Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_46Csp-78-2019.pdf
PDF · 116.72 KB
Case nature
Area
Subarea
46Csp/78/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: E. U., P.. XX.X.XXXX, X. Y. Č. XXXX/XX, U. P. D., Š. A. H., právne zastúpený JUDr. Marek Hraška, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 52 274 896, so sídlom Kopčianska 8/A, Bratislava - Petržalka, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 451,34 Eur s príslušenstvom, takto
.
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 451,34 Eur od 24.4.2019 do zaplatenia, zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 451,34 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 24.6.2019 domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 451,34 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 24.4.2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Ž. H. A. X., Ž. Ž.N. D. J. V. L., H. T. Č. U. (Ď. N. „. X“) Y. J. E. W. U. V. J. V.U. N., H. T. Č. V. (Ď. N. „. X“). E. G. A. J. I. V. U. J. U. A. U. J. X, X..G.. J. I. G. G.. J. U. P. P. Č. H. Ž. J. X, J. I. Č. I. U. E. Č. H. J. X. X. S. H. H. I. XX.X.XXXX. J. S. E. Š. S. Y. E. E. A. Ú.Í. Š. S., N. X. J. J. X N. J. J. X - E.. X. H., Y.: E., D. XXX, U. Š. H.. N. G. D. J. J. H. A. P., J. J. X H. V. V. H. Š. P. J. X E. S.. I. J. X S. H. Ž. E. V. Č.. XXXXXXXXXX J. V. E. S. V. Č.. XXX/XXXX V.. V.. A. E. V. E. V. V. Š. H. E. D. J.. V. S. J., Ž. Ž. G. E. J. X N. J. E. J. Š. H.H. J. X G. E. J. E. (J. P. E. Ž.) E. J. V. V. A. E.. J. I. J. Š. S. Y. Ž. P. I. J. X (G. E. Č. H.) A. J. E. H.. W. P., U. D. J. X. H. J., H. J. J. XXX,XX EUR (J. I.). Ž. S. H. Z. S. I. XX.X.XXXX. J. P. J. Š.U., E. V. V. H. J. J. X, E. H. D. Š. N. Š. S. N. T. E. V. Y. Š. S. A. Ž.. Ž.N. H. Z. S. J. Ž. P. P. P. Š. (P. E. A. Č. H.). Predložením príslušných dokladov zo strany Žalobcu bol preukázaný rozsah povinnosti Žalovaného poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný však nakoniec odmietol Žalobcov nárok na náhradu škody uznať, a to listom zo dňa 8.4.2019. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca v konaní uplatnil svoj nárok v zmysle § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení priamo proti poisťovateľovi škodcu.
3. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn. 26 Up/532/2019 zo dňa 20.5.2019. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor (č.l. 30), v ktorom nárok žalobcu neuznal a považoval ho za nedôvodný. Ďalej tvrdil, že faktúra ohľadom uplatneného nároku nebola žalovanému doručená a neeviduje ju vo svojom účtovníctve. Žalovaný namietal, že žalobcom podaná žaloba nemá náležitosti podľa § 132 CSP, t.j. opis rozhodujúcich skutočností nie je možné nahradiť odkazom na dôkazy. Žalobca pritom v žalobe neopísal relevantný priebeh samotnej škodovej udalosti a realizovaných úkonov týkajúce sa škodovej udalosti. Rovnako žalobca skutočnosti, z ktorých vyvodil záver, že ku škodovej udalosti došlo zavinením poistníka žalovaného. Podľa názoru žalovaného, žalobca nepreukázal tento nárok priamo poisťovateľovi škodcu. Tvrdil, že ani prípadné súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré údajne malo poškodiť čelné sklo žalobcu, nemá charakter preukázania okolnosti vzniku škody, a tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania svojich tvrdení. V závere poukázal na to rozhodnutie NS SR, v zmysle ktorého žalobca nemá nárok na úroky z omeškania.
4. Následne doručil žalobca vyjadrenie k odporu žalovaného (č.l. 43), v ktorom namietal tvrdenia žalovaného, že žaloba neobsahuje opis skutkových okolností. K špecifikácii opisu škodovej udalosti uviedol, že k nej došlo v obci Dolný Hričov dňa 17.3.2019 približne o 18:00 hod, pričom spôsob vzniku škody bol opísaný v žalobe. Zotrval na podanej žalobe okrem nároku na úroku z omeškania.
5. Dňa 22.8.2019 doručil žalobca súdu námietku miestnej nepríslušnosti (č.l. 61), v ktorej tvrdil, že miestna príslušnosť je daná podľa bydliska žalovaného, pričom spor v žiadnom prípade nie je spotrebiteľským sporom. Príslušným na konanie je tak Okresný súd Bratislava I.
6. Dňa 2.10.2019 doručil žalobca súdu čiastočné späťvzatie žaloby (č.l. 70), v ktorom zobral žalobu späť v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 451,34 Eur od 24.4.2019 do zaplatenia.
7. H. J. J. E. P. XX.XX.XXXX, P. U. J. E. V. Ú. Ž. N. G. E. V.. Ž. N. G. E. V.H. A. H. P. P. E. E. I. H. I. XX.XX.XXXX, J. U. J. H. H. E. J. J. M. P.. E. V. Ž. V. P. E. Ž.N. N. E. J. J. J., P. E. Ž. J. Ž. N. H. - G. D.. V. J. Ž. J. E. Š. S., U. J. A. I. L. XX.X.XXXX Ž. J. D. J. V. D. J. N., H. U. U. Y. J. U. N. I. U. E. Č. H.. Ž. P. P. I. S. J. J. N. X. N. Y., pričom obe vozidla zastavili na najbližšej benzínovej pumpe, kde po obhliadke vozidla žalobcu bol spísaný záznam o nehode. Následne žalobca aj škodca oznámili škodovú udalosť poisťovni a nasledujúci deň sa žalobca zúčastnil obhliadky vozidla v Žiline. H., G. U., D. Ž., bola v čase nehode v motorovom vozidle na zadnom sedadle a zaevidovala buchnutie kamienka, ktorý spôsobil škodu na čelnom skle vozidla žalobcu o veľkosti centu. Zhodne popísala následný priebeh deja a skutočnosť, že záznam o nehode spísala žena z vozidla škodcu, ktorý vznik škody uznal. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie uvedených zákonných ustanovení:
8. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
9. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
10. Podľa § 19 písm. b) CSP popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.
11. Podľa § 41 CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.
12. Podľa § 42 CSP ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. V prvom rade sa súd zaoberal vznesenou námietkou miestnej nepríslušnosti, ktorú v zmysle § 42 CSP vyhodnotil ako nedôvodnú, a tak na ňu súd neprihliadol. K uvedenému súd konštatuje, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský spor zakladajúci osobitnú miestu príslušnosť podľa § 19 písm. d) CSP, keďže žalobca je v postavení poškodeného, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody voči žalovanému, na ktorého je mimozmluvne prenesená objektívna zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Za súčasného stavu je taktiež nutné konštatovať, že v zmysle § 14 ods. 3 ZoUK došlo zo strany upomínacieho súdu k voľbe osobitnej miestnej príslušnosti podľa § 19 písm. b) CSP a k postúpení veci tunajšiemu súdu ako súdu osobitne miestne príslušnému na základe miesta vzniku skutočnosti zakladajúcej právo na náhradu škody. Z obsahu námietky miestnej nepríslušnosti (č.l. 59) však nevyplýva, že by žalovaný namietal osobitnú miestnu príslušnosť určenú OS BB podľa § 19 písm. b) CSP, a súčasne je možné dospieť k záveru pri skúmaní príslušnosti podľa § 41 CSP, že v prejednávanej veci je daná osobitná miestna príslušnosť tunajšieho súdu podľa § 19 písm. b) CSP, preto by som považoval námietku miestnej nepríslušnosti žalovaného za nedôvodnú a vec ponechal na tunajšom súde ako na súde miestne príslušnom podľa § 19 písm. b) CSP. Na základe uvedené súd konštatuje, že na námietku miestnej nepríslušnosti ako na nedôvodnú, súd v zmysle § 42 CSP neprihliadol.
14. Následne sa súd zaoberal čiastočným späťvzatím žaloby v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 451,34 Eur od 24.4.2019 do zaplatenia.
15. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
16. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
17. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
18. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, súd konanie v časti o v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 451,34 Eur od 24.4.2019 do zaplatenia, zastavil. Následne súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi a na základe nižšie uvedených ustanovení zákona:
19. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
20. Podľa § 427 ods. 1 a 2 OZ: (1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. (2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
21. Podľa § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
22. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, ja povinná platiť poistné.
23. Podľa § 799 ods. 1 až 3 OZ: 1) Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté, alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
2) Kto má právo na plnenie je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. 3) Ak malo vedome porušenie povinnosti uvedených v ods. 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistných udalostí alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistných udalostí, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
24. Podľa § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
25. Podľa § 815 ods. 1 OZ poistenie sa môže vzťahovať na majetok iného než toho, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel. Poistné podmienky určujú, kedy v tomto prípade nevzniká právo na plnenie z poistnej udalosti poistenému, ale inej osobe.
26. Podľa § 822 OZ z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
27. Podľa § 823 OZ náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
28. Podľa § 825 OZ poistiteľ nemá právo znížiť podľa ustanovenia § 799 ods. 3 náhradu, ktorú za poisteného vypláca poškodenému; sumu, o ktorú poistiteľ takto nemohol svoje plnenie znížiť, je povinný mu uhradiť poistený.
29. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom6b) <https://www.epi.sk/zz/2001-381> uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.
30. Podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.
31. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
32. Medzi stranami je nesporné, že žalobcovi bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle zn. HONDA, s evidenčným číslom KM855BI. Rovnaké je nesporné, že vodič druhého vozidla, ktoré malo spôsobiť žalobcovi poškodenie čelného skla je poistníkom žalovaného, nakoľko samotný žalovaný túto skutočnosť nerozporoval. Za sporné súd považuje to, či škodu reálne spôsobil poistník žalovaného a či žalobca preukázal priebeh škodovej udalosti, vznik škody a ich príčinnú súvislosť.
33. Prednostne sa súd zaoberal tým, na základe akého právneho vzťahu je žalovaný ako poisťovateľ škodcu povinný hradiť škodu z poistnej udalosti žalobcovi. Podľa § 823 OZ nemá poškodený priamy nárok na plnenie voči poisťovni. Obmedzenie priamej žalovateľnosti poisťovateľa poškodeným bolo dané tým, že v poistení zodpovednosti nevstupuje poisťovateľ na miesto škodcu. Preto medzi poškodeným a poisťovateľom priamy vzťah nevznikol. Poškodený sa mohol so svojím nárokom obrátiť len na poisteného škodcu, a to buď mimosúdne, alebo súdnou žalobou. Avšak citované ustanovenie uvádza, že nejde o bezvýnimočný stav. Práve § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. počíta s tým, že poškodený má bezvýnimočný priamy nárok na náhradu škody proti zodpovednostnému poisťovateľovi (action direct).
Táto úprava vychádza zo štrasburského dohovoru z r. 1959. Ochrana poškodeného si vyžaduje, aby právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom, že by poisťovateľ vo vzťahu k nemu síce mohol odmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému. Priamy nárok poškodeného znamená, že ak mu bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla, môže si vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo proti poisťovateľovi, alebo voči obom naraz. V praxi sa takýto nárok uplatní najmä voči poisťovateľovi, ktorý garantuje včasnosť výplaty náhrady škody. Vzhľadom na existenciu priameho nároku poškodeného proti poisťovateľovi možno predpokladať, že poisťovateľ môže od poškodeného požadovať informácie a doklady potrebné na určenie výšky poistného plnenia.
34. Následne sa súd zaoberal samotným predmetom sporu. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca si v konaní uplatňuje voči žalobcovi nárok titulom náhrady škody, nakoľko konaním škodcu - poistníka žalovaného došlo k poškodeniu majetku žalobcu. Škodu na majetku - poškodenie čelného skla žalobcu v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 17.3.2019 v obci Dolný Hričov spôsobil vodič motorového vozidla zn. AUDI s evidenčným číslom ZA897IA (vodič vozidla 2), Tomáš Starovský, bytom Petrovice, Magal 521. V dôsledku jazdy vozidla 2 bol vymrštený kamienok spod kolies vozidla 2 na čelné sklo žalobcovho vozidla 1. V dôsledku tejto škodovej udalosti došlo k poškodeniu vozidla žalobcu. Priebeh opísanej škodovej udalosti dokumentuje záznam o dopravnej nehode (č.l. 16). Ďalej mal súd za nesporné, že škodca, vodič vozidla 2 je poistený u žalovaného na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení č. 6600240670. Táto skutočnosť v konaní nebola popretá a vyplýva aj z Oznámenia o riešení škodovej udalosti č. 9567038860 (č.l. 18). Z tohto oznámenia tiež vyplýva, že žalovaný žalobcovi oznámil, že v predmetnej veci žalobca nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla poistníka žalovaného.
35. Z osvedčenia o evidencii vozidla (č.l. 15) vyplýva, že žalobca je držiteľom motorového vozidla zn. HONDA JAZZ s evidenčným číslom KM885BI. Žalobca spolu so škodcom si splnili svoju povinnosť a škodovú udalosť zo dňa 17.3.2019 nahlásili žalovanému ako poisťovateľovi na formulárovom tlačive žalovaného. Žalobca si následne dal vymeniť rozbité čelné sklo na motorovom vozidle, pričom mu bola za výmenu čelného skla vystavená faktúra č. 15190085 zo dňa 19.3.2019, splatná 19.3.2019 vo výške 451,34 Eur (č.l. 17). Výmenu čelného skla vykonala spoločnosť AUTOSKLO Stehlík, s.r.o.
36. Zo žalobcom predloženého Stanoviska Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS (č.l. 19) vyplýva, že na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené nároky na náhradu v rozsahu podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predpokladmi vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla sú: udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Keďže zodpovednosť prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená bez ohľadu na zavinenie, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka sa svojej zodpovednosti nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak sa preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia. Žalobca svoj nárok opieraj aj o Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014, Cpj 5/2014, v zmysle ktorého: „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“
37. V posudzovanej veci je nesporné, že žalobca sa domáha nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistníka žalovaného. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa nemožno zbaviť a vzniká bez ohľadu na zavinenie škodcu. Prvú podmienku, t.j. skutočnosť, že škodová udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky má súd za preukázanú v zmysle Záznamu o dopravnej nehode zo dňa 17.3.2019. Vznik škody, t.j. poškodenie čelného skla vozidla žalobcu má súd za preukázanú zo záznamu o dopravnej nehode ako aj z faktúry zo dňa 19.3.2019, z ktorej vyplýva výmena čelného skla na motorovom vozidla zn. HONDA Jazz, ktorej držiteľom bol žalobca. Príčinnú
súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody dokumentuje práve záznam o dopravnej nehode a vyplýva to zo zhodného tvrdenia žalobcu a škodcu, t.j. Tomáša Starovského. Žalovaný spochybnil uvedené dôkazy, a teda vznik a priebeh škodovej udalosti, keď uviedol, že pre jednoznačné preukázanie zodpovednosti jeho poistenca nestačí vyhlásenie poisteného a poškodeného o vzniku škodovej udalosti, nakoľko takéto vyhlásenie nemá charakter hodnoverného dôkazu o tom, že čelné sklo na motorovom vozidle poškodeného bolo poškodené v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného. Na pojednávaní dňa 14.10.2019 súd vypočul k priebehu škodového deja žalobcom navrhnutú svedkyňu Janu Kvasnicovú ako aj samotného žalobcu. Z opisu priebehu škodového deja mal súd zhodne za preukázané, že kameň, ktorý spôsobil poškodenie čelného skla na vozidle žalobcu, bol vymrštený spod kolies pred nim idúceho vozidla. Žalobca okamžite na nehodovú udalosť upozornil škodcu, s ktorým spísal záznam o nehode. Navyše súd k námietke žalovaného uvádza, že v zmysle predložených listinných dôkazov vznik a priebeh škodovej udalosti zhodne opísali poškodený a škodca v Zázname o dopravnej nehode. Súd v tejto súvislosti uvádza, že listinný dôkaz (obsahujúci v tomto prípade vyjadrenie fyzických osôb - účastníkov udalosti) je jedným z dôkazných prostriedkov, ktoré dôkazné prostriedky súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Súd, vychádzajúc z uvedených zákonných zásad hodnotenia dôkazov konštatuje, že z vykonaného dokazovania nevyplynul žiadny rozpor či vnútorný nesúlad v žalobcom predložených dôkazoch (listinách zachytávajúcich vyjadrenia účastníkov škodovej udalosti), a nakoľko ďalšie dôkazy neboli v konaní produkované, ani rozpor týchto dôkazov s inými dôkazmi. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný v priebehu konania nepredložil ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý spochybniť vierohodnosť navrhovateľom predložených listinných dôkazných prostriedkov a obsah vyjadrení účastníkov škodovej udalosti vyplývajúci z týchto listinných dôkazných prostriedkov, a teda neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že škodová udalosť sa stala inak, než zhodne vyplýva z vyjadrení účastníkov škodovej udalosti.
38. V nadväznosti na názor žalovaného, že vyhlásenie poisteného a poškodeného o vzniku škodovej udalosti nemá charakter hodnoverného dôkazu o priebehu škodovej udalosti, t.j. o tom, že čelné sklo na motorovom vozidle poškodeného bolo poškodené v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného, súd analogicky poukazuje na právne závery a úvahy obsiahnuté v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29, kde ústavný súd judikoval: Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd mal z vykonaného dokazovania preukázaný žalobcom tvrdený vznik a priebeh škodovej udalosti.
39. Pokiaľ ide o naplnenie posledného predpokladu zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka - existenciu príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vzniknutou škodou, túto mal súd jednoznačne preukázanú zo žalobcom predložených listinných dôkazov (záznam o dopravnej nehode, oznámenie škodovej udalosti poškodeným), ktoré listinné dôkazy obsahujú zhodné tvrdenia účastníkov škodovej udalosti. V spore tak nevznikla pochybnosť, že k poškodeniu vozidla žalobcu došlo práve v dôsledku predmetnej škodovej udalosti, pričom žalovaný žiadnym dôkazom nevyvrátil existenciu príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a škodou, preto súd dospel k záveru, že žalobca aj ohľadom tohto predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu uniesol dôkazné bremeno.
40. V závere súd zhodne so žalobcom poukazuje na § 428 OZ a Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014 Cpj 5/2014, v zmysle ktorého, aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 prvá veta Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. V odôvodnení citovaného stanoviska sa okrem iného uvádza, že nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového
vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu. Vychádzajúc z uvedeného stanoviska, s ktorým sa súd plne stotožňuje, súd konštatuje, že v posudzovanej veci nemožno uplatniť liberačné dôvody uvedené v § 428 OZ, nakoľko žalovaný nepreukázal, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
41. Žalobca tak v konaní preukázal, že mu vznikla škoda poškodením čelného skla na jeho osobnom motorovom vozidle vo výške 451,34 Eur, pričom žalovaný mu na jeho žiadosť odmietol uhradiť ním uplatnený nárok na náhradu škody. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru o skutkovej a právnej dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, preto návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy vo výške 451,34 eur z titulu náhrady škody v zmysle § 427, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu (neúspech spočíval iba v späťvzatí žaloby v časti príslušenstva, t.j. úrokov z omeškania) priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia