Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cbi/2/2017

Potvrdené rozhodnutím 7CoKR/5/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: Bytové družstvo Prešov, Bajkalská 30, 080 01 Prešov, IČO: 00 173 665, zastúpeného JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom, so sídlom v Prešove, Slovenská 69, IČO: 42239265, proti žalovaným: 1/ Mgr. Adrián Fabian, so sídlom kancelárie Tkáčska 2, 080 01 Prešov, IČO: 48485357_00110, správca konkurznej podstaty úpadcu Y. Y. V., s miestom podnikania Š. XXXX/XX, XXX XX T., K.: XXXXXXXX, ukončená podnikateľská činnosť ku dňu 13.10.2016, 2/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenému AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 1Cbi/2/2017-426 z 26.2.2020, takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 2/."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Štefanom Tomašovským v spore žalobcu: Bytové družstvo Prešov, Bajkalská 30, 080 01 Prešov, IČO: 00 173 665, právne zast.: JUDr. Daniel Boľanovský, advokát, Slovenská 69, 080 01 Prešov proti žalovanému: 1. Mgr. Adrián Fabian, so sídlom kancelárie Tkáčska 2, 080 01 Prešov, správca konkurznej podstaty úpadcu Y. 2. Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 právne zast.: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036 o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou pohľadávky č. 1 zo dňa 05.12.2016 do konkurzu na majetok úpadcu v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.: vo výške 5.147,89 Eur v časti poradia zabezpečenia zabezpečovacím záložným právom v 1. poradí na základe o vlastníctve bytov a nebytových priestorov viaznucom na byte č. 39 na 8.p. bytového domu súp. č. XXXX na parc. KNC č. XXXX/83, k. ú. Solivar, zap. na LV č. XXXX v Prešove - Solivare, na ul. Švábskej, vchod č. XX spoluvlastnícky podiel: 1/1, na podiele priestoru spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 75/3071, na spoluvlastníckom podiele k pozemku: 75/3071, k. ú. Solivar v Prešove j e n e s p o r n á.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá povinnosť žalovaným v prvom a druhom rade spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy konania žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1/ Žalobou doručenou súdu dňa 06.02.2017 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou pohľadávky číslo 1 zo dňa 5.12.2016 do konkurzu na majetok úpadcu v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod č. vo výške 5147,89 € v časti poradia zabezpečenia zabezpečovacím záložným právom v 1. poradí na základe o vlastníctve bytov a nebytových priestorov viaznucom na byte č. XX na 8.p. bytového domu súp. č. XXXX na pare. KNC č. XXXX/83, kú. Solivar, zap. na LV č. XXXX v Prešove-Solivare, na ul. Švábskej, vchod č. XX spoluvlastnícky podiel: 1/1, na podiele priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o velkosti 75/30 71, na spoluvlastníckom podiele k pozemku: 75/3071, parcela registra KNC č. XXXX/83 o výmere 496 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria , zap. na LV č. XXXX, k. ú. Solivar v Prešove je nesporná. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2/ Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Prešov svojim uznesením pod sp. zn. zo dňa 26.10.2016 v právnej veci úpadcu vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu zároveň ustanovil žalovaného v 1. rade. Žalobca prihláškou zo dňa 5.12.2016 doručenou na adresu správcu aj súdu, prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku voči dlžníkovi v celkovej výške 5147,64 € z toho istina

predstavovala výšku 3704,42 €, úroky z omeškania 275,33 € a náklady z uplatnenia sumu 1167,89 €. Právnym dôvodom uplatnenej pohľadávky bolo: Právo žalobcu na úhradu plnení spojených s užívaním bytu a platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu na základe () a Zmluvy o výkone správy z 12.3.2008 za presne špecifikované obdobie od 7/2014 do 11/2016. Dňa 27.1.2017 žalovaný v 1. rade doručil žalobcovi Oznámenie o popretí poradia zabezpečovacieho práva v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii zo dňa 18.1.2017 a Oznámenie o popretí poradia zabezpečovacieho práva veriteľom z 18.1.2017. Žalovaní popreli pohľadávku žalobcu čo do poradia zabezpečovacieho práva.Úpadca ako vlastník bytu č.XX na 8.p. vchodu č. XX bytového domu súp. č. XXXX na pare. KNC č. XXXX/83, kat. úz. Solivar, zap. na LV č. XXXX v Prešove na ul. Švábskej bol na základe Zmluvy o výkone správy z 12.3.2008 uzavretej medzi vlastníkmi bytov a správcom povinný uhrádzať žalobcovi mesačne platby za plnenia spojené s užívaním bytu a platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj správcovský poplatok. Pohľadávka vlastníkov bytov je na základe zabezpečená zákonným záložným právom, ktoré vzniklo prvým prevodom bytu v predmetnom bytovom dome do vlastníctva prvého nadobúdateľa, čo bolo 18.12.2003. Ako už Najvyšší súd uviedol v rozhodnutí z 15. októbra 2009 sp. zn. , je správca aj po právnej úprave o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vykonanej , účinnej od 1. júla 2007, oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v mene vlastníkov, na účet vlastníkov vymáhať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Najvyšší súd sa s týmito závermi, na ktorých spočíva uvedené rozhodnutie, stotožňuje aj v preskúmavanej veci. Uvedený záver, že správca je oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v mene vlastníkov vymáhať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, však nevylučuje, že aj samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov nemôžu sami tieto úhrady vymáhať. Opačný záver by viedol k príliš formalistickému postupu súdu a odopretiu práva na súdnu ochranu. ( Najvyšší súd Slovenskej republiky). Záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru v prospech spoločenstva, resp. v prospech ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v bytovom dome je záložným právom zákonným, to znamená, že vzniká už zo zákona ku každému jednému bytu alebo nebytovému priestoru. Aj keď ide o záložné právo vznikajúce zo zákona, vznik záložného práva sa uvádza spravidla už v zmluve o prevode vlastníctva k bytu alebo nebytovému priestoru, pričom sa zároveň s povolením vkladu zapisuje do katastra nehnuteľností. Novelou bol zavedený fakultatívny zápis zákonného záložného práva na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (kde návrh na zápis podával predseda alebo správca). Uvedený spôsob zápisu záložného práva sa neosvedčil, a to najmä z dôvodu problémov pri výklade znenia ustanovenia správami katastra, a tak bol novelou č. opätovne nahradený obligatórnym zápisom z úradnej moci príslušnej správy katastra, resp. v súčasnosti okresného úradu, odboru katastra (t. j. zo zákona). Okresné úrady sú povinné vykonať záznam na základe katastrálneho zákona. Je nepochybné, že využitie tohto práva na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil jeho vlastník, bolo cielené najmä na zamedzenie neplatenia preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, neplatenia za plnenia spojené s užívaním vlastníctva a tiež na zamedzenie protiprávnym konaniam namiereným voči ostatným vlastníkom. Realizácia záložného práva podľa poskytuje ostatným vlastníkom v dome zjednodušený a zrýchlený spôsob likvidácie ich pohľadávky. Aj keď je to zrejmé, v odseku 2 sa zdôrazňuje právo vlastníka bytu alebo nebytového priestoru zaťažiť predmet vlastníctva záložným právom aj v prospech tretej osoby, nielen vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Takéto záložné právo je však vždy neskoršieho poradia ako zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov v dome. V súlade s ustanovením sa záložné právo vzťahuje aj na spoluvlastnícky podiel na spoluvlastníckych právach vyplývajúcich z vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru. Kritérium okamihu zápisu do registra záložných práv alebo do osobitného registra, ako kritérium rozhodujúce pre poradie všetkých záložných práv, má svoj legitímny účel. Je to predovšetkým účel zabezpečenia právnej istoty potenciálnych veriteľov, aby z verejného registra vedeli, aké poradie bude mať ich záložné právo v prípade, ak sa rozhodnú vstúpiť s dlžníkom do záväzkového vzťahu. Druhým legitímnym účelom je zabezpečenie rovnosti veriteľov ( rovnosti ich záložného práva ) v tom zmysle, že pre poradie Ich záložného práva bude mať význam jedna a tá istá právna skutočnosť. Priorita záložných veriteľov nebude závisieť od ich postavenia alebo od povahy ich pohľadávky, ale od jednej objektívnej právnej skutočnosti aplikovanej na všetkých veriteľov rovnako. Sú tu teda podľa nášho názoru relevantné argumenty, že zákonodarca sledoval ustanovením práve účel ustanoviť okamih registrácie záložného práva ako jednotné kritérium prednosti pre všetky záložné práva.

Záložné právo podlá § 15 ZVB je zákonným záložným právom, ktoré vzniká ex lege. Hoci sa vznik a zánik tohto záložného práva má zapísať do katastra nehnuteľností ( v danom prípade záznamom ), zápis nemá vplyv na vznik alebo zánik tohto záložného práva. Relevantná otázka je, kedy toto záložné právo vzniká. Nakoľko toto zákonné právo má predovšetkým zabezpečovať pohľadávky na úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv a pohľadávky na úhrady za plnenia spojené s užívaní bytu ( okrem ďalších pohľadávok ), budeme vznik záložného práva analyzovať prioritne z tohto pohľadu. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru je povinný uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia ( § 7b ods. 5 BytZ ). Vlastník bytu alebo nebytového priestoru je povinný v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ( § 10 ods. l ZVB ). Vlastník bytu alebo nebytového priestoru je povinný platiť : • mesačne preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv; • úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Tieto povinnosti sú spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru. Podlá nášho názoru ide o pohľadávky z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome podľa § 15 ZVB. Hoci povinnosť plniť je určená zákonom ( § 7b ods. 5 ZVB ), v skutočnosti je to zmluva o spoločenstve, resp. zmluva o výkone správy, ktorú vlastník bytu alebo nebytového priestoru uzavrie alebo k nej pristúpi, ktorá je právnym dôvodom povinnosti plniť. Zo zákona expressis verbis nevyplýva, kedy tieto pohľadávky vznikajú. Zo zákona vyplýva jedine periodicita plnení ( mesačne, resp. mesačne vopred ). Zo zákona nevyplýva ani to, že by jednotlivé mesačné úhrady predstavovali samostatné pohľadávky. Zo zákona vyplýva jedine to, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru je povinný voči spoločenstvu, resp. voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov plniť pravidelne, opakovane, mesačne. Zo zákona možno len implicitne vyvodiť, že pohľadávka ( pohľadávky ) vzniká ( vznikajú ) v podstate spolu s nadobudnutím bytu alebo nebytového priestoru. Z ustanovenia vyplýva, že pohľadávkou sa rozumie právo na plnenie, ktoré je obsahom záväzkového vzťahu. Plnenie môže byť jednorazové, opakujúce sa ( periodické ) alebo trvajúce. O opakované plnenie ide napríklad vtedy, ak ide o záväzok plniť po určitú dobu v intervaloch určené dávky. Predmet nie je obmedzený svojou vlastnou úhrnnou kvantitou, ale dobou, po ktorú majú byť jednotlivé dávky, napríklad peňažné plnenie. Výška ( rozsah ) celkového dlhu plnením jednotlivých opakujúcich sa dávok neznižuje. Na základe vyššie uvedeného máme za to, že obsahom záväzkového vzťahu medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov je ( okrem iného ) : • pohľadávka na platenie preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorá predstavuje právo na opakujúce sa plnenia ( dávky ) mesačne vopred; • pohľadávka na platenie úhrad za služby spojené s užívaním bytu, ktorá predstavuje právo na opakujúce sa mesačné plnenia ( dávky ). Podľa nášho názoru naopak nejde o samostatné pohľadávky, pretože záväzkový právny vzťah, obsahom ktorého sú uvedené plnenia, je stále jeden a ten istý a rovnako aj právny dôvod. Ak by naopak malo platiť to, že ide o samostatné pohľadávky, znamenalo by to, že vlastníci bytov a nebytových priestorov každý mesiac musia rozhodovať o zápise a výmaze záložného práva do, resp. z katastra nehnuteľností a predseda spoločenstva alebo správca musia každý mesiac podávať návrh na zápis alebo výmaz záložného práva. O tom panuje zhoda, že to nebol zámer zákonodarcu. Takýto právny názor je možné pre jeho absurdné dôsledky odmietnuť - argumentum ad absurdum. Sme teda toho názoru, že záložné právo podľa ZVB je dôsledkom existencie záväzkového vzťahu medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, pretože jeho obsahom je právo (pohľadávka) na pravidelné opakujúce sa plnenia do fondu prevádzky, údržby a opráv a právo (pohľadávka) na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Záložné právo spravidla vzniká okamihom prvého nadobudnutia bytu alebo nebytového priestoru. Z uvedeného vyplýva, že ak by sme aj vychádzali z názoru, že záložné právo vzniká spolu so vznikom pohľadávky, dochádza k jeho vzniku v podstate spolu s nadobudnutím bytu alebo nebytového priestoru. Uvedený záver je podľa nášho názoru aj v súlade s tým, aby záložné právo podlá ZVB plnilo účel efektívneho zabezpečovacieho prostriedku pohľadávok, ktoré má spoločenstvo voči vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru, resp. ktoré majú vlastníci bytov a nebytových priestorov voči vlastníkovi bytu a nebytového priestoru. A to predovšetkým preto, pretože sa tým vylučujú absurdné dôsledky uvedené vyššie. Zmluva o výkone správy uzatváraná na základe o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ZVB) upravuje (s poukazom na formuláciu jej podstatných náležitosti v ) nielen vzájomné práva a povinnosti správcu voči vlastníkom a opačne ale zároveň reguluje aj vzájomné

práva a povinnosti medzi vlastníkmi bytov. Najmä §om 8a ods. 1 pís. c) d) ZVB sa reguluje povinnosť vlastníkov platiť úhrady za plnenia a hospodárenie s nimi, ako aj hospodárenie s fondom prevádzky, údržby a opráv. V tomto kontexte správca s poukazom na § 8b) ods. 1 ZVB vykonáva správu domu v mene vlastníkov a pred súdom koná za vlastníkov. Ide o zákonné splnomocnenie. Zároveň správca je povinný v zmysle § 8b ods. 2 pís. b.) ZVB dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a v zmysle § 8b ods. 2 pís. e.) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, a pod. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj znenie § 10 ods. 3 ZVB podlá ktorého Prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv možno prechodne použiť na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome v prípade ich dočasného nedostatku. Vlastníci bytov si Zmluvou o výkone správy stanovujú pravidlá správania sa voči sebe navzájom a ukladajú touto zmluvou povinnosti správcovi, akým spôsobom má zabezpečovať fungovanie ich vzájomných vzťahov. Tak je to aj v prípade plnení úhrad spojených s užívaním bytu. Je v záujme vlastníkov bytov, aby každý vlastník riadne tieto úhrady uhrádzal. Ak teda je niektorý vlastník alebo viacerí v omeškaní splnením úhrad spojenými s užívaním bytu je správca povinný v mene vlastníkov tieto úhrady sledovať a následne v záujme vlastníkov vymáhať, nakoľko vznikom dlhu je zaťažený fond prevádzky, údržby a opráv, ktorý je majetkom vlastníkov bytov. V prípade vzniku väčšieho dlhu, ktorý by nebolo možné uhradiť z fondu prevádzky, údržby a opráv, došlo by k neuhradeniu platieb za dodávané energie do predmetného bytového domu ich dodávateľom a následnému odpojeniu celého bytového domu od dodávky energií, resp. služieb spojených s užívaním bytu. Tým by bolí v značnej miere porušené práva tých vlastníkov bytov, ktorý riadne uhrádzajú plnenia spojené s užívaním bytu. Z platieb spojených s užívaním bytu vrátene platieb do fondu opráv sa uhrádzajú faktúry za služby a dodávku energií, materiálov a prác dodávateľom služieb a tovaru na základe uzatváraných zmlúv o dielo a pod. V prípade, že niektorý z vlastníkov bytov neplní riadne do fondu opráv alebo úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu (na ťarchu fondu opráv), nie je z čoho vyplácať faktúry dodávateľov, ktorí pre bytový dom vykonali práce a dodali tovar a energie a teda vlastníkom bytov vzniká povinnosť platiť zmluvnú pokutu, resp. iné sankcie dodávateľovi. V záujme predísť vzniku týchto situácií ustanovil zákonodarca v ZVB v § 15 ods. 1 vznik a trvanie záložného práva na všetky byty v prospech ostatných vlastníkov bytov, ktoré je zriadené a vzniká ako prednostné záložné právo. Účelom tohto zákonného ustanovenia bolo zabezpečiť, aby v prípade, že dôjde k speňažovaniu bytu vo vlastníctve neplatiča najprv boli uspokojené pohľadávky ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome, ktorí riadne uhrádzajú svoje záväzky a až potom pohľadávky prípadného iného veriteľa - napr. banky. Zároveň je treba podotknúť, že banka v čase, keď zriaďuje záložné právo na byt vo svoj prospech vychádza z listu vlastníctva na ktorom je jasne v časti C uvedený zápis záložného práva v zmysle § 15 ZVB. Preto je jej povinnosťou spravovať svoju pohľadávku voči dlžníkovi- vlastníkovi bytu s prihliadnutím na možnú pohľadávku ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Máme za to, že žalobca splnil všetky zákonom požadované a predpokladané náležitosti potrebné na riadne uplatnenie práv veriteľa v konkurze nebol dôvod na popretie prihlásenej pohľadávky v uvedenom rozsahu zo strany správcu, a preto je potrebné určiť, že žalobca je veriteľom pohľadávky voči úpadcovi vo výške 5147,64 € zabezpečenej zákonným záložným právom v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v prvom poradí viaznucom na predmetnom byte.

3/ Žalovaný v druhom rade vo svojom vyjadrení zo dňa 26.04.2017 uviedol, že voči žalobnému návrhu predovšetkým namietame, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k rozhodujúcemu tvrdeniu o údajnej existencii záložného práva v prvom poradí. V sporovom konaní, ako je konanie vo veci samej, v ktorom platia zásady dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Podľa (ďalej len „“)sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Žalobca je už v žalobe povinný, o. i., uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh ( ); dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, je povinný pripojiť k žalobe, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné

bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.06.2010). Rozsah povinnosti strany sporu preukázať skutočnosti významné pre rozhodnutie veci je určená skutkovou podstatou (hypotézou) hmotnoprávnej normy, ktorá má byť použitá na právne posúdenie žaloby. Hypotéza právnej normy vymedzuje okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré je strana povinná tvrdiť a následne preukázať. Premietajúc uvedené na prebiehajúci spor preto poukazujeme, že ak sa žalobca domáha určenia nespornosti svojej do konkurzu prihlásenej pohľadávky čo do jej zabezpečenia záložným právom prvého poradia, musí nevyhnutne preukázať, že mu patrí záložné právo takého poradia. Žalobca však v danom ohľade nepredložil ani neoznačil vôbec žiaden dôkazný prostriedok, naopak, z listinného dôkazného prostriedku, ktorý predložil - čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. 3347 zo dňa 04.01.2017

- jednoznačne vyplýva presný opak, že žalobcovi žiadne záložné právo prvého poradia nesvedčí. Na liste vlastníctva je okrem záložného práva našej banky iba zápis o „záložnom práve v zmysle , zák.-PVZ 677/02“ a o „záložnom práve na základe zákonného opatrenia č. 297/92 Zb., v zmysle v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s.“. Je nepochybné, že žalobcom nie je Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. Čo do druhého zápisu, ak by sme aj hypoteticky pripustili, že ide o zápis riadne vzniknutého záložného práva (čo nie je), je z jeho obsahu zrejmé, že by sa jednalo o zákonné záložné právo podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorého nositeľom môže byť iba spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome alebo všetci ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome; žalobca však opäť nie je žiadnym z uvedených subjektov, a teda ani hypoteticky nemôže byť záložným veriteľom v prvom poradí, ako sa domáha žalobným návrhom. Podporne, výlučne pre potreby preukázania nezmyselnosti žalobnej argumentácie, navyše uvádzame, že existencia údajného záložného práva v prvom poradí je vylúčená aj z dôvodu existencie záložného práva v prospech našej banky, ktoré riadne vzniklo - právoplatným rozhodnutím Správy katastra Prešov č. V 1267/11 zo dňa 07.04.2011 - a ktoré bolo riadne zapísané do katastra nehnuteľností ako záložné právo prvého poradia. So zreteľom na právnu úpravu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany popierame všetky skutkové a iné tvrdenia žalobcu, s výnimkou tvrdení o vyhlásení konkurzu na majetok úpadkyne: Monika Maľcovská Knapová a o popretí pohľadávky prihlásenej žalobcom do predmetného konkurzu. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme, aby príslušný súd zamietol žalobu v celom rozsahu a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

4/ Žalovaný v druhom rade sa k žalobe vyjadril aj podaním zo dňa 12.12.2017, pričom uviedol, že právne tvrdenie žalovaného v rade 1/, že záložné právo v zmysle ustanovenia s. 1 (ZVB) nemá povahu zábezpeky do budúcnosti, resp. že jeho vznik je podmienený vznikom zabezpečovanej pohľadávky, je správne, avšak nevzťahujúce sa na danú vec, keďže žalobca nie je, a ani byť nemôže, záložným veriteľom zo záložného práva v zmysle ustanovenia ZVB a to ani teoreticky. V zmysle ustanovenia ZVB na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností. Uvedené ustanovenie je gramaticky formulované úplne jednoznačne - v právnej norme sa uvádza, že záložné právo vzniká na zabezpečenie pohľadávok:

- vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, resp.

- vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome.

Jedná sa tak úplne zjavne o pohľadávky, ktoré už vznikli ( -záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.) a nie pohľadávky, ktoré ešte len môžu vzniknúť ( -záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.) Zákonodarca použil v predmetnej právnej norme minulý čas, keď označil zabezpečované pohľadávky už vzniknuté z (špecifikovaných) právnych úkonov, t.j.

pohľadávky, ktoré v čase vzniku záložného práva už existujú, zákonodarca nepoužil termín pohľadávky, ktoré vzniknú alebo termín pohľadávky, ktoré môžu vzniknúť. Záložné právo v zmysle ustanovenia § 15 ZVB - ako už žalovaný uviedol - vzniká na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, resp. vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, t.j. jedná sa o pohľadávky existujúce, pohľadávky, ktoré už vznikli ( ). Uvedené stanovisko je prijímané v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR, odporca príkladmo poukazuje na Uznesenie mimoriadneho dovolacieho senátu NS SR z 27. júla 2011, sp. zn. , v odôvodnení ktorého sa uvádza:„ Účelom citovaného zákonného ustanovenia( ZVB - poznámka odporcu) je zaistiť zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva. K vzniku (aj k zániku) záložného práva zákon vyžaduje zápis do katastra nehnuteľností a to na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pričom návrh na zápis je oprávnený podať predseda spoločenstva alebo správca. Generálny prokurátor správne v mimoriadnom dovolaní uvádza, že zákonné záložné právo k bytu podľa musí existovať v čase výkonu exekúcie vo vzťahu k osobe (vlastníkovi, spoluvlastníkovi bytu), ktorej sa exekúcia týka. Dovolací súd sa stotožňuje s generálnym prokurátorom aj v tom, že vznik tohto zákonného záložného práva nemôže nastať pred vznikom zabezpečovanej pohľadávky (nemá povahu zábezpeky do budúcnosti). Existencia zákonného záložného práva podľa citovaného zákonného ustanovenia je teda podmienená vznikom pohľadávky uvedenej v tomto ustanovení.“ Uvedené stanovisko je i pravidelne aplikované, žalovaný z posledného obdobia poukazuje na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 29.9.2017,vydaný v konaní vedenom pod sp.zn. . V tejto súvislosti je tiež potrebné upriamiť pozornosť na poslednú vetu ustanovenia ZVB, ktorá stanovuje: „Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.“ V zmysle ustanovenia (Katastrálny zákon, KZ) práva k nehnuteľnostiam uvedené v vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle ustanovenia veta prvá KZ práva k nehnuteľnostiam uvedené v ,ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Je nepochybné, že záložné právo, ktoré vzniká (resp. presnejšie môže vzniknúť) v zmysle ustanovenia ZVB, je zákonným záložným právom, právnym dôvodom(právnou skutočnosťou, resp. skutočnosťami), ktorá je dôvodom jeho vzniku nie je konštitutívne rozhodnutie orgánu verejnej správu vykonávajúcim verejnú moc na uvedenom úseku (v súčasnosti Okresný úrad - katastrálny odbor), ale existencia kumulatívnych podmienok podmieňujúcich vznik takéhoto vecného práva, pričom momentom existencie týchto kumulatívnych podmienok podmieňujúcich vznik záložného práva toto vzniká ex lege. Dôsledkom uvedeného je vznik vecného práva k nehnuteľnosti priamo na základe zákona, z uvedeného vyplýva, že takéto vecné právo sa zapíše do osobitného registra (katastra nehnuteľností) záznamom ( ZVB v spojitosti s ustanovením KZ a ustanovením KZ). Z ustanovenia KZ (práva k nehnuteľnostiam uvedené v , ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona.) je zrejmé, že zápis práva k nehnuteľnosti formou záznamu je možný výlučne len ex post, pretože zákon rovnako používa minulý čas (práva ..ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli...) a záznamom tak nemôžu byť legálne zapísané (zákon uvedené vôbec neumožňuje) práva k nehnuteľnostiam, vrátane záložného práva, ktoré by ešte len mali vzniknúť. Na liste vlastníctva žiadny takýto konkretizovaný zápis nie je a už vôbec nie taký, ktorý by za záložného veriteľa označoval žalobcu. Veriteľ zo záložného práva v zmysle ustanovenia ZVB. V zmysle ustanovenia ZVB na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že

záložné právo vzniká v prospech Spoločenstva vlastníkov bytov v bytovom dome a v prípade, ak nie je zriadené, v prospech ostatných vlastníkov bytov bytovom dome. Záložným veriteľom z uvedeného záložného práva môžu byť výlučne (teoreticky) iba dva rôzne typy subjektov: I. Spoločenstvo vlastníkov bytov II. Ak sa nezriaďuje, ostatní vlastníci bytov v bytovom dome spoločne. Žalobca nie je záložným veriteľom a ani ním byť nemôže, sám uvádza, že koná ako správca, t.j. v mene a na účet vlastníkov bytov v bytovom dome, v ktorom vykonáva správu, napriek tomu však všetky úkony vykonal vo svojom mene a je tak zrejmé, že konal vo vlastnom mene a na svoj účet (nie ako zástupca, nie ako správca). Žalobcom tak nie je tvrdený záložný veriteľ (ostatní vlastníci), ale tvrdený správca, z čoho je úplne zrejmý nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane subjektu označeného ako žalobca. V zmysle ustanovenia § 8b ods. 1 ZVB správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V zmysle ustanovenia § 6 ods. 2 ZVB správou domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome: a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome) - žiadne z uvedených oprávnení sa netýka oprávnenia podať žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Zákonné oprávnenie správcu je limitované (vecne vymedzené) v zmysle zákona(§8b ods. 1 ZVB)nasledovne: -je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom, pričom správou je (§ 6 ods. 2 ZVB správou domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome špecifické činnosti, -je oprávnený zastupovať v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, t.j. jedná sa o špecifické, presne vymedzené pasívne spory (t.j. zastupuje vlastníkov bytov proti ktorým smeruje návrh), nejedná sa teda o spory aktívne, ale o spory pasívne. Aktívny incidenčný spor bez akýchkoľvek pochybností nie je:

- ani obstaraním služieb a tovaru zabezpečovaných pre vlastníkov,

- ani zastupovaním (v konaní na súde) vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje jeden z návrhov pozitívne enumerovaných v ustanovení §8b ZVB, Odhliadnuc od nenaplnenia vecného vymedzenia možného konania ako zástupcu(správcu), správca vždy koná ako splnomocnenec, t.j. zásadne v mene a na účet vlastníkov bytov (priame zastúpenie, príkaz, či mandát), nekoná vo svojom mene a na svoj účet. Dôsledkom uvedeného je skutočnosť, že (relevantnou) stranou v civilnom sporovom konaní môže byť, v rozsahu zákonom pripusteného a možného zastúpenia, výlučne splnomocniteľ (vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome). Ak subjekt práva splnomocní na svoje zastupovanie v civilnom sporovom konaní zástupcu (napr. advokáta) - v takomto civilnom sporovom konaní nie je stranou zástupca (napr. advokát), ale je ňou splnomocniteľ a advokát vystupuje ako jeho zástupca (AB zastúpený advokátom XY). V zmysle ustanovenia , prvá veta, : „Strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.“. V zmysle ustanovenia : „Zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie,

alebo len na určité úkony.“ Súčasná procesná úprava teda ani teoreticky neumožňuje, aby určitý subjekt zastupoval stranu bez splnomocnenia. Na rozdiel od predchádzajúcej procesnej úpravy, ktorá v ustanovení umožňovala, aby tzv. iná právnická osoba zastupovala účastníka, ak to ustanovuje osobitný zákon, takúto výnimku nepripúšťa. Bytové družstvo Prešov bez akýchkoľvek pochybností nie je - tak ako to vyplýva z výpisu z verejného registra - subjektom oprávneným poskytovať právne služby(advokátom) a teda je i teoreticky vylúčené, aby sa stala zvoleným zástupcom v konaní. Zákon, , neumožňuje zastúpenie inou právnickou osobou ako tou, ktorá poskytuje právne služby v zmysle zákona o advokácii a i v čase do 30.6.2016 bolo uvedené oprávnenie vecne limitované ustanoveniami tohto () zákona, avšak z písomného podania(podaní) v konaní je zrejmé, že Bytové družstvo Prešov vôbec nekoná ako zástupca, ale koná sám za seba, vo svojom mene. Ak žalobca nie je a ani teoreticky nemôže byť veriteľom zo zákonného záložného práva v zmysle ustanovenia ZVB, je vylúčené, aby toto záložné právo malo akékoľvek (nehovoriac o prvom) poradie. Správca uvádza, že pohľadávka údajného veriteľa (žalobcu) podľa jeho prihlášky začala vznikať až v priebehu roku 2014, a to z titulu neuhradenia preddavkov počnúc mesiacom 07/2014 a tak zákonné záložné právo nemohlo vzniknúť skôr ako v r.2014, pričom záložné právo žalovaného v rade 2/ vzniklo už 7.4.2011, resp. 8.4.2013,čo by v prípade, ak by tu existovala pluralita zapísaných záložných práv znamenalo, že v poradí pre uspokojenie by bolo záložné právo SLSP, a.s. záložným právom prednostným, opomína však uviesť, že žalobca žiadne záložné právo registrované nemá a ani mať nemôže, takže na LV sú výlučne záložné práva žalovaného v rade 2/ ako prvé a druhé v poradí. S ohľadom na uvedené bolo pre žalovaného v rade 2/ dôležité výlučne poradie jeho záložných práv, to, že ho (ich) má registrované ako prvé a druhé, uvedené je tou právne významnou skutočnosťou, ktorá determinuje poradie dôležité pre uspokojenie. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávky zabezpečené zákonným záložným právom vznikli až v priebehu r. 2014, na ich vznik bol "viazaný" vznik záložného práva v zmysle ustanovenia ZVB a aj keby si záložné právo prihlásil skutočný záložný veriteľ, jeho poradie pre uspokojenie zo zálohu by nemohlo byť prvé, ani druhé, ale len niektoré ďalšie, avšak zákonný záložný veriteľ si žiadne záložné právo neprihlásil vôbec.

5/ Súd vykonal dokazovanie samotnou žalobou, vyjadreniami strán sporu ako aj ďalším spisovým materiálom a na základe takto vykonaného dokazovania uzatvára:

6/ Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ) každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

7/ Podľa prvá veta prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva.

8/ Podľa a pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

9/ Podľa ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

10/ Podľa veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

11/ Podľa v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

12/ Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „“), na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností a nemožno ho vymazať počas existencie predmetu záložného práva.

13/ Podľa a , záložné právo k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome možno zriadiť aj v prospech tretej osoby. Záložné právo podľa odseku 1 trvá počas celej existencie predmetu záložného práva.

14/ Podľa , pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

15/ Podľa , spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

16/ Podľa , spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a) proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, b) ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome.

17/ Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Predmetom tohto konania je určenie popretej pohľadávky čo do poradia, a to z dôvodu, že žalovaní v prvom a druhom rade vykonali popretie pohľadávky len čo do poradia záložného práva, nakoľko v zmysle formulára na popretie pohľadávky je jednoznačne a nepopierateľne popreté len poradie záložného práva. V zmysle , uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru je záložným právom zákonným, tzn. vzniká priamo zo zákona ku každému jednému bytu alebo nebytovému priestoru. Zákonné záložné právo je zriaďované výlučne v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V tomto prípade zákonné záložné právo podľa vzniklo v roku 2002, teda v čase, kedy došlo k tzv. prvopredaju bytu, ktorý je predmetom konkurzu a teda aj tohto konania. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že zákonne záložné právo vzniklo o 9 a 11 rokov skôr ako vzniklo zmluvné záložné právo žalovaného v 2. rade z roku 2011 a 2013. Vo vzťahu k preukázaniu existencie zákonného záložného práva súd poukazuje na predložený listinný dôkaz z Okresného úradu Prešov zo dňa 15.02.2017, ktorý deklaruje zápis zákonného záložného práva podľa na liste vlastníctva č. 3347 pre k. ú. Solivar, ktorý bol vykonaný ešte dňa 22.11.2002 pod Z 2007/2002 pol. výkazu zmien 677/02, čím je existencia zákonného záložného práva riadnym spôsobom preukázaná. K poradiu záložných práv je potrebné poukázať na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -351 zo dňa 14.11.2018, ktorý v obdobnej veci určil poradie zákonných a zmluvných záložných práv v prospech zákonných záložných práv, a to už aj pred novelou zákona , a to č. s účinnosťou od 01.04.2019, ktorým došlo k precizovaniu spôsobom, že: „Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností a nemožno ho vymazať počas existencie predmetu záložného práva.“ a súčasne došlo aj k doplneniu znenia o ods. 3: „Záložné právo podľa odseku 1 trvá počas celej existencie predmetu záložného

práva.“ Na podporu vyššie uvedeného súd dáva do pozornosti aj názor odvolacieho súdu prezentovaný v rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica č. k. -148 zo dňa 28.03.2018, kde Krajský súd uvádza, že každý ďalší záložný veriteľ musí byť uzrozumený s tým, že aj keď jeho záložné právo bolo zapísané na liste vlastníctva ako prvé v poradí, vzhľadom na záložné právo vznikajúce priamo zo zákona, by právo prednosti malo mať práve zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Predmetné zákonné záložné právo je tak, ako aj každé doplnené ustanovenie . Rovnako je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že novelou č. bol nariadený obligatórny zápis, teda - Okresné úrady majú povinnosť vykonať záznam na základe o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „“). Realizácia tohto zákonného záložného práva poskytuje ostatným vlastníkom v dome zjednodušený a zrýchlený spôsob likvidácie ich pohľadávky. Ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní súd uvádza, že v rámci novelizácie ( účinný od 01.11.2018) došlo taktiež k precizovaniu , kde novela zákona odstránila interpretačné nejasnosti ohľadom zastupovania vlastníkov bytov správcom v konaniach pred súdom, pričom k uvedenej zmene absentujú v zákone prechodné ustanovenia a teda súd má za to, že tieto novelizované ustanovenia možno použiť aj pre súdne konania, ktoré začali pred účinnosťou citovanej novely . V zmysle novelizovaného a , správca vo vlastnom mene zastupuje a koná na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca zastupuje v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome. Podľa názoru súdu aj pred citovanou novelou by bol správca aktívne legitimovaný na podanie žaloby a to podľa , v zmysle ktorého je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Extenzívny výklad slovného spojenia „vymáhať vzniknuté nedoplatky“ podľa názoru súdu zahŕňa aj aktívnu legitimáciu správcu na podávanie žalôb, ktorých výsledok smeruje, či už priamo alebo nepriamo k vymoženiu nedoplatkov vyplývajúcich z povinnosti plnenia úhrad preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

18/ Podľa - ( ďalej len ), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19/ Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20/ Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21/ Súd ďalej priznal náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 100% podľa , keďže vyhovel jeho žalobe v celom rozsahu a teda žalobca mal vo veci plný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove a to v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.