Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8S-17-2019.pdf
PDF · 281.88 KB
No categories available
8S/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, právne zastúpeného: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., IČO: 36865036, so sídlom v Martine, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 14/2018 sp. zn.: OU-KE-OOP5-2018/046785/SUC zo dňa 26.11.2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 31.01.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj „súd“) dňa 6.02.2019, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Xo 14/2018 sp. zn.: OU-KE-OOP5-2018/046785/SUC zo dňa 26.11.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru, pracovisko Veľké Kapušany, (ako prvostupňového správneho orgánu) č. X 10/2018 La zo dňa 13.09.2018 a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie správnemu orgánu prvého stupňa.
Administratívne konanie
2. Prvostupňový správny orgán - Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor, pracovisko Veľké Kapušany, (ako prvostupňového správneho orgánu) rozhodnutím č. X 10/2018 La zo dňa 13.09.2018 zamietol návrh žalobcu podľa § 59 katastrálneho zákona na začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte zo dňa 14.06.2018 pod č. X 10/2018.
3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. Xo 14/2018 sp. zn. OU-KE-OOP5-2018/046785/SUC zo dňa 26.11.2018, zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a potvrdil označené rozhodnutie Okresného úradu, katastrálneho odboru, pracovisko Veľké Kapušany, (ako prvostupňového správneho orgánu) č. X 10/2018 La zo dňa 13.09.2018.
4. Žalobca požiadal návrhom zo dňa 14.06.2018 na opravu chyby v katastrálnom operáte a o obnovu zápisu záložného práva zriadeného v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 09.05.2008, vklad povolený pod č. M. XXX/XXXX dňa 12.08.2008, (ďalej len „záložné právo Slovenskej sporiteľne, a.s.“) k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva - LV č. XXXX, katastrálne územie (ďalej len „k.ú.“) M. K. ako byt č. 17, l. posch., vchod 69, nachádzajúci
sa v obytnom dome súp. č. XX, na pozemku registra C KN parc. č. XXXX/X, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 2267/223086 (ďalej len „dotknutý byt“).V návrhu uviedol, že na LV č. XXXX, k.ú. M.É. K., došlo k zmene zápisu práv k bytu č. 17/1. poschodie, vchod č. 69, na základe D.-XXX/XXXX - notárskej zápisnice N 1282/17, Nz 45668/2017, NCRIs 46487/2017 zo dňa 21.11.2017, osvedčujúcej priebeh a vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, vykonanej dňa 21.11.2017 dražobníkom Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., Masarykova 21, 040 11 Košice (IČO: 36583936). Navrhovateľom dražby boli ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome č.s. XX na parcele C KN 1644/6 bez výmery, v ktorom sa nachádza byt č. 17/1 poschodie,vchod č. 69, zastúpení spoločnosťou MIBYT, s.r.o., Zoltána Fábryho 15/100, 079 01 Veľké Kapušany (IČO 31 712 533). V záznamovom konaní č. Z-850/2017 Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor, pracovisko Veľké Kapušany zapísal zmenu v osobe vlastníka bytu č. 17/1 poschodie, vchod č. 69.
5. Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor, pracovisko Veľké Kapušany uskutočnil dodatočný výmaz záložného práva zriadeného v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 09.05.2008, V-240/2008, vklad povolený dňa 12.08.2008 a v záznamovom konaní č. Z 208/2018. Podľa žalobcu označené záložné právo Slovenskej sporiteľne, a.s., nemohlo zaniknúť, a ani notárskou zápisnicou N 1282/17, Nz 45668/2017, NCRIs 46487/2017 zo dňa 21.11.2017 o priebehu dobrovoľnej dražby nebolo preukázané, že by zákonné záložné právo zriadené podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zriadené v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome č.s. XX, bolo v čase udelenia príklepu na dobrovoľnej dražbe prednostným záložným právom, / právom v poradí predchádzajúcim záložnému právu Slovenskej sporiteľne, a.s/. Nestalo sa tak napriek skutočnosti, že v notárskej zápisnici N 1282/17, Nz 45668/2017, NCRIs 46487/2017 zo dňa 21.11.2017, ktorá sama o sebe nespôsobuje podľa právneho poriadku Slovenskej republiky zánik záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s.
6. Pre podporu svojich tvrdení poukázal medzi inými aj to, že „po realizácii záložného práva v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. sa v poradí ďalšie záložné práva vymažú, iba ak sa preukáže, že pohľadávka zabezpečená záložným právom podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. existovala už pred vznikom v poradí ďalších záložných práv, zapísaných na liste vlastníctva po záložnom práve podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z.“ Uviedol, že pôvodný vlastník predmetu dražby nadobudol byt č. 17/1. poschodie, vchod č. 69, na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.08.2008, teda po tom, ako vzniklo záložné právo Slovenskej sporiteľne a.s., ktorej prílohou bolo potvrdenie správcu bytu, že darca - vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách. Podľa žalobcu tak v čase, keď už existovalo záložné právo Slovenskej sporiteľne, a.s. neexistovala pohľadávka ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome č.s. XX.
7. Žalobca považuje postup správneho orgánu prvého stupňa pri výmaze záložného práva žalobcu v záznamovom konaní D. XXX/XXXX za nezákonný, pretože ten mal postupovať ako pri štandardnej oprave chyby v katastrálnom operáte, ale svojim postupom v záznamovom konaní znemožnil žalobcovi uplatňovať si v konaní o výmaz záložného práva jej práva. Žalobca žiadal o obnovu zápisu záložného práva na LV č. XXXX k.ú. M. K., k bytu č. 17/1. poschodie, vchod č. 69, zriadeného v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., Tomášikova 48, 832 32 Bratislava (IČO: 00151653) na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 09.05.2008 - M. XXX/XXXX, vklad povolený dňa 12.08.2008, poukazujúc na § 42 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá verejná listina alebo iná listina bez chýb vpísaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. Uviedol, že v notárskej zápisnici N 1282/17, Nz 45668/2017, NCRIs 46487/2017 zo dňa 21.11.2017 osvedčujúcej priebeh a vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti nie sú spomenuté poznámky W. XXX/XXXX, W. XXX/XXXX, zapísané a zápis listiny D. XXX/XXXX do katastra nehnuteľností nie je v súlade so zákonom.
8. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. X-10/2018La z 13. septembra 2018 zamietol návrh žalobcu zo dňa 14.06.2018 na opravu chyby v katastrálnom operáte, doručený prvostupňovému správnemu orgánu dňa 18.06.2018. V odôvodnení rozhodnutia č. X-10/2018La z 13. septembra 2018 uviedol, že záznamom č. D. XXX/XXXX bol do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX, katastrálne územie (ďalej len „k.ú.“) M. K., zapísaný vydražiteľ - vlastník vydraženého predmetu dražby - bytu č. 17, l. posch., vchod 69, nachádzajúci sa v obytnom dome súp. č. 46 na pozemku registra C KN parc.
č. XXXX/X, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 2267/223086 na návrh č. PDS-051/17-2017-SJ zo dňa 23.11.2017. Za podklad záznamu označil potvrdenie o splatení ceny dosiahnutej vydražením označeného bytu č. PDS-051/16-2017- SJ zo dňa 23.11.2017, Oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby č. PDS č. 051-11-2017 zo dňa 21.11.2017, Notársku zápisnicu N 1282/2017, Nz 45668/2017, NCRIs 46487/2017 - osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby podľa § 23 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách zo dňa 21.11.2017 (ďalej len „notárska zápisnica o dražbe“). Dražobu vykonala Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o. so sídlom Masarykova 21, Košice, navrhovateľom dražby boli ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, v ktorom sa nachádza dotknutý byt, zastúpení spoločnosťou MIBYT, s.r.o. so sídlom Zoltána Fábryho 15/100, Veľké Kapušany. Na základe označenej notárskej zápisnice a faktov z nej vyplývajúcich prvostupňový správy orgán zapísal zmenu vlastníctva bytu v prospech vydražiteľa a vymazal zápisy záložných práv a vymazal zápisy poznámok citovaných v predmetnej notárskej zápisnici o dražbe. Následne záznamom č. D.-XXX/XXXX prvostupňový správny orgán uskutočnil dodatočný výmaz záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s. v súvislosti s rozhodnutím o povolení vkladu č. M. XXX/XXXX, ktorým bolo v katastri nehnuteľností zapísané zmluvné záložné právo žalobcu a vykonal výmaz zapísaných poznámok č. W. P. W. XXX/XXXX.
9. Vychádzal z toho, že byt č. 17/1. poschodie, vchod č. 69, v bytovom dome č.s. XX na parcele C KN XXXX/X bez výmery, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 2267/223086, bol zapísaný na LV č. XXXX k.ú. M. K., na základe návrhu na zápis spoluvlastníckych podielov v obytnom bloku č. 46 zo dňa 02.12.1997 - D. XX/XXXX, zapísaného v katastri nehnuteľností (ďalej len „KN“) pod číslom zmeny (ďalej len „č.z.“) 53/1998.
10. Uviedol, že na základe žiadosti o zápis zákonného záložného práva pre vlastníkov bytov v obytných domoch s príslušnými LV č. XXX/XX zo dňa 15.06.2005 - D. XXX/XXXX, zapísanej v KN pod č.z. 431/2005 bolo medzi ostatnými aj k všetkým bytom v bytovom dome č.s. XX na parcele C KN XXXX/X bez výmery, do časti C - Ťarchy, LV č. XXXX, k.ú. M. K. zapísané zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle § 15 o bytoch a nebytových priestorov.
11. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložného veriteľa zo zákonného záložného práva v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorým sú vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu so súpisným číslom 46, zastúpení správcom MIBYT, s.r.o., Zoltána Fábryho č. 15/100, Veľké Kapušany (IČO: 31712533), bolo na základe návrhu Profesionálnej dražobnej spoločnosti, s.r.o., Masarykova č. 21, 040 01 Košice (IČO: 36583936) sp. zn. PDS-051/4-2017-FK zo dňa 28.03.2017 - P 52/2017 a zapísaný v KN pod č.z. XXX/XXXX, na LV XXXX, k.ú. M. K., ako poznámka k bytu č. 17/1. poschodie, vchod č. 69. Na návrh dražobnej spoločnosti, sp. zn. PDS-051/9-2019-SJ zo dňa 10.10.2017 - P 181/2017, bolo zapísané v KN pod č.z. XXX/XXXX, na LV XXXX, k.ú. oznámenie o dobrovoľnej dražbe PDS č. 051/8/2017 Profesionálnou dražobnou spoločnosťou, s.r.o., na návrh vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, ktorej predmetom je byt č. 17/1, poschodie, vchod č. 69.
12. Na základe návrhu žalobcu na zápis poznámky do katastra nehnuteľností č. 0093/2678/2017 zo dňa 20.11.2017 - W. XXX/XXXX, zapísaného v KN dňa 23.11.2017, pod č.z. XXXX/XXXX, k bytu č. 17/1. poschodie, vchod č. 69 bola na LV č. XXXX, k.ú. M. K., zapísaná poznámka o začatí súdneho konania o určenie prednostného záložného veriteľa, vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 14C/220/2016. Dňa 23.11.2017 na základe žiadosti žalobcu č. 0093/2681/2017 zo dňa 20.11.2017
- W. XXX/XXXX bola pod č.z. 1022/2017, na LV XXXX, zapísaná poznámka na nevykonanie výmazu záložného práva zKN, zriadeného v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. vkladom M. XXX/XXXX zo dňa 12.08.2008. Vlastnícke právo k bytu č. 17/1. v prospech vlastníka - vydražiteľa Profi-reality SK, s.r.o. v celosti, na základe návrhu na zápis vydražiteľa ako vlastníka vydraženého predmetu dražby a návrh na výmaz poznámok a záložných práv zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. M. K., č. PDS-051/17-2017-SJ zo dňa 23.11.2017, podľa § 23 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách zo dňa 21.11.2017
- Z 850/2017, bolo zapísané v KN pod č.z. XXXX/XXXX. Ponechané boli: Vecné bremeno - zriadené podľa § 23 ods. 5 zákona č. 151/1995 Z.z. - a záložné právo v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome - č.z. XXX/XX, Záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome - v zmysle § 15 zákona č. XXX/XXXX Z.z. - D. XXX/XXXX - č.z. XXX/XXXX, Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto č. 4, 816 07 Bratislava (IČO: 00151653) - Zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva zo dňa 09.05.2008 - M. XXX/XXXX zo dňa 12.08.2008 - č.z. XXX/XXXX, pod bodmi 4 - 12 -12 Exekútorský úrady tam označené.
13. Následne na základe žiadostí vlastníka - vydražiteľa bytu č. 17/1. poschodie, vchod č. 69, Profi- reality SK, s.r.o., Vajanského č. 72, 071 01 Michalovce (IČO: 48232858), zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. M. K., pod poradovým číslom B 17 v celosti, o vymazanie poznámky na LV č. XXXX, k.ú. M. K. - W. XX/XXXX zo dňa 28.03.2018, zapísanej v KN pod č.z. XXX/XXXX a o vymazanie záložného práva na LV č. XXXX k.ú. M. K. D. XXX/XXXX zo dňa 28.03.2018, zapísanej v KN pod č.z. XXX/XXXX, boli z LV č. XXXX, k.ú. M. K., vymazané poznámky a ťarcha zapísané k bytu č. 17/1. poschodie, vchod č. 69, a to: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova č. 48, 832 37 Bratislava (IČO: 00151653) - začatie súdneho konania o určenia prednostného záložného veriteľa, vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 14C/220/2016 zo dňa 20.11.2017 - W. XXX/XXXX - č.z. 1020/2017 - poznámka, Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova č. 48, 832 37 Bratislava (IČO: 00151653) - Žiadosť o nevykonanie výmazu záložného práva pod č. M. XXX/XXXX zo dňa 20.11.2017 - W. XXX/XXXX - č.z. 1022/2017 - poznámka, Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto č. 4, 816 07 Bratislava (IČO: 00151653) - Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva zo dňa 09.05.2008 - M. XXX/XXXX zo dňa 12.08.2008 - č.z. 633/2008 - ťarcha.
14. Na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 21C/11/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.04.2018 - W. XX/XXXX, zapísaného v KN pod č.z. XXX/XXXX, súd rozhodol o zastavení konania vedenej pod sp. zn. 21C/11/2017 a bol zrušený zápis poznámky neodkladného opatrenia - povinnosti zdržať sa pokračovania vo výkone záložného práva predajom bytu č. 17/1. poschodie, vchod č. 69, v bytovom dome č.s. 46, na parcele E. K. XXXX/X, bez výmery, na základe uznesenia sp. zn. 21C/11/2017-99 zo dňa 10.03.2017 - W. XX/XXXX. Uviedol, že vlastníkom bytu č. 17/1. poschodie, vchod č. 69, v bytovom dome č.s. 46, na parcele E. K. XXXX/X, bez výmery, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 2267/223086, je X. Q. T.. X., N.. XX.XX.XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. M. K., pod poradovým číslom B17 v celosti, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.06.2018 - M. XXX/XXXX zo dňa 29.06.2018 - č.z. XXX/XXXX.
15. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán dňa 22.08.2018 oznámil začatie konania o oprave chyby č. X-10/2018 La účastníkom konania, t.j. žalobcovi a súčasnému vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti Q. X., trvale bytom W..Y.. S. XX/XX, M. K. a uviedol obsah návrhu navrhovateľa na opravu chyby v katastrálnom operáte a účastníkov konania upovedomil ich o možnosti oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie a o povinnosti oznámiť skutočnosti, resp. navrhnúť dôkazy, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Žalobca vo svojom návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte namietal, že záznam č. Z-208/2018 bol vykonaný v rozpore so zákonom.
16. Žalobca vzhľadom na záznam č. D.-XXX/XXXX vykonaný v rozpore so zákonom, žiadal, aby prvostupňový správny orgán začal konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte a obnovil zápis záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s., č. M. XXX/XXXX. Podľa žalobcu záložné právo Slovenskej sporiteľne, a.s. nemohlo zaniknúť. Žalobca uviedol, že v čase, kedy už existovalo záložné právo Slovenskej sporiteľne, a.s., neexistovala pohľadávka ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, pretože pôvodný vlastník predmetu dražby nadobudol dotknutý byt na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.08.2008, teda po tom, ako vzniklo záložné právo Slovenskej sporiteľne, a.s., pričom prílohou darovacej zmluvy malo byť potvrdenie správcu, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách. Žiadnym dokumentom, ani notárskou zápisnicou o dražbe nebolo preukázané, že by zákonné záložné právo zriadené podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytom a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (ďalej len zákonné záložné právo"), bolo v čase udelenia príklepu na dobrovoľnej dražbe prednostným záložným, v poradí predchádzajúcim záložnému právu Slovenskej sporiteľne, a.s. Poukázal na LV č. XXXX, k.ú. M. K. a to, že na dotknutom byte žiadne zákonné záložné právo neviazne, pretože list vlastníctva obsahuje iba všeobecné konštatovanie existencie zákonného záložného práva. Ide teda o zápis všeobecno-informatívneho charakteru bez vzťahu ku konkrétnej situácii a konkrétnym právnym vzťahom. /akcent na už existujúci záväzok/. Odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 8/2010 zo dňa 27.07.2011, rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 43C/21/2013 zo dňa 30.04.2014, stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (ďalej len „ÚGKK SR“) uverejnené v Katastrálnom bulletine č. 2/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/68/2016 zo
dňa 21.09.2017 a rozhodnutie Okresného súdu Košice, odboru opravných prostriedkov č. OU-KE- OOP5-2016/038897/BNK.
17. Pred vykonaním dobrovoľnej dražby boli na LV č. XXXX, k.ú. M. K. k dotknutému bytu zapísané poznámky č. W. XXX/XXXX o začatí súdneho konania o určenie prednostného záložného veriteľa č. W. XXX/XXXX - žiadosť Slovenskej sporiteľne, a.s. o nevykonanie výmazu jeho záložného práva. Zároveň deň pred vykonaním dobrovoľnej dražby bola doručená výzva dražobníkovi na upustenie od protiprávneho konania a výzva notárovi na zdržanie sa osvedčenia priebehu dobrovoľnej dražby.
18. Prvostupňový správny orgán prešetril údaje katastra nehnuteľnosti a zistil, že byt č. 17, l. posch., vchod 69, nachádzajúci sa v obytnom dome súp. č. 46, na pozemku registra E. K., W.. Č.. XXXX/ X, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 2267/223086 je zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. M. K.. Konštatoval, že na základe žiadosti pre vlastníkov bytov v obytných domoch, evidovanej pod č. D.-XXX/XXXX bolo pod č. zmeny 431/2005 zapísané zákonné záložné právo ku všetkým bytom v predmetnom bytovom dome, vrátane dotknutého bytu. Pokračoval, že až na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy bol dňa 12.08.2008 pod č. M. XXX/XXXX povolený vklad zmluvného záložného práva k tomuto bytu v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., zapísaný na list vlastníctva pod č. zmeny XXX/XXXX. V časti C - Ťarchy boli k dotknutému bytu na liste vlastníctva zapísané záložné právo v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome - č.z. XXX/XX, záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome - v zmysle § 15 zákona č. 367/2004 Z.z. - D. XXX/XXXX - č.z. XXX/ XXXX, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva zo dňa 09.05.2008 - M. XXX/XXXX zo dňa 12.08.2008 - č.z. 633/2008. a exekučné príkazy na zriadenie exekučného záložného práva. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že dňa 16.08.2008 bol k dotknutému bytu povolený vklad vlastníckeho práva č. M. XXX/XXXX v prospech Q. A. v celosti, zapísaný na list vlastníctva pod č. zmeny XXX/XXXX. Kúpnou zmluvou zo dňa 12.06.2018 vydražiteľ previedol vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti na Q. X.. Vklad vlastníckeho práva na základe vedenej kúpnej zmluvy bol povolený dňa 29.06.2018 pod č. M. XXX/XXXX a zapísaný pod č. zmeny XXX/XXXX. 19. Prvostupňový správny orgán mal za to, že podľa čl. IV. ods. 2 notárskej zápisnice o dražbe mali byť z listu vlastníctva vymazané všetky ťarchy viaznuce na predmete dražby ku dňu udelenia príklepu, okrem vecného bremena zriadeného podľa § 23 ods. 5 zákona č. 151/1995 Z.z. titulom darovacej zmluvy M. XXX/XXXX a zákonného záložného práva evidovaného pod č. D. XXX/XXXX. Zápis z citovanej notárskej zápisnice o dražbe bol však vykonaný nesprávne tak, že na liste vlastníctva bol ponechaný zápis tiarch: vecné bremeno - zriadené podľa § 23 ods. 5 zákona č. 151/1995 Z.z. - a záložné právo v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome - č.z. 491/98, záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome - v zmysle § 15 zákona č. 367/2004 Z.z. - D. XXX/XXXX, č.z. 431/2005, Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto č. 4, 816 07 Bratislava (IČO: 00151653) - Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva zo dňa 09.05.2008 - M. XXX/XXXX zo dňa 12.08.2008 - č.z. 633/2008. Uviedol, že následne pod č. Z 208/2018, č. zmeny 231/2018, bol na liste vlastníctva zrušený zápis poznámky č. W.-XXX/XXXX, W.-XXX/XXXX a tiež výmaz záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s. M. XXX/XXXX, a to na základe žiadosti vydražiteľa dotknutého bytu. Pod č. W. XX/XXXX, č. zmeny 313/2018 bol vykonaný zápis uznesenia Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 21C/11/2017 právoplatného dňa 21.04.2018 o zastavení konania vedeného pod sp. zn. 21C/11/2017. / zápisom bol na liste vlastníctva zrušený zápis poznámky č. P-66/2017, t.j. neodkladného opatrenia - povinnosti zdržať sa pokračovania vo výkone záložného práva predajom dotknutej nehnuteľnosti/.
20. Žalovaný ako príslušný odvolací orgán preskúmal podané odvolanie žalobcu, a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. X-10/2018La zo dňa 13.09.2018 a zistil, že odvolanie nie je dôvodné, preto ho zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení odkázal na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorý vymazal záložné právo zriadeného v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s. na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 09.05.2008, M. XXX/XXXX, vklad bol povolený dňa 12.08.2008 a podľa čl. IV. ods. 2 notárskej zápisnice N 1282/2017, Nz 45668/2017, NCRIs 46487/2017 - osvedčenia o vykonaní dobrovoľnej dražby a podľa § 23 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách mali byť vymazané všetky ťarchy zapísané k bytu č. 17/1. poschodie, vchod č. 69 ku dňu udelenia príklepu, okrem vecného bremena zriadeného podľa § 23 ods. 5 zákona č. 151/1995 Z.z. - M. XXX/XXXX a záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na základe § 15 zákona č. 367/2004 Z.z. - D. XXX/XXXX.
21. Uviedol, že podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, zápis práv v katastri nehnuteľností plní evidenčnú funkciu a nemá vplyv na ich vznik, zmenu alebo zánik, katastrálny odbor je oprávnený preskúmať verejnú listinu alebo inú listinu doručenú na záznam. Správny orgán zásadne preskúmava záznamové listiny iba z formálneho hľadiska v intenciách § 36 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a § 42 ods. 2 katastrálneho zákona. Dodal, že výkonom záložného práva je aj dobrovoľná dražba, čo vyplýva z citovaného § 151 j ods. 1 Občianskeho zákonníka. Udelením príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe prechádza vlastnícke právo k predmetu dražby na vydražiteľa po splnení podmienky, že vydražiteľ v ustanovenej lehote uhradil cenu dosiahnutú vydražením. Notárska zápisnica osvedčujúca vykonanie dobrovoľnej dražby a udelenie príklepu na tejto dražbe je po materiálnej stránke listinou vydanou v medziach právomoci zákonom oprávneného subjektu. Notárska zápisnica nie je listinou, v ktorej notár autoritatívne rozhoduje o prechode vlastníckeho práva - notár ňou iba osvedčuje, že príklepom licitátora došlo k prechodu vlastníctva k predmetu dražby. Pre uspokojenie viacerých záložných práv je rozhodujúce poradie ich registrácie. Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé, sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov, je ustanovená priamo zákonom. Notárskou zápisnicou sa iba osvedčila skutočnosť, ktorá nastáva ex lege ako dôsledok toho, že na dobrovoľnej dražbe došlo k výkonu prednostného (resp. skoršieho) záložného práva. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že notárska zápisnica je verejnou listinou, a platí prezumpcia jej správnosti.
22. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán správne v súlade s § 34 ods. 1 a 36 ods. 1 katastrálneho zákona preskúmal listiny predložené na zápis pod č. D.-XXX/XXXX a zistil, že obsahujú všetky náležitosti podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona. Pri posúdení toho, ktoré záložné práva je potrebné v rámci zápisu notárskej zápisnice o dražbe vymazať, je pre správny orgán rozhodujúce poradie záložných práv zapísané na liste vlastníctva, čo je v súlade so zásadou materiálnej publicity katastra a v súlade s aplikáciou ust. § 15lk ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň nie je v právomoci správneho orgánu skúmať predmetné verejné listiny a iné listiny z hmotnoprávneho hľadiska, ani robiť si vlastný úsudok o okolnostiach, ktoré sú v príslušnej listine výslovne opísané ako okolnosti a podmienky vzniku, zmeny alebo zániku práv k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť predmetom záznamu v katastri nehnuteľností. Keďže záznamom č. D.-XXX/XXXX prvostupňový správny orgán nevymazal záložné právo Slovenskej sporiteľne, a.s. a poznámky č. W. XXX/XXXX P. Č.. W. XXX/XXXX, vydražiteľ Profi- reality SK, s.r.o. podal dňa 28.03.2018 návrh na ich výmaz, zaevidovaný ako záznam č. Z 208 a poznámka č. W.-XX/XXXX urobil tak označeným záznamom. Prvostupňový správny orgán správne posúdil predmetnú žiadosť žalobcu o opätovné zapísanie záložného práva žalobcu ako nedôvodnú a nezačal konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte. Posudzované konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte v plnom rozsahu umožnilo uplatnenie práv žalobcovi.
23. Žalovaný mal za to, že vykonanie dobrovoľnej dražby je právna skutočnosť, v dôsledku ktorej zaniklo záložné právo evidované pod č. M. XXX/XXXX a pominuli dôvody evidencie poznámok č. W. XXX/XXXX P. Č.. W. XXX/XXXX. Podľa žalovaného zákonné záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa zálohu, pričom nie je viazané na osobu záložcu, ale pri prevode bytu resp. nebytového priestoru prechádza na nadobúdateľa. So zreteľom na znenie ust. § 151k Občianskeho zákonníka, najmä formulácie, že pre uspokojenie záložných práv je rozhodujúce poradie ich registrácie je však nevyhnutné, aby zákonné záložné právo bolo zapísané v katastri nehnuteľností. Znenie tohto zákonného ustanovenia zásadne nepripúšťa žiadnu inú možnosť pre určenie poradia pohľadávky.
24. K problematike rozsudku poukazovaného rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/68/2016 zo dňa 21.09.2017 uviedol, že § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., slúži „na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov a § 151k Občianskeho zákonníka v prípade vzniku skutočnej pohľadávky zabezpečenej zákonným záložným právom vyžaduje vykonaný zápis v katastri nehnuteľností, ktorý možno považovať za registráciu zákonného záložného práva .
25. V prvostupňovom rozhodnutí správne bolo poukázané na ustanovenie Občianskeho zákonníka, katastrálneho zákona a zákona o dobrovoľných dražbách a uviedol, že záložné právo, ktoré bolo zriadené v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z.z., bytu č. 17/1. poschodie, vchod č. 69 je zriadeným v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v zmysle § 15 zákona o vlastníctve bytov zapísaným do časti C
- Ťarchy LV č. XXXX k.ú. M. K.P. záznamovou listinou na LV č. 110/05 zo dňa 15.06.2005 - D. XXX/
XXXX, doručenou okresnému úradu dňa 01.07.2005 a zapísanou do KN dňa 27.07.2005 pod č.z. XXX/ XXXX. Zmluva o zriadení záložného práva žalobcu k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva zo dňa 09.05.2008 - M. XXX/XXXX, na základe ktorých bolo zriadené záložné právo žalobcu k bytu č. 17/1. poschodie, vchod č. 69, zapísanému na LV č. XXXX k.ú. M. K., bola doručená dňa 12.05.2008 a vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 12.08.2008, čím bol zapísaný bol do KN dňa 18.08.2008 pod č.z. 633/2008, teda vzniklo neskôr ako zákonné záložné právo v zmysle § 15 zákona o vlastníctve bytov. Žalovaný mal za to, že zákon č. 182/1993 Z.z, ani Občiansky zákonník) vôbec nevychádza z toho, že by vznik záložného práva či jeho zápis do katastra bol podmienený existenciou splatnej pohľadávky. Zákon č. 182/1993 Z.z. konkrétne nevymedzuje, aké listiny malú slúžiť na vykonanie záznamu. Odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 10 Sžr/144/2012 a Katastrálny bulletin č. 3/2016, stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR č. 37047/2013-110). Podľa § 35 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona v znení účinnom od 01.10.2018 (t.j. v znení uvedenej novely): Prílohou návrhu na vykonanie záznamu je verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti; ak ide o zápis záložného práva, ktoré vzniká zo zákona, listinu preukazujúcu existenciu pohľadávky nie je potrebné prikladať. Uskutočnený výkon zákonného záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov na základe § 15 zákona č. 182/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov a predmetné záložné právo bolo zapísané ako prvé v poradí, preto bolo potrebné vymazať záložné žalobcu.
Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika a duplika
26. Včas podanou žalobou z 31. januára 2019, doručenou súdu 6. februára 2019, žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného - Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov č. Xo 14/2018, sp. zn. OU-KE-OOP5-2018/046785/SUC, zo dňa 26. novembra 2018, v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru, pracovisko Veľké Kapušany č. X-10/2018La zo dňa 13.09.2018, vec vrátil tomuto na opätovné konanie a rozhodnutie a žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania.
27. Namietal žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c/,d,/e,/f,/ g/ SSP a obe napádané rozhodnutia svojím obsahom protiprávne zasiahli do základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca sa márne na prvostupňovom orgáne verejnej správy domáhal opravy chyby v katastrálnom operáte, podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej „KZ"). Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca neúspešne odvolanie, lebo žalovaný dňa 26.11.2018, rozhodnutím č. Xo 14/2018, sp. zn. OU-KE-OOP5- 2018/046785/SUC, zamietol odvolanie žalobcu. Žalobca poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa opatrením v záznamovom katastrálnom konaní č. D.-XXX/XXXX uskutočnil dodatočný výmaz záložného práva žalobcu zapísaného pod M. XXX/XX, zriadeného na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 09.05.2008, vklad povolený dňa 12.08.2008 bývalou Správou katastra Michalovce. Žalobca tvrdil, že , nebolo preukázané, že by záložné právo Ostatných vlastníkov k nehnuteľnosti, vykonané dobrovoľnou dražbou, bolo v čase udelenia príklepu prednostným záložným právom viaznucim na nehnuteľnosti, a záložné právo Slovenskej sporiteľne, a.s. mohlo ako neskoršie evidované zaniknúť. Podľa neho notár nemá osvedčovaciu právomoc a na to, že pôvodný vlastník byt nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.08.2008, potom, ako vzniklo záložné právo žalobcu.
28. Uviedol, že podľa § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z., vyhlásil predseda spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a tak neexistovala ani žiadna pohľadávka. Ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome. Preto poradie zápisu záložných práv v katastri, správny orgán nerešpektoval. Poukázal opakovane na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.9.2016, v konaní vedenom pod sp. zn. 8S/68/2016 a názor o akcesorickej povahe záložného práva. Žalobca namietal, arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť, rozhodnutí orgánov verejnej správy a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. februára 2006, a uznesenie NS SR z 26. apríla 2016, sp. zn. 4Cdo 337/2015 atď.).
29. Žaloba namietal že v záznamovom konaní nebola žalobcovi doručená žiadna listina a bol zbavený majetkovej hodnoty (záložného práva) a on je protiprávne zbavený svojho majetku ako riadne zapísaný záložný veriteľ.
30. Podľa Ústavného súdu SR pod ústavnoprávnu ochranu spadá i ústavne súladný a spravodlivý výklad a aplikácia predpisov jednoduchého práva, pričom všeobecne možno interpretáciu a aplikáciu jednoduchého práva hodnotiť ako protiústavnú, ak opomína možný výklad iný, ústavne konformný a namietal, podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR porušenie zásady legality (zákonnosti), a právo na ústavokonformný (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR - Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a je porušením koncepcie materiálneho právneho štátu a stratu legitímneho cieľa podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy a princíp legality štátnej moci vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy.
31. Podľa nielen obsahové formálne náležitosti (§ 42 KZ), ale predovšetkým skutočnosť, či sa jedná o listinu, ktorá bola vydaná v medziach právomoci príslušného orgánu má správny orgán preskúmať. V zmysle ustanovenia § 20 ods. 13 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľnej dražbe, ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne sumu 33 193,92 eur, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou a je tak vymedzená osvedčovacia činnosť notára v notárskej zápisnici, ktorá má charakter verejnej listiny. V odôvodnení správny orgán uvádza: Podľa čl. IV. ods. 2 notárskej zápisnice N 1282/2017, Nz 45668/2017, NCRIs 46487/2017 - osvedčenia o vykonaní dobrovoľnej dražby podľa § 23 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov zo dňa 21.11.2017
- D. XXX/XXXX z LV č. XXXX, k.ú. M. K., mali byť vymazané všetky ťarchy zapísané k bytu č. 17/1 poschodie, vchod č. 69 ku dňu udelenia príklepu, okrem vecného bremena zriadeného podľa § 23 ods. 5 zákona č. 151/1995 Z.z. - M. XXX/XXXX a záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na základe § 15 zákona č. 367/2004 Z.z. - Z 356/2005. V zmysle čl. 20 ods. 1 veta prvá a veta druhá Ústavy SR bolo porušene konaním orgánov verejnej správy právo vlastniť a v zmysle čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo pokojne užívať svoj majetok.
32. V zmysle § 151k ods. 1 OZ, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri a bez jeho zápisu sa nemožno domáhať uspokojenia z takéhoto záložného práva, resp. pojmovo uvažovať o poradí uspokojenia.
33. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 ZVB na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností. Jedná sa podľa žalobcu o pohľadávky, ktoré už vznikli (§ 151c ods. 1 OZ - záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.) a nie pohľadávky, ktoré ešte len môžu vzniknúť (§ 151c ods. 2 OZ - záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky). Ak je zabezpečovanou pohľadávkou pohľadávka existujúca (§ 151c ods. 1 OZ), je podmienkou ako vzniku, tak aj trvania záložného práva, (akcesorita záložného práva vo vzťahu k existujúcej pohľadávke).
34. Záložné právo v zmysle ustanovenia § 15 ZVB - vzniká na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, resp. vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, t.j. jedná sa o pohľadávky existujúce, pohľadávky, ktoré už vznikli (§ 151c ods. 1 OZ). Uznesenie mimoriadneho dovolacieho senátu NS SR z 27. júla 2011, sp. zn. 6MCdo 8/2010. K vzniku (aj k zániku) záložného práva zákon vyžaduje zápis do katastra nehnuteľností a to na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pričom návrh na zápis je oprávnený podať predseda spoločenstva alebo správca. Generálny prokurátor správne v mimoriadnom dovolaní uvádza, že zákonné záložné právo k bytu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. musí existovať v čase výkonu exekúcie vo vzťahu k osobe (vlastníkovi, spoluvlastníkovi bytu), ktorej sa exekúcia týka. Existencia zákonného záložného práva podľa citovaného zákonného ustanovenia je teda podmienená vznikom pohľadávky uvedenej v tomto ustanovení". Opakovane
poukazuje na vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby.V čase rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech Q. A., t.j. v čase po tom, ako už bol povolený vklad záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s., a s ohľadom na charakter akcesority nemohlo byť ani žiadne záložné právo v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 ZVB a vklad ktorého bol povolený pod V 240/08, v prospech žalobcu a v čase po vzniku záložného práva Slovenskej sporiteľne nebola žiadna zabezpečovaná pohľadávka vlastníkov splatná. Dôsledkom uvedeného mal byť postup záložného veriteľa v súlade s ustanovením § 15 ZVB, podľa ktorého aj zánik záložného práva podľa § 15 ods. 1 ZVB sa zapíše do katastra nehnuteľností.
35. Poukázal na to, že Krajský súd v Košiciach v rozsudku zo dňa 21.09.2017, pod sp. zn. 8S/68/2016, uviedol, že: Zákonné záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. Vznik zákonného záložného práva je podmienený vznikom zabezpečovanej pohľadávky. Záložné právo je akcesorickým (vedľajším) právom, ktoré pristupuje k pohľadávke a má subsidiárny (podporný) charakter. Môže existovať len v nerozlučnej spätosti s pohľadávkou, ktorá je súčasťou hlavného primárneho záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Záložné právo nemôže existovať nezávisle od zabezpečovanej pohľadávky, tj. existencia záložného práva bez ním zabezpečovanej pohľadávky je pojmovo vylúčená. Správny súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 6MCdo/8/2010 zo dňa 27.07.2011, Preto záložné právo má povahu akcesorického záväzku a koncepcia materiálneho právneho štátu a výklad podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy nebol rešpektovaný.
36. Podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre poradie zápisov záložných práv bude rozhodujúci zápis záložného práva, vykonaný po vzniku vyššie uvedenej pohľadávky. Po realizácii záložného práva podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. sa v poradí ďalšie záložné práva vymažú, iba ak sa preukáže že pohľadávka zabezpečená záložným právom podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. existovala už pred vznikom v poradí ďalších záložných práv, t.j. záložných práv zapísaných v liste vlastníctve po záložnom práve podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z.
37. Žalovaný vo vyjadrení 17.07.2019 k podanej žalobe udával ku konkrétnemu obsahu notárskej zápisnice č. N 1282/2017, Nz 45668/2017, NCRIs 46487/2017, najmä pokiaľ ide o ustanovenia o ťarchách viaznucich na predmete dražby (čl. IV. ods. 2 predmetnej notárskej zápisnice. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že notár nie je subjektom oprávneným autoritatívne rozhodnúť o prípadnom zániku iných záložných práv viaznucich na vydraženej nehnuteľnosti, ku ktorému má dôjsť v dôsledku výkonu určitého záložného práva. Skutočnosť, že pre uspokojenie viacerých záložných práv je rozhodujúce poradie ich registrácie a že pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé, sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov, je ustanovená priamo zákonom. Notárskou zápisnicou sa iba konštatuje skutočnosť, ktorá nastáva ex lege ako dôsledok toho, že na dobrovoľnej dražbe došlo k výkonu prednostného (resp. skoršieho) záložného práva. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že notárska zápisnica je verejnou listinou, pre ktorú platí prezumpcia správnosti verejných listín. Ustanovenie. § 151k ods. 1 a 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka, normatívne riešia otázku poradia záložných práv v prípade ich plurality a právne následky výkonu záložného práva, ktoré je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé. Znenie § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka zásadne nepripúšťa žiadnu inú možnosť pre určenie poradia pohľadávky. Zároveň zákon (ani zákon o vlastníctve bytov ani Občiansky zákonník) vôbec nevychádza z toho, že by vznik záložného práva či jeho zápis do katastra bol podmienený existenciou splatnej pohľadávky.
38. Listom zo dňa 22.08.2018 prvostupňový správny orgán oznámil účastníkom konania začatie konania o oprave chyby č. X-10/2018 La a v predmetnom oznámení prvostupňový správny orgán uviedol obsah návrhu navrhovateľa na opravu chyby v katastrálnom operáte. Žalobca svoje oprávnenie vyjadriť sa k veci aj využil, preto jeho žalobné námietky nezodpovedajú skutočnému ani právnemu stavu. Uviedol, že problematika poradia zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov vo vzťahu k zmluvným záložným právam, a právny význam vyhlásenia správcu bytového domu o tom, že na prevádzanom byte nie sú žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe prevádzky, údržby a opráv bytového domu, ktoré bolo prílohou návrhu na vklad č. M.-XXX/XXXX (žalobné body 147-189, 218-223, 229): Právny názor žalovaného správneho orgánu
má oporu napr. v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/144/2012, Katastrálnom bulletine č. 3/2016, stanovisku Ministerstva spravodlivosti SR č. 37047/2013-110). Žalovaný správny orgán dáva do pozornosti, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/144/2012, na ktorý poukazuje, sa taktiež týka Slovenskej sporiteľne, a.s. ako záložného veriteľa zo zmluvy o zriadení záložného práva k bytu. Zákonným záložným právom zákonodarca predovšetkým sledoval a naďalej sleduje: ochranu práv ostatných spoluvlastníkov pred vlastníkom, ktorý si neplní svoje povinnosti úhrad, kontinuitu vo fungovaní bytového domu, nemožnosť zániku zákonného záložného práva k bytu alebo nebytovému priestoru pri prevode alebo prechode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru na iného vlastníka, ktorý je právnym nástupcom pôvodného vlastníka, k zániku zákonného záložného práva dochádza len zánikom bytu alebo nebytového priestoru alebo len vtedy, keď sa vlastníkom všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome stane jedna osoba, to, že zákonné záložné právo sa nevzťahuje na osobu ale na byt alebo nebytový priestor. Toto zákonné záložné právo vzniklo už pri predaji, prevode vlastníctva prvého bytu v bytovom dome.
39. So zreteľom na znenie ust. § 151k Občianskeho zákonníka, najmä formulácie, že pre uspokojenie záložných práv je rozhodujúce poradie ich registrácie je však nevyhnutné, aby zákonné záložné právo bolo zapísané v katastri nehnuteľností. Znenie tohto zákonného ustanovenia zásadne nepripúšťa žiadnu inú možnosť pre určenie poradia záložného práva, ako je poradie zápisu záložných práv v príslušnom registri, ktorým je vo vzťahu k nehnuteľnostiam kataster nehnuteľností. Výklad zákona nemôže odporovať jazykovému zneniu. Účelom zavedenia §151k Občianskeho zákonníka zákonom č. 526/2002 Z.z. do právneho poriadku bolo odstrániť nejasnosti okolo poradia záložných práv ak má prísť k ich výkonu a preto ich poradie bolo naviazané striktne na čas ich registrácie. Uvedený princíp ako jediný umožňuje zabezpečiť právnu istotu účastníkom záložných vzťahov resp. prípadným nadobúdateľom nehnuteľností o tom, či a akým (prednostným/neprednostným) záložným právom je jednotlivá nehnuteľnosť zaťažená.
40. Pokiaľ ide o spornú otázku akcesority záložného práva, je žalovaný správny orgán toho názoru, že zákon č. 182/1993 Z.z, ani Občiansky zákonník vôbec nevychádza z toho, že by vznik záložného práva (nielen zákonného, ale aj zmluvného) či jeho zápis do katastra bol podmienený existenciou splatnej pohľadávky. Predmetné vyhlásenie nepotvrdzuje neexistenciu pohľadávky ako takej (vzhľadom na jej vyššie opísaný charakter), iba neexistenciu splatnej pohľadávky, t.j. že záložca nie je v omeškaní splnením svojho záväzku. V súvislosti s tým žalovaný správny orgán uvádza, že ani pri zmluvnom záložnom práve nie je rozhodujúcou právnou skutočnosťou podmieňujúcou vznik a poradie záložného práva, existencia splatnej pohľadávky, t.j. moment, kedy sa záložca dostal do omeškania s plnením svojho zmluvného záväzku, ale rozhodujúci je moment vzniku pohľadávky ako takej. Na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo16) v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností17 a nemožno ho vymazať počas existencie predmetu záložného práva.
41. V dôvodovej správe k predmetnej novele sa uvádza: „Cieľom zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 predmetného zákona je zvýraznenie postavenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri realizácii ich vlastníckeho práva voči dlžníkom spomedzi ich radov. Tento cieľ nebol splnený najmä s prihliadnutím na nejednoznačnosť aplikačnej praxe napriek skutočnosti, že záložné právo existuje zo zákona a teda ide len o jeho deklaráciu v katastri nehnuteľností. Najčastejším dôvodom odmietnutia vykonania zápisu záložného práva je výklad, že o zápis je možné požiadať len pri pohľadávkach vzniknutých, teda len tých, ktoré vznikli. Ide o absolútne nelogické zdôvodnenie nezapísania záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keďže aplikačná prax, ako aj právna veda u daného slovotvaru predpokladá aj smerovanie do budúcnosti, teda nielen tých pohľadávok, ktoré vznikli, ale aj tých, ktoré ešte len vzniknú. Tento výklad plne korešponduje s logickým zameraním záložného práva, ktoré vzniklo zo zákona o vlastníctve bytov a ktoré predpokladá možnosť vzniku pohľadávok voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov zo strany dlžníkov a neplatičov do budúcnosti. Predkladaná novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má za cieľ chrániť prevažnú časť obyvateľov bytových domov pred ich dlžníkmi a neplatičmi tým, že odstraňuje problémy, ktoré vzišli z aplikačnej praxe.
42. Precizuje pojmy dotknutého ustanovenia tak, aby nemohlo dochádzať k rôznym výkladom, ktoré môžu spôsobiť, že pohľadávky zostávajú neuspokojené alebo uspokojené len sčasti, pričom schodky na plneniach spojených s užívaním bytu neplatiča a preddavkových platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv hradia zo svojho vrecka. Žalovaný uzavrel, že v prejednávanom veci bolo zákonné záložné právo k dotknutému bytu preukázateľne zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. M. K., ako prvé v poradí a obsah notárskej zápisnice č. N 1282/2017, Nz 45668/2017, NCRIs 46487/2017 bol v súlade s týmito údajmi, preto bolo potrebné, aby sa obsah predmetnej verejnej listiny náležíte premietol do údajov evidovaných na liste vlastníctva.
43. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 13.09.2018, zamietol návrh žalobcu na opravu chyby v operáte zo dňa 14.06.2018 a vo svojom odôvodnení uviedol, že navrhovateľ v návrhu na opravu chyby v operáte žiadal o obnovu záložného práva vzniknutého zo zmluvy o úvere, - zmluvného záložného práva, zapísaného na LV č. XXXX, byt č. 17/1., vchod 69, na tam popísaných nehnuteľnostiach.
44. Správny súd zistil, že na tomto liste vlastníctva došlo k zápisu, a to podľa D.-XXX notárskej zápisnice N-128217, Nz 45668/2007, NCRIs zo dňa 21.11.2017. Tieto osvedčovali priebeh dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 21.11.2017 dražobníkom - Profesionálna dražobná spoločnosť s.r.o. Navrhovateľom dražby boli ostatní vlastníci bytov v bytovom dome popisné číslo 46, v ktorom sa nachádzal byt č. 17 na 1. poschodí. V záznamovom konaní katastrálny odbor zapísal zmenu v osobe vlastníka bytu, a rovnako vykonal výmaz ostatných záložných práv, okrem záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne a.s., na základe zmluvy o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy zo dňa 09.05.2008 zapísaného dňa 12.08.2008 pod číslom M. XXX/XXXX.
45. Žalobca namietal, že jeho záložné právo výkonom dobrovoľnej dražby v zmysle § 15 Zákona o vlastníctve bytov, nemohol zaniknúť, lebo bolo zapísané skôr, odkazujúc na charakter záložných práv a jeho akcesorickú povahu. Podľa žalobcu, v čase keď bolo záložné právo zapísané Slovenskou sporiteľnou a.s., neexistovala žiadna pohľadávka ostatných vlastníkov bytov a teda ich zákonné záložné právo nemá právo prednosti, pritom vychádzal z dobového právneho stavu, ktorý sa prevodom vlastníctva k bytu menil v osobách jeho vlastníkov.
46. Žalobca svoju žiadosť o oprave chyby oprel o nezákonný postup pri výmaze jeho záložného práva v súvislosti s dražbou. Žalobca sa svojho práva opravy v katastrálnom operáte domáhal s odkazom na § 32 ods. 1 katastrálneho zákona, keďže verejná listina /list vlastníctva/ bola zmenená na základe predložených dokladov pripojených o výkone dobrovoľnej dražby uvedeného bytu.
47. Žalovaný správny orgán rozhodnutím z 26.11.2018, na základe odvolania žalobcu, jeho odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, katastrálny odbor zo dňa 13.09.2018. Konštatoval, že nevyhovel oprávnenému návrhu žalobcu na zmenu operátu a zápisov v katastrálnom operáte na jeho návrh o začatí konania, o oprave chyby zo dňa 14.06.2018, ktorým zamietol.
48. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že predmetným návrhom žalobca obrátil na žalovaný správny orgán a požiadal o obnovu zápisu záložného práva vedeného v prospech Slovenskej sporiteľne a.s., na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 09.05.2008 Č. - XXX/XXXX zo dňa 12.08.2008, k nehnuteľnosti na LV evidovanej č. XXXX, k.ú M. K., ako byt č. 17, 1. poschodie nachádzajúci sa v obytnom dome byt č. 46 na pozemku CKM parc. č. 1644/6 so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 2267/203086. V ďalšej časti uviedol, že záznam OZ-850/2017, bol do katastra nehnuteľnosti zapísaný na návrh na zápis vydražiteľa, vlastníka nehnuteľnosti vydraženého predmetu dražby a výmaz poznámok, a záložných práv zapísaných na LV XXXX, k.ú. M. K., zo dňa 23.01.2017, potvrdenie o splatení ceny vydražením zo dňa 23.01.2017, výsledky dobrovoľnej dražby z 21.01.2017, notárska zápisnica N1282/17, Nz 4566/2007, NCRI 6487/2017, ktorá osvedčovala vykonanie dobrovoľnej dražby podľa § 23 Zákona o dobrovoľných dražbách. Dražobníkom boli ostatní vlastníci nebytových priestorov v bytovom dome, v ktorom sa nachádzal byt, na základe Notárskej zápisnice o dražbe, I. stupňový správny orgán rozhodol v prospech vydražiteľa, a vymazal zápisy záložných práv, a okrem zákonného záložného práva a záložného práva Slovenskej sporiteľne a.s., zapísaného na základe rozhodnutia M. XXX/XXXX, a vymazal všetky poznámky predmetnej zápisnici o dražbe. Následne záznam OZ-208/2018 I. stupňový správny orgán
vykonal dodatočný výmaz zákonného záložného práva Slovenskej sporiteľne a.s., a poznámok č. W.- XXX/XX P. W.-XXX/XX.
49. Žalovaný vo svojom odôvodnení rozhodnutia uviedol, čo všetko bolo na liste vlastníctva z hľadiska exekúcie vykonané, a skonštatoval deväť v poradí exekútorských úradov, ktoré upovedomili o začatí exekúcie a zriadení exekučného záložného práva, v priebehu roka 2016. Uviedol že záložné práva a zapísané u oboch vlastníkov v zmysle § 15 Zákona o vlastníctve bytov, zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov. Zmluvné záložné právo bolo zriadené k nehnuteľnostiam dňa 12.08.2018. Keďže tieto exekučné práva a ani vyššie spomínané upovedomenia o začatí exekúcie a zriadení exekučného záložného práva sa nedotýkajú predmetu konania, a nie sú dotknuté ani správnou žalobou, správny súd ich explicitne nevyratúva.
50. Opakovane konštatuje, že pri porovnaní zákonného a zmluvného záložného práva, v zmysle § 151 k ods. 1 OZ, má prednosť zákonné záložné právo zapísané už v roku 2005 pred záložným právom zmluvným. Ďalej žalobca uvádza, že vydražiteľ previedol vlastnícke právo na p. Q. X., ktorý bol dražobníkom, a ktorý zaplatil dražobnú cenu. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 29.06.2018. I. stupňový správny orgán, ktorý konštatoval, že oznámil o začatí konania o oprave chyby účastníkom konania a súčasne vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti a uviedol obsah návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte, ktorú predložil žalobca.
51. K vyjadreniu žalobcu k upovedomeniu o začatí správneho konania vo veci opravy chýb v katastrálnom operáte, že v katastrálnom operáte nemalo dôjsť k výmazu záložného práva Slovenskej sporiteľne a.s., konštatoval že v zmysle § 15 zákona č. 182/93 Z.z. zákonné záložné právo vzniklo dňa 27.07.2005 pod Z-356, kým záložné právo žalobcu, vzniklo ako zmluvné povolením vkladu M. XX/XXXX dňa 12.08.2008. Preto prvostupňový správny orgán nezákonne vykonal záznam D.-XXX/ a k výkonu záložného práva prednostného záložného veriteľa dôvodil, v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 151/1995 Z.z. a záložného práva k bytu v zmysle § 15 zákona 182/1993 Z.z.. a výmaz záložného práva sa dotkol práv žalobcu, pretože pre poradie záložných práv je rozhodujúce, že v čase zápisu zmluvného záložného práva, neexistovali žiadne ťarchy z titulu zákonného záložného práva.
52. Pokiaľ ide o rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, zo dňa 27.09.2016, ktoré bolo preskúmavané Krajským súdom v Košiciach, ako správnym súdom v konaní vedenom č.k. 8S/68/2016 zo dňa 21.09.2016, súd rozhodol, a argumentáciou predmetnej veci oprel o to, že I. stupňový správny orgán poukázal nato, že v uvedenom konaní bol konkrétny obsah príslušných verejných listín a iných listín odlišný.
53. V konaní o notárskej zápisnici z predchádzajúceho, označeného konania, sa výkon záložného práva na dobrovoľnej dražbe udial a na základe notárskej zápisnice mali byť vymazané všetky ťarchy, ale a ani oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby, nie je ustanovené o tom, že na dražbe došlo k výkonu záložného práva prednostného veriteľa. I. stupňový správny orgán poukázal aj nato, že takýto názor je v súčasnosti v rozpore z jeho usmerneniami udaných úradov geodézie a kartografie správy katastra z roku 2016. Žalovaný uzavrel že katastrálny odbor nemôže skúmať výkon založeného práva podľa zákona verejných dražbách, nepreskúmava ani listiny o priebehu dobrovoľnej dražby a postupuje podľa § 34 katastrálneho zákona, preskúmava len súlad z údajov z listinami, a podľa § 42 katastrálneho zákona. Prvostupňový správny orgán 13.09.2018 vydal rozhodnutie, ktorým zamietol návrh Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 14.6.2018. Podľa žalobcu bolo poradie záložných práv vyložené v súlade s § 50 ods. 1 zákona o bytoch nesprávne, založené právo malo deklaratórny charakter, a nadväzne vzniká až pohľadávkou vzniknutou medzi zmluvnými stranami. Označuje rozsudky NS SR BA z roku 2010 a 2017 a to na strane... ale sú to rozhodnutia Najvyšší súd SR sp. zn. 6MCdo/8/2010 zo dňa 27.07.2011 a rozsudok KS 6S/68/2016 zo dňa 21.09.2017, ako aj rozsudky súdov.
54. V tomto konaní správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie rozhodol o návrhu žalobcu zo dňa 14.06.2018 na vykonanie chyby v katastrálnom operáte č. X-10/2018 L.A. Odvolateľ namietal v podanom odvolaní proti rozsudku zo dňa 13.09.2008 poradie záložných práv, ako aj vyššie uvedenú judikatúru a žiadal aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zmenil, vyhovel mu na opravu vyššie opísaných chýb v zápise listín zapísal D.-XXX/XXXX, teda zmluvné záložné právo Slovenskej sporiteľne a.s..
55. Účastník konania p. Q. X., ktorý v procese dražby zaplatil kúpnu cenu, stal sa vlastníkom bytu. Oznámenie bolo doručené správnemu orgánu dňa 22.10.2018. Vyjadril sa tak, že sa stotožňuje s napadnutím rozhodnutím. V súdnom preskúmavacom konaní sa svojho postavenia ďalšieho účastníka konania pred súdom vzdal na pojednávaní 27. mája 2021.
56. Žalovaný správny orgán s odkazom na § 46, § 47 ods. 1, 2, 3 SSP, aj § 791 katastrálneho zákona, je to prechodné ustanovenie, ktoré hovorí katastrálne konania začaté a právoplatne neskončené do 30.09.2018 sa dokončia do 30.09.2018. Konanie I. stupňového správneho konania o oprave chyby, ktoré sa začalo 18.06.2018 a do 30.09.2018 nebolo právoplatne skončené, preto sa s poukazom na citované prechodné ustanovenia dokončiť toto konanie katastrálne konanie dokončiť do dňa 30.09.2018.
57. Žalovaný poukázal na § 59 ods. 1 katastrálneho zákona č. 182/1993 Z.z. a ust. § 152 ods. 1 písm. j/, § 151 ods. 1 písm. k/, § 151 ods. 1 písm. m/ a ods. 3 OZ, § 27 a § 28 zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z., poukázal tiež nato, že z ustanovenia § 34 ods. 1 a § 36 ods. 1, a 2 a § 4 ods. 2 katastrálneho zákona. Z toho vyvodil záver, že podľa § 151 ods. 1, písm. j/ oprávneného záložného veriteľa k výkonu záložného práva, ktoré bolo zákonným záložným právom a v súlade s § 15 písm. i/ prednostným záložným právom a rovnako tak v súlade s § 151 ods. 1 písm. k/ OZ.
58. Žalovaný mal zato, že správny orgán postupoval podľa katastrálneho zákona a na návrh žalobcu mu v tom nevyhovel, pretože pokladal svoje predchádzajúce záznamy a vykonané evidencie o povolení vkladu vlastníckeho práva za lege artis, v súlade s citovanou právnou úpravou. Záznamom D.-XXX/ XXXX nevymazal záložné právo Slovenskej sporiteľne a.s. a poznámky súvisiace s jej úkonmi, ktorých poznámky vyznačovali sa číslami W.-XXX/XXXX a W.-XXX/XXXX, a vydražiteľ dal dňa 28.03.2018 návrh na výmaz, zaevidovaný ako záznam. Navrhovateľ namietal, že výkon záložného práva je podaný inou osobou ako oprávnenou (pozn. správneho súdu je vydražiteľ). Konštatoval, že správny orgán postupoval o predmetnej žiadosti, a uvádza, že v katastrálnom operáte sa vyskytla chyba ak nedošlo k oprave záložného práva, a došlo k oprave zápisu záznamu č. D.-XXX/XXXX ako chyby, ktorá v dôsledku (nevieme čoho) znamenala, že v evidencii nehnuteľnosti boli nezrovnalosti v zápisoch v katastrálnom operáte v súvislosti s vykonaním dobrovoľnej dražby vzniklo vlastnícke právo novému občanovi - subjektu - vydražiteľovi, ktorý zápis zaplatil v dražobnú cenu a takisto došlo k zániku záložných práv podľa § 151 ods. 1 písm. a/ podľa kritérií § 151 ods. 1 písm. k/, § 151 ods. 1 písm. j/, teda záložný veriteľ začal výkon záložného práva. V nasledujúcom správny orgán konštatuje k otázkam judikatúry, aj k rozhodnutiu č. 68 z roku 2018 t.j. rozhodnutiu súvisiacej veci o výmaze záložných práv, že došlo k vývoju postupov v interpretácii zákonných ustanovení a do súčasnosti sa aj najvyššie súdne autority potykajú z názormi, kedy je akcesorita záložného práva pojmovým znakom záložného práva, a teda záložné právo by malo byť aj v súvislosti so vznikom práva záložného veriteľa, teda so vznikom nezaplatenia dlhu, tento názor má vychádzať z § 15 ods. 1. Na druhej strane žalovaný uvádza, že rozhodnutou skutočnosťou podľa neho pre vznik záložného práva je ich vzájomné právo prednosti je upravené v § 151 ods. 1 písm. k/, OZ, pričom zákon ani Občiansky zákonník nevychádza z toho, že by vznik záložného práva či jeho zápis bol podmienený existenciou uplatnenej pohľadávky (toto je druhý názor k otázke vzniku a zániku záložných práv). Zákon o vlastníctve bytov podľa žalovaného nevymedzuje aké listiny majú slúžiť na vykonanie záznamu ex lege, katastrálny úrad na základe aj ustanovenia § 151 ods. 1 písm. j/ OZ podľa ktorého uvedený príklad podľa citátu na dobrovoľnej dražbe prechádza na predmet dražby na vydražiteľa a vydražiteľ v stanovenej lehote uhradil dražobnú cenu. Ak právotvornou skutočnosťou, pri ktorej dochádza na prechod vlastníckeho práva, je teda príklep toto osvedčuje notár v notárskej zápisnici a vykonanie dobrovoľnej dražby a udelenie príklepu postupu po materiálnej stránke v medziach zákona uvedeného subjektu legitímne, je potom, aby tieto listiny po predložení na katastrálny úrad rešpektoval, a na ich základe vykonával postupy. Pokiaľ ide o ďalšiu argumentáciu, správny orgán citoval z medzirezortného pripomienkového konania, o návrhu katastrálneho zákona, ktorý v § 35 ods. 2 písm. a/ od 1.10.2018 určuje, že vykonanie záznamu je verejná listina, alebo iná listina prílohou návrhu, na vykonanie záznamu je verejnosť, alebo iná listina prílohou k návrhu ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti. Akcesorickému významu záložného práva, kritériu vzniku tohto zabezpečovacieho prostriedku, opätovne sa interpretuje sp. zn. 8S/68/2016, a úrad kartografie a geodézie. Najrozhodujúcejšími sú však dokumenty, pod ktorými konal katastrálny úrad na základe podkladov dvomi záznamami, ktorými zapísal záložné právo vydražiteľa a druhým, ktorým vymazal záložné právo na zmluvného veriteľa. Žalovaný správny orgán má tak zato, že verejná listina predložené na zápis do katastra, vrátane právoplatných uznesení, sa vyznačujú tým, že majú materiálnu publicitu, sú aktualizované v uvedenej problematike úradom geodézie a kartografie a správy katastra
a s týmito názormi sa žalovaný mal stotožniť. Takže okresný úrad, odbor opravných prostriedkov žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zopakoval argumenty z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia.
59. Podľa žalovaného písaný postup prvostupňového správneho orgánu v tomto konaní bol zákonný a vecne správny. Námietky odvolateľa voči tomu, že prvostupňový správny orgán začal konanie na základe subjektu, ktorý nebol účastníkom konania a následne pokračoval v konaní aj po vylúčení tohto subjektu z konania, sú vzhľadom na uvedené skutočnosti neopodstatnené. Keďže bol zistený rozpor údajov katastra s verejnou listinou, bol naplnený zákonný dôvod na začatie konania o oprave chyby aj ex offo, nezávisle na tom, či menovaný navrhovateľ je alebo nie je účastníkom tohto konania. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k prejednávanej veci tiež uviedol, že záznamom sa v katastri nehnuteľností zapisujú práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli na základe právotvorných skutočností, taxatívne vymenovaných v § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. Zápis týchto práv v katastri nehnuteľností plní evidenčnú funkciu a nemá vplyv na ich vznik, zmenu alebo zánik. Uviedol, že správny orgán zásadne preskúmava záznamové listiny iba z formálneho hľadiska v intenciách § 36 ods. 1 a 2 a § 42 ods. 2 katastrálneho zákona. Jednou z možných foriem výkonu záložného práva je aj dobrovoľná dražba (§ 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka). Udelením príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe prechádza vlastnícke právo k predmetu dražby na vydražiteľa za podmienky, že vydražiteľ v ustanovenej lehote uhradil cenu dosiahnutú vydražením. Priebeh dobrovoľnej dražby osvedčuje notár formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica nie je listinou, v ktorej notár autoritatívne rozhoduje o prechode vlastníckeho práva - notár ňou iba osvedčuje, že príklepom licitátora došlo k prechodu vlastníctva k predmetu dražby. Skutočnosť, že pre uspokojenie viacerých záložných práv je rozhodujúce poradie ich registrácie a že pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé, sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov, je ustanovená priamo zákonom. Notárskou zápisnicou sa iba konštatuje skutočnosť, ktorá nastáva ex lege ako dôsledok toho, že na dobrovoľnej dražbe došlo k výkonu toho záložného práva, ktoré je v príslušnom verejnom registri registrované ako prvé v poradí. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že notárska zápisnica je verejnou listinou, pre ktorú platí prezumpcia správnosti verejných listín. Dodal, že pri posúdení toho, ktoré záložné práva je potrebné v rámci zápisu notárskej zápisnice o dražbe vymazať, je pre správny orgán rozhodujúce poradie záložných práv zapísané na liste vlastníctva, čo je v súlade so zásadou materiálnej publicity katastra a v súlade s aplikáciou § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zákon nevychádza z toho, že by vznik záložného práva či jeho zápis do katastra bol podmienený existenciou splatnej pohľadávky. Určujúce pre poradie záložných práv je ich registrácia, resp. čas zápisu do katastra nehnuteľností. Zároveň nie je v právomoci správneho orgánu skúmať predmetné verejné listiny a iné listiny z hmotnoprávneho hľadiska, ani robiť si vlastný úsudok o okolnostiach, ktoré sú v príslušnej listine výslovne opísané ako okolnosti a podmienky vzniku, zmeny alebo zániku práv k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť predmetom záznamu v katastri nehnuteľností. Žalovaný preto dospel k záveru, že procesný postup prvostupňového správneho orgánu v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X-11/2018La bol zákonný a správny. Ako nedôvodné označil námietky žalobcu týkajúce sa formalistického, gramatickému výkladu práva obsah právneho predpisu.
60. K problematike poradia zákonného záložného práva, odvolateľ podľa žalovaného nedôvodne namietal gramatický výklad § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., poukazujúc na závislosť na existencii samotnej zabezpečovanej pohľadávky. To, že zákonné záložné právo reálne vzniklo neskôr ako záložné právo Slovenskej sporiteľne, a.s., nenasvedčuje fakt, prevodu vlastníckeho práva. Rozhodujúce je poradie registrácie záložných práv v osobitnom registri podľa § 151k ods. 1 OZ, ktoré sa vždy vzťahujú na nehnuteľnosť a nezanikajú zmenou oprávneného záložného veriteľa.
61. Uviedol, že v preskúmavanom konaní Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/68/2016 zo dňa 21.09.2017, vychádzal z iných skutkových záverov, z ktorých vychádza napadnuté rozhodnutie a rozpor údajov katastra nehnuteľností s verejnou listinou spočíva v nesprávnom premietnutí obsahu verejných listín a iných listín. V posudzovanej veci dražobník v konaní na návrh zákonného záložného veriteľa, splnil dňa 11.04.2017 podmienky dobrovoľnej dražby označeného bytu za účelom uspokojenia pohľadávky prednostného záložného veriteľa.
62. Priebeh a výsledky dobrovoľnej dražby osvedčila notárka JUDr. Martina Mižiková, formou notárskej zápisnice podľa žalovaného ... obsah predmetnej verejnej listiny teda nebol správne premietnutý do
údajov zapísaných na liste vlastníctva, čím je naplnený zákonný dôvod na opravu chyby v katastrálnom operáte, upravený v § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona. Tvrdenie odvolateľa, že v rámci konania o oprave chyby nie je možné opravovať zápis záznamu je nelogický a je v rozpore s § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona, ktorý výslovne predpokladá opravu zápisov, ktoré boli vykonané v nesúlade s verejnou listinou alebo inou listinou bez ohľadu na to, či predmetná listina bola do katastra nehnuteľností zapísaná vkladom, záznamom alebo poznámkou.
63. Žalobca žiadal o obnovu zápisu záložného práva zriadeného v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. (teda žalobcu), pretože podľa neho k namietanej zmene zápisu práv k dotknutému bytu došlo záznamom vykonaným na základe Notárskej zápisnice o dobrovoľnej dražbe osvedčujúcej priebeh a vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, vykonanej dražobníkom Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., IČO: 36583936, so sídlom v Košiciach nesprávnou interpretáciou práva prednosti v evidencii vyznačených záložných práv.
64. Prvostupňový správny orgán vykonaným dokazovaním vychádzajúc z uvedeného nezistil nesúlad údajov katastra s citovanými listinami zapísanými v katastri nehnuteľností a konštatoval, že z návrhu na vykonanie záznamu, ako aj z verejnej listiny - notárskej zápisnice s poukazom na čl. IV. ods. 2 vyplýva, že predmetnou dobrovoľnou dražbou došlo k výkonu záložného práva prednostného záložného veriteľa, a preto budú vymazané všetky ťarchy okrem vecného bremena v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 151/1995 Z.z. a záložného práva k bytu podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z., t.j. výmaz sa vzťahuje aj na záložné právo M. XXX/XXXX zapísané v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s.
65. Uviedol, že navrhovateľom dražby boli ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, v ktorom sa nachádza dotknutý byt. Preto na základe uvedených listín prvostupňový správny orgán zapísal zmenu v osobe vlastníka dotknutého bytu a zároveň uskutočnil výmaz záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s. zriadeného na základe záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam neskôr.
66. Správny orgán navyše dodal, že notárska zápisnica osvedčujúca vykonanie dobrovoľnej dražby je verejná listina potvrdzujúca nadobudnutie vlastníckeho práva, ktorá sa do katastra zapisuje záznamom (§ 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení). Katastrálny zákon v § 36 ods. 1 vymedzuje oprávnenie okresného úradu na posúdenie, či je verejná listina bez chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností a či obsahuje potrebné náležitosti. Preskúmaním spôsobilosti týchto listín okresný úrad vykoná záznam do katastra (§ 36 ods. 2 katastrálneho zákona). Záznam je úkon okresného úradu, ktorý má evidenčný účinok. Okresný úrad je povinný vykonať záznam (zápis) do katastra v súlade s listinou. Právomoc okresného úradu, katastrálneho odboru je obmedzená len na skúmanie súladnosti údajov v listine s § 42 katastrálneho zákona. Prvostupňový správny orgán tiež poukázal na skutočnosť, že prednosť na uspokojenie má ten záložný veriteľ, v prospech ktorého bolo záložné právo zapísané skôr, a to bez ohľadu na to, kedy vznikla pohľadávka.
