Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/11/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: H. X. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., X. Q. XXX, zat. JUDr. Jánom Čipkom, advokátom, so sídlom v Hnúšti, Partizánska č. 197, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o zaplatenie sumy 37.361,39 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. - 276, zo dňa 10.09.2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v II. a III. výroku p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Konanie v časti týkajúcej sa sumy 2.364,20 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.364,20 Eur od 08.01.2009 do zaplatenia, ako aj s úrokom z omeškania vo výške 3,5 % ročne zo sumy 34.997,19 Eur od 08.01.2009 do zaplatenia, s a z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 34.997,19 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 08.01.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci sú splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu žalobcovi. Súd mal za preukázané, že zo strany PSS došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 12.02.2007 formou odstúpenia v dôsledku začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia voči žalobcovi uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Rimavskej Sobote. Ak by nebolo vydané nezákonné rozhodnutie, došlo by na strane žalobcu ku rozmnoženiu jeho majetku v roku 2007, pretože by nebola zmarená príležitosť žalobcu získať províziu za celý rok 2007 vo výške minimálne sa rovnajúcej vyplatenej provízii žalobcovi za rok 2006. Súd dospel k záveru, že medzi ušlým ziskom žalobcu a nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa OR PZ v Rimavskej Sobote je vzťah príčiny a následku, ktorý je priamy a bezprostredný. Pokiaľ ide o výšku nároku na ušlý zisk, súd má za preukázané, že do konca roka 2007 by mal žalobca reálnu možnosť zarobiť na províziách sumu zodpovedajúcu predmetnému nároku. Súd má za to, že žalobca predložením listín, vyhotovených PSS v dňoch 05.02.2007, 08.02.2007 a 14.01.2011 uniesol dôkazné bremeno na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia o výške jeho nároku na ušlý zisk. Predmetné listiny vyhotovila

PSS ako bývalý zmluvný partner žalobcu, ktorá v dôsledku predčasného ukončenia zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy bola so žalobcom v súdnom spore za neplatnosť tohto odstúpenia, a preto ich vzťah možno hodnotiť skôr ako konfrontačný, a nie účelovo ústretový. Súd v konaní nezistil žiadny záujem PSS na tom, aby so svojich podaniach uvádzala nepravdivé údaje s cieľom privodiť žalobcovi majetkový prospech. Okresný súd považoval aj nárok na náhradu škody titulom trov trestného konania vo výške 193,69 Eur za dôvodný, nakoľko šlo o účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia, ktorým zodpovedali dôvodné úkony obhajcu. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania s poukazom na ust. , , ako aj Nariadenia vlády č. Rozhodnutie oprel o ust. , , , , , , O trovách konania rozhodol podľa , , .

3. Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný, a to proti druhému a tretiemu výroku rozsudku. Rozsudok navrhol zmeniť tak, že súd žalobu žalobcu zamietne. Namietal, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy, a to znalecké dokazovanie za účelom ustálenia výšky ušlého zisku. Má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a výška ušlého zisku nebola dostatočným spôsobom v konaní preukázaná. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.10.2016 sp. zn. . Uviedol, že súd sa otázkou nákladov na dosiahnutie uplatňovaného ušlého zisku vôbec nezaoberal. Škoda žalobcovi nevznikla ako priamy a bezprostredný následok nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia (žalobca nebol vo výkone trestu, resp. väzby, v dôsledku ktorej bola obmedzená možnosť výkonu jeho podnikateľskej činnosti), ale vznikla ako bezprostredný dôsledok jednostranného úkonu zmluvného partnera žalobcu - teda odstúpenia od zmluvy. To, že žalobca prestal vykonávať podnikateľskú činnosť pre jeho zmluvného partnera, nebolo spôsobené vydaním predmetného uznesenia o vznesení obvinenia, ale bolo spôsobené tým, že PPS využila svoje právo a od predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení odstúpila. K vzneseniu obvinenia v danom prípade došlo uznesením zo dňa 30.11.2006 a k uzatvoreniu samotnej zmluvy o obchodnom zastúpení došlo dňa 12.02.2007 (teda v dobe po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia), pričom k odstúpeniu od zmluvy došlo až listom zo dňa 20.03.2007 (teda mesiac po uzatvorení predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení). Je zrejmé, že žalobca v dobe uzatvárania mal vedomosť o tom, že mu bolo vznesené obvinenie. Namietal nesprávnosť právneho posúdenia súdu vo vzťahu k záveru o nezákonnosti predmetného uznesenia vyšetrovateľa PZ. Podľa § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci platí, že ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Z doposiaľ vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že predmetné uznesenie o vznesení obvinenia nebolo formálnym spôsobom z dôvodu nezákonnosti zmenené, ani zrušené. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. . Ak by mal zákonodarca v úmysle odškodňovať aj osoby v pozícii žalobcu, teda osoby, voči ktorým bolo vznesené obvinenie, ich trestné stíhanie však bolo zastavené (avšak neboli stíhaný väzobne), neupravoval by osobitne prípady väzby v ust. § 8 ods. 5 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Poukázal na to, že zmluva o obchodnom zastúpení zo dňa 12.02.2007 nadobudla účinky až odo dňa 12.02.2007. Právo PPS na odstúpenie od zmluvy v dôsledku vznesenia obvinenia žalobcovi, teda z hľadiska časovej pôsobnosti právnej normy, mohlo vzniknúť len v tom prípade, ak by žalobcovi bolo vznesené obvinenie v termíne po 12.02.2007.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa a , a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutom II. a III. výroku podľa , potvrdil ako vecne správny.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z listín doložených v súdnom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, súd starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie okresného súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle z hľadiska formálnej štruktúry a

obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ust. . Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd.

7. Námietky žalovaného uvádzané v odvolaní nie sú dôvodné.

8. Žalovaný v odvolaní neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia. S ním namietanými skutočnosťami sa vysporiadal už okresný súd a nebolo účelné ani dôvodné, aby ich odvolací súd opakoval.

9. Rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k priznaniu ušlého zisku je dostatočne odôvodnené, preskúmateľné a odvolací súd sa s úsudkom okresného súdu v plnom rozsahu stotožňuje. Je zrejmé, že pri vyčíslení ušlého zisku okresný súd vychádzal z listín, ktoré predložil žalobca , a ktoré vyhotovila PSS. Súdna prax je jednotná v tom, že ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nepríde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa tak dalo očakávať s ohľadom na pravidelný chod vecí. Ušlý zisk sa tak neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Na vznik nároku na náhradu škody z titulu ušlého zisku nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť naisto preukázané, že pri pravidelnom behu vecí (t.j. nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu, resp. vzniku škodnej udalosti. Pri posudzovaní ušlého zisku teda nepostačuje len pravdepodobnosť zvýšenia majetku poškodeného v budúcnosti, ale musí byť stanovené na isto, že pri pravidelnom behu vecí, pokiaľ by nebolo protiprávneho konania škodcu, mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje práve poškodeného - žalobcu. Vznik nároku na náhradu škody z titulu ušlého zisku tak musí byť podložený existujúcimi a reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých je možné usudzovať, že škodná udalosť skutočne negatívne zasiahla do priebehu konkrétneho deja (pravidelného chodu vecí) vedúceho k určitému zisku. Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel. V prípade ušlého zisku ide teda o ujmu nastalú (vzniknutú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti. V prejednávanej veci žalobca ako poškodený tvrdený ušlý zisk preukázal hodnoverným listinným dôkazom, a preto nebolo potrebné vo veci nariaďovať znalecké dokazovanie tak, ako namieta žalovaný. Žalovaný v konaní nepredložil žiadne dôkazy o tom, že uvedený listinný dôkaz je nehodnoverný. Zo sledu relevantných skutočností vyplývajúcich z doposiaľ zisteného skutkového stavu, aj podľa názoru odvolacieho súdu možno dospieť k záveru, že bola preukázaná priama vecná súvislosť príčiny a následku, t. j. začatia trestného stíhania a odstúpenia od zmluvy o obchodnom zastúpení so zmenšením majetku žalobcu. Preto možno súhlasiť s právnym názorom okresného súdu, podľa ktorého bolo v konaní preukázané splnenie jedného zo , a to príčinná súvislosť medzi začatím trestného stíhania žalobcu a ukončením zmluvného vzťahu zo strany PSS odstúpením od zmluvy. Uvedená skutočnosť jednoznačne vyplýva z listu PSS zo dňa 20.03.2007 adresovanému žalobcovi (č.l. 34). V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti ohľadom toho, že by PSS mala záujem na tom, aby vo svojich podaniach uvádzala nepravdivé údaje s cieľom privodiť žalobcovi majetkový prospech.

10. Pokiaľ žalovaný v bode C svojho odvolania namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď okresný súd poukázal na judikát R37/2014, uvedená odvolacia námietka nie je dôvodná. Žalovaný v tejto súvislosti poukazoval príkladne na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , ako aj rozhodnutie NS SR sp. zn. a ďalšie rozhodnutia krajských súdov ako aj najvyššieho súdu, pričom odvolací súd dodáva, že rozhodnutie najvyššieho súdu z 30.09.2009, na ktoré poukazuje žalovaný vo svojom odvolaní sa týkalo náhrady škody podľa Je pravdou, že najvyšší súd v poslednom odseku na strane 6 tohto uznesenia uviedol, že „uznesenie o vznesení obvinenia neobsahuje konečný záver o spáchaní trestného činu a vine obvineného. Toto rozhodnutie je vydané na základe dôvodného podozrenia, že obvinený spáchal trestný čin (až na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin bol spáchaný určitou osobou). Ak dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, nemusí to vždy znamenať, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané nesprávne (v rozpore s ustanoveniami ). Jednotlivé dôvody oslobodenia spod obžaloby nemajú z hľadiska hodnotenia správnosti uznesenia o vznesenie obvinenia rovnaký význam“.

Nemožno však prehliadnuť predposledný odsek na siedmej strane tohto uznesenia, ktorý obsahuje text, v zmysle ktorého „z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu má ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia; takéto právo by nemal iba vtedy, ak by si vznesenie obvinenia zavinil sám, bol spod obžaloby oslobodený len preto, že nie je za trestný čin trestne zodpovedný, resp. že mu bola udelená milosť alebo, že trestný čin bol amnestovaný“.

11. Okresný súd teda správne vo svojom rozhodnutí poukázal na judikát R37/2014. Rozhodnutie najvyššieho súdu z 18.08.2010, sp. zn. sa týkalo náhrady škody podľa , bolo po jeho prerokovaní občianskoprávnym kolégiom publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R37/2014, na ktorý okresný súd odkazuje a odvolací súd sa s jeho úsudkom v plnom rozsahu stotožňuje, pričom právna veta tohto judikátu znie: „zmyslu a účelu veta práv o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovedá interpretácia tohto ustanovenia, v zmysle ktorej rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia, má tiež rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vydané z dôvodu, že sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným“.

12. Aj keby z rozhodnutí najvyššieho súdu, na ktoré poukazoval žalovaný vo svojom odvolaní vyplývala odvolateľom tvrdená rozdielnosť rozhodovania najvyššieho súdu, tak tu odvolací súd poukazuje na to, že táto rozdielnosť rozhodovania bola už prekonaná postupmi a mechanizmami zodpovedajúcimi právnej úprave účinnej do 30.06.2016; t.j. v súčasnosti táto rozdielnosť neexistuje.

13. V čase po rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. najvyšší súd nevydal rozhodnutie, ktoré by v porovnaní s týmto rozhodnutím bolo založené na odlišných právnych záveroch. Je možné poukázať v tomto smere aj na závery vyjadrené v uvedenom rozhodnutí, napr. v rozhodnutiach z 30.03.2011 sp. zn. , z 30.01.2011 sp. zn. , z 12.12.2012 sp. zn. , z 19.06.2013 sp. zn. a z 19.02.2014 sp. zn. . Tieto rozhodnutia spočívajú na právnych záveroch zodpovedajúcich záverom ústavného súdu, ktorý v rozhodnutí zo 07.07.2016 sp. zn. konštatoval, že „nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší výsledok trestného konania“, a ktorý k tomu v ďalšej časti svojho rozhodnutia dodal, že „pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ústavný súd konštatuje, že ak bolo trestné stíhania konkrétnej osoby zastavené z dôvodu, že sa skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, nestal, skutok nie je trestným činom, resp. že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie vznesené a tiež aj záväzný pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia (ak bolo obvinenie vznesené na základe pokynu prokurátora) sú vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca“.

14. Od publikovania judikátu R37/2014, na ktorý sa odvoláva okresný súd vo svojom rozhodnutí, sa rozhodovacia prax najvyššieho súdu ustálila (nie je rozdielna) v tom, že vtedy, keď došlo k zastaveniu trestného stíhania (prejednávaný prípad) alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a trestné stíhania proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa preto posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Nedôvodná je teda argumentácia žalovaného uvedená v odvolaní, ktorý tvrdí opak.

15. Okresný súd správne vychádzal pri rozhodovaní z toho, že zodpovednosť štátu za škodu je objektívna. V posudzovanom prípade sa podozrenie zo spáchania trestného činu proti žalobcovi nepotvrdilo. Potom je potrebné považovať uznesenie o vznesení obvinenia za nezákonné rozhodnutie, ktoré zakladá objektívnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

16. Odvolací súd považuje rozsudok okresného súdu za jasný a zrozumiteľný, presvedčivý a preskúmateľný, odkazujúci na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd prvej inštancie dal odpoveď na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu. Odôvodnenie rozhodnutia okresného

súdu, ktoré stručne, jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu a inú právnu ochranu.

17. Odvolací súd ešte vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 13.11.2013, na ktorý sa žalovaný odvoláva vo svojom odvolaní uvádza, že tento nález sa na vec nevzťahuje, nakoľko týmto nálezom bola riešená otázka, či do škody uplatnenej poškodeným podľa má byť započítaná aj škoda, ktorá mu vznikla v príčinne súvislosti s väzbou, v prípade, ak si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody len z titulu nezákonnosti obvinenia. Uvedený nález ústavného súdu nerieši otázku nároku na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania, ako nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, v prípade zastavenia trestného stíhania. Táto otázka je výslovne riešená tak, ako to už bolo uvedené vyššie, napr. nálezom Ústavného súdu SR -49 zo dňa 07.07.2016.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. , a , keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

19. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).