Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: E. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, U. P. D., štátny občan SR, právne zastúpeného: JUDr. Marek Hraška, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kopčianska 8/A, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 52 274 896, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie I. P. X/N., Y., o zaplatenie 451,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -97 zo dňa 14.10.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 451,34 eur a vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 451,34 eur od 24.04.2019 do zaplatenia, zastavil. Výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 451,34 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Napokon výrokom III. rozhodol tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ust. , , , , , - 3, , , , , , , , o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovi bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle zn. HONDA, s evidenčným číslom KM855BI. Rovnako bolo nesporné, že vodič druhého vozidla, ktoré malo spôsobiť žalobcovi poškodenie čelného skla, je poistníkom žalovaného, nakoľko samotný žalovaný túto skutočnosť nerozporoval. Za sporné súd považoval to, či škodu reálne spôsobil poistník žalovaného a či žalobca preukázal priebeh škodovej udalosti, vznik škody a ich príčinnú súvislosť. 4. Ďalej dôvodil, že sa zaoberal tým, na základe akého právneho vzťahu je žalovaný ako poisťovateľ škodcu povinný hradiť škodu z poistnej udalosti žalobcovi. Podľa nemá poškodený priamy

nárok na plnenie voči poisťovni. Obmedzenie priamej žalovateľnosti poisťovateľa poškodeným bolo dané tým, že v poistení zodpovednosti nevstupuje poisťovateľ na miesto škodcu. Preto medzi poškodeným a poisťovateľom priamy vzťah nevznikol. Poškodený sa mohol so svojím nárokom obrátiť len na poisteného škodcu, a to buď mimosúdne, alebo súdnou žalobou. Avšak citované ustanovenie uvádza, že nejde o bezvýnimočný stav. Práve počíta s tým, že poškodený má bezvýnimočný priamy nárok na náhradu škody proti zodpovednostnému poisťovateľovi (action direct). Táto úprava vychádza zo Štrasburského dohovoru z r. 1959. Ochrana poškodeného si vyžaduje, aby právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom, že by poisťovateľ vo vzťahu k nemu síce mohol odmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému. Priamy nárok poškodeného znamená, že ak mu bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla, môže si vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo proti poisťovateľovi, alebo voči obom naraz. V praxi sa takýto nárok uplatní najmä voči poisťovateľovi, ktorý garantuje včasnosť výplaty náhrady škody. Vzhľadom na existenciu priameho nároku poškodeného proti poisťovateľovi možno predpokladať, že poisťovateľ môže od poškodeného požadovať informácie a doklady potrebné na určenie výšky poistného plnenia. 5. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal samotným predmetom sporu, keď konštatoval, že z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca si v konaní uplatňuje voči žalobcovi nárok titulom náhrady škody, nakoľko konaním škodcu - poistníka žalovaného došlo k poškodeniu majetku žalobcu. Škodu na majetku - poškodenie čelného skla žalobcu v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 17.03.2019 v obci Dolný Hričov spôsobil vodič motorového vozidla zn. AUDI s evidenčným číslom ZA897IA (vodič vozidla 2), X. H., bytom E., D. XXX. V dôsledku jazdy vozidla 2 bol vymrštený kamienok spod kolies vozidla 2 na čelné sklo žalobcovho vozidla 1. V dôsledku tejto škodovej udalosti došlo k poškodeniu vozidla žalobcu. Priebeh opísanej škodovej udalosti dokumentuje záznam o dopravnej nehode. Ďalej mal súd za nesporné, že škodca, vodič vozidla 2 je poistený u žalovaného na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení č. 6600240670. Táto skutočnosť v konaní nebola popretá a vyplýva aj z Oznámenia o riešení škodovej udalosti č. 9567038860. Z tohto oznámenia tiež vyplýva, že žalovaný žalobcovi oznámil, že v predmetnej veci žalobca nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla poistníka žalovaného. 6. Žalobca spolu so škodcom si splnili svoju povinnosť a škodovú udalosť zo dňa 17.03.2019 nahlásili žalovanému ako poisťovateľovi na formulárovom tlačive žalovaného. Žalobca si následne dal vymeniť rozbité čelné sklo na motorovom vozidle, pričom mu bola za výmenu čelného skla vystavená faktúra č. 15190085 zo dňa 19.03.2019, splatná 19.03.2019, vo výške 451,34 eur. 7. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že zo žalobcom predloženého Stanoviska Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS vyplýva, že na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené nároky na náhradu v rozsahu podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predpokladmi vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla sú: udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Keďže zodpovednosť prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená bez ohľadu na zavinenie, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Podľa sa svojej zodpovednosti nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak sa preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia. Žalobca svoj nárok opiera aj o Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014, , v zmysle ktorého: „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa veta prvá nemožno zbaviť.“ 8. Ďalej súd prvej inštancie vyhodnotil ako nesporné, že žalobca sa domáhal nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistníka žalovaného. V danom prípade išlo o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa nemožno zbaviť a vzniká bez ohľadu na zavinenie škodcu. Prvú podmienku, t.j. skutočnosť, že škodová udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky mal súd za preukázanú v zmysle Záznamu o dopravnej nehode zo dňa 17.03.2019. Vznik škody, t.j. poškodenie čelného skla vozidla žalobcu, mal súd za preukázanú zo záznamu o dopravnej nehode, ako aj z faktúry zo dňa 19.03.2019, z ktorej vyplýva výmena

čelného skla na motorovom vozidla zn. HONDA Jazz, ktorej držiteľom bol žalobca. Príčinnú súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody dokumentuje práve záznam o dopravnej nehode a vyplýva to zo zhodného tvrdenia žalobcu a škodcu. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný spochybnil uvedené dôkazy, a teda vznik a priebeh škodovej udalosti, keď uviedol, že pre jednoznačné preukázanie zodpovednosti jeho poistenca nestačí vyhlásenie poisteného a poškodeného o vzniku škodovej udalosti, nakoľko takéto vyhlásenie nemá charakter hodnoverného dôkazu o tom, že čelné sklo na motorovom vozidle poškodeného bolo poškodené v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného. Z opisu priebehu škodového deja mal súd prvej inštancie za preukázané, že kameň, ktorý spôsobil poškodenie čelného skla na vozidle žalobcu, bol vymrštený spod kolies pred ním idúceho vozidla. Žalobca okamžite na nehodovú udalosť upozornil škodcu, s ktorým spísal záznam o nehode. Navyše súd prvej inštancie k námietke žalovaného uviedol, že v zmysle predložených listinných dôkazov vznik a priebeh škodovej udalosti zhodne opísali poškodený a škodca v Zázname o dopravnej nehode. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že listinný dôkaz (obsahujúci v tomto prípade vyjadrenie fyzických osôb - účastníkov udalosti) je jedným z dôkazných prostriedkov, ktoré dôkazné prostriedky súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z uvedených zákonných zásad hodnotenia dôkazov, konštatoval, že z vykonaného dokazovania nevyplynul žiadny rozpor či vnútorný nesúlad v žalobcom predložených dôkazoch (listinách zachytávajúcich vyjadrenia účastníkov škodovej udalosti), a nakoľko ďalšie dôkazy neboli v konaní produkované, ani rozpor týchto dôkazov s inými dôkazmi. Zdôraznil tiež, že žalovaný v priebehu konania nepredložil ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý spochybniť vierohodnosť navrhovateľom predložených listinných dôkazných prostriedkov a obsah vyjadrení účastníkov škodovej udalosti vyplývajúci z týchto listinných dôkazných prostriedkov, a teda neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že škodová udalosť sa stala inak, než zhodne vyplýva z vyjadrení účastníkov škodovej udalosti. 9. V nadväznosti na názor žalovaného, že vyhlásenie poisteného a poškodeného o vzniku škodovej udalosti nemá charakter hodnoverného dôkazu o priebehu škodovej udalosti, t. j. o tom, že čelné sklo na motorovom vozidle poškodeného bolo poškodené v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného, súd prvej inštancie analogicky poukázal na právne závery a úvahy obsiahnuté v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. júna 2015, č. k. -29. 10. Podľa súdu prvej inštancie v spore nevznikla pochybnosť, že k poškodeniu vozidla žalobcu došlo práve v dôsledku predmetnej škodovej udalosti, pričom žalovaný žiadnym dôkazom nevyvrátil existenciu príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a škodou, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca aj ohľadom tohto predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu uniesol dôkazné bremeno. 11. Záverom súd prvej inštancie zhodne so žalobcom poukázal na a Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014, , v zmysle ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa prvá veta nemožno zbaviť. V odôvodnení citovaného stanoviska sa okrem iného uvádza, že nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu. Vychádzajúc z uvedeného stanoviska, s ktorým sa súd prvej inštancie plne stotožnil, súd konštatoval, že v posudzovanej veci nemožno uplatniť liberačné dôvody uvedené v , nakoľko žalovaný nepreukázal, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 12. Podľa súdu prvej inštancie žalobca v konaní preukázal, že mu vznikla škoda poškodením čelného skla na jeho osobnom motorovom vozidle vo výške 451,34 eur, pričom žalovaný mu na jeho žiadosť odmietol uhradiť ním uplatnený nárok na náhradu škody. 13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol na základe ustanovenia v spojení s , tak, že žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu (neúspech spočíval iba v späťvzatí žaloby v časti príslušenstva, t. j. úrokov z omeškania) priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. V zákonnej lehote žalovaný podal odvolanie proti výrokom II. a III. rozsudku a domáhal sa, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Taktiež namietal, že pokladá rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti za nesprávny, nezákonný a aj arbitrárny a podľa jeho názoru je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie, pričom trpí vo svojej podstate nepreskúmateľnosťou. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vyporiadal s argumentáciou žalovaného, poukazujúc na skutočnosť, že žalobca dôvodnosť uplatneného nároku vo vedenom spore relevantne nepreukázal, pričom práve na žalobcovi spočívalo dôkazné bremeno. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaný predložil v súdnom konaní záznam o nehode, z ktorého nie je zrejmé, z akého dôvodu a za akých okolností bol ako vinník vzniku škodovej udalosti uvedený poistený a rovnako sa v ňom uvádza len stručný a arbitrárny popis vzniku škodovej udalosti. Ani prípadné súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré údajne malo poškodenie čelného skla spôsobiť a vodiča poškodeného motorového vozidla, nemá charakter preukázania okolnosti vzniku škody. Žalovaný má tiež za to, že žalobca v tejto otázke neuniesol dôkazné bremeno. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, hoci je nepochybné, že žalobca vzhľadom na čiastočné späťvzatie úspešný v plnom rozsahu nebol.

15. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný nijako bližšie nezdôvodnil, v čom tkvie nezákonnosť, nesprávnosť a arbitrárnosť rozsudku. Podľa názoru žalobcu sa jeho odvolanie stáva neurčitým a nepreskúmateľným. Nestotožňuje sa tiež s názorom žalovaného, ktorý tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré tvrdil, hoci bližšie neuviedol, prečo nemožno výsluch žalobcu, svedkyne G. U., ako aj záznam o nehode vlastnoručne podpísaný vodičom, ktorý škodu spôsobil, považovať za nedostatočné dôkazy. Záznam o nehode dostatočne preukazuje škodovú udalosť skúmanú v tejto veci, ktorá objasňuje všetky konkrétne relevantné okolnosti ako dátum a čas nehody, miesto nehody, označenie účastníkov nehody, poškodené vozidlo, dôvod vzniku škody, atď. Poukázal tiež na to, že z dôvodovej správy k Zákonu o cestnej premávke vyplýva, že práve tlačivo „Správa o nehode“ bolo zavedené pre zjednodušenie prístupu k náhrade škody, pretože prax ukázala, že účastníci nehody si často vymieňajú len základné informácie bez toho, aby spísali akékoľvek vyhlásenie o priebehu nehody. Napokon uviedol, že odvolanie žalovaného je procesným úkonom, ktorý celkom zjavne slúži na zneužitie práva na odvolanie a na bezúspešné uplatňovanie tohto práva. Preto navrhol potvrdiť rozsudok.

16. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 451,34 eur a vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia , potvrdil. Výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd nedotkol, keďže tento nebol napadnutý odvolacími námietkami.

17. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

18. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

19. Krajský súd pokladal za nevyhnutné reagovať na odvolaciu námietku žalovaného formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa nezaoberal inými pochybeniami súdu prvej inštancie vzhľadom na princíp neúplnej apelácie. V tejto súvislosti poukazuje aj na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, keďže odvolací súd je povinný aplikovať inštitút viazanosti odvolacími dôvodmi.

20. Námietku žalovaného ohľadne nezákonnosti, nesprávnosti, arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa krajského súdu odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom odvolacieho prieskumu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. Navyše v danom prípade žalovaný ani bližšie nezdôvodnil, z akého konkrétneho dôvodu vo väzbe na odôvodnenie samotného preskúmavaného rozsudku má spočívať nesprávnosť, nezákonnosť a arbitrárnosť napadnutého rozsudku.

21. Pokiaľ žalovaný spochybňuje relevantnosť dôkazného prostriedku, a to záznamu o dopravnej nehode s poukazom na jeho nedostatočnosť, odvolací súd konštatuje, že sa s touto námietkou nestotožňuje. Predmetný záznam o dopravnej nehode, rovnako ako súd prvej inštancie, pokladá za dokument dostatočne preukazujúci škodovú udalosť skúmanú v prejednávanej veci, ktorý dostatočne objasňuje všetky konkrétne a relevantné okolnosti, medzi ktoré patrí dátum a čas nehody, miesto nehody, označenie účastníkov nehody, označenie poškodeného vozidla, dôvod vzniku škody, atď. Osobitne za situácie, keď ďalšie detaily boli doplnené tak výsluchom samotného žalobcu, ako aj svedkyne, pričom žalovaný mal možnosť sa týchto výsluchov zúčastniť a zároveň klásť otázky, avšak tejto možnosti sa dobrovoľne vzdal, keď sa samotného pojednávania nezúčastnil. Navyše je potrebné uviesť, že z dôvodovej správy k o cestnej premávke vyplýva, že tlačivo „Správa o nehode“ bolo zavedené pre zjednodušenie prístupu k náhrade škody, pretože prax ukázala, že účastníci nehody si často vymenili len základné informácie o priebehu nehody bez toho, aby spísali akékoľvek vyhlásenie o priebehu nehody. V prípade, že osoba zodpovedná za škodu odmietla udalosť svojmu poisťovateľovi oznámiť, prípadne spochybňovala tvrdenie poškodenej strany o priebehu nehody, nebol poškodený schopný svoj nárok preukázať, čiže tlačivo „Správa o nehode“ bolo prijaté práve za účelom zjednodušenia preukázania priebehu nehody poškodeným. Samotné spochybňovanie vierohodnosti údajov uvedených žalobcom v predloženom zázname o nehode zo dňa 17.03.2019 zo strany žalovaného pokladá odvolací súd, rovnako ako žalobca, za konanie, ktoré popiera celý význam predmetného dokumentu a je aj v rozpore s účelom vyššie citovaného ustanovenia Zákona o cestnej premávke. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 17.01.2013, podľa ktorého: „...všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania. Procesný postoj účastníka konania nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať jeho návrhy, procesné úkony, obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.“

22. Odvolací súd opätovne konštatuje, že v súdenej veci súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu, nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. dosahuje len také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa

prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.

24. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, keďže sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca ako v celom rozsahu úspešná strana má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže jej neúspech spočíval len v nepatrnej časti.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania má žalobca v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalovanému úspešný.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )