami zvolenej varianty a aktuálnej situácie na stavebnom trhu. Taktiež súd zohľadnil cenovú ponuku novej hydroizolácie strechy od R. T. spoločnosti T. XP, s. r. o. vo výške 4.480,-€, čo pri zohľadnení výdavkov spojených s privedením kanalizačnej prípojky do bezvadného stavu v čase podania žaloby zodpovedalo žalobcami uplatnenej výške zľavy (vynaložených 1.770,70 € u kanalizácie + odhadovaných 4.480,-€ pri streche = 6.250,70 €). Pri určení výšky primeranej zľavy z ceny predanej veci súd prihliadol na to, aby táto zodpovedala povahe a rozsahu vadám, vrátane ešte neodstráneným vadám vpustí, preto žalobcami uplatnenú zľavu v sume 6.000,-€ súd zhodnotil ako adekvátnu.
47. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
48. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
49. Podľa § 3 ods. l Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
50. Žalobcovia si uplatnili úrok z omeškania odo 07.04.2016, kedy sa žalovaní vyjadrili, že odmietajú plniť dobrovoľne. Keďže súd nemal preukázané doručenie podania žalobcov zo dňa 11.03.2016 označené ako Uplatnenie nárokov z titulu vád nehnuteľnosti do dispozície žalovaných a žalovaní dňa 07.04.2016 na výzvu žalobcov odmietli plniť, súd priznal žalobcom od tohto dňa úrok z omeškania v zákonnej uplatnenej výške.
51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.