Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/56/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. J. XXX/XX, T. C., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Štefan Hrebík, Exekútorský úrad so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky, pod sp. zn. EX 260/2013, o vymoženie 92,22 eura a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č. k.

- 18 zo dňa 14. mája 2019, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

II. Oprávnenému a súdnemu exekútorovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 57,17 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Súd uznesenie po právnej stránke odôvodnil veta prvá, a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok, ďalej len PR) a vecne tým, že dňa 15.06.2017 doručil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Pre rozhodovanie o (ne)zastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). Z podania súdneho exekútora súd zistil, že súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinného a zistil, že tento nevlastní žiadne motorové vozidlá, nevlastní žiadny nehnuteľný majetok na území SR ani hnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie. Preto súd exekúciu z úradnej moci zastavil. O náhrade trov exekúcie súd rozhodol v zmysle , , a EP a , , , vyhl. č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a podľa EP súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 57, eura.

2. Oprávnený sa včas podaným odvolaním domáhal zmeny tohto uznesenia tak, že sa návrh zamietne, eventuálne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zastavenie exekúcie je podľa oprávneného predčasné, keďže nemajetnosť povinného je prechodný stav a súdny exekútor pravdepodobne nezistil majetkové pomery povinného dôkladne. Predčasné zastavenie exekúcie upiera oprávnenému právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá inú možnosť

zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Povinný je v produktívnom veku a v budúcnosti môže nadobudnúť majetok. Nie je zrejmé, či exekútor zisťoval existenciu majetkových práv povinného alebo jeho hnuteľných vecí. Zastavením exekúcie hrozí premlčanie majetkového práva oprávnenej. Navyše pohľadávka oprávnenej vznikla z verejného zdravotného poistenia, ktoré vykonáva vo verejnom záujme.

3. Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( a EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie ( EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. V prejednávanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný súdnemu exekútorovi 12.02.2013, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31.10.2013 (§ 243b ods. 1 EP).

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

7. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre rozhodnutie súdu o (ne)zastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Vo všeobecnosti súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, alebo tie, ktoré sa s určitou mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti vyskytnúť (muselo by ísť o pravdepodobnosť hraničiacu s istotou, čo v prejednávanej veci splnené nebolo). Citovaný § 57 ods. 1 písm. h) EP neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy hypotetickú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Súd pritom vychádza zásadne zo zistení súdneho exekútora. Oprávnený samozrejme môže preukázať, že zistenia súdneho exekútora sú nedostatočné alebo nesprávne, teda že povinný v skutočnosti má majetok, ktorý postačuje aspoň na trovy exekúcie, a v exekúcii tak treba pokračovať.

8. V danej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného. Povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov, a preto súd exekúciu zastavil. Súd prvej inštancie uvedené konštatoval po pripojení exekučného spisu sp. zn. EX 260/2013. Je síce pravdou, že z exekučného spisu sp. zn. EX 260/2013 podľa výsledku vykonanej lustrácie v systéme IRIS vyplýva, že povinný je vlastníkom nákladného vozidla zn. AVIA, VIN: 7703824, EVČ: GA587BH, REG: 09.01.1989, na druhej strane lustráciou v Centrálnom registri exekúcií bolo zistené, že voči povinnému je vedených 38 exekúcií. Ďalej bola vykonaná lustrácia v Sociálnej poisťovni a v katastri nehnuteľnosti a vykonané šetrenia viedli k negatívnym zisteniam, t.j. povinný nie je zamestnaný, nepoberá žiadne dávky a nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. O poskytnutie súčinnosti boli v neposlednom rade požiadané taktiež banky, pričom bolo zistené, že povinný nemá v žiadnej z nich vedený účet.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené je správny záver súdu prvej inštancie, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani len trovy exekúcie. Jedno nákladné motorové vozidlo, zaregistrované pred tridsiatimi rokmi, ktorého je povinný vlastníkom nemôže postačovať na úhradu dlhov v 38 exekúciách. Ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej (predpoklad hraničiaci s istotou), že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. To platí aj pre navrhovaný pokus oprávneného o súpis hnuteľných vecí povinného, s čím by nevyhne boli spojené cestovné náklady zo sídla exekútorského úradu do miesta bydliska povinného ( vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. , vyhl. MS SR č. ), ako aj náhrada za stratu času ( cit. vyhlášky)

a trovy exekúcie by prevýšili samotnú vymáhanú pohľadávku oprávneného (92,22 eura). Takéto postupy by boli podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s citovaným § 57 ods. 1 písm. h) EP a trovy exekúcie, na ktoré majetok povinného nestačí, by len stále rástli.

10. Nemožno sa stotožniť ani s námietkami oprávneného o porušení jeho práva na súdnu ochranu. Súčasťou práva na súdnu ochranu je síce nútený výkon súdnych rozhodnutí (nálezy ÚS SR sp. zn. , ), zo samotného práva na súdnu ochranu však nevyplýva aj právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. , , , ). Z toho možno vyvodiť, že súčasťou práva na výkon súdnych rozhodnutí nie je aj právo na to, aby pohľadávka oprávneného bola skutočne vymožená, ani na to, aby sa viedlo exekučné konanie bez ohľadu na majetkové pomery povinného alebo náklady, ktoré spôsobuje. Podstatou práva na nútený výkon rozhodnutí, aby štát efektívne dopomohol oprávnenému k vymoženiu jeho nároku, ak je to možné. Ani zákon, ani , ani štát však nemôžu zabezpečiť skutočné vymoženie pohľadávky proti nemajetnému povinnému. Preto vyššie zaujatý výklad EP nemožno považovať za ústavne nekonformný.

11. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, odvolací súd sa ním meritórne nezaoberal, nakoľko oprávnený správnosť tohto výroku v odvolaní nijakým spôsobom nenamietal. Tento výrok je v súlade s § 203 ods. 2 EP.

12. Odvolací súd preto vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . Úspešnému povinnému a súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne účelné trovy nevznikli, preto im ich náhradu odvolací súd nepriznal.

14. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).