Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_8S-68-2016.pdf
PDF · 123.55 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/68/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu P. T. M. C. M. L. H. W. Y. M. , J. E. T., E. XX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Kožuškom, Jaroslawská 3920, Michalovce, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice, za účasti účastníka Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, zastúpeného AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., P.O.Hviezdoslava 10625/23B, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Marek Hic, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP5-2016/038897/BNK, číslo konania Xo17/2016/ Bnk-23 zo dňa 27.09.2016 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi a žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov konania.
III. Účastníkovi Slovenská sporiteľňa, a. s., priznáva právo na náhradu trov konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 28. 11. 2016 podanou na poštovú prepravu dňa 29. 11. 2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP5-2016/038897/BNK zo dňa 27. 09. 2016, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, katastrálny odbor, pracovisko Veľké Kapušany č. X2/2016La zo dňa 28. 06. 2016.
2. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 28. 06. 2016 podľa § 59 ods. 1 písm. a/ zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) opravil údaje katastra takto: „Zapisuje sa záložné právo do súboru popisných informácií katastra nehnuteľností a do časti C - ťarchy LV č. XXXX T.. Ú.. E. T. k bytu č. 48/8. poschodie v bytovom dome č. súpisné XX na parc. CKN XXXX/X bez výmery: Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava (IČO: 00151653); Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam AM mandátna zmluva zo dňa 01. 08. 2012 na byt č. XX/X. posch. v bytovom dome č. súpisné XX na parc. CKN XXXX/X bez výmery - E./2012 zo dňa 07. 09. 2012 - čz 567/2012“ s tým, že ostatné časti LV č. XXXX k. ú. E. T. ostávajú nezmenené.
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa konštatoval, že na základe žiadosti účastníka konania Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava, o opravu chyby spôsobenej nesprávnym výmazom záložného práva z LV č. XXXX k. ú. E. T. prešetril zápis predmetného bytu na uvedenom LV. Konštatoval, že k predmetnému bytu bolo zapísané zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov na základe návrhu Okresného bytového družstva Trebišov na
zápis záložného práva v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytových a nebytových priestorov v znení neskorších zmien a doplnkov - Z44/2010 zapísaného v katastri nehnuteľností pod č. zmeny 146/2010. Na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam - E. zo dňa 07. 09. 2012 zapísané v katastri nehnuteľností pod č. zmeny 567/2012 k predmetnému bytu bolo zriadené zmluvné záložné právo v prospech záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava. Následne správny orgán prvého stupňa popísal prevody vlastníctva k predmetnému bytu. Žalobca ako vydražiteľ nadobudol vlastníctvo k predmetnému bytu a k podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v podiele 4128/301744 na základe osvedčenia o vykonaní dobrovoľnej dražby N398/2014 zo dňa 07. 11. 2014 a oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa 07. 11. 2014 - Z877/2014, č. zmeny 976/2014. Pri zápise osvedčenia o vykonaní dobrovoľnej dražby do katastra nehnuteľností z LV č. XXXX T.. Ú.. E. T. boli vymazané všetky ťarchy a poznámky viaznuce k predmetnému bytu. Správny orgán prvého stupňa ďalej odcitoval zákonnú úpravu - § 15 zák. č. 182/1993 Z. z., § 151k ods. 1 a § 151ma, ods. 3 OZ a ust. § 31 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Uviedol, že pri výkone záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby z hľadiska výmazu viacerých záložných práv z LV je rozhodujúce, či záložné právo vykonáva prednostne záložný veriteľ. Týmto je záložný veriteľ, ktorého záložné právo je zapísané na LV ako prvé v poradí. Ak záložné právo vykonáva prednostný záložný veriteľ, vydražiteľ nadobúda záloh nezaťažený záložným právom ostatných záložných veriteľov, a to aj vtedy, ak na nehnuteľnosti (zálohu) viazli exekučné záložné práva. Ak záložné právo vykonáva záložný veriteľ, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, nadobúdateľ nadobúda nehnuteľnosť zaťaženú záložnými právami všetkých záložných veriteľov, ktorí sú v poradí pred tým záložným veriteľom, ktorý vykonáva záložné právo. So samotným zápisom zákonného záložného práva v katastri sa nespája vznik, zmena alebo zánik tohto práva. Zápis zákonného záložného práva má len deklaratórny charakter a existuje aj bez zápisu v katastri nehnuteľností. Pri realizácii záložného práva podľa § 15 zák. č. 182/1993 Z. z. je rozhodujúce to, kedy vznikla pohľadávka zabezpečená týmto záložným právom. Zmluvné záložné právo sa zriaďuje uzavretím záložnej zmluvy a vzniká vkladom do katastra nehnuteľností.
4. Správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov k predmetnému bytu bolo síce zapísané ako prvé v poradí na základe návrhu Okresného bytového družstva Trebišov pod č. Z/44/2010 dňa 09. 03. 2010 a záložné právo v prospech záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s., vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam - E. dňa 07. 09. 2012, ale podľa potvrdenia správcu bytu Okresného bytového družstva Trebišov zo dňa 07. 09. 2012 priloženého ku kúpnej zmluve E. a potvrdenia správcu bytu zo dňa 28. 01. 2013 priloženého k darovacej zmluve E., vlastníci predmetného bytu nemali žiadne dlhy voči Okresnému bytovému družstvu Trebišov, resp. voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome. Z týchto skutočností vyplýva, že zákonné záložné právo podľa § 15 zák. č. 182/1993 k predmetnému bytu vzniklo neskôr ako zmluvné záložné právo v prospech záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava. Správny orgán prvého stupňa pri zápise osvedčenia o vykonaní dobrovoľnej dražby N398/2014 zo dňa 07. 11. 2014
- Z877/2014 do katastra nehnuteľností chybne vymazal zápis záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam - V436/2012 v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava. Z týchto dôvodov preto správny orgán prvého stupňa vykonal opravu údajov katastra tak, ako to uviedol vo výroku svojho rozhodnutia.
5. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím po zamietnutí odvolania žalobcu potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Stotožnil sa pritom so skutkovými zisteniami a ich právnym posúdením správnym orgánom prvého stupňa. Taktiež konštatoval, že zákonné záložné právo podľa § 15 zák. č. 182/1993 Z. z. k predmetnému bytu síce bolo zapísané ako prvé v poradí na základe návrhu OBD Trebišov, evidovaného pod č. Z44/10, ale v čase zápisu tohto záložného práva žiadna pohľadávka vlastníkov ostatných bytov a nebytových priestorov voči vtedy evidovanému vlastníkovi predmetného bytu neexistovala. Neexistenciu takejto pohľadávky aj v následnom období potvrdil správca bytového domu OSBD Trebišov dňa 07. 09. 2012 a 28. 01. 2013. Podľa týchto potvrdení k uvedeným dátumom vlastníci predmetného bytu nemali žiadne dlhy voči OSBD Trebišov, resp. voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome. Naproti tomu záložné právo v prospech záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s., vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností titulom zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam povolenej pod č. E. dňa 07. 09. 2012, t. j. išlo o existujúcu pohľadávku. Z toho žalovaný vyvodil, že zákonné záložné právo podľa § 15 zák. č. 182/1993 Z. z. vzniklo neskôr, ako zmluvné záložné právo v prospech záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s.
6. Žalovaný poukázal na právne názory v odbornej literatúre týkajúce sa akcesorickej povahy záložného práva: Vojčík - P. a kol.: Občiansky zákonník, Stručný komentár, Bratislava, IURAEDITION, s. r. o., 2010, str. 419 - vzhľadom na akcesorickú povahu záložného práva, ak by pohľadávka nevznikla, nemohlo by vzniknúť ani záložné právo; Svoboda, J. a kol.: Občiansky zákonník, Komentár a súvisiace predpisy, Bratislava, Eurounion, s. r. o., 2005, str. 269 - ak pohľadávka nevznikne, záložné právo vzhľadom na jeho akcesorickú povahu, taktiež nevznikne; Lazar, J. a kol.: Občianske právo hmotné, Bratislava, IURAEDITION, s. r. o., 2006, str. 492 - záložné právo môže existovať len v nerozlučnej spätosti s pohľadávkou, ktorá je súčasťou hlavného primárneho záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, samotná existencia záložného práva, t. j. existencia bez ním zabezpečovanej pohľadávky, je pojmovo vylúčená.
7. Žalovaný ďalej poukázal na právne názory Najvyššieho súdu SR vyjadrené v jeho uznesení zo dňa 27. 07. 2011 č. k. 6MCdo /8/2010, podľa ktorého existencia záložného práva podľa § 15 zák. č. 182/1993 Z. z. je podmienené vznikom pohľadávky uvedenej v tomto ustanovení a v rozsudku č. k. 1Obo/39/2008 zo dňa 16. 12. 2009, podľa ktorého vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku má záložné právo povahu akcesorického záväzku, t. j. ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôže dôjsť ani k vzniku akcesorického záväzku. Žalovaný konštatoval, že po realizácii záložného práva podľa § 15 zák. č. 182/1993 Z. z. sa v poradí ďalšie záložné práva vymažú, iba ak sa preukáže, že pohľadávka zabezpečená záložným právom podľa § 15 zák. č. 182/1993 Z. z. existovala už pred vznikom v poradí ďalších záložných práv, t. j. záložných práv zapísaných v LV po záložnom práve podľa § 15 zák. č. 182/1993 Z. z. Žalovaný preto takisto dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa pri zápise osvedčenia o vykonaní dobrovoľnej dražby N398/2014 zo dňa 07. 11. 2014 do katastra nehnuteľností chybne vymazal zápis záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorej vklad bol povolený pod č. E. v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s.
8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že pokiaľ žalovaný sa priklonil k tomu, že pri prevodoch v roku 2012 a 2013 boli vydané potvrdenia, že účastníci zmlúv nemali dlhy voči OBD Trebišov a tým malo dôjsť k zmene zákonného záložného práva podľa § 15 zák. č. 182/1993 Z. z. pokiaľ sa týka poradia, považuje takýto záver za nesprávny. Tieto potvrdenia mali slúžiť iba v týchto konkrétnych prípadoch (a dátumoch) pre potreby prevodu nehnuteľností. Aj po vzniku záložného zákonného práva (09. 03. 2010) existovali pohľadávky vo vzťahu k predmetnému domu a bytu. V mesiaci júl, celý rok 2011 a v mesiacoch január až máj 2012 existovali nepretržite pohľadávky vo vzťahu k predmetnému bytu. V mesiaci jún až september 2012 nie sú evidované pohľadávky predmetného bytu, ale v mesiaci október a november 2012 znovu existovali pohľadávky zo strany OBD k predmetnému bytu. V roku 2013 od marca do konca roka taktiež sú evidované k predmetnému bytu pohľadávky OBD a tiež aj v januári a novembri 2014 (teda do realizácie dražby). To vyplýva z prehľadu ročných platieb, vystavených OBD Trebišov týkajúcich sa predmetného bytu, ktoré žalobca pripojil k žalobe. Uviedol, že nie je vylúčené, že okrem týchto pohľadávok vo vzťahu k predmetnému bytu existovali aj pohľadávky týkajúce sa predmetného domu ako celku.
9. Žalobca ďalej uviedol, že prijatie výkladu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa by znamenalo, že zákonné záložné právo ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov by v podstate existovalo iba v čase existencie určitej pohľadávky a v čase, keď táto pohľadávka na určitý čas zanikla, toto zákonné záložné právo zaniklo a znovu by vzniklo pri objavení sa ďalšej pohľadávky týkajúcej sa predmetného bytu alebo bytového domu. Podľa žalobcu je v rozpore s účelom zákona (§ 15 zák. č. 182/1993 Z. z.), aby takýmto spôsobom na takéto krátke obdobie sa menilo záložné právo (zánik záložného práva, vznik záložného práva) a následne aj by toto malo byť ako dôsledok zápisu poradia záložných práv a tiež je to v rozpore s príslušnými ustanoveniami OZ o vzniku a zániku zákonných záložných práv. Žalobca zdôraznil, že v dobrej viere nadobudol v dražobnom konaní byt s príslušenstvom bez tiarch a zápis predmetnej ťarchy - záložného práva v prospech peňažného ústavu by ho dostal do nepriaznivej a nepredvídanej situácie spojenej s prípadnou realizáciou tohto záložného práva v prípade neplnenia si povinnosti dlžníka voči peňažnému ústavu. Navrhol, aby súd si okrem prehľadu ročných platieb za predmetný byt vyžiadal od správcu (OBD Trebišov) potvrdenie o tom, či existovali pohľadávky vo vzťahu k predmetnému bytovému domu súpisné č. 81 a to k spoločným častiam a zariadeniam tohto domu.
10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24. 01. 2017 navrhol žalobu zamietnuť zo skutkových a právnych dôvodov uvedených v jeho rozhodnutí. Uviedol, že súhlasí s tvrdením žalobcu o tom, že zákonné záložné právo je rovnocenné so zmluvným záložným právom a nie je voči zmluvnému záložnému právo nadradené, čo sa týka jeho prednosti. Poukázal na skutočnosť, že sám žalobca v žalobe potvrdil, že v mesiacoch jún - september 2012 nie sú evidované pohľadávky k predmetnému bytu, t. j. bez existencie pohľadávky v týchto mesiacoch v roku 2012 nemohlo existovať ani zákonné záložné právo akcesorické, viažuce sa na existujúcu pohľadávku. Naproti tomu záložné právo v prospech záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s., vzniklo vkladom záložného práva do katastra nehnuteľností pod č. E. dňa 07. 09. 2012, t. j. v čase, keď k predmetnému bytu neboli evidované pohľadávky v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov na LV č. XXXX T.. Ú.. E. T. k predmetnému bytu síce bolo zapísané ako prvé v poradí na základe návrhu OBD Trebišov evidovaného pod č. Z44/10 dňa 03. 09. 2010, ale v čase zápisu tohto záložného práva žiadna pohľadávka vlastníkov ostatných bytov a nebytových priestorov voči vtedy evidovanému vlastníkovi bytu č. 44 na 8. poschodí neexistovala. Neexistenciu takejto pohľadávky aj v následnom období potvrdil správca bytového domu potvrdeniami zo dňa 07. 09. 2012 a 28. 01. 2013. Naproti tomu záložné právo v prospech záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s., vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností titulom zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam povolenej pod č. E. zo dňa 07. 09. 2012 zapísanej v katastri nehnuteľností dňa 10. 09. 2012, pričom v záložnej zmluve je výslovne definovaná pohľadávka ako pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 01. 08. 2012, t. j. ide o už existujúcu pohľadávku. To potvrdzuje, že zákonné záložné právo podľa § 15 zák. č. 182/1993 vzniklo neskôr ako zmluvné záložné právo v prospech záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s. Pri určovaní poradia zápisov záložných práv je rozhodujúce, či záložné právo skutočne vzniklo. Zápisom záložného práva pred vznikom pohľadávky záložné právo nevzniká - zápis do katastra nehnuteľností má len deklaratórne účinky.
11. Účastník Slovenská sporiteľňa, a. s., vo vyjadrení zo dňa 12. 03. 2017 navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať mu trovy konania voči žalobcovi. Uviedol, že z listinných dôkazov zadovážených v správnom konaní bolo preukázané, že ku dňu 28. 01. 2013, t. j. ku dňu, kedy už existovalo jeho záložné právo, ktorého vklad bol povolený pod č. E. dňa 07. 09. 2012 tu neexistovali žiadne zabezpečované pohľadávky, ktoré by mohli byť zabezpečovanými pohľadávkami v zmysle § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a vzhľadom na princíp akcesority tu neexistovalo ani záložné právo, pretože tu neexistovala zabezpečovaná pohľadávka (potvrdenia správcu bytu - OBD Trebišov zo dňa 07. 09. 2012 a zo dňa 28. 01. 2013). Správca bytu navyše v obidvoch potvrdeniach uviedol, že voči vlastníkovi predmetného bytu nepodal ani žiadnu žalobu na súd. Účastník ďalej poukázal na skutočnosť, že ust. § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov je gramaticky formulované úplne jednoznačne, pretože v právnej norme sa uvádza, že záložné právo vzniká na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých v správnych úkonoch týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, resp. vzniknutých správnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Podľa účastníka ide tak úplne zjavne o pohľadávky, ktoré už vznikli (§ 151c ods. 1 OZ), a nie o pohľadávky, ktoré ešte len môžu vzniknúť (§ 151c ods. 2 OZ). Zákonodarca použil v predmetnej právnej norme minulý čas, keď označil za zabezpečované pohľadávky, pohľadávky už vzniknuté, zákonodarca nepoužil termín pohľadávky, ktoré vzniknú alebo pohľadávky, ktoré môžu vzniknúť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a to na uznesenie mimoriadneho dovolacieho senátu z 27. 07. 2011 č. k. 6Mcdo 8/2010. Účastník ďalej uviedol, že zákonné záložné právo podľa § 15 zákona o vlastníctve bytov sa do katastra zapisuje záznamom podľa § 34 ods. 1 veta prvá katastrálneho zákona. Zápis práva k nehnuteľnosti formou záznamu je možný výlučne len ex post, pretože zákon rovnako používa minulý čas (práva „ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli“) a záznamom tak nemôžu byť legálne zapísané práva k nehnuteľnostiam, vrátane záložného práva, ktoré by ešte len mali vzniknúť.
12. Účastník ďalej poukázal na ústavno-právnu ochranu vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a dodal, že aj článok 1 protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd poskytuje ochranu nielen vlastníckemu právu, ale aj ďalším vecným právam, t. j. aj záložnému právu. Uvedenej ochrane podlieha aj jeho majetok tvorený o inom jeho úverovou pohľadávkou, resp. záložným právom zriadeným na zabezpečenie splnenia dlhu dlžníka a má legitímne očakávania na nadobudnutie majetku po uhradení jeho úverovej pohľadávky. Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy má účastník ako veriteľ legitímne očakávanie, resp. legitímnu nádej na uspokojenie svojej
splatnej úverovej pohľadávky a každý orgán vrátane súdu, je povinný jeho majetok chrániť. Záverom poznamenal, že žalovaný v súlade so zákonom a Ústavou SR dospel k záverom v súlade s konštantnou rozhodovacou praxou súdov, preto neexistuje jediný dôvod, prečo by sa mal správny súd od tejto konštantnej aplikačnej praxe odchýliť.
13. Žalobca vo svojej replike zo dňa 10. 04. 2017 reagoval na vyjadrenia žalovaného a účastníka konania Slovenskej sporiteľne, a. s. Svoju žalobu zo dňa 28. 11. 2016 doplnil o ďalšie dôvody. Uviedol, že dňa 21. 01. 2014 uzavrela Prvá stavebná sporiteľňa ako veriteľ a OBD ako dlžník zmluvu o mimoriadnom medziúvere a o stavebnom úvere, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 570.000 Sk s tým, že následne sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver. Účel tohto úveru bol stanovený na modernizáciu bytového domu alebo udržiavacie práce na ňom predovšetkým rekonštrukcia tepelného hospodárstva - termostatizácia predmetného bytového domu. Zmluvou o úvere zo dňa 28. 02. 2013 veriteľ Štátny fond rozvoja bývania poskytol pre dlžníka - vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu vo E. T. úver vo výške 20.259,71 eur na obnovu bytovej budovy s dobou splácania 20 rokov. Podľa žalobcu v súvislosti s právnymi úkonmi predmetného obytného domu súpisné č. XX tu existovali pohľadávky na základe týchto úverových zmlúv. Z týchto listinných dôkazov, ktoré žalobca pripojil k svojej replike, podľa žalobcu vyplýva, že predmetný bytový dom, spoločné časti a spoločné zariadenia domu boli zaťažené od roku 2004 pohľadávkami, ktoré sa premietli aj na predmetný byt vo forme splátok stavebného úveru. Vlastník bytu totiž okrem vlastníctva bytu bol aj spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení domu a jeho príslušenstva. Pohľadávka na základe vyššie uvedených zmlúv o úvere existovala v čase zápisu zákonného záložného práva, existovala v čase zápisu záložného práva účastníka Slovenská sporiteľňa, a.s. v roku 2012 a existuje aj v súčasnosti.
14. Účastník Slovenská sporiteľňa, a.s. v duplike zo dňa 30.05.2017 sa vyjadril k replike žalobcu zo dňa 10.04.2017. Uviedol, že žalobca sa fakticky vôbec nevyjadruje k argumentácii účastníka konania, ale ako to sám uviedol, dopĺňa žalobné dôvody. S poukázaním na ustanovenia § 55 ods.3, § 62 ods.1, § 183, § 182 ods.1 písm.e/ a § 181 ods.2 O.s.p. uviedol, že podanie žalobcu bolo doručené súdu 18.04.2017, pričom lehota na doplnenie správnej žaloby o ďalšie žalobné body uplynula žalobcovi 04.12.2016, pretože žalobou napadnuté rozhodnutie mu bolo doručené 04.10.2016. V tomto podaní žalobca poukazuje na skutkové okolnosti, ktoré neboli predmetom konania, ani pred prvostupňovým správnym orgánom, ani pred orgánom odvolacím a neboli tvrdené ani v podanej žalobe. Úkon žalobcu - uvedenie nových žalobných dôvodov, kvalifikoval ako úkon procesne ničotný, na ktorého obsah súd nebude prihliadať, pretože možnosť dopĺňať žalobu o žalobné body, t.j. aj o skutkové tvrdenia od 05.12.2016 neexistuje. Účastník ďalej uviedol, že je bez právneho významu zaoberať sa novými žalobnými bodmi, ale napriek tomu poukázal na ich nerelevantnosť vo vzťahu k podstate konania. Uviedol, že zmluvu zo dňa 21.01.2004 o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom uzavrelo OBD Trebišov ako dlžník. Sám žalobca uviedol, že Okresné stavebné bytové družstvo Trebišov pri uzavretí tejto úverovej zmluvy konalo ako správca a nie ako vlastník bytu. Preto nemôže ísť o pohľadávku - dlh, ktorého plnenie je zabezpečované záložným právom v zmysle § 15 ods.1 zákona o vlastníctve bytov, pretože nejedná sa o úkon vlastníka bytu. K zmluve o úvere zo dňa 28.02.2013 účastník uviedol, že jeho zmluvné záložné právo bolo zapísané v katastri po vydaní rozhodnutia o povolení vkladu pod E. XXX/XXXX zo dňa 07.09.2012 v roku 2012, kým žalobca poukazuje na úkon z roku 2013. Preto podľa účastníka nie je zrejmé, ako môže mať uvedené relevancie vo vzťahu k otázke existencie záložných práv, keď ešte pred uzatvorením údajne zabezpečovaného úkonu zmluva je z 20.03.2013 a tak i pred možným vznikom pohľadávky bolo už zapísané záložné právo záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. (číslo zmeny 567/2012). Naviac v predmetnej zmluve o úvere zo dňa 28.02.2013 nie je dostatočne určite vymedzený okruh dlžníkov uvedením mena a priezviska fyzických osôb.
15. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
16. Podľa § 59 ods.1 písm.a/ katastrálneho zákona okresný úrad aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra alebo s výsledkami revízie údajov katastra.
17. Podľa § 15 ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z. na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých správnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých správnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.
18. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetného záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
19. Podľa § 151b ods.2 Občianskeho zákonníka v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
20. Podľa § 151k ods.1 Občianskeho zákonníka a vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich neskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.
21. Podľa 151ma ods.3 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (prednostný záložný veriteľ), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov.
22. Podľa § 31 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ak osobitný zákon neustanovuje inak, prechodom vlastníctva alebo iného práva k predmetu dražby nezanikajú záložné práva a majú účinky voči vydražiteľovi; to platí aj o právach vyplývajúcich zo zmlúv o obmedzení prevodu nehnuteľností. Pohľadávky zabezpečené takýmito právami, ak nie sú splatné, sa nestávajú dňom prechodu vlastníctva predmetu dražby splatnými.
23. Správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný rozhodovali o oprave chýb v katastrálnom operáte na základe žiadosti účastníka Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorej záložné právo ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky so zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 01.08.2012 viaznuceho na predmetnej nehnuteľnosti bolo zapísané do katastra nehnuteľností pod č. E. XXX/XXXX (vklad povolený dňa 07.09.2012). V záznamovom katastrálnom konaní vedenom pod č. X. XXX/XXXX (osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby L. XXX/XXXX zo dňa 07.11.2014) došlo k zmene v osobe vlastníka predmetného bytu, pričom súčasne došlo k výmazu záložného práva účastníka Slovenská sporiteľňa, a.s. ako záložného veriteľa. Správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný po vykonanom dokazovaní dospeli k zhodnému záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre výmaz záložného práva účastníka Slovenská sporiteľňa, a.s. Správny súd považuje tento záver za správny.
24. Pre posúdenie otázky, či pri výkone zákonného záložného práva ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov k predmetnému bytu v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. zaniklo zmluvné záložné právo účastníka Slovenská sporiteľňa, a.s. ako záložného veriteľa, je rozhodujúce vyriešenie otázky, či prednostným záložným veriteľom (§ 151ma ods.3 OZ) boli ostatní vlastníci bytov alebo nebytových priestorov alebo účastník Slovenská sporiteľňa, a.s., t.j. ktoré z týchto záložných práv bolo v katastri nehnuteľnosti registrované ako prvé.
25. Zákonné záložné právo v zmysle § 15 ods.1 sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom podľa § 34 ods.1 katastrálneho zákona. Takýto zápis má len dekoratórny charakter, pretože sa s ním nespája vznik, zmena alebo zánik tohto práva. Zákonné záložné právo existuje aj bez zápisu v katastri nehnuteľností. Zmluvné záložné právo sa zriaďuje uzavretím záložnej zmluvy a vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Vznik zákonného záložného práva je podmienený vznikom zabezpečovanej pohľadávky.
26. Záložné právo je akcesorickým (vedľajším) právom, ktoré pristupuje k pohľadávke a má subsidiárny (podporný) charakter. Môže existovať len v nerozlučnej spätosti s pohľadávkou, ktorá
je súčasťou hlavného primárneho záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Záložné právo nemôže existovať nezávisle od zabezpečovanej pohľadávky, t.j. existencia záložného práva bez ním zabezpečovanej pohľadávky je pojmovo vylúčená. K týmto právnym záverom zhodne dospeli renomovaní predstavitelia právnej vedy, ktorých žalovaný podrobne cituje vo svojom rozhodnutí. Tieto právne názory sú plne akceptované aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukazuje žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Preto správny súd iba príkladmo poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 6Ncdo/8/2010 zo dňa 27.07.2011, v ktorom dovolací senát konštatoval: „Dovolací súd sa stotožňuje s generálnym prokurátorom aj v tom, že vznik tohto zákonného záložného práva (podľa § 15 ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z. - poznámka správneho súdu) nemôže nastať pred vznikom zabezpečovanej pohľadávky (nemá povahu zábezpeky do budúcnosti). Existencia zákonného záložného práva podľa citovaného zákonného ustanovenia je teda podmienená vznikom pohľadávky uvedenej v tomto ustanovení. Napokon aj z gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že toto záložné právo vzniká na zabezpečenie pohľadávok, ktoré už vznikli z právnych úkonov týkajúce sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, resp. z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome.“
27. Zákonné záložné právo v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov k predmetnému bytu bolo zapísané ako prvé v poradí pod č. X. XX/ XX dňa 09.03.2010. Zmluvné záložné právo účastníka Slovenská sporiteľňa, a.s. vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností titulom zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej vklad bol povolený pod č. E. XXX/XXXX dňa 07.09.2012. V záložnej zmluve je výslovne konkretizovaná pohľadávka tohto zmluvného veriteľa ako pohľadávka vzniknutá zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 01.08.2012. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ku dňu vzniku zmluvného záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s. neexistovala pohľadávka vlastníkov ostatných bytov a nebytových priestorov voči vtedy evidovanému vlastníkovi predmetného bytu č. 44 na 8 poschodí. Túto skutočnosť potvrdil aj sám žalobca, ktorý v žalobe uviedol, že v mesiacoch jún 2012 až september 2012 nie sú evidované žiadne pohľadávky k predmetnému bytu. Za tejto dôkaznej situácie nie je možné vyvodiť iný záver, než ten, že zmluvné záložné právo Slovenskej sporiteľne, a.s. vzniklo ako prvé v poradí, a preto jej patrí postavenie prednostného záložného veriteľa.
28. Správny súd zaujal stanovisko k žalobným dôvodom v podanej žalobe. Skutočnosť, že žalobca neakceptuje právne závery Najvyššieho súdu SR týkajúce sa charakteru a vzniku zákonného záložného práva v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z.z., ktoré žalovaný a správny orgán prvého stupňa vo svojich rozhodnutiach aplikovali, nemôže byť dôvodom nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Správny súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, podľa ktorej by bolo v rozpore s účelom zákona (§ 15 zákona č. 182/1993 Z.z.), aby toto zákonné záložné právo vznikalo a zanikalo v závislosti od existencie pohľadávky týkajúcej sa predmetného bytu alebo bytového domu. Existujúca právna úprava záložných práv naopak tento právny režim zakotvuje v ustanovení § 151md ods.1 OZ (záložné právo zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky).
29. Žalobca vo svojej replike zo dňa 10.04.2017 doplnil svoju žalobu o ďalšie dôvody - žalobné body, keď tvrdil a listinami preukazoval, že pred vznikom zmluvného záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s. vznikli zákonné záložné práva ostatých vlastníkov bytov a nebytových priestorov na základe úverovej zmluvy uzavretej dňa 21.01.2004 medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a OBD Trebišov ako dlžníkom a zmluvy o úvere zo dňa 28.02.2013 uzavretou medzi veriteľom Štátnym fondom rozvoja bývania a dlžníkom - vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu. Išlo o pohľadávky vzniknuté z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva.
30. Žalobcovi bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného doručené dňa 04.10.2016 a podanie (replika) zo dňa 10.04.2017 podal na poštovú prepravu dňa 12.04.2017. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Touto lehotou v zmysle § 181 ods.2 SSP je lehota dva mesiace od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy. Podanie žalobcu (replika), s ďalšími žalobnými bodmi bolo žalobcom realizované po uplynutí uvedenej prepadnej lehoty. Preto sa súd týmito žalobnými bodmi nemohol v konaní zaoberať. Iba na okraj správny súd poznamenáva, že tieto nové
skutočnosti by z dôvodov uvedených v podaní účastníka Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 30.05.2017 (duplika) pre rozhodovanie vo veci aj tak nemali právny význam.
31. Pretože správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
32. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto mu správny súd podľa § 167 ods.1 SSP nepriznal voči žalovanému náhradu trov konania.
33. Žalovaný si trovy konania neuplatnil.
34. Účastníkovi Slovenská sporiteľňa, a.s. správny súd priznal právo na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré im správny súd uložil (§ 169 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.