67. Žalovaný k námietke žalobcu o tom, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je neurčitý a rozhodnutie je tak materiálne nevykonateľné, čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia uviedol, že vo výroku je presne identifikovaný navrhovateľ (názov, právna forma a adresa sídla), je uvedený dátum podania návrhu, ako aj skutočnosť, že sa jedná o návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte, na konkrétnom liste vlastníctva, v konkrétnom k.ú. Tieto znaky umožňujú nepochybne a nezameniteľne identifikovať konkrétny návrh. Uvedené identifikačné znaky sú primerané a porovnateľné so znením zamietavých rozhodnutí súdov, či už uznesení alebo rozsudkov. Dodal, že ustanovenie § 42 katastrálneho zákona ustanovuje náležitosti listiny, ktorá sa má zapísať do katastra nehnuteľností, pričom zamietavé rozhodnutie sa do katastra nehnuteľností nezapisuje. Žalovaný k odvolacej námietke týkajúcej sa formálnej nespôsobilosti predmetnej notárskej zápisnice z dôvodu jej nesúladu s § 42 katastrálneho zákona uviedol, že predmetná notárska zápisnica o dražbe obsahuje všetky náležitosti, ktoré výslovne ukladá § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, keďže v zákonnom rozsahu uvádza označenie účastníkov práv k nehnuteľnostiam (a to nielen označenie vlastníka ale aj označenie záložných veriteľov ako oprávnených zo záložné práva k nehnuteľnosti), rovnako obsahuje všetky zákonné náležitosti týkajúce sa označenia dotknutej nehnuteľnosti a tiež právneho úkonu, o ktorý ide (v danom prípade dobrovoľnej dražby).
68. K odvolacej námietke, ktorou žalobca poukazuje na gramatický výklad § 15 ods. l zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kde podľa jeho názoru zákonodarca v predmetnej právnej norme použil čas minulý („...pohľadávok vzniknutých....“), má jednoznačne na mysli pohľadávky, ktoré už vznikli a sú splatné a nie tie, ktoré ešte len môžu vzniknúť v budúcnosti žalovaný uviedol, že takýto výklad odporuje ustanoveniu § 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Preto, ak si záložný veriteľ zákonným spôsobom zabezpečil vymožiteľnosť svojej pohľadávky pravidelne splatnej v budúcnosti zápisom záložného práva, ktoré mu vzniklo zo zákona a následne toto právo na základe splatnej pohľadávky realizoval, postupoval tak v súlade s platným právnym poriadkom. Žalovaný dodal, že ani pri zmluvnom záložnom práve nie je rozhodujúcou právnou skutočnosťou podmieňujúcou vznik a poradie záložného práva, existencia splatnej pohľadávky.
69. Pokiaľ žalobca spochybňoval aj zákonnosť samotného výkonu zákonného záložného práva a namietal, že ak vo vyhlásení (potvrdení) navrhovateľ dražby uviedol, že k rozhodnému dňu neexistovali žiadne nedoplatky, /nebola žiadna zabezpečovaná pohľadávka vlastníkov bytov/ muselo zákonné záložné právo z r. 2005 zaniknúť z dôvodu zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak sa teda dobrovoľnou dražbou vykonávalo záložné právo, určite sa nemohlo jednať o záložné právo registrované ako uvádza žalovaný, ale iné, v katastri nehnuteľností neregistrované, vylúčené v prípade plurality záložných práv, dovolávať sa prednostného poradia neregistrovaného záložného práva, k uvedenému žalovaný uviedol, že pojem „nedoplatky“ nemožno stotožňovať s pojmom „pohľadávka“. Jedná sa o pojmy súvisiace, ale nie totožné. Predmetné potvrdenie správcu v žiadnom prípade nepreukazuje neexistenciu samotnej pohľadávky, pretože tá trvá po celú dobu existencie bytového domu ako akcesorický vzťah ku zmluve o výkone správy alebo zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
70. K námietke žalobcu, v ktorej uviedol, že odmieta závery o akejsi stálej a navždy existujúcej priorite zákonného záložného pred záložnými právami inými (zaťažujúcimi rovnakým predmet, záloh), a to i v čase, keď toto záložné právo vôbec neexistuje, čím dochádza k trvalej diskriminácii a poškodzovaniu práv všetkých iných záložných veriteľov, žalovaný uviedol, že tento názor žalobcu je v priamom rozpore so zákonom č. 63/2019 Z.z., platným od 04.03.2019 a účinným od 01.04.2019, ktorým bol novelizovaný zákon č. 182/1993 Z.z., kokr. upravené znenie § 15 ods. 1, a to aj s poukazom na dôvodovú správu k predmetnej novele.
71. Žalovaný v závere konštatoval, že v konaní o oprave chyby správny orgán nie je oprávnený aplikovať hmotné právo a na základe toho si robiť vlastný úsudok o hmotnoprávnych vzťahoch medzi účastníkmi konania a odchýliť sa od ustanovení príslušnej verejnej listiny alebo inej listiny. Správny orgán je pri zázname iba evidenčným orgánom, a teda nemôže zapisovať alebo vymazať právne skutočnosti, ktoré z verejnej listiny nevyplývajú. Preto aj v konaní, ktoré sa týka opravy zápisu vykonaného záznamom, musí postupovať v súlade s uvedeným a skúmať iba súlad údajov katastra s príslušnými právnymi listinami. Za situácie, kedy platná právna úprava a na ňu nadväzujúce názory odbornej verejnosti aj súdov v prejednávanej otázke nie sú jednoznačné, je pre odvolací správny orgán určujúce najmä obsah konkrétnych verejných listín predložených na zápis do katastra nehnuteľností, materiálna publicita katastra nehnuteľností. Ako i aktuálne stanoviská ÚGKK SR k danej problematike, ktoré reagujú aj na vývoj judikatúry a predovšetkým legislatívne zmeny, ktoré precizujú doterajšie znenia príslušných zákonných ustanovení za účelom odstránenie nejasnosti a nejednoznačnosti.
72. Napadnuté rozhodnutia považuje žalobca za nezákonné a protiprávne z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP, preto napadnuté rozhodnutia navrhol zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
73. Základnou premisou žalobcovej argumentácie je v prejednávanej veci nemožnosť zániku jeho záložného práva k dotknutému bytu, nakoľko v notárskej zápisnici (žalobcovi nepredloženej) nie je uvedené žiadne konštatovanie o tom, že sa má vymazať záložné právo žalobcu. Žalobca dodal, že ak orgán, ktorý ako jediný zodpovedá za zápis práv do katastra nehnuteľností, postupuje tak, že vykoná výmaz záložného práva bez akéhokoľvek relevantného podkladu (listiny) dopúšťa sa porušenia ústavného príkazu zákazu ľubovôle.
74. Žalobca ďalej namietal, že obe správne rozhodnutia resp. ich odôvodnenia sú neúplné, arbitrárne a nesprávne. Ďalej uviedol, že v konaní o návrhu na opravu chyby, nebola žalobcovi doručená žiadna listina/iné podklady, na základe ktorej správny orgán postupoval tak ako postupoval, teda vôbec nemal možnosť sa k uvedenému právne úplným spôsobom vyjadriť. Poukázal na výklad právnych noriem, zásadu legality, zásadu proporcionality, zásadu legitímnych očakávaní a predvídateľnosť aplikácie práva, zásadu materiálnej pravdy, princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok a tiež zásadu verejnej správy. Dodal tiež, že obe rozhodnutia vychádzajú zo skutkového stavu, ktorý neexistoval a neexistuje.
75. S poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov žalobca uviedol, že zákonodarca použil v predmetnej právnej norme minulý čas, keď označil za zabezpečované pohľadávky už vzniknuté z (špecifikovaných) právnych úkonov, t.j. pohľadávky, ktoré v čase vzniku záložného práva už existujú, zákonodarca nepoužil termín pohľadávky, ktoré vzniknú alebo termín pohľadávky, ktoré môžu vzniknúť.
76. Žalobca ďalej uviedol, že obligatórnou prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu je podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. i vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky a údržby. V čase rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech predchodcu, t.j. v čase po tom, ako už bol povolený vklad záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s., nemohli existovať žiadne nedoplatky/dlhy, splnenie ktorých je zabezpečené záložným právo podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., a tak tu s ohľadom na charakter akcesority nemohlo byť ani žiadne záložné právo podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a ak aj neskôr takéto záložné právo vzniklo a vykonalo sa, nemôže mať uvedená skutočnosť žiaden vplyv na existenciu záložného práva, vklad ktorého bol povolený pod M. XXX/XXXX v prospech záložného veriteľa - Slovenskej sporiteľne, a.s. (teda žalobcu, tak ako to vyplýva z evidencie). Z uvedeného je podľa názoru žalobcu zrejme, že v čase po vzniku záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s., tu nebola žiadna zabezpečovaná pohľadávka vlastníkov bytov, a tak v súlade s ustanovením § 151md ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka a ani záložné právo registrované pod D.-XXX/XX, uvedené zaniklo najneskôr v čase po vzniku záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s. (v čase povolenia vkladu v prospech dlžníka zákonného záložného veriteľa, a to z dôvodu zániku zabezpečovanej pohľadávky. Dodal, že nemožno sa domáhať uspokojenia zo záložného práva ktoré neexistuje. Je teda nepochybné, že v registri (katastri nehnuteľností) záložné právo navrhovateľa dražby registrované nebolo a je tak vylúčené, aby sa tento dovolával poradia (a z neho vyplývajúcich oprávnení) z neexistujúcej registrácie. Poukázal pritom na právny názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 8/2010 zo dňa 27.07.2011, kde bolo konštatované, že existencia záložného práva podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. je podmienená vznikom pohľadávky uvedenej v tomto ustanovení.
77. Žalobca pokračoval, že nakoľko notár v predmetnej notárskej zápisnici neuvádza žiadne konštatovanie o akomkoľvek zániku akéhokoľvek záložného práva, nie sú splnené nielen materiálne, ale ani formálne požiadavky kladené v súvislosti s ustanovením § 42 katastrálneho zákona na záznamovú listinu. V notárskej zápisnici nie je o zániku záložného práva uvedené vôbec nič a už vôbec nie formálne vyžadovaným spôsobom. Správny orgán teda vo svojom rozhodnutí podľa názoru žalobcu tvrdí skutočnosti, ktoré z písomnej notárskej zápisnice vôbec nevyplývajú a ani vyplývať nemôžu, a teda nemá žiadnu relevantnú podkladovú listinu.
78. V závere žaloby žalobca konštatoval, že nepovažuje za potrebné bližšie sa „venovať“ charakteru konania o odstránenie chyby v katastrálnom operáte, v tomto konkrétnom prípade to nie je potrebné, keďže skutková situácia je taká, že žalobca (v katastrálnom konaní v postavení navrhovateľa) sa domáhal toho, aby bola opravená chyba spočívajúca v tom, že údaje uvedené, resp. neuvedené v katastrálnom operáte sú v rozpore s obsahom listín, kde nie je žiadna listina zákonným spôsobom konštatujúca zánik záložného práva žalobcu, ale práve naopak, je v zbierke listín právotvorná skutočnosť, na základe ktorej došlo k vzniku záložného práva žalobcu povolením vkladu.
79. K žalobnej námietke žalobcu o tom, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v celom rozsahu arbitrárne a nepreskúmateľné a k názoru žalobcu, že žalovaný ignoruje celú právnu argumentáciu žalobcu, žalovaný uviedol, že nie je povinnosťou správneho orgánu, aby v odôvodnení doslovne uvádzal celý obsah podaní účastníkov konania a reagoval podrobne na každý jeden odvolací bod.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhrnul podstatný obsah všetkých odvolacích námietok a primerane na nich reagoval svojimi argumentmi, ktoré majú oporu v príslušnej právnej úprave. Žalovaný tak zotrval na svojich právnych názoroch formulovaných v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a dodal, že nepovažuje za dôvodné ich všetky v celom rozsahu opakovať.
80. K ďalšej námietke žalobcu týkajúcej sa konkrétneho obsahu notárskej zápisnice (hlavne s poukazom na ťarchy viaznuce na predmete dražby), k oprávneniu notára osvedčovať skutočnosti uvedené v notárskej zápisnici o priebehu dobrovoľnej dražby, oprávneniu správneho orgánu preskúmavať formálnu a materiálnu stránku verejnej listiny a premietnuť jej obsah do údajov katastra zapísaných na liste vlastníctva žalovaný konštatoval, že notár nie je subjektom oprávneným autoritatívne rozhodnúť o prípadnom zániku iných záložných práv viaznucich na vydraženej nehnuteľnosti, ku ktorému má dôjsť v dôsledku výkonu určitého záložného práva.
81. Pre uspokojenie viacerých záložných práv je rozhodujúce poradie ich registrácie a pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé, sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov, čo je ustanovené priamo zákonom. Notárskou zápisnicou sa iba konštatuje skutočnosť, ktorá nastáva ex lege ako dôsledok toho, že na dobrovoľnej dražbe došlo k výkonu prednostného (resp. skoršieho) záložného práva. Zdôraznil, že notárska zápisnica je verejnou listinou, pre ktorú platí prezumpcia správnosti verejných listín. Dodal, že zákonné záložné právo k dotknutému bytu bolo preukázateľne zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. M. K. ako prvé v poradí a obsah notárskej zápisnice bol následne náležite premietnutý do údajov evidovaných na liste vlastníctva.
82. K žalobcom spochybňovanej ústavnej konformnosti výkladu príslušných právnych noriem a k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný postupoval a rozhodol v rozpore s ústavnými zásadami legality, proporcionality, rovnosti účastníkov konania a zásady nesporovosti konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, žalovaný uviedol, že žiadny ústavno-konformný výklad právnej normy nesmie odporovať jej jazykovému zneniu. Poradie záložných práv v prípade ich plurality a právne následky výkonu záložného práva, ktoré je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé rieši § 151k ods. 1 a 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zároveň zákon (ani zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestoroch ani Občiansky zákonník) vôbec nevychádza z toho, že by vznik záložného práva či jeho zápis do katastra bol podmienený existenciou splatnej pohľadávky. Žalovaný tiež uviedol, že podľa slovenského právneho systému nie je judikatúra všeobecných súdov a ani rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky záväzným prameňom práva. Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky nemajú prednosť pred zákonnou právnou úpravou a sú záväzné len pre konkrétny prejednávaný prípad. Dodal, že iba jediné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádzané žalobcom, sa týka obdobnej právnej veci
- postavenia zákonného záložného práva, a to uznesenie sp.zn. 6MCdo 8/2010, pričom sa nejedná o súdne rozhodnutie vydané v rámci správneho súdnictva v konaní o preskúmanie rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte, ale o rozhodnutie v exekučnej veci (možnosť posúdenia čisto civilno- právneho inštitútu zákonného záložného práva nie je v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte resp. v záznamovom konaní rovnaká, ako v rámci civilného súdneho konania).
83. K žalobnej námietke, že žalobcovi neboli doručené podklady rozhodnutia, a tým mu nebolo umožnené zoznámiť sa s obsahom listín, z ktorých správny orgán prvého stupňa vychádzal a vyjadriť sa k nim, žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán oznámil účastníkom konania začatie konania o oprave chyby č. X-11/2018La (bol tam uvedený obsah návrhu žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte, opísaný skutkový stav a tiež uvedený podstatný obsah jednotlivých listín uložených v zbierke listín, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie v predmetnej veci), účastníci konania boli tiež upovedomení o možnosti oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie a o povinnosti oznámiť skutočnosti, resp. navrhnúť dôkazy, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Nebolo a ani nie je povinnosťou správneho orgánu zasielať všetky podklady účastníkom konania. Žalobca sa k veci vyjadril, v ktorom nepožadoval ani nahliadnutie do spisu ani doručenie listín, ktoré boli podkladom rozhodnutia.
84. Na ďalšiu námietku týkajúcu sa poradia zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vo vzťahu k zmluvným záložným právam, a právny význam vyhlásenia správcu bytového domu o tom, že na prevádzanom byte nie sú žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe prevádzky, údržby a opráv bytového domu,
ktoré bolo prílohou návrhu na vklad č. M. XXX/XXXX žalovaný reagoval ako je zhora už uvedené a s poukazom na odvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.
85. Ďalej uviedol, že práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli ex lege, sa do katastra nehnuteľností zapisujú záznamom, ktorý má evidenčný účinok. Pre moment vzniku zákonného záložného práva nie je rozhodujúci čas jeho zápisu v katastri nehnuteľností a už vôbec nie konkrétna formulácia tohto zápisu. Pre uspokojenie záložných práv je rozhodujúce poradie ich registrácie, navyše je nevyhnutné, aby zákonné záložné právo bolo zapísané v katastri nehnuteľností (§ 151k Občianskeho zákonníka). Tiež zo zákona nevyplýva, že vznik záložného práva (nielen zákonného, ale aj zmluvného) či jeho zápis do katastra je podmienený existenciou splatnej pohľadávky, čo je významné z hľadiska posúdenia relevancie vyhlásenia správcu alebo predsedu spoločenstva o tom, že na prevádzanom byte alebo nebytovom priestore nie sú nedoplatky. Toto vyhlásenie správcu nepreukazuje neexistenciu samotnej pohľadávky, pretože tá trvá po celú dobu existencie bytového domu ako akcesorický vzťah ku zmluve o výkone správy alebo zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Vyhlásenie nepotvrdzuje neexistenciu pohľadávky ako takej, iba neexistenciu splatnej pohľadávky, t.j. že záložca nie je v omeškaní splnením svojho záväzku. Teda, ani pri zmluvnom záložnom práve nie je rozhodujúcou právnou skutočnosťou podmieňujúcou vznik a poradie záložného práva existencia splatnej pohľadávky (t.j. moment, kedy sa záložca dostal do omeškania s plnením svojho zmluvného záväzku), ale rozhodujúci je moment vzniku pohľadávky ako takej.
86. Záverom žalovaný k odmietavému názoru žalobcu o priorite zákonného záložného práva pred záložnými právami inými (zaťažujúcimi rovnaký predmet, záloh) a to i v čase, keď toto záložné právo vôbec neexistuje žalovaný uviedol, že tento záver žalobcu je v priamom rozpore so zákonom č. 63/2019 Z.z., platným od 04.03.2019 a účinným od 01.04.2019, ktorým bol novelizovaný zákon č. 182/1993 Z.z., poukazujúc na dôvodovú správu k predmetnej novele.
87. Dodal, že uvedené je len na podporu svojho právneho názoru v merite veci z hľadiska zmyslu a účelu právnej úpravy zákonného záložného práva v precizovanom pojatí.
88. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca replikou, v ktorej konštatoval, že neobsahuje relevantné vyjadrenie k prevažnej väčšine skutkových a právnych námietok uvedených žalobcom v jeho žalobe. Žalobca uviedol, že je povinnosťou správneho orgánu reagovať na každú podstatnú námietku účastníka konania a to relevantným odôvodnením (uvedením obsahu relevantných právnych noriem, ich konkrétnej aplikácie a uvedením toho, prečo je argumentácia účastníka nespráva), čo žalovaným dodržané nebolo a čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.
89. Dodal, že žalovaný správny orgán síce môže zotrvať na svojich právnych názoroch formulovaných v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, to ale nič nemení na jeho povinnosti dať ich do súvisu s konkrétnymi žalobnými bodmi a predovšetkým uviesť, z akého dôvodu sú podľa jeho názoru takéto právne názory správne, teda účinne sa vysporiadať s námietkami žalobcu a to riadnym odôvodnením.
90. Podľa názoru žalobcu, žalovaný námietku o nedoručení rozhodnutia zákonom predpokladaným spôsobom bagatelizuje a snaží sa navodiť dojem, že postup žalovaného bol správny. Žalovaný tak zásadným spôsobom porušuje zákon, poukazuje na § 25 ods. 5 Správneho poriadku, no vôbec sa nezaoberá ustanovením § 25a Správneho poriadku. Z ustanovení § 25a Správneho poriadku a § 17 zákona č. 305/2013 Z.z. práve naopak vyplýva, že postup podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku je zákonom neaprobovaný a to práve pre povinnosť doručovať elektronicky.
91. K podkladovej listine - predmetnej notárskej zápisnici žalobca opätovne uviedol, že v nej nie je žiadna zmienka o zániku záložného práva žalobcu na základe inej právnej skutočnosti (čo je podmienkou aplikácie ustanovenia § 34 katastrálneho zákona) a už vôbec nie s formálnymi náležitosťami vyžadovanými ustanovením § 42 katastrálneho zákona.
92. Dodal, že tvrdenie žalovaného, že správny orgán konal na základe predmetnej notárskej zápisnice, ktorá údajne obsahuje náležitosti podľa § 42 katastrálneho zákona a že túto nemá možnosť sú arbitrárne tvrdenia správneho orgánu.
93. K vyjadreniu žalovaného o tom, že žiadny ústavno-konformný výklad právnej normy nesmie odporovať jej jazykovému zneniu, je podľa názoru žalobcu v priamom rozpore so záväznou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie sp. zn. Pl. ÚS 1/2017). K judikatúre všeobecných súdov a Ústavného súdu Slovenskej republiky žalobca uviedol, že závery rozhodovacej praxe najvyšších justičných autorít sú de facto všeobecne záväzné a keď sa chce akýkoľvek orgán verejnej správy od takýchto záverov odchýliť, musí svoj odklon dôkladne vysvetliť, t.j. je povinnosť vysporiadať sa s každým takýmto argumentom. Nerešpektovanie uvedeného nie je ničím iným ako svojvôľou. Správny orgán by si pravdepodobne predstavoval svoju rozhodovaciu činnosť ako činnosť, v ktorej je možné rozhodnúť akokoľvek, činnosť, pri ktorej sa nedá ničím (a už vôbec nie rozhodnutiami Najvyššieho súdu a Ústavného súdu) obmedzovať a svoje konanie nie je povinný nikomu vysvetľovať, či odôvodňovať.
94. Žalobca tiež uviedol, že je povinnosťou orgánu verejnej správy účastníkovi uviesť o čom sa koná, na základe akých podkladov a umožniť mu sa k uvedenému (konaniu a rozhodnutiu) vyjadriť. Administratívne konanie (vrátane rozhodnutia, ktorá sa v ňom vydáva) je plne ovládané zásadou zákonnosti, čo o.i. znamená, že akékoľvek konanie správneho orgánu musí mať zákonný podklad a akákoľvek aplikácia akýchkoľvek prepisov musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, t.j. akákoľvek aplikácia predpisov musí byť aplikáciou ústavno-konformnou. A je povinnosťou správneho orgánu doručiť podklady rozhodnutia a nie ex post argumentovať, že nejakú listinu mal účastník k dispozícii a následne sa dozvie, že mohlo ísť o podklad rozhodnutia.
95. K právnemu názoru žalovaného o problematike záložného práva žalobca uviedol, že správny orgán nič konkrétne nezdôvodňuje a rezignuje i na stanoviská ako ÚGKK tak i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i na rozhodovaciu prax iných orgánov, zároveň síce poukazuje na právny názor vyjadrený v katastrálnom Bulletine č. 3/2016 (ktorý však nie je nijako záväzný, na rozdiel od rozhodnutí súdov, osobitne najvyšších justičných autorít), avšak opomína uvedené dať do kontextu s relevantnými právnymi normami a ďalším názorom Úradu geodézie, kartografie a katastra, vyjadreným rovnako v katastrálnom Bulletine a to č. 2/2012.
96. V závere repliky žalobca zopakoval argumenty žaloby o poradí záložných práv a akcesorickej povahe záložného práva, povahe notárskych zápisníc a tvrdil, že preskúmavané rozhodnutia sú arbitrárne a odkázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.
97. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania sa stotožnil 25. mája 2020 so závermi žalovaného vo všetkých otázkach tohto konania a navrhol žalobu zamietnuť v plnom rozsahu. Dodal, že predmetný byt nadobudol v dobrej viere kúpnou zmluvou, vklad ktorej bol Okresným úradom SNV, katastrálny odbor.
98. Žalovanému bola replika doručené, žalovaný nevyužil možnosť na podanie dupliky a nevyjadril.
99. Predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi doručené dňa 9.09.2021 a žalovanému dňa 08.10.2021. Písomným podaním zo dňa 25.10.2021 doručeným súdu dňa 26.10.2021 (v popoludňajších hodinách) žalobca požiadal súd o zrušenie (odročenie) pojednávania a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že okres Košice I, je v bordovej farbe covid automatu a podľa odporúčania pandemickej komisie odborníkov sa majú subjekty vyhnúť, ak to nie je nevyhnutné, cestovaniu do tzv. bordových a čiernych okresov. Žalobca citoval ustanovenie § 3 zákona č. 62/2020 Z. z. účinné od 27.03.2020 a § 1 ods. 1 písm. p/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z.z. Dôvody žalobcu pre ospravedlnenie jeho neúčasti na nariadenom pojednávaní súd neakceptoval ako zákonné a dňa 27.10.2021 telefonicky i elektronicky žalobcovi oznámil, že pojednávanie sa uskutoční vo vytýčenom termíne, t.j. dňa 28.10.2021 o 11:30 hod. V deň pojednávania 28.10.2021 bolo súdu doručené podanie žalobcu v ktorom uviedol, že súd síce žalobcu oboznámil na stanovenú emailovú adresu (a následne i telefonicky), že nepovažuje dôvod na zrušenie (odročenie) pojednávania za zákonný, avšak uvedené nevykonal bezodkladne, resp. uvedené nijako neodôvodnil. Pokračoval, že za takejto situácie, ak žalobcovi nikto bezodkladne neoznámil, že by uvedený dôvod nepovažoval za dôležitý a že z takéhoto dôvodu nebolo vyhovené žiadosti o odročenie pojednávania (zrušenie, zmenu termínu), podľa zákona platí, že dôvod bol považovaný za dôležitý a žiadosť bola dôvodná. Žalobca je toho názoru, že súčasťou právnej istoty a legitímnych očakávaní je to, že súd bude postupovať v súlade so zákonom, a nie v rozpore s ním. Žalobca je toho názoru, vychádzajúc zo skutkových okolnosti, že ak žiadosť bola súdu doručená 26.10.2021 v čase po 14tej hodine, počas štandardnej doby, je z pojmu bezodkladne nepochybne nutné vyvodiť, že o uvedenej žiadosti mal súd, akcentujúc neodkladnosť, rozhodovať
v daný deň, najneskôr na začiatku nasledujúceho pracovného dňa, súd však uvedeným spôsobom nepostupoval. Email zo strany súdu bol odoslaný až 27.10.2021 o 14:25 hod. Z uvedeného vyplýva, že žiadosť nepochybne nebola posúdená bezodkladne. Následne žalobca zopakoval dôvody uvedené v jeho písomnom podaní zo dňa 25.10.2021 a dodal, že právny zástupca žalobcu má sídlo kancelárie i trvalý pobyt v okrese Martin, a dnešného dňa sa oboznámil s tým, že okres Martin bude podľa súčasných indikátorov zaradený od pondelka medzi čierne okresy podľa covidového semaforu, t.j. okrese so značnou mierou rozšírenia predmetného ochorenia a tak i s možnosťou kontaktu s osobou s uvedeným ochorením. V závere svojho podania podotkol, že právny zástupca žalobcu aktuálne (od dnešného dňa) vykazuje príznaky respiračného ochorenia, čo je dôvodom na zotrvanie v domácom ošetrení do doby relevantnej zmeny zdravotného stavu. Uvedené nepreukazujeme vyjadrením lekára, nakoľko právny zástupca žalobcu vylúčil osobnú návštevu lekára až do doby, kým nie je zrejmé, že to nie je úplne nevyhnutné a to s ohľadom na možný charakter ochorenia. Jedná sa o skutočnosť náhlu a nepredvídateľnú, ide o okolnosť, ktorú nie je (nebol) právny zástupca žalobcu schopný ovplyvniť.
100. K otázke, či správny súd mohol vo veci vykonať pojednávanie je potrebné uviesť, že nevyhnutný rozsah výkonu súdnych pojednávaní v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu upravuje zákon č. 62/2020 Z. z. (konkr. § 3 ods. 1 písm. a/) v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z. z. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia vo všetkých agendách s výnimkou vecí, ktoré znesú odklad. Správna žaloba žalobcu bola na Krajský súd v Košiciach doručená dňa 12.08.2018 a z hľadiska dĺžky konania o nej sa jedná o vec spadajúcu do kategórie vecí reštančných, teda takých, ktorých vybavovanie je pre súdy prioritou. Správny súd taktiež pripomína, že ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, účelom ktorého je odstránenie stavu právnej neistoty, neprináleží len žalobcovi, ale súd musí dbať o to, aby toto právo zostalo zachované aj druhému účastníkovi konania, v danom prípade žalovanému. Napokon povinnosť správneho súdu pokračovať v začatom konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá mu vyplýva z ustanovenia § 103 ods. 1 veta prvá Správneho súdneho poriadku. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Košiciach vyhodnotil vec vedenú pod sp. zn. 8S/57/2019, ako takú, ktorá neznesie odklad a pojednávanie v nej bolo možné z tohto dôvodu vykonať. Napokon súd pripomína zrušenie pojednávania nariadené na deň 22.04.2021, v súvislosti s nariadením núdzového stavu uznesením vlády č. 104/2021, odročenie pojednávania nariadene na 10.06.2021 na žiadosť žalobcu a opakovane 26.10.2021.
101. K bezodkladnosti vyrozumenia žalobcu o jeho žiadosti na zrušenie resp. odročenie pojednávania súd uvádza, že v danom prípade vo svojom postupe súd nepochybil. Žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 28.10.2021 doručené dňa 08.10.2021. Podaním zo dňa 25.10.2021, doručeným súdu dňa 26.10.2021, žalobca žiadal o zrušenie resp. odročenie pojednávania. Telefonicky i elektronicky bolo žalobcovi dňa 27.10.2021 oznámené, že súd jeho dôvody neakceptuje a pojednávanie sa uskutoční vo vytýčenom termíne dňa 28.10.2021 o 11:30 hod. Postup súdu v uvedenom časovom slede súd považuje za efektívny, hospodárny a účelný.
102. Nariadeného pojednávania sa zúčastnil poverený zástupca žalovaného, ktorý k veci uviedol, že postup žalovaného vychádzal z príslušných právnych predpisov, ktoré upravujú jednak konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte ako aj zápis záznamových listín. V tomto prípade bola doručená záznamová listina - notárska zápisnica, ktorou bol osvedčený priebeh dobrovoľnej dražby. Táto listina je podľa katastrálneho zákona verejnou listinou. V prípade takýchto listín správny orgán nie je oprávnený skúmať hmotnoprávnu stránku, ale skúma len tie náležitosti, ktoré mu vyslovene ustanovuje katastrálny zákon, t.j. chyby v písaní, počítaní, iné zrejmé nesprávnosti a náležitosti podľa § 41 katastrálneho zákona. Toto posúdenie listiny bolo vykonané správne. Nakoľko zákonné záložné právo vlastníkov bytov bolo zapísané ako prvé a verejná listina na túto skutočnosť poukazovala pričom uviedla aj to, aby sa všetky ostatné záložné práva vymazali a uviedla, že ide o dražbu na základe podnetu prednostného záložného veriteľa. Správny orgán preto posúdil tieto skutočnosti a vykonal zápis tak, ako to bolo navrhované. Skutočnosti, ktoré uvádza žalobca čo sa týka nejakej teoretickej úpravy prednostného záložného práva resp. poradia záložných práv, v tomto prípade správny orgán neriešil. Vychádzal z údajov, ktoré mal jednak v liste vlastníctva a jednak v tejto verejnej listine. Zosúladil tak stav skutkový a stav právny.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu
103. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho i administratívneho spisu a po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj postupu správnych orgánov, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, na pojednávaní konanom dňa 28.10.2021 dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona.
Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.
Podľa § 59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.09.2018, okresný úrad aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.
Podľa § 59 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.09.2018, na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
Podľa § 79l ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., katastrálne konania začaté a právoplatne neukončené do 30. septembra 2018 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. septembra 2018.
Podľa § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
Podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďalej len "prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv.
Podľa § 20 ods. 13 zákona č. 527/2002 Z. z., ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne sumu 33 193,92 eura, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár uvedie aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety.
Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu; to neplatí, ak je vydražiteľom osoba, ktorá je povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu, ak v čase príklepu nie je zapísaná v tomto registri. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby.
Podľa § 31 zákona č. 527/2002 Z. z., ak osobitný zákon neustanovuje inak, prechodom vlastníctva alebo iného práva k predmetu dražby nezanikajú záložné práva a majú účinky voči vydražiteľovi; to platí aj o právach vyplývajúcich zo zmlúv o obmedzení prevodu nehnuteľností. Pohľadávky zabezpečené týmito právami, ak nie sú splatné, sa nestávajú dňom prechodu vlastníctva predmetu dražby splatnými.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom do 31.03.2019, na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.
104. Vychádzajúc z administratívneho spisu, mal správny súd za preukázané, že dňa Okresnému úradu katastrálny odbor (ako prvostupňový správny orgán) predložená notárska zápisnica a potvrdenie o splatení ceny dosiahnutej vydražením v dobrovoľnej dražbe a bolo potvrdené, že cena dosiahnutá vydražením bola v plnej výške zaplatená po udelení príklepu, čím boli splnené všetky zákonné podmienky na prechod vlastníckeho práva predmetného bytu. Notárskou zápisnicou bolo preukázané, že navrhovateľ dražby - vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového zastúpení správcom: disponovali záložných právom na zabezpečenie pohľadávky, ktoré bolo v katastri nehnuteľností zapísané ako prvé v poradí, pričom táto skutočnosť správnemu súdu vyplývala aj z údajov v katastri nehnuteľností.
105. Súd mal tiež za preukázané, že záložné právo žalobcu k predmetnému bytu bolo zapísané ako druhé v poradí. Rovnako je preukázané, že v záznamovom konaní vykonanom na základe predloženej notárskej zápisnice došlo k zápisu vlastníckeho práva na vydražiteľa (ktorý vlastnícke právo k predmetnému bytu následne previedol Kúpnou zmluvou pričom na liste vlastníctva v časti C: Ťarchy k predmetnému bytu bolo vymazané záložné právo Slovenskej sporiteľni, a.s. zriadené na základe Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam.
106. Na základe uvedeného skutkového stavu podal žalobca na prvostupňovom správnom orgáne návrh na začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, nakoľko bol toho názoru, že v záznamovom katastrálnom konaní prvostupňový správny orgán uskutočnil výmaz záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s. (žalobcu) viaznuceho na predmetnom byte v rozpore so zákonom. Po prešetrení dôvodnosti návrhu, začal prvostupňový správny orgán konanie o opravu chyby v katastrálnom operáte, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a následne na základe odvolania, vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaným.
107. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal výlučne z priority zápisov záložných práv, konkrétne, že záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov bolo registrované ako prvé v poradí k predmetnému bytu zapísané zmluvné záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľni, a.s. Preto uzavrel, že zákonné záložné právo má s poukazom na ustanovenie § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka prednostný charakter, čo súčasne znamená, že predmet dražby mal byť podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka prevedený nezaťažený záložným právom Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré bolo registrované ako druhé v poradí. Poukázal tiež na to, že záznam do katastra nehnuteľností, ako jeden zo zápisov práv k nehnuteľnostiam má evidenčný charakter.
108. Žalobca okrem procesných pochybení konajúcich správnych orgánov (nedoručenie rozhodnutia zákonným spôsobom, porušenia zásady predvídateľnosti rozhodnutia, nemožnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, ...) dôvodnosť žaloby podložil akcesoritou záložného práva vo vzťahu k existencii pohľadávky tvrdiac, že ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome práve z dôvodu neexistencie pohľadávky v rozhodnom čase, konkrétne v období pred vznikom jeho záložného práva, nemajú postavenie prednostného záložného veriteľa majúc za to, že ich pohľadávka vznikla až po registrácii jeho záložného práva, dokonca tvrdiac, že zákonné záložné právo, na základe ktorého sa vykonávala dobrovoľná dražba nebolo ani v katastri nehnuteľností registrované. Preto mal žalobca za to, že nebol daný zákonný dôvod na zrušenie (výmaz) záložného práva registrovaného pod M. XXX/XXXX.
109. Správny súd poukazujúc na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/42/2019 zo dňa 09.07.2020 k veci uvádza, že je nesporné, že v danom prípade bola na vykonanie záznamu predložená notárska zápisnica o vykonaní dobrovoľnej dražby predmetného bytu. Z jej obsahu, ako i údajov katastra nehnuteľností v rozhodnom čase vyplývalo, že dražba bola realizovaná na základe záložného práva zapísaného ako prvého v poradí. Na základe uvedeného orgán katastra vykonal záznam tak, že zapísal vydražiteľa za vlastníka predmetného bytu a zároveň tiež vykonal výmaz záložného práva registrovaného pod M. XXX/XXXX.
110. V súlade s § 34 ods. 1 katastrálneho zákona sa do katastra nehnuteľností záznamom zapisujú aj práva k nehnuteľnosti vzniknuté príklepom licitátora na verejnej dražbe teda aj v rámci tzv. dobrovoľnej dražby. V tejto súvislosti súčasne správny súd zastáva názor, že s nadobudnutím vlastníctva spojeným s výkonom záložného práva v poradí prvým záložným veriteľom je zo zákona (§ 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka) súčasne spojený aj zánik záložného práva ostatných záložných veriteľov, pričom tento zánik ostatných záložných práv, ku ktorému dochádza ex lege, sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona.
111. Správny súd v danom prípade považuje za potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že záznam do katastra nehnuteľností, ako jeden zo zápisov práv k nehnuteľnostiam má evidenčné účinky, čo znamená, že jeho vykonaním právo k nehnuteľností nevzniká, nemení sa a ani nezaniká. Z toho dôvodu preto orgán katastra záznam vykoná buď na návrh alebo aj bez návrhu. Rovnako to znamená, že pokiaľ je na vykonanie záznamu predložený návrh, prílohou ktorého je notárska zápisnica o vykonaní dobrovoľnej dražby a z jeho obsahu, ale predovšetkým zo zápisu v katastri nehnuteľností vyplýva, že sa
jedná o výkon záložného práva zapísaného ako prvého v poradí, čo v danom prípade bolo splnené, má orgán katastra povinnosť nielen zapísať do katastra nehnuteľností vlastníctvo vydražiteľa nadobudnuté dobrovoľnou dražbou, ale i vymazať prípadné ostatné záložné práva a to aj v prípade, ak formálne takýto ich výmaz nebol v návrhu na vykonanie záznamu požadovaný, nakoľko pokiaľ by orgán katastra uvedeným spôsobom nepostupoval a ostatné záložné práva by nevymazal, nastal by stav, keď by bol zápis v katastri nehnuteľností, v rozpore so skutočným stavom. Rovnako je namieste zdôrazniť, že notár nie je oprávnený osvedčiť zánik záložných práv, čo sa v danom prípade ani nestalo.
112. Správny súd súčasne upriamuje pozornosť žalobcu, že spor o to, aké má byť poradie záložných práv zapísané v katastri nehnuteľností, respektíve spor o existencii alebo neexistencii záložného práva, je vecno-právnym sporom, na riešenie ktorého je oprávnený jedine súd v civilnom sporovom konaní, pričom jedine tento súd sa môže odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností, ak takýto postup náležite odôvodní. Rozhodovanie vecno-právnych sporov nepatrí orgánom katastra a následne preto ani správnemu súdu. Ak sa preto záložný veriteľ, ktorého záložné právo bolo zapísané ako druhé v poradí domnieval, že jeho záložné právo má byť zapísané ako prvé, mohol sa takéhoto určenia domáhať určovacou žalobou podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku. Rovnako má uvedený záložný veriteľ možnosť domáhať sa určenia existencie tohto záložného práva aj v súčasnosti za použitia totožného žalobného typu.
113. V predmetnej veci je tiež vhodné prihliadnuť ešte na jeden právny moment, a to ochranu dobrej viery spojenú so zápismi v katastri nehnuteľností, teda na materiálnu publicitu katastra nehnuteľností. V tomto smere možno konštatovať, že vydražiteľ bol nesporne dobromyseľný, že zápis poradia záložných práv vyznačený na liste vlastníctva zodpovedá skutočnosti, a teda že nadobudne vlastníctvo vydraženého bytu bez zaťaženia záložným právom podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pri pomerovaní dobromyseľnosti vydražiteľa a pasivity záložného veriteľa je vzhľadom na zásadu proporcionality potrebné poskytnúť ochranu práve vydražiteľovi.
114. S poukazom na uvedené je správny súd toho názoru, že prvostupňový správny orgán ako i žalovaný postupovali správne, keď návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte týkajúci sa zápisu záložného práva žalobcu v danom prípade zamietli.
115. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia je potrebné uviesť, že žalovaný reagoval aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/8/2010 keď sa s názorom uvedeným v tomto rozhodnutí nestotožnil a naďalej zotrval na názore, že pre poradie záložných práv je rozhodujúci čas ich registrácie, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie čas ich vzniku. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžrk/1/2017 zo dňa 18.10.2018 tak k uvedenému správny súd uvádza, že v posudzovanom prípade išlo o namietanú nečinnosť orgánu katastra pri zápise zákonného záložného práva, čo znamená, že nejde o skutkovo a právne obdobnú vec v porovnaní s prejednávanou vecou.
116. Rovnako pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu, správny súd má za to, že tento bol na účely právneho posúdenia veci žalovaným zistený dostatočne. Z pohľadu správneho súdu je preto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v danej veci dostačujúce, pričom, je potrebné dodať, že odvolací správny orgán nie je povinný posudzovať všetky odvolacie námietky, avšak je potrebné, aby posúdil námietky relevantné pre samotné rozhodnutie, čo v danom prípade nastalo.
117. K žalobcom namietanej nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutých rozhodnutí súd uvádza, že po oboznámení sa s oboma rozhodnutiami, tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného správneho orgánu, je zrejmé, že tieto sa dostatočne zaoberali skutkovými zisteniami a zároveň je možné z nich aj dostatočne vyvodiť záver o úvahe správnych orgánov pri hodnotení zistených skutočností v kontexte s právnym záverom o zamietnutí návrhu žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte, ku ktorému oba orgány dospeli. Obe rozhodnutia sú riadne a dostatočne odôvodnené a závery z nich vyplývajúce sú jasné a presvedčivé. Zároveň z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že tento sa dostatočne vysporiadal aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Správny súd uzatvára, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná.
118. Tiež je vhodné dodať, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (pozri judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu napr. Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03-14, prípadne sp. zn. IV. ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Asan/3/2019 zo dňa 29. januára 2020).
119. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že žalobca napadnutým rozhodnutím ani rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako ani ich postupmi nebol na svojich právach ukrátený, postupy i rozhodnutia dotknutých správnych orgánov súd považuje za zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú, aplikujúc ustanovenie § 190 SSP zamietol.
120. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
121. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